Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Csp/37/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Máriou Černákovou, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., o zaplatenie 1.189,80 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcu (BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banka) sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.04.2023 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.189,80 eura spolu so zmluvnými úrokmi vo výške 18,99 % ročne zo sumy 1.080,62 eura od 27.11.2020 do zaplatenia, úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.171,80 eura od 27.11.2020 do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 21.05.2020 uzavrel žalobca ako veriteľ na jednej strane so žalovanou ako dlžníkom na strane druhej, zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorej obsahom bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanej viazaný spotrebiteľský úver vo výške 1.080,62 eura na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného v úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovanej vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou 60 mesačných splátok vo výške 29,51 eura. Žalobca poukázal na bod 1.4. časti 1. úverovej zmluvy, podľa ktorého žalovaná súhlasila s tým, aby žalobca poukázal peňažné prostriedky z úveru predajcovi, ktorý žalovanej predal tovar opísaný v základných podmienkach úverovej zmluvy. Dôvodil ďalej, že na základe tohto súhlasu žalobca poskytol žalovanej úver tak, že dňa 02.06.2020 uhradil požadované peňažné prostriedky na účet predajcu. Žalovaná sa zaviazala riadne a včas splácať poskytnutý úver a to formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok. Žalovaná však svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnila, a napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru neuhradila žalobcovi nič z dlžnej sumy. Argumentoval ďalej, že podľa bodu 3.1. časti 3. úverovej zmluvy, v prípade, ak klient nespláca poskytnutý úver riadne a včas, ak klient poskytol banke nepravdivé údaje, ak bolo na majetok klienta alebo manžela/manželku klienta začaté exekučné konanie, ak klient riadne a včas nespláca svoje ďalšie záväzky voči banke alebo iným veriteľom, je banka okrem iného oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadovať splatenie úveru vrátane príslušných úrokov a poplatkov v lehote a s účinnosťou, ktorú banka určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, v dôsledku čoho žalobca pre neplnenie dohodnutých splátok zo strany žalovanej, vyhlásil dňa 26.11.2020 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovanej splatný v celom rozsahu. Poukázal ďalej na to, že podľa bodu 3.2. časti 3. úverovej zmluvy, je banka oprávnená v prípade porušenia povinnosti splácať poskytnutý úver riadne a včas, požadovať od klienta zaplatenie úrokov z

omeškania v zákonom stanovenej výške odo dňa nasledujúceho po dni, kedy došlo k omeškaniu klienta so splácaním úveru a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle a klient je povinný úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky zaplatiť. Argumentoval ďalej bodom 3.4. časti 3. úverovej zmluvy, podľa ktorej ku dňu účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, je splatný celý dlh banky a nesplatená istina úveru je až do dňa jej úplného splatenia úročená podľa úrokovej sadzby dohodnutej v úverovej zmluve, t. j. klient je povinný zaplatiť úroky od doby poskytnutia úveru do vrátenia peňažných prostriedkov v celom rozsahu. Záverom zhrnul, že neuhradené záväzky žalobcu po lehote splatnosti predstavujú sumu 1.189,90 eura (1.080,62 eura z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, 83,78 eura z titulu dlžných úrokov z úveru, 7,40 eura z titulu dlžného poistného z úveru, 18,- eur z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky). Poukázal tiež na to, že okrem toho je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 18,99 % ročne zo sumy 1.080,62 eura od 27.11.2020 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.171,80 eura od 27.11.2020 do zaplatenia.

2. Súd vydal vo veci dňa 03.05.2023 platobný rozkaz sp. zn.: – 51, ktorý sa však žalovanej nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto súd platobný rozkaz uznesením sp. zn.: – 159 zo dňa 22.11.2023 zrušil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.12.2023.

3. Dňa 12.07.2023 bolo súdu doručené Oznámenie o postúpení pohľadávky – návrh na zmenu žalobcu v súdnom konaní a to z dôvodu postúpenia pohľadávky uplatňovanej v tomto konaní. Na základe návrhu pôvodného žalobcu a súhlasu postupníka preto súd uznesením sp. zn.: – 146 zo dňa 03.10.2023 vyhovel návrhu, aby do konania namiesto pôvodného žalobcu vstúpil nový žalobca a to spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., pôvodne so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.11.2023.

