Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Csp-4-2019.pdf
PDF · 105.08 KB
Case nature
Area
Subarea
21Csp/4/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31575951, proti žalovaným: 1/ S. Q., narodená 2. 5. XXXX, bytom v Y., H. XXXX/XX, 2/ S.. V. Q., narodený 15. XX. XXXX, bytom v Y., H. XXXX/XX, o zaplatenie 1 255,19 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaní 1/, 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 1 317,59 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 1 255,19 eur od 21.12.2018 do zaplatenia, zo sumy 57,12 eur od 21. 12. 2018 do zaplatenia a úroku 12,9 % ročne zo sumy 1 255,19 eur od 21. 12. 2018 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi sa voči žalovaným 1/, 2/ priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa domáhal, aby súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne 1 317,59 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 1 255,19 eur od 21.12.2018 do zaplatenia, zo sumy 57,12 eur od 21. 12. 2018 do zaplatenia a úroku 12,9 % ročne zo sumy 1 255,19 eur od 21. 12. 2018 do zaplatenia. Z tejto sumy bola istina poskytnutého úveru 1 255,19 eur, úrok 57,12 eur, úrok z omeškania 0,81 eur, poplatok za poistenie 4,47 eur. Svoj nárok odvodzoval z Úverovej zmluvy č. 0000000000042182, na základe ktorej poskytol žalovaným úver v celkovej výške 2 000,00 eur, pričom žalovaní si svoju povinnosť splácať tento úver dohodnutým spôsobom neplnili.
2. Žalobca upresnil, že pohľadávka žalobcu voči žalovaným 1/, 2/ ku dňu predčasného zosplatnenia (dňa 20.12.2018) predstavovala 1377,59 eur a pozostávala z:
- istiny poskytnutého úveru vo výške 1255,19 eur - žalovaným 1/, 2/ bol na základe zmluvy poskytnutý úver vo výške 2000,00 eur, do dňa zosplatnenia uhradili žalovaní 1/, 2/ na istinu sumu 744,81 eur, na základe čoho dlžná istina ku dňu zosplatnenia predstavovala sumu 1255,19 eur,
- úrokov 57,12 eur, ktoré predstavujú dohodnutý úrok v zmysle zmluvy, ktorý boli žalovaní 1/, 2/ povinní splatiť v rámci anuitných splátok poskytnutého úveru do predčasného zosplatnenia, úroková sadzba vo výške 12,90 % p. a. vyyplýva zo zmluvy,
- úrokov z omeškania 0,81 eur, každá omeškaná dlžná splátka je odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti úročená aj úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a., úrok z omeškania bol dohodnutý v zmluve v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to v článku Následky porušenia zmluvných povinností: "Ak klient neuhradí úver v lehote splatnosti úveru, je povinný uhradiť z nesplatenej časti úveru popri úroku z poskytnutých peňažných prostriedkov aj úrok z omeškania, a to až do jej zaplatenia",
- poplatkov 60,00 eur za upomienky v zmysle Sadzobníka poplatkov, prípadne poplatky za vedenie úverového účtu, ktoré boli účtované na ťarchu úverového účtu, tieto si v súdnom konaní neuplatnil,
- poplatkov za poistenie schopnosti splácať úver 4,47 eur, uvedené poplatky predstavujú súčet omeškaných poplatkov za poistenie, ktoré sa popri anuitných splátkach úveru žalovaní zaviazali hradiť mesačne v zmysle bodu 1.2. zmluvy, vznikom poistenia vznikla žalovaným povinnosť platiť poplatok za poistenie schopnosti splácať úver splatný spolu s príslušnou splátkou úveru.
3. Požadované úroky žalobca rozdelil do zosplatnenia (vyčíslené pevnou sumou) a po zosplatnení nasledovne: zmluvný úrok z nezaplatenej istiny do dňa zosplatnenia vyčíslený pevnou sumou ako naakumulovaný zmluvný úrok z neuhradenej istiny do dátumu predčasnej splatnosti úveru, úroky z omeškania z neuhradených splátok do dňa zosplatnenia vyčíslené pevnou sumou, zmluvný úrok z nezaplatenej istiny po zosplatnení odo dňa nasledujúceho po zosplatnení do zaplatenia, úroky z omeškania z nezaplatenej istiny po zosplatnení odo dňa nasledujúceho po zosplatnení do zaplatenia, úroky z omeškania z nezaplatených úrokov po zosplatnení odo dňa nasledujúceho po zosplatnení do zaplatenia. Ohľadne nároku na úrok z omeškania zo zmluvného úroku žalobca poukázal na skutočnosť, že zmluvné úroky naakumulované ku dňu predčasného zosplatnenia sú vyčíslené pevnou sumou a tieto sa ďalej, po predčasnom zosplatnení už nenavyšujú. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19Co/143/2017-60 z 19. 4. 2018, kde súd uviedol, že " ... pri zmluve o úvere sú úroky súčasťou peňažného záväzku dlžníka, preto dôsledkom omeškania s ich platením je zo zákona vyplývajúca povinnosť platiť úroky z omeškania. Podstatné je tiež rozlišovanie medzi úrokmi z úrokov (tzv. anatocizmus) a úrokmi z omeškania z úrokov. Na rozdiel od (zmluvných) úrokov úroky z omeškania predstavujú sankčný mechanizmus. Pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, je potrebné aplikovať ustanovenie § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní, a ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Uvedené ustanovenia teda viažu vznik nároku veriteľa na úroky z omeškania na nesplnenie "(peňažného) dlhu", nie "pohľadávky". Podľa názoru odvolacieho súdu súčasťou dlhu pri zmluve o úvere sú aj zmluvné úroky. Ak by sa v právnych vzťahoch, vzniknutých pred novelou Občianskeho zákonníka, ktorou bolo vložené ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety, aplikoval Obchodný zákonník, podľa § 369 Obchodného zákonníka je nárok na úrok z omeškania viazaný na omeškanie so splnením "peňažného záväzku alebo jeho časti". Aj tu možno uviesť, že súčasťou záväzku dlžníka jednoznačne sú aj zmluvné úroky. Súd dospel k záveru, že veriteľ zo zmluvy o úvere (vrátane zmluvy o spotrebiteľskom úvere, resp. zmluvy o úvere, ktorá je súčasne spotrebiteľskou zmluvou) má nárok nielen na vrátenie istiny a na zmluvný úrok, ale v prípade omeškania dlžníka má tiež právo požadovať úrok z omeškania nielen z nezaplatenej časti istiny, ale aj z nezaplateného zmluvného úroku."
4. Ohľadne nároku na zmluvný úrok po predčasnom zosplatnení mal žalobca za to, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení s poukazom na § 502 ods. 1 a 3, § 499 a § 497 Obchodného zákonníka. V uvedenom poukázal aj na aktuálnu rozhodovaciu prax:
- rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 11Co/12/2017-90 zo dňa 31. 1. 2017, podľa tohto rozhodnutia, keďže zmluva neobsahuje dohodu o úroku odlišnú od zákona, platí ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka. Úroky sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov, predstavujú cenu úveru, dlžník ich je povinný platiť od okamihu ich reálneho poskytnutia až do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka, ktoré je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných záväzkov dlžníka, samotný vznik nároku na úrok z úveru neovplyvňuje. Pokiaľ ide o aplikáciu § 506 Obchodného zákonníka, toto odstúpenie nespôsobuje zánik záväzku ex tunc, naďalej trvá právo veriteľa, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Ide o právny inštitút určený na ochranu veriteľa, a jeho využitím sa veriteľ nemôže dostať do horšieho právneho postavenia, v akom bol pred odstúpením od zmluvy, situácia totiž nastala pre neplnenie si povinností dlžníka.
- rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43Co/23/2017-92 zo dňa 29. 11. 2017 a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43Co/28/2017-94 zo dňa 27. 2. 2018, podľa ktorých úrok z úveru je cena za používanie poskytnutých peňažných prostriedkov, preto má dlžník zásadne povinnosť platiť tento úrok za skutočnú dobu ich používania, t.j. až do doby skutočného vrátenia úveru veriteľovi, pokiaľ si strany zmluvy o úvere nedohodli niečo iné.
- rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 8Co/ 193/2017-88 zo dňa 7. 12. 2017, podľa ktorého Obchodný zákonník ani zákon č. 129/2010 Z. z. neupravuje povinnosť dlžníka platiť úroky popri úrokoch z omeškania, ale ani nevylučuje dohodu účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky
z úveru až do splatenia úveru. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR v z 27. 6. 2007 sp. zn. 33Odo/657/2005, podľa ktorého nie je možné vylúčiť, aby si zmluvné strany pri peňažnej pôžičke dohodli úroky aj za dobu, počas ktorej bude istina dlžníkom skutočne užívaná (do jej faktického vrátenia veriteľovi), teda aj za dobu, počas ktorej je dlžník v omeškaní so splnením svojho záväzku z dôvodu, že istinu v dohodnutej dobe splatnosti úveru veriteľovi nevrátil. Úroky a úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, avšak majú odlišné funkcie, a treba ich odlišovať. Pritom platí, že môžu existovať vedľa seba. Tento záver zopakoval Najvyšší súd ČR aj v rozsudku z 24. 7. 2014 sp. zn. 33Cbo/140/2014, rovnaký záver je možné vyvodiť aj zo staršej judikatúry NS SR; v časopise zo súdnej praxe č. 55/1996 je uvedené rozhodnutie NS SR z 1. 5. 1996.
- uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 7Co/366/2017-84 zo dňa 30. 11. 2017, vychádzajúc z § 497 Obchodného zákonníka obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Zmluvný úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv ani omeškanie dlžníka, ktoré navyše zakladá vznik nových sankčných záväzkov. Predčasná splatnosť úveru je sankciou za porušenie povinností dlžníka. Občiansky zákonník a ani iný právny predpis neustanovuje, za akú dobu možno pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky, nemožno vylúčiť, aby si zmluvné strany v rámci zmluvnej autonómie dohodli úroky i za dobu, po ktorú bude istina dlžníkom skutočne užívaná (do jej faktického vrátenia veriteľovi), teda i za dobu, v ktorej sa ocitne dlžník v omeškaní so splnením svojho záväzku, pretože istinu v zjednanej lehote splatnosti veriteľovi nevráti. Zmluvné úroky sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy, predstavujú cenu úveru a dlžník je povinný ich platiť ich od okamihu reálneho poskytnutia peňazí až do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Na rozdiel od toho úroky z omeškania predstavujú zákonnú sankciu za omeškanie so splatením istiny a veriteľ ich môže požadovať i keď neboli dojednané. Pri tom platí, že môžu existovať popri sebe (uznesenie NS ČR 33Cdo/212/2014 z 21. 8. 2014).
- rozsudky Krajského súdu v Košiciach č. k. 5co/297/2017 zo dňa 13. 2. 2018 a č. k. 5Co/311/2017 zodňa 15. 2. 2018 a č. k. 5Co/250/2017 zo dňa 13. 2. 2018 a č. k. 5Co/372/2017 zo dňa 22. 3. 2018 a 5Co/414/2017 zo dňa 27. 3. 2018 a č. k. 5Co/339/2017 zo dňa 22. 3. 2018, ktorými krajský súd priznal nárok na zmluvný úrok po predčasnom zosplatnení úveru.
- rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 8co/138/2017-83 z 27. 3. 2018, odvolací súd sa stotožnil s ustálenou rozhodovacou praxou všeobecných súdov, so závermi dostupnej literatúry, podľa ktorých má veriteľ v prípade omeškania popri úrokoch z omeškania právo i na dohodnuté úroky z úveru, pričom tieto možno požadovať súbežne s úrokmi z omeškania aj po splatnosti celého úveru. Inak by nastala absurdná situácia, v ktorej by bolo popreté, že (a o tom niet pochýb) úroky z úveru sú vo svojej podstate cena peňažných prostriedkov v zmysle obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk, ktorý pokrýva veriteľovi práve úrok z úveru, avšak zároveň by sa dlžník v prípade nesplácania úveru, teda neplnenia základnej povinnosti zo zmluvy o úvere, ocitol vo výhodnejšom postavení, než by bol v prípade riadneho splácania úveru. Takýto výklad a aplikáciu platných právnych noriem je však potrebné odmietnuť ako absurdné a narúšajúce ekonomické základy fungovania právnych vzťahov súvisiacich s poskytovaním úverov.
- rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky č. k. 33 Cdo 212/2014 zo dňa 21. 8. 2014, podľa ktorého na uvedenú otázku má súdna prax i odborná literatúra jednoznačnú odpoveď. Zmluvné úroky predstavujú odmenu za požičané peniaze, naproti tomu úroky z omeškania sú sankciou za porušenie povinnosti, t.j. za nezaplatenie dlhu riadne a včas. Dohodnuté úroky a úroky z omeškania sú príslušenstvom, majú však iný právny dôvod a veriteľ ich môže požadovať popri sebe (porovnaj rozsudky Najvyššieho súdu /ČR/ z 25. 9. 2003, sp. zn. 33 Odo 518/2003, z 27. 6. 2007, sp. zn. 33 Odo 657/2005, a z 24. 7. 2014, sp. zn. 33 Cdo 1401/2014, ako i I. a kol. Občanský zákoník II. § 460 až 880. komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2009, str. 1551 a 1856), z uvedeného vyplýva, že pre posúdenie primeranosti výšky úrokového zaťaženia nemožno obe sadzby úrokov sčítať a že zákonné úroky z omeškania nenahradzujú od splatnosti pohľadávky úroky, ktoré si strany dojednali.
- rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 11Co/36/2018-115 zo dňa 13. 9. 2018, podľa ktorého veriteľ má právo požadovať nie len vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov, ale zároveň aj právo na úroky z úverov, úveru za stav nedostatku absencie požičanej sumy istiny. Veriteľ totiž až do reálneho vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov nemá skutočnú možnosť disponovať týmito prostriedkami a stráca zisk. Úroky za úver sú vlastne plnením zo strany žalovaných ako cena obetovanej príležitosti žalobcu nakladať s poskytnutými peňažnými prostriedkami a dosiahnuť zisk. Možnosť disponovať peňažnými prostriedkami žalobca nemá až do momentu ich vrátenia, nie len do momentu splatnosti úveru. Dôvodom "zosplatnenia úveru" v predmetnej veci bolo porušovanie povinnosti dlžníkom, ktorý neplnil včas dohodnuté splátky úveru. V podstate podľa obsahu "zosplatnenie úveru" je spôsobom
zániku zmluvy o úvere odstúpením od zmluvy o úvere, na ktoré sa aplikuje § 506 Obch. zák.. Vo vzťahu k dlžníkovi sa v § 506 Obch. zák. uvádza oprávnenie veriteľa spolu s odstúpením od zmluvy o úvere "požadovať, aby vrátil dlžnú sumu s úrokmi". Takýmto odstúpením sa menia len podmienky, za ktorých je dlžník povinný svoju povinnosť splniť. Dlžník už ďalej nie je povinný splniť dlh v lehotách a za podmienok dohodnutých v zmluve, ale na požiadanie veriteľa v plnom rozsahu (celú dlžnú čiastku s úrokmi). Požiadavka vrátiť poskytnuté prostriedky (dlžnú sumu), aj povinnosť platiť úrok z nevrátenej čiastky úveru aj po odstúpení od zmluvy je preto opodstatnená, v opačnom prípade by sa veriteľ využijúc oprávnenie dané mu zákonom, ktoré je dôsledkom porušenia povinností dlžníka, dostal do horšieho postavenia ako mal pred porušením povinností dlžníkom. Povinnosť vrátiť veriteľovi dlžnú čiastku s úrokmi aj po odstúpení od zmluvy o úvere nepredstavuje sekundárny záväzok, ale záväzok pôvodný, ktorý sa odstúpením od zmluvy "modifikoval" vo svojej splatnosti.
5. Žalobca v uvedenom poukázal aj na návrh zákona (neskôr prijatý pod ě. 106/2014 Z. z.) z roku 2013, ktorým sa mal meniť a dopĺňať zákon č. 40/ 1964 Zb. Občiansky zákonník, ktorý obsahoval pod č. 1. ustanovenie, ktorým sa navrhovalo nasledujúce doplnenie Občianskeho zákonníka: "Úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi len do uplatnenia práva podľa § 565.". Takto navrhované znenie bolo bližšie vysvetlené v dôvodovej správe - v súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok sa zavádza nové pravidlo, podľa ktorého úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi len do uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na nejednoznačnosť výkladu a neprimerané postupy niektorých veriteľov sa jednoznačne zakotvuje, že tzv. odplatné úroky budú veriteľovi patriť výhradne len do okamihu uplatnenia práva na jednorazové zosplatnenie úveru alebo pôžičky poskytnutej spotrebiteľovi v súlade s § 53 ods. 9 OZ. Z uvedeného plynie, že veriteľ si nebude môcť po jednorazovom zosplatnení uplatniť úroky za čas, ktorý by mala úverová zmluvy ešte trvať bez výhody postupného splácania dlhu spotrebiteľom v splátkach. V týchto prípadoch bude mať po jednorazovom zosplatnení veriteľ nárok len na úroky z omeškania, ktorými sa bude úročiť celá výška dlhu spotrebiteľa, ktorá sa ustálila v dôsledku uplatnenia práva na jednorazové zosplatnenie úveru. Rozhodujúcou skutočnosťou je , že táto navrhovaná zmena nebola nikdy legislatívne prijatá a zákon č. 106/2014 Z. z. ani žiadna iná zákonná novelizácia takéto ani obdobné ustanovenie, odopierajúce veriteľovi nárok na zmluvné úroky po zosplatnení dlhu, neobsahuje.
