Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/3/2019

Potvrdené rozhodnutím 7Co/34/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v spore žalobcu: SetCar sk, a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, právne zastúpený: JUDr. Tomáš Zboja, advokát so sídlom C. X, XXX XX M., proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom V. G. X/Q., XXX XX K. - A. M., o zaplatenie 263,93 €, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 14C/3/2019-57 zo dňa 14. januára 2020, takto rozhodol: Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v spore žalobcu: SetCar sk, a.s. so sídlom Ulica priemyselná 10, Sučany, IČO: 50 387 189, právne zastúpený JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom, so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, IČO: 37 928 422, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, v konaní o zaplatenie 263,93 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 263,93 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 14.12.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Návrhom v upomínacom konaní sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 263,93 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 14.12.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Nárok odôvodnil tým, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru, priloženú v prílohe, ktorú si tento uplatnil na náhradu u žalovaného. Oznámením o poistnom plnení, priloženom v prílohe, žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený následne uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému. Žalobca opiera nárok na náhradu škody v zmysle , , a zákona o PZP a v zmysle . Keďže žalovaný aj napriek vyššie uvedenému nereagoval na výzvu žalobcu špecifikovanú ako upomienku, priloženú v prílohe, podávame tento návrh.

3. V upomínacom konaní vydal Okresný súd Banská Bystrica v konaní sp. zn. dňa 15.11.2018 platobný rozkaz.

4. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor z dôvodu, že uplatnený nárok neuznáva a v celom rozsahu ho považuje za nedôvodný. Osobitne zdôraznil absenciu tvrdených skutkových okolností, absenciu špecifikácie dôkazov na ktoré sa odvoláva. Hoci uplatňuje nadobudnutú pohľadávku, nemá v predmete podnikania faktoring, forfaiting či nadobúdanie pohľadávok. Uviedol, že z predloženej

zmluvy o nájme nie je zrejmý ani počet najazdených kilometrov prenajatého náhradného motorového vozidla, tento údaj je len ručne dopísaný na Faktúre č. 170519 zo dňa 16.11.2017, čo považuje za nedôveryhodné.

5. K samotnému údajnému nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla uviedol, že údajný nárok voči žalovanému Zákon o PZP vyslovene neuvádza a takisto nevyplýva ani z . Tiež namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, pretože poškodený mal voči Žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej Faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom Žalobcu, čo preukazuje predložená Faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený a nie Žalovaný. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ustanovenia vyplýva, že poškodený predstavoval dlžníka Žalobcu, nemohol so Žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na Žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku Žalobcu pred jej cesiou poškodený Žalobcovi neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej Faktúry predstavuje práve pohľadávku Žalobcu. Inými slovami, uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky Žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ustanovením . K úhrade Faktúry pritom v uvedených súvislostiach logicky nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu realizovaného v Žalobcom predloženej zmluve o postúpení pohľadávky. Vychádzajúc zo Žalobcom predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky totiž jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a Žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči Žalovanému pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na Žalobcu a kauzálne Žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne Žalobca mienil použiť na započítanie. Z uvedeného potom vyplýva, že Žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom konaní. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi poškodeným ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky malo byť postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú Žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), považujeme takýto právny úkon podľa ustanovenia za absolútne neplatný.

6. Súčasne však poukázal na Oznámenie o poistnom plnení, v zmysle ktorého bolo žalobcovi zo strany žalovaného, bez ohľadu na vyššie uvedené skutočnosti, poukázané plnenie v sume 488,47 eur.

