Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Co/120/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Branislava Brezu v spore žalobcu: Š. X.Ľ., Q.. XX.X.XXXX, U. Š. XX, F., právne zastúpeného: JUDr. František Svatuška, advokát so sídlom Nám. slobody 25, Humenné, proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova 2, Bratislava, o náhradu škody, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. -185 zo dňa 25.6.2018 jednohlasne takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Náhrada trov odvolacieho konania sa stranám sporu nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len súd prvej inštancie) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 581,57 eur v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a priznal žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu proti žalovanému.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. , 3 ods. 1, 2, , , , , , , , , -3 a o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, podľa , ako aj , ods., (ďalej len ).

3. V odôvodnení poukázal na skutočnosť, že predmetom uplatneného nároku je náhrada škody z titulu zodpovednosti štátu za škodu, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s právnym zastúpením v trestnom konaní vo výške spolu 581,57 eur, pričom výška škody nebola ani v konaní sporná. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody v súvislosti s nezákonným rozhodnutím vydaným v trestnom konaní z dôvodu, že rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k. -98 zo dňa 20.3.2013 bol spod obžaloby podľa oslobodený z dôvodu, že súd dospel k záveru, že skutku sa žalobca nedopustil. Krajský súd v Prešove uznesením sp.zn. zo dňa 24.7.2013 zamietol odvolanie okresného prokurátora proti uvedenému rozsudku a rozsudok o oslobodení spod obžaloby nadobudol právoplatnosť dňa 24.7.2013. S poukazom na tam citované rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR uzavrel, že štát zodpovedá aj za škodu spôsobenú začatím (vedením) trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím trestného súdu. Ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené alebo ten, kto bol oslobodený spod obžaloby, má podľa zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia pri splnení ďalších zákonných predpokladov. Takéto právo má aj vtedy, ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, vynaložil náklady na trovy

nutnej obhajoby. Na podstate týchto právnych záverov, ku ktorým sa dospelo vo vzťahu k prípadom škôd vzniknutých za účinnosti zotrváva súdna prax aj po prijatí I keď jedným zo základných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v zmysle je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, treba mať na zreteli, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu, bola odčinená. výslovne neupravuje nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby. Judikatúra dospela k záveru, že ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej, a to z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Podstata nároku na náhradu škody sa totiž v tomto prípade neviaže na (ne) správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania. Zásadnou námietkou žalovanej bolo, že absentuje nezákonné rozhodnutie, ktorým uznesenie o vznesení obvinenia nie je. V danom prípade bol žalobca spod obžaloby oslobodený právoplatne, a preto bol súd prvej inštancie toho názoru, že aj takýto výsledok trestného konania je možné považovať za nezákonné rozhodnutie, lebo nebolo preukázané, že skutok spáchal a teda podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo. Ak trestné stíhanie konkrétnej osoby skončilo vydaním oslobodzujúceho rozsudku bez ohľadu na dôvod, pre ktorý sa tak stalo, uznesenie, ktorým bolo obvinenému vznesené obvinenie, je potrebné považovať za takýchto okolností vždy za nezákonné a zasahujúce do základných práv jednotlivca. S poukazom na nález Ústavného súdu SR sp.zn. zo dňa 13.12.2016 ústavný súd zhodne s judikatúrou súdov poukázal na to, že v materiálnom právnom štáte musí štát niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ak nimi zasiahol do základných práv občana. Pre posúdenie nezákonnosti rozhodnutia, resp. postupu orgánu činného v trestnom konaní, nie je rozhodujúce, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že v danom prípade boli splnené podmienky vzniku nároku na náhradu škody žalobcu voči štátu v zmysle , a to existencia nezákonného rozhodnutia, vznik škody a príčinná súvislosť. Žalobca súdu predložil príjmové pokladničné doklady, z ktorých mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca zaplatil svojmu advokátovi odmenu za právne zastupovanie v trestnom konaní. Z týchto príjmových pokladničných dokladov vyplýva, že dňa 24.10.2012 žalobca zložil zálohu pre právneho zástupcu vo výške 30,- eur a dňa 25.7.2013 zaplatil mu sumu 551,57 eur. Právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 25.7.2013 si vyčíslil trovy obhajoby vo výške 581,57 eur celkovo za 7 úkonov právnej pomoci, ktorú sumu žalobca právnemu zástupcovi aj v celom rozsahu uhradil. Zaplatením náhrady titulom trov obhajoby došlo k zmenšeniu majetku žalobcu. Žalobcovi vznikla škoda predstavujúca vynaložené finančné prostriedky na svoju obhajobu v trestnom konaní prostredníctvom splnomocneného advokáta. Podľa náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Prvoinštančný súd z trestného spisu preskúmal vyúčtovanie trov právneho zastúpenia žalobcu v trestnom konaní za poskytovanie právnych služieb a zistil, že tieto úkony právneho zastúpenia súhlasia s vyčíslením trov obhajoby zo dňa 25.7.2013. Odmena za zastupovanie bola určená ako tarifná odmena advokáta v súlade s Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Prvoinštančný súd všetky úkony právneho zastúpenia považoval za účelne vynaložené a nevyhnutné. V konečnom dôsledku to viedlo aj k oslobodeniu žalobcu spod obžaloby pre trestný čin, pre ktorý bol stíhaný. Nepochybne je daná aj príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody, pretože nebyť uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia žalobcovi a následne podania obžaloby, trovy obhajoby v trestnom konaní vedenom na tamojšom súde pod sp.zn. by žalobcovi neboli vznikli. Súd prvej inštancie preto konštatoval, že predpoklady uplatneného nároku na náhradu škody žalobcu voči štátu boli v konaní preukázané v súlade s ust. , a Súd prvej inštancie preto považujúc žalobu za dôvodnú jej v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi škodu titulom zaplatenia trov obhajoby vo výške 581,57 eur v lehote 30 dní vzhľadom na žiadosť žalovaného, ktorú tento odôvodnil v prípade neúspechu potrebou žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov z rezortu Ministerstva financií SR a z toho dôvodu nemožnosťou zabezpečenia finančných prostriedkov v 3-dňovej lehote. Úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému postupom podľa .

