Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-20Csp/844/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie sudcom JUDr. Lukášom Beňákom v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, proti žalovanej: U. Ž., E.. XX.XX.XXXX, I. A. E. I., E. A. XXX/X, o zaplatenie 6.474,97 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Košice - okolie č. k. -88 zo dňa 15.02.2019.

II. Konanie v časti o zaplatenia sumy 86,28 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 86,28 € od 16.09.2016 do 18.10.2019 z a s t a v u j e.

III. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 6.388,69 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4.493,42 € od 16.09.2016 do zaplatenia, a to v splátkach po 100 € mesačne splatných vždy k 15. dňu kalendárneho mesiaca s tým, že prvá splátka bude splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.

IV. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalovanej s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 07.12.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.474,97 € spolu s príslušenstvom, ako aj nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. uzatvorila dňa 22.11.2011 so žalovanou Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len ,,zmluva“) vo výške 4.520 €, ktorú mala žalovaná splácať v pravidelných mesačných splátkach. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t. j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok a žalovanú upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, žalobca dňa 15.09.2016 úver zosplatnil. Do dnešného dňa žalovaná dlžné splátky neuhradila. Celkový dlh žalovanej, ktorý si žalobca uplatňuje v tomto konaní je suma istiny vo výške 4.493,42 €, zmluvného úroku vo výške 1.895,27 € a poplatkov za správu úveru vo výške 86,28 €. Žalobca si zároveň uplatnil úrok z omeškania a náhradu trov konania.

3. Súd vo veci vydal platobný rozkaz zo dňa 15.02.2019, č. k. -88. Proti tomuto platobnému rozkazu podala žalovaná odpor, v ktorom uviedla, že v roku 2013 jej manžel podal osobný

bankrot a do jeho dlhov bol zahrnutý aj jej dlh voči Slovenskej sporiteľni. Osobný bankrot voči manželovi bol ukončený v decembri 2018.

4. Súd zaslal odpor žalovanej na vyjadrenie žalobcovi, ktorý považoval odpor v celom rozsahu za nedôvodný. Mal za to, že vyhlásenie konkurzu voči jej manželovi nemá žiaden vplyv na existenciu pohľadávku z titulu nesplateného úveru na základe zmluvy o úvere, ktorej dlžníkom bola a je výlučne žalovaná.

5. Žalovaná v duplike uviedla, že nesúhlasí so žalobou a má za to, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

6. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 18.10.2019 vzal žalobu čiastočne späť a to v sume 86,28 € v časti zaplatenia poplatkov. Vo zvyšnej časti trval na podanej žalobe.

7. Súd nariadil vo veci pojednávanie dňa 21.10.2019, na ktoré sa nedostavil žalobca a jeho právny zástupca, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a žiadali pojednávať a rozhodnúť v ich neprítomnosti. Dostavila sa žalovaná. Vychádzajúc z súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu. Na pojednávaní žalovaná uviedla, že si vzala pôžičku od Slovenskej sporiteľne v roku 2011 na sumu 4.520 €, avšak tejto pôžičke predchádzala iná pôžička tiež zo sporiteľne a jej na účet v roku 2011 bolo zaslaná len suma 2.341,50 €, keďže novou pôžičkou splatila predchádzajúcu. V roku 2012 zaplatila sumu 1.014,66 €, v roku 2013 sumu 928,45 €, v roku 2014 sumu 166,68 € o čom predložila listinné dôkazy - výpisy z účtu. Uviedla ďalej, že s manželom sa dostali do finančných ťažkostí, ktoré vyústili do osobného bankrotu manžela. Zároveň uviedla, že tento úver bol zahrnutý do osobného bankrotu manžela. Poukázala ďalej na praktiky žalobcu, ktorý ju telefonicky aj prostredníctvom sms správ vyzýval na zaplatenie dlhu vo vyššie sume ako je žalovaná suma počas pracovnej doby a ale aj skoro ráno o pol 7. Vzhľadom na predložené nové listinné dôkazy súd pojednávanie odročil.

8. Žalovaná podaním doručeným súdu dňa 11.11.2019 súhlasila s čiastočným späťvzatím žaloby. Zároveň uviedla, že je ochotná zaplatiť zostatok istiny vo výške 2.420,31 € (keďže sumu 2.109 € už zaplatila) na splátky.

9. Žalobca v podaní doručenom súdu 16.01.2020 uviedol, že ponechá na úvahe súdu, aby rozhodol o splátkach. Ak však vyhovie návrhu žalovanej o uhradení dlhu v splátkach, tieto by mali byť primerané k pohľadávke. Zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu.

10. Súd nariadil vo veci pojednávanie dňa 20.01.2020, na ktoré sa nedostavil žalobca a jeho právny zástupca, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a žiadali pojednávať a rozhodnúť v ich neprítomnosti. Dostavila sa žalovaná. Vychádzajúc z súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu. Na pojednávaní žalovaná uviedla, že zotrváva na doterajších vyjadreniach a sumu v žalovanej výške neuznáva. Uviedla ďalej, že dlh by chcela splácať v splátkach. Je zamestnaná, zarába zhruba 700 € v hrubom k 10. dňu v mesiaci, manžel je tiež zamestnaný, zarába 1.000 €. Majú dve deti, jedno maturuje, druhé navštevuje 1. ročník vysokej školy. Majú výdavky spojené s domácnosťou - inkaso 220 €, nájom 350 €, mobilné telefóny 100 €, výdavky spojené s deťmi a bežné výdaje na stravu a podobne. Maximálnu výšku splátky si vie predstaviť v sume 100 €.

11. Súd vo veci vydal platobný rozkaz zo dňa 15.02.2019, č. k. -88.

12. Podľa ust. ak je možné vo veci samej alebo o jej časti rozhodnúť na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor. Výrok o trovách konania sa na účely konania o platobnom rozkaze považuje za uznesenie.

13. Podľa ust. odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť. Ustanovenie sa pri nedostatku vecného odôvodnenia nepoužije. V odôvodnení žalovaný opíše rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku. K odporu pripojí listiny, na ktoré sa

odvoláva, prípadne označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. O tom musí byť žalovaný v platobnom rozkaze poučený.

14. Podľa ust. ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením, súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie. To neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa .

15. Keďže žalovaná podala proti platobnému rozkazu včas odpor s vecným odôvodnením, súd vydaný platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu.

16. Podľa (ďalej len „“), žalobca môže vziať žalobu späť.

17. Podľa , a , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

18. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 18.10.2019 zobral žalobu čiastočne späť a to v sume 86,28 € v časti poplatkov. Žalovaná s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasila. Na základe uvedeného preto súd konanie v časti o zaplatenie sumy 86,28 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 86,28 € od 16.09.2016 do 18.10.2019 zastavil.

19. Súd vykonal dokazovanie listinami založenými v spise a zistil tento skutkový stav:

20. Právny predchodca žalobcu - spoločnosť Slovenská sporiteľňa a. s., uzatvorila dňa 22.11.2011 so žalovanou Zmluvu o splátkovom úvere (ďalej len ,,zmluva“) vo výške 4.520 €. Žalovaná sa ju zaviazala splatiť v 120 mesačných splátkach. Celková čiastka bola 9.782,79 €. Mesačná splátka 84,53 €. RPMN (X) 19,31 %, priemerná hodnota RPMN: 12,20 %, fixná ročná úroková sadzba 15,90 %. Dátum prvej splátky 10.01.2012, ďalšie splátky splatné 10. dňa v mesiaci, termín konečnej splatnosti 10.12.2021. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť úrok, príslušenstvo a poplatky. Žalovaná si svoje povinnosti splácať úver riadne a včas nesplnila, preto žalobca vyhlásil dňa 15.09.2016 úver za predčasne splatný. Žalobca si tak uplatňuje zostatok pohľadávky spolu s úrokom z omeškania a náhradu trov konania.

21. Žalovaná v odpore namietala, že v roku 2013 jej manžel podal osobný bankrot a do jeho dlhov bol zahrnutý aj jej dlh voči Slovenskej sporiteľni. Osobný bankrot voči manželovi bol ukončený v decembri 2018 a preto je žaloba voči nej nedôvodná.

22. K tejto námietke žalovanej súd uvádza, že vyhlásenie konkurzu oddlžením voči manželovi žalovanej nemá žiadne právne účinky voči samotnej žalovanej a jej veriteľom. Zahrnutie žalovanej pohľadávky do súpisu záväzkov manžela za účelom vyhlásenia konkurzu oddlžením manžela žalovanej je právne irelevantné k prebiehajúcemu konaniu.

23. Podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa ust. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

25. Podľa ust. a spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa ust. sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

27. Podľa ust. § 3 ods. 1 Obč. zák. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

28. Podľa ust. § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

29. Podľa ust. § 53 ods. 6 Obč. zák. ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

30. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalobca si uplatňoval voči žalovanej nároky vzniknuté z uzavretej Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 22.11.2011 (ďalej len „zmluva“). Podľa výpisu z obchodného registra, právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovenská sporiteľňa a. s., má v predmete činnosti okrem iného aj poskytovanie úverov, je teda dodávateľom a veriteľom podľa v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy ako aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko túto činnosť vykonáva v rámci svojho podnikania. Žalovaná zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Ak ide potom o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, ide o vzťah spotrebiteľský, ktorý sa riadi ustanoveniami Obč. zák. a . Z predloženej zmluvy je evidentné, že ide o tzv. typovú zmluvu, teda zmluvu, vrátane jej zmluvných podmienok, ktoré sú vopred pripravené. Sú pripravené žalobcom bez účasti druhej strany, teda spotrebiteľa, pre vopred neurčený široký okruh spotrebiteľov, pričom spotrebiteľ nemá právo zásadným spôsobom do nej zasahovať a prípadne meniť jej podmienky, okrem výšky úveru, prípadne výšky splátok a doby splatnosti. Ide o formulár zmluvy s vopred pripravenými podmienkami, v ktorej sa len vypĺňajú potrebné údaje. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou na základe zmluvy uzavretej dňa 22.11.2011 je vzťahom občianskoprávnym a na predmetnú zmluvu sa hľadí ako na typovú spotrebiteľskú zmluvu podľa Obč.

31. Žalovaná namietala, že zmluva o splátkovom úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to dohodu o úrokoch.

32. Súd sa pri svojom rozhodovaní zaoberal výškou odplaty, t. j. výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý činil za obdobie 120 mesiacov pri sume 4.520 € - 15,90 % ročne. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úrokov pri peňažnej pôžičke treba prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval, ako aj porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov (Rozsudok NS SR sp. zn. z 1.7.2010). ( a ani iné právne predpisy) výslovne nestanovia, do akej výšky je možné pri pôžičke alebo úvere dojednať úroky, z čoho vyplýva, že sú predmetom voľného zmluvného dojednania medzi zmluvnými stranami, čo však neznamená, že by sa na túto dohodu nevzťahovalo ust. Obč. zák., podľa ktorého výkon práv a povinností, vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Neprimerane vysoké úroky, dojednané pri peňažnej pôžičke alebo úvere sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. V súlade s dobrými mravmi je len také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza

dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom.

33. Dobré mravy patria medzi všeobecné uznávané zásady, na ktoré je povinný súd zo svojej úradnej moci prihliadať, či tieto boli v jednotlivých právnych vzťahoch medzi stranami dodržané, a pokiaľ tomu tak nie je, zabrániť aby slabšia zmluvná strana - v tomto prípade žalovaná ako spotrebiteľ, bola pred takýmito praktikami zo strany veriteľov ochránená. Dobré mravy predstavujú pojem, ktorý nie je presne zákonom definovaný, ale môžeme ho považovať za súhrn takých etických hodnôt, ktoré sú všeobecné uznávané a ktoré sú určitou etickou a morálnou vodiacou linkou pri vzniku, zmene alebo zániku právnych vzťahov v demokratickej spoločnosti. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s , teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný.

34. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením , teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“

35. Podľa štatistiky zverejnenej na stránke Národnej banky Slovenska, v roku 2011 v novembri (v čase uzavretia zmluvy) priemerná úroková miera z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny, pri domácnostiach a pri úrokoch poskytnutých nad 5 rokov (spotrebiteľské a ostatné úvery) bola 13,89 % p. a. Z toho je zrejmé, že výška úrokov v danom prípade nesmela prevýšiť 2- násobok 13,89 % ročne, čiže výšku 27,78 %. Súd konštatuje, že dojednaná výška odplaty u tohto úveru (15,90 %) tak nepresahovala túto maximálne prípustnú odplatu, preto je výška odplaty v súlade so zákonom (§ 53 ods. 6 Obč. zák.) a dobrými mravmi. Súd tiež zmluvu preskúmal s poukazom na ust. § 9 zákona o spotrebiteľských úverov v čase uzavretia zmluvy a konštatuje, že zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti požadované zákonom.

36. Čo sa týka otázky, z čoho treba vychádzať pri určovaní odplaty na zmluvy uzavreté do 31.05.2014, súd zastáva názor, že zákonodarca jasne vyjadril svoj zámer, z čoho treba vychádzať pri výške odplaty pred novelou Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z a implementácie § 1a ods. 1 do platnosti. Súd poukazuje na prechodné ust. § 10d ods. 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z k úpravám platným od 01.06.2014, v zmysle ktorého ak dôjde k poskytnutiu peňažných prostriedkov spotrebiteľovi v období po 31. máji 2014 a pred 1. septembrom 2014, odplatou sa na účely tohto nariadenia vlády rozumie odplata obvykle požadovaná bankami a pobočkami zahraničných bánk podľa § 1 ods. 3 za úvery alebo pôžičky v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy a za najvyššiu prípustnú výšku odplaty sa považuje odplata, ktorá nesmie prevýšiť dvojnásobok úrokových mier úverov pre domácnosti zverejňovaných na webovom sídle Národnej banky Slovenska ako súčasť úrokovej štatistiky za prvý mesiac kalendárneho štvrťroka predchádzajúceho uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Zároveň v zmysle ust. Nariadenia vlády č. platného od 01.09.2014 na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu 2a) naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Prvá štatistika priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov bola zverejnená až za 2. štvrťrok 2014 a pred týmto obdobím bola zverejňovaná len štatistika súhrnných informácii o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi (bankový aj nebankový sektor spolu), teda nie je to tá istá štatistika, na akú odkazuje Nariadenie v .

37. Pri porovnaní výšky odplaty a jej stropu na zmluvy uzavreté pred 01.06.2014 by preto výklad, že celková výška odplaty vyjadrená prostredníctvom RPMN je rozhodujúcim faktorom pre ustálenie celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom (pri tomto výklade by teda bolo potrebné vychádzať zo štatistiky súhrnných informácii o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi), bol v neprospech spotrebiteľa. Pre porovnanie (ak by sme vychádzali zo štatistiky podľa RPMN, strop odplaty v prejednávanej veci by bol 37,54 % - 18,77 % x2, naproti tomu ak vychádzame z úrokových mier,

strop odplaty je 27,78 % - 13,89 % x2). Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že na spotrebiteľské zmluvy uzavreté pred 01.06.2014 pri výške odplaty je potrebné vychádzať z úrokových mier a nie z RPMN.

38. Súd v tomto smere poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 28.11.2019, v zmysle ktorého pri spotrebiteľských zmluvách a určovaní výšky odplaty podľa platného do 1.9.2014, s poukázaním na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 31.7.2009 a sp. zn z 1.7.2010, je potrebné vychádzať z výšky dvojnásobku úrokových mier platných v čase uzavretia zmluvy (bod 19 uvedeného rozhodnutia).

39. Po vykonanom dokazovaní má súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver v celkovej sume istiny 4.520 €. Zároveň si v zmluve dohodli zmluvný úrok 15,90 % ročne. Žalovaná doposiaľ uhradila žalobcovi sumu 2.109 €. Žalovaná spotrebiteľský úver (vy)čerpala. Vzhľadom na predložené listinné dôkazy žalobcom súd považoval žalobu za dôvodnú a žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 6.388,69 € (z toho suma 4.493,42 € - zostatok istiny a suma 1.895,27 € - zmluvné úroky) ako celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

40. Podľa ust. , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis ( Obč. zák.).

41. Podľa ust. § 10c Nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

42. Podľa ust. § 3 Nariadenia platnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

43. Žalovaná sa s plnením svojho peňažného záväzku dostala do omeškania, preto ju súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania, ktorý bol vyčíslený v súlade s príslušnými ustanoveniami v spojení s nariadením a to vo výške 8 % ročne zo sumy istiny vo výške 4.493,42 € od 16.09.2016 do zaplatenia.

44. Žalovaná na pojednávaní žiadala zaplatiť dlh v splátkach vzhľadom na jej sociálnu situáciu. Žalobca v písomnom podaní ponechal žiadosť o zaplatenie dlhu v splátkach na úvahe súdu s prihliadnutím na primeranosť splátky k výške pohľadávky. Súd po zvážení jej žiadosti vyhovel a zaviazal ju dlh splácať v splátkach po 100 € (zarába zhruba 700 € v hrubom, manžel zarába 1.000 €, majú dve deti, jedno maturuje, druhé navštevuje 1. ročník vysokej školy, výdavky spojené s domácnosťou - inkaso 220 €, nájom 350 €, mobilné telefóny 100 €, výdavky spojené s deťmi a bežné výdaje na stravu) pod hrozbou straty výhody splátok. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd preto žalobe žalobcu v časti vyhovel a zaviazal žalovanú, aby žalobcovi zaplatil sumu 6.388,69 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4.493,42 € od 16.09.2016 do zaplatenia, a to v splátkach po 100 € mesačne splatných vždy k 15.dňu kalendárneho mesiaca s tým, že prvá splátka bude splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.

45. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa ust. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

47. Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

48. Podľa ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. Podľa ust. ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

50. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Žalobca bol v konaní úspešný a neúspešný len nepatrnej časti - sume späťvzatia žaloby, preto má žalobca nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalovanej. Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu ust. . O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Košice - okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).