Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoP-452-2019.pdf
PDF · 119.74 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/452/2019
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Michaely Královej, v právnej veci maloletého dieťaťa: T. Y. N. Q., nar. XX.XX.XXXX štátny občan Slovenskej republiky a Nemeckej spolkovej republiky, bydlisko na území Slovenskej republiky u matky na adrese W. č. II XXXX/XX, XXX XX I., okres B., zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Odbor sociálnych vecí a rodiny, Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Štefánikova trieda č. 86/88, 949 01 Nitra, dieťa rodičov: otca - navrhovateľa Y. T. T. Q., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko P. č. XX, XXX XX C., B. spolková republika, štátny občan Nemeckej spolkovej republiky, zastúpený Erben & Erben, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Mostová č. 2, 811 02 Bratislava, IČO: 35 724 111, a matky - N.. B. Q., rodená V., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt a bydlisko na území Slovenskej republiky W. č. II XXXX/XX, XXX XX I., okres B., štátna občianka Slovenskej republiky, zastúpená JUDr. Danielou Ježovou, LL. M., PhD., advokátka so sídlom Javorinská č. 13, 811 03 Bratislava, IČO: 36 866 008, v konaní o návrhu otca na nariadenie návratu maloletého dieťaťa do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24.09.2019, č.k. 2P/13/2019-445, v spojení s opravným uznesením zo dňa 20.11.2019, č.k 2P 13/2019- 593 takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24.09.2019, č.k. 2P/13/2019-445, v spojení s opravným uznesením zo dňa 20.11.2019, č.k 2P/13/2019-593 sa p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 24.09.2019, č.k. 2P/13/2019-445, v spojení s opravným uznesením zo dňa 20.11.2019 č.k 2P/13/2019-593 návrh otca - navrhovateľa zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
2. Súd prvej inštancie v danom konaní, ktorého predmetom je návrh otca na nariadenie návratu maloletého do krajiny jeho obvyklého pobytu pri rozhodovaní vychádzal z čl. 1, 3, 12, 13, 14, 19 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí prijatého v Haagu dňa 25.10.1980, publikovaného v oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. 119/2001 Z.z. (ďalej len „Dohovor“), čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, § 52, § 123, § 131 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), v zmysle ktorých na základe vykonaného dokazovania ustálil, že krajinou obvyklého pobytu maloletého nie je Nemecká spolková republika ako zmluvný štát na územie, ktorého chcel otec svojím návrhom dosiahnuť návrat maloletého. Skonštatoval, že maloletý sa narodil dňa XX.XX.XXXX v meste T. v B., z partnerského vzťahu rodičov, ktorí manželstvo zapísané na Matričnom úrade Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. XXXX/XXXX, uzatvorili až dňa XX.XX.XXXX. Manželstvo nie je rozvedené. Uviedol, že maloletý, ktorý má slovenské aj nemecké štátne občianstvo od narodenia až do 01.03.2019, kedy sa s matkou presťahoval na Slovensko, žil sústavne na území Nemecka. Od 01.10.2018 (moment odsťahovania sa zo spoločnej domácnosti) do 01.03.2019 (príchod
na Slovensko) matka s maloletým bývala v Nemecku v prenajatom byte na adrese V. č. 8, XXX XX O.. Na území Slovenskej republiky je od 22.04.2009 prihlásená na trvalý pobyt na adrese W. č. II XXXX/ XX, XXX XX I., okres B., v rodinnom dome vo vlastníctve jej matky, kde od 01. 03.2019 s maloletým aj býva. Súd prvej inštancie v zmysle vyššie uvedenej zákonnej úpravy sa v danej veci v prvom rade zaoberal vyhodnotením podstatných skutočností a to ustálením krajiny obvyklého pobytu maloletého, výkonom opatrovníckeho práva zo strany rodičov, oprávnenosťou premiestnenia maloletého z Nemecka na Slovensko matkou dňa 01. 