Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Csp/196/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudcom JUDr. Martinom Zahorčákom, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 31 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, právne zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: D. L., U.. XX.XX.XXXX, R. L. Č.. XXXX/XX, F., o zaplatenie 4.810,49 Eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 2.180,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 02.12.2016 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. III. Žalovanej nepriznáva právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou od žalovanej domáhal zaplatenia dlžnej čiastky vo výške 4.810,49 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 2.12.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca sa stal právnym nástupcom pôvodného žalobcu VÚB,a.s. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá nadobudla pohľadávku od spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., z titulu zlúčenia uvedenej spoločnosti s VÚB, a.s.. Právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding, a.s. a žalovaná uzatvorili spolu dňa 18.09.2014 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej pôžičku vo výške 5000 Eur. Podľa zmluvy o pôžičke mala Žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 153,83 Eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 9.229,8, Eur. Do dnešného dňa uhradila žalovaná z vyššie uvedenej zmluvy sumu 2.630,49 Eur. Ďalej citoval a v znení neskorších predpisov - (ďalej len „“). Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia, listom z dňa 28.09.2016 - Predžalobná upomienka, vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol žalovanej dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní. Súčasne žalobca žalovanú upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, žalobca bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaná ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradila. Žalobca využil oprávnenie v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia a dňa 19.11.2016 úver zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaná listom z dňa 26.11.2016 - „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Ku zosplatneniu samotnému došlo až po márnom uplynutí dostatočne dlhej dodatočnej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu ku splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením. Splátka uvedená v Predžalobnej upomienke je len najstaršou omeškanou splátkou, táto však neurčuje začiatok plynutia premlčacej lehoty. Neuhradením aspoň splátky uvedenej v Predžalobnej upomienke sa žalovaná dostala do omeškania viac než 3 mesiace, a teda súčasne žalobcovi vzniklo v zmysle oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný v celom rozsahu naraz. Keďže ku zosplatneniu dlhu nedochádza automaticky priamo zo zákona, v zmysle zákonnej úpravy musel žalobca počkať na vznik potrebnej dĺžky omeškania

dlžníka. K uvedenému poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.: a uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn:17Co/447/2016. Ku dňu podania žaloby žalovaný dlžné splátky neuhradil. Právo žalobcu na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti upravuje článok 9.2 zmluvných podmienok. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 4.810,49 Eur. Žalobca si týmto zároveň uplatňuje zákonné úroky z omeškania, a to od 6. dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde je obvyklá doba na doručenie najviac 5 dní. Zmluvnú pokutu, evidovanú v priloženom Prehľade splátok a úhrad v stĺpci „Pokuta“ v sume 552,42 Eur, si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Ku dňu podania žalobného návrhu mala Žalovaná uhradiť sumu 7.440,98 Eur. Ku dňu podania žalobného návrhu žalovaná uhradila sumu 2.630,49 Eur, ktoré sú riadnymi splátkami poskytnutého finančného plnenia. Súčasťou pohľadávky žalobcu a sú aj náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky, ktoré si Žalobca v tomto konaní uplatňuje vo výške 0 Eur. V zmysle sú príslušenstvom pohľadávky aj náklady spojené s jej uplatnením t.j. v predmetnej veci sú týmito nákladmi náklady spojené s vymáhaním pohľadávky. Na základe vyššie uvedeného, celkovú výšku dlžnej sumy žalovanej ku dňu podania návrhu tvorí:

Istina + Náklady na vymáhanie - Prijaté úhrady = Žalovaná suma 7440.98 Eur + 0 Eur - 2630.49 Eur = 4810.49 Eur

Zostatok pohľadávky evidovaný v Prehľade splátok a úhrad zahŕňa aj zmluvnú pokutu vo výške 552,42 Eur, ktorú si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. K žalobe pripojil Projekt rozdelenia, Plnú moc, Osvedčenie o registrácii pre DPH, Zmluvu o pôžičke, Zmluvné podmienky, Predžalobnú upomienku s doručenkou, Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti, Prehľad splátok a úhrad.

2. Súd vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaná riadne a včas odpor, a v ktorom žiadala súd, aby platobný rozkaz zrušil, odmietol žalobný návrh ako nedôvodný, zaviazal žalobcu na úhradu trov konania a oslobodil ju od platenia súdnych poplatkov. V odpore namietala že uzavretá úverová zmluva je podľa nej neplatný právny úkon, nakoľko ide o formulárovú, predtlačenú, typovú zmluvu, ktorú jej predložil na podpis žalobca a ktorá je koncipovaná tak, že nezabezpečuje rovnosť a vyváženosť zmluvných strán. Obsah zmluvy údajne nemohla ovplyvniť a musela ju podpísať v celku. Podľa žalovanej ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá neobsahuje rozdelenie splátok na úrok a istinu, čo má mať za následok, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Ďalej uviedla, že veriteľ použil nekalé praktiky a to neinformoval ju ako spotrebiteľa o dôsledkoch nedodržania zmluvy a použil vopred pripravenú formulárovú štandardizovanú zmluvu. Podľa nej zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a vady, o ktorých predtým nevedela. Dojednanie o splácaní úveru nebolo podľa žalobkyne určité a zrozumiteľné, nakoľko v zmluve bolo dohodnuté, že bude splácať úver v 60 mesačných splátkach po 153,83 Eur, čo spolu činí sumu 9.229,80 Eur a nie 8.922,14 Eur ako je to uvedené v zmluve. Ďalej namietala okamžitú splatnosť záväzku, lebo predložené dokumenty - Predžalobná výzva a oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru jej neboli doručené. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku považuje aj časť - Vyhlásenie spotrebiteľa, o tom, že sa oboznámil so zmluvnými podmienkami v dôsledku čoho sa prenáša dôkazné bremeno na spotrebiteľa v prípade uplatňovania si svojho práva na súde alebo inde a zakladá tým hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Ďalšiu neprijateľnosť vidí v tom, že sa jej doručovali písomnosti s uplatnením fikcie doručenia, čo je podľa nej neprijateľné lebo ako spotrebiteľ sa nemala možnosť oboznámiť s doručovanými písomnosťami. Ďalší nedostatok vidí v zmluvnej pokute, avšak tento nedostatok nijak neodôvodňuje. Podľa žalovanej v zmluve absentuje termín konečnej splatnosti, ktorý musí byť podľa nej zásadne vyjadrený ako deň, mesiac, rok, pričom nie je možné ho nahradiť ani výpočtom podľa počtu splátok. Následne citovala a a poukázala na rozhodnutia Ústavného súdu SR - I.ÚS 4/94; m. m. , , III. 107/07 ako aj na čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.

3. Na odpor žalovanej reagoval žalobca replikou, v ktorej uviedol, že vo vzťahu k existencii náležitosti podľa ods. písm. f) zákona č . v znení neskorších predpisov - o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „“) poukazuje na výrok rozsudku Súdneho dvora EÚ (tretia komora) zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, kde sa uvádza: „Zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky povinné náležitosti musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Nie je

nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.“ V tejto súvislosti poukázal na tú skutočnosť, že termín konečnej splatnosti je priamo uvedený v uzatvorenej zmluve pričom v spojení so zmluvnými podmienkami, s ktorými sa žalovaný oboznámil sú tieto hodnoty vyjadrené. Zároveň uvádza, že splátky sú splatné v zmysle čl. III. Zmluvy do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci a v zmysle čl. 6 bod 6.2 Zmluvných podmienok je prvá splátka splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak. Uzatvorená zmluva v spojení so zmluvnými podmienkami tak preukazuje, že termín konečnej splatnosti so splácaním po dobu 60 mesiacov pripadal na dátum 20.09.2019. Vo vzťahu k dobe trvania spotrebiteľského úveru žalobca uvádza, že v prípade riadneho splácania poskytnutého úveru je doba trvania zmluvy 60 mesiacov pripadajúcich na riadne predpísané zmluvné splátky. Žalovaná bola prostredníctvom parametrov zmluvy s uvedenými skutočnosťami oboznámená a tak mala vedomosť o dobe trvania úveru ako aj o termíne konečnej splatnosti. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje aj na znenie , kde sa uvádza že koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Pokiaľ termín konečnej splatnosti, v ktorom má absentovať deň v mesiaci premietneme do daného ustanovenia, žalovaná musela mať vedomosť o tom, že splátka je splatná vždy len k 20. dňu v mesiaci, teda takýto údaj nemohol byť zameniteľný so žiadnym iným dňom v mesiaci. Žalobca uvádza, že uzatvorená zmluva aj s poukazom na výrok rozsudku Súdneho dvora EÚ (tretia komora) zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15 obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Žalobca vo vzťahu k náležitosti rozpisu splátok odkazuje na aktuálne uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22.02.2018, sp. zn. , kde je jednoznačne konštatované, že zmluva nemusí obsahovať rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky. Vo vzťahu k preukázaniu náležitosti v zmysle ZoSÚ. Ďalej odkázal okresný súd aj na výrok rozsudku Súdneho dvora EÚ (tretia komora) zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, kde sa uvádza, že Zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Uvedené je možné doplniť aj o súčasnú právnu úpravu v ZoSÚ, z ktorého vyplýva, že je postačujúce, ak rozpis jednotlivých položiek každej splátky sa uvádza v amortizačnej tabuľke, ktorá nie je automaticky súčasťou každej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a povinnosť ju vydať má veriteľ na základe žiadosti dlžníka/spotrebiteľa. Zároveň považuje za vhodné poukázať aj na ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR ako najvyššej súdnej inštancie v sústave všeobecných súdov, a to predovšetkým uznesenie NS SR z 17.04.2018 sp. zn. alebo uznesenie NS SR z 23.04.2018 sp. zn. , kde súd poskytol dostatočné odôvodnenie uvedenej náležitosti spotrebiteľského úveru aj s poukazom na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES. Nad rámec uvedených skutočností je žalobca toho názoru, že z hľadiska teórie práva a právnej sily jednotlivých predpisov je potrebné dodržiavať právne akty Európskej únie, teda, že vnútroštátne zákony sa musia vykladať vo svetle práva Európskej únie. Pokiaľ nie je možné priznať smernici priamy účinok nastupuje do popredia nepriamy účinok právnych aktov Európskej únie. Nepriamy účinok smerníc je vyjadrením potreby tzv. eurokonformného výkladu, teda že zákonodarca členského štátu musí prijímať predpisy, ktoré nie sú v rozpore s právom, ktoré z hľadiska postavenia disponuje vyššou právnou silou. Pokiaľ teda došlo k nesprávnemu výkladu znenia smernice, kde slovenský zákonodarca išiel nad rámec ustanovení smernice, uvedené konanie by malo mať rovnaké právne účinky ako v prípadoch keď je smernica aplikovaná nesprávne, resp. nie je transponovaná v predpísanej transpozičnej lehote. V takom prípade sa môžu tak právnické ako aj fyzické osoby dovolávať práv a povinností vyplývajúcich priamo z aktu Európskej únie. Pokiaľ smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES jasne deklaruje, že rozpis splátok v členení na istinu, úroky a poplatky nie je potrebný, zákonodarca musí tento právny výklad dodržiavať. Nie je možné tak konať a rozhodovať v rozpore so znením právnych aktov Európskej únie, ku ktorým vyššie uvedená smernica nepochybne patrí. Vo vzťahu k doručeniu predžalobnej upomienky žalobca poukazuje na doručenku, na ktorej je zaznačený deň uloženia zásielky - 05.10.2016, ktorú si žalovaná neprevzala v odbernej lehote 10 dní. Na základe uvádzaných skutočností žalobca navrhuje, aby okresný súd po vykonanom dokazovaní vyhovel podanej žalobe v celom rozsahu a priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

4. K replike žalobcu sa vyjadrila žalovaná duplikou, kde uviedla, že Rozsudok Súdneho dvora C-42-/15 vo veci Home Credit Slovakia vs. Klára Bíroova bol podľa nej adresovaný zákonodarcovi Slovenskej republike a nie súdu. Trvá na tom, že predmetné ustanovenia ZoSÚ boli v čase uzavretia zmluvy platné

a že jeho ustanovenia sa majú dodržiavať. Rozsudok podľa nej nemá na predmetnú zmluvu ani priamy ani nepriamy účinok. Je toho názoru, že daný rozsudok nie je aplikovateľný v danej veci lebo ide o vnútroštátne právo - zákon, ktorý nad rámec smernice zakotvil prísnejšie podmienky pre náležitosti spotrebiteľskej zmluvy o úvere, na ktorých je viazané posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. Ide podľa nej o stav, ktorý zákonodarca upravil v súčasnej právnej úprave ZoSÚ, čo však nepôsobí retroaktívne. Na základe toho sa domnieva, že vzhľadom na rozpor zákona a smernice je potrebné uplatniť znenie zákona, lebo v sporoch medzi jednotlivcami platí v zásade zákaz priameho účinku smerníc. Zároveň poukázala na rozhodnutia súdov SR, v ktorých sa súdy nestotožnili s rozsudkom Súdneho dvora C-42-/15 vo veci Home Credit Slovakia vs. Klára Bíroova. Žalovaná tiež namieta, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. d) ZoSÚ, čo má mať za následok, že poskytnutý spotrebiteľský úver je podľa § 11 ZoSÚ bezúročný a bez poplatkov.

