Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cob/2/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v právnej veci žalobcu: E. B., P.. X.XX.XXXX, Y. H. XXXX/ XX, XXX XX H. Ľ., právne zastúpený D.. E. I., N., P.D.. C.. Š. X, XXX XX H. Ľ., proti žalovanému: Karol Zamiška - BAREL, Gen. Štefánika 210/10, 065 03 Podolínec, IČO: 17125634, právne zastúpený JUDr. Stanislavom Lampartom, advokátom, Námestie sv. Mikuláša 29, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 42 420 202, v konaní o návrhu žalobcu na zaplatenie 7.801,20 eur s prísl. a o vzájomnom návrhu žalovaného na zaplatenie 19.679,88 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. -567 zo dňa 13.11.2019, takto jednohlasne

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. -567 zo dňa 13.11.2019 vo výroku o trovách prvostupňového konania (prvý výrok) mení tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvostupňového konania v rozsahu 86,62 %.

Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozhodol takto:

„I. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov prvostupňového konania v rozsahu 81,32 %.

II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.“

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že podanou žalobou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia istiny vo výške 7.801,20 eur s príslušenstvom a trov konania. Žalovaný podal voči žalobcovmu nároku vzájomný návrh, ktorým žiadal, aby súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť mu 19.679,88 eur.

3. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. -448 zo dňa 21.6.2016 bola žaloba žalobcu zamietnutá (I.), pričom mu súd uložil povinnosť zaplatiť žalovanému istinu 17.842,21 eur s úrokom z omeškania 6 % ročne od 1.1.2006 do zaplatenia (II.) a v prevyšujúcej časti vzájomný návrh žalovaného zamietol (III.). Súd zároveň rozhodol, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia (IV.).

4. Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom Krajský súd v Prešove rozhodol rozsudkom sp. zn. -481 zo dňa 19.12.2017 tak, že odvolanie voči III. a IV. výroku napadnutého rozhodnutia odmietol a vo zvyšnej časti ho potvrdil.

5. Následne aplikujúc ustanovenia , , , , a všetko (ďalej len „“) súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný mal v prvoinštančnom konaní úspech len čiastočný, pretože súd jeho vzájomnému návrhu vyhovel len v časti zaplatenia sumy 17.842,21 eur (90,66 %), čo je neúspechom žalobcu. V časti o zaplatenie 1.837,67 eur (9,34 %) však súd žalobu zamietol, čo je úspechom žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že v konečnom dôsledku bol v prvostupňovom konaní úspešnejší žalovaný (81,32 %), ktorému súd náhradu trov konania priznal v rozsahu jeho úspechu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

6. Súd prvej inštancie rozhodoval taktiež o nároku na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko o tomto nebolo rozhodnuté, keďže súd prvej inštancie nerozhodol ani o trovách prvostupňového konania. Žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, nakoľko rozsudok súdu prvej inštancie bol potvrdený a žalobcovo odvolanie vo zvyšnej časti odmietnuté. Vzhľadom k uvedenému mu súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

7. Proti tomuto uzneseniu, a to proti prvému výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov prvostupňového konania podal žalovaný včas odvolanie v súlade s ustanovením z dôvodoch uvedených v ustanovení , keďže mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Podľa odvolateľa prvostupňový súd v časti, keď rozhodoval o náhrade trov prvostupňového konania nesprávne rozhodol, keď pomer neúspechu žalovaného určil na 9,34 %. Súd pri tomto rozhodol o neúspechu iba v časti vzájomného návrhu, kde si žalovaný uplatňoval sumu 19.679,88 eur, pričom bol úspešný v rozsahu 17.842,32 eur a nebol úspešný v rozsahu nepriznanej sumy 1.837,67 eur. Podľa odvolateľa súd vec nesprávne posúdil, keď mal vychádzať z celého konania, keď sa jednalo o sumu 7.801,20 eur čo bola suma uplatňovaná žalobcom, ktorá bola v celom rozsahu zamietnutá a zo sumy 19.679,88 eur, čo bola suma uplatňovaná žalovaným. Celkovo bolo teda podľa žalovaného v konaní rozhodované o čiastke 27.481,10 eur. Žalovaný bol úspešný spolu v rozsahu 25.643,31 eur, teda v rozsahu 93,31 % a neúspešný bol iba v rozsahu 6,69 %, t.j. v rozsahu 1/15 súdenej sumy.

9. Žalovaný mal za to, že mu mala byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania (zrejmé mal na mysli žalovaný prvoinštančného konania - poznámka odvolacieho súdu) v celom rozsahu, t.j. 100 %, keď bol neúspešný iba v nepatrnej časti a navyše rozhodnutie súdu vychádzalo z podaného znaleckého posudku. K tomuto poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 8.2.2017 sp. zn. , podľa ktorého v prípade keď výška plnenia závisela od znaleckého posudku je možné priznať plnú náhradu trov konania. Žalovaný mal za to, že v súdenom prípade to je dôvodné, a to najmä za situácie, keď žalovaný dal podnet na začatie súdneho konania a v konaní bol žalovaný.

