Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_4C-98-2019.pdf
PDF · 81.91 KB
No categories available
4C/98/2019
Uznesenie
Okresný súd Malacky v spore žalobkyne T. narodenej 1X.X.XXXX, bývajúcej v S. zastúpenej Advokátskou kanceláriou Consiliaris, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Ružová dolina 8, IČO: 47 248 301, proti žalovaným 1/ PX., narodenému XX.XX.XXXX, bývajúcemu v T., 2/ U., bývajúcemu v T., o určenie vlastníckeho práva k obchodným podielom, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou D. súdu dňa 12.12.2019 sa žalobkyňa domáha, aby súd určil, že I. žalovaný 1/ je spoločníkom obchodnej spoločnosti I. zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č.: XXXXX/B (ďalej len „I.), s veľkosťou obchodného podielu zodpovedajúcej splatenému peňažnému vkladu do základného imania spoločnosti vo výške 3 984 €, II. žalovaný 1/ je spoločníkom obchodnej spoločnosti I. zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č.: XXXXX/B (ďalej len „I. SK“), s veľkosťou obchodného podielu zodpovedajúcej splatenému peňažnému vkladu do základného imania spoločnosti vo výške 3 984 €, III. žalovaný 1/ je spoločníkom obchodnej spoločnosti T. zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č.: XXXXX/B (ďalej len „T.“), s veľkosťou obchodného podielu zodpovedajúcej splatenému peňažnému vkladu do základného imania spoločnosti vo výške 12 283 €.
2. V žalobe uviedla, že dňa 1.3.2003 uzatvorila so žalovaným 1/ manželstvo. Dňa 7.5.2019 podala na Okresný súd Malacky návrh na rozvod jej manželstva a na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Konanie je vedené pod sp. zn. XP/XXX/XXXX. Žalovaný 1/ bol podľa údajov evidovaných v obchodnom registri v období od 9.7.2004 do 2.4.2019 jedným z dvoch spoločníkov v spoločnosti I. 98 SK, s veľkosťou obchodného podielu vo výške 3 984 € (podiel 60 % na základnom imaní). Celý svoj obchodný podiel previedol na základe zmluvy na svojho brata, žalovaného 2/. Žalovaný 1/ naďalej zostal jediným konateľom spoločnosti. Uvedená spoločnosť je aktívna, podľa účtovnej závierky za rok 2018 mala čistý obrat vo výške 1,334 milióna €. Podľa údajov evidovaných v obchodnom registri bol žalovaný 1/ v období od 22.2.2011 do 23.5.2019 taktiež spoločníkom spoločnosti I. SK s veľkosťou obchodného podielu vo výške 3 984 € (podiel 60 % na základnom imaní). Celý svoj obchodný podiel previedol na základe zmluvy na žalovaného 2/. Žalovaný 1/ zostal naďalej jediným konateľom spoločnosti. Uvedená spoločnosť je podľa účtovnej závierky za rok 2018 aktívna, mala výnosy z hospodárskej činnosti vo výške 595 210 €. V období od 30.4.2003 do 30.5.2019 bol žalovaný 1/ podľa údajov evidovaných v obchodnom registri zároveň jediným spoločníkom v spoločnosti T.. Celý svoj obchodný podiel previedol na základe zmluvy na žalovaného 2/, i naďalej však zostal jediným konateľom spoločnosti. Uvedená spoločnosť je podľa účtovnej závierky za rok 2018 aktívna, mala výnosy z hospodárskej činnosti vo výške 22 411 €. Žalovaný 1/ teda nadobudol obchodné podiely v predmetných spoločnostiach po uzatvorení manželstva so žalobkyňou a to zo spoločných prostriedkov. Po tom, ako došlo ku kvalifikovanému rozvratu manželstva, previedol v období medzi 2.4.2019 až 30.5.2019
predmetné obchodné podiely na svojho brata, žalovaného 2/, a to bez vedomia a súhlasu žalobkyne. Žalobkyňa bola toho názoru, že jediným logickým vysvetlením konania žalovaného 1/ spočívajúceho v prevode obchodných podielov na blízku osobu, je zámer, aby hodnota obchodných podielov po rozvode manželstva nebola súčasťou aktív vyporiadavaného bezpodielového spoluvlastníctva. Uviedla, že z ustálenej judikatúry vyplýva právny názor, že obchodný podiel nadobudnutý počas trvania manželstva jedným z manželov tvorí súčasť aktív ich bezpodielového spoluvlastníctva (R 27/2007). V prípade jeho prevodu na tretiu osobu sa nejedná o bežnú vec, preto je potrebný súhlas oboch manželov (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Obdo 11/2007). Doplnila, že za ústavne konformný považoval tento právny názor i Ústavný súd Slovenskej republiky (IV. ÚS 185/2012, III. ÚS 399/2015). Nakoľko žalovaný 1/ previedol obchodné podiely bez súhlasu žalobkyne, v zmysle § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka je potrebné zmluvy o prevode obchodných podielov v uvedených spoločnostiach zo žalovaného 1/ ako prevodcu na žalovaného 2/ ako nadobúdateľa považovať za neplatné právne úkony (§ 40a Občianskeho zákonníka). Keďže z osobitného predpisu nevyplýva možnosť domáhať sa určenia právnej skutočnosti (neplatnosti zmlúv) podľa § 137 písm. d/ C.s.p., žalobkyňa žiada v zmysle § 137 písm. c/ C.s.p. určenie vlastníckeho práva žalovaného 1/ k obchodným podielom. Existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení videla v tom, že bez určenia vlastníckeho práva žalovaného 1/ k obchodným podielom by v rámci budúceho vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov nebolo možné zohľadniť hodnotu predmetných obchodných podielov, v dôsledku čoho by bola celková suma vyporiadavaných aktív, ako i podielu žalobkyne, nižšia.
3. Súčasťou žaloby bol aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žalobkyňa žiadala, aby súd uložil žalovanému 2/ povinnosť I. zdržať sa nakladania s obchodným podielom spoločnosti I. 98 SK zodpovedajúcim splatenému peňažnému vkladu do základného imania spoločnosti vo výške 3 984 €, najmä povinnosť predmetný podiel nepreviesť na tretiu osobu, nezaťažiť ho záložným právom alebo iným právom v prospech tretej osoby, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, II. zdržať sa nakladania s obchodným podielom spoločnosti I. SK zodpovedajúcim splatenému peňažnému vkladu do základného imania spoločnosti vo výške 3 984 €, najmä povinnosť predmetný podiel nepreviesť na tretiu osobu, nezaťažiť ho záložným právom alebo iným právom v prospech tretej osoby, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej a III. zdržať sa nakladania s obchodným podielom spoločnosti T. s veľkosťou obchodného podielu zodpovedajúcej splatenému peňažnému vkladu do základného imania spoločnosti vo výške 12 283 €, najmä povinnosť predmetný podiel nepreviesť na tretiu osobu, nezaťažiť ho záložným právom alebo iným právom v prospech tretej osoby, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
4. Žalobkyňa v návrhu uviedla, že žalovaný 2/ ako osoba blízka žalovanému 1/ ako prevodcovi musel vedieť, že obchodné podiely nadobúda v rozpore so zákonom. Ak napriek tomu predmetné zmluvy so žalovaným 1/ uzatvoril, jediným dôvodom mohla byť jeho vôľa poskytnúť žalovanému 1/ súčinnosť pri prevádzaní majetkových hodnôt, ktoré by inak boli predmetom vyporiadania BSM žalobkyne a žalovaného 1/. Podľa žalobkyne existuje dôvodná obava, že žalovaný 2/ bude naďalej v záujme žalovaného 1/ pokračovať v konaní, ktorého cieľom je zabránenie tomu, aby bola hodnota vyššie špecifikovaných obchodných podielov zahrnutá do aktív pri vyporiadavaní BSM žalobkyne. Nie je vylúčené, že ich za týmto účelom prevedie na tretie osoby (napríklad i zahraničné), prípadne ich pritom rozdelí, a to za účelom vyvolania obštrukcií v rámci tohto konania. Žalobkyňa mala za to, že ujma, ktorá by žalovanému 2 vznikla na jeho právach v prípade, ak by mu bolo neodkladným opatrením zabránené nakladať s obchodnými podielmi do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, vydaného v tomto konaní, by bola zanedbateľná v porovnaní s ujmou, ktorá hrozí žalobkyni v prípade, ak neodkladné opatrenie nariadené nebude.
5. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
8. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
9. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
10. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
11. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchle a pružné riešenie takej situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu v záujme rýchlej a účinnej ochrany práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb. Plní predovšetkým zaisťovaciu funkciu, jeho cieľom je zabezpečiť efektívnosť konania, resp. vytvoriť pokojný stav, aby sa žalobca mohol nerušene domáhať svojho práva. Navrhované obmedzenie musí byť primerané zabezpečovanému nároku a musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania vo veci samej.
12. Účelom neodkladného opatrenia je úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov by bolo právo žalobcu ohrozené. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom právnom vzťahu. Žalobca domáhajúci sa nariadenia neodkladného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho nariadenie, t.j. potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je hodnoverne osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku. Pred jeho nariadením súd zisťuje, či sú hodnoverne osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako hodnoverná.
13. Za účelom posúdenia dôvodnosti navrhovaného neodkladného opatrenia sa súd oboznámil s obsahom žaloby, ďalej so sobášnym listom žalobkyne a žalovaného 1/, ako aj s výpismi z obchodného registra spoločností I. 98 SK, I. SK a T.. Po ich preskúmaní dospel k záveru, že podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyhovieť.
14. Podľa názoru súdu, žalobkyňa v prejednávanej veci neosvedčila existenciu jedného zo základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Žalobkyňa odôvodňovala nevyhnutnosť uloženia zákazu žalovanému 2/ nakladať s obchodnými podielmi vyššie uvedených spoločností tým, že poskytol svojmu bratovi, žalovanému 1/, súčinnosť pri prevádzaní majetkových hodnôt, ktoré by inak boli predmetom vyporiadania BSM žalobkyne a žalovaného 1/, pričom existuje dôvodná obava, že v záujme žalovaného 1/ bude naďalej pokračovať v konaní, ktorého cieľom je zabránenie tomu, aby bola hodnota predmetných obchodných podielov zahrnutá do aktív pri vyporiadavaní BSM. Žalobkyňa v tejto spojitosti vyslovila obavu, že žalovaný 2/ obchodné podiely prevedie na tretie osoby (prípadne i zahraničné), resp. ich popri tom rozdelí. Nijako však nešpecifikovala, v akých konkrétnych krokoch žalovaného 2/ vykonaných po prevode spomínaných obchodných podielov na jeho osobu vidí hrozbu ďalšieho prevodu týchto obchodných podielov na tretie osoby, prípadne ich súčasného rozdelenia. V tomto smere nepostačuje len samotná obava žalobkyne z možného ďalšieho nakladania žalovaného 2/ s obchodnými podielmi, opierajúca sa iba o blízky príbuzenský vzťah žalovaných a z toho automaticky vyvodenú pravdepodobnosť konania žalovaného 2/ v prospech majetkových záujmov žalovaného 1/. Súd zároveň poukazuje na to, že sama žalobkyňa vyhodnotila možnosť budúceho prevodu obchodných podielov zo strany žalovaného 2/ len na tej úrovni, že ju nemožno vylúčiť. Takéto tvrdenie žalobkyne bez riadneho osvedčenia existencie konkrétnych úkonov žalovaného 2/, ktoré by už v tomto smere uskutočňoval, podľa názoru súdu nepredstavuje dostatočný podklad pre nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu
k žalovanému 2/, spočívajúceho v uložení mu zákazu nakladať s predmetnými obchodnými podielmi spôsobmi formulovanými žalobkyňou v podanom návrhu.
15. So zreteľom na vyššie uvedené dôvody súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.
16. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. O trovách neodkladného opatrenia rozhodne súd v zmysle citovaného zákonného ustanovenia v rozhodnutí vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 357 písm. d/ C.s.p.).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).