Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8To-38-2019.pdf
PDF · 94.52 KB
Case nature
Area
Subarea
8To/38/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr. Moniky Halkociovej a Mgr. Iva Maruščáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 23.01.2020, v trestnej veci obžalovaného G. J. pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/60/2017 zo dňa 02.05.2019, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. poriadku odvolanie okresného prokurátora z a mi e t a .
odôvodnenie:
Okresný súd Prešov rozsudkom sp. zn. 41T/60/2017 zo dňa 02.05.2019 podľa § 285 písm. c) Tr. poriadku oslobodil obžalovaného G. J., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., A.. I.. S.. T. XX, spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov sp. zn. 1Pv 175/15/7707, ktorá na neho bola podaná dňa 01.08.2017 pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že:
- presne nezisteného dňa v mesiaci máj roku 2014 vo E. Š. - T., C. XXXX/XX, ponúkol na predaj C.. D. V. za cenu 13.000,- eur motorové vozidlo značky Chevrolet Captiva, hnedej svetlej metalízy, EVČ: T.- XXXHN, VIN č.: T., ktoré mu jeho vlastník G. T., nar. XX.XX.XXXX, zveril do dočasného užívania s právom jeho predaja tretej osobe, vozidlo v deň ponuky kupujúcej ponechal na skúšku a prevzal od nej finančnú hotovosť vo výške 2.600,- eur, ako zálohu z kúpnej ceny vozidla, pričom následne dňa 27.06.2014 vo E. Š. od kupujúcej prevzal finančnú hotovosť vo výške 10.400,- eur ako doplatok kúpnej ceny, takto získané finančné prostriedky však neodovzdal vlastníkovi vozidla G. T. a použil ich na nezistený účel, čím G. T. spôsobil škodu vo výške 13.000,- eur,
pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení a poučení o práve na opravný prostriedok okresný prokurátor v neprospech obžalovaného odvolanie, ktoré následne písomne odôvodnil tým, že podľa jeho názoru z výpovedí svedkov G. J.Í. a C. D., svedkýň D. V. S. S. V. je zrejmé, že obžalovaný od svedkyne D. V. prevzal sumu 2.600,- eur ako zálohu za odpredaj vozidla a následne aj doplatok 10.400,- eur, pričom ich výpovede korešpondujú aj s listinným dôkazom, čestným prehlásením poškodeného G. T.S. o prevzatí sumy 13.000,- eur a podľa názoru okresného prokurátora aj prepis vozidla bol vykonaný v súlade so zákonom. Na základe týchto dôvodov okresný prokurátor navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.
Krajský súd na podklade takto podaného odvolania preskúmal v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.
poriadku, a nezistiac chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.
V posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru krajského súdu, pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie v podstate v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. poriadku pri rešpektovaní zásady kontradiktórnosti pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné, a tak krajský súd z doposiaľ vykonaného dokazovania vychádzal.
V súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. poriadku súd prvého stupňa v odôvodnení stručne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a stručne, s poukázaním najmä na podľa jeho názoru, podstatnú skutočnosť, pre ktorú neuveril výpovediam časti svedkov uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
Popri skutočnosti, na ktorú okresný súd poukazoval ako na dôvod, pre ktorý svedkom V.M., V., D. S. J. neuveril, odvolací súd zistil aj viacero ďalších dôvodov, pre ktoré nemožno považovať výpovede vyššie uvedených svedkov za natoľko hodnoverné, aby postačovali na uznanie viny obžalovaného. Javí sa byť potrebným konkrétnejšie sa vysporiadať s dôkazmi, ktoré prokurátor považoval za dostatočné na uznanie viny obžalovaného, ktorý, ako to vyplýva z predloženého spisu, už dňa 24.07.2014, teda ešte predtým, ako dňa 30.07.2014 bola v policajnej evidencii vozidiel ako vlastníčka motorového vozidla značky Chevrolet Captiva, hnedej svetlej metalízy, EVČ: T.-XXXHN, VIN č.: T. /ďalej len auto, resp. predmetné auto/ zaevidovaná namiesto poškodeného G. T. svedkyňa V., podal trestné oznámenie pre podozrenie zo sprenevery svedkom J. ohľadne nakladania s predmetným autom.