10. Na základe uvedeného v rámci svojho odvolacieho návrhu žalovaný žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a priznal žalovanému voči žalobcovi náhradu trov provinštančného konania v rozsahu 100 %, trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % a trov dovolacieho konania v rozsahu 100 % a zároveň priznal náhradu trov tohto odvolacieho konania.

11. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného nevyjadril.

12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) preskúmal vec v rozsahu určenom v , , bez nariadenia pojednávania ( ) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa v napadnutom výroku (výrok I.) zmenil s nasledovných dôvodov:

13. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnenie podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

14. Odvolací súd súc v zmysle rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný pri posudzovaní veci preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného ako aj procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, že v konaní došlo k vadám, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie ( ).

15. Odvolací súd v súvislosti s podaným odvolaním žalovaného a trov konania pred súdom prvej inštancie a v súvislosti s právnou úpravou náhrady trov konania uvádza, že

upravuje pomerne striktné kritéria pri rozhodovaní súdu o náhrade trov konania; súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádza len z procesného úspechu strán v spore a priznáva, či nepriznáva náhradu trov konania v závislosti od meritórneho rozhodnutia a z neho vyplývajúceho úspechu, či neúspechu príslušnej strany sporu. Určitú modifikáciu pomerne striktného aplikovania pomeru úspechu, či neúspechu strán sporov umožňuje súdu len ustanovenie umožňujúce súdu výnimočne nepriznať náhradu trov konania inak (z časti alebo úplne) úspešnej strane sporu, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Ako už bolo konštatované pri rozhodovaní o náhrade trov konania rozhoduje súd z pravidla podľa zásady úspechu v spore ako prioritnej zásady pri rozhodovaní o náhrade trov konania (, ), podľa ktorej má strana sporu, ktorá bola v konaní plne úspešná, resp. prevažne úspešná, právo na náhradu trov konania účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva proti procesne neúspešnej strane.

16. V prejednávanej veci je potrebné prisvedčiť žalovanému v tom, že súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní o pomere úspechu a neúspechu vychádzať z celého uplatneného nároku žalobou ako aj z nároku uplatneného vzájomnou žalobou a úspechu strán sporu pri rozhodovaní o týchto nárokoch, keď žalobca si uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 7.801,20 eur a žalovaný vzájomným návrhom sumu 19.679,80 eur, t.j. spolu súd konal o nároku žalobcu a žalovaného na zaplatenie sumy v celkovej výške 27.481,10 eur, pričom súd zamietol v celom rozsahu nárok žalobcu na zaplatenie sumy 7.801,20 eur ako aj čiastočne vzájomný nárok žalovaného vo výške 1.837,67 eur, t.j. žalovaný bol úspešný v rozsahu 25.643,31 eur (93,31 % z celkovej uplatňovanej sumy návrhu a vzájomného návrhu) a neúspešný v rozsahu 6,69 %, teda miera úspechu žalovaného predstavovala 86,62 % z celkovej sumy uplatneného návrhu a vzájomného návrhu. Z vyššie uvedeného dôvodu vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol nesprávne, keď nebral do úvahy sumu vo výške 7,801,20 eur ako sumu uplatňovanú žalobcom v návrhu, a preto je jeho rozhodnutie v rozpore so skutkovým stavom vyplývajúcim z obsahu spisu v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania.

17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutom rozsahu výroku o náhrade trov prvoinštančného konania zmenil postupom podľa ustanovenia tak, že priznal žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania vo výške 86,62 %. Pokiaľ sa odvolateľ domáhal priznania plného nároku trov prvoinštančného konania z dôvodu, že bol neúspešný iba v nepatrnom rozsahu (6,69 %) odvolací súd mal za to, že takýto rozsah (6,69 % neúspechu) nemožno považovať za neúspech v nepatrnej časti, kde naviac v ustanovení absentuje ustanovenie, ktoré by umožňovalo súdu uplatniť modifikačné právo spočívajúce v priznaní plnej náhrady trov konania, keď bola strana sporu neúspešná iba v nepatrnej časti.

18. Pokiaľ odvolateľ v rámci odvolacieho návrhu navrhoval zmeniť uznesenie súdu prvej inštancie a okrem iného priznať žalovanému náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %, tak odvolací súd udáva, že týmto rozhodnutím nebolo rozhodované o trovách dovolacieho konania, ale o trovách dovolacieho konania bolo rozhodnuté Najvyšším súdom Slovenskej republiky v uznesení č.k. -551 zo dňa 31.5.2019 a odvolací súd ani nie je funkčne príslušný na rozhodovanie o trovách dovolacieho konania.

19. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa s použitím ustanovenia . Odvolaním bol napadnutý výrok o náhrade trov prvoinštančného konania, pričom v dôsledku podaného odvolania odvolací súd odvolaním napadnutý výrok zmenil, keď odvolateľ (žalovaný) bol úspešný pokiaľ sa týka priznania nároku prvostupňového konania v rozsahu medzi pôvodne priznaným napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie nárokom vo výške 81,32 % po priznanú výšku nároku odvolacím súdom (86,62 %) a neúspešný v rozsahu, ktorým sa dožadoval priznania plného nároku na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 % (t.j. od priznaného nároku 86,62 % do požadovaných 100% nároku na náhradu trov provoinštančného konania). Preto odvolací súd vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).