Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Csp-178-2019.pdf
PDF · 83.32 KB
Case nature
Area
Subarea
8Csp/178/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred sudcom JUDr. Máriom Karaffom v spore žalobcu: N. U., D.. XX.XX.XXXX, N. W. Z. XXX, zastúpená advokátom JUDr. Vladimír Sidor so sídlom Hlohovec Železničná 4/A proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752 so sídlom Bratislava, Pribinova 25, zastúpený: advokátska kancelária, JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom Bratislava, Kubániho 16 o zaplatenie 1500 EUR takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 250 EUR, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V ostatnej časti súd žalobu zamieta.
III. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100%, ktoré budú vyčíslené osobitným uznesením súdom prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Žalobca svojou žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 1500 EUR a k náhrade trov konania. Žaloba bola odôvodnená tým, že medzi sporovými stranami bolo uzavretých päť zmlúv o revolvingovom úvere. Rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 24.10.2017 sp. zn. 26 Csp 234/2016 bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi 5079,91 EUR s príslušenstvom. Ako sa konštatuje všetky úvery sú bezúročné a bez poplatkov podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z. z. uvedený rozsudok súdu prvej inštancie bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Trnava zo dňa 16.4.2019 sp. zn. 9 Co 110/2018.
2. Žalobca svoju žalobu opiera o ustanovenie § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z. z. kde sa hovorí, že spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie právam alebo povinnosti zodpovedá. Porušenie povinností spočívalo v neuvedení základných zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere a v nekalých obchodných praktikách.
3. Žalovaná strana vo svojom vyjadrení uviedla, že posudzovanie každého nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je vecou individuálnych skutkových zistení. Poskytovanie právnej ochrany v dôsledku porušenia práv strán v spore má byť vyvážené čo teda znamená aj posúdenie, či účet sledovaný zákonom sa dosahuje vystavením neplatnosti zmluvnej podmienky, celej odplaty za úver alebo nad rámec toho aj záverom o vzniku nároku na primerané finančné zadosťučinenie. Zo žaloby nevyplývajú žiadne skutkové okolnosti, ktoré by preukazovali nutnosť priznania finančného zadosťučinenia ako spôsobu zavŕšenia ochrany spotrebiteľ. Žalovaná strana tiež poukázala na to, že ak by chcel zákonodarca priznať spotrebiteľovi právo na primerané finančné zadosťučinenie za akékoľvek
úspešné uplatnenie akéhokoľvek práva, potom zakotvil by to priam a neviazal by to na to, aby sa spotrebiteľ úspešne domáhal súdnej ochrany.
Žalovaná strana poukázala na to, že k uplatňovaniu tejto požiadavky dochádza s výrazným časovým odstupom. Satisfakcia nenasleduje v bezprostrednej časovej následnosti po vydaní uvedeného rozhodnutia, ale s výrazným časovým odstupom skoro dvoch rokov. Primerané finančné zadosťučinenie je možné uplatňovať v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že došlo k porušeniu spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie, vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciou, prípadne príkaz na ďalšie konanie, bez porušovania základného práva. Na základe týchto skutočností žalovaná strana žiadala žalobu zamietnuť.
4. Na vyjadrenie žalovanej strany žalobca uviedol, že z rozsudkov jednoznačne vyplýva, že žalovaný v prípade všetkých päť zmlúv, ktoré so žalobcom uzatvoril oddelene porušil viacnásobné ustanovenia právnych predpisov slúžiacich na ochranu spotrebiteľa. Bolo poukázané na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo 127/2017. Primerané finančné zadosťučinenie má plniť jednak funkciu satisfakčnú a tiež funkciu sankčnú. Žalovaný zasiahol do majetkových práv žalobcu v rozsahu väčšom ako 5000 EUR.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie rozsudkom OS Galanta 26 Csp 234/2016 zo dňa 24.10.2017, rozsudkom Krajského súdu Trnava 9Co 110/2018 zo dňa 16.4.2019 a zistil tento skutkový stav veci.
6. Žalobca uzatvoril so žalovaným
- dňa 21.02.2012 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (zmluva č. 1),
- dňa 21.02.2012 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (zmluva č. 2),
- dňa 23.03.2015 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (zmluva č. 3),
- dňa 23.03.2015 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (zmluva č. 4),
- dňa 23.03.2015 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (zmluva č. 5).
Na vyššie uvedené zmluvy žalobca zaplatil sumu 4.420,35 EUR (zmluva č. 1), sumu 3.447,95 EUR (zmluva č. 2), sumu 1.570,32 EUR (zmluva č. 3), sumu 1.570,32 EUR (zmluva č. 4) a sumu 1.570,32 EUR (zmluva č. 5).
7. Okresný súd Galanta rozsudkom zo dňa 24.10.2017 sp. zn. 26 Csp 234/2016 žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 5079,91 EUR s príslušenstvom. Z rozsudku vyplýva, že žalovaný použil nekalé praktiky, zmluvné dojednania sú vyhotovené mimoriadne drobným písmom. Zmluvy neobsahovali náležitosti, ktoré podľa zákona majú mať.
8. Rozsudkom Krajského súdu Trnava 9Co 110/2018 zo dňa 16.4.2019 bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie. Na základe toho bol žalobca povinný vrátiť veriteľovi len istinu úroku. Platby prevyšujúce istinu predstavovali bezdôvodné obohatenie, ktoré bol žalovaný povinný vydať žalobcovi.
9. Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečenia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
10. Podľa citovaného ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, z č. 250/2007 Z. z. má spotrebiteľ právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej s cieľom ochrany spotrebiteľa zodpovedá, avšak iba za predpokladu, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva na ochranu spotrebiteľa. Uvedené právo nie je možné zamieňať s právom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Predpokladom pre priznanie nároku je skutočnosť, že v konaní spotrebiteľ uplatnil nárok, ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa, teda práv nie len podľa zákona č. 250/2007 Z. z., ale aj práv podľa piatej hlavy prvej časti Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch. Uplatnením práva nemožno rozumieť iba podanie žaloby spotrebiteľom, ale takýmto konaním je aj účinná obrana spotrebiteľa v konaní začatom na podnet dodávateľa.
11. Účelom poskytnutia zadosťučinenia je odčinenie ujmy a útrap, keď sú voči spotrebiteľovi uplatňované nezákonné nároky alebo je vystavený bezprostrednej hrozbe nezákonných nárokov, je bezdôvodne sankcionovaný, znevýhodňovaný, diskriminovaný.
12. Poskytnutie zadosťučinenia však nie je sankcia za samotnú existenciu neprijateľnej zmluvnej podmienky, aj keď určitý odstrašujúci a preventívny účinok je v zadosťučinení obsiahnutý.
13. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že v spore 26 Csp 234/2016 bol žalobca úspešný čo bol predpoklad, aby mal nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Čo sa týka samotného pojmu „úspešné uplatnenie práva“ treba vychádzať z interpretačného výklade kde sa hovorí, že pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa.
14. Nárok strany žalobcu súd považoval za opodstatnený, avšak nie v takej výške ako bol uplatnený. Súd dáva do pozornosti, že žalobkyňa uzavrela so žalobcom dňa 21.2.2012 dve spotrebiteľské zmluvy a dňa 23.3.2015 tri spotrebiteľské zmluvy. Len z tohto konania vyplýva, že bolo uzatvorených 5 spotrebiteľských zmlúv. Žalobkyňa teda mala skúsenosti s uzatváraním úverových zmlúv.
15. Súd dáva do pozornosti aj stanovisko bývalého podpredsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky JUDr. Milana Ľalíka v Náleze zo dňa24.10.2013 sp. zn. I. ÚS 547/2012 (odlišné stanovisko), v ktorom pomerene ilustratívne poukázal a aktuálnu zjavnú a neudržateľnú predimenzovanosť ochrany spotrebiteľa a „démonizovanie“ veriteľskej pozície - v neprospech právnej istoty a celkového doterajšieho vnímania objektívneho práva v podmienkach kontinentálnej právnej kultúry: „Všeobecné súdy vrátane Ústavného súdu SR ochranu spotrebiteľov pustili a tak ďaleko, že títo nemusia niesť žiadne adekvátne dôsledky za svoje konania, aj keď uzavrú akúkoľvek zmluvu, dokonca čokoľvek čo sa prieči zdravému rozumu (v zmysle „ten chudák ani nevie, čo podpísal, ale „peniaze mohol zobrať“) a to sa už dotýka samotnej podstaty a hlavne primeranosti práva, v dôsledku čoho spotrebiteľa z úradnej povinnosti zbavujú jeho zodpovednosti. Takýto postup orgánov ochrany práva je nielenže absolútne „nevýchovný“, paternalistický, ale aj absurdnú v rozpore so zásadou rovnosti, vigilantibus iura, neminem leader a pod., ktoré by mali v podstate platiť aj pre „privilegovaného“ spotrebiteľa; opakom je potom neprípustné zvýhodňovanie dlžníka oproti veriteľovi, ktorému inak reálne hrozí riziko nevymoženia ani len elementárneho nároku bez akéhokoľvek príslušenstva voči dlžníkovi, ktorý sa tak neoprávnene obohacuje na jeho úkor za asistencie súdov. Preto ak nedôjde k racionálnemu zvratu v doterajšej judikatúry súdov , opäť vrátane Ústavného súdu SR, existujúce bagateľné spory tak zahltia všetky súdy Slovenskej republiky ( čo už je reálne) a ochromia nielen výkon ich spravodlivosti, ale narušia aj dôveru u občanov v právo, právny poriadok a tým aj právny štát (čl. 1 ods. 1 Ústav SR).
16. Pri rozhodovaní o výške primeraného finančného zadosťučinenia súd bral zreteľ aj na to, že žalobkyni už bola poskytnutá výhoda a to v tom, že úver mala bezúročný a bez poplatkov. Vnútorne bol súd toho presvedčenia, že primerané finančné zadosťučinenie vo výške 250 EUR -50 EUR za každú zmluvu je v danej veci adekvátne a preto v ostatnej časti bola žaloba zamietnutá.
17. Podľa §-u 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa §-u 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
18. Keďže rozhodnutie o výške finančného zadosťučinenia záviselo od úvahy súdu, súd priznal žalobcovi 100% náhrady trov konania, obdobne ako je to pri náhrade nemajetkovej ujmy v zmysle uznesenia NS SR sp. zn. 5M Cdo 7/2010 zo dňa 23.2.2011.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.
Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.