Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-18C/323/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, sudkyňa JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zast.: Tomáš Kušnír, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanej: M. M., O.. XX.X.XXXX, V. XXX XX U., F. U.Ť. X, zast.: JUDr. Jozef Vaško, advokát so sídlom 040 01 Košice, Szakkayho 1, v konaní o 3639,78 € s prísl. takto

rozhodol:

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaná ma voči žalobcovi právo na 100% trov konania, o výške ktorých bude po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnuté osobitným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou, podanou dňa 10.4.2014 domáhal, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť mu 3639,78 eura spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania zo splatných splátok v období od 21.5.2010 do 11.8.2013 v kapitalizovanej výške 271,16 € a od 12.8.2013 zo sumy 3639,78 € až do zaplatenia a nahradil trovy konania.

2. Žalobca v žalobe tvrdil, na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6.2013 SLSP a.s. ako pôvodný veriteľ a postupca postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému na neho. Ďalej tvrdil, že medzi SLSP a.s. a žalovaným bola dňa 9.6.2006 uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver, podmienky ktorého čerpania ako aj podmienky splácania a následky pri neplnení zmluvných povinností sú upravené vo VOP.

3. Ku dňu postúpenia pohľadávky činila suma dlhu 4 239, 00 €, pozostávajúca zo sumy dlžnej istiny 3 312,23 €, riadneho úroku 664 €, úroku z omeškania 262,77 € (toho sa ale žalobca nedomáha). Úver, ktorý bol poskytnutý v sume 3 313,39 €, sa žalovaný zaviazal splatiť v mesačných splátkach po 49,86 € k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si žalobou uplatňuje splátky, splatné v období od 20.5.2010 do 20.5.2016 v celkovom počte 73. Splátky splatné od 20.8.2013 do 20.5.2016 sa stali splatnými dňa 11.8.2013, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Od tohto dňa si aj účtuje úrok z omeškania.

4. Za účelom preukázania svojich tvrdení predložil súdu listinné dôkazy, obsah ktorých súd v podstatných častiach oboznamuje:

- Zmluvu o úvere zo dňa 9.6.2006, ktorou veriteľ, banka SLSP a.s., poskytol žalovanému finančné prostriedky v sume 100 000 Sk (3 319,39 €), a ktoré sa žalovaný zaviazal splatiť v 119 mesačných splátkach v sume 1502 Sk spolu s 11,90% ročným úrokom vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc 20.7.2006 a končiac 20.5.2016. Poplatok za poskytnutie úveru činil 2000 Sk a poplatok za správu úveru sumu 50 Sk mesačne.

- Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6.2013 a prílohu k zmluve, z ktorej vyplynulo, že SLSP a.s. v tento deň postúpila na žalobcu pohľadávku v celkovej výške 4239 € v skladbe ako sa uvádza v bode 3. tohto rozsudku s tým, že ako sa uvádza v tejto listine, splatnosť pohľadávky je uvedená dátumom 20.5.2016 a že posledný dátum úhrady bol dňa 20.6.2013 v sume 20 €, pričom omeškanie trvá 1162 € dní

- Oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 9.7.2013, ktorým SLSP a.s. oznamuje žalovanému, že pohľadávku titulom úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 9.6.2006 postúpila na žalobcu v sume 4 239 €, a aby tento záväzok uhradil na tam uvedený účet a VS postupníka

- Výzvu SLSP a.s. zo dňa 18.5.2010, ktorým upozorňuje žalovaného na skutočnosť, že ku dňu 30.4.2010 má neuhradené splátky v sume 202,90 €, a a by tento dlh vyrovnal do 10 dní od doručenia výzvy

- Oznámenie SLSP a.s. zo dňa 20.5.2013, ktorým oznamuje žalovanému, že úver zo zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 9.6.2006 sa ku dňu 17.5.2013 stal predčasne splatným, a aby zročný dlh v sume 4185,12 € uhradil do 15 dní na tma uvedený účet.

5. Žalovaný bol pôvodne v konaní pasívny.

6. O nároku žalobcu rozhodol súd svojím prvým rozsudkom zo dňa 12.12.2016 tak, že prvým výrokom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 3.231,57 € spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.091,32 € od 12.8.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, druhým výrokom v prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol a tretím výrokom žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 65,26%.

6.1. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 6.9.2018 súd vo vzťahu k „vedľajšiemu účastníkovi“ Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, účastnému v konaní podľa procesných predpisov účinných do 30.6.2016, a s ktorým súd prvej inštancie v čase po 1.7.2016 ďalej nekonal, rozhodol tak, že sa mu sa náhrada trov konania nepriznáva.

7. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo založené na zistení, že podľa zmluvy zo dňa 9.6.2006 mala byť posledná splátka zaplatená dňa 20.5.2016 a v tento deň nastala konečná splatnosť úveru ako celku. Dokazovaním ale bolo preukázané, že pôvodný veriteľ úver zosplatnil ku dňu 17.5.2013, no žalobca tvrdil, že k tomu došlo 11.8.2013. Ako už súd uviedol vyššie, táto okolnosť nemá pre vec význam. Ak mali byť splátky zaplatené do 20. dňa v mesiaci, premlčacia doba každej z nich začala plynúť 21. dňom a premlčanie sa bude posudzovať odo dňa splatnosti každej z nich osobitne. Za daného stavu možno teda konštatovať, že ak žaloba bola podaná 10.4.2014, tak splátky, ktoré mali byť zaplatené v období od 20.4.2011 do 20.5.2016, premlčaná nie sú. Splátky splatné 20.3.2011 dozadu však premlčané sú. Preto, ak sa žalobca domáhal úhrady aj splátok, splatných od 20.5.2010 až do 20.3.2011, tieto splátky sú premlčané. Splátky, splatné v období od 20.4.2011 do 20.5.2016 v celkovom počte 62 však, ako už je uvedené vyššie, premlčané nie sú a pri výške splátky 49,86 € (bez ďalších vedľajších súčastí) činí čistý dlh žalovanej sumu 3 091,32 €. Zo splátok, splatných od 20.4.2011 do 11.8.2013 žalobca vyrátal kapitalizovaný úrok 271,16 €, no vzhľadom na premlčanie časti z nich je skutočná výška úroku z omeškania zo splátok od 20.4.2011 do 11.8.2013 v sume 140,25 €. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi kapitalizovaný úrok z omeškania spolu s dlžným záväzkom celkovú sumu 3231,57 € (3091,32 € plus 140,25 €) a zo sumy dlžnej istiny 3 091,32 € tiež zákonný úrok z omeškania od 12.8.2013 až do zaplatenia. Vo zvyšku súd žalobu pre premlčanie podľa vtedy platného zamietol.

8. Vo vzťahu k výške úrokovej sadzby súd uviedol, že ten bol dohodnutý v zákonnej tolerancii (11,9%, priemer bol 9,79%).

9. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol (súd stručne uvádza iba to podstatné), v ktorom o.i. namietal že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Citujúc znenie , prvá veta žalobca namietol, že súd zásadným spôsobom porušil aj procesné predpisy , pokiaľ ide o vylúčenie Združenia - Pomoc na obranu spotrebiteľa „POS“ (ďalej len „Združenie“) z účasti na konaní ako osobitného subjektu , napriek tomu, že Združenie túto účasť v konaní požadovalo a on s jeho účasťou v konaní vyjadril výslovný súhlas, že tým je naplnený odvolací dôvod podľa aj podľa Ďalej namietal a mal za to, že súd síce správne konštatoval, že zmluva, ktorú 9.6.2006 uzavrel s právnym predchodcom žalobu (Slovenskou sporiteľnou, a.s.), je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa o spotrebiteľskom úvere, najmä pokiaľ ide o výšku odplaty za poskytnutý úver. Uviedol, že Zmluvou o úvere uzavretou 9.6.2006 s právnym predchodcom žalobcu- Slovenskou sporiteľňou, a.s. jej bol poskytnutý bezúčelový úver v celkovej výške 100.000,- Sk (3.319,39 eur), ktorý mala splácať v 119 pravidelných mesačných splátkach po 1.502,- Sk (49,86 eur), s dátumom poslednej splátky 20.05.2016, že súčasťou mesačných splátok boli aj príslušnú úroky, ktoré predstavujú odplatu za poskytnutie úveru. Celkovo tak mal zaplatiť 5.933,34 eur, z čoho vyplýva, že na úrokoch mal zaplatiť 2.613,95 eur, čo je 78 % z poskytnutého úveru. Mal za to, že takto určená výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru je privysoká a v rozpore s dobrými mravmi, že aj keď v čase uzavretia zmluvy o úvere ešte neboli v účinnosti predpisy, ktoré určovali maximálnu výšku odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, súd mal odplatu v takej výške považovať za neplatnú podľa všeobecnej úpravy z dôvodu rozporu s dobrými mravmi podľa Obč. zák., a mal na to prihliadať z úradnej povinnosti. Vytýkal súdu, že namiesto toho sa uspokojil s konštatovaním, že preverením zistil, že úroková sadzba zodpovedala korektívom spotrebiteľských úverov v danom čase a preto tejto otázke viac nevenoval pozornosť. Súhlasil iba s druhým výrokom napadnutého rozsudku, v ktorej súd zamietol nárok na úhradu splátok splatných od 20.05.2010 až do 20.03.2011, ako aj časti uplatnenej kapitalizovanej výšky úroku z omeškania, a to z dôvodu premlčania. Na základe uvedených skutočností mal za odvolaním napadnutý rozsudok vecne nesprávny, že súd sa nevysporiadal s uvedenými skutočnosťami a neaplikoval všetky relevantné ust. právnych predpisov. Navrhol zrušiť výrok I. a III. rozsudku a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