Odvolací súd zistil skutočnosti, ktoré obhajobu obžalovaného skôr potvrdzujú a nenasvedčujú prípadnej snahe obžalovaného spáchať trestný čin na úkor poškodeného, s ktorým sa dohodol, že v rámci užívania predmetného auta toto auto predá a získané peniaze mu odovzdá, pričom mali dojednané, že z tejto služby pre poškodeného bude mať určitú odmenu. Takémuto zmluvnému vzťahu niet čo vytknúť, pričom z výpovede obžalovaného, z výpovede poškodeného G. T. a svedkyne B. V., O. Y., Ľ. J. možno uzavrieť, že obžalovaný mal snahu takúto zmluvu dodržať a nenakladať s predmetným autom v neprospech poškodeného.
Obžalovaný poprel, že by jednal so svedkyňou V. o predaji predmetného auta a dodal, že jednal len so svedkom J., od ktorého sa dozvedel, že predmetné auto bude v súčinnosti so svedkom D. kupovať svedkyňa V. tak, že táto získa na kúpu peniaze z leasingu a že na takýto postup svedkyňa potrebuje pre leasingovú spoločnosť splnomocnenie a potvrdenie o úhrade kúpnej ceny za auto.
Poškodený G. T. uviedol, že jednal len s obžalovaným. Z jeho výpovede vyplynulo, že bol obžalovaným informovaný o priebehu plnenia zmluvy, lebo potvrdil, že v máji 2014 obžalovanému odovzdal svoje auto na odpredaj s tým, že ho môže používať a odovzdal mu aj všetky doklady od auta. Obžalovaný mu telefonoval, že má nejakého kupca, meno si poškodený nespomínal, len dodal, že kupcom mala byť žena a predajnou cenou suma od 10.000,- eur do 11.000,- eur. Potom za ním prišiel obžalovaný so splnomocnením, aby mohlo byť to auto predané, znova mu povedal, že auto bude predané nejakej žene, no na jej meno si poškodený nepamätal, pričom podpísal splnomocnenie a písomne podpísal potvrdenie, že prevzal kúpnu cenu za to auto, hoci v skutočnosti fyzicky tieto peniaze neprevzal. Od obžalovaného sa dozvedel, že kupujúca potrebuje tieto doklady pre lízingovú spoločnosť, aby od takej spoločnosti dostala peniaze na kúpu predmetného auta. Neskôr mu obžalovaný oznámil, že auto nemá a že ho má tá žena, no ani vtedy si poškodený jej meno nezapamätal. Obžalovaný mu povedal, že za to auto žiadne peniaze nedostal, a tak ho poškodený vyzval, aby podal trestné oznámenie.
Podľa evidenčnej karty predmetného auta bol najprv ako vlastník od 10.06.2014 evidovaný poškodený G. T., no od 30.07.2014 bola takto v evidencii dopravnej polície evidovaná už svedkyňa D. V.. Svedok O. Y. potvrdil, že predmetné auto užíval do apríla 2014 a po ňom ho užíval obžalovaný, vlastníkom auta bol pritom stále jeho bratranec G. T., pričom obžalovaný sa ponúkol, že ho predá a neskôr vravel, že toto auto odhlásil na svedkyňu V., lebo nastal problém s predajom auta. Svedok zároveň potvrdil aj to, že ho kontaktoval svedok J., že auto bolo predané V., pričom mu J. vravel, že obhliadku vybaví. Svedkyňa B. V. potvrdila, že auto na ňu odhlásil obžalovaný, lebo sa bál, že oň príde, lebo J. sa snažil odhlásiť auto na svedkyňu V..
Svedok Ľ. J. potvrdil obhajobu obžalovaného, že predmetné auto tento neodovzdal vo E. Š., ako tvrdil svedok J. a svedkovia V., V. S. D., ale už koncom apríla 2014 v C., lebo sa takého odovzdania s obžalovaným zúčastnil, pričom boli prítomné aj dve jemu neznáme ženy a obžalovaný vravel, že C. D. vybavuje na toto auto leasing. To je v podstate v súlade s výpoveďou obžalovaného, ktorý sa obhajoval aj tým, že predmetné auto v C. L. A.. I. za prítomnosti svojho brata fyzicky odovzdal J., ktorého dôverne poznal.
Pritom svedkovi J. /ani inej osobe/ obžalovaný neodovzdal žiadne zo základných dokladov od auta, teda Technický preukaz ani Osvedčenie o evidencii časť. I, čo podľa odvolacieho súdu nasvedčuje tomu, že takto sa chránil pred zneužitím dôvery a zároveň chcel predísť prípadnému nakladaniu s odovzdaným autom, ktoré by viedlo k takému odhláseniu poškodeného G. T. z príslušnej evidencie majiteľov motorových vozidiel, ktoré by nebolo v súlade so skutočnou vôľou poškodeného, s ktorým mal vyššie uvedenú dohodu.
Ani odvolací súd neuveril usvedčujúcej povahe výpovedí svedkov V.M., V., D. S. J..
Svedkyňa S. V. vypovedala rozporne a rozpor vo svojej výpovedi hodnoverne nevysvetlila. Pokiaľ totiž na hlavnom pojednávaní uvádzala, že na požiadanie svedkyne V. jej do E. Š. doniesla okolo 8.000,- eur a bola prítomná pri odovzdávaní peňazí spolu so svedkami D., J., V. a osobou, ktorej boli odovzdané tie peniaze za auto a že túto pôžičku svedkyni V. odovzdala v obálke v reštaurácii, ktorá sa nachádza v nákupnom stredisku vo E.T. Š., kde je zastávka MHD a že svedkyňa V. potom ešte do tej obálky doložila nejaké peniaze a odovzdala ich obžalovanému, tak v prípravnom konaní uvádzala, že síce obálku odovzdala svedkyni V., no nevedela uviesť ako svedkyňa V. s obálkou naložila, či ju odovzdávala hneď a komu alebo či peniaze prepočítavala. Okrem toho výpoveď svedkyne V. nie je hodnovernou aj z toho dôvodu, že pokiaľ tvrdila, že bola prítomná pri takom odovzdaní peňazí práve obžalovanému, tak to znamená, že obžalovaného musela svojimi zmyslami vnímať. Pri rekognícii však vlastne vylúčila, že by osobou, ktorej vtedy mali byť odovzdané peniaze za predmetné auto, bol práve obžalovaný, čím vlastne potvrdila obhajobu obžalovaného, že tento pri takom odovzdaní nebol prítomný, a zároveň zásadne spochybnila aj usvedčujúce výpovede svedkov J., D. S. V., lebo podľa zápisnice o rekognícii osoby spolu s fotodokumentáciou, pri ktorej mala úlohu opoznať na fotografii osobu, ktorej svedkyňa V. mala dňa 27.06.2014 odovzdať finančné prostriedky v meste E. Š. predstavujúce doplatok do kúpnej ceny toho auta, označila na 80 % celkom inú osobu, odlišnú od fotografie obžalovaného a pri následnom opoznávaní s ďalšieho fotoalbumu, znova s istotou na 80 % určila ďalšieho, odlišného figuranta, pričom opakovane, a to ani čiastočne, za takú osobu neoznačila obžalovaného.
Aj vo výpovedi svedkyne D. V. boli rozpory, ktoré zásadne spochybnili hodnovernosť jej usvedčujúcej výpovede. Táto svedkyňa potvrdzovala, že po zaplatení zálohy v sume 2.600,- eur kúpnu cenu chceli financovať cez lízingovú spoločnosť Quatro, no dodala, že financovanie cez Quatro neprešlo kvôli tomu, že podľa certifikátu Cardekert nebol zhodný rok výroby a o tom, že jej Quatro zamietlo žiadosť o leasing sa dozvedela od tejto spoločnosti týždeň, resp. dva týždne od dátumu, kedy došlo k fyzickému odovzdaniu kúpnej ceny za auto vo E. Š.. Túto informáciu potvrdila ako pravdivú aj na hlavnom pojednávaní. Zároveň však uviedla, že svedok J. jej povedal, že auto možno vyplatiť v hotovosti, ak si ona požičia, a tak si požičala peniaze a keď sa potom rozhodla, že to auto kúpi priamo hotovosťou, došlo k stretnutiu vo E. Š., kde za toto auto boli vyplatené peniaze v hotovosti.
Okrem toho uvádzala, že následne išli na dovolenku do Talianska, a po ceste na čerpacej stanici v Košiciach sa im prihovoril nejaký pán, ktorý jej tvrdil, že to auto nie je vo vlastníctve obžalovaného. To by ale znamenalo, že pri údajnom zaplatení peňazí za auto nevedela, že obžalovaný nie je majiteľom auta a že sa to dozvedela až takým spôsobom od neznámej osoby po zaplatení kúpnej ceny, čo sa ale priamo prieči skutočnosti, že ešte predtým, ako mala za auto odovzdať peniaze, bolo vystavené dňa 23.06.2014 pre ňu splnomocnenie od poškodeného ako majiteľa a potvrdenie zo dňa 26.06.2014, že peniaze už poškodený ako majiteľ auta prevzal. V týchto dokladoch nebol ako majiteľ auta uvádzaný obžalovaný G. J., ale poškodený G. T.. Sama pritom uvádzala, že po odovzdaní peňazí si zobrala tak uvedené splnomocnenie pre potreby prepisu auta, ako aj vystavené potvrdenie o prevzatí peňazí. Svedkyňa teda potvrdila, že už mala listiny, na ktorých boli uvedené meno poškodeného ako majiteľa auta a teda vedela, že obžalovaný nie je majiteľom auta. Dodala pritom, že sama žiadala svedka Semančíka, aby potvrdenie peňazí potvrdil majiteľ, ktorý je zapísaný v evidencii.
Jej výpoveď, že Technický preukaz, resp. Osvedčenie o evidencii časť. I mala k dispozícii, keď užívali toto vozidlo pred odovzdaním peňazí obžalovanému a že ich od nej potom obžalovaný pod zámienkou, že ich potrebuje zobral, vyznieva nehodnoverne, pretože je nelogické, aby obžalovanému odovzdala takú vysokú sumu peňazí bez toho, aby nepožadovala základné dokumenty od vozidla, dokumenty, ktoré sú, pri riadnom chode vecí pri zaevidovaní zmeny vlastníctva k osobnému motorovému vozidlu na polícii potrebné. Je málo pravdepodobné, že by si z obdobia, kedy ich mala mať, neobstarala aspoň kópiu dokladov. Tieto doklady zostali vo faktickej dispozícii obžalovaného. Tiež skutočnosť, že v písomnom čestnom prehlásení o údajnej strate týchto dokladov, ktoré predložila dopravnej polícii uvádzala nepravdu, lebo z jej výpovede vyplynulo, že vedela, že tieto doklady sa nachádzajú v moci obžalovaného, potom jasne potvrdzuje klamlivú povahu jej svedectva, keď neváhala nepravdu uvádzať aj počas ohliadky auta na polícii. Nehodnovernosť jej výpovede potvrdil vypočutý svedok K. I., príslušník KR PZ, KDI Košice, ktorý uvádzal, že keď osobne vykonával ohliadku vozidla, ktorého prihlasovanie zmeny majiteľa robila svedkyňa V., táto bola pri ohliadke auta aj osobne prítomná. Oproti tomu svedkyňa V. uvádzala, že prítomná pri tejto ohliadke nebola. Uvedený dopravný policajt uviedol aj to, že pri ohliadke svedok J.T. nebol, kým svedok J. tvrdil, že prítomný spolu so svedkyňou V. pri prihlasovaní predmetného auta na príslušnom dopravnom inšpektoráte bol.
Aj predložená kúpna zmluva o predaji auta je nedostatočným dôkazom na uznanie viny obžalovaného. Jednak nie je datovaná a jednak neobsahuje podpis poškodeného resp. obžalovaného, u ktorého bolo zo strany poškodeného vystavené splnomocnenie na všetky úkony týkajúce sa predaja auta.
Aj výpoveď svedka C. D., vtedy druha svedkyne V., nie je hodnoverná. Na hlavnom pojednávaní svedok uvádzal, že k úhrade celej kúpnej ceny došlo posledný deň školského roku v júni 2014 vo E. Š., kde zvyšok kúpnej ceny vo výške 10.400,- eur svedkyňa V. odovzdala v hotovosti obžalovaného za účasti V., ktorá jej požičala časť peňazí na túto kúpu a svedka J. a že pritom osobne videl, ako obžalovaný v hotovosti v obálke prevzal od svedkyne V. a že následne obžalovaný odovzdal svedkyni V. doklad o prevzatí hotovosti a doklady potrebné na prepis motorového vozidla, tak zároveň ako vtedajší druh svedkyne V. nevedel uviesť, kedy vlastne V. odovzdala svedkyni V. peniaze na kúpu auta. Pritom dodal, že obžalovaný svedkyni V. neodovzdal doklady od vozidla, t. j.Technický preukaz a Osvedčenie o evidencii časť I.
Svedok G. J. na hlavnom pojednávaní menil svoju výpoveď. Najprv uvádzal, že auto, ktoré na predaj ponúkal obžalovaný, išli odovzdať svedkyni V. do obce T., kde svedkyňa V. uhradila zálohu asi 2.600,- eur a obžalovaný s touto zálohou predložil aj nejaké doklady podpísané T.. Po odovzdaní zálohy neskôr vyšlo najavo, že sú nejaké problémy so zapísaným rokom výroby a že dohodnutá cena sa musí meniť smerom nadol a tak sa stretol s obžalovaným za účasti svedkov V., V. S. D. v jednom podniku vo E.Ľ. Š., kde bol osobne svedkom, ako svedkyňa V. odovzdala v hotovosti peniaze obžalovanému v sume asi 10.400,- eur. Potom ale svoju výpoveď podstatne zmenil tým, že s obžalovaným nepriviezol uvedené auto svedkyni V. a len predpokladá, že to bol obžalovaný sám. Dodal, že záloha mala byť odovzdaná niekedy v letných mesiacoch v roku 2014. Tiež už tvrdil, že spolu so svedkyňou V. bol na prepise toho vozidla na príslušnom inšpektoráte. Pritom svedkyňa V. tvrdila, že ona pri ohliadke auta dopravným policajtom nebola. Dôveryhodnosti usvedčujúcej výpovede svedka J. neprispelo, keď pri následnej konfrontácii znova uvádzal, že bol svedkom toho, ako obžalovaný pri prvom stretnutí odovzdával vozidlo svedkyni V. a pri druhom stretnutí, kedy svedkyňa V. odovzdala peniaze obžalovanému.
Ak dostupným vykonaným dokazovaním boli zistené zásadné pochybnosti o odovzdaní sumy 10.400,- eur obžalovanému vo E. Š., sú také pochybnosti aj o údajnom predchádzajúcom odovzdaní zálohy obžalovanému vo výške 2.600,- eur. Uvedené zásadné rozpory medzi týmito svedkami zásadne v konečnom dôsledku spochybňujú skutočnosť, či by k stretnutiam za účelom nakladania s predmetným autom, pri ktorých vôbec malo dôjsť k takému odovzdaniu peňazí obžalovanému, ako tvrdí obžaloba, vôbec došlo.
