Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 24 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (29)Rozsudok_3Co-416-2018.pdf
PDF · 92.22 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/416/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členiek senátu JUDr. Evy Feťkovej a Mgr. Zuzany Čisovskej v spore žalobcu: VÚB, a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o., so sídlom v Martine, Jilemnického 4012/30, IČO: 36 715 352 proti žalovanému: C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, o zaplatenie 2.495,46 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 13. septembra 2018 č.k. 20Csp/28/2018-55
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku pod č. II. a III..
II. N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví tohto rozhodnutia rozhodol v tomto znení: I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.005,06 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.005,06 € od 01.09.2015 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a. I. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 2 495,46 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania, ako nároku vyplývajúceho zo Zmluvy o pôžičke č. 7121358 uzavretej dňa 31.5.2013 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 3 000,00 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných 48 mesačných splátkach po 110,83 eur. Spolu sa žalovaný zaviazal splatiť sumu pôžičky vo výške 5 319,84 eur.
3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a zistil, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., uzatvoril dňa 31.05.2013 so žalovaným Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky (ďalej len ,,zmluva“) vo výške 3.000 eur. Žalovaný sa ju zaviazal splatiť v 48 mesačných splátkach po 107,71 eur. Celková čiastka bola 4 954,66 eur, celkové náklady spotrebiteľa boli 1 954,66 eur. Termín konečnej splatnosti (mesiac/rok) 7/2017, počet odložených splátok 2, sadzba poistenia 2,90 %, mesačná výška poistenia 3,12 eur, RPMN (X) 30,72%, priemerná hodnota RPMN: 20,44%, Fixná ročná úroková sadzba 29%. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť úrok, príslušenstvo a poplatky. Žalovaný si svoje povinnosti splácať úver riadne a včas nesplnil, preto žalobca vyhlásil dňa 19.08.2015 úver za predčasne splatný. Ku dňu podania žaloby žalovaný uhradil sumu 1.994,94 eur. Žalobca si tak uplatnil zostatok pohľadávky spolu s úrokom z omeškania a náhradu trov konania.
4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 3 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 6, § 657, § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/ a d/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“).
5. Dospel k záveru, že pokiaľ ide o zmluvu o pôžičke, jedná sa o typovú zmluvu vopred pripravenú žalobcom bez účasti druhej strany - spotrebiteľa, pre vopred neurčený široký okruh spotrebiteľov, pričom spotrebiteľ nemá právo zásadným spôsobom do nej zasahovať a prípadne meniť jej podmienky, okrem výšky úveru, prípadne výšky splátok a doby splatnosti. Ide o formulár zmluvy s vopred pripravenými podmienkami, v ktorej sa len vypĺňajú potrebné údaje. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom a žalovaným na základe zmluvy uzavretej dňa 31.05.2013 je vzťahom občianskoprávnym a na predmetnú zmluvu sa hľadí ako na typovú spotrebiteľskú zmluvu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Predmetnú zmluvu posúdil súd prvej inštancie ako bezúročnú a bez poplatkov dôvodiac, že dohoda o výške úrokov, ktorá činila za obdobie 48 mesiacov pri sume 3 000,00 eur výšku 29% , pričom priemerná úroková miera z úverov poskytnutých pri domácnostiach od 1 do 5 rokov (v čase uzavretia zmluvy - máj 2013) predstavovala 11,22% p.a., odporuje dobrým mravom podľa § 39 Občianskeho zákonníka a je v rozpore s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. K uvedenému záveru dospel na základe zistenia, že dohodnutý úrok medzi zmluvnými stranami v danom prípade o viac ako 2,5 krát prevyšoval úroky, za ktoré banky poskytovali úvery v rozhodnom období, a to aj napriek skutočnosti, že vo veciach nebankových subjektov (právny predchodca žalobcu) sa dajú vo všeobecnosti akceptovať vyššie úroky vzhľadom na vyššiu mieru rizika, avšak nie o viac ako 100% oproti priemeru bánk. V zmysle uvedeného konštatoval, že v danom prípade odplata (úrok z úveru) podstatne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, preto je dohoda o úrokoch neplatná, a žalobcovi preto priznal iba sumu nesplatenej istiny 1 005,06 eur (3 000,00 eur - 1 994,94 eur) bez akýchkoľvek úrokov a v prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol.
