Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_45Ek-690-2018.pdf
PDF · 72.77 KB
Case nature
Subarea
45Ek/690/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36 854 140, proti povinnému v 1. rade: VADAP, s. r. o., so sídlom Neded č. 430, 925 85 Neded, IČO: 44 878 222, a povinnému v 2. rade: D. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, XXX XX I., právne zastúpeného: JUDr. Anna Kubovičová, advokátka so sídlom Tatranská č. 300/8, Považská Bystrica, o vymoženie 10.258,13 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom: PhDr. Mgr. Jozef Ružarovský, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Kollárova 34, 917 01 Trnava, pod sp. zn. XXXEX XXX/XX, rozhodujúc o sťažnosti povinného v 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 45Ek/690/2018 zo dňa 15. júla 2019, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného v 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 45Ek/690/2018 zo dňa 15. júla 2019 z a m i e t a.
II. Povinný v 2. rade n e m á n á r o k na náhradu trov konania o zamietnutí sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 45Ek/690/2018 zo dňa 15. júla 2019.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 9.4.2018 domáhal od povinných v 1. a 2. rade vymoženia pohľadávky vo výške 10.258,13 eur na základe vykonateľného exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Trnava č.k. 25CbZm/2/2017-27 zo dňa 22.11.2017. Dňa 16.5.2018 poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora.
2. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. 45Ek/690/2018 zo dňa 15.7.2019 zamietol návrh povinného v 2. rade na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení od 1.4.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) a povinnému v 2. rade nepriznal nárok na náhradu trov exekučného konania. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 61k ods. 1, 2, § 61l ods. 3, § 35 ods. 1, Exekučného poriadku, na ust. § 75 ods. 1, § 76 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), na ust. § 511 ods. 1, § 531 ods. 1-3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), na ust. § 47 ods. 1, 2, 4 zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZaS“) a vecne tým, že povinný nepreukázal súdu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Vyšší súdny úradník vyhodnotil, že dohodu o postupnom splácaní dlhu uzavretú medzi oprávneným a N. F., o ktorú povinný v 2. rade opieral svoj návrh na zastavenie exekúcie, nemožno považovať za prevzatie dlhu v zmysle § 531 Občianskeho zákonníka a nemožno ju ani považovať za zánik dlhu proti povinným v 1. a 2. rade.
3. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka podal povinný v zákonom stanovenej lehote dňa 25.7.2019 sťažnosť, ktorou žiadal zastaviť exekúciu a zaviazať oprávneného na náhradu trov konania. Sťažnosť odôvodnil tým, že sa nestotožňuje s právnym názorom vyššieho súdneho úradníka, ktorý
neakceptoval dohodu uzatvorenú medzi oprávneným a Radoslavom F. ako prevzatie dlhu, ktorou malo dôjsť k zániku povinnosti plniť zo strany povinného v 2. rade. Podľa neho sa vyšší súdny úradník nevysporiadal s tou skutočnosťou, že z obsahu dohody vyplýva, že až v prípade neplnenia splátky, je oprávnený vymáhať svoju pohľadávku prostredníctvom súdneho exekútora. Oprávnený tým nepriamo potvrdzuje, že došlo k zániku plnenia povinnosti z exekučného titulu, pretože sám oprávnený tak podmienil iniciovanie exekučného konania nesplnením niektorej zo splátok.
4. Oprávnený sa k sťažnosti povinného nevyjadril.
5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
7. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8. Podľa § 239 ods. 1, 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
10. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
11. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
12. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
13. Súd po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti, preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Vyšší súdny úradník správne vyhodnotil, že nevzhliadol dôvod na zastavenie exekúcie, je však potrebné doplniť odôvodnenie jeho rozhodnutia a preto sa súd vysporiadaval s najdôležitejšími dôvodmi uvádzanými v sťažnosti.
14. Základným predpokladom inštitútu prevzatia dlhu je existencia záväzkového právneho vzťahu medzi veriteľom a pôvodným dlžníkom. K prevzatiu dlhu môže dôjsť len výlučne zmluvou uzatvorenou medzi pôvodným dlžníkom a preberateľom dlhu. K platnému prevzatiu dlhu je potrebný súhlas veriteľa, pre ktorý zákon nepredpisuje žiadnu formu. Pri prevzatí dlhu je pôvodný dlžník oslobodený od svojej povinnosti splniť dlh, ktorý mal voči svojmu veriteľovi a preberateľ dlhu sa stáva dlžníkom povinným plniť veriteľovi. Veriteľ má svoju pohľadávku len voči preberateľovi dlhu a len od neho je oprávnený a povinný predmet plnenia prijať a uplatňovať. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 121/2008, zo dňa 30. júna 2009)
15. Povinný sťažnosť postavil na Dohode o postupnom splatení pohľadávky priznanej exekučným titulom uzatvorenej medzi oprávneným a N. F. dňa XX.XX.XXXX. Podľa neho uzavretím tejto dohody malo dôjsť k prevzatiu dlhu N. F. a k následnému zániku povinnosti plniť zo strany povinného v 2. rade. Po preskúmaní uvedenej dohody súd vyhodnotil, že dohodu nie je možné považovať za prevzatie dlhu v zmysle § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale iba za splátkový kalendár k pohľadávke priznanej exekučným titulom dohodnutý medzi oprávneným a Radoslavom F.. Predmetná dohoda upravuje výlučne práva a povinnosti len medzi účastníkmi dohody, čiže medzi oprávneným a N. F. a nemá žiadne účinky voči povinnému v 2. rade a preto jej podpísaním nemohlo dôjsť k zániku pohľadávky
voči povinnému v 2. rade. Súd ďalej z predmetnej dohody zistil, že nebola splnená ani základná podmienka na vznik inštitútu prevzatia dlhu, pretože uvedená dohoda bola spísaná medzi oprávneným a treťou osobou, pričom k prevzatiu dlhu môže dôjsť výlučne zmluvou uzatvorenou medzi pôvodným dlžníkom a preberateľom dlhu, teda zmluvnou stranou prevzatia dlhu nemôže byť oprávnený. Povinný v 2. rade na svoje tvrdenie, že došlo k prevzatiu dlhu povinného v 2. rade treťou osobou nepredložil listinný dôkaz, rovnako nepredložil súdu ani súhlas oprávneného s prevzatím dlhu povinného v 2. rade treťou osobou. Keďže uznesenie vyššieho súdneho úradníka súd vyhodnotil ako vecne správne a zo sťažnosti povinného v 2. rade nevyplývajú žiadne dôvody, pre ktoré by malo byť toto uznesenie zrušené alebo zmenené, súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 45Ek/690/2018 zo dňa 15.7.2019 ako nedôvodnú zamietol.
16. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
17. Súd nepriznal povinnému v 2. rade nárok na náhradu trov konania voči oprávnenému z dôvodu, že povinný v 2. rade nebol v sťažnostnom konaní úspešný. Úspešný oprávnený si trovy sťažnostného konania neuplatnil, preto o nich súd nerozhodoval.
18. Na záver súd dodáva, že aj keby uznesenie vyššieho súdneho úradníka, čo sa týka odôvodnenia, trpelo vadami, súd uvádza, že nie je jeho úlohou do detailov podrobiť revízii napadnuté uznesenie so zámerom vylepšiť jeho odôvodnenie, prípadne zostaviť zoznam možných pochybení súdu, ak tieto nemajú takú relevanciu, ktorá by mohla spochybniť ústavnú konformitu záverov napadnutého rozhodnutia s ústavou (IV. ÚS 270/09, IV. ÚS 27/2010, III. ÚS 165/2012).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.