4. Právny zástupca žalobcu na výzvu súdu, aby žalobca v zmysle preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v predmetnom konaní a to s poukazom na platnosť postúpenia bankových pohľadávok, t. j. splnenie predpokladov na ich postúpenie podľa zaslal súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že právny predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky, ktoré mu ukladá Zákona o bankách. Argumentoval, že žalovaná bola v čase postúpenia pohľadávky v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaná bola právnym predchodcom žalobcu opakovane vyzvaná na úhradu omeškaných splátok a to: 1/ výzvou označenou ako „oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ zo dňa 27.11.2020. Poukázal ďalej na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.: zo dňa 28. marca 2018, sp. zn.: zo dňa 24.04.2018 a sp. zn.: zo dňa 20.11.2019, z ktorých je možné vyvodiť, že podmienkami pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle Zákona o bankách sú nasledovné skutočnosti: banka musí preukázateľne písomne vyzvať dlžníka na splnenie pohľadávky, dlžník musí byť nepretržite viac než 90 v omeškaní s plnením svojho záväzku po odoslaní tejto výzvy na úhradu. Uvedené podmienky sú podľa jeho názoru bez pochybností splnené. Zmluva o postúpení pohľadávky má písomnú formu a dlžník bol výzvou zo dňa 27.11.2020 vyzvaný na splnenie pohľadávky. Zároveň je z predloženej platobnej histórie zrejmé, že žalovaná po doručení tejto zásielky túto sumu neuhradila. Nemožno mať teda pochybnosti o 90 dňovom nepretržitom omeškaní dlžníka, pričom toto omeškania trvalo aj po odoslaní tejto výzvy na úhradu. Predmetný prípad zároveň predstavuje výnimku z obmedzenia banky postúpiť pohľadávku, nakoľko súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku trval kvalifikovaný čas presahujúci jeden rok v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR dňa 28. marca 2018, sp. zn.: . Na základe uvedeného považuje za nesporné, že v konaní bolo preukázané, že žalovaná bola v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve banky v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, a teda bolo preukázané, že zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo k porušeniu Zákona o bankách. Pre vylúčenie pochybností v prílohe predkladá aj Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 03.07.2023 spolu s potvrdením od doručovateľa, ktoré preukazujú doručovanie žalovanej. Záverom žiadal, aby súd podanej žalobe vyhovel.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vec v zmysle prejednal v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovanej, ktorí sa na pojednávanie nedostavili.

6. Po oboznámení sa s obsahom predložených listinných dôkazov, a to najmä žalobou, prekladom výpisu z obchodného registra ohľadom právneho predchodcu žalobcu, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere a zmluvou o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovou zmluvou o poskytovaní platobných služieb zo dňa 21.05.2020, Dohodou o zrážkach zo mzdy zo dňa 21.05.2020, formulárom s informáciami k sprostredkovaniu spotrebiteľského úveru, spracovaním osobných údajov a informácií tvoriacich bankové tajomstvo, zisťovaním a zaznamenaním požiadaviek a potrieb klienta, fotokópiou občianskeho preukazu žalovanej, výpisom z úverového účtu žalovanej, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru – predžalobná výzva spolu s vrátenou zásielkou, platobným rozkazom Okresného súdu Levice sp. zn.: – 51 zo dňa 03.05.2023, oznámením o postúpení pohľadávky – návrhom na zmenu žalobcu v súdnom konaní spolu so Zmluvou o postúpení pohľadávok z nesplácaných úverov zo dňa 21.06.2023 a Výpisom z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, súhlasom so vstupom do konania s prílohami (Zmluva o postúpení pohľadávok a z nesplácaných úverov zo dňa 21.06.2023), uznesením Okresného súdu Levice sp. zn.: – 146 zo dňa 03.10.2023, uznesením Okresného súdu Levice sp. zn.: – 159 zo dňa 22.11.2023, uznesením Okresného súdu Levice sp. zn.: – 160 zo dňa 22.11.2023, vyjadrením žalobcu zo dňa 12.01.2024 na výzvu súdu spolu s prílohami (ePotvrdenka, výsledok sledovania zásielok), ospravedlnením neúčasti žalobcu zo dňa 05.02.2024 spolu so špecifikáciou úverového prípadu, výpisom z Obchodného registra SR ohľadom žalobcu, súd ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

7. Medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa 21.05.2020 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb, predmetom ktorej bolo poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru vo výške 1.080,62 eura. Žalovaná ako klient súhlasila s tým, aby banka poukázala peňažné prostriedky z úveru predajcovi, ktorý dlžníkovi predal tovar alebo službu, uvedenú v základných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaná sa v zmluve zaviazala splatiť takto poskytnutý úver s fixnou úrokovou sadzbou vo výške 18,99 % ročne, v pravidelných 60 mesačných splátkach po 28,03 eura mesačne (bez poistenia), pričom prvá splátka bola splatná 15.06.2020, termín splatnosti ďalších splátok bol dojednaný k 15. dňu v mesiaci a termín konečnej splatnosti úveru bol dojednaný dňa 15.05.2025. Celková čiastka k zaplateniu bola vyčíslená vo výške 1.681,80 eura, RPMN poskytnutého úveru bola uvádzaná vo výške 20,74 %, odplata uvádzaná vo výške 18,99 %. V zmluve bol ďalej dojednaný poplatok za komplexný balík poistenia vo výške 5,29 %, výška mesačnej splátky s poistením predstavovala sumu 29,51 eura. Zmluva bola dojednaná na dobu určitú, po dobu trvania záväzkov zo zmluvy.

8. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 27.11.2020 oznámil žalovanej, že pre nesplácanie úveru riadne a včas, a to ani po opakovaných výzvach na úhradu, vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle uzatvorenej úverovej zmluvy. Ku dňu 26.11.2020 sa tak stal záväzok splatný v celom rozsahu. Predmetná zásielka sa právnemu predchodcovi žalobcu vrátila s tým, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote.

9. Z prehľadu úverového účtu žalovanej vyplýva odfinancovanie peňažných prostriedkov vo výške 1.080,62 eura v prospech predajcu dňa 02.06.2020 a tiež, že žalovaná titulom poskytnutého úveru neuhradila žiadnu čiastku. Dlžná čiastka k 25.11.2020 tak predstavuje sumu vo výške 1.189,80 eura a pozostáva z istiny vo výške 1.080,62 eura, z úrokov a poistného vo výške 91,18 eura a z nákladov vo výške 18,- eur.

10. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z nesplácaných úverov zo dňa 21.06.2023, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťami BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, konajúcou prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o., Výpisu z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok z nesplácaných úverov uzavretej dňa 21.06.2023, postúpil pôvodný veriteľ žalovanej pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania, na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. Na základe návrhu pôvodného žalobcu a súhlasu postupníka preto súd uznesením sp. zn.: – 146 zo dňa 03.10.2023 vyhovel návrhu, aby do konania namiesto pôvodného žalobcu vstúpil nový žalobca a to spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., pôvodne so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.11.2023.

11. Podľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

14. Podľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

17. Podľa , , v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

18. Podľa , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

19. Podľa , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

20. Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

21. Podľa , nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

22. Podľa o bankách v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa , banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

24. Podľa v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky, veriteľ je oprávnený ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery len na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska, a to v závislosti od udeleného povolenia v tomto rozsahu: a) bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa .

25. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26. Podľa , ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

27. Podľa (ďalej len „“), skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

28. Uzavretú zmluvu o spotrebiteľskom úvere súd posúdil jednak ako Zmluvu o úvere podľa , ale zároveň ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa ustanovení a nasl. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

29. V prejednávanej veci sa súd v prvom rade zaoberal otázkou vecnej legitimácie strán sporu, ktorú súd skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.06.2010, sp. zn. ). Pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej má

súd za preukázanú, nakoľko ide o dlžníka zo zmluvného vzťahu, plnenie z ktorého zmluvného vzťahu je predmetom konania a túto žalobca preukázal predložením zmluvy.

30. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzoval z uzavretej Zmluvy o postúpení pohľadávok z nesplácaných úverov zo dňa 21.06.2023. V prípade bankových pohľadávok je však potrebné okrem aplikovať aj o bankách, a žalobcu v tomto konaní zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie podmienok uvedených v tomto ustanovení, keďže splnenie týchto podmienok je predpokladom platného postúpenia pohľadávky banky voči dlžníkovi na tretí subjekt. Z Zákona o bankách okrem iného vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu, pričom tiež uvádza, že týmto ustanovením nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa a Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne išlo o ) doslova uvádza: „V ods. 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“ Touto právnou úpravou mal zákonodarca na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po zákonom určenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Takáto právna úprava by mala bankové inštitúcie motivovať k tomu, aby vyvinuli kroky smerujúce k ukončeniu záväzkového vzťahu pri dlhodobom nesplácaní záväzku zo strany dlžníka, aby pasivita banky v tomto smere nemala za následok, že sa počas trvania záväzkového vzťahu budú pripisovať na účet dlžníka poplatky, úroky z omeškania a iné sankcie. Aj samotný v (v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky) uvádza ako jednu z podmienok postúpenia pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, že musí ísť o pohľadávku po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

31. V konaní však nebolo preukázané, že žalobcom uplatnená pohľadávka bola v čase jej postúpenia splatná tak, ako to vyžaduje nielen Zákon o bankách, ale aj . Žalobca súdu síce predložil „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 27.11.2020“, ktorým súčasne vyzval žalovanú na úhradu dlhu vo výške 1.189,80 eura, avšak nijakým spôsobom nepreukázal, že dodržal postup podľa , pričom termín konečnej splatnosti úveru bol dojednaný na deň 15.05.2025.

32. Právna úprava zosplatnenia je v prípade plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy obsiahnutá jednak v ako aj v . Ak ide o plnenie v splátkach zo spotrebiteľskej zmluvy, môže totiž veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené a to súčasne za splnenia podmienok obsiahnutých v . Právo veriteľa na vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru je zakotvené v bode 3. Časti 3. zmluvy označenej ako „Následky porušenia povinnosti klienta“. Ak chce však veriteľ uplatniť právo na zaplatenie celého dlhu, môže tak urobiť len v prípade, ak od splatnosti nezaplatenej splátky uplynula najmenej trojmesačná lehota a ak zároveň dlžníka upozornil, že si právo na zaplatenie celého dlhu uplatňuje. Veriteľ musí uplatnenie svojho práva vo vzťahu k dlžníkovi vopred notifikovať a to najmenej v 15 – dňovej lehote. Po uplynutí notifikačnej lehoty sa právo veriteľa na zaplatenie celej pohľadávky sa stáva účinným, pričom dlžník môže stratu výhody splátok odvrátiť tým, že zaplatí dlžnú splátku. Z uvedeného tak vyplýva, že splnenie podmienok uvedených v je predpokladom platného zosplatnenia pohľadávky.

33. V konaní však nebolo preukázané, že si veriteľ notifikačnú povinnosť v zmysle splnil, keď súdu žiadne takéto upozornenie adresované žalovanej nepredložil. V zmysle uvedených skutočností tak dospel súd k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal, že by bola postupovaná pohľadávka v čase jej postúpenia splatná tak, ako to vyžaduje nielen Zákon o bankách, ale aj , na ktorý Zákon o bankách vyslovene odkazuje, keď žalobca nepreukázal platné zosplatnenie poskytnutého spotrebiteľského úveru a rovnako tak nepreukázal ani to, že by došlo k zániku zmluvy niektorým zo spôsobov uvedených v bode 5. Časti 3. zmluvy.

34. Postúpenie bankovej pohľadávky bez splnenia podmienok uvedených v Zákona o bankách s poukazom na je tak potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom podľa a tento právny úkon je tak v časti pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania, absolútne neplatný podľa , na ktorú neplatnosť

súd ex offo prihliada. Keďže postúpenie predmetnej pohľadávky je neplatným právnym úkonom, žalobca nie je veriteľom žalovanej, a preto súd žalobu žalobcu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v celom rozsahu zamietol.

35. Súd svoje prezentované názory opiera aj o rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: zo dňa 28.03.2018, v ktorom sa Najvyšší súd Slovenskej republiky vysporiadal s podmienkami, za akých možno, resp. nemožno postúpiť pohľadávku patriacu banke buď inej banke alebo aj subjektu, ktorý nie je bankou a síce, že podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej Zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 O. z.).

36. Pre doplnenie súd ďalej udáva, že samotná skutočnosť, že súd pripustí zmenu na strane žalobcu, automaticky neznamená, že žalobca je v konaní aj aktívne vecne legitimovaným subjektom. Aj keď zvyčajne následkom zmluvy o postúpení pohľadávok dochádza k prevodu práv a povinností, avšak či v skutočnosti k takémuto prevodu aj došlo, to je možné zistiť až po preskúmaní hmotnoprávnych podmienok upravujúcich cesiu, na skúmanie ktorých nie je dôvod už pri pripustení zmeny žalobcu, pretože o návrhu na zmenu žalobcu súd rozhoduje výlučne podľa zákonných predpokladov vyplývajúcich z , ktoré v konaní splnené boli. V tomto smere súd poukazuje na právne závery obsiahnuté v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: zo dňa 29.04.2021: Uvedomujúc si neprípustnosť podaného dovolania, považoval dovolací súd za žiadúce upriamiť pozornosť na zásadný rozdiel týkajúci sa podania návrhu na zmenu účastníka konania v právnej úprave a . V zmysle bol oprávnený navrhnúť zmenu aj ten, na koho práva alebo povinnosti boli prevedené alebo prešli, na rozdiel od úpravy , kedy tento návrh prislúcha jedine žalobcovi v rámci jeho dispozičného oprávnenia s podanou žalobou. Postup účastníkov konania a konajúceho súdu tak bol v súlade so zákonom. Posúdenie aktívnej vecnej legitimácie, resp. otázky, či tvrdené právo alebo povinnosť existujú, je otázkou právneho posúdenia v čase rozhodnutia vo veci samej. Uvedené platí aj pre prípad, kedy sa právo alebo povinnosť odvodzuje od právnej skutočnosti, s ktorou zákon spája ich prevod alebo prechod na iný subjekt, kedy súd až v čase rozhodnutia vo veci samej skúma, či tvrdené právo alebo povinnosť existuje. V štádiu, pri ktorom súd posudzuje splnenie predpokladov pre vyhovenie návrhu na zmenu účastníka konania, tento skúma skutočnosti predpokladané zákonom len v procesnej rovine, a to z hľadiska spôsobilosti vyvolať procesným návrhom sledované účinky zmeny účastníka konania v zmysle prevodu alebo prechodu práva na iného. Konanie tak treba vnímať z dvoch východísk. Prvým je hľadisko procesné, sústredené na zmenu účastníka, kedy súd skúma len opodstatnenosť procesného návrhu, či je určitý úkon spôsobilý vyvolať prechod/prevod práv alebo povinností. Druhé východisko súvisí s konaním a rozhodovaním vo veci samej, kedy až v tomto štádiu konania súd skúma otázku skutočnej existencie práva alebo povinnosti, a to s dôrazom na skutočnosť, že návrh na zmenu na strane žalobcu v konečnom dôsledku za každých okolností podáva subjekt, ktorý je už len formálne v pozícii žalobcu a v dôsledku právnej skutočnosti stratil vecnú (hmotnoprávnu) legitimáciu. Súd ďalej poukazuje aj na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky obsiahnutý v rozhodnutí sp. zn.: zo dňa 30.05.2018: Relevantná súdna prax (okrem žalobkyňou uvádzaných rozhodnutí najvyššieho súdu porovnaj napr. jeho rozhodnutia sp. zn. a ) sa ešte v súvislosti s ustanoveniami a ustálila na názore, že súd rozhodujúci o súhlase so zmenou musí posúdiť, či žalobca preukázal prechod alebo prevod práv a povinností, avšak pre účely tohto rozhodnutia stačí preukázanie, že nastala (formálno-právna) skutočnosť, ktorá môže mať podľa hmotného práva za následok prechod alebo prevod práv a povinností. Súd v tomto štádiu preto nie je oprávnený hodnotiť, či sú inak naplnené predpoklady pre takéto právne nástupníctvo z pohľadu hmotnoprávnej úpravy. To znamená, že nie je jeho úlohou prechod alebo prevod práv a povinností posúdiť podľa hmotného práva v rozsahu zodpovedajúcom možnému záveru pre rozhodnutie vo veci samej (posúdiť, či podľa hmotného práva skutočne k prechodu alebo prevodu práv a povinností došlo). Uvedené závery sú plne opodstatnené aj vo vzťahu k ustanoveniam a Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie postupoval v rozpore s procesnými predpismi, pretože v rámci rozhodnutia podľa a prekročil všeobecne akceptované hranice procesnoprávneho prieskumu návrhu na zmenu žalobcu tým, že posudzoval naplnenie predpokladov právneho nástupníctva aj z pohľadu hmotného práva, čím sa súd môže zaoberať len v rozhodnutí vo veci samej. Súd prvej inštancie mal po správnosti návrh na zmenu žalobkyne posudzovať len z hľadísk, či bol podaný žalobkyňou, ďalej či

spoločnosť, ktorá má vstúpiť do konania namiesto žalobkyne, so zmenou súhlasí a či v návrhu tvrdená skutočnosť je podľa hmotného práva spôsobilá preukázať, že po začatí konania došlo k prevodu práva, o ktorom sa koná.

37. V súvislosti s často opakovanou argumentáciou žalobcu ohľadom aplikácie , podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné, súd opätovne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.06.2010, sp. zn.: , podľa ktorého „súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta“ ako aj na uznesenie Ústavného súdu SR z 11.06.2019, sp. zn.: , podľa ktorého „pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou a ) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok“.

38. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 41. Nárok na náhradu trov konania posúdil súd s poukazom na , keď žalovaná bola tou stranou sporu, ktorá bola s ohľadom na výsledok konania v konaní plne úspešná. Nakoľko však žalovanej preukázateľne v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol, že žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Levice.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).