03. 2019 a existenciou podmienok na jeho nenariadenie. Dospel k záveru, že krajinou obvyklého pobytu maloletého je od 01.03.2019 Slovensko, na územie ktorého sa matka s maloletým presťahovala na základe rozhodnutia obidvoch rodičov, respektíve udelenia kvalifikovaného súhlasu otcom. Za preukázané mal, že matka sa s maloletým na Slovensko presťahovala na základe súhlasu otca uvedeného v listinnom dôkaze "Vyslovenie súhlasu - presťahovanie sa a život na Slovensku" zo dňa 28.01.2019, v ktorom otec dňa 28.01.2019 pred notárom Dr. O. A., B., T., podpísal listinu č. 0296/2019, v ktorej vyslovil svoj súhlas a potvrdil matke, že sa môže s maloletým presťahovať na Slovensko a tam aj natrvalo žiť. Pravosť podpisu otca na tejto listine overil uvedený notár. Súhlas otca s presťahovaním maloletého na Slovensko mal podporený aj ďalším listinným dôkazom č. 0297/2019, ktorý rovnako dňa 28.01.2019 podpísal otec u notára Dr. O. Wachter, Notar, Munchen, " Plná moc" zo dňa 28.01.2019, z ktorého vyplýva, že otec pre prípad presťahovania matky s maloletým na Slovensko ju splnomocnil na konkrétne činnosti, úkony, týkajúce sa života maloletého na Slovensku. Súd prvej inštancie nezohľadnil argument otca, že dňa 01.03.2019 matka z Nemecka fakticky odišla bez toho, aby mu svoj odchod oznámila čo otec označil za útek, keď matka v čase odchodu disponovala písomným súhlasom otca. Pokiaľ otec tvrdil, že matke súhlas odvolal, súd prvej inštancie odvolanie súhlasu zo dňa 10.02.2019 a vedomosť o jeho existencii nemal otcom preukázané. Uviedol, že otec nepreukázal kvalifikované odvolanie súhlasu s presťahovaním maloletého na Slovensko ktorý matke udelil a podpísal u notára dňa 28.01.2019, keď existenciou akéhosi listu zo dňa 10.02.2019 začal dôvodiť až dodatočne, nespomenul ho ani vo svojom návrhu, obsahujúcim iba tvrdenie, že k odchodu maloletého na Slovensko došlo bez jeho vedomia a súhlasu. Uviedol, že otec až následne počas konania, v kontexte obrany matky, že od 01.03.2019 je krajinou obvyklého pobytu maloletého Slovensko, pretože disponovala písomným a notársky overeným súhlasom otca zo dňa 28.01.2019 a že otcom predložené odvolanie súhlasu zo dňa 24.06.2019, niekoľko mesiacov po presťahovaní maloletého nie je relevantné, až na pojednávaní dňa 04.09.2019 prvý krát uviedol, že okrem odvolania súhlasu po presťahovaní maloletého malo dôjsť prvý krát k odvolaniu súhlasu ešte pred presťahovaním maloletého dňa 10.02.2019. Súd prvej inštancie na základe tvrdení a dôkazov predložených otcom vyhodnotil, že otec nepreukázal odvolanie súhlasu pred odchodom matky s maloletým na Slovensko kvalifikovaným a účelným spôsobom. Na otcom predložený písomný listinný dôkaz "odvolanie súhlasu" zo dňa 10.02.2019, ktoré okrem otca podpísal aj svedok C. V., z ktorého vyplýva odobranie všetkých povolení a splnomocnení udelenými otcom matke a odvolanie súhlasu s presťahovaním maloletého zo dňa 28.01.2019 súd prvej inštancie neprihliadal a skonštatoval, že pravosť oboch podpisov na odvolaní nie je overená notárom a súčasne otec nepreukázal, že ho matke doručil pred jej odchodom. Za nepreukázané a nevierohodné považoval tvrdenie otca, že toto odvolanie doručoval matke vhodením do jej schránky dňa 10.02.2019 pri odovzdaní maloletého v mieste jej bydliska na adrese V. č. 8, XXX XX O. a aj vložením do tašky maloletého, ktorú nevedel presne identifikovať, ani tvrdenie, súhlas odvolal niekoľkokrát i telefonicky a správami, ktoré si s matkou vzájomne posielali. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ustálil, že otec ani len nepriamymi dôkazmi nepreukázal, existenciu odvolania súhlasu zo dňa 10.02.2019 a nepreukázal ani riadne doručenie tohto odvolania matke. Uviedol, že akceptuje právo otca zmeniť svoj názor na presťahovanie maloletého na Slovensko, avšak v záujme maloletého, jeho ochrany, stability a bezpečia, musela byť zmena jeho názoru zrealizovaná do faktického presťahovania sa maloletého na Slovensko rovnakým spôsobom, ako bol daný samotný súhlas na presťahovanie, ktorý musel byť nespochybniteľným spôsobom doručený matke, aby matka mala preukázateľnú vedomosť, že otcom pôvodne daný súhlas je odvolaný a tak sa nemôže oprávnene s maloletým presťahovať na Slovensko. Pokiaľ ide o otcom preukazované odvolanie súhlasu prostredníctvom notárskeho vyhlásenia zo dňa 24.06.2019, doručené matke dňa 27.06.2019 právnym zástupcom otca, ktorý bez splnomocnenia na tento úkon odvolal notárske vyhlásenie otca č. 0296/2019 a č. 0297/2019 uskutočnené otcom u notára Dr. O. A. dňa 28.01.2019, súd prvej inštancie považoval za irelevantné na ktoré neprihliadal z dôvodu, že právny zástupca otca nedisponoval splnomocnením na vyhotovenie a podpísanie vyššie uvedeného úkonu, ktoré bolo navyše vykonané a matke doručené niekoľko mesiacov po jej odchode. Súd prvej inštancie uzavrel, že otec nepreukázal odvolanie svojho písomného súhlasu ktorý udelil matke dňa 28.01.2019 kvalifikovaným spôsobom, keď zmena jeho postoja zo súhlasu na nesúhlas, musela byť realizovaná samotným otcom alebo právnym zástupcom otca na takýto úkon splnomocneným, čo sa pri
danom úkone nestalo. Uviedol, že po presťahovaní sa maloletého, v záujme jeho ochrany a stability, stráca takéto odvolanie súhlasu, aj keby bolo dané oprávnenou osobou relevanciu. Súd prvej inštancie vyhodnotil súhlas otca s presťahovaním maloletého zo dňa 28.01.2019 ako relevantný a ustálil, že maloletý sa od 01.03.2019 nachádza na území Slovenska legitímne, na základe dohody jeho rodičov, v dôsledku čoho sa od 01.03.2019 stala krajinou obvyklého pobytu maloletého Slovenská republika. Návrh otca ako nedôvodný zamietol z dôvodu, že po takto ustálenom obvyklom pobyte maloletého nie je možné v zmysle ustanovenia čl. 4 Dohovoru v spojení s ustanovením čl. 3 ods. 12 Dohovoru aplikovať na daný prípad Dohovor. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
3. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote cestou zvoleného právneho zástupcu podal odvolanie otec. Navrhol uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a jeho návrhu vyhovieť. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že maloletý sa na území Slovenska nachádza legitímne na základe dohody rodičov. Tvrdil, že v konaní preukázal viacerými nepriamymi dôkazmi, že súhlas obsiahnutý v listine č. 0296/2019 zo dňa 28.01.2019 ako aj splnomocnenie obsiahnuté v listine č. 0297/2019 zo dňa 28.01.2019 odvolal. Uviedol, že nepovažoval za potrebné úplne detailne evidovať všetky svoje úkony, ktoré sa týkali či už maloletého, alebo ich vzťahu s matkou po tom, ako sa rozhodli pre život v oddelených domácnostiach, jeho úkony neboli vykonané vo forme notárskych vyhlásení, ani zachytené na zvukovom alebo obrazovom nosiči. Uviedol, že matka od opustenia spoločnej domácnosti konala premyslene, zabezpečila si odbornú pomoc nemeckej advokátky a vychádzajúc z jej vopred dôkladne volených krokov možno dôvodne predpokladať, že mala ešte pred presťahovaním do jej súčasného bydliska právnu podporu aj na území Slovenska, keď na Okresnom súde Nitra podala návrh vo veci úpravy rodičovských a práv a povinností k maloletému. Je podľa neho nepochybné, že matka svojim utajeným a neoprávneným premiestnením maloletého na územie Slovenska sledovala predovšetkým svoj vlastný prospech a získanie výhody vo forme jazykovej vybavenosti, lokálnych kontaktov a znalosti miestnych pomerov. Namietal, že tento aspekt neriešil ani opatrovník a uspokojil sa so záverom, že maloletý má v novom prostredí zabezpečené dobré podmienky. Jeho konštatovanie, že maloletý je silno naviazaný na matku je úplne logickým vyústením toho, že bol náhle premiestnený do pre neho do nového - neznámeho prostredia. Mal za to, že matka konala vopred premysleným postupom s vedomím, že nekoná v súlade s ich vzájomnou dohodu a ním odvolaným súhlasom, keď zatajila úmysel vysťahovať sa z územia Nemecka, odhlásiť maloletého zo škôlky, ukončiť pracovný pomer a nájom bytu. Mal za to, že vysťahovanie sa z krajiny a s tým súvisiace prípravy a administratívne povinnosti voči príslušným úradom nie sú úkonmi, ktoré možno vykonať v priebehu jedného dňa. Realizovanie celej tejto procedúry v celkovom utajení bez jeho vedomia svedčí jednoznačne o tom, že matka konala bez jeho súhlasu. Namietal, že súd v odôvodnení uznesenia vôbec nespomenul či, ako a prečo vyhodnotil svedecké výpovede pánov V., V. a J., ktorí boli prítomní pri jeho telefonických rozhovoroch s matkou, jeho správy cez aplikáciu WhatsApp s matkou, v ktorých podľa neho nepriamo spomína odvolanie súhlasu. Uviedol, že ich dohoda o rozluke ani v náznakoch neuvádza vycestovanie matky s maloletým na Slovensko, obsahuje kalendár svedčiaci o ich dohode o styku s maloletým uzavretý až do konca roka 2019. Podľa jeho názoru nepostačuje strohé konštatovanie súdu, že nepreukázal odvolanie svojho súhlasu, najmä keď predložil množstvo nepriamych dôkazov podporujúcich jeho tvrdenia. S odôvodnením súdu, že odvolanie súhlasu s presťahovaním malo byť vyhotovené vo forme dokumentu s notársky overeným podpisom sa nestotožnil tvrdiac, že žiaden právny predpis nekladie na vyhlásenia tohto typu takého nároky. Rovnako sa nestotožnil so záverom súdu, že tým, že si presne nespomenul či odvolanie súhlasu matke odovzdal v ruksaku či taške, nepreukázal dôveryhodnosť a uskutočnenie odvolania súhlasu, keď na súde vypovedal po viac ako 6 mesiacoch od doručenia odvolania a preto si nepamätá detaily. Závery súdu, že jeho právny zástupca absenciu splnomocnenia nevysvetlil sú nesprávne, keď už na prvom pojednávaní uviedol, že svojho právneho zástupcu na tento úkon splnomocnil. Uviedol, že toto dodatočné odvolanie je v kontexte tohto konania irelevantné, pretože bolo vykonané po vysťahovaní matky na Slovensko a nikdy ho ako argument v tomto konaní nepoužil. Poukázal na dohodu s matkou o styku s maloletým, podľa ktorého mal s maloletým tráviť Vianoce 2019, z čoho vyplýva, že nebol najmenší dôvod domnievať sa, že matka s maloletým opustia územie Nemecka v prvom štvrťroku 2019. Odchod matky s maloletým na územie Slovenska nemožno v kontexte vyššie uvedených nepriamych dôkazov rozhodne považovať za oprávnený.
4. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne navrhla uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označila za zrozumiteľné, vecne správne a korešpondujúce s obsahom predložených listinných dôkazov a výsluchov účastníkov konania. Uviedla, že na Slovensko pricestovala s maloletým dňa 01.03.2019 s
úmyslom žiť tu natrvalo, na základe ňou predložených dokumentov a to písomným súhlasom otca, ktoré bolo vyústením niekoľkomesačnej komunikácie medzi nimi a ktorá preukázateľne prebiehala už dňa 19.11.2018, kedy jej otec podpísal prvú plnú moc, v ktorej sa spomína trvalé presťahovanie maloletého na Slovensko. Uviedla, že neporušila žiadnu povinnosť, pretože disponovala riadnym súhlasom otca s trvalým presťahovaním maloletého. Uviedla, že priebežne otca informovala o jej plánoch, viackrát spolu telefonicky hovorili aj po podpise súhlasu otca pred nemeckým notárom o presťahovaní a ako sa bude realizovať, preto namietala tvrdenia otca o akomsi utajenom odchode s maloletým. Zdôraznila, že voči otcovi si splnila aj informačnú povinnosť, oznámila mu kedy odišla na Slovensko, kde sa s maloletým nachádza, uviedla mu presnú adresu kam môže prísť maloletého navštíviť ( e-mail zo dňa 01.03.2019). Uviedla, že otcovi v deň podpisu súhlasu s trvalým presťahovaním maloletého na Slovensko u notára (28.01.2019) oznámila, že začína vybavovať príslušné formality, najmä že v daný deň dáva v zamestnaní výpoveď a ukončuje nájom bytu v Nemecku. Následne maloletého odhlásila z Nemecka, vrátane materskej školy. Podpis súhlasu u notára zrealizovali koncom januára 2019, aby stihla dať výpoveď v zamestnaní ešte v tom istom mesiaci a aby jej výpovedná doba plynula už od 01.02.2019. Spochybnila argumentáciu otca, že nevedel o tom, že sa s maloletým sťahuje na Slovensko, keď podpisoval celkovo 3 dokumenty ktoré sa priamo týkali trvalého presťahovania maloletého. Zdôraznila, že otec až na pojednávaní dňa 04.09.2019 úplne zmenil svoju argumentáciu ako aj dôvody podania návrhu na návrat, keď predložil súdu listinu datovanú na deň 10.02.2019 podpísanú ním a jeho priateľom, pričom ide o súkromnú listinu bez jej podpisu, bez predloženia doručenky o zaslaní alebo podacieho lístka, tiež nepreukázal, že by disponoval správou, ktorú by jej zasielal daného dňa o existencii danej listiny, e-mail v ktorom by listinu zasielal v kópii ako sken. Uvedenú listinu nikto iný okrem otca do 04.09.2019 nevidel, ani jeho právny zástupca, ani ona. Jej doručenie malo údajne nastať vhodeným do poštovej schránky prípadne vložením listiny do batôžka prípadne tašky maloletého, ktoré ani sám otec popísať nevedel. Uvedené tvrdenia otca boli predmetom otcovho výsluchu na pojednávaní konanom dňa 09.09.2019 kedy si sám protirečil vo svojich vyjadreniach, keď nevedel vôbec popísať ako malo podľa neho dôjsť k vhodeniu listiny do schránky, nevedel ani kde sa schránky nachádzajú. Zdôraznila, že pokiaľ otec tvrdil, že listinu datovanú na deň 10.02.2019 doručil dňa 10.02.2019, z ním predloženého kalendára kontaktov s maloletým však vyplýva, že v uvedený deň kontakt s maloletým nemal. Uviedla, že listinnými svedeckými výpoveďami svedkov, nemeckej advokátky, p. N. V., p. W. X., a p. T. T. Märza, preukázala, že títo vedeli o jej oprávnenom odchode s maloletým na Slovensko a nikdy nepočuli ani v žiadnom telefonickom ani osobnom rozhovore otca uvádzať, že by sa nemohla s maloletým na Slovensko presťahovať. Uviedla, že otec ju prvýkrát vyzval na návrat do Nemecka až dňa 04.08.2019, ktoré bolo jediné odvolanie súhlasu, ktoré obdržala a ktoré aj predložila súdu hneď vo svojom vyjadrení k návrhu vo veci samej. K uvedenému dokumentu namietala, že išlo o dokument podpísaný právnym zástupcom otca bez relevantného plnomocenstva, teda podpísaného neoprávnenou osobou a bol vyhotovený a jej doručený až po jej oprávnenom odchode s maloletým na Slovensko. Mala za to, že ak sa maloletý presťahuje na základe dohody oboch rodičov, resp. sa presťahuje len s jedným rodičom na základe písomného súhlasu druhého rodiča, ide o oprávnené presťahovanie, ktorým sa zároveň mení obvyklý pobyt maloletého. Spochybnila tvrdenia otca o odvolaní súhlasu dňa 10.02.2019, ktorý neuviedol ako argument v návrhu a on ani jeho právny zástupca sa naň neodvolávali ani na pojednávaní súdu dňa 23.07.2019 a odvolávali sa výlučne iba na odvolanie súhlasu zo dňa 24.06.2019, ktorého dôvody sa snažili vysveliť. Mala za to, že v konaní mal súd dostatočne preukázané, že otec o jej plánovanom odchode s maloletým na Slovensko vedel už od septembra 2018, pričom uvedené vyústilo do podpisu prvej plnej moci zo dňa 19.11.2018 a následne do podpisu ďalších dvoch dokumentov zo dňa 28.01.2019 (druhá plná moc a súhlas s vysťahovaním sa maloletého na Slovensko). Uviedla, že až