Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KE-5Sa/15/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudcom JUDr. Tomášom Kurucom, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXXXX B., proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.03.2019, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.11.2018 podľa a o sociálnom poistení (ďalej len „“) žalobkyni zvýšil starobný dôchodok od 01.01.2019 na sumu 685,20 euro mesačne a vdovský dôchodok na sumu 138,60 eur mesačne. Proti tomuto rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom nesúhlasila s priznanou sumou dôchodkov ani so sumou zvýšenia dôchodkov od 01.01.2019. Žalobkyňa v odvolaní rozpísala iné konania vedené na Krajskom súde v Košiciach a Najvyššom súde a trvala na prepočítaní priznanej sumy starobného dôchodku k 11.01.2005. Žiadala o priznanie starobného dôchodku od 11.01.2005 v sume 20.169,00 SKK mesačne, s každoročnými valorizáciami a následne aj zvýšenie starobného dôchodku od 01.01.2019 o 2,6 % mesačnej sumy dôchodku, t. j. 27,20 eur mesačne, na 1.070,50 eura mesačne. Trvala tiež na tom, že jej vznikol nárok na vdovský dôchodok v sume 60 % starobného dôchodku, na ktorý by mal nárok jej zomrelý manžel ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku a tiež na priznaní novo určených súm vdovského dôchodku – teda jeho zvýšenie od 01.01.2019 o 2,6 % mesačnej sumy dôchodku. O odvolaní žalobkyne rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, v ktorom skonštatoval, že postup správneho orgánu prvého stupňa bol správny, a preto odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol a rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.11.2018 ako vecne správne potvrdil.

2. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyni bol k 31.12.2018 vyplácaný starobný dôchodok v sume 667,20 eura mesačne a vdovský dôchodok v sume 135,00 eur mesačne. Podľa § 82 a § 293dx Zákona o sociálnom poistení sa starobný dôchodok v roku 2019 zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, teda o 2,6 % mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pevnú sumu zvýšenia určenú ako 2 % z priemernej mesačnej sumy príslušného druhu dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2018, to znamená najmenej o 8,70 eur mesačne. Starobný dôchodok žalobkyne bol zvýšený o 2,6 % mesačnej sumy jej dôchodku,

čo je o 17,40 eur mesačne, pretože táto suma je vyššia ako pevná suma zvýšenia o 8,70 eur mesačne. Tiež uviedol, že podľa § 82 a § 293dx Zákona o sociálnom poistení sa vdovský dôchodok vyplácaný v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov v roku 2019 zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, teda o 2,6 % mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pevnú sumu zvýšenia určenú ako 2 % z priemernej mesačnej sumy príslušného druhu dôchodku vyplácaného v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2018, to znamená najmenej o 2,50 eur mesačne. Vdovský dôchodok žalobkyne bol zvýšený o 2,6 % mesačnej sumy dôchodku, čo je o 3,60 eur mesačne (135,00 eur x 2,6%), pretože táto suma je vyššia ako pevná suma zvýšenia o 2,50 eur mesačne. K námietke žalobkyne vo veci vdovského dôchodku žalovaný uviedol, že ju považuje za nedôvodnú, nakoľko bolo o nej rozhodnuté rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.01.2019, ktorým právoplatne rozhodol o nároku žalobkyne vo veci jej vdovského dôchodku. K námietkam žalobkyne týkajúcich sa jej starobného dôchodku uviedol, že suma jej starobného dôchodku je predmetom neukončeného súdneho konania vedenom na Krajskom súde v Košiciach sp. zn. a sp. zn. . Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že v konaní o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu sa preskúmava zákonnosť konkrétneho rozhodnutia, proti ktorému smeruje odvolanie a predmet konania je tak vymedzený tým, čo bolo predmetom napadnutého rozhodnutia, t. j. inými nárokmi, ako boli riešené napadnutým rozhodnutím správneho orgánu sa v odvolacom konaní nemožno zaoberať. Žalovaný na záver uviedol, že žalobkyňa nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by mali vplyv na rozhodovací proces a konštatovala, že starobný dôchodok sa vypláca spolu s vdovským dôchodkom v správnej výške, ktorá bola určená v súlade s príslušnými právnymi predpismi.

II.

Žaloba a vyjadrenia účastníkov konania

3. Správnou žalobou zo dňa 22.05.2019, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 07.06.2019, sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.03.2019, ktorým žalovaný odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu

- Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.11.2018 vo veci zvýšenia jej starobného dôchodku a vdovského dôchodku,

4. Žalobkyňa uviedla, že sa domáha ochrany svojich subjektívnych práv, ktoré boli porušené napadnutým rozhodnutím a mala za to, že napadnuté rozhodnutie v spornej veci jej starobného dôchodku opätovne nerešpektovalo rozsudky Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 20.06.2013 a iné rozhodnutia vo veci starobného dôchodku žalobkyne. Zdôraznila, že žalovaný ani súd nemôžu vnímať právoplatnosť rozsudkov vyšších súdnych inštancií, ktoré potvrdili rozhodnutia žalovaného vo veci starobného dôchodku ako nemožnosť prepočtu sumy starobného dôchodku podľa Zákona o sociálnom poistení. Rozhodnutia vo veciach jej starobného dôchodku považuje za bezpredmetné pre rozhodovanie súdu o napadnutom rozhodnutí Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.03.2019 z dôvodu, že rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. -236 zo dňa 17.08.2016 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28.03.2018 súdy nespravodlivo a predčasne rozhodli o rozhodnutiach Sociálnej poisťovne – ústredie, s účinnosťou od 01.02.2005 do 31.12.2023, keďže Sociálna poisťovňa nerešpektovala predchádzajúce zrušovacie rozsudky a nevysporiadala sa so žiadosťou žalobkyne o prepočet priznanej sumy starobného dôchodku zo dňa 28.10.2007. Žalobkyňa tiež uviedla, že trvá na tom, že kým Sociálna poisťovňa nevydá rozhodnutie, ktorým vykoná prepočet priznanej sumy starobného dôchodku, dovtedy všetky ostatné rozhodnutia sú neprávoplatné. Žalobkyňa v podanej žalobe súčasne namietala aj rozhodnutie vo veci vdovského dôchodku z dôvodu, že je jej neoprávnene vyplácaná nižšia suma vdovského dôchodku, uznala síce, že jej bolo doručené rozhodnutie sp. zn. zo dňa 30.01.2019, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne vo veci jej vdovského dôchodku, avšak má za to, že týmto rozhodnutím došlo k porušeniu jej základného práva na primerané hmotné zabezpečenie pri strate živiteľa, v dôsledku čoho podala aj ústavnú sťažnosť. Žalobkyňa tiež namietala, že žalovaná nerozhodla o jej žiadostiach z 28. októbra 2007 a 10. januára 2008 o prepočet priznanej sumy starobného dôchodku. Žalobkyňa siahodlho v žalobe opísala časti odôvodnenia niektorých predchádzajúcich rozhodnutí vo veci jej starobného dôchodku a navrhla súdu, aby zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.03.2019 a zaviazal Sociálnu poisťovňu ústredie na vydanie rozhodnutia s účinnosťou od 11.01.2005, ktorým samostatne

vysporiada žiadosť žalobkyne o prepočet priznanej sumy starobného dôchodku zo dňa 28.10.2007, rozhodnutia s účinnosťou od 01.02.2005 o zvýšení starobného dôchodku za obdobie sociálneho poistenia popri poberaní starobného dôchodku od 11.01.2005 do 31.01.2005 a opravných rozhodnutí o zvýšení sumy starobného dôchodku žalobkyni takto:

od 11.01.2005 v sume 20 169 Sk mesačne, od 01.02.2005 sa zvyšuje na sumu 20 186 Sk mesačne, od 20.07.2005 v sume 20 186 Sk mesačne, od 01.07.2006 sa zvyšuje na sumu 21 388 Sk mesačne, od 01.07.2007 sa zvyšuje na sumu 22 725 Sk mesačne, od 13.06.2008 sa zvyšuje na sumu 24 737 Sk mesačne, od 01.07.2008 a zvyšuje na sumu 25 974 Sk mesačne, k 01.01.2009 patrí v sume 862,20 eur mesačne, od 01.01.2009 sa upravuje na sumu 922,20 eur mesačne, od 01.01.2010 sa zvyšuje na sumu 950,40 eur mesačne, od 01.01.2011 sa zvyšuje na sumu 967,60 eur mesačne, od 01.01.2012 sa zvyšuje na sumu 999,60 eur mesačne, od 01.01.2013 sa zvyšuje na sumu 1 010,80 eur mesačne, od 01.01.2014 sa zvyšuje na sumu 1 019,60 eur mesačne, od 01.01.2015 sa zvyšuje na sumu 1 024,80 eur mesačne, od 01.01.2016 sa zvyšuje na sumu 1 026,70 eur mesačne, od 01.01.2017 sa zvyšuje na sumu 1 034,90 eur mesačne, od 01.01.2018 sa zvyšuje na sumu 1 043,30 eur mesačne, od 01.01.2019 sa zvyšuje na sumu 1 070,50 eur mesačne, a rozhodnutia o priznaní vdovského dôchodku takto: od 19.01.2007 v sume 5 440 Sk mesačne, od 01.07.2007 sa zvyšuje na sumu 5 780 Sk mesačne, od 01.07.2008 sa zvyšuje na sumu 6 069 Sk mesačne, od 01.01.2009 sa zvyšuje na sumu 215,60 eur mesačne, od 01.01.2010 sa zvyšuje na sumu 222,20 eur mesačne, od 01.01.2011 sa zvyšuje na sumu 226,20 eur mesačne, od 01.01.2012 sa zvyšuje na sumu 233,70 eur mesačne, od 01.01.2013 sa zvyšuje na sumu 236,90 eur mesačne, od 01.01.2014 sa zvyšuje na sumu 239,40 eur mesačne, od 01.01.2015 sa zvyšuje na sumu 240,90 eur mesačne, od 01.01.2016 sa zvyšuje na sumu 241,50 eur mesačne, od 01.01.2017 sa zvyšuje na sumu 243,80 eur mesačne, od 01.01.2018 sa zvyšuje na sumu 246,20 eur mesačne, od 01.01.2019 sa zvyšuje na sumu 252,70 eur mesačne.

5. Žalovaný vo svojom podaní zo dňa 22.07.2019 k správnej žalobe navrhol súdu, aby žalobu ako nedôvodnú zamietol. Uviedol, že podľa § 82 a § 293dx Zákona o sociálnom poistení sa starobný dôchodok v roku 2019 zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, teda o 2,6 % mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pevnú sumu zvýšenia určenú ako 2 % z priemernej mesačnej sumy príslušného druhu dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2018, to znamená najmenej o 8,70 eur mesačne. Starobný dôchodok žalobkyne bol zvýšený o 2,6 % mesačnej sumy jej dôchodku, čo je o 17,40 eur mesačne, pretože táto suma je vyššia ako pevná suma zvýšenia o 8,70 eur mesačne. Tiež uviedol, že podľa § 82 a § 293dx Zákona o sociálnom poistení sa vdovský dôchodok vyplácaný v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov v roku 2019 zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, teda o 2,6 % mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pevnú sumu zvýšenia určenú ako 2 % z priemernej mesačnej sumy príslušného druhu dôchodku vyplácaného v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2018, to znamená najmenej o 2,50 eur mesačne. Vdovský dôchodok žalobkyne bol zvýšený o 2,6 % mesačnej sumy dôchodku, čo je o 3,60 eura mesačne (135,00 eur x 2,6%), pretože táto suma je vyššia ako pevná suma zvýšenia o 2,50 eura mesačne. K námietke žalobkyne vo veci vdovského dôchodku žalovaný uviedol, že ju považuje za nedôvodnú, nakoľko bolo o nej rozhodnuté rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.01.2019, ktorým právoplatne rozhodol o nároku žalobkyne vo

veci jej vdovského dôchodku. K námietkam žalobkyne týkajúcich sa jej starobného dôchodku uviedol, že suma jej starobného dôchodku je predmetom neukončeného súdneho konania vedenom na Krajskom súde v Košiciach sp. zn. a sp. zn. .

6. Žalobkyňa na vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe reagovala podaním repliky zo dňa 19.08.2019 v ktorej uviedla, že vyjadrenie žalovanej k žalobe považuje za právne irelevantné, zavádzajúce, klamlivé, obchádzajúce meritum sporu a odôvodňujúce veci, ktoré nie sú predmetom sporu. Citovala tiež mnohé ustanovenia z vyjadrenia žalovanej a zdôraznila, že predmetom sporu sú nárokované sumy zvýšenia starobného a vdovského dôchodku a priznané sumy starobného a vdovského dôchodku od 01.01.2019. Konštatovala, že žalovaný sa so žalobou vôbec neoboznámil, a opätovne siahodlho citovala z vyjadrenia žalovaného k žalobe. Žalobkyňa vyjadrila svoj nesúhlas s tvrdením žalovanej, že predmet súdneho konania je vymedzený tým, čo bolo predmetom rozhodnutia napadnutého správnou žalobou a tiež vyjadrila nesúhlas s tvrdením, že inými nárokmi, než boli riešené napadnutým rozhodnutím správneho orgánu sa súd zaoberať nemôže. Žalobkyňa tiež na viacerých stranách citovala predchádzajúce rozhodnutia správnych súdov a jednotlivé odseky ich odôvodnenia a žiadala súd o nariadenie pojednávania tak, aby bolo konané v jej prítomnosti.

7. Replika žalobkyne bola žalovanému doručená dňa 10.09.2021, no žalovaný už na repliku žalobkyne nereagoval.

III.

Konanie na správnom súde

8. Dňa 01. júna 2023 nadobudol účinnosť o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou zákona výkon súdnictva prešiel od 01. júna 2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01. júna 2023 daná právomoc správnych súdov.

9. Žalobkyňa dňa 15.02.2024 doručila správnemu súdu doplnenie podania k správnej žalobe zo dňa 22.05.2019 spolu s prílohami, ktorým žiadala doplniť žalobu o ďalší text. Žalobkyňa poukázala na a Zákona o sociálnom poistení, taktiež a 22 a namietala priznanú výšku starobného dôchodku od 01. januára 2019 nakoľko mala za to, že žalovaný vychádzal z právne irelevantne priznanej sumy starobného dôchodku od 11.01.2005, ktorá bola nezákonne určená podľa Zákona o sociálnom poistení, a ktorý je žalobkyni nezákonne vyplácaný k 31.12.2018 a trvala na zvýšení právne relevantnej nárokovej sumy starobného dôchodku od 01. januára 2019 o 27,20 eur mesačne na sumu 1070,50 eur mesačne. K výpočtu sumy vdovského dôchodku žalobkyňa poukázala na sa na a 75 a zákona o sociálnom poistení a žiadala o prehodnotenie sumy vdovského dôchodku k 18.01.2007.

10. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle (ďalej aj „“) a .

11. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia ( ), postupom podľa vec prejednal na pojednávaní dňa 19.02.2024 za účasti žalobkyne a povereného zástupcu žalovaného a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná, a preto správnu žalobu podľa zamietol.

12. Na nariadenom pojednávaní žalobkyňa poukázala na písomné vyhotovenie žaloby a písomných vyjadrení a v konečnom návrhu navrhla, aby Správny súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a teda zrušil rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.03.2019. Žalobkyňa na pojednávaní opätovne predniesla svoje námietky, ktoré sú obsahom jej písomných podaní.

13. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní taktiež poukázal na písomné vyhotovenia žalovaného a v konečnom návrhu navrhol aby Správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

IV.

Relevantná právna úprava

14. Podľa a , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

15. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

17. Podľa , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

18. Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

19. Podľa , na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

20. Podľa § 82 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, vyplácaná k 01. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, priznaná od 01. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.

21. Podľa § 82 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení, príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva. Dôchodková dávka vyplácaná k 01. januáru príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje od 01. januára príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 01. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jej priznania.

22. Podľa § 82 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení, na zvýšenie dôchodkovej dávky je rozhodujúca mesačná suma dôchodkovej dávky bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku vyplácaná ku dňu, od ktorého sa zvyšuje.

23. Podľa § 82 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení, starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok, ktoré sa v príslušnom kalendárnom roku nevyplácajú z dôvodu poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu alebo nemocenského, na ktoré vznikol nárok pred priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, sa zvýšia za príslušný kalendárny rok, v ktorom sa z uvedeného dôvodu nevyplácali. Toto zvýšenie patrí od vzniku nároku na výplatu týchto dôchodkov.

24. Podľa § 82 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení, dôchodková dávka, ktorá sa v príslušnom kalendárnom roku nevyplácala z dôvodu zániku nároku na jej výplatu, sa zvýši pri opätovnom vzniku nároku na jej výplatu za každý príslušný kalendárny rok, v ktorom sa dôchodková dávka nevyplácala. Tieto zvýšenia patria od opätovného vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky.

25. Podľa § 82 ods. 6 Zákona o sociálnom poistení, ak je dôchodková dávka upravená z dôvodu súbehu s inou dôchodkovou dávkou, pri prvej zmene sumy vyplácanej dôchodkovej dávky, ktorá súvisí s dôvodom zníženia dôchodkovej dávky, sa určí zvýšenie odo dňa zmeny.

26. Podľa § 82 ods. 7 Zákona o sociálnom poistení, pri súbehu nárokov na viac dôchodkových dávok sa zvyšuje každá z týchto dôchodkových dávok.

27. Podľa § 82 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení, vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok sa v príslušnom kalendárnom roku nezvyšujú, ak ich suma bola určená zo starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku zvýšeného v príslušnom kalendárnom roku.

28. Podľa § 82 ods. 9 Zákona o sociálnom poistení, zvýšenie dôchodkových dávok sa zlučuje s dôchodkovou dávkou.

29. Podľa § 293dx ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, od 01. januára 2018 do 31. decembra 2021 sa dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, vyplácaná k 01. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, priznaná od 01. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka zvyšuje podľa § 82, najmenej o pevnú sumu určenú 2 % z priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Príslušnou dôchodkovou dávkou podľa prvej vety pre a/ invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, invalidný dôchodok podľa § 266 a sociálny dôchodok je invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, b/ invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % je invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %.

30. Podľa § 293dx ods. 2 Zákona o sociálnom poistení, pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky, ktorá sa a/ nevypláca v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkových dávok, sa určí z priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky, ktorá sa nevypláca v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkových dávok, b/ vypláca v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkových dávok, sa určí z priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky, ktorá sa vypláca v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkových dávok.

31. Podľa § 293dx ods. 3 Zákona o sociálnom poistení, na určenie priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku, priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % a priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % sa zohľadňuje suma starobného dôchodku a suma invalidného dôchodku bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku.

32. Podľa § 293dx ods. 5 Zákona o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa na svojom webovom sídle zverejní a/ priemerné mesačné sumy dôchodkových dávok na účely odsekov 1 až 3 platné k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, do 31. augusta kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, b/ pevnú sumu zvýšenia dôchodkovej dávky najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.

V.

Právny názor správneho súdu

33. Správny súd uvádza, že správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.11.2018 podľa § 82 a § 293dx Zákona o sociálnom poistení zvýšil žalobkyni starobný dôchodok od

01.01.2019 na sumu 685,20 eur mesačne a vdovský dôchodok na sumu 138,60 eur mesačne. Nakoľko sa žalobkyňa s uvedeným rozhodnutím nestotožnila, podala proti nemu odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.

34. Vychádzajúc z pripojeného administratívneho spisu, podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.11.2018 v spojení s napadnutým rozhodnutím žalovaného bolo (v tom čase) právoplatné a vykonateľné rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.11.2018 (potvrdené rozhodnutím žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.03.2019), ktorým bol žalobkyni odo dňa 01.01.2019 zvýšený starobný dôchodok na sumu 685,20 eur mesačne a vdovský dôchodok na sumu 138,60 eur mesačne, a tieto jej boli vyplácané do konca roka 2020.

35. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (záver NS SR sp. zn. ).

36. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že oba správne orgány postupovali v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. Podľa názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožnil.

37. Predmetom súdneho prieskumu je žalovaným potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o zvýšení starobného dôchodku a vdovského dôchodku žalobkyne od 01.01.2019, teda rozhodnutie o valorizácii uvedených dôchodkov. Postup správneho orgánu pri vydávaní valorizačného rozhodnutia a pri výpočte sumy zvýšenia dôchodkovej dávky je presne stanovený v citovaných ustanoveniach § 82 a § 293dx Zákona o sociálnom poistení. V súlade s nimi sa starobný dôchodok v roku 2019 zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného Štatistickým úradom Slovenskej republiky za prvý polrok 2018, t. j. v roku 2019 o 2,6 % mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pevnú sumu zvýšenia určenú ako 2 % z priemernej mesačnej sumy príslušného druhu dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2018, to znamená najmenej o 8,70 eur mesačne. Starobný dôchodok žalobkyne tak bol zvýšený o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo je o 17,40 eur mesačne, pretože táto suma je vyššia ako pevná suma zvýšenia 8,70 eur mesačne. Vdovský dôchodok vyplácaný v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov v roku 2019 sa zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, teda o 2,6 % mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pevnú sumu zvýšenia určenú ako 2 % z priemernej mesačnej sumy príslušného druhu dôchodku vyplácaného v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2018, to znamená najmenej o 2,60 eura mesačne. Vdovský dôchodok žalobkyne bol tak zvýšený o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo je o 3,60 eura mesačne, pretože táto suma je vyššia ako pevná suma zvýšenia 2,60 eura mesačne.

38. Žalobkyňa v podanej správnej žalobe v súvislosti s postupom správneho orgánu pri zvyšovaní jej dôchodkov v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami žiadne konkrétne námietky nevzniesla. Žalobkyňa v podstate namietala tú skutočnosť, že sa nestotožňuje so základnou výškou jej správnym orgánom určenou starobného dôchodku ako i základnou výškou jej vdovského dôchodku. Podľa názoru žalobkyne jej mal byť napadnutým rozhodnutím resp. rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa odo dňa 01.01.2019 zvýšený starobný dôchodok na sumu 1.070,50 eura mesačne a vdovský dôchodok jej mal byť zvýšený na sumu 252,70 eura. Uvedené sumy dôchodkov (starobného

vo výške 1070,50 eura mesačne a vdovského vo výške 252,70 eura mesačne) si žalobkyňa vypočítala vlastným postupom a vlastným výkladom zákonných ustanovení.

39. Vzhľadom na to, že žalobkyňa v priebehu predmetného súdneho konania nenamietala žiadne konkrétne skutočnosti týkajúce sa postupu správneho orgánu pri zvyšovaní jej dôchodkov od 01.01.2019 aplikáciou vyššie citovaných ustanovení Zákona o sociálnom poistení, a stále len deklarovala svoje presvedčenie o nesprávnom výpočte základnej výšky jej starobného dôchodku ako i vdovského dôchodku, ktoré nie sú predmetom tohto konania, súd jej žalobu vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko ako sama uviedla, k samotnému spôsobu výpočtu (v rozhodnutí o valorizácii uvedených dôchodkov) nemal žiadne námietky.

40. Aj v prípade, ak by bolo došlo k zrušeniu rozhodnutí o základnej výške dôchodkov žalobkyne a následne k vydaniu nových rozhodnutí, povinnosťou správneho orgánu by bolo bez návrhu pristúpiť k zmene všetkých naň nadväzujúcich rozhodnutí, vrátane rozhodnutia o valorizácii takto nanovo priznaného dôchodku aj k 01.01.2019. Súd sa však aj napriek tomu oboznámil s predmetnom veci a poukazuje aj na rozhodnutia najvyšších súdnych autorít týkajúcich sa · starobného i vdovského dôchodku žalobkyne, a to konkrétne týkajúcich sa starobného dôchodku - rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28.03.2018 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 05.12.2018, ako aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. zo dňa 23.02.2022 a · týkajúcich sa vdovského dôchodku - rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.01.2019 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 13.10.2020.

41. Súd tak nad rámec preskúmavaných rozhodnutí žalovaného poukazuje na to, že vo veci starobného dôchodku žalobkyne bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28.03.2018, ktorým potvrdil rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, ktorý konštatoval správnosť rozhodnutí žalovanej - Sociálnej poisťovne, ústredie a tiež následne rozsudkom Najvyššieho správneho súdu sp. zn. zo dňa 23.02.2022, ktorý tiež potvrdil rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, ktorý rozhodnutie žalovanej - Sociálnej poisťovne, ústredie o zvýšení starobného dôchodku žalobkyne ako vecne správne potvrdil.

42. Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28.03.2018 bola vyvrátená aj opakovaná námietka navrhovateľky, že žalovaná nerozhodla o jej žiadostiach z 28. októbra 2007 a 10. januára 2008. Najvyšší súd celkom jasne uzavrel, že tieto žiadosti boli obsahovo vybavené tým, že žalovaná rozhodnutím z 28. januára 2015 priznala navrhovateľke zvýšenie starobného dôchodku od 01. februára 2015 s tým, že zo žiadneho iného právneho dôvodu jej nemôže priznať vyšší starobný dôchodok. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, čo podľa / znamená, že sa táto námietka nemôže posudzovať znova. Účinky tohto rozsudku nie sú závislé od toho, či sa s ním navrhovateľka stotožňuje alebo či ho považuje za správny, tieto účinky nastupujú priamo na základe zákona.

43. Taktiež vo veci vdovského dôchodku žalobkyne bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.01.2019, ktorý zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. -255 zo dňa 12.07.2017 vo výroku, týkajúcom sa zrušenia rozhodnutia žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie o stanovení výšky vdovského dôchodku žalobkyne tým, že napadnuté rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.04.2014 potvrdil.

44. Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. dňa 05.12.2018 odmietol sťažnosť žalobkyne proti rozsudku Najvyššieho súdu SR sp zn. zo dňa 28.3.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo 17. augusta 2016, ktorým bolo právoplatne rozhodnuté vo veci jej starobného dôchodku. Tak isto Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. zo dňa 13.10.2020 ústavnú sťažnosť žalobkyne proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 30.01.2019, ktorým bolo právoplatne rozhodnuté vo veci jej vdovského dôchodku, ako zjavne neopodstatnenú odmietol.

45. Správny súd poukazuje aj na to, že v súdnom konaní nemusí dať súd odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (K tomu pozri bližšie judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, týkajúcej sa požiadaviek riadneho odôvodnenia rozsudku súdu, napr. Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, García Ruiz c. Španielsko z 21. januára 1999, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2015 sp. zn. -40, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 03. júla 2003 sp. zn. -14, prípadne sp. zn. , alebo sp. zn. , Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29. januára 2020).

46. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení správny súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie a postup, ktorý im predchádzal boli vecne správne, preto správnu žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

47. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na a , v zmysle ktorého účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu oprávnenému subjektu, podáva sa na Správny súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa / odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).