7. Žalobca k podanému odporu zdôraznil, že vydanie platobného rozkazu spĺňa náležitosti uvedené v o upomínacom konaní. Svoj nárok na náhradu škody uplatňuje v zmysle o PZP a . Prenájom náhradného vozidla je totiž súčasnou judikatúrou považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu. Uvedené napokon potvrdzuje aj samotné metodické usmernenie členov SKP č.17/2002. Za účelom bližšej špecifikácie skutočností uviedol, že dňa 23.10.2017 došlo v Žiline ku škodovej udalosti spôsobenej poškodenému Richardovi Černému, na vozidle Nissam XTRAIL EV Č: ZA 351 GZ. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla ZA 971 GT, poisteného v poisťovni žalovaného, poistná udalosť č. 8005574560. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla Škoda Kodiaq, ev. č. BL 246 PV u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. 499 zo dňa 6.11.2017. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 170519 zo dňa 16.11.2017, s dátumom splatnosti 30.11.2017 na sumu 752,40 eur s DPH. Listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v návrhu boli žalovanému riadne doručené už pri uplatňovaní si náhrady škody v rámci likvidácie poistnej udalosti a tvoria podklady pre rozhodnutie žalovaného o ukončení šetrenia poistnej udalosti. Náhrada škody má podľa jeho názoru plniť reparačnú funkciu a má zaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy. Vzhľadom k tomu, že poškodený potrebuje vozidlo každodenne, je potrebné za plnú kompenzáciu brať aj prenájom náhradného vozidla ako spôsobenej škody. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, podľa ktorého škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia je

potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. (R7/1992) Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, škoda spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného vozidla bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode, a teda by nebol nutný nájom náhradného motorového vozidla. (ďalej rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. ) Zdôraznil, že v rozsudku Krajského súdu v Košiciach sa súd priklonil k vyjadreniu žalobcu, zohľadňujúc aj rozhodovaciu prax súdov v tom, že možnosť využiť náhradné vozidlo počas opravy vlastného motorového vozidla má byť akousi formou kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného a tento inštitút slúži aj k nahradeniu zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného. Neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal najlacnejšiu požičovňu resp. robil preukázateľne výber medzi požičovňami podľa podmienok, ktoré ponúkajú. (rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. ). Rovnaký záver zaujal aj Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. zo dňa 22.11.2017. V opačnom prípade by sa jednalo o neprimerané zaťažovanie poškodeného, keďže už stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného. Čo sa týka tvrdenia, že zo zmluvy o nájme nie je zrejmý počet najazdených kilometrov prenajatého vozidla, toto považoval za neopodstatnené a účelové, nakoľko tento údaj vyplýva z iného dokumentu, a síce z predloženej faktúry č. 170519. Pokiaľ však ide o námietku uvedenia počtu najazdených kilometrov pri prevzatí vozidla poškodeným zdôraznil, že vozidlo je zapožičiavané na dni, nezávisle od počtu najazdených kilometrov. V každom prípade predložil spomínanú faktúru doplnenú aj o počet najazdených kilometrov. Pokiaľ ide o nepredloženie všeobecných obchodných podmienok žalobcu spolu so žalobným návrhom, uvádzame, že tieto sú riadne zverejnené na webovom sídle spoločnosti a poškodený ich má k dispozícii vždy pri podpise zmluvy. Nakoľko však v predmetnom konaní nie je sporná samotná skutočnosť prenájmu vozidla v zmysle zmluvy o nájme, čo žalovaný sám potvrdil oznámením o poistnom plnení zo dňa 28.11.2017, námietku žalovaného považuje za irelevantnú. Akékoľvek tvrdenia žalovaného o neexistencii predmetnej pohľadávky, aktívnej vecnej legitimácii, rozpore s ust. , či neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky považuje za neopodstatnené a účelové. Takéto postúpenie pohľadávky podľa ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov SR neodporuje zákonu. Zmluva o postúpení pohľadávky je tak v obdobných prípadoch považovaná za platne uzatvorenú. (rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. zo dňa 03.05.2018, Krajský súd v Prešove sp. zn. ). Skutočnosť, že došlo k úhrade predmetnej faktúry za nájom a SÚČASNE aj k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným tak rozhodne neodporuje zákonu a nespôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Napokon aj zo samotného Oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že zmluva o postúpení pohľadávky, ktorej platnosť žalovaný namieta nemôže byť sporná, keďže sám žalovaný vo svojom rozhodnutí o ukončení likvidácie poskytol žalobcovi na jeho účet čiastočné poistné plnenie. Ak by mal žalovaný akékoľvek pochybnosti o postúpení predmetnej pohľadávky nepoukázal by ani krátené poistné plnenie na účet žalobcu. Predmetom zmluvy o postúpení nebolo postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi. Nedôvodné považuje aj tvrdenie, že prejav vôle účastníkov smeroval najprv k cedovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu vzájomných pohľadávok. V zmysle predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený v rámci jedného dokumentu uhradil predmetnú faktúru za nájom a súčasne postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu. Námietku žalovaného týkajúcu sa činnosti súvisiacej s nadobudnutím a správou pohľadávok považoval za absurdnú, pretože ani v obdobných prípadoch nemožno považovať za neoprávnené podnikanie žalobcu, nakoľko žalobca nepodniká za týmto účelom, pohľadávky nekupuje ale realizuje len štandardné postúpenie pohľadávky.