4. Voči tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napriek námietkam zo strany žalovanej vec nesprávne právne posúdil. V zmysle právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní, avšak tento nárok vzniká len za splnenia podmienky podľa citovaného zákona iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Podmienka nezákonnosti rozhodnutia je splnená len vtedy, ak bolo toto právoplatné rozhodnutie skutočne ako ne, ako aj bol síce judikatúrou prijatý záver, že z pohľadu nároku na náhradu škody má rovnaký význam ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť aj zastavenie trestného stíhania, resp. oslobodenie spod obžaloby, ako je tomu v tomto prípade, ale uvedený záver nemôže byť prijímaný absolútne a bezvýhradne. Za nesprávny úradný postup a za nezákonné rozhodnutie nemôže byť automaticky považované každé začatie trestného stíhania, ktoré neviedlo k právoplatnému odsúdeniu obvineného bez posúdenia zohľadnenia osobitosti každej jednej trestnej veci. Poukazovala pritom na rozhodnutie ESĽP vo veci Lavrechov proti Českej republike, kde je konštatované, že zlučiteľnosť zásahu pri vedení trestného konania voči určitej osobe vyžaduje, aby zásah bol zákonný, bol vo všeobecnom záujme a bol primeraný. V prejednávanej trestnej veci na Okresnom súde Humenné pod č. boli v čase vydania uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia orgánmi činnými v trestnom konaní voči žalobcovi splnené všetky zákonné predpoklady. V čase vydania oboch uznesení existovala vo fáze prípravného konania vykonaného dokazovania pravdepodobnosť o spáchaní tam definovaného skutku žalobcom, ktorá sa však v trestnom konaní vedenom pred súdom napokon nepotvrdila a Okresný súd Humenné žalobcu oslobodil spod obžaloby. Vydaním uznesenia o vznesení obvinenia v danej trestnej veci žalobcovi orgánmi činnými v trestnom konaní nedošlo k porušeniu základných zásad trestného konania vyjadrených v , v zmysle ktorých pre vznesenie obvinenia postačuje, že zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin a že na podklade zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že tento čin bol spáchaný určitou osobou, pričom preukázanie viny žalovaného je až vecou dokazovania pred súdom s poukazom aj na nález Ústavného súdu . Žalovaná mala za to, že v predmetnom konaní tak nemohla byť a ani nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom uplatneného nároku v súvislosti s vydaním nezákonného rozhodnutia, keďže žiadne z rozhodnutí orgánov verejnej moci nebolo príslušným orgánom pre ne pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody musia byť kumulatívne splnené 3 podmienky: 1. nezákonné rozhodnutie, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti - nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. V prejednávanej veci súd prvej inštancie nezistil, aby žalovaný vydal nezákonné rozhodnutie alebo že by nesprávne úradne postupoval, a teda, aby žalovaný porušil svoje povinnosti ako jeden z predpokladov naplnenia vzniku objektívnej zodpovednosti za škodu. Z týchto dôvodov mal súd prvej inštancie dospieť k záveru, že neexistuje právny titul pre priznanie náhrady škody podľa a z toho dôvodu mal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. K nároku uplatnenej a súdom priznanej náhrady škody z titulu trov právneho zastúpenia odvolateľka uviedla, že nemožno konštatovať, aby súd nesprávne postupoval pri určení jej výšky. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli, ako aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

7. Odvolací súd má za to, že v predmetnej právnej veci bol v dostatočnom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza:

8. Podstata odvolacích argumentov žalovanej bola sústredená na tvrdenie o nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom zistení skutkového stavu veci.

9. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

10. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke, a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov, alebo vyjadrení strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenul. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

11. Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a preskúmateľný. Súd prvej inštancie vysvetlil, z akých dôvodov vyhovel žalobe, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá kritériám odôvodnenia upraveným v ust. . Nie je možné konštatovať, že by rozhodovacím procesom došlo k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom a k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Za odňatie možnosti konať pred súdom a porušenie práva na spravodlivý súdny proces nie je možné považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.

12. Právo osoby trestne stíhanej na základe nezákonného uznesenia orgánov činných v trestnom konaní na náhradu škody spôsobenej takýmto nezákonným rozhodnutím je svojou povahou právom ústavnoprávnym. Podľa SR, každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. Podľa čl. 36 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len Listiny), každý má právo na náhradu škody, ktorú mu spôsobilo nezákonné rozhodnutie súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávny úradný postup. Ústavnoprávny základ nároku jednotlivca na náhradu škody v prípade trestného stíhania, ktoré je skončené oslobodením spod obžaloby, je však potrebné hľadať nielen v SR a čl. 36 ods. 3 Listiny, ale vo všeobecnej rovine aj v princípoch materiálneho právneho štátu. Ak má byť štát považovaný za právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorými zasahujú do základných práv jednotlivca. V takejto situácii nie je rozhodné, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie skutočne v trestnom konaní potvrdilo (pozri rozhodnutie Ústavného súdu SR , obdobne aj tam citované rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. a ).

13. Je iste právom a povinnosťou štátu zabezpečovať ochranu spoločnosti vyšetrovaním podozrení zo spáchania trestnej činnosti a jednotlivec je povinný v určenom rozsahu znášať obmedzenia z toho vyplývajúce, avšak pokiaľ orgány činné v trestnom konaní dospejú k rozhodnutiu, ktoré sa neskôr ukáže ako nezákonné, ide vo vzťahu k takto stíhanej osobe o postup porušujúci jej základné ľudské práva. Ak má byť jednotlivec povinný podrobiť sa úkonom trestného konania, musí v právnom štáte existovať garancia, že v prípade preukázania, že trestnú činnosť nespáchal, dostane sa mu odškodnenia za všetky úkony, ktorým bol zo strany štátu podrobený (pozri nález Ústavného súdu ČR sp.zn. ).

14. Podmienky, za ktorých vzniká právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom v súlade s SR sú upravené v o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a to spôsobom umožňujúcim odškodniť všetky prípady, v ktorých bola poškodenému spôsobená škoda takýmto rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktoré bolo neskôr posúdené ako nezákonné.

15. V preskúmavanej veci žalobca svoj nárok vyvodzoval z uznesenia vyšetrovateľa OR PZ v F. zo dňa 30.7.2012, ČVS: ORP-XXX/HE-F.-XXXX, ktorým bolo začaté voči nemu trestné stíhanie a bolo mu vznesené obvinenie pre prečin krádeže podľa . Sťažnosť žalobcu

proti tomuto uzneseniu bola zamietnutá uznesením prokurátora a následne okresný prokurátor podal na žalobcu obžalobu pre trestný čin krádeže podľa . Okresný súd Humenné ho však spod obžaloby oslobodil rozsudkom zo dňa 20.3.2013 sp.zn. z dôvodu, že skutok nespáchal. Odvolanie prokurátora bolo Krajským súdom v Prešove uznesením zo dňa 24.7.2013 zamietnuté.

16. Vzhľadom na odvolacie námietky žalovanej, že nie je splnená podmienka nezákonnosti rozhodnutia, pretože v zmysle právoplatné rozhodnutie nebolo skutočne ako nezákonné zrušené alebo zmenené príslušným nadriadeným orgánom, odvolací súd udáva:

17. Nakoľko uznesenie o začatí trestného stíhania nebolo zrušené pre nezákonnosť, odvolací súd sa zaoberal otázkou, či oslobodenie spod obžaloby má rovnaký význam ako zrušenie rozhodnutia pre nezákonnosť. Záporná odpoveď by nezodpovedala zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu, ktorá sleduje, aby každá zákonom predpokladaná ujma spôsobená nesprávnym alebo nezákonným zásahom štátu proti fyzickej osobe bola odčinená. Záporná odpoveď by zároveň znamenala, že fyzická osoba, proti ktorej bolo začaté trestné stíhanie, by musela znášať materiálne dôsledky takéhoto rozhodnutia, aj keď sa ukázalo nesprávnym a trestné konanie sa skončilo tak, že na ňu treba hľadieť ako na osobu nevinnú. Oslobodenie spod obžaloby (a rovnako aj zastavenie trestného stíhania) majú rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania pre to, lebo predpoklad o spáchaní trestného činu nebol potvrdený. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rovnaké závery vyplývajúce z rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít v tom zmysle, že z pohľadu nároku na náhradu škody má rovnaký význam ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť aj oslobodenie spod obžaloby, resp. zastavenie trestného stíhania.

18. Pokiaľ ide o splnenie samotných predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú žalobcovi vedením trestného stíhania, ktoré sa skončilo oslobodením spod obžaloby, odvolací súd poukazuje na vecne správne rozhodnutie súdu prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje. Pre rozhodnutie o existencii nároku na náhradu škody je rozhodujúce, že žalobca bol oslobodený spod obžaloby, ktorá skutočnosť je právne porovnateľná a identická so zrušením rozhodnutia pre nezákonnosť. Odvolací súd sa preto nestotožňuje s tvrdeniami žalovanej uvádzanými v odvolaní, nakoľko má za to, že oslobodenie žalobcu spod obžaloby má v právnom štáte rovnakú právnu silu a rovnaké právne dôsledky pre poškodeného, ako aj zrušenie rozhodnutia o začatí trestného stíhania pre nezákonnosť.

19. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynul jednoznačný záver, že v predmetnej právnej veci bolo preukázané splnenie všetkých 3 podmienok pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci uvádzaných v , a to tak: 1. existencia nezákonného rozhodnutia, 2. vznik škody a 3. aj príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti - nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Nakoľko právna úprava v danom prípade predpokladá objektívnu zodpovednosť štátu za vzniknutú škodu, zavinenie sa nepreukazuje. Správne preto postupoval súd prvej inštancie, ak základ nároku považoval za dôvodný.

20. Ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, fyzická osoba vynaložila náklady na obhajobu smerujúce k odstráneniu nežiaducich právnych dôsledkov na obvineného, štát zodpovedá za takto vzniknutú škodu bez ohľadu na skutočnosť, či v trestnom konaní bol obvinenému obhajca ustanovený alebo si ho zvolil sám a bez ohľadu na to, či uhradené trovy obhajoby predstavovali zmluvnú odmenu advokáta alebo nie. V predmetnej právnej veci súd prvej inštancie posúdil dôvodnosť a účelnosť vynaložených trov obhajoby spolu vo výške 581,57 eur, ako aj skutočnosť, že z pokladničných dokladov vyplynulo, že uvedená suma bola žalobcom jeho advokátovi aj skutočne uhradená (dňa 24.10.2012 záloha vo výške 30,- eur a dňa 25.7.2013 suma 551,57 eur). Súd prvej inštancie správne konštatoval, že zaplatením náhrady titulom trov obhajoby došlo k zmenšeniu majetku žalobcu. Žalobcovi vznikla škoda predstavujúca vynaložené finančné prostriedky na svoju obhajobu v trestnom konaní prostredníctvom splnomocneného advokáta. Súd prvej inštancie teda správne ustálil, že v predmetnej veci nejde o posudzovanie výšky odmeny advokáta, resp. ani o účelnosť vynaložených trov obhajoby, ale o posúdenie toho, o čo sa majetok poškodeného zmenšil v príčinnej súvislosti s vydaním nezákonného rozhodnutia. Skutočnou škodou sa rozumie majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení, v znížení, či v inom znehodnotení už existujúceho majetku poškodeného. Skutočnosť, že nezákonné začatie trestného stíhania spôsobilo a vyvolalo na

strane žalobcu procesné úkony smerujúce k odstráneniu pre neho nežiaducich právnych dôsledkov, ktoré by v prípade neexistencie daného rozhodnutia neboli potrebné a následné oslobodenie spod obžaloby spôsobujú, resp. vedú k jednoznačnému záveru, že náklady konania vedúce k oslobodeniu spod obžaloby sú v príčinnej súvislosti s týmto nezákonným rozhodnutím a boli primeraným a nutným krokom k dosiahnutiu spravodlivosti. Ako konštatoval aj súd prvej inštancie, všetky úkony právneho zastúpenia v konečnom dôsledku viedli aj k oslobodeniu žalobcu spod obžaloby pre trestný čin, pre ktorý bol stíhaný. Príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody je teda nepochybne daná, nakoľko nebyť uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesenia obvinenia a následného trestného konania po podaní obžaloby vedeného na tamojšom súde pod sp.zn. , žalobcovi by trovy neboli vznikli, a preto ich náhrada žalobcovi zo strany štátu je primeraným a nevyhnutným krokom k dosiahnutiu spravodlivosti. Napokon aj samotná žalovaná v odvolaní konštatuje, že súdom prvej inštancie priznaná výška náhrady škody z titulu trov právneho zastúpenia je určená správne. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil, a to aj vrátane správneho súvisiaceho výroku o náhrade trov konania postupom podľa , . Rovnako aj uloženie dlhšej 30-dňovej lehoty na plnenie žalovanému, práve na jeho žiadosť, súd prvej inštancie správne a výstižne odôvodnil.

21. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. z 23.6.2004).

22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa v spojení s ust. . Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobca bol v konaní úspešný, no v priebehu odvolacieho konania mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalovanej ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádzal z Základných princípov zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa v spojení s o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.

23. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).