Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Cb-105-2009.pdf
PDF · 125.06 KB
Case nature
Area
Subarea
6Cb/105/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Oľgou Bitalovou v obchodnej veci žalobcu: E. B., bytom H. XXXX/XX, XXX XX H. X., právne zastúpený Mgr. Pavlom Dlugolinským, advokátom AK Stará Ľubovňa, Námestie gen. Štefánika 5 proti žalovanému: Karol Zamiška - BAREL, Gen. Štefánika 210/10, 065 03 Podolínec, IČO: 17125634, právne zastúpený JUDr. Stanislavom Lampartom, advokátom AK Stará Ľubovňa, Nám. sv. Mikuláša 29, v konaní o zaplatenie 7.801,20 eur s prísl.
a
vzájomného návrhu žalobcu: Karol Zamiška - BAREL, Gen. Štefánika 210/10, 065 03 Podolínec, IČO: 17125634, právne zast. JUDr. Stanislavom Lampartom, advokátom AK Stará Ľubovňa, Nám. sv. Mikuláša 29 proti žalovanému: E. B., bytom H. XXXX/XX, XXX XX H. X., právne zastúpený Mgr. Pavlom Dlugolinským, advokátom AK Stará Ľubovňa, Námestie gen. Štefánika 5 v konaní o zaplatenie 19.679,88 eur takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu: E. B., bytom H. XXXX/XX, XXX XX H. X. proti žalovanému: Karol Zamiška - BAREL, Gen. Štefánika 210/10, 065 03 Podolínec, IČO: 17125634 z a m i e t a .
II. Žalovaný: Pavol Fuchs, bytom SNP 1588/20, 064 01 Stará Ľubovňa je povinný zaplatiť žalobcovi: Karol Zamiška - BAREL, Gen. Štefánika 210/10, 065 03 Podolínec, IČO: 17125634 istinu 17.842,21 eur s úrokom z omeškania ročne vo výške 6 % od 01.01.2006 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Súd v prevyšujúcej časti vzájomný návrh z a m i e t a .
IV. O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu 235.019,- Sk s príslušenstvom.
Žalobný návrh odôvodnil tým, so žalovaným uzatvorili dňa 01.01.1992 zmluvu o združení za účelom výstavby a prevádzkovania benzínovej čerpacej stanice a poskytovania služieb motoristom a podnikali pod obchodným menom združenia TANKOL. Dohodou o zániku združenia uzavretou medzi účastníkmi konania zo dňa 01.12.2005 účastníci rozpustili združenie a toto zaniklo ku dňu 31.12.2005. Podľa dohody o zániku združenia si účastníci dohodli rozdelenie majetku tak, že podiely oboch účastníkov sú rovnaké (podľa čl. III. dohody). Nehnuteľnosti boli rozdelené na polovicu včítane technologického a technického zariadenia a vybavenia, pričom predmet vyporiadania na základe dohody oboch jej
účastníkov je rovnakej hodnoty a účastníci zmluvy si z toho dôvodu nebudú uhradzovať nič (čl. IV. písm. a/,b/ a posledný odsek článku druhá veta). Hnuteľné veci sa podľa dohody rozdelili na polovicu s tým, že bol spísaný ich zoznam podľa čl. V. dohody. V zmysle čl. VII. dohody bolo dohodnuté, že doposiaľ nesplnené záväzky a pohľadávky združenia ku dňu zániku, t.j. 31.12.2005 preberajú na seba účastníci dohody tak, že bude spísaný ich konkrétny zoznam tvoriaci neoddeliteľnú súčasť dohody. Ďalej záväzky a pohľadávky vyskytnuté po zániku združenia neznáme budú prevzaté tak, že ich subjektom sa stane ten z účastníkov, na čerpaciu stanicu ktorého sa vzťahujú. Existujúce pohľadávky postupne v roku 2006 tvorili celkom 320.596,30 Sk, pričom podiel pripadajúci na každého člena združenia predstavoval 1 , t.j. 160.298,15 Sk. Z tejto sumy prijal žalovaný v roku 2006 pohľadávky vo výške 67.289,92 Sk a žalobca vo výške 253.306,38 Sk. Rozdiel neprijatých pohľadávok do 1 predstavoval sumu 93.008,23 Sk, ktorú žalovaný bol povinný prijať, avšak ju neprijal. Žalobca a žalovaný na základe existujúcich záväzkov postupne uhrádzali v roku 2006 tieto odberateľom tak, že záväzky celkom predstavovali 7.424.161,06 Sk, pričom podiel 1 pripadajúci na každého člena združenia predstavoval 3.712.080,- Sk. Žalobca uhradil v roku 2006 záväzky v sume 4.040.108,46 Sk. Rozdiel uhradených záväzkov žalobcom nad rámec jeho podielu predstavoval sumu 328.027,65 Sk a suma tvoriaca rozdiel medzi prijatými pohľadávkami a uhradenými záväzkami predstavuje čiastku 235.019,- Sk v prospech žalobcu. Poukázal na ust. § 511 ods. 2 a ods. 3 OZ, v zmysle ktorého podiely na dlhu všetkých dlžníkov majú byť rovnaké, pričom rozdiel medzi nimi predstavuje žalovanú sumu, ktorej sa žalobca domáha voči žalovanému v tomto konaní.
Súd platobným rozkazom 3Rob/36/2007-46 zo dňa 20.04.2007 návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný v zákonnej lehote podal odpor, ktorý odôvodnil tým, že je si vedomý toho, že pri vyporiadaní získal menšiu časť zo spoločného majetku, ale v záujme skončenia spolupráce so žalobcom, keďže chcel mať pokoj, tak nechal všetko tak. Nikdy nechcel a nemal záujem riešiť vec súdnou cestou. Žalobca mu zo spoločného podnikania dlží sumu niekoľkonásobne vyššiu, ako je uplatňovaná touto žalobou, pričom do rozdelenia bolo opomenuté vozidlo Mitsubishi, nehnuteľnosti, pôžičky a podobne.
Súd na základe vykonaného dokazovania, najmä výpoveďami účastníkov konania, právnych zástupcov, znalkyňou Ing. Bernátovou, zmluvou o združení, daňovými a účtovnými dokladmi účastníkov konania, znaleckým posudkom Ing. Luščíkovej, Ing. Bernátovej, ako aj obsahom celého spisu a zistil tento skutkový stav:
Účastníci konania uzatvorili dňa 01.01.1992 zmluvu o združení, na základe ktorej sa dohodli, že budú spoločne podnikať v oblasti výstavby, benzínovej čerpacej stanice a objektov súvisiacich s poskytovaním služieb motoristom, predajom motorových potrieb a predajom občerstvenia pod obchodným názvom FUSUV a FUSAM, ktorý potom v priebehu podnikania zmenili na TANKOL. Združenie zaniklo ku dňu 31.12.2005 na základe dohody o zániku združenia uzavretej dňa 01.12.2005. V nej si účastníci konania dohodli majetkové vyporiadanie tak, že majetok sa vyporiadal v zmysle podmienok dohodnutých v čl. IV. tejto dohody osobitnými zmluvami. V zmysle čl. III. tejto dohody sa dohodli, že majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti sa rozdelí rovnakým dielom, pričom podiely oboch účastníkov sú rovnaké. V čl. VII. dohody bolo dojednané, že nesplnené záväzky a pohľadávky združenia preberajú na seba účastníci tejto dohody tak, že bude spísaný konkrétny zoznam, ktorý tvorí nedeliteľnú súčasť tejto dohody. Ďalšie pohľadávky a záväzky po zániku združenia mal prevziať ten z účastníkov, ku čerpacej stanici toho ktorého účastníka sa vzťahovali. Žalobca vyhotovil tabuľkový prehľad záväzkov jednotlivo podľa dodávateľov, ako aj pohľadávok podľa inventúrneho súpisu a porovnaním týchto položiek mu vznikol rozdiel medzi povinnosťou účastníkov v neprospech žalovaného v žalovanej sume 235.019,- Sk.
Pr. zástupca žalobcu v konaní pred súdom poukázal na čl. VIII. ods. 3 dohody o zániku združenia a pokiaľ ide o spornú istinu, tá je vyčíslená na základe postupného uhrádzania dohodnutých záväzkov a prijatia dohodnutých platieb pohľadávok s tým, že po ich sumarizácii a zohľadnení zákonného postupu v zmysle § 511 ods. 2 a ods. 3 OZ je nárok žalobcu dôvodný. Predmetom tohto sporu nie je vyporiadanie majetku po zániku združenia, ale konkrétne pohľadávky a záväzky, ktoré postupne uhrádzali a prijímali účastníci. Uznáva, že tieto čiastky sa postupne menili a ku konečnej sume sa dostali až po spresnení všetkých úhrad a tak mohli špecifikovať žalobný nárok. Podľa jeho názoru žalobný návrh nie je v rozpore s ust. čl. VIII. ods. 3 dohody, pretože by bolo nelogické, aby si účastníci na základe zoznamu spísali záväzky a pohľadávky, ktoré spoločne prevzali a následne sa dohodli, že už si voči sebe nemali čo uhrádzať. Zaoberať sa otázkou ostatného majetku je bezpredmetné, pretože ten bol v súlade so zmluvou - dohodou o zániku združenia vyporiadaný. Po predložení sumarizácie záväzkov a pohľadávok pracovníčkou účastníkov zobral návrh v časti 339,61 eur späť a žiadal, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Posledné
dva roky čerpacie stanice prevádzkoval žalovaný a následne došlo ku zániku združenia. Všetky záväzky po zániku zneli na meno Pavol Fuchs - TANKOL a preto veritelia oslovovali žalobcu, ktorý tieto uhrádzal.
