Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23CoE-35-2019.pdf
PDF · 81.81 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoE/35/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, právne zast. Advocate, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnému S. N., bytom H. XX, o vymoženie 250,00 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 6Er/512/2015 - 14 zo dňa 20. januára 2016 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie zamietol napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení uviedol, že v tejto veci mal byť exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 13869/14 zo dňa 14.11.2014. Súd prvej inštancie vec preskúmal v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a zistil, že medzi oprávneným a povinným bola uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 21.1.2013, ktorú podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka klasifikoval ako spotrebiteľskú, a tiež rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu. Táto mala podobu tlačiva, bola pripravená vopred bez možnosti spotrebiteľa podstatným spôsobom ovplyvniť jej obsah, nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, možnosť výberu súdu, ktorý bude rozhodovať je len zdanlivá, fakticky spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu. Preto je neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je neplatná. Na základe tejto rozhodcovskej zmluvy konštatoval nedostatok právomoci rozhodcovského súdu a nedostatok materiálnej vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a neúplne zistil skutkový stav. Poukázal predovšetkým na tú skutočnosť, že exekučný súd prekročil preskúmavaciu právomoc danú mu zákonom č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Exekučný súd nemá právomoc skúmať samotné rozhodcovské konanie, pri materiálnom prieskume sa musí obmedziť na skúmanie výroku exekučného titulu, nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku. Exekučný súd svojím postupom nahrádza konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov v zmysle § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, čo je v rozpore s obsahom a účelom tohto zákona. Pochybenie exekučného súdu spočíva aj v tom, že k svojím záverom dospel bez primeraného zisťovania skutkového stavu, keďže konštatoval, že medzi stranami nebola uzavretá rozhodcovská zmluva ani doložka. Oprávnený a povinný uzatvárajú zmluvu na samostatnej listine, v niektorých prípadoch bola doložka vo všeobecných zmluvných podmienkach, a podľa nich je daná právomoc rozhodcovského súdu, ktorý bol oprávnený vydať exekučný titul. Navyše argument súdu využijúc § 53 ods. 4 písm. r) OZ neobstojí, pretože nešlo o úpravu riešenia sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, spotrebiteľom bolo umožnené rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva.
3. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súc viazaný rozsahom odvolania podľa § 379 CSP a odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
4. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP), konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a už len na zdôraznenie jeho správnosti uvádza.
5. Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017 okrem iného povinný skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu skúma, či rozhodcovský orgán, ktorý rozhodnutie vydal, mal právomoc vo veci konať. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva jednoznačne podklad pre taký postup exekučného súdu v tomto konaní, ktorý mal za následok neudelenie poverenia súdnemu exekútorovi.
6. Súd prvej inštancie správne aj bez návrhu prioritne riešil otázku platnosti rozhodcovskej zmluvy zo dňa 21.01.2013 uzavretej medzi oprávneným a povinným. Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo viacerých svojich rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“. (Obdobne porovnaj aj uznesenie najvyššieho súdu vo veci 6Cdo 143/2011, 6M Cdo 9/2012, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.)
7. Podľa predloženej rozhodcovskej zmluvy, čl. II bod 1., sa všetky spory zo zmluvy mali riešiť pred stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca strana podá žalobu na tomto súde alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky.
8. Odvolací súd poukazuje na spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“
9. V predmetnej veci súdna kontrola neprijateľnosti, neplatnosti rozhodcovskej zmluvy bola opodstatnená. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady ES 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-243/08 Pannon).
10. Podľa smernice č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa čl. 3 ods. 1 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná sa považuje za nekalú, ak v rozpore s požiadavkou primeranosti spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, v neprospech spotrebiteľa. Podľa čl. 3, ods. 2 je podmienka vždy považovaná za nedohodnutú individuálne, pokiaľ bola spísaná vopred a spotrebiteľ preto nemohol mať žiaden vplyv na obsah podmienky, najmä v súvislosti s vopred spísanou štandardnou, formulárovou zmluvou.
11. Takouto vopred pripravenou zmluvnou podmienkou je aj rozhodcovská zmluva, jej obsah, a to aj keď bola pripravená vo forme samostatnej listiny, pretože tá je formulárová, spotrebiteľ nemá žiadnu možnosť ovplyvniť jej obsah, oprávnený ju používa v nespočetných prípadoch a ako súčasť zmluvného úverového vzťahu ju predkladá spotrebiteľom v deň podpisu úverovej zmluvy na podpis. Ide o formu rozhodcovskej zmluvy k úverovej zmluve, ktorú nemožno meniť individuálnym dojednaním, čo svedčí o tom, že povinný ako spotrebiteľ nemal vôľu, ale ani možnosť si rozhodcovskú zmluvu dojednať individuálne.
12. Takáto formulárová rozhodcovská zmluva ako faktická i právna súčasť formulárovej úverovej zmluvy bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej ako spotrebiteľa. Takúto zmluvu možno preto považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná, preto nevyvoláva právne účinky, a keďže mala založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a rozhodnutie sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý na jej základe vydal rozsudok, spôsobuje vo svojich dôsledkoch nulitnosť rozhodcovského rozsudku, ktorý nemožno vykonať.
13. Pre vykonanie exekúcie preto chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s § 3 zákona o rozhodcovskom konaní uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Ak zohľadníme skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v tejto veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, nemôže byť takýto rozsudok považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pred nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania.
14. Vo svetle uvedených záverov správne súd prvej inštancie, ako exekučný súd, žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.
15. Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 -C-244/98 Oceano Grupo Editorial: „Podmienka, ktorá deleguje právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ svoje hlavné obchodné sídlo, zaväzuje spotrebiteľa podrobiť sa výhradne jurisdikcii súdu, ktorý môže byt ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje predložiť obhajovací spis súdu. V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady spojené s obhajovacím spisom spotrebiteľa mohli byt prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo ochranu. Takáto podmienka preto spadá do kategórie podmienok, ktoré majú ciel alebo účinok vylúčiť alebo zabrániť právu spotrebiteľa začať právne konanie - kategória z pododstavca (q) odstavca 1 Prílohy ku Smernici. Na druhej strane táto podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na proces a robí mu to menej obtiažnym. Keď je neprerokovaná jurisdikčná klauzula zahrnutá v takej zmluve v zmysle Smernice a deleguje právomoc na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ svoje obchodné sídlo, považuje sa za necestnú v zmysle Cl. 3 Smernice, pokiaľ spôsobuje v rozpore s požiadavkou dobrej viery značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán na ujmu spotrebiteľa.“), a opätovne tiež rozsudok C 243/08 Pannon GSM Zrt. ca Erzsébet Sustikné Győrfi „Pokiaľ však ide o podmienku, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, treba pripomenúť, že Súdny dvor v bodoch 21 až 24 už citovaného rozsudku Océano Grupo Editorial a Salvat Editores rozhodol, že vopred stanovená podmienka predajcom alebo spotrebiteľom v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom v zmysle smernice, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc
pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v ktorého obvode sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice kvalifikovaná ako nekalá.“
16. V tomto prípade rozhodoval rozhodcovský súd v Bratislave a adresa trvalého pobytu spotrebiteľa je v Holumnici. Z obsahu spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy evidentne vyplýva, že spotrebiteľ bude vždy žalovaný na rozhodcovskom súde, teda v tejto veci bola neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy aj z tohto geografického dôvodu zrejmá.
17. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté uznesenie potvrdil.
18. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 CSP pri zastavení exekučného konania (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017).
19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).