6. Žalovaní sa k žalobe nevyjadrili.
7. Z listinných dôkazov, predložených žalobcom, bolo zistené, že žalobca ako veriteľ a žalovaní ako spoludlžníci uzavreli dňa 12. 4. 2013 Úverovú zmluvu č. 0000000000042182, na základe ktorej poskytol žalobca žalovaným úver 2 000,00 eur. Žalovaní sa zaviazali spoločne a nerozdielne riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to formou 120 dohodnutých pravidelných mesačných splátok vo výške 30,01, poplatok za poistenie schopnosti splácať úver bol mesačne 1,58 eur. Výška úrokovej sadzby bola 12,9 % ročne, RPMN 15,78 %, priemerná hodnota RPMN 18,86 %. Celková čiastka, ktorú mali žalovaní zaplatiť bola 3 840,00 eur. Konečná splatnosť úveru bola 17. 4. 2023. Ku dňu zosplatnenia dlhu predstavovala pohľadávka žalobcu celkom 1 377,59 eur, vrátane poplatku 30,00 eur. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaní porušili svoje zmluvné povinnosti uhrádzať riadne a včas dohodnuté splátky, preto žalobca prikročil po zákonnom postupe k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru dňom 20. 12. 2018. Po zosplatnení zostatku dlhu žalovaní neuskutočnili žiadnu úhradu.
8. Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
10. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
11. Podľa § 2 písm. a/, b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 517 ods.1 veta prvá, ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
13. Podľa § 3 ods.1 nar. vlády č. 87/1995 Zb. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
14. Na základe zmluvy o úvere žalobca žalovaným poskytol na ich požiadanie peňažné prostriedky a žalovaní sa zaviazali poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť zvýšené o príslušné úroky v pravidelných mesačných splátkach. Zmluva spĺňa náležitosti zmluvy o úvere definované v § 497 Obch. zák. a záväzkový vzťah medzi stranami je teda vzťahom zo zmluvy o úvere podľa § 497 a nasledujúcich Obch. zák., ktorý predstavuje tzv. absolútny obchod. Napriek uvedenému je nutné vec posúdiť i podľa ustanovení spotrebiteľského práva.
15. Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Právny vzťah medzi stranami túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva o úvere bola vyhotovená ako formulár a jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností Obchodné podmienky, ktoré žalovaní ovplyvniť nemohli, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je pritom nepochybné, že žalobca pri uzavieraní zmluvy vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaní v čase uzavretia zmluvy nekonali v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, zmluvu podpísali ako fyzické osoby za účelom priamej osobnej spotreby pre seba, resp. pre príslušníkov svojej domácnosti. Predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Obč. zák., nakoľko ide o štandardnú formulárovú zmluvu, uzavretú medzi žalobcom - veriteľom ako dodávateľom a žalovanými ako spotrebiteľmi. Predmetná zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi stranami.
16. Po preskúmaní veci súd konštatoval, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje podmienky, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako neprijateľné, resp. v rozpore so zákonom alebo dobrými mravmi.
17. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne. Žalovaní si svoje povinnosti splácať úver v dohodnutých splátkach riadne neplnili, preto im vznikla v zmysle citovaných ustanovení zákona povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu, pozostávajúcu z položiek vyššie uvedených, a to vrátane úrokov z omeškania, ktoré boli uplatnené v zákonom stanovenej výške, preto súd žalobcovi priznal aj tento úrok v sadzbe, určenej podľa vyššie citovaných ustanovení, odo dňa, kedy sa žalovaní po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru dostali do omeškania. Rovnako bola žaloba dôvodná aj v časti zmluvných úrokov od zosplatnenia zostatku úveru do zaplatenia, v tomto sa súd stotožnil s vyššie citovanou rozhodovacou činnosťou vyšších súdov, úroková sadzba bola uplatnená v súlade so zmluvou.
18. O trovách konania rozhodoval súd podľa zásady úspechu (§ 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku), žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu písomne dvojmo.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Pokiaľ si žalovaní nesplnia povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.