8. Žalovaný sa k replike nevyjadril.

9. Podľa (ďalej len ), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo c) to ustanovuje tento zákon..

10. Podľa , vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

11. Vzhľadom na to, že v danej veci išlo o drobný spor, súd v zmysle ust. , a skutkové tvrdenia neboli sporné, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.

12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom.

13. V konaní nebolo sporné, že dňa 23.10.2017 došlo v Žiline ku škodovej udalosti spôsobenej poškodenému P., na vozidle Nissam XTRAIL EV Č: J. prevádzkou motorového vozidla J., poisteného v poisťovni žalovaného, poistná udalosť č. 8005574560. Uvedenú skutočnosť súd podľa považoval za nespornú, naviac z poistnej udalosti žalovaný aj plnil. Spornou bol zostávajúci nárok žalobcu titulom nájmu náhradného vozidla.

14. V konaní súd považoval za nespornú aj skutočnosť, že žalobca a P. uzavreli dňa 6.11.2017 zmluvu o nájme č. 499, na základe ktorej žalobca ako prenajímateľ prenajal poškodenému ako nájomcovi motorové vozidlo Škoda Kodiaq, ev. č. K. na dobu od 6.11.2017 počas nevyhnutnej opravy vozidla za cenu 68,40 eur/deň pri deklarovanej výške zmluvného nájomného 147,60 eur. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 170519 zo dňa 16.11.2017, s dátumom splatnosti 30.11.2017 na sumu 752,40 eur za nájom vozidla od 6.11.2017 do 16.11.2017, t.j. 11 dní nájmu. Na faktúre bolo dopísaný jazdný výkon počítadla s prevzatím 3212 a odovzdaním 3588.

15. Čestným prehlásením uviedol poškodený, že vozidlo mal zapožičané z dôvodu poškodenia jeho vozidla a oprave autoservisom POINT s.r.o. za účelom dopravy do zamestnania, nákupy a súkromné účely.

16. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 16.11.2017 postúpil poškodený ako postupca a nájomca žalobcovi ako postupníkovi a prenajímateľovi pohľadávku vo výške 752,40 eur z nároku voči žalovanému podľa za užívanie náhradného vozidla za odplatu 752,40 eur. Zároveň v čl. 5 zmluvy sa strany dohodli na vzájomnom započítaní záväzkov a to odplaty postupcu voči pohľadávke postupníka, ktorú mal voči postupcovi na základe nájmu náhradného vozidla, ktorú si bude žalobca vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Postúpenie bolo postupcom listom bez uvedeného dňa vyhotovenia oznámené žalovanému s výzvou na plnenie na účet postupníka - žalobcu.

17. Podľa , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla: (1) Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. (2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

18. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

19. Podľa poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

20. Podľa cit. zákona, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu (ustanovenie odkazuje na ).

21. Podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

22. Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

23. Vo vzťahu k námietke miestnej nepríslušnosti súdu žalovaného súd túto nepovažoval za dôvodnú, nakoľko v danom prípade bola daná osobitná miestna príslušnosť tunajšieho súdu podľa , nakoľko popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody. V tomto konaní je uplatnený nárok na náhradu škody, avšak nie priamo voči osobe zodpovednej za škodu, ale podľa voči poisťovni, u ktorej je poistená osoba zodpovedná za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Tým bola aj založená pasívna legitimácia žalovaného.

24. Vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu súd má za to, že táto je daná. Tvrdenia žalovaného o cesii dlhu považoval súd za účelové a obštrukčné. V danom prípade bolo nesporné, že žalobca prenajal poškodenému vozidlo počas trvania opravy vozidla. Poškodenie vozidla poškodeného bolo zavinené poistencom žalovaného. Na základe zmluvy o nájme poškodený užíval vozidlo po dohodnutú dobu a žalobcovi tým vznikol voči poškodenému nárok na zaplatenie nájomného. Tento nárok bol aj vyúčtovaný faktúrou v zmysle zmluvy. Záväzok nájomcu vznikol užívaním vozidla na základe synalagmatického úkonu, nie vyúčtovaním a je úplne nezávislý od vôle škodcu či poisťovne, ktorá likviduje pre škodcu poistnú udalosť. Následne poškodený zmluvou o postúpení pohľadávky postúpil pohľadávku voči žalovanému ako poisťovni titulom náhrady škody spôsobenej poškodením vozidla, ktorá mu vznikla tým, že počas nemožnosti užívania poškodeného vozidla si musel zapožičať náhradné vozidlo. Postúpenie pohľadávky bolo odplatné rovnajúcej sa výške postúpenej istiny. Tým, že žalobca nadobudol pohľadávku, musel zaplatiť dohodnutú odplatu. Poškodený mal povinnosť úhrady nájomného a žalobca odplaty za postúpenú pohľadávku. Tým, že si strany započítali vzájomné pohľadávky, stretli sa pohľadávka žalobcu za nájomné (voči poškodenému ako nájomcovi) a pohľadávka poškodeného

- nájomcu na odplatu za postúpenú pohľadávku a vzájomne zanikli. Nezanikla tým však postúpená pohľadávka a započítanie bolo voči nej, ako nároku voči poisťovni irelevantné (započítaná bola odplata za postúpenie voči nájomnému). V žiadnom prípade súd nezistil, že by žalobca vykonal akýkoľvek úkon pristúpenia k dlhu poškodeného, ktorý mal poškodený voči nemu. Takéto konanie by bolo iracionálne, nakoľko ak by chcel žalobca prebrať dlž nájomcu voči nemu samému, vykonal by odpustenie dlhu. Veriteľ nemôže prebrať dlh (príp. pristúpiť k dlhu) dlžníka voči veriteľovi samému, nakoľko to vylučuje výklad ust. § 531 Obč. zák.. Teda súd mal v konaní preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu.

25. Vo vzťahu k uplatnenému nároku súd nezistil neprimeranosť odplaty za nájom vozidla a ani takáto skutočnosť nebola namietaná. Úprava nájmu bola dohodnutá ako odplata za deň nájmu vozidla. Súd súhlasí preto s názorom žalobcu, že je irelevantný jazdný výkon počas doby nájmu (počet prejdených km), nanajvýš môže deklarovať len využívanie vozidla počas nájmu (ak by nebol žiadny, nebol by nájom účelný, resp. nevyhnutný). Spornou nebola ani skutočnosť, že poškodený užíval vozidlo po dobu 11 dní.

26. Súd osobitne upozorňuje na skutočnosť, že nárok na náhradu škody nie je obmedzený šetrením poisťovne a ukončením šetrenia ( ), pretože nie je vylúčené, že škoda pretrváva aj naďalej ako iný následok škody spôsobenej poškodením vozidla, resp. je jej následkom, ako napr. náklady na odhlásenie vozidla z evidencie, poplatok za likvidáciu vozidla, náklady na obstaranie nového vozidla, jeho registráciu a pod.. S opravou či poškodením vozidla priamo súvisí aj užívanie náhradného vozidla, nakoľko bez poškodenia motorového vozidla by toto bolo funkčné a nevznikol by dôvod používať náhradné vozidlo. Práve poškodenie vozidla a nemožnosť užívania vozidla, či už počas opravy alebo následkom, takého poškodenia, ktoré znemožňuje jeho používania na prevádzku na komunikáciách, vyvoláva potrebu obstarania náhradného vozidla. V danom smere

súd poukazuje aj na skutočnosť, že ak poškodený mal v držbe poškodené vozidlo a toto používal, z uvedeného je potrebné prezumovať aj to, že vozidlo potreboval pre uspokojovanie svojich potrieb (mimo výstavných exponátov). Aj samotné obstaranie náhradného vozidla totiž vyjadruje potrebu vozidla pre uspokojovanie potrieb poškodeného a je pritom irelevantné, či sa jedná o používanie na výkon povolania, podnikania, dopravu rodinných príslušníkov či prepravu za účelom realizácie vlastných záľub. Poškodený má právo užívať vozidlo zodpovedajúce poškodenému vozidlo tak, ako by užíval vlastné (poškodené) vozidlo.