5. Súd vykonal dokazovanie žalobcom predloženými listinnými dôkazmi ako aj vyjadreniami strán a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovné:

6. Za nesporné súd považuje, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli dňa 18.9.2014 zmluvu o pôžičke č. 6186587, v zmysle ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 5.000 Eur, ktorý mala žalovaná splácať v pravidelných 60 mesačných splátkach po 153,83 Eur stále ku 20. dňu v mesiaci až do výšky 9.229,80 Eur za ďalších podmienok uvedených v zmluve. Žalovaná doposiaľ uhradila sumu 2.630,49 Eur. Rovnako je nesporné, že v danom prípade ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a ustanovenia ZoSÚ.

7. Za sporné súd považuje žalovanou namietané neprijateľné zmluvné podmienky v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere ako aj namietané porušenia zo strany žalobcu, ktoré majú mať v zmysle ZoSÚ za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. 8. Zmluva v čl. 3 obsahuje údaj o celkovej čiastke, ktorú ma žalovaná ako spotrebiteľka celkovo zaplatiť v sume 8.922,14 Eur. Podľa toho istého článku zmluvy mala žalovaná splácať poskytnutý úver v mesačných splátkach vo výške 153,83 Eur po dobu 60 mesiacov. Na základe výpočtu celkovej čiastky, ktorú má žalovaná zaplatiť po celú dobu splácania vychádza suma 9.229,80 Eur (153,83 Eur x 60 mesiacov).

9. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že podaná žaloba je v časti 2.180 Eur dôvodná. V prevyšujúcej časti je podaná žaloba nedôvodná.

10. Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa § 2 písm. a) ZoSÚ, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

12. Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

14. Podľa § 2 písm. h) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

15. Podľa ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných záležitostí podľa musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

16. Podľa § 11 ods. 1 písm. b), ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20190101>, e) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20190101>, g) až i) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ >, l) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20190101> a p) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20190101> a ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

17. Podľa § 11 ods. 4 ZoSÚ, spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. 18. Zásadný význam v ochrane spotrebiteľa v úverových zmluvných vzťahoch má dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Cieľom ustanovení ZoSÚ je chrániť spotrebiteľa ako slabšiu stranu pred nekalými praktikami veľkých silných subjektov vykonávajúcich podnikateľskú činnosť formou poskytovania úverov a to tým spôsobom, že ustanovuje povinnosť poskytovateľovi spotrebiteľského úveru uvádzať v zmluve o spotrebiteľskom úvere všetky potrebné základne informácie o poskytovanom úvere a vyhnúť sa tým možnosti zavadzania, či klamania spotrebiteľa prípadne opomenutia podania informácií, ktoré by mali pre spotrebiteľa rozhodujúci význam z hľadiska rozhodovania sa, či ponuku vziať úver využije.

19. Zvýšenu ochranu spotrebiteľa zákonodárca uzákonil aj v osobitných právnych predpisoch, ktoré majú k špeciálny vzťah (lex specialis derogat lex generalis), lebo konkretizujú a dopĺňajú ochranu spotrebiteľa pri rôzných záväzkoch, v ktorých vystupuje spotrebiteľ ako zmluvná strana. Jedným z takýchto právnych predpisov je aj ZoSÚ, ktorý upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Okrem vyššie spomenutých upravuje aj rôzne porušenia povinnosti dodávateľom s dôsledkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru ( ZoSÚ). 20. ZoSÚ v vymenúva jednotlivé náležitosti, ktoré musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať. Medzi podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patria v zmysle ZoSÚ aj uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Tie musia byť vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a musia sa uviesť všetky predpoklady použité na výpočet RPMN. Nedodržanie povinnosti uviesť predmetné náležitosti zmluvy má za následok, že poskytnutý úver je v zmysle ZoSÚ bezúročný a bez poplatkov. To má viesť poskytovateľov spotrebiteľských úverov k tomu, aby riadne informovali spotrebiteľa o všetkých potrebných skutočnostiach, ktorým spotrebiteľ pochopí a vie na základe nich určiť svoje práva a povinnosti ako aj následky, ktoré môžu nastať.

21. V danom prípade zo Zmluvy o úvere vyplýva, že celková suma, ktorú má žalovaná ako spotrebiteľ za celé obdobie zaplatiť, nebola uvedená správne. Právny predchodca žalobcu uviedol v čl. III. zmluvy celkovú čiastku - celkovú sumu, ktorú má žalovaná zaplatiť vo výške 8.922,14 Eur v mesačných splátkach vo výške 153,83 Eur po dobu 60 mesiacov, pričom podľa jednoduchého výpočtu celkovej čiastky, ktorú má žalovaná zaplatiť (výška mesačnej splátky x doba splácania) vychádza reálne suma 9.229,80 Eur. Na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že ak by žalovaná zodpovedne splácala poskytnutý úver na základe dohodnutých splátok po dohodnutú dobu, zaplatila by o 307,66 Eur viac ako to bolo dohodnuté v zmluve. Uvedenie nesprávnej celkovej sumy, ktorú mala žalovaná zaplatiť, vyhodnotil súd ako porušenie žalobcovej zákonom stanovenej povinnosti uviesť skutočnú sumu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť. Dôsledkom tohto porušenia je, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd považuje za potrebné dodať, že žalobca sa k tomuto namietanému porušeniu žalovanou vo svojich podaniach ani nevyjadril, z čoho možno na základe určiť, že dané tvrdenie žalovanej je nesporné.

22. Pokiaľ ide o žalovanou namietaný nedostatok zmluvy spočívajúci v tom, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje dátum narodenia žalovanej - dlžníčky, súd konštatuje, že daný nedostatok nemožno považovať za porušenie povinnosti žalobcom zakladajúce bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého

úveru. Zmyslom predmetnej zákonnej náležitosti je jasne identifikovať osobu dlžníka, aby nebola zameniteľná s inou osobou. Právny predchodca žalobcu síce nepoužil na identifikáciu dátum narodenia žalovanej, ale použil rodné číslo, ktoré jasne identifikuje osobu dlžníka, dokonca presnejšie ako by to bolo uvedením dátumu narodenia. Nemožno preto lipnúť na prísne formálnom výklade daného ustanovenia a považovať ho za porušenie povinnosti žalobcu.

23. K namietanej zmluvnej pokute ako neprijateľnej zmluvnej podmienke súd uvádza, že žalovaná ani neuviedla dôvod jej neprijateľnosti a žalobca si ju v tomto konaní ani neuplatňuje.

24. Vo vzťahu k ostatným neprijateľným podmienkam namietaných žalovanou, súd poukazuje na argumentáciu žalobcu s ktorou sa plne stotožňuje a ktorá je zároveň uvedená v skutkovej časti tohto rozsudku.

25. Na základe vyššie uvedených skutočnosti je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.180 Eur [ 4.810,49 Eur (žalovaná suma) - 2.630,49 (zaplatené splátky) ].

26. Podľa , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

27. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

28. Podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

29. Nakoľko žalovaná nezaplatila dlžné splátky ku dňu 26.11.2016, 6. dňom nasledujúcim po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti sa dostal do omeškania, v dôsledku čoho je povinná zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z priznanej sumy od 02.12.2016 do zaplatenia.

30. Podľa v znení neskorších predpisov - (ďalej len „“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

32. O trovách konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona a nepriznal žalovanej právo na náhradu trov konania, lebo žalovaná mala síce úspech v rozsahu 9,36 %, avšak žalovanej žiadne preukázateľné trovy nevznikli.

4.810,49 Eur = 100%, žalovaná suma 2.180 Eur = 45,32%, úspech žalobcu 2.630,49 Eur = 54,68%, úspech žalovanej Rozsah priznania trov = úspech žalovanej - úspech žalobcu = 54,68% - 45,32% = 9,36%.

33. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokoch tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znova od doručenia opravného uznesenia, len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť podľa , , len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného o súdnych exekútoroch v exekučnom konaní.