Splnomocnením zo dňa 23.06.2014 poškodený T. uviedol, že svedkyňu V. od 23.06.2014 splnomocňuje ku všetkým krokom súvisiacim s predajom, prepisom a prevzatím predmetného auta. Následne poškodený podpísal čestné prehlásenie o prevzatí hotovosti zo dňa 26.06.2014, ktoré obsahovalo osvedčený podpis poškodeného G. T. a údaj, že tento dňa 26.06.2014 prevzal od svedkyni V. sumu 13.000,- eur /2.600,- eur a 10.400,- eur/ na základe kúpnej zmluvy. Poškodený ani obžalovaný
nepotvrdzovali, že by im bola kúpnopredajná zmluva č. XXXXXXXXX z neoznačeného dňa, že poškodený predáva predmetné auto svedkyni V. za 13.000,- eur /2.600- eur a 10.400,- eur/ predložená.
Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere od QuatroCar-Consumer Finance Holding zo dňa 07.06.2017 vyplýva predbežná dohoda na poskytnutie sumy 11.200,- eur v prospech svedkyni V. ohľadne predmetného auta. Z odborného certifikátu zo dňa 30.06.2014 od firmy Cardetect zo dňa 30.06.2014 vyplýva, že auto nebolo odcudzené a zistený rok jeho výroby bol 08/2006. Je tak zjavné, že 26.06.2014 svedkyňa V. nemohla mať peniaze, ktoré sa snažila prioritne získať z leasingu od firmy Quatro, od ktorej sa mohla dozvedieť nesúhlasné stanovisko najskôr 30.06.2014. Pritom jej bolo podľa správy tejto spoločnosti adresované až 07.07.2014. Podľa správy ODI Prešov, je predmetné auto je vedené na vlastníka C.. D. V. s vydaním osvedčenia o evidencii od dňa 30.07.2014, pričom v ten istý deň ale tá istá osoba uzavrela sprostredkovateľskú zmluvu s firmou Zauto, s.r.o. Kysucké Nové Mesto, podľa ktorej sa tento sprostredkovateľ pre záujemcu /svedkyňu V./ zaviazal obstarať za odmenu uzavretie kúpnej zmluvy na predmetné auto s treťou osobou za kúpnu cenu 8.960,- eur, čo v podstate dokladuje snahu svedkyne V. hneď, ako sa stala evidovanou vlastníčkou predmetného auta, toto auto previesť na tretiu osobu, hoci aj za menej peňazí, ako mala kúpiť.
Svedok D. výslovne uvádzal dátum, kedy malo dôjsť k odovzdaniu peňazí svedkyňou V. obžalovanému, no je zjavné, že v ním uvádzaný deň nemohlo k takej udalosti dôjsť, lebo svedkyňa V. nemala k dispozícii ani peniaze z leasingu, o ktorý žiadala ani z pôžičky, ktorú mala dostať od svedkyne V., keďže ju mala dostať až po neúspechu s leasingom, a preto odvolací súd nemôže výpoveď svedka D. /s prihliadnutím na vyššie uvedené ani výpovede svedkov V., V. S. J./ považovať za hodnoverné.
Nevyplynulo teda z vykonaného dokazovania, že by práve obžalovaný spáchal skutok, ktorý mu podanou obžalobou odvolateľ kládol za vinu, a preto odvolací súd uzatvára, že súd prvého stupňa správnym procesným postupom dospel k odôvodnenému a zákonnému výroku, ktorým obžalovaného spod podanej obžaloby oslobodil.
Nakoľko odvolací súd ani v postupe súdu prvého stupňa nezistil žiadne dôvody pre to, aby odvolaniu okresného prokurátora vyhovel, podané odvolanie ako nedôvodné zamietol. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.