Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_4C-18-2018.pdf
PDF · 119.41 KB
No categories available
4C/18/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku rozhodol sudkyňou JUDr. Ingrid Daxner v právnej veci žalobkyne: Y. S., X.. XX.XX.XXXX, V. J. L., V.. Č.. L. XX, V., proti žalovaným: X/ U. D., X.. XX.XX.XXXX, V. L. E. X, L., X/ C. D., X.. XX.X.XXXX, V. L. E. X, L., obe zast. JUDr. Lýdia Rácková, advokát, so sídlom Lichnerova 32, Senec, o vrátenie daru a o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
Súd žalobu celom rozsahu zamieta. Súd priznáva žalovaným v 1. a 2. rade 100% nárok na náhradu trov konania, o výške ktorého rozhodne samostatným uznesením, vydaným súdnym úradníkom, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 18.7.2018, podanou na súd dňa 18.7.2018, sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti pôvodne iba žalovanej v 1. rade, vydať jej nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXX, kat. územie H.: stavba rekreačnej chaty súp. č. XXXX a pozemok parcela reg. „C“ KN č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 1073m2, titulom vrátenia daru. 2. Žalobu skutkovo odôvodnila tvrdením, že darovacou zmluvou zo dňa 14.7.1987 spolu s manželom S. S. darovali žalovanej nehnuteľnosti, vedené na LV č. XXX, kat. územie H., rekreačnú chatu súp. č. XXXX a pozemok parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 1073m2. V čl. IV. uvedenej darovacej zmluvy bolo žalovanou v prospech darcov zriadené vecné bremeno doživotného bezplatného bývania a užívania predmetu daru. Až do smrti manžela S. S. boli vzťahy so žalovanou vcelku korektné. K zmene v správaní žalovanej došlo až po tom, keď po manželovej smrti svoj podiel dala žalovanej a dcére A. Š.. Žalovaná svoj podiel na rodinnom dome darovala svojej dcére U. L. a A. Š. jej predala svoj podiel na rodinnom dome. Ešte predtým sa dohodli, že vnučka jej umožní naďalej bývať v tomto rodinnom dome, ktorý s manželom nadobudli a zveľadili. Postupne ju vnučka vysťahovala do časti rodinného domu, kde nemala k dispozícii ani kúpeľňu, ani záchod, často na ňu vnučka a jej manžel kričali, vnučkin manžel sa k nej správal grobiansky, hulvátsky. Keď žalovanej povedala aký má u vnučky život, nič neurobila, ani raz svojej dcére nepovedala, že sa k nej nemá takto správať. Minulá rok na Cyrila a Metoda jej vnučka s manželom povedali, že pôjdu na dovolenku a ona počas ich neprítomnosti nemôže zostať bývať v dome. Pred odchodom bez akéhokoľvek dôvodu začal vnučkin manžel na ňu kričať a pri jej odchode po nej hodil stoličku. Okrem rekreačnej chaty žalovanú a jej deti podporovala, postupne jej darovala cca 500 000,- Sk a od nej sa dočkala takej vďaky, že sa jej ani pred dcérou nezastala, ale dopustila, že sa na sklonku života stala bezdomovcom. Vzhľadom na správanie žalovanej, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, ju listom zo dňa 13.4.2018 vyzvala, aby jej dar vrátila.. Žalovaná výzvu prevzala dňa 17.5.2015, jej výzvu nerešpektovala, odmietla jej nehnuteľnosť dobrovoľne vydať a na ňu prepísať, naopak, naďalej sa správa ako výlučná vlastníčka darovanej nehnuteľnosti a spísala darovaciu zmluvu, ktorou chce predmetnú nehnuteľnosť darovať svojej dcére; katastrálne konanie o povolenie vkladu sa vedie pod č. Y. XXXX/ XXXX .