dňa 04.08.2019 obdržala od otca prvú výzvu prostredníctvom WhatsApp, že sa má s maloletým vrátiť do Nemecka, t.j. po 5 mesiacoch odo dňa jej odchodu. Do uvedeného dátumu uvedenú informáciu od otca neobdržala a to v žiadnej forme. Pokiaľ ide o svedecké prehlásenia predložené otcom uviedla, že sa jednalo o prehlásenia, ktoré neboli overené u notára a do súdneho spisu neboli založené ani ich originály. V prípade prehlásenia od T. J. uviedla, že sa jedná o suseda otca, pričom prehlásenie bolo vyhotovené na hlavičkovom papieri spoločnosti Allianz, v ktorej pracuje práve otec a nie pán J., čo zrejme naznačuje, že ho vyhotovil sám otec, pričom na ňom chýba aj dátum, jeho obsah je vágny a nejasný. Vo vzťahu k dôkazu kalendár kontaktov vyhotoveného v novembri 2018 uviedla, že ho nespochybňuje, ale otec podpísal súhlas s vysťahovaním maloletého na Slovensko dňa 28.01.2019 po jeho vyhotovení. Právny úkon časovo nasledujúci po inom právnom úkone mení, prípadne ruší predchádzajúci právny úkon, pokiaľ by si tieto úkony mali obsahom vzájomne odporovať. Vo vzťahu k predloženej dohode o rozluke uviedla, že išlo len o návrh, ktorý sa však medzi účastníkmi nedodržiava a to ani zo strany otca, ktorý si neplní povinnosti tam uvedené, navyše dokument bol podpísaný 22.09.2018, čo je opäť
pred podpisom súhlasu s trvalým presťahovaním, ktorý bol podpísaný 28.01.2019. Uvedený dokument opäť nijako ani len nepriamo nepreukazuje tvrdenia otca. Zdôraznila, že maloletý prostredie u jej rodičov na Slovensku, ktoré pravidelne navštevovali pozná, má tu kamarátov, navštevuje hodiny tenisu, nemčiny, prostredie je vyhodnotené a pokrývajúce potreby maloletého. Zdôraznila, že s otcom už od septembra 2018 komunikovali o jej možnom presťahovaní sa s maloletým na Slovensko, pričom prvý krát to písomne potvrdili v novembri 2019 podpisom plnej moci zo strany otca, ktorou ju splnomocnil na všetky úkony zastupovania maloletého po ich presťahovaní na Slovensku. Právnu pomoc v Nemecku vyhľadala, aby si bola istá, že jej odchod s maloletým na Slovensko bude legálny a splní všetky právne požiadavky na takýto trvalý odchod. Pokiaľ otec namieta prílišný formalizmu zo strany súdu a požadovanie dokladov, uviedla, že takýto postoj chráni predovšetkým záujmy maloletého, pričom rovnaký formalizmus je požadovaný aj na jej strane a pokiaľ by disponovala len nepriamymi dôkazmi o súhlase otca jej postavenie by bolo v konaní iné.
5. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca sa stotožnil s výrokom napadnutého rozhodnutia a navrhol odvolanie otca zamietnuť ako nedôvodné. Uviedol, že z predložených dôkazov je zrejmé, že rodičia sa na presťahovaní matky s maloletým na Slovensko vopred dohodli. Pokiaľ sa otec snažil preukázať následné odvolanie svojho súhlasu, jeho dôkazy však neboli notársky overené a otcovi sa taktiež nepodarilo preukázať jeho verifikovateľné doručenie matke pred jej odchodom.
6. Otec prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu vo svojom vyjadrení k vyjadreniu matky zotrval na dôvodoch svojho odvolania a tvrdeniach v ňom uvedených.
7. Matka prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne vo svojom vyjadrení k vyjadreniu otca zotrvala na svojej právnej aj skutkovej argumentácii. 8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový priadok ( ďalej CMP ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej CSP ), a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
9. Podľa § 123 ods. 1 CMP, v konaní o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní podľa osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, súd rozhoduje, či premiestnenie alebo zadržanie maloletého bolo neoprávnené a či je daný niektorý z dôvodov na nenariadenie návratu maloletého.