Z výpovede žalobcu v konaní pred súdom vyplýva, že podľa jeho názoru uhradil väčší podiel než mal v zmysle dohody uzavretej medzi účastníkmi. On ako člen združenia so žalovaným mali rovnaký podiel 50:50 na výnosoch aj nákladoch a keďže on bol v hlavičkách faktúr uvádzaný, tak veritelia po zániku združenia sa obracali s úhradou na neho. Vyzval žalovaného, aby uhrádzal faktúry, ktoré sa týkajú jeho čerpacích staníc, čo odmietol a preto si povedal, že bude platiť všetko, čo sa týkalo spoločného združenia, pretože nemal inú možnosť. Pri podpise zmluvy o zániku združenia veril v serióznosť a charakternosť tohto rozhodnutia a veril, že keď príde záverečný účet rozdelenia záväzkov a pohľadávok, tak tie sa rozdelia rovnakým spôsobom, teda na polovicu medzi účastníkov, čo sa ale v skutočnosti nestalo. Teda predmetom sporu je rozdiel medzi tým, čo žalovaný zaplatiť mal a nezaplatil po zániku združenia z decembra roku 2005. Napriek viacerým pokusom o mimosúdne vyporiadanie sporu sa im toto nepodarilo. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že do konečného zúčtovania nebolo zahrnuté motorové vozidlo Mitsubishi a ďalšie nehnuteľnosti, tak jeho výpočet nie je kompletný, pretože v priebehu existujúceho združenia boli kúpené aj iné motorové vozidlá, ktoré prevzal žalovaný. Má zato, že zmluva spísaná JUDr. Lampartom platí a všetko bolo rozdelené v zmysle nej, okrem pohľadávok, ktoré uhrádzal on vo väčšej miere ako žalovaný. V čl. VII. dohody sa síce dohodli účastníci, že doposiaľ nesplnené záväzky a pohľadávky preberajú na seba tak, že bude spísaný konkrétny zoznam, ktorý bude tvoriť nedeliteľnú súčasť tejto dohody. Podľa neho mali hradiť záväzky a pohľadávky podľa tej ktorej čerpacej stanice, ktorú na seba previedli. Za celé roky existencie združenia v roku 1992 až do roku 2005, teda približne za 13 rokov viedol ekonomiku on a posledné dva roky ju viedol žalovaný. Pokiaľ je potrebné predložiť účtovné doklady pre potreby súdu tak, nech táto povinnosť je uložená jemu. Za celú dobu existencie združenia bola dohoda taká, že žalovaný dostával mesačne 15.000,- Sk a posledné dva roky, keď viedol účtovníctvo žalovaný, tak zase on dostával tú istú sumu mesačne 15.000,- Sk.
Z výpovede žalovaného vyplýva, že pri podpise dohody o zániku združenia, konkrétne pokiaľ ide o čl. VIII. bod 3 zmluvy mali na mysli účastníci, že nehnuteľnosti, ktoré v združení sú, si rozdelili v pomere 50:50 a teda vo vzťahu ku nehnuteľnostiam si nebudú uplatňovať žiadne ďalšie nároky. Ostatné hnuteľné veci, ktoré spísali týkajúce sa čerpacích staníc zostali a jedná sa o mechanizmy, stroje, autá, ktoré boli v spoločnom združení. Urobil sa ich zoznam a súpis a každý ten zoznam podpísal a má ho k dispozícii každý z účastníkov, pričom je aj notársky overený. Pri tomto rozdelení hnuteľných vecí sa „pozabudlo" na motorové vozidlo Mitsubishi Galant, ktoré vlastní žalobca. Malo byť pojaté do majetku združenia. Zánik združenia, resp. jeho pád bol veľmi rýchly a potrebovali uzatvoriť ho ku konci roka 2005. Na tieto nezrovnalosti prišli až pri uzávierke roku 2006 a taktiež neboli do majetku zahrnuté pôžičky. Podľa neho záväzky boli jasné, pretože každý vedel, aký tovar, aké pohonné hmoty prevzala tá - ktorá čerpacia stanica v decembri 2005. Keďže fakturačné obdobie bolo až v januári 2006, tak tie sa mohli uhrádzať až v priebehu tohto roka. Je pravda, že nebol spísaný zoznam všetkých záväzkov, ale každý mal vedomosť o svojej povinnosti uhrádzať to, čo od dodávateľa prijal. Pokiaľ ide o pohľadávky a záväzky, ich ekonómka, t.č. už nebohá pani C., urobila presný zoznam a z neho bolo zrejmé, že on preplatil viac na záväzkoch ako žalobca. V mesiaci január obchádzal odberateľov a pohľadávky, ktoré mali prísť na účet žalobcu, presunul na svoj a spôsob úhrad bol dohodnutý tak, že faktúry, ktoré prichádzali priebežne podľa fakturačného obdobia, uhrádzali sa z účtu, ktorého vlastníkom bol žalobca. Mali zriadený jeden účet a na ten on nemal prístup, mohol len peniaze vkladať naň.
Z výpovede pr. zástupcu žalovaného vyplýva, že žalobca si v tomto konaní uplatnil nárok na zaplatenie žalovanej istiny z toho dôvodu, že zaplatil viac záväzkov než zaplatiť mal a to bolo príčinou podania vzájomného návrhu žalovaným, kde namietal celé vyúčtovanie po zániku združenia. Pod vzájomný návrh žalovaného možno subsumovať všetky zákonné ustanovenia, na ktoré poukazuje pr. zástupca žalobcu vo svojich vyjadreniach. Poukázal predovšetkým na znalecký posudok Ing. Bernátovej, ktorý považuje za objektívny, zákonný a na ktorom by mal súd založiť svoje meritórne rozhodnutie, pretože vychádza zo skutkového právneho a predovšetkým účtovného stavu. Znalkyňa pri jeho vypracovaní vychádzala z písomností, ktoré mala k dispozícii. Všetky údaje prehľadne vyčíslila, vyhodnotila a v závere zhodnotila. Jeho základom je skutočnosť, že majetok sa delil medzi účastníkmi v zmysle dohody o zániku združenia na polovicu. Znalkyňa pri vypracovaní vychádzala zo skutočností, že časť majetku je vyporiadaná v zmysle čl. IV. dohody, a to, že všetky 4 čerpacie stanice vrátane technologického a technického zariadenia si vyporiadali účastníci samostatnými zmluvami zapísanými v správe katastra a teda predmetom znaleckého posudku bolo len vyčíslenie majetku hnuteľných vecí, zásob, účtov,
záväzkov a pohľadávok v pomere 1:1 a tento výpočet ani jeden z účastníkov nespochybnil. Znalkyňa poukazuje na to, že nebol spísaný zoznam hnuteľných vecí, ostatný hnuteľný majetok, ako sú zásoby, tie nie sú bližšie špecifikované, chýba podrobná inventúra druhu zásob, množstva, ceny atď. Poukazuje na viaceré účtovné nedostatky pri inventarizácii majetku a za základ výpočtu zobrala doklady predložené Daňovému úradu Stará Ľubovňa podpísané oboma účastníkmi. Na základe týchto písomných dôkazov vyčíslila rozdiel v prospech žalobcu, ktorý zo spoločného majetku prevzal sumu cca 1 milión Sk. V posudku odôvodnila a vysvetlila, z čoho tento vysoký nepomer medzi účastníkmi vznikol, že neboli dodržané podmienky v zmysle čl. V. dohody o zániku združenia, teda rozdelenie hnuteľných vecí a ďalších na polovicu. Išlo predovšetkým o rozdelenie záväzkov z minulých rokov. Keďže toto nebolo proporcionálne, hoci sa na takom princípe účastníci dohodli. V tomto konaní boli vyhotovené 2 znalecké posudky. Predchádzajúci vypracovaný Ing. Luščíkovou považuje za nesprávny a nekomplexný z toho dôvodu, že táto znalkyňa nevzala do úvahy absenciu relevantných účtovných dokladov, podpísané inventarizácie, protokoly a podobne. Podstatnú chybu pri vyhotovení ZP urobila v tom, že nebrala do úvahy čl. IV. dohody o združení, že čerpacie stanice spolu s technologickým a technickým zariadením boli vyporiadané samostatnými zmluvami medzi účastníkmi konania. Táto skutočnosť v konaní nie je sporná, toto zhodne potvrdili obe sporné strany a vyplýva to aj z dokladov v spise. Teda predmetom ďalšieho delenia mal byť iba zvyšok hnuteľných vecí a na tom sa zhodli obe sporné strany. Už len započítaním hodnoty čerpacích staníc, ktoré boli prerozdelené, vznikol žalobcovi prospech 388.887,88 Sk v neprospech žalovaného a už táto suma je vyššia, ako je požadovaná pôvodne v žalobe. Teda tento posudok považuje za nepoužiteľný pre potreby tohto konania. Naopak má zato, že ZP Ing. Bernátovej v celom rozsahu preukázal skutočnosti potrebné k zákonnému a zmluvnému vyporiadaniu. Tento je správny, logický, nepochybný a preto navrhol, aby súd v zmysle neho rozhodol, návrh žalobcu zamietol a v celom rozsahu vyhovel vzájomnému návrhu žalovaného a zaviazal žalobcu na zaplatenie istiny 592.876,- Sk, teda 19.679,87 eur so 6 % úrokom z omeškania ročne od 01.01.2006 do zaplatenia. Tento vzájomný návrh je takmer totožný s výpočtom bývalej účtovníčky účastníkov.
Súdna znalkyňa Ing. Daniela Bernátová vo svojej výpovedi v konaní pred súdom uviedla, že znalecký posudok vypracovala na základe štatistických údajov, ktoré boli predložené účastníkmi daňovému úradu a predložených inventúr, ako aj spôsobom, ako bola koncipovaná dohoda o vzniku a zániku združenia, kde je v čl. IV. na strane 2 dohody dojednané, že E. B. nadobúda do svojho výlučného vlastníctva v celosti čerpacie stanice v Starej Ľubovni na ulici Jarmočnej a Levočskej vrátane ich technologického a technického zariadenia a vybavenia a U. V. nadobúda do výlučného vlastníctva v celosti čerpacie stanice v Prešove a Ľubici vrátane ich technologického a technického zariadenia a vybavenia. Z tohto zmluvného dojednania nepochybne vyplýva, že čerpacie stanice vrátane príslušenstva boli vyporiadané, keďže sa na tom účastníci dohodli a ona sa v ZP zamerala už len na rozdelenie ostatného majetku vychádzajúc zo súvahy a inventúr k tomu doložených. Poukázala ďalej na to, že účtovníctvo je správne, úplné a preukázateľné iba za predpokladu, že sú zaúčtované všetky účtovné prípady a je vypracované podľa účtovných zásad stanovených zákonom a týmito pravidlami sa riadila aj pri vypracovaní ZP. V danom prípade to zo strany účastníkov nebolo dodržané. Tento postup nebol dodržaný za obdobie existencie združenia, pričom nevie sa vyjadriť k tomu, v ktorom období to konkrétne bolo, ale jedno je však isté, že v rokoch existencie združenia, kedy záväzky vznikli, ono existovalo. Úžitky zo združenia brali účastníci proporcionálne 50:50 tak, ako si to dohodli v zmluve a ak si združenie počas existencie delilo zisky rovnakým dielom, tak si malo tým istým spôsobom rozdeliť aj záväzky po jeho zániku tak, ako si to dohodli v čl. VII. dohody o zániku združenia. Rozdelenie pohľadávok a záväzkov podľa dohody sa uskutočnilo a v zozname si rozdelili cca 7 miliónov Sk, ale nerozdelili si skutočné záväzky cca 9 miliónov Sk a teda rozdiel cca 2 milióny Sk nebolo možné inak rozdeliť len s prihliadnutím na zmluvu o združení v čl. III. o zániku združenia. Teda aj tento rozdiel, keďže išlo o záväzky z minulých rokov bolo nevyhnutné rozdeliť rovnakým pomerom tak, ako to vyplýva z čl. VII. dohody o zániku združenia. Bolo by to spravodlivé vzhľadom na to, že aj odmeny si vyplácali rovnakým spôsobom, rovnakým dielom po cca 15.000,- Sk mesačne každému z nich. Ona pochopila, čo je predmetom sporu a snažila sa vo svojom ZP vystihnúť podstatu, či žaloba je dôvodná alebo nie a zistila, že nie je, pretože žalobca si zobral z majetku a uhradil záväzky v tej sume, ako uhradil a on si zobral z firmy o cca 35.000,- eur viac ako žalovaný. Tento výpočet urobila z vlastného imania, čo tvorí celý majetok včítane záväzkov korigovaný o čerpacie stanice, ktoré predmetom sporu už neboli.
Pr. zástupca žalovaného písomným podaním zo dňa 04.11.2008 podal voči nároku žalobcu vzájomný návrh, ktorým žiadal, aby súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 592.876,- Sk, ktorý po prepočte činí 19.679,88 eur. Svoj vzájomný návrh odôvodnil tým, že žalovaný nemal v žiadnom
prípade záujem na akomkoľvek spore so svojim bývalým spoločníkom p. B.. Po rozdelení majetku si je vedomý toho, že bol ukrátený na svojich právach a svoj nárok nechcel žalovať aj z toho dôvodu v zmysle čl. VIII. ods. 3 dohody o zániku združenia zo dňa 01.12.2005 bolo uvedené, že podpisom tejto zmluvy sú všetky vzájomné práva vysporiadané a účastníci si nebudú ani v budúcnosti uplatňovať žiadne nároky. Keďže bývalý spoločník sa touto žalobou domáha svojich nárokov na súde vzhľadom na plynutie premlčacej lehoty žalovaný v súlade s ust. § 98 znáša vzájomný návrh a uplatňuje si týmto nárok na zaplatenie žalovanej sumy. Svoj nárok odôvodňuje tým, že žalobca má zato, že nebol vysporiadaný celý vzájomný vzťah tak, ako zostali nevysporiadané majetkové práva. Nárok žalobcu z celkového vyúčtovania pri rozpustení združenia je vo výške 165.376,- Sk. Do vyporiadania neboli zahrnuté osobné motorové vozidlo, ktoré si ponechal B. a to Mitsubishi Galant v nadobúdacej hodnote 855.000,- Sk a pripadajúca časť v 1 z neho žalobcovi činí 427.500,- Sk, nakoľko žalobca dlhuje žalovanému 592.000,- Sk žiada, aby bol v tejto veci vydaný rozsudok v zmysle žaloby.
Pr. zástupca žalobcu písomným podaním zo dňa 12.01.2009 reagoval na vzájomný návrh žalovaného tým, že poukázal na jednotlivé články dohody o zániku združenia s tým, že zmluvné strany si dohodli, že si nebudú uhradzovať nič do budúcna. Nehnuteľnosti a hnuteľné veci si rozdelili v zmysle čl. V. dohody. Ďalej bolo dohodnuté ich rozdelenie podľa zoznamu, ktorý mal tvoriť súpis hnuteľných vecí. Taktiež bolo dojednané, ako si preberajú nesplnené záväzky a pohľadávky s tým, že bude spísaný konkrétny zoznam tvoriaci nedeliteľnú súčasť tejto dohody. Napokon v čl. VIII. ods. 3 bolo dohodnuté, že po podpise zmluvy a jej vyporiadaní sú voči sebe plne vyporiadaní a nemajú a ani v budúcnosti nebudú mať voči sebe žiadne ďalšie požiadavky na vyporiadanie vyplývajúce z ich spoločnej činnosti v združení. Nárok žalovaného podľa neho je neopodstatnený, pretože účastníci združenia si vyporiadali svoje práva a povinnosti na hnuteľných a nehnuteľných veciach. Tie boli rozdelené v zmysle dohody. Ku rozdeleniu nedošlo na základe jeho účtovnej hodnoty, ale majetok sa delil podľa zmluvy na polovicu s tým, že k tomu bol spísaný zoznam majetku. Preto vzájomný návrh žalovaného s vyčíslením hodnoty údajne do vysporiadania nezahrnutých hnuteľných vecí v hodnote pripadajúcej na 1 je v rozpore so samotnou dohodou o zániku združenia. Podanie vzájomného návrhu je podľa neho reakciou, ktorá je bez akéhokoľvek právneho nároku snahou o kompenzáciu voči opodstatnenému nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy. Z toho dôvodu navrhol, aby súd vzájomný žalovaného zamietol.
Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nároku žalobcu nie je možné vyhovieť.
Žalobca sa touto žalobou domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť vyplatiť mu žalovanú čiastku ako nárok po zániku občianskeho združenia v časti záväzkov a pohľadávok, ktoré doposiaľ neboli vysporiadané.
V zmysle § 835 ods. 1 OZ, podiely na majetku získanom spoločnou činnosťou sú rovnaké, ak zmluva neurčuje inak.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, zo záväzkov voči tretím osobám sú účastníci zaviazaní spoločne a nerozdielne.
Zmluvná úprava výšky podielov majetku získaného výkonom spoločnej činnosti má prednosť pred zákonnou úpravou, ktorá vychádza z predpokladu, že ak zmluva neurčuje inak, podiely na majetku získanom spoločnou činnosťou sú rovnaké. Nie je možné vylúčiť, že účastníci zmluvy si tieto podiely dohodnú inak, v inom rozsahu ako podiely na hodnotách združených v zmysle § 831 OZ. Kogentný charakter má úprava v ods. 2 o solidárnej zaviazanosti účastníkov združenia za svoje záväzky.
Bližšia úprava pasívnej solidarity je ustanovená v § 511 ods. 1 až 3 OZ. Tá je charakterizovaná viacerými subjektami na dlžníckej strane a ich povinnosťou splniť dlh tomu istému veriteľovi spoločne a nerozdielne.
Rešpektujúc zákonné zásady rozdelenia nadobudnutého majetku združením počas jeho existencie účastníci konania sa písomne dohodli v zmluve zo dňa 01.12.2005 na spôsobe rozdelenia majetku, ktorý nadobudli za obdobie, keď žalobca so žalovaným spoločne podnikali pod obchodným názvom TANKOL, ktoré bolo občianskym združením. V zmysle tejto dohody je jednoznačné a medzi účastníkmi nesporné, že nadobudnuté nehnuteľnosti, a to čerpacie stanice si rozdelili tak, ako to deklarujú v čl. IV. dohody o zániku združenia, že dve čerpacie stanice včítane technického a technologického zariadenia
a vybavenia prevzal žalobca a dve žalovaný. V čl. V. bol dohodnutý spôsob rozdelenia hnuteľných vecí, ktorý mal tvoriť nedeliteľnú súčasť tejto dohody. Toto rozdelenie, ktoré bolo deklarované v predmetnej dohode medzi účastníkmi nie je sporné a k uzavretiu dohôd došlo.
Predmetom sporu sú len záväzky a pohľadávky, ktoré sú definované v čl. VII. dohody a tie mali tvoriť nesplnené záväzky a pohľadávky združenia v zmysle konkrétneho zoznamu a ten mal byť nedeliteľnou súčasťou dohody. Ďalej si dohodli, že v prípade, že po rozpustení združenia vzniknú ďalšie pohľadávky a záväzky budú prevzaté tak, že ich subjektom sa stane ten z účastníkov, na čerpaciu stanicu ktorého sa vzťahujú podľa dohody účastníkov zmluvy. Tento článok dohody sa však nenaplnil tak, ako si ho účastníci vymienili, pretože nebol vyhotovený žiaden zoznam záväzkov a pohľadávok, za ktoré by mali byť ešte účastníci solidárne zodpovední a nebol vyhotovený ani zoznam pohľadávok, ktoré mali vzniknúť po zániku združenia týkajúceho sa tej - ktorej čerpacej stanice. Žalobca vyhotovil sám zoznam pohľadávok, ktoré tvoria prílohu žaloby na č.l. 7, 8 až 9 tvrdiac, že z týchto on uhradil viac záväzkov o žalovanú sumu, než bolo jeho povinnosťou a keďže ide o solidárnu zodpovednosť účastníkov, tak rozdiel medzi jeho povinnosťou a skutočnou úhradou, ktorú zrealizoval za žalovaného, je povinný mu vrátiť.
Keďže žalovaný sa voči nároku žalobcu bránil tvrdiac, že nie je mu nič dlžný, resp. nie je si vedomý žiadneho dlhu voči žalovanému a v danom prípade ide o problematiku ekonomického prepočtu, súd na základe návrhu žalovaného pribral do konania súdneho znalca z odboru ekonomiky a účtovníctva.
Ing. Darina Luščíková v znaleckom posudku č. 8/2014 zo dňa 02.04.2014 dospela k záveru, že žalovanému vznikol majetkový prospech voči žalobcovi v sume 7.479,65 eur. V rozsiahlom posudku poukázala na to, že účastníci pri vyporiadaní majetku po zániku združenia nepostupovali štandardne, majetok a záväzky si nerozdelili rovnakým dielom podľa ich hodnoty. Do úvahy zobrala všetok majetok, ktorý nadobudli od vzniku až po zánik občianskeho združenia, teda za celé obdobie. Znalkyňa reagovala na to, že do súdneho spisu neboli doložené dohody, ktorými ku vyporiadaniu malo dôjsť, resp. žiadne iné relevantné písomné doklady a z toho dôvodu nebolo zdokladované, že akýkoľvek majetok si spoločníci rozdelili zákonným a preukázateľným spôsobom. Preto znalecké dokazovanie sa zaoberalo všetkými majetkovými položkami a záväzkami združenia a pri vypracovaní posudku vychádzala z inventúrnych súpisov.
Žalobca sa k vyhotovenému znaleckému posudku nevyjadril.
Právny zástupca žalovaného v žiadnom prípade nesúhlasil so záverom vyhotoveného znaleckého posudku a vytýkal žalobkyni, že nebrala do úvahy čl. IV. dohody o zániku združenia, kde si účastníci dohodli, že žalobca preberá čerpacie stanice na ulici Jarmočnej a Levočskej a žalovaný v Prešove a Ľubici. Teda vzhľadom na tieto nezrovnalosti navrhol kontrolné znalecké dokazovanie s tým, aby kontrolný znalec zodpovedal jednoznačne iba na otázku, či vzhľadom na to, že nebol urobený zoznam hnuteľných vecí podľa čl. V. zmluvy a záväzkov a pohľadávok podľa čl. VII. zmluvy sa dá preukázať, že ako bol tento majetok medzi účastníkmi rozdelený, resp. kto z nich mal väčší podiel na zvyšku tohto majetku.
Súd sa priklonil k právnemu názoru žalovanej strany, že skutočne súdna znalkyňa Ing. Luščíková napriek tomu, že ku mnohým otázkam sa vyjadrovala veľmi podrobne, nezobrala do úvahy tú časť dohody o zániku združenia, ktorá medzi účastníkmi nie je sporná a netvorí ani predmet tohto sporu, a to konkrétne čl. IV. dohody, podľa ktorého si účastníci rozdelili nehnuteľnosti a k nemu patriace hnuteľné veci tak, ako sa to deklaruje v tomto článku. Boli vyhotovené osobitné zmluvy, čo taktiež nie je sporné a preto nie je zapotreby, aby to tvorilo súčasť spisu. Teda predmetom znaleckého posudku nemala byť táto časť dohody, pretože ak by sa súd zaoberal celkovým majetkom, išlo by dokazovanie nad rámec predmetu sporu. Z toho dôvodu súd považuje tento posudok za nepoužiteľný pre potreby meritórneho rozhodnutia o nároku žalobcu a pristúpil ku kontrolnému znaleckému dokazovaniu.
Následne bol do konania pribratý kontrolný súdny znalec Ing. Daniela Bernátová, ktorá v znaleckom posudku č. 1/2015 zo dňa 07.09.2015 sa podrobne vyjadrila ku všetkým jej položeným otázkam, ku osobitosti dohody, ktorú uzatvorili účastníci konania, akceptovala v plnom rozsahu znenie čl. IV., teda rozdelenie čerpacích staníc včítane príslušenstva, ktoré si účastníci dohodli. Poukázala na nezrovnalosti v účtovníctve a vychádzala pri vypracovaní záveru svojho posudku iba z hodnoverných a preukázaných účtovných dokladov získaných od účastníkov a daňového úradu, ktoré podpísali obaja účastníci sporu.
Dospela k záveru, že porovnaním nároku účastníkov združenia na prerozdelenie tak, ako to ukladala dohoda o zániku združenia a skutočným reálnym prerozdelením majetku k 31.12.2005 vznikol rozdiel vo výške 1.075.089,08 Sk, ktorý v prepočte na súčasnú funkčnú menu predstavuje 35.686,42 eur. O túto sumu si zo skutočného majetku prerozdelil a prevzal viac E. B.. Spôsob, akým sa k tomuto záveru dopracovala, podrobne uviedla jednak v znaleckom posudku, aj vo svojej výpovedi v konaní pred súdom.
Súd v zmysle tohto kontrolného znaleckého dokazovania dospel k záveru, že argumenty, dôvody a ekonomické údaje zachytené znalkyňou sú jednoznačné a nesporné. Tá vysvetlila podrobné okolnosti, akým spôsobom sa dopracovala k tomuto záveru a súd ho považuje za základ pre rozhodnutie o nároku účastníkov. Z neho jednoznačne vyplýva, že žalobca prevzal v hodnotovom vyjadrení cca 35.000,- eur viac z majetku združenia, ktorý nebol ešte prerozdelený. Teda vzhľadom na tento výpočet znalca je nevyhnutné žalobu žalobcu zamietnuť ako nedôvodnú práve s poukazom na tento záver.
Možno súhlasiť s právnym názorom pr. zástupcu žalobcu, že uplatnený nárok žalobcu nie je v rozpore s ust. čl. VIII. ods. 3 dohody o zániku združenia na č.l. 5, kde si účastníci dohodli, že .... „po podpise tejto dohody a jej vyporiadaní sú voči sebe plne vysporiadaní a nemajú voči sebe a aj v budúcnosti nebudú mať voči sebe žiadne ďalšie požiadavky na vysporiadanie vyplývajúce z ich spoločnej činnosti v združení"...., práve s ohľadom na znenie čl. VII. dohody. Ak by si účastníci boli splnili všetky povinnosti, na ktoré sa v predmetnej dohode zaviazali, t.j. spísali všetky záväzky a pohľadávky s určením povinnosti toho-ktorého z nich na úhradu, potom by bolo možné uvažovať o použiteľnosti čl. VIII. ods. 3 na predmetný spor.
Avšak tým, že účastníci naplnili iba časť dohody o zániku (čl. IV.) a bod VII. sa nedoriešil vôbec, potom súd nevidí dôvod aplikovať na predmet sporu čl. VIII. ods. 3 dohody.
Pokiaľ ide o vzájomný návrh žalobcu U. V. proti žalovanému E. B., v ňom majú účastníci opačné procesné postavenie, ale základom je ten istý znalecký posudok, keďže on komplexne zhodnotil všetky príjmy a výdaje združenia, akceptujúc tú časť majetku, ktorú si účastníci prerozdelili a ktorá netvorí predmet sporu. Samotná znalkyňa v konaní pred súdom uviedla, že tak aktíva, ako aj pasíva si mali účastníci rozdeliť rovnakým dielom, pretože ak mesačne si vyplácali odmenu cca 15.000,- Sk obaja účastníci, tak je povinnosťou oboch podieľať sa aj na nákladoch združenia rovnakým dielom, čo pri porovnaní príjmov a výdajov činí práve rozdiel 35.686,42 eur.
Vzájomný návrh žalobca oprel o celkové vyúčtovanie pri rozpustení združenia vo výške 165.376,- Sk a taktiež o nárok týkajúci sa vyporiadania nezahrnutého osobného motorového vozidla, ktoré si ponechal p. B., Mitsubishi v nadobúdacej hodnote 855.000,- Sk, pričom jedna polovica tejto hodnoty pripadá žalobcovi v sume 427.500,- Sk, teda celkový dlh žalovaného voči žalobcovi je 592.876,- Sk, čo v prepočte činí 19.679,88 eur.
V danom prípade nie je rozhodujúce, či predmet tohto sporu tvoria práve tie položky, o ktoré oprel vzájomný návrh žalobca, ale z podkladov, ktoré vypracovala znalkyňa vo svojom posudku jednoznačne vyplýva rozdiel medzi príjmami a výdavkami žalobcu a žalovaného v sume, ako to vyčíslila v znaleckom posudku. Tento nie je možné konkretizovať, či rozdiel činí pohľadávka, záväzok, motorové vozidlo alebo iný druh nároku, ale ide jednoznačne o rozdiel medzi príjmami a výdavkami, ktoré si účastníci sú povinní medzi sebou vysporiadať práve z dôvodu princípu vzájomnej zodpovednosti voči sebe, v pomere 50:50.
Súd sa nemôže stotožniť s právnym názorom pr. zástupcu žalobcu, že žalovaný U. V. sa mal svojho nároku domáhať samostatne žalobou v súlade s ust. § 142 ods. 1 - 3 OZ a vzájomný návrh je neprípustný.
Keďže prevažná časť nadobudnutého majetku účastníkmi bola v zmysle písomnej dohody medzi nimi rozdelená, súd nevidí dôvod porušiteľnosti vyššie citovaného zákonného ustanovenia na zvyšok majetku a záväzkov, ktoré do rozdelenia obsiahnuté neboli a môžu byť predmetom vzájomného návrhu.
Keďže U. V. si v tomto konaní vzájomným návrhom uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie 19.679,88 eur, súd mu priznal sumu 17.843,21 eur, ktorá zodpovedá 1 z čiastky 35.686,42 eur, ktoré si podľa znaleckého posudku zobral E. B. zo združenia.
Žalobca sa okrem istiny domáhal aj úroku z omeškania.
Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
Podľa § 369 ods. 2 Obch. zák. ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 3 nariadenia č. 21/2013 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 5 nariadenia č. 21/2013 Z. z., toto nariadenie vlády nadobúda účinnosť 1. februára 2013.
Podľa § 10a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,nariadenie"), ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.
Podľa § 12 nariadenia, toto nariadenie vlády nadobúda účinnosť 1. májom 1995.
Podľa § 3 nariadenia v znení účinnom do 31. 12. 2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Teda v zákonom stanovenej výške súd priznal žalobcovi i úrok z omeškania.
O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na tunajšom súde do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.