27. V tomto rozsahu však súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že poškodením veci v rozsahu, že nie je možné jej používanie na obvyklý účel, stratil poškodený možnosť ju užívať. V tomto prípade stratil možnosť užívať osobný automobil, dopravný prostriedok, ktorý je úplne bežne používaný na plnenie osobných potrieb, dopravu či už do zamestnania, realizáciu záujmov či iných osobných potrieb. Možno konštatovať, že väčšina vlastníkov či držiteľov osobného vozidla si ho obstaráva práve za účelom riešenia otázky prepravy, pretože motorové vozidlo je považované za komoditu (mimo veteránov a špecifických či mimoriadne luxusných áut), ktorá plynutím času výrazne stráca hodnotu, teda nejedná sa o predmet investície ako napr. nehnuteľnosti či uloženia finančných prostriedkov.

28. Pri poškodení osobného motorového vozidla nemožno žiadať po poškodenom aby prestal riešiť potrebu prepravy, pretože by to znemožnilo realizáciu jeho obvyklých potrieb a tým spôsobená škoda by mohla rádovo presahovať priamo spôsobenú škodu (napr. neplatené voľno). Teda súd považuje za logické, že poškodený musí riešiť situáciu buď vypožičaním alebo nájmom vozidla, využívaním prostriedkov hromadnej dopravy, taxislužby a pod.. V danom rozsahu je poškodený povinný škodu minimalizovať, teda jej predchádzať. Poškodený požadoval nájom vozidla a deklaroval jeho nevyhnutnosť. Neúčelnosť využitia vozidla v konaní preukázaná nebola. Súd preto považoval nájom vozidla za účelný.

29. Nakoľko v konaní nebolo sporné poškodenie vozidla poškodeného poistencom žalovaného, súd mal preukázaný nárok na náhradu škody, žalovaný ako poisťovňa plnil nárok vo výške nákladov na opravu a čiastočne aj náhradu za požičanie vozidla. Okrem priamej náhrady škody vo výške hodnoty vozidla súd ustálil, že mu náleží aj náhrada škody vzniknutá tým, že musel vynaložiť prostriedky na obstaranie náhradného vozidla od času vzniku škody po opravu vozidla.

30. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na ust. podľa ktorého, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Uvedené ustanovenie je potrebné vykladať v súvislosti s ust. a , teda škodu za ktorú zodpovedá poistený podľa uvedených ustanovení. Podľa názoru súdu nie je dôvod na reštriktívny výklad ust. v takom znení, že poistený má právo pri poškodení veci len na náhradu výslovne poškodenej veci a nie napr. aj veci poškodené pri škodovej udalosti, ktoré mal poškodený pri sebe, ktoré stratil možnosť opatrovať a obdobne aj na náhradu škody, ktorá mu vznikla tým, že si musel po dobu opravy či do doby náhrady škody zapožičať náhradné motorové vozidlo. Nakoľko žalovaný uhradil žalobcovi sumu 488,47 eur, súd priznal žalobcovi nárok vo výške rozdielu medzi účtovanou sumou 752,40 eur a úhradou, teda sumu 263,93 eur. Vo vzťahu k výške škody a dennému nájmu súd nezistil, že by výška nájmu bola neprimeraná, presahovala by výšku nájmu, za ktorý v mieste a čase požičiavajú obdobné vozidlá iné autopožičovne a pod.. Žalovaný takúto skutočnosť v konaní účinne nepoprel a vo vzťahu k žalobcovi ju namietal len v oznámení o poistnom oznámením priznanej sadzby bez uvedenia riadnych dôvodov či odkazu na dôvod určenia.

31. Vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania súd rozhodol podľa Obč. zák. a nar. vl. č. s tým, že omeškanie stanovil v zmysle ust. a dňom nasledujúcim po uplynutí 15 dňovej lehoty od ukončenia šetrenia, nakoľko došlo k nedôvodnému kráteniu poistného plnenia.

32. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

34. Žalobca v danej veci mal plný úspech, preto má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal. Preto súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

35. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. (ďalej len „“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. , odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. , odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).