Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38C/12/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I pred sudcom JUDr. Jarmilou Centkovou, v spore žalobcu: L. proti žalovanej: L. právne zastúpená Mgr. Janka Krakovská, advokátka, so sídlom Čajakova 1, Košice o ochranu osobnosti

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaná má n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 30.4.2019 domáhal rozhodnutia, aby súd nariadil žalovanej zdržať sa akýchkoľvek ústnych a písomných vyjadrení o žalobcovi a jeho rodine, ďalej písomného ospravedlnenia sa žalobcovi, ako aj náhrady trov konania. 2. Žalobca svoj nárok skutkovo odôvodnil tým, že na Okresnom súde Košice I sa vedie pod sp. zn. konanie o jeho oddlžení, a K. Uviedol, že žalovaná, ako F. od neho a manželky požadovala sumu 3.000 EUR za to, že nebude Y. podal na ňu trestné oznámenie na Prezídium policajného zboru Slovenskej republiky, Národná kriminálna agentúra, Národná protikorupčná jednotka a to pod č. ČVS: P., a žalovaná od vtedy o ňom a jeho manželke má rozširovať v podaniach adresovaných súdom a Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky hrubo skreslené, nepravdivé údaje, ktoré ho znevažujú a znevažujú. Poukázal na vyjadrenie žalovanej doručené Okresnému súdu Košice I dňa 1.4.2019, v ktorom žalovaná uviedla že, cit. : „. sa konalo dňa 26.03.2019. Pre úplnosť uvádzam, že dotknutý majetok v ňom nebol speňažený. Vzhľadom na uvedené, ako aj s ohľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci mám preto za to, že podania doručené súdu sú snahou dlžníka a jeho manželky mariť speňažovanie tohto majetku, ktorý dlžník pred tým preukázane vedome zatajil v zozname majetku tvoriaceho prílohu návrhu na vyhlásenie konkurzu. Uvedené konštatovanie nie je dôsledkom prejavu mojej zaujatosti, ale fakt vyplývajúci z dôkazov. V podrobnostiach odkazujem na svoje predchádzajúce správy o priebehu konkurzu a moje vyjadrenie zo dňa 17.12.2018 doručeného súdu v súvislosti s výkonom dohľadu na podnet dlžníka, ako aj na jeho prílohy. O úmysle manželov B. zatajiť dotknutý majetok svedčí napokon aj samotný obsah námietky pani B. argumentuje vedome nepravdivými tvrdeniami, a to ešte aj potom, čo je manželom B. známa skutočnosti, že disponujem zmluvami z katastra o prevodoch ich nehnuteľného majetku, z ktorých vyplýva skutočnosť, že dotknutý majetok jednoznačne patrí do ich BSM. Námietku mojej zaujatosti dlžník opiera o tú skutočnosť, že podal proti mne trestné oznámenie vo veci zločinu prijímania úplatku podľa 329 ods. 1, ods. 2 na NAKA, ktorá vec sa údajne vyšetruje pod ČVS: PP. Neviem, či sa vec stále vyšetruje. Pravdou je, že dlžník podal proti mojej osobe takýto podnet, na základe čoho som aj v tomto ním označenom konaní ČVS: P. bola 1 x vypočutá NAKA v procesnom postavení svedka, a to dňa 10. januára 2019. Dôvodom vypočutia mojej osoby bolo preverenie skutočností uvádzaných dlžníkom v jeho trestnom oznámení, z čoho vyplýva, že v čase môjho výsluchu podľa všetkého nebolo začaté ani trestné stíhanie vo veci. Vzhľadom na výzvu súdu, kontaktovala som z dôvodu hospodárnosti konania a lehoty uloženej mi súdom