6. Vzhľadom na zistenie, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením svojho záväzku, súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vyčísleného žalobcom v súlade s § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., a to vy výške 5,05% ročne zo sumy 1 005,06 eur od 01.09.2015 do zaplatenia.
7. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a 2 v spojení s § 262 a § 263 ods. 1 CSP, a nakoľko žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 40,28% a neúspešný v rozsahu 59,72%, žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal.
8. Proti výrokom rozsudku pod č. II. a III. podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalobca uplatňujúc odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/. Navrhol rozsudok zmeniť tak, že súd zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1 490,40 eur, úrok z omeškania vo výške 5,05% p.a. zo sumy 1 490,40 eur od 1.9.2015 do zaplatenia a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu v spore.
9. V odvolaní žalobca namieta, že súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil, keď dospel k záveru, že dojednaná odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru vo forme zmluvne dojednaného úroku je neprimeraná a v rozpore s dobrými mravmi. Uviedol, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 3 000,00 eur, ktorý sa zaviazal vrátiť v 48 mesačných splátkach po 107,71 eur. Navýšenie úveru v časti odplaty predstavuje len zmluvne dojednaný úrok vo výške ročnej úrokovej sadzby 29,00%. Mal za to, že nie výška úrokovej sadzby, ale celková výška odplaty vyjadrená prostredníctvom RPMN je rozhodujúcim faktorom pre ustálenie celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom. Veličina vyjadrená prostredníctvom RPMN predstavuje celkovú odplatu spojenú s úverom, t.j. navýšenie úveru, ktoré je povinný dlžník veriteľovi zaplatiť. Zastával názor, že dojednaná odplata v úverovej zmluve vo výške 30,72% nepresahuje 2x váženého priemeru priemerných hodnôt RPMN za všetky typy spotrebiteľských úverov zverejneného MF SR v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2013 so stavom ku dňu 31.3.2013 vo výške 19,25% a zároveň nepresahuje 2x priemernej výšky RPMN zverejnenej MF SR v Súhrnných informáciách o údajoch novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2013 so stavom ku dňu 31.3.2013 vo výške 20,44% pre obdobné úvery. Dojednanú odplatu preto považoval za primeranú, v súlade so zákonom a dobrými mravmi.
10. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1,2 CSP z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP a rovnako aj podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, ktorý z obsahu odvolania je taktiež zrejmý.
12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28.11.2019 o 9,15 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 6.11.2019 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.
13. Odvolací súd uvádza, že žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, spočívajúce v tom, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorých dôvodnosť ich uplatnenia odvolací súd vo veci vzhliadol.
14. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti.
15. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).
16. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
17. Odvolateľ v dôvodoch podaného odvolania namietal správnosť výrokov pod č. II. a III., a to posúdenie zmluvy o úvere ako bezúročnej a bez poplatkov z dôvodu neprimeranosti dohodnutej odplaty.
18. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovým záverom prvoinštančného súdu, že výška odplaty poskytnutého úveru, ktorá dosahuje mieru 29 %, je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 ako aj § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, nakoľko podstatne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch (11,22% p.a.), t.j. v danom prípade o viac ako 2,5 krát.
19. Odvolací súd apeluje na to, že pri spotrebiteľských zmluvách a určovaní výšky odplaty podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka platného do 1.9.2014, s poukázaním na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009 a sp. zn 1Cdo 57/2005 z 1.7.2010, je potrebné vychádzať z výšky dvojnásobku úrokových mier platných v čase uzavretia zmluvy alebo z výšky
dvojnásobku RPMN, tak ako to pojednáva § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka platný od 1.9.2014 a nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. v § 1 ods. 4 a § 1a.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť námietky odvolateľa, nakoľko výška odplaty úveru poskytnutého právnym predchodcom žalobcu (VÚB, a.s.) žalovanému, presahuje výšku dvojnásobku úrokových mier obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných veciach, tak ako to správne zdôvodnil súd prvej inštancii v odôvodnení napadnutého rozsudku.
21. Odvolací súd preto v súlade s § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom II. výroku ako vecne správny, vrátane súvisiaceho III. výroku o trovách konania potvrdil, s odkazom aj na ust. § 387 ods. 2 CSP.
22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že nakoľko žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a žalovanému žiadne trovy nevznikli, ich náhradu stranám sporu nepriznal.
23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).