10. Podľa § 123 ods. 2 CMP, súd vykonáva dokazovanie len v rozsahu potrebnom na zistenie skutočností podľa odseku 1.
11. Podľa § 131 ods. 1 CMP, súd v lehote troch dní od začatia konania uloží uznesením tomu, kto podľa navrhovateľa právo porušuj, aby sa v lehote siedmich dní od doručenia uznesenia k veci písomne vyjadril a ak s návrhom nesúhlasí, pripojil k vyjadreniu listinné dôkazy, ktorých sa dovoláva, prípadne označil iné dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení a uviedol, či sa vzdáva práva účasti na pojednávaní.
12. Podľa § 134 ods. 1 CMP, ak neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, vydá súd rozhodnutie spravidla do šiestich týždňov od začatia konania; ak vydá rozhodnutie po uplynutí lehoty, uvedie v odôvodnení rozhodnutia skutočnosti, pre ktoré nebolo možné lehotu dodržať.
13. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
15. Podľa § 223 ods. 3 CMP, rozsudok sa vyhotoví a odošle do 30 dní odo dňa jeho vyhlásenia, ak predseda súdu zo závažných dôvodov nerozhodne inak.
16. Podľa § 387 ods. 1 CMP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
17. Podľa čl. 1 Dohovoru, cieľom tohto dohovoru je a) zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené do niektorého zmluvného štátu alebo sú v ňom zadržiavané, a b) zabezpečiť, aby opatrovnícke práva a práva styku podľa právneho poriadku jedného zmluvného štátu sa účinne dodržiavali v ostatných zmluvných štátoch.
18. Podľa čl. 3 Dohovoru premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak a) je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba buď spoločne, alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, a b) v čase jeho premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne, alebo samostatne, alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu či zadržaniu. Opatrovnícke právo uvedené v písmene a) možno nadobudnúť najmä priamo zo zákona, alebo na základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu, alebo na základe dohody platnej podľa právneho poriadku tohto štátu.
19. Tým, že predmetom konania v danej veci je návrh otca na nariadenie návratu maloletého do krajiny obvyklého pobytu, súd prvej inštancie správne postupoval v zmysle právneho predpisu záväzného pre Slovenskú republiku, t.j. Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosoch detí, ktorý v spojení čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky má prednosť pred vnútroštátnymi predpismi, čo znamená, že súdy sa nimi musia riadiť a rozhodovať v súlade s nimi. Cieľ Dohovoru vyjadrený v čl. 1 je záväzný pre všetky štáty, ktoré k Dohovoru pristúpili, pričom postup orgánov štátu, t.j. postup, ako zabezpečiť účel Dohovoru už Dohovor ponecháva na vnútroštátnu právnu úpravu jednotlivých zmluvných štátov. V právnom poriadku Slovenskej republiky ide o procesný kódex - Civilný mimosporový poriadok, ktorý vo svojom šiestom oddiely osobitne upravuje dokazovanie a podmienky konania o návrat maloletého do cudziny pri jeho neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní. Konanie o návrat maloletého do cudziny vo veci neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 123 a nasl. CMP) ako typ mimosporového konania je teda reflexiou medzinárodného záväzku z Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí. Cieľom je zabezpečenie primárnej ochrany dieťaťa a jeho status quo, t.j. zabezpečiť okamžitý návrat dieťaťa, ktoré bolo neoprávnene premiestnené do niektorého iného štátu alebo v ňom zadržiavané, aby o dieťati rozhodoval súd štátu obvyklého pobytu dieťaťa, aby boli dodržiavané práva dieťaťa nebyť oddelené od svojich rodičov a premiestnené a zadržiavané proti jeho vôli, ako prevencia pred zneužitím získania priaznivejšieho rozhodnutia výberom rozhodného práva.
20. S poukazom na citované ustanovenia, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutočný stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi uvedenými v uznesení súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh otca na nariadenie návratu maloletého do Nemecka, a v ktorom podrobne zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru, ktoré otec čiastočne zopakoval v podanom odvolaní, z uvedeného dôvodu, osvojac si dôvody rozhodnutia odvolací súd využíva možnosť danú mu ustanovením § 387 ods. 2 CSP.
21. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a v záujme vysporiadania sa s námietkami otca odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v tomto konaní v zmysle čl. 3 Dohovoru správne zameral svoje dokazovanie prioritne na ustálenie miesta obvyklého pobytu maloletého. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že krajinou obvyklého pobytu maloletého T. Y. N. Eisenreicha je od 01.03.2019 Slovenská republika, do krajiny ktorej bol maloletý matkou premiestnený na základe spoločnej dohody rodičov, premietnutej do písomného súhlasu otca overeného notárom dňa 28.01.2019, ktorý nebol rovnakým kvalifikovaným a tým aj nespochybniteľným spôsobom pred odchodom matky s maloletým na Slovensko otcom odvolaný. Bez právneho významu sú v tomto smere odvolacie námietky otca o príprave matky na odchod z Nemecka o ktorom údajne ( napriek podpísaniu oficiálneho súhlasu s jeho presťahovaním na Slovensko ) nemal vedomosť, či kalendár o jeho styku s maloletým na ktorom sa rodičia dohodli pred 28.01.2019 t.j. pred udelením súhlasu otca matke na presťahovanie maloletého na Slovensko, ako aj konštatovanie, že matka pred odchodom vyhľadala právnu pomoc v Nemecku a prípadne aj na Slovensku. Ako nedôvodné vyhodnotil odvolací súd argumenty otca o nesprávnom závere súdu prvej inštancie v otázke vyhodnotenia obvyklého pobytu maloletého. Z vykonaného dokazovania a obsahu uznesenia súdu prvej inštancie je možné konštatovať,
že ustálenie obvyklého pobytu maloletého na Slovensku súdom prvej inštancie nie je založené len na tom, že otec tento v priebehu konania nedokázal spochybniť obranu matky, ale i na skutkových zisteniach na základe listinných dôkazov vyplývajúcich z riadne vykonaného dokazovania v súlade s § 123 ods. 2, § 131 ods. 1 CMP. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie je možné dospieť k záveru, že otec si musel byť vedomý toho, že udeleným súhlasu matke s presťahovaním sa s maloletým na Slovensko a podpísaním splnomocnenia na úkony spojené s výkonom rodičovských práv a povinností na Slovensku, matka s maloletým z Nemecka odíde.
22. Po ustálení obvyklého pobytu maloletého na území Slovenska, súd prvej inštancie postupoval správne, keď zamietol návrh otca na nariadenie návratu maloletého, bez vyhodnocovania podmienok pobytu maloletého na Slovensku od 01.03.2019 z pohľadu udelenia súhlasu otca a preto v danom prípade nebolo možné postupovať v zmysle čl. 12 Dohovoru a nariadiť návrat maloletého.
23. Vo vzťahu k námietke otca o nezohľadnení a nevyhodnotení všetkých ním navrhovaných dôkazov, odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 75/96, podľa ktorého z obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nevyplýva pre všeobecné súdy ústavná povinnosť vykonať všetky dôkazy, ktoré označil účastník konania. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). K uvedenému je treba uviesť, že citované predpisy neustanovujú žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené a úprava týchto záležitostí sa ponecháva na príslušné zákony, spravidla na procesné kódexy. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje aj právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné, a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Posúdenie návrhu účastníkov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z navrhnutých dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je teda vždy vecou konajúceho súdu a nie účastníkov konania. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy potrebné pre rozhodnutie vo veci a v odôvodnení rozhodnutia sa vyporiadal s podstatnými listinnými dôkazmi predloženými obidvoma rodičmi v konaní. Za nedôvodné posúdil odvolací súd námietky otca o tom, že súd prvej inštancie neprihliadol na ním predložené vyhlásenia svedkov V., V. a J.. Odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie posúdil všetky otcom predložené dôkazy, ktorými preukazoval odvolanie udeleného súhlasu matke zo dňa 28.01.2019 ešte pred jej odchodom, pričom v danom prípade odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že otec ním tvrdené odvolanie súhlasu kvalifikovaným a nespochybniteľným spôsobom nepreukázal, keď notársky overený súhlas otca ako dokument, mal vyššiu dôkaznú silu, než iba otcom predložené kópie vyhlásení uvedených osôb v Nemecku, či výňatky vzájomnej komunikácie rodičov cez aplikáciu WhatsApp. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy potrebné pre rozhodnutie vo veci a v odôvodnení rozhodnutia sa vyporiadal s podstatnými listinnými dôkazmi predloženými obidvoma rodičmi v konaní.
24. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie v danej veci rozhodol v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami, ktoré správne na danú vec aplikoval, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje na správne právne závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožnil.
25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.
26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.SP)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).