na vyjadrenie vyšetrovateľa, aby som zistila, či mi s odkazom na ust. na základe mojej písomnej žiadosti poskytne informáciu o stave tohto konania. Vyšetrovateľ mi oznámil, že ak by som aj takú žiadosť podala, vzhľadom na právnu úpravu mi takúto informáciu nebude môcť poskytnúť. Mohol by ju poskytnúť jedine súdu. Podanie podnetu na začatie trestného stíhania proti mojej osobe 7. dôvodu, som od p. B. údajne v žiadala 3.000 EUR avizoval dlžník už v podaní doručenom Najvyššiemu súdu SR dňa 22.11.2018. Preto ma to ani neprekvapilo, keď mi bolo doručené predvolanie. V októbri 2018 doručoval dlžník podanie proti mojej osobe aj ministrovi spravodlivosti, v ktorom síce uvádzal, že od úvodného stretnutia so mnou „má zo života peklo", že chcem predať byt, ktorý patrí len jeho žene, preto prosí ministra a jeho právnikov o pomoc, neuvádzal však nič tom. že by suma 3.000 EUR, o ktorej sme hovorili výlučne v tej súvislosti, že ak bol popri bytu v konkurznej podstate aj takýto peňažný majetok (suma určená s ohľadom na dlžníkom uvádzanú výšku jeho dlhov počas úvodného stretnutia, ktorú stanovil dlžník na 3.000 EUR), teda ak by bol v konkurznej podstate peňažný majetok, z ktorého by sa uspokojili náklady konkurzu a všetky prihlásené pohľadávky vo výške 100%, nevidela by som dôvod na speňažovanie bytu. Nemám najmenšie pochybnosti, že manželia B. veľmi dobre rozumeli, prečo a za akým účelom od nich „ja chcem 3.000 EUR"). V opačnom prípade by zrejme podali trestné oznámenie hneď a nečakali by s tým až do časti, kým znalec neurobí obhliadku za účelom dražby. Tiež by túto skutočnosť zrejme uviedli v liste ministrovi z októbra 2018. Podanie doručené ministrovi spravodlivosti bolo jednoznačne reakciou na môj list zo dňa 20.9.2018, ktorým som p. B. doručovala uznesenie o vyhlásení konkurzu s vyznačenou doložkou právoplatnosti, ktorú príležitosť som z dôvodu mne nepochopiteľnej jeho absolútnej nečinnosti p. B. využila na to, aby som mu opätovne pripomenula vážnosti situácie, teda že v súpise všeobecnej konkurznej podstaty je ako jediný majetok zapísaný len byt a opakovane som ho poučila o možnosti vykúpenia tohto majetku z konkurznej podstaty. Zároveň som ho vyzvala na poskytnutie súčinnosti znalcovi v súvislosti s jeho ocenením a poučila som ho aj o trestnoprávnej zodpovednosti. Dňa 15.11.2018 znalec obhliadku bytu, čím si p. B. zrejme uvedomil, že situácia je naozaj vážna a svoju 6 mesačnú nečinnosť a jej hrubé zľahčovanie sa rozhodol riešiť podaním na Najvyšší súd SR a tvrdením, že byt sa speňažuje preto, lebo mne nedali úplatok. Už samotná skutočnosť, že dlžník o údajnom úplatku začal hovoriť pričom sa zjavne jedná o jeho reakciu na zahájenie speňažovania obhliadkou majetku pred speňažovaním v dražbe súdnym znalcom, svedčí o účelovosti jeho správania. Napriek tomu, že som vedela o tom, že p. B. začal všade rozprávate, že mu predávam byt, lebo mi nedali 3.000 EUR, po doručení znaleckého posudku, v ktorom znalkyňa určila cenu len na 30.100 EUR, kontaktovala som dlžníka, že chcem posudok namietať, avšak zároveň v tomto ocenení vidím priestor na prehodnotenie možnosti odkúpenia bytu, keďže na kúpnu cenu by som započítala 2 x 10.000 EUR z titulu nepostihnuteľnej časti obydlia. Ja som pôvodne ocenila 3-izbový byt na 55 tis. EUR. Počas telefonického rozhovoru, ktorý trval 18 min a 46 sekúnd som s p. B. opäť všetko prešla, podrobne som mu vysvetlila novú situáciu a p. B. sa mi aj ospravedlnil za to, čo rozprával ohľadom tých 3.000 EUR s tým, že oni to s manželkou celé zle pochopili a prisľúbil, že na novú situáciu budú rýchlo reagovať. Nasledujúci deň (29.11.2018) reagovali manželia B. o 11:56 mailom, v ktorom začali tvrdiť, že tento krát chcem od ich syna 10.100 EUR, čo je vysoká suma a ich syn odo mňa žiada, aby som mu presne vyčíslila jej použitie a urýchlene aby som im poslala rôzne nadiktované dokumenty a spracované údaje podľa pokynu p. B., a aby som uviedla aj číslo účtu, aby ich syn mohol zložiť požadovanú sumu na účet. (celú komunikáciu som doručila súdu v súvislosti s podnetom ešte v decembri 2018). Po prečítaní správy zo dňa 29.11.2019 o 13:04 som odpovedala manželom B. na ich mail, z ktorého jednoznačne vyplýva, že som im chcela pomôcť, a to napriek tomu, že už pred tým začali raziť „stratégiu" zabráneniu dražby tvrdením, že byt im predávam preto, lebo mi nedali úplatok 3.000 EUR. Vzhľadom na reakciu manželov B. som rezignovala na akúkoľvek ďalšiu moju snahu riešiť ich problém nad rámec mojich zákonných povinností a rozhodla som sa obmedziť svoj postup výlučne na plnenie mojich povinnosti ako správcu. V uvedený deň, 29.11.2018 o 13:07 som ešte predsa kontaktovala p. B. aj telefonicky, avšak môj telefonát zrušil a späť nevolal, ani neposlal SMS. Týmto jeho správaním som sa definitívne utvrdilo v tom, že nemôžem pomáhať p. B., ak on sám nemá o moju pomoc záujem, preto z ktorého vyplýva suma, ktorú je potrebné uhradiť za účelom vykúpenia majetku, čím dostal odpoveď na to, prečo „chcem od jeho syna práve 10.100, EUR". O 13:43 som poslala manželom B. oznámenie sumy a čísla účtu, na ktorý je potrebné uhradiť kúpnu cenu 10.100 EUR. Počas môjho výsluchu na NAKA dňa 10.1.2019 som z otázok kladených mi vyšetrovateľom pochopila, že práve v uvedený deň, t. j. dňa 29.11.2018 boli manželia B. podľa všetkého podať proti mojej osobe trestné oznámenie. Manželia B. na moje písomné odpovede zo dňa 29.11.2018 už nereagovali a kúpnu cenu na účet ich syn nezložil. Pána B. som stretla až dňa 10.1.2019 na NAKA, keď v uvedený deň bol aj on vo veci vypovedať. Musela som sa mu pozdraviť ja, pretože v čakacej miestnosti 2x2 m pri vrátnici sa tváril, že ma nevidí. Znalecký posudok som napriek všetkému nenamietala, pretože aj keď mne sa zdalo zníženie ceny cez koeficient z dôvodu, že v okolí

bývajú tzv. neprispôsobivý občania neadekvátne, uvažovala som, že za uvedenú sumu by p. B.esp. jeho syn mohol určite ľahšie majetok vykúpiť, ako by tomu bolo v prípade vyššej ceny, pričom ak by sa majetok za takúto cenu vykúpil, uspokojenie prihlásených pohľadávok v tom čase by bolo 100% a súčasne boli by uhradené aj náklady konkurzu. Dokonca sa javilo, že by som p. B. ešte aj vracala preplatok. Navyše reakciou znalkyne bolo, že ona si za posudkom stojí. Preto som nevidela v danej situácii rozumný dôvod žiadať prepracovanie znaleckého posudku na vyššiu sumu a rozhodla som sa ponechať dlžníkovi priaznivú situáciu pre ľahšiu možnosť vykúpenia majetku z konkurznej podstaty. Navyše dražba je proces, v ktorom cenu určí trh. Ak bude záujem o kúpu bytu za vyššiu cenu, nič nebráni jej zvyšovanie záujemcami, a to aj bez ohľadu na sumu podľa znaleckého posudku. Takýmto spôsobom a jednoznačne s cieľom vytvoriť P. priestor pre riešenie jeho situácie, do ktorej sa dostal vlastnou špekuláciou, som uvažovala a rozhodovala som sa ešte aj v čase, keď som už vedela, ako že manželia B. podali proti mne nejaké trestné oznámenie, ktorému Ich postupu nedávam žiadnu váhu, kedže viem, že žiaden úplatok ani 3.000,- EUR ani 10.000 EUR som si od nich nepýtala. A beriem tento ich postup v duchu „topiaci sa slamky chytá. Je pravdou, že spôsob akým sa rozhodol P. zabrániť dražbe, je ďaleko za čiarou primeranosti obrany. Môj postup však jednoznačne dokazuje, že napriek tomu som sa dokázala od správania p. B. odosobniť a neurobila som nič', čím by som mu v konkurze akýmkoľvek spôsobom sťažila situáciu, resp. jej možnosť riešiť ju iným spôsobom ako speňažením jeho nehnuteľného majetku. Pán B. sa jej zatiaľ nechopil a stále sa ťažiskovo orientuje na jeden cieľ, zbaviť sa v konkurze mojej osoby, hoci je zrejmé, že speňažovania majetku p. B. nie je žiadna moja osobná zaujatosť voči p. B. ale zákonom stanovený postup. Ponúkané možnosti manželia B. nevyužili, pričom jediné k čomu sa fakticky za celý rok s manželkou primäli, bolo ohováranie mojej osoby, sťažnosti na Ministerstvo, na Najvyšší súd SR, ktoré keď neprešli, pokúšali sa zastaviť dražbu hoci aj krivým obvinením mojej osoby zo zločinu, čo im zrejme tiež nevyšlo, tak si vymysleli, že som voči nemu zaujatá, čo ja napriek všetkému dôrazne odmietam (koniec citátu žalobcu v žalobe ohľadne vyjadrení žalovanej na jeho adresu)." Žalobca ďalej uviedol, že z týchto tvrdení žalovanej vyplýva, že hrubým spôsobom rozširovala nepravdy o žalobcovi, jeho manželke a napokon aj o jeho synovi. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. a rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. . 3. Na tieto skutkové tvrdenia žalobca označil ako dôkaz listinu s názvom Výzva na vyjadrenie k námietkam (neúplné podanie - ide o vyjadrenie žalovanej adresované Okresnému súdu Košice I. k sp.zn. zo dňa 1.4.2019), výpis u Obchodného vestníka 121/2018. 4. Žaloba bola žalovanej doručená dňa 25.7.2019, vo vyjadrení k žalobe žalovaná dňa 31.7.2019 nárok žalobcu neuznala, navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 5. Svoje stanovisko skutkovo odôvodnila tým, že dňa 19.4.2018 bol na majetok žalobcu vyhlásený konkurz uznesením sp. zn: -19, a za správcu konkurznej podstaty bola súdom ustanovená K. ktorá bola súčasne zaviazaná podávať konkurznému súdu podrobné správy o stave konkurzného konania, ako aj o každom postupe zvolenom pri speňažovaní majetku úpadcu, a to až do ukončenia konkurzného konania. Podľa ustanovenia , súd je oprávnený požadovať od správcu vysvetlenia alebo správy o priebehu konania, ktoré je správca povinný súdu v určenej lehote poskytnúť. Súd v ods. 39 daného uznesenia uvádza, že správca/. podrobné správy je povinná písomne podávať o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch z dôvodu účinného vykonávania dohľadu nad jej činnosťou. Konkurzný súd v priebehu daného konkurzného konania vyzval K./správkyňu podstaty žalobcu výzvou zo dňa 26.3.2019 vyjadriť sa k námietkam žalobcu. Bolo povinnosťou K. ako správkyne sa k vzneseným námietkam vyjadriť a splniť tak povinnosť uloženú konkurzným súdom. K. sa podaním zo dňa 1.4.2019 konkurznému súdu k sp. zn: písomne vyjadrila, obsah tohto vyjadrenia žalovanej konkurznému súdu žalobca uvádza v rámci obsahu svojej žaloby na ochranu osobnosti. Tvrdenia žalobcu o neoprávnenom zásahu do osobnosti žalobcu považuje žalovaná za absurdný. Podanou žalobou žalobca zneužíva právo na súdnu ochranu. Zo samotnej žaloby nie je zrejmé, ktoré výroky sú predmetom žaloby, t.j., ktoré konkrétne výroky žalovanej považuje žalobca za nepravdivé, prečo a čím preukazuje túto ich nepravdivosť, ktoré z nich boli získané nezákonne a najmä, kde ich žalovaná neoprávnene zverejnila, resp. kde ich vôbec zverejnila. Pokiaľ by si túto povinnosť nesplnila bola by sankcionovaná v zmysle aj . Dňa 15.5.2019 vyzval žalovanú konkurzný súd na vyjadrenie, či sú alebo nie sú v jej prípade splnené podmienky pre vylúčenie z funkcie. Keďže žalovaná sa veľmi podrobne vyjadrila k námietkam, pričom zároveň v rámci výkonu dohľadu podrobne vo viacerých správach informovala súd o stave konania, o majetku, o úkonoch, ktoré v ňom urobila, či v budúcnosti plánuje urobiť, ako aj o špecifikách, ktoré dané konanie sprevádzajú, v odpovedi súdu odkázala na svoje predchádzajúce podania vo veci námietok zaujatosti. Konkurzný súd Košice posúdiac obsah námietok vznesených

žalobcom voči K. sp. zn: a dôkazov predložených žalobcom ako dlžníkom, a tiež obsah listín a dôkazov predložených K. dospel k záveru, že K. nie je vylúčená z funkcie správcu konkurznej podstaty K. Rovnako súd nemal za preukázané, že by došlo k naplneniu taxatívne uvedených zákonných podmienok v ust. § 4 ods. 2 zákona o správcoch. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že v predmetnom konaní nie sú splnené zákonné podmienky na vylúčenie správkyne z výkonu správcovskej činnosti v zmysle ust. § 4 ods. 1 a ods. 2 zákona o správcoch. Uznesenie o nevylúčení K. nadobudlo právoplatnosť dňa 7.6.2019. Ďalší podnet podal žalobca aj na Najvyšší súd SR, ktorý ho odstúpil príslušnému konkurznému súdu, ktorý tiež vyzval žalovanú na vyjadrenie k jeho obsahu výzvou zo dňa 10.12.2018. Je potrebné zdôrazniť, že žiaden z týchto orgánov nezistil ani len náznakom porušenie akýchkoľvek povinností žalovanej. Výsledkom celej tejto iniciatívy žalobcu napokon bolo podanie podnetu zo strany vyšetrovateľa práve proti žalobcovi pre trestný čin krivého obvinenia a marenia konkurzného konania. Rozhodne však nie na základe nepravdivých, či ničím nepodložených tvrdení žalovanej, ale práve naopak, na základe konkrétnych dôkazov, ktoré žalovaná v rámci trestného konania vyšetrovateľovi predložila. Vzhľadom na uvedené sa žalovaná domnieva, že v tomto spore zo strany žalobcu nebola preukázaná existencia neoprávneného zásahu objektívne spôsobilého privodiť žalobcovi ujmu na jeho osobnostných právach, preto je jeho žaloba nedôvodná a navrhla súdu žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu aj k náhrade trov konania žalovanej vo výške 100%. 6. Na svoje skutkové tvrdenia žalovaná navrhla vykonať listinné dôkazy, a to : výzvy konkurzného súdu zo dňa 3.5.2019, dňa 15.5.2019, vyjadrenie k podaniu dlžníka zo dňa 6.5.2019 v nadväznosti na výzvu súdu z 3.5.2019, Námietka zaujatosti zo dňa 30.4.2019, Podanie žalovanej zo dňa 19.5.2019, Uznesenie Okresného súdu košice I zo dňa 30.5.2019 o nevylúčení žalovanej sp. zn. s doložkou právoplatnosti, Žiadosť MSSR o vyjadrenie z 8.11.2018, Podnet žalobcu adresovaný MS SR + výzva na vyjadrenie, Vyjadrenie k podnetu zo dňa 16.11.2018 (výkon dohľadu MS SR), Vyjadrenie z 17.12.2018 k podnetu zo dňa 10.12.2018, výkon dohľadu Okresný súd Košice I, Vyjadrenie k podaniu dlžníka zo dňa 6.5.2019 v nadväznosti na výzvu súdu z 3.5.2019. 7. Vyjadrenie žalovanej k žalobe bolo doručené žalobcovi dňa 3.9.2019, ku ktorému sa žalobca nevyjadril. 8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 28.1.2020, na ktoré boli strany sporu riadne a včas predvolané, žalobca dňa 20.12.2019, žalovaná dňa 18.12.2019, na pojednávanie sa bez ospravedlnenia, či žiadosti o odročenie pojednávanie nedostavil žalobca, žalovaná bola prítomná. Preto súd v súlade s pojednával v neprítomnosti žalobcu.

S k u t k o v ý stav :

9. Z obsahu listinných dôkazov a zo zhodných tvrdení strán sporu v súlade s ust. mal súd za preukázané, že na osobu žalobcu bol uznesením Okresného súdu Košice I. pod sp.zn. dňa 19.4.2018 (práv. 26.4.2018) vyhlásený konkurz na majetok dlžníka (ktorý je K. v tomto spore), pričom K. bola ustanovená správcom konkurznej podstaty, a súčasne jej vo výroku VI. a VII. tohto uznesenia boli uložené povinnosti, a to: „Ukladá správcovi povinnosť bezodkladne individuálne informovať o vyhlásení konkurzu známych zahraničných veriteľov dlžníka, ktorí majú svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako je Slovenská republika, v súlade s čl. 54 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20.5.2015 o insolvenčnom konaní. Ukladá správcovi podstaty v lehote 60 kalendárnych dní od doručenia tohto uznesenia podávať súdu podrobnú správu o stave konkurzného konania, v ktorej bude súd priebežne informovať o všetkých skutočnostiach týkajúcich sa predmetného konania, ktoré nastali od podania poslednej správy, ako aj o každom postupe zvolenom pri speňažovaní majetku úpadcu, a to až do ukončenia konkurzného konania. 10. Súd mal ďalej za nesporné, že žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 1.4.2019, označenom ako „Výzva na vyjadrenie k námietkam“, ktoré bolo adresované Okresnému súdu Košice I. k sp.zn. uviedla žalobcom tvrdené skutočnosti, ktoré opísal v bode II. žaloby v tomto súdnom spore.

Aplikované z á k o n n é ustanovenia : 11. Podľa článku 19 ods. 1 každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. 12. Podľa článku 19 ods. 3 každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe. 13. Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

14. Podľa fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. 15. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov správcu ustanovuje súd na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom. Správcu súd odvolá, ak opakovane alebo závažne porušil svoje povinnosti alebo mu vo výkone funkcie bráni zákonná prekážka. 16. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov súd je oprávnený požadovať od správcu vysvetlenia alebo správy o priebehu konania, ktoré je správca povinný súdu v určenej lehote poskytnúť. 17. Podľa fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

P r á v n e vyhodnotenie : 18. Predmetom sporu je nárok žalobcu na zabezpečenie ochrany jeho osobnosti, najmä na ochranu súkromia a prejavov osobnej povahy a to nariadením žalovanej zdržať sa akýchkoľvek ústnych a písomných vyjadrení voči žalobcovi a jeho rodine, a nariadením písomného ospravedlnenia sa žalobcovi. 19. Podľa tvrdenia žalobcu, k zasiahnutiu do jeho práva na ochranu súkromia a prejavov osobnej povahy malo dôjsť v písomnom vyjadrení žalovanej zo dňa 1.4.2019. 20. Žalovaná v rámci obrany v spore potvrdila napadnutý obsah svojho vyjadrenia, nie však úmysel zásahu do osobnostných práv žalobcu, navyše s tým, že jej vyjadrenie bolo iniciované konkurzným súdom, ktorý ju dňa 26.3.2019 vyzval k vyjadreniu sa, a rovnako aj v dňoch 3.5.2019, 15.5.2019, ktoré bola povinná rešpektovať a vyjadriť sa k súdom požadovaným skutočnostiam. 21. Účastníkom, ktorý je v rámci právneho vzťahu je nositeľom uvedeného oprávnenia (subjektom ochrany), je fyzická osoba, do osobnostných práv ktorej bolo zasiahnuté a účastníkom, ktorý je nositeľom povinnosti upustiť od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti alebo odstrániť následky zásahov alebo poskytnúť primerané zadosťučinenie, je vždy tá fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa dopustila určitého konania neoprávnene zasahujúceho do chránených osobnostných prác (je pôvodcom alebo subjektom zásahu). 22. Z tohto hľadiska je preto predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti nielen zistenie, že žalobca je fyzickou osobou, ktorej osobnostné práva boli porušené alebo ohrozené, ale rovnako zistenie, že žalovaný (fyzická alebo právnická osoba) sa dopustil toho konania, ktoré žalobca v konaní považoval za zásah do jeho chránených práv a z ktorého vyvodzoval svoje právo na ochranu osobnosti. Obe zisťovania sú súčasťou skúmania, kto je v konaní vecne legitimovaný. 23. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, v rámci ktorého je jeden z účastníkov nositeľom oprávnenia (je aktívne legitimovaný) a druhý účastník je nositeľom právnej povinnosti (je pasívne legitimovaný). Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu návrhu na začatie konania meritórnym rozhodnutím. 24. Žalobca považuje písomné vyjadrenie žalovanej zo dňa 1.4.2019 za vyjadrenie, ktorým obsahom mu malo byť zasiahnuté do jeho občianskych práv, a ktoré žalovaná urobila v pozícii F. v rámci konkurzného konania. 25. Žalobca však v tomto spore žaluje žalovanú ako fyzickú osobu, označenú identifikátorom pre fyzické osoby, t.j. dátumom narodenia, nie ako fyzickú osobu - podnikateľa, označenú I.) tak, ako to vyplýva z uznesenia, ktorým bola do funkcie správcu ustanovená. 26. Preto je možné konštatovať, že žalovaná tak, ako je žalobcom v žalobe zo dňa 30.4.2019 označená, nie je pasívne legitimovanou osobou v tomto spore.

27. Generálna klauzula ochrany osobnosti obsiahnutá v ustanovení účinným od 1. januára 1992, odkedy až do súčasnosti toto ustanovenie znie tak, že fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. 28. Právo na súkromie v rôznych poňatiach môže zahŕňať tak ochranu rodinného života, súkromie obydlia, listové tajomstvo, ako aj ochranu cti, povesť človeka, či ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním údajov o osobe. V ústavnej rovine je zakotvené v článku 16 - nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená, obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom; článku 19 ods. 1 - každý má právo na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života, ods. 2 - každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe; v článku čl. 21 garantujúcom nedotknuteľnosť obydlia; v článku 22 zaručujúcom ochranu listového tajomstva, tajomstva dopravovaných správ a iných písomností a ochranu osobných údajov. 29. Zákon nedefinuje pojem zásah ani nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté jej osobnostné práva. Je ním však bezpochyby tak aktívne konanie, ako aj pasívne správanie (zdržanie sa konania alebo jeho opomenutie), ktoré má v zákone uvedené znaky : 1) neoprávnenosť zásahu (neoprávneným nie je zásah do osobnostnej sféry, ak sú dané okolnosti vylučujúce protiprávnosť konania, napr. výkon práva, plnenie povinnosti, svojpomoc, nutná obrana či krajná núdza) 2) a tiež jeho objektívna spôsobilosť negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby. Obe náležitosti musia byť splnené, aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého je na jednej strane právo domáhať sa ochrany podľa a na druhej strane povinnosť znášať sankcie uložené súdom. 30. Za neoprávnený zásah však nemožno považovať zásah : 1) za existencie okolností vylučujúcich protiprávnosť, napr. výkon práva, nutná obrana, krajná núdza, plnenie povinnosti a pod., 2) za existencie tzv. zákonných licencií (vyhotovenie a použitie písomností osobnej povahy, podobizne, obrazových snímkov, zvukových alebo obrazových a zvukových záznamov na úradné účely na základe zákona, napr. použitie osobných údajov Štatistickým úradom Slovenskej republiky, použitie fotografie osoby na občianskom preukaze alebo inom doklade a pod. , alebo aj vyhotovenie alebo použitie podobizne, obrazových snímkov a obrazových a zvukových záznamov primeraným spôsobom na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo, takéto použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby), 3) so súhlasom osoby, ak ide o právo, ktorým môže osoba disponovať, napr. súhlas na zverejnenie fotografie alebo osobných údajov v novinách alebo časopise nad rámec zákonnej licencie a pod. 31. Neoprávneným zásahom je zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, t.j. s právnym poriadkom. Niektoré zásahy, hoci sa môžu zdanlivo javiť ako odporujúce objektívnemu právu, nie sú zásahy neoprávnené, pretože je preukázaná existencia okolností vylučujúcich neoprávnenosť zásahu. Ide o okolnosti, pri ktorých právne následky vychádzajú z hodnotenia závažnosti, významu a funkcie vzájomne si kolidujúcich porovnávaných záujmov dotknutej fyzickej osoby na jednej strane a zvláštnych verejných záujmov na strane druhej, a ktoré sú buď obsiahnuté priamo v právnych normách alebo z nich vyplývajú. 32. O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nejde vtedy, ak je zásah zákonom dovolený, alebo predpokladaný, ako je tomu napríklad v súdnych konaniach trestných alebo občianskoprávnych alebo keď zasahujúcim je orgán štátu pri plnení jeho úloh vyplývajúcich zo zákona. Dochádza tu k stretu dvoch záujmov, pri ktorom sa individuálny záujem fyzickej osoby, do osobnosti ktorej sa zasahuje, dostáva do kolízie s vyšším (verejným) záujmom, ktorému sa priznáva prednosť. Pokiaľ teda konajúcim orgánom štátu nie sú prekročené zákonom stanovené medze, tak nad individuálnym záujmami jednotlivých fyzických osôb, do ktorých osobnosti je zasahované, prevláda závažnejší, významnejší a funkčne vyšší zvláštny verejný záujem. Takýto zásah podmienený výkonom iného subjektívneho práva alebo zákonom stanovenej povinnosti, zostáva povolený za predpokladu, že k nemu došlo primeraným spôsobom v medziach určených zákonom. 33. Naopak však, nie povoleným zásahom je zásah, pokiaľ sa konajúci proti osobnostným právam fyzickej osoby napr. dopustí excesu, t.j. vybočenia z medzí vlastného procesu, napríklad neprípustné neprocesné úkony súdu voči účastníkovi konania. 34. Neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie, ktoré zasahuje práva chránené ustanovením a nasl. . Skutočnosť, či pôvodca zásahu si bol vedomý nepravdivosti svojho tvrdenia, alebo či išlo iba o nedbalé preberanie poznatkov a ich rozširovanie, je bezvýznamná. Neoprávneným zásahom dotýkajúcim sa ostatných predmetov ochrany (prejavov osobnej povahy, písomností, podobizní, zvukových záznamov a pod.) je ich použitie v rozpore s úpravou obsiahnutou v ustanovení , a . Neoprávneným zásahom môže byť aj pravdivé tvrdenie, ktoré sa dotýka intímnej sféry života občana, pretože tá je takisto chránená ustanovením ako jedna z nemenej významných zložiek osobnosti občana, potrebná na jeho rozvoj a na uplatnenie občana v spoločnosti. Intímnu sféru netvorí len intímny život občana v najužšom zmysle, ale aj rodinný život.

35. V tomto prípade, ak žalovaná vo vyjadrení z 1.4.2019 v rámci konkurzného konania sp. zn: opísala chronologicky skutkové okolnosti konkurzného prípadu vo vzťahu k žalobcovi,

ako aj jeho konanie v procese speňažovania majetku a súčasne, ak aj vyjadrila svoje hodnotenie z pozície F. na základe podnetu konkurzného súdu, tak nešlo o neoprávnený zásah do osobnosti žalobcu v zmysle ust. , pretože konanie žalovanej nebolo v rozpore so zákonnými podmienkami pre výkon správcu konkurznej podstaty ( ZoKV) tak, ako to priamo, či nepriamo uzavreli žalobcom kontaktované štátne orgány, a to napríklad Okresný súd Košice I. v uznesení pod sp.zn. zo dňa 30.5.2019 (práv. 7.6.2019), ktorý nevyhovel námietke zaujatosti voči žalovanej a rozhodol o nevylúčení K. ďalej ani podnet žalobcu na orgán dohľadu nad činnosťou správcu konkurznej podstaty, t.j. na Ministerstve spravodlivosti nebol vyhodnotený v prospech žalobcu, ale naopak, nebolo zistené žiadne pochybenie na strane F. no a napokon, ani podnet žalobcu na polícii nedopadol v prospech žalobcu, ale naopak, zo strany vyšetrovateľa bol daný podnet proti žalobcovi pre trestný čin krivého obvinenia a marenia konkurzného konania. Z týchto rozhodnutí štátnych orgánov, ktorí preverovali činnosť žalovanej, ako správcu konkurznej podstaty na podnety žalobcu nebolo zistené, že by žalovaná uviedla v napadnutom vyjadrení zo dňa 1.4.2019 klamstvá, zavádzajúce informácie, či dezinformácie o žalobcovi, čo by mohlo byť právnym podkladom pre zásah do jeho osobnostných práv. 36. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že návrh žalobcu na ochranu osobnosti nie je dôvodný z dôvodu nepreukázania neoprávnenosti zásahu do osobnosti žalobcu jednