Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-23Cr/16/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Ivicou Blecharžovou, v právnej veci žalobcu: AUTOŠKOLA

- HARMI s.r.o., v likvidácii, Saratovská 2/A, 844 52 Bratislava , IČO: 44 515 928, proti žalovanému: Zafir Group, s.r.o., Švábska 6773/61, 080 01 Prešov, IČO: 46 695 958, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš, s.r.o., Martina Granca 3, 841 02 Bratislava , IČO: 52 262 821, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku takto

rozhodol:

I. Súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku a návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku z a m i e t a .

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1) Žalobca sa žalobou zo dňa 27.05.2016 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku sp.zn. RK - 1020140013 zo dňa 17.08.2015, vydaného Stálym rozhodcovským súdom pri FKPB, z. z. p. o., so sídlom Pod záhradami 2/A, Bratislava , IČO: 45 745 536, a odkladu jeho vykonateľnosti s uvedením skutkového stavu:

2) Dňa 01.09.2013 uzavrel žalobca so spoločnosťou BizzGroup, s.r.o., Zmluvu o poradenstve a konzultačných službách č. 017/2013, ktorej súčasťou bola rozhodcovská doložka obsiahnutá v Článku VII. Záverečné ustanovenia , bod 21 predmetnej zmluvy. Podľa tohto článku sa všetky spory, ktoré vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých na základe zmluvy č. 017/2013 predložia na rozhodnutie v rozhodcovskom konaní Stálemu rozhodcovskému súdu pri FKPB, z .z. p. o., so sídlom Pod záhradami 2/A, Bratislava , podľa jeho rokovacieho poriadku a štatútu.

3) Zmluva o poradenstve a konzultačných službách č. 017/2013 bola za žalovaného - spoločnosť BizzGroup, s.r.o., podpísaná jej konateľom I. L.. Podľa výpisu z obchodného registra bola I. L., trvalý pobyt Y. 5/XXX, L. nad X., spoločníkom predmetnej spoločnosti od 01.10.2009 do 09.06.2011 a vo funkcii konateľa pôsobil od 01.10.2009 do 01.08.2015.

4) Podľa zoznamu stálych rozhodcovských súdov vedených Ministerstvom spravodlivosti SR je Stály rozhodcovský súd pri FKPB, zriadený obchodnou spoločnosťou FKPB s.r.o. so sídlom Pod záhradami 2/A, 841 02 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 45 745 536, pričom v súlade s Štatútom Stáleho rozhodcovského súdu pri FKPB zverejnenom v Oznámení Obchodného vestníka 57/2013, deň vydania: 21.03.2013 bol predsedom súdu a rozhodcom súdu D.. I. L., Y. XXX/X, L. nad X..

5) Z vyššie uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že v čase podpisu Zmluvy o poradenstve a konzultačných službách č. 017/2013 zo dňa 01.09.2013, na základe ktorej si žalovaný uplatňuje svoj

nárok pred Stálym rozhodcovským súdom pri FKPB, bol konateľ BizzGroup, s.r.o. I. L. súčasne aj predsedom a rozhodcom na stálom rozhodcovskom súde pri FKPB. Fakt, že spoločnosť BizzGroup, s.r.o. ( ako postupca) dňa 12.09.2014 postúpila pohľadávku voči žalovanému na postupnícku spoločnosť ( žalovaného v tomto konaní) obchodnú spoločnosť ZafirGroup, s.r.o., žalobcu iba utvrdila v podozrení, že tento úkon bol zo strany konateľa spoločnosti Y., s.r.o. I. L. urobený z dôvodu zastierania pôsobenia I. L. v popredných funkciách tak na strane žalobcu, ako aj na strane predsedu Stáleho rozhodcovského súdu pri FKPB.

6) Hoci bol na Stálom rozhodcovskom súde pri FKPB prípad sp.zn. RK-1020140013 pridelený rozhodcovi D.. J. Y., v súlade s Rokovacím poriadkom Stáleho rozhodcovského súdu pri FKPB čl.7 „ Ustanovenie rozhodcu“ ods. 2 bod 1:“ Pri rozhodcovskom konaní s jedným rozhodcom ustanoví rozhodcu Predseda zo zoznamu rozhodcov, t.j. rozhodcu v tomto spore do funkcie ustanovil predseda Mgr. I. L.. Rozhodnutie rozhodcu, ktorý je do funkcie ustanovený stranou, ktorá má na rozhodnutí sporu v svoj prospech evidentný záujem, nemôže byť zárukou objektívnosti, spravodlivosti a nestrannosti.

X) Skutočnosť, že I. L. zastával v rovnakom čase funkciu konateľa spoločnosti BizzGroup s.r.o. a súčasne funkciu predsedu a rozhodcu Stáleho rozhodcovského súdu pri FKPB zistil žalovaný až neskôr ( po odoslaní vyjadrenia žalovaného doručeného rozhodcovskému súdu dňa 08.01.2015), z tohto dôvodu za prvý úkon vo veci samej podľa § 21 ods. 2 ZoRK treba považovať až dokument s názvom „ Námietky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neplatnosť rozhodcovskej doložky zo dňa 02.06.2015. O tom, že I. L. pôsobí v pozícii rozhodcu a predsedu Stáleho rozhodcovského súdu pri FKPB sa žalovaný náhodou dozvedel od svojho známeho, ktorý informáciu zachytil v Obchodnom vestníku č. 49/2015, deň vydania 12.03.2015.

8) Žalobca podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. o rozhodcovskom konaní ( ďalej len „ ZoRK“) a v jeho súlade uplatnil aj námietku porušenia zákonného ustanovenia o rovnosti účastníkov konania podľa ZoRK, lebo rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť. Z vyššie popísaného skutkového stavu je zrejmé, že žalovaný bol zvýhodnený tým, že Zmluva o poradenstve a konzultačných službách č. 017/2013 bola za žalovaného - spoločnosť BizzGroup, s.r.o. podpísaná jej konateľom I. L. a súčasne predsedom súdu a rozhodcom súdu Mgr. I. L., Y. XXX/X, L. nad X..

9) Na požiadanie bol súdu predložený rovnopis spisu sp. zn. RK-1020140013 z ktorého súd zistil, že dňa 22.12.2014 ( doručenka na č.l. 134 súdneho spisu) bolo žalobcovi rozhodcovským súdom doručené Oznámenia o prijatí funkcie rozhodcu D.. J. Y., rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu pri FKPB, žaloba a Výzva na podanie žalobnej odpovede zo dňa 08.12.2014 v ktorej bol žalobca poučený, že sa môže vyjadriť k žalobe do 15 dní od prevzatia tejto výzvy . Dňa 08.01.2015 ( č.l. 126 súdneho spisu) bola rozhodcovskému súdu doručená žalobná odpoveď , v ktorá neobsahuje námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu. Dňa 26.01.2015 bola rozhodcovskému súdu doručená písomnosť žalobcu označená „ Vyjadrenie k vyjadreniu k žalobnej odpovedi žalovaného zo dňa 09.01.2015“, ktorá neobsahuje námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu a až podaním zo dňa 02.06.2015, doručeným rozhodcovskému súdu dňa 08.06.2015 bola vznesená námietka nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neplatnosť rozhodcovskej doložky prostredníctvom advokátky JUDr. N. O., ktorá s podaním predložila rozhodcovskému súdu plnomocenstvo zo dňa 02.06.2015.

10) Podľa § 3 ods. 1 ZoRK) : " Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní".

11) Podľa § 4 ZoRK: " (1) Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. (2) Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. (4) Odkaz v zmluve alebo písomnej komunikácii strán na akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu, ak sa takýmto odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy. "

12) Podľa § 18 ods. 4 ZoRK: „V lehote, na ktorej sa dohodli účastníci rozhodcovského konania alebo ktorú určil rozhodcovský súd, žalovaný podá žalobnú odpoveď na rozhodcovský súd “.

13) Podľa § 40 ods. 1 ZoRK , tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania ak: a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1.nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky, ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4.rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania, alebo , že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej, alebo b) súd zistí, že dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.

14) Podľa § 40 ods. 4 ZoRK: „ Na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.“. 15) Podľa § 21 ods. 2 ZoRK : „Účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, alebo, že vo veci má byť rozhodované podľa osobitného zákona, túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.“ 16) Súd po vykonanom dokazovaní konštatuje, že pohľadávka, ktorá vznikla zo Zmluvy o poradenstve a konzultačných službách č. 017/2013 bola Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 12.09.2014 postúpená na žalovaného ( č.l. 161 súdneho spisu) , a až následne dňa 28.10.2014( č. l. 138 súdneho spisu) podal žalovaný žalobu o zaplatenie na rozhodcovský súd. Žalobca namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neplatnosť rozhodcovskej doložky až pri svojom treťom úkone v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom pri FKPB .Neskôr, ako pri prvom úkone možno namietať otázku, ktorá prekračuje právomoc rozhodcovského súdu ( ust.§ 1 ZoRK). Žalobcom vznesená námietka nedostatku právomoci spočíva v dôvode neplatnosti rozhodcovskej zmluvy a nie v dôvode prekročenia právomoci rozhodcovského súdu, alebo o nemožnosti rozhodovať o veci v rozhodcovskom konaní. Na to, aby omeškanie účastníka rozhodcovského konania pri uplatní námietky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu bolo spôsobené dostatočnou príčinou, je potrebné osvedčiť uvedenú príčinu, čo však žalobca neurobil. Na základe uvedeného mal súd za to, že právo žalobcu prekludovalo neuplatnením pri prvom úkone vo veci samej. Súd poukazuje na skutočnosť, že platnosť Zmluvy o poradenstve a konzultačných službách č. 017/2013 nebola doteraz nijakým spôsobom spochybnená a žalobca nepodal z uvádzaných dôvodov v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku námietku zaujatosti rozhodcu. 17) Podľa právneho názoru obsiahnutého v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. -12 ( str. 13 -14) a rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. ( str. 9), ak namietajúci účastník proti rozhodcovskému uzneseniu potvrdzujúcemu právomoc nepodá návrh na súd, nemôže sa nedostatku rozhodcovskej právomoci domáhať v neskoršej žalobe podľa Zmeškanie podania žaloby podľa má podobné prekluzívne účinky, ako namietanie právomoci v lehote podľa a bude sa potom rozhodcovská zmluva považovať za uzatvorenú podľa , Rozhodcovské uznesenie o právomoci, ktoré nebolo napadnuté podľa má medzi účastníkmi

rozhodcovského konania účinky res iudicata a už nie je možné túto otázku znovu otvárať v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

18) Rozhodcovský súd nerozhodol o námietke svojej právomoci uznesením, urobil tak až v rozsudku, súd poukazuje na ust. § 21 ods. 4 ZoRK: „ Ak rozhodcovský úd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2 rozhodcovským uznesením alebo, ak sa účastníci nedohodli inak, v rozhodcovskom rozsudku“.

19) Žaloba bola žalobcom podaná dňa 19.10.2015 na Okresný súd Bratislava IV, dňa 27.05.2016 bola postúpená príslušnému súdu , ktorým je Okresný súd Bratislava V. S poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky -18 zo dňa 20.06.2018 súd konštatuje, že bola podaná v zákonnej lehote.

20) S poukazom na uvedené skutočnosti súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku a návrh n odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku zamietol a o nároku na náhradu trov konania rozhodol a v súlade s ust. s použitím .

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.