3. Na preukázanie svojich tvrdení v žalobe žalobkyňa za prostriedky procesného útoku označila: darovacia zmluva zo dňa 14.7.1987, výzva na vrátenie daru zo dňa 13.4.2018 s doručenkou, ktoré dôkazy k žalobe aj pripojila a výsluch svedkov: O., R., J., J., Š.. 4. Žalovaná sa prostredníctvom právneho zástupcu k žalobe, doručenej jej dňa 6.12.2018, písomne zo dňa 12.12.2018 vyjadrila tak, že so žalobou nesúhlasí a žiada ju zamietnuť, pretože zákonné dôvody vrátenia daru nie sú dané a tvrdenia žalobkyne sa nezakladajú na pravde a z dôvodu, že žalovaná už nie je pasívne vecne legitimovanou stranou v spore. Nespochybňuje právny úkon darovania a zriadenia vecného bremena v prospech darcov a nepopiera prevzatie výzvy na vrátenie daru dňa 17.5.2018. Kategoricky popiera existenciu žalobkyňou tvrdených dôvodov na vrátenie daru že dopustila, že sa na staré kolená stala bezdomovcom po tom, čo ju dcéra U. L. v lete 2017 vyhodila z rodinného domu, že sa jej nezastala a o ňu sa nepostarala/. Tieto tvrdenia žalobkyne, ako aj doplňujúce, uvedené v žalobe, uvedené v žalobe sa nezakladajú na pravde. Popiera tvrdenie žalobkyne, že ich vzťahy sa narušili po smrti manžela žalobkyne /a súčasne otca žalovanej/. Žalobkyňa zostala bývať v dome u jej dcéry U. L. a jej manžela. Je pravdou, že sa ich vzájomné vzťahy narušili, ale pre nevhodné správanie sa žalobkyne. Nemala sa prečo zastať žalobkyne pred konaním jej dcéry U. L., nakoľko sa jej jednak žalobkyňa nesťažovala a jednak preto, že vedela, že je to práve žalobkyňa, ktorá znepríjemňovala život jej dcére U. L. a jej manželovi. Narušenie vzťahov medzi žalobkyňou a jej dcérou U. L. a jej manželom tkvie v samotnej zvláštnej a ťažkej povahe žalobkyne, ktorá chce vždy presadzovať svoje rozhodnutia, nie je ochotná sa podriadiť pravidlám spoločného spolužitia pod jednou strechou s rodinnými príslušníkmi. príčinou všetkých konfliktov s manželmi L. bolo sebecké a autoritatívne správanie sa a rozhodovanie žalobkyne, jej nevhodné zasahovanie do ich súkromia, presadzovanie svojich záujmov na ich úkor ako aj na úkor jej vlastnej a ich bezpečnosti, svojím správaním riskovala ujmu na svojom zdraví, ohrozovala svoj aj ich život aj majetok, je nesebakritická, vždy hľadá chybu v iných, len nie u seba samej. Nie je pravdou, že bola z domu vyhodená, odišla sama vtedy, keď jej dcéra s manželom odišli na dovolenku. Nikomu nepovedala kam ide a zámerne potom rozširovala klamstvo, že sa z nej stal bezdomovec, lebo bola vyhodená z domu. Keď sa jej po 3 týždňoch telefonicky ozvala, či sa u nej nájde pre ňu miesto na bývanie, hneď a bez výhrad ju prichýlila a poskytla jej všetku potrebnú pomoc a bývanie napriek tomu, že sama prežívala ťažké obdobie, lebo jej umieral ťažko chorý manžel. Asi po 2 týždňoch si od nej žalobkyňa vypýtala späť svoje u nej uschované peniaze, ktoré jej odovzdala následne z vlastného rozhodnutia aj so svojimi peniazmi od nej odišla. Žalobkyňa sa teda sama a dobrovoľne rozhodla odísť od jej dcéry, ako aj od nej a ak sa považuje za bezdomovkyňu, stal sa ňou z vlastnej vôle. Keď kvôli narušeným vzťahom nechcela zostať u vnučky, mohla pokojne zostať bývať u nej, ale rozhodla sa bez vysvetlenia odísť. nemá preto pocit, že by sa voči žalobkyni zachovala v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Výzvu žalobkyne na vrátenie daru a podanie žaloby na súd vníma ako veľké ublíženie, nakoľko žalobkyňu, ako svoju matku, mala vždy v úcte a láske a nikdy jej nebola ľahostajná. V odpovedi na jej výzvu na vrátenie daru, ktorú žalobkyňa v žalobe zámerne neuvádza, žalobkyni podrobne opísala, ako vníma celú situáciu. Žalobkyni odmietla dar vrátiť lebo na to nevzhliadla dôvod, naopak, tvrdenia žalobkyne vo výzve považovala za nepravdivé a urážlivé voči jej osobe. Naďalej sa považovala za vlastníčku a keďže jej zmluvná voľnosť nebola ničím obmedzená, darovacou zmluvou zo dňa 6.6.2018 darovala nehnuteľnosti svojej dcére C. D.. Právne účinky vkladu nastali dňa 16.11.2018. Právo doživotného bývania a užívania zostalo žalobkyni zachované a nikto jej ho ani teraz neupiera. 5. Za prostriedky procesnej obrany žalovaná vo vyjadrení označila listinné dôkazy: darovacia zmluva zo dňa 14.7.1987, odpoveď na výzvu n vrátenie daru zo dňa 14.6.2018, rozhodnutie OÚ Pezinok č. Y. XXXX/XXXX zo dňa 16.11.2018, LV č. XXX vyhotovené dňa 22.11.2018, výsluch žalovanej a svedkov U. L. a K. L.. 6. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa písomne zo dňa 23.3.2019 tak, že trvá na tom, že žalovaná a jej dcéra sa k nej správali v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Nie je pravdou, že vyvolávala konflikty s vnučkou a jej manželom, chcela len starobu v kľude a pokoji, čo jej vnučka s manželom neumožnili, ale často na ňu bez príčiny kričali. Keď žalovanej povedala, aký má u vnučky život, nič neurobila, ignorovala správanie svojej dcéry a jej manžela k nej, ani raz jej nepovedala, že sa ku nej, ako svojej starej mame, má správať slušne. Z rodinného domu, ktorý pre ňu znamenal všetko, veď v ňom s manželom bývali celý spoločný život, zveľaďovali si ho a chcela v ňom dožiť, by nikdy dobrovoľne neodišla. Žalovaná nerešpektovala stav, ktorý nastal po doručení jej výzvy na vrátenie daru a dňa 6.6.2018 predložila Okresnému úradu Pezinok návrh na vklad darovacej zmluvy. Katastrálne konanie bolo prerušené, nakoľko dňa 13.4.2018 ona sama doručila Okresnému úradu Pezinok výzvu na vrátenie daru od žalovanej, následne aj túto žalobu. Až z vyjadrenia žalovanej v tomto konaní sa dozvedela, že Okresný úrad Pezinok dňa 16.11.2018 povolil vklad darovacej zmluvy. Navrhla, aby súd do konania pribral ako žalovanú v 2. rade C. D..
7. K vyjadreniu žalobkyňa pripojila rozhodnutie OÚ Pezinok č. Y. XXXX/XXXX zo dňa 16.11.2018. 8. K tomuto vyjadreniu žalobkyne /vrátane nového procesného návrhu/ sa žalovaná v 1. rade prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrila písomne zo dňa 11.4.2019 tak, že sa s procesným návrhom žalobkyne nestotožňuje, nakoľko C. D. nie je pasívne legitimovaná v konaní o vrátenie daru. 9. Na výzvu súdu doplniť procesný návrh o žalobný petit, t.j. čoho sa žalobkyňa vo vzťahu k navrhovanej žalovanej v 2. rade domáha, žalobkyňa podaním zo dňa 10.6.2019 súdu oznámila, že vzhľadom na stav zápisu vlastníckeho práva k predmetu sporu v prospech C. D., sa domáha určenia, že žalobkyňa je vlastníkom nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXX, kat. územie H., obec H., okres J.: stavba rekreačnej chaty súp. č. XXXX a pozemok parcela reg. „C“ KN č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 1073m2. 10. O pripustení vstupu C. D., ako žalovanej v 2. rade do konania, súd rozhodol uznesením č.k: XC XX/ XXXX-XX zo dňa 16.5.2019 a o pripustení zmeny žaloby /jej rozšírením/ súd rozhodol na najbližšom pojednávaní procesným uznesením dňa 29.10.2019. 11. K doručenej žalobe, sa žalovaná v 2. rade prostredníctvom právneho zástupcu písomne zo dňa 4.6.2019 vyjadrila tak, že s ňou nesúhlasí, namietla svoju pasívnu vecnú legitimáciu v konaní o vrátenie daru s tým, že nie je osobou, ktorá prijala dar od žalobkyne. V čase rozhodovania katastrálneho orgánu o povolení vkladu jej vlastníckeho práva nebola na liste vlastníctva obmedzujúca, ale len informatívna poznámka o vedení tohto konania, na podnet žalobkyne. Tiež namietla neexistenciu zákonných dôvodov na vrátenie daru jej matkou žalobkyni. 12. K vyjadreniu žalovanej sa žalobkyňa písomne zo dňa 23.6.2019 vyjadrila tak, že zákonné dôvody na vrátenie daru existujú a tieto chce preukázať výsluchmi navrhnutých svedkov. Žalovaná v 2. rade o pomeroch nič nevie, lebo dlhodobo žije a pracuje v Anglicku. Na Okresnom úrade v Pezinku, katastrálnom odbore nežiadala zamietnutie návrhu na povolenie vkladu, ale iba aby konanie o povolenie vkladu vlastníckeho práva žalovanej v 2. rade bolo prerušené do skončenia tohto súdneho konania. 13. K zmene žaloby sa žalované v 1. a 2. rade prostredníctvom právneho zástupcu písomne zo dňa 5.9.2019 spoločne vyjadrili tak, že so zmeneným žalobným návrhom nesúhlasia, nakoľko na požadovanom určení vlastníckeho práva nie je daný naliehavý právny záujem, čo je zrejmé už zo samotnej žaloby, z ktorej žiadne hrubé porušenie dobrých mravov žalovanou v 1. rade nevyplýva. Pokiaľ žalobkyňa opísané v žalobe konanie žalovanej v 1. rade považuje za hrubé porušenie dobrých mravov, je to len jej mylný, subjektívny názor. Aj keby došlo k hrubému porušenie dobrých mravov U. L. a jej manželom voči žalobkyni /k čomu ale nedošlo/, žalobkyňa by sa nemohla domáhať vrátenia daru od žalovanej v 1. rade len na základe toho, že sa žalobkyne nezastala a svojej dcére nedohovorila. Podmienka na vrátenie daru - hrubé porušenie dobrých mravov voči darcovi alebo členovi jeho rodiny musí byť preukázané u obdarovaného, nie rodinného príslušníka obdarovaného. V tomto ohľade poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo 103/2002, podľa ktorého „ustanovenia § 630 Obč. zák. nemožno rozširujúcim spôsob vykladať tak, že sa ním majú postihnúť aj dôsledky správania sa iných osôb, ako obdarovaného, hoci aj jemu blízkych. Od obdarovaného by nebolo možné spravodlivo požadovať, aby znášal sankciu za správanie sa iných osôb voči darcovi, za ktoré sám nezodpovedá“. Ďalej poukázali na neprípustnosť rozšírenej žaloby o určovací výrok v tom zmysle, že darované nehnuteľnosti boli v čase darovania žalovanej v 1. rade v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a jej manžela, pričom podľa rozsudku NS SR sp. zn. 5Cdo 255/2007 zo dňa 20.3.2008 „ak jeden z manželov darcov zomrel, môže sa pozostalý manžel domáhať vrátenia celého daru, ale obnovením vlastníckeho práva z titulu vrátenia daru je dôvod na konanie o novoobjavenom majetku poručiteľa, v rámci ktorého sa vyporiada bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a k podielu zomrelého manžela nadobudnú vlastnícke práva dedičia ku dňu jeho smrti“. V ďalšom sa vyjadrili k jednotlivým žalobkyňou navrhovaným svedkom, ktorí mohli nadobudnúť vedomosť k veci len sprostredkovane od žalobkyne, ako aj aby súd skúmal nielen otázku hrubého porušenia dobrých mravov obdarovaným voči darcovi, ale aj či príčinou narušenia vzťahov nebolo práve správanie sa darcu voči obdarovanému, resp. v tomto prípade žalobkyne pri spolužití s U. L. a jej manželom, nie voči žalovanej v 1. rade. 14. K podaniu a argumentácii žalovaných v 1. a 2. rade, doručenému žalobkyni dňa 11.10.2019 sa už žalobkyňa nevyjadrila a to ani po tom, čo súd na pojednávaní dňa 29.10.2019 z hľadiska budúcej predvídateľnosti súdneho rozhodnutia žalobkyne /aj v prítomnosti jej právneho zástupcu/ vyslovil predbežný právny názor o nedôvodnosti žaloby a poskytol dodatočnú 20 dňovú lehotu. Na tomto pojednávaní právny zástupca žalobkyne, ako aj samotná žalobkyňa, vzali termín ďalšieho pojednávania /23.1.2020/ na vedomie. 15. Na pojednávaní dňa 23.1.2020 súd rozhodol o konaní v neprítomnosti žalobkyne, ktorá listom zo dňa 16.1.2020, doručeným dňa 20.1.2020, súdu oznámila, že jej právna zástupkyňa je 2 mesiace nedostupná, nereaguje na jej výzvy, nenapísala jej vyjadrenie, ako bola súdom vyzvaná a pre tento
dôvod ju zbavuje plnej moci na ďalšie pojednávanie a zastupovanie a na ďalšie konanie v jej prípade chce poveriť ďalšieho advokáta, o čom bude súd včas informovať a žiadala pojednávanie z tohto dôvodu odročiť, nakoľko dôvody, uvádzané žalobkyňou v liste zo dňa 16.1.2020 súd nemohol vyhodnotiť ako dôležité dôvody pre odročenie pojednávania v zmysle § 183 ods. 1,3 C.s.p.. Žalobkyňa v danom prípade netvrdila podľa názoru súdu také skutočnosti, ktoré by vzhľadom k svojej povahe boli spôsobilé jej neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t.j. také, ktoré by jej neumožnili sa na pojednávaní osobne zúčastniť, riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy a súčasne by boli vážne /dôležité, ospravedlniteľné/, ako z hľadísk objektívnych tak i subjektívnych. Pri tom súd zvážil závažnosť žalobkyňou tvrdených dôvodov na odročenie pojednávania, majúc na zreteli jej procesné práva, ku ktorým nepochybne patrí právo na prejednanie veci v jej prítomnosti /prítomnosti právneho zástupcu/. Dôvody, uvádzané žalobkyňou v liste zo dňa 16.1.2020 neboli dôvodmi, pre ktoré sa nemohla dostaviť na pojednávanie a nešlo ani o dôvody, ktoré by nastali krátko pred pojednávaním / napr. náhle zhoršenie zdravotného stavu/. Pokiaľ ide o právo byť v konaní právne zastúpený, pokiaľ žalobkyni od ostatného pojednávania /29.10.2019/ márne uplynula prinajmenšom lehota 20 dní na podanie relevantného vyjadrenia, vzhľadom na priebeh ostatného pojednávania, mala ku dňu 23.1.2020, vzhľadom na presýtenosť trhu advokátmi, dostatok časového priestoru na to, aby na svoje zastupovanie splnomocnila akéhokoľvek iného advokáta, ak mala za to, že ňou dovtedy splnomocnený právny zástupca je nečinný a nekoná v jej záujme riadne a včas. 16. Súd teda vykonal na pojednávaní dňa 23.1.2020 dokazovanie prednesom procesnej obrany žalovaných v 1. a 2. rade ich právnym zástupcom, výsluchom prítomnej žalovanej v 2. rade a oboznámením listinných dôkazov strán sporu, ako sú uvedené vyššie /najmä darovacia zmluva zo dňa 14.7.1987, výzva na vrátenie daru zo dňa 13.4.2018 s doručenkou, odpoveď na výzvu zo dňa 14.6.2018, rozhodnutie Okresného úradu Pezinok Y. XXXX/XXXX zo dňa 16.11.2018, LV č. XXX kat. územie H., obec H., okres J. a zistil nasledovný skutkový stav: 17. Písomnou darovacou zmluvou zo dňa 14.7.1987 /podpisy darcov úradne overené dňa 20.7.1987/ S. S. s manželkou Y. S. /žalobkyňou v tomto konaní/, ako darcovia s U. D., rod. S. /žalovanou v 1. rade v tomto konaní/, ako obdarovanou, bezodplatne previedli na obdarovanú „svoju“ nehnuteľnosť, zapísanú na LV č. XXX kat. územie H., parc. č. XXXX/XX zast. plocha vo výmere 1068m2 so stavbou súp. č. XXXX a obdarovaná dar s vďakou prijala. V čl. II. darovacej zmluvy je uvedená hodnota daru 63 994,- Kčs, stanovená znalcom. V čl. IV. darovacej zmluvy obdarovaná v prospech darcov zriadila k predmetu daru právo doživotného bezplatného bývania a užívania. Zmluva nadobudla účinnosť registráciou Štátnym notárstvom Bratislava - vidiek v Bratislave pod č. R I., Y.. XXXX/XX dňa 14.8.1987. 18. Listom zo dňa 13.4.2018, doručeným žalovanej v 1. rade dňa 17.5.2018, žalobkyňa vyzvala žalovanú v 1. rade na vrátenie daru - rekreačnej chaty súp. č. XXXX, postavenej na parcele č. XXXX/X a tohto pozemku p. č. XXXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere 1073m2, zapísaných na LV č. XXX pre kat. územie H., do 27.4.2018 z dôvodu, že svojím konaním ale aj nečinnosťou žalovaná v 1. rade hrubo porušila dobré mravy. Vo výzve žalobkyňa uviedla, že žalovanú v 1. rade a jej deti celý život podporovala, okrem tejto chaty jej darovala aj veľa peňazí a žalovaná v 1. rade dopustila, že sa na staré kolená stala bezdomovkyňou po tom, čo ju dcéra žalovanej v 1. rade U. L. v lete roku 2017 vyhodila z rodinného domu, ktorý nadobudla s otcom žalovanej v 1. rade a žalovaná v 1. rade sa jej nezastala a ani sa o ňu nepostarala; že si nikdy nemyslela, že sa k nej takto bude správať jej dcéra a jej deti. 19. V písomnej odpovedi zo dňa 14.6.2018 na túto výzvu, žalovaná v 1. rade reagovala odmietnutím vrátenia daru s rozsiahlym odôvodnením, podstatou ktorého bolo, že žalobkyňa je nespravodlivá a krivo ju, jej dcéru a jej manžela obvinila, pričom zlé vzťahy s jej dcérou U. L. a jej manželom si žalobkyňa svojou povahou a správaním voči nim zavinila sama, sama dobrovoľne odišla z domu bez toho, aby o tom niekomu niečo povedala, nasledovali viaceré udania na polícii, následne po 3 týždňoch ju ubytovala vo svojom rodinnom dome v L. napriek osobným problémom /starostlivosť o ťažko chorého manžela/, pričom žalobkyňa o ďalšie 2 týždne aj jej domácnosť z vlastného rozhodnutia opustila. 20. Okresný úrad Pezinok, katastrálny odbor dňa 16.11.2018 pod č. Y. XXXX/XXXX rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech žalovanej v 2. rade k nehnuteľnostiam, vedeným na LV č. XXX pre kat. územie H., obec H., okres J.: stavba rekreačnej chaty súp. č. XXXX, postavenej na pozemku parcela reg. „C“ č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 1073m2 a pozemku parcela reg. „C“ č. XXXX/ X zastavané plochy a nádvoria o výmere 1073m2, v celosti, titulom darovacej zmluvy, uzatvorenej medzi darcom - žalovanou v 1. rade a obdarovanou - žalovanou v 2. rade dňa 5.6.2018. 21. Podľa aktuálneho ku dňu tohto rozhodnutia listu vlastníctva č. XXX pre kat. územie H., obec H., okres J., verejne dostupného na kat. portáli, vlastníkom nehnuteľností: stavba rekreačnej chaty súp. č. XXXX, postavenej na pozemku parcela reg. „C“ č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 1073m2 a pozemku parcela reg. „C“ č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 1073m2 je žalovaná v 2.
rade v podiele 1/1 k celku titulom darovacej zmluvy Y. XXXX/XXXX zo dňa 16.11.2018. List vlastníctva obsahuje aj ťarchu - právo doživotného užívania v prospech žalobkyne /nar. 27.11.1932/ podľa R V. 1012/87. 22. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní predniesol vyjadrenie k žalobe v súlade s predchádzajúcimi písomnými stanoviskami zdôrazniac, že dôvody na vrátenie daru žalobkyni žalovanou v 1. rade nikdy neboli a nie sú dané. Ak sa vzťahy medzi žalobkyňou a U. L. a jej manželom, s ktorými bývala v spoločnej domácnosti, zhoršili, nemožno to dávať za vinu žalovanej v 1. rade. V prípade žalovanej v 2. rade neexistuje dôvod na vrátenie daru žalobkyni, nakoľko žalovaná v 2. rade nebola obdarovaná žalobkyňou, ale žalovanou v 1. rade. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. V danom štádiu konania odvolal procesný návrh na výsluch manželov L.. 23. Žalovaná v 1. rade svoju výpoveď, ako strana sporu, obmedzila na stotožnenie sa s prednesom svojho právneho zástupcu. 24. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka sa darca môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. 25. V tomto ustanovení je upravený osobitný spôsob zániku darovacieho vzťahu, ku ktorému dochádza na základe jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému, ktorý hrubo porušil dobré mravy svojím správaním k darcovi alebo členom jeho rodiny. Za členov rodiny darcu treba považovať predovšetkým jeho manžela, rodičov a deti a spravidla tiež ostatných príbuzných v priamom rade ako aj súrodencov, výnimočne aj ďalšie osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere, pokiaľ by darca ich ujmu dôvodne pociťoval ako vlastnú ujmu /R 88/1998/. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru vzniká darcovi okamihom správania obdarovaného, ktoré naplňuje znaky, uvedené v § 630 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ darca toto právo realizuje, zaniká darovací vzťah momentom, keď prejav vôle darcu /výzva na vrátenie daru/ došiel obdarovanému, za predpokladu naplnenia znakov hrubého porušenia dobrých mravov správaním sa obdarovaného. Ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka umožňuje vyvodiť zodpovednosť za porušenie morálnych pravidiel správania - súhrnu určitých historicky nemenných a všeobecne v spoločnosti akceptovaných noriem etiky, morálky a mravnosti. Vrátenie daru možno považovať za sankciu, ktorou darca postihuje obdarovaného za jeho správanie, hrubo porušujúce tieto morálne pravidlá. Uvedené ustanovenie, ktoré za relevantné označuje len správanie obdarovaného, nemožno rozširujúcim spôsobom vykladať tak, že sa ním majú postihnúť aj dôsledky správania iných osôb ako obdarovaného, hoci i jemu blízkych /rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 63/2004/. Právo darcu na vrátenie daru nezakladá každé negatívne správanie sa obdarovaného voči darcovi. Toto právo nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov obdarovaným /R 31/1999/. Predpokladom vrátenia daru je len také negatívne správanie sa obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. O také správanie ide spravidla v prípade porušenia dobrých mravov spôsobom, vyznačujúcim sa značnou intenzitou alebo sústavnosťou /opakovanosťou/, pričom jeho vonkajším prejavom môžu byť fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci, hrubý nezáujem a pod. V súlade s § 630 Občianskeho zákonníka možno za právne relevantné považovať len také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo. Pritom nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu /R 61/1997/. Pri posudzovaní správania obdarovaného treba vziať do úvahy a hodnotiť i správanie sa samotného darcu v tom zmysle, či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu / princíp vzájomnosti/. Uplatnenie princípu vzájomnosti znamená, že pri skúmaní určitého správania obdarovaného z hľadiska, či vykazuje znaky hrubého porušenia dobrých mravov, je potrebné vziať na zreteľ tiež správanie darcu za účelom posúdenia, či on sám sa nespráva, alebo nesprával voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania obdarovaného voči nemu, alebo členom jeho rodiny. V kladnom prípade sa darca nemôže úspešne domáhať vrátenia daru, lebo následnú /darcom vyvolanú/ reakciu obdarovaného /i keby bola nevhodná/ by nebolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Výnimkou by však bolo také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného darcu / rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 108/2007/. 26. Podľa § 137 písm. a/ C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti. 27. Podľa § 137 písm. c/ C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení či tu právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 28. „ Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či daná žaloba je vhodný / účinný a správne zvolený/ procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom aj tak bude musieť nasledovať
iné /ďalšie/ súdne konanie. Za nedovolenú žalobu možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, pokiaľ nie je procesne vhodným nástrojom, ktorým sa vyrieši /odstráni/ stav právnej neistoty a ktorým sa vytvorí pevný právny základ vo vzťahu medzi účastníkmi konania“ / rozsudok NS SR 5Cdo 31/2011/. 29. „Je povinnosťou žalobcu v žalobe pravdivo a úplne opísať tie skutočnosti, z ktorých je zrejmé, aké právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva si žalobca žalobou uplatňuje a na základe akých skutočností. Judikatúra vymedzuje rozhodujúce skutočnosti ako údaje, ktoré sú nutné na to, aby bolo jasné o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok /skutkový dej/, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke“ /3Obo 77/2007/. 30. Žalobkyňa sa v predmetnej veci domáhala súdnej ochrany na základe skutkových tvrdení, opísaných v žalobe, podstatou ktorých bolo tvrdenie, že žalovaná v 1. rade, ako obdarovaná, sa voči nej, ako darkyni, mala dopustiť hrubého porušenia dobrých mravov, čo malo založiť jej právo na vrátenie daru. Žalobným petitom sa voči obom žalovaným domáhala jednak uloženia povinnosti vydať jej predmet daru /uloženie povinnosti/ ako aj určenia jej vlastníckeho práva k predmetu daru /určovacia žaloba/. 31. Z hľadiska formulácie žalobného petitu bolo /pôvodne, pred dátumom 16.11.2018, kedy žalovaná v 1. rade prestala predmetom daru nielen fakticky, ale aj právne disponovať/ na vôli žalobkyne, ako dominus litis, či sa bude voči žalovanej v 1. rade, ako ňou obdarovanej, domáhať uloženia povinnosti dar vydať/vypratať, alebo určenia vlastníckeho práva žalobkyne, ktoré by sa za splnenia zákonných podmienok na vrátenie daru /hrubého porušenia dobrých mravov obdarovanou voči nej alebo osobám jej blízkym/ obnovilo okamihom doručenia výzvy na vrátenie daru žalovanej, pričom súdne rozhodnutie by bolo podkladom pre zmenu zápisu v katastri nehnuteľností v prospech žalobkyne /resp. obnovenie pôvodného, avšak iba v ideálnej polovici vlastníckeho práva žalobkyne; keďže bola darcom iba jednej ideálnej polovice, resp. predmet daru bol v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a jej manžela; momentom smrti druhého z darcov S. S. dňa 25.11.1991 jeho právo domáhať sa vrátenia daru od žalovanej v 1. rade, zaniklo/. Momentom, kedy sa žalobkyňa, ako v písomnom vyjadrení tvrdila až v tomto konaní z vyjadrenia žalovanej v 1. rade /doručené jej bolo dňa 13.3.2019/, dozvedela o vykonaní povolenia vkladu vlastníckeho práva k predmetu daru v prospech žalovanej v 2. rade /titulom darovacej zmluvy, avšak uzavretej so žalovanou v 1. rade/, sa už žalobkyňa podľa zákonnej úpravy darovania nemohla voči obdarovanej v 1. rade domáhať vrátenia daru vo forme vydania/vypratania nehnuteľnosti, alebo určenia jej vlastníckeho práva k predmetu daru, ale vyporiadania podľa zásad o bezdôvodnom obohatení /§ 451 a nasl. Obč. zák., najmä § 458 ods. 1 Obč. zák./ teda vrátenia daru od žalovanej v 1. rade, ňou obdarovanej, v podobe finančnej náhrady /v tomto prípade bol predmet daru aj znalecky ocenený a táto hodnota 63 994,- Kčs aj bola uvedená v písomnej darovacej zmluve zo dňa 14.7.1987/. Nakoľko v tomto zmysle nebola žaloba žalobkyňou ku dňu pojednávania /23.1.2020/ zmenená, s poukazom na čl. 17 C.s.p., zakotvujúcim zásadu procesnej ekonómie, súd žalobu voči žalovanej v 1. rade zamietol bez vykonania ďalších dôkazov /najmä dôkazov, navrhnutých žalobkyňou výsluchom označených svedkov, na preukázanie ňou tvrdeného hrubého porušenia dobrých mravov žalovanou v 1. rade/, ako nadbytočných. Z uvedených dôvodov preto súd nepristúpil ani k posúdeniu platnosti výzvy na vrátenie daru, ako jednostranného právneho úkonu darcu, podľa § 37 a nasl. Obč. zákonníka. 32. Vo vzťahu k žalovanej v 2. rade, ako správne namietal jej právny zástupca, súd zamietol žalobu o vrátenie daru pre nedostatok jej pasívnej vecnej legitimácie v tomto konaní, keďže žalovaná nebola nositeľom práv a povinností, vyplývajúcich z darovacej zmluvy zo dňa 14.7.1987, teda nebola osobou, obdarovanou žalobkyňou a jej manželom S. S.. 33. V zmysle ustálenej judikatúry sa vecnou legitimáciou rozumejú oprávnenia subjektov konania, vyplývajúce z hmotného práva. V konaní musí byť preukázané, že žalobca je nositeľom tvrdeného práva a žalovaný nositeľom tvrdenej povinnosti, zodpovedajúcej žalobcovmu právu. Je teda zrejmé, že súd musí skúmať či v čase vyhlásenia rozsudku existuje záväzkový vzťah, z ktorého má žalobcom tvrdené právo vo svojom meritórnom rozhodnutí deklarovať a teda musí aj skúmať či tento vznikol, zmenil sa resp. zanikol, teda či trvá medzi subjektmi konania /§ 217 ods. 1 veta prvá C.s.p./. Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov (§ 215 ods. 1,2 C.s.p./ a pokiaľ zistí, že žalobca v takomto konaní nie je nositeľom v žalobe tvrdeného práva, alebo žalovaný nie je nositeľom v žalobe tvrdenej povinnosti, musí žalobu zamietnuť. 34. „Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu /v takom prípade sa stáva žalobcom/, alebo aby bola proti nemu podaná žaloba /v takom prípade sa stáva žalovaným/. Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok. Pre označenie stavu, vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia /žalobca/, nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti /žalovaný/, nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide“ / rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004/. 35. „Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta /rozsudok NS SR sp. zn. 2 Cdo 205/2009 z 29.6.2010), kde zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby“ /nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 266/2014/. 36. Podľa čl. 2 ods. 1, C.s.p. ochrana ohrozených alebo porušených práv a právo chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby naplnený princíp právnej istoty. 37. Podľa čl. 2 ods. 2 C.s.p. právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. 38. Podľa čl. 2 ods. 3 C.s.p. ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. 39. S poukazom na cit. ust. zákonných predpisov a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, keďže žalobkyňa v konaní neuviedla žiadne iné prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu, pre ktoré by mal súd pri posúdení veci rozhodnúť inak, odkloniť sa od ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, žalobu v celom rozsahu zamietol. 40. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, vzhľadom na plný /100%/ úspech žalovaných v 1. a 2. rade v konaní proti žalobkyni. 41. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník /§ 262 ods. 2 C.s.p./.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Pezinok. Podľa § 127 C.s.p., ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak /§ 232 ods. 2 C.s.p./. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.