11. Vo vzťahu k „vedľajšiemu účastníkovi“ odvolací súd uzavrel, že sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie , na ktoré odkazuje (body 6., 7., 8. a 9. rozsudku), vychádzajúc z a nasl. , že inštitút vedľajšieho účastníka dňom 01.07.2016 zanikol, že dovtedajšiu účasť Združenia na strane žalovaného súd neignoroval a v zmysle nových procesných ust. napriek tomu, že tento to zákon súdu neprikazoval, ho vyzval na svoju účasť , aby ju deklaroval podľa nových pravidiel, k čomu nedošlo, a preto 01.07.2016 konal a pokračoval iba so stranami sporu.

12. Vo zvyšnej časti odvolací súd mal za to, že odvolacie námietky žalovaného sú dôvodné, a to predovšetkým k namietanej skutočnosti, že zmluva, ktorú uzavrel žalovaný s právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou a.s. je zmluvou spotrebiteľskou, že zmluvou o úvere podľa o spotrebiteľských úveroch sa súd prvej inštancie nezaoberal, že sa vôbec nezaoberal zmluvnými podmienkami tohto spotrebiteľského úveru, najmä pokiaľ ide o výšku odplaty za poskytnutý úver.

13. Poukázal na to, že je predovšetkým potrebné vziať na zreteľ tú skutočnosť, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver v celkovej výške 100.000,- Sk (3.319,39 eur), ktoré mal a žalovaný splácať v 119 pravidelných mesačných splátkach po 1.502,- Sk (49,86 eur), s dátumom poslednej splátky 20.05.2016, že súčasťou mesačných splátok boli aj príslušné úroky, ktoré predstavujú odplatu za poskytnutie úveru, že celkovo mala žalovaná zaplatiť 5.933,34 eur, z čoho vyplýva, že na úrokoch mala zaplatiť 2.613,95 eur, čo je 78 % z poskytnutého úveru.

14. Súd opomenul, berúc na zreteľ, že ide o spotrebiteľský vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, posúdiť aj z hľadiska poskytnutia ochrany práv spotrebiteľovi, aplikovať aj § 39 a § 3 Obč. zák., so zreteľom na výšku odplaty za poskytnutý úver 2.613,95 eur oproti poskytnutému úveru, v dôsledku čoho mala zaplatiť žalobcovi celkom 5.933,34 eur, či odplata 78 % je, res. nie je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Obč. zák. a či tak túto výšku odplaty vzhľadom na možnú neplatnosť takéhoto právneho úkonu (§ 39 Obč. zák ) možno veriteľovi priznať. Z uvedených dôvodov je preto rozhodnutie súdu prvej inštancie aj nepreskúmateľné. Okrem iného, nie je možné z rozhodnutia súdu zistiť, z čoho pozostáva splátka istiny 119,- eur, v ktorej by mala byť obsiahnutá výška poskytnutého úveru, príslušné dohodnuté úroky z úveru, prípadne poplatky, z ktorého dôvodu je rozhodnutie súdu aj v tomto smere nepreskúmateľné.

15. Odvolací súd uznesením zo dňa 18.9.2019 rozsudok zo dňa 12.12.2016 zrušil a uložil súdu prvej inštancie, riadiac sa vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu, prejednávanú vec podradiť aj pod prísl. ust. o spotrebiteľských úveroch, zaoberať sa odvolacími námietkami vo vzťahu k a Obč. zák., vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné.

16. Po vrátení veci súd prvej inštancie súd doručil zrušujúce uznesenie stranám sporu a nariadil pojednávanie na deň 3.12.2019. Súd prvej inštancie, vzhľadom na časový odstup od r. 2016, berúc do úvahy medzičasom sa vyvinuvšiu jurisprudenciu vo vzťahu ku skúmaniu otázky platnosti postúpenia bankovej pohľadávky, zameral svoju pozornosť na uvedenú okolnosť. Skúmanie aktívnej či pasívnej vecnej legitimácie strany sporu má podľa názoru súdu prednosť pred skúmaním ostatných, s uplatnenou pohľadávkou súvisiacich skutočností.

17. Na pojednávaní dňa 3.12.2019 súd vyslovil svoj predbežný právny názor vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu a to s poukazom na listinné dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise a za tým účelom vyzval žalobcu, aby sa k tejto okolnosti vyjadril.

18. Žalobca uviedol, že podľa jeho názoru všetky listiny, ktoré tvoria súčasť súdneho spisu, boli súčasťou žaloby a boli samozrejme doručené taktiež aj žalovanému, a to predovšetkým s akcentom na prvotnú výzvu na úhradu omeškaných splátok z roku 2010 a následne aj list z 20.5.2013, ktorým bol tento úver zosplatnený. Vzhľadom na to, že taktiež zmluva o postúpení pohľadávok, vrátane oznámenia postupcu o tom, že táto pohľadávka bola postúpená na žalobcu, boli tieto listiny všetky doručené samotnému žalovanému a teda mal možnosť sa oboznámiť s ich obsahom, a preto podľa názoru žalobcu k postúpeniu pohľadávky došlo legitímnym spôsobom. Uviedol tiež, že uvedená okolnosť do tohto momentu nebola nikým namietaná a sama okolnosť, že sa žalovaný dostal do zlej negatívnej situácie, na oprávnenosti pohľadávky žalobcu nič nemení, pretože na jej úhradu neplnil ani žiadnou čiastkovou úhradou. Za tejto procesnej situácie ale môže žalobca predložiť ďalšie listinné dôkazy.

19. Po pojednávaní žalobca dňa 15.1.2020 doručil podanie, obsahujúce mnoho rozsudkov súdov SR týkajúcich sa otázky aplikácie ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách a doručil tiež okrem VOP aj Oznámenie SLSP a.s. zo dňa 20.5.20136 o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 17.5.2013 (viď bod 4. štvrtá odrážka) ako obálku, ktorou bola táto zásielka žalovanému doručovaná, a na ktorej je poštou vyznačené: „späť“ a meno s adresou žalovaného bolo prečiarknuté.

20. Na pojednávaní dňa 27.1.2020 sa na vecnej ani právnej argumentácii strán sporu nič nezmenilo a žalobca zotrval na svojich ústne i písomne prezentovaných názoroch. Žalovaný navrhol žalobu ako plne nedôvodnú zamietnuť. Keďže žiadna zo strán viac nenavrhla vykonať či doplniť dokazovanie žiadnymi novými dôkazmi, súd dokazovanie ukončil a vo veci rozhodol.

21. Ako súd uvádza vyššie, skôr, ako súd vecne rozhodol o nároku žalobcu, musel súd prioritne posúdiť, či žalobcovi svedčí aktívna vecná legitimácia.

22. Podľa ods. (1) : Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

23. Podľa ods. (2) : Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

24. Podľa § 92 ods. 8) zákona o bankách účinného v čase postúpenia: Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol

jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

25. Za rozhodné pri vyriešení otázky, či sa v zmysle ustanovenia stal žalobca veriteľom žalovaného, súd považoval skutočnosť, že postupcom bola banka, ktorej zákon o bankách v ustanovení zákona o bankách ukladá povinnosť pred postúpením svojej pohľadávky niečo konať. Banke sa v tomto ustanovení ukladá pred postúpením svojej pohľadávky, vzniknutej z jej bankovej činnosti, urobiť jednostranný právny úkon voči dlžníkovi pri jeho omeškaní.

26. Pokiaľ ide o stanovenie podmienok pre postúpenie pohľadávok banky alebo pobočky zahraničnej banky na tretiu osobu v ustanovení o bankách, toto ustanovenie je vo vzťahu k ustanoveniu upravujúceho postúpenie pohľadávky právnou normou lex specialis, ktorá sa uplatní prednostne a dodržanie zákonných podmienok stanovených v pre postúpenie pohľadávky banky alebo pobočky zahraničnej banky v prípade, ak banka alebo pobočka zahraničnej banky nedisponuje súhlasom klienta s postúpením pohľadávky ktorú má voči klientovi je predpokladom platného postúpenia pohľadávky bankou alebo pobočkou zahraničnej pobočky na tretiu osobu.

27. Súdu nebol predložený osobitný súhlas žalovaného (dlžníka - klienta) s postúpením pohľadávky banky vykazovanej voči nemu na tretiu osobu (iný subjekt).

28. Ustálená súdna prax je jednotná v názore, že pre platné postúpenie pohľadávky musia byť splnené zákonné podmienky ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách (KS BB , KS TT , KS TN , KS PO a ďalšie).

29. Aj z rozsudku NS SR z 24. apríla 2018 sp. zn. vyplynul záver, podľa ktorého: „Dovolací súd preto konštatuje, že v prípade, ak by neboli splnené podmienky podľa prvá veta ZoB pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, jednalo by sa o postúpenie v rozpore so zákonom (v tomto prípade so zákonom o bankách), kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle vylúčené/zakázané. Išlo by teda o neplatný právny úkon v zmysle . Následkom postupu pohľadávky, ohľadom ktorej nie je cesia podľa alebo podľa osobitných predpisov dovolená, je absolútna neplatnosť postupnej zmluvy pre jej rozpor so zákonom ( ), pričom na absolútnu neplatnosť postúpenia, musí prihliadnuť súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ak teda dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadom ktorej to zákon vylučuje, ide o cesiu neplatnú ex tunc a jej neplatnosť nie je možné zhojiť.“

30. Zhodný názor bol vyjadrený aj v rozsudku NS SR z 28.3.2017, podľa ktorého: „ Podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 O. z.)“.

31. Súd poukazuje v tomto smere na odklon predchádzajúcej súdnej praxe a od rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , podľa ktorého relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd z takého oznámenia vychádza bez toho, aby ako predbežnú otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.

32. Odklon od uvedeného rozhodnutia vyplýva okrem vyššie uvedených napríklad aj z rozsudku NS SR zo dňa 14.05.2008, ako aj z rozsudku NS SR zo dňa 28.01.2009, podľa ktorého v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení, resp. v spore o splnenie neuhradenej postúpenej pohľadávky je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti ku skutočnostiam, ktoré majú za následok

absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o postúpení pohľadávky, ak v konaní vyjdú najavo a z nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca. K správnosti týchto záverov sa priklonil aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení, sp. zn. -19 zo dňa 03.07.2012.10.

33. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu odvodzuje od Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej so SLSP a.s. dňa 27.6.2013. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 ZoB je, že pohľadávka alebo jej časť je splatná - teda v zmysle toho ustanovenia sa upravuje možnosť banky použiť inštitút postúpenia za predpokladu 1/ písomnej výzvy po tom, čo 2/ bol klient banky nepretržite v omeškaní dlhšie ako 90 kalendárnych dní; a tieto podmienky musia byť splnené v čase postúpenia. Z hľadiska § 92 ods. 8 ZoB je v danom prípade pre platné postúpenie pohľadávky nutné preukázať zaslanie predchádzajúcej písomnej výzvy banky, pričom aj napriek tejto písomnej výzve je klient nepretržite v omeškaní dlhšia ako 90 dní (t.j.. najmenej) čo i len časti svojho peňažného záväzku.

34. V prejednávanej veci bolo nesporne preukázané, že SLSP a.s. úver predčasne zosplatnila ku dňu 17.5.2013, čo žalovanému oznámila listom zo dňa 20.5.2013. Keďže tento list (zrejme) žalovaný nevyzdvihol na pošte a vrátil sa banke späť, nemá pre vec zásadný význam, pretože bolo preukázané, táto listina sa mohla dostať do dispozície žalovaného, a že možné považovať hu za výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Podstatné ale je, že pokiaľ sa úver stal splatným 17.5.2013 a za deň doručenia by mohlo byť považovaný dátum 23.5.2013 (tri dni po vyhotovení), lehota na plnenie by uplynula dňa 7.6.2013. Pokiaľ k úhrade pohľadávky nedošlo, lehota 90 dní by uplynula dňa 7.9.2013 a teda až po tomto dátume mohla banka pohľadávku platne postúpiť. Za predpokladu, že k postúpeniu pohľadávky došlo už dňa 27.6.2013, došlo k neplatnému postúpeniu, keďže odporovalo zneniu ust. § 92 ods. 8 ZoB.

35. Hoci súd, rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu mal povinnosť riadiť sa ním, má súd za to, že vzhľadom na prioritu, akou je skúmanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, sa nebolo potrebné zaoberať vecným skúmaním tých okolností, ktoré mal uložené v zrušujúcom uznesení.

36. Na základe vyššie uvedených skutočností preto súd žalobu žalobcu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie zamietol.

37. Podľa súd žalovanému priznal právo na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodne vyšší súdny úradník v osobitnom uznesení.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. ). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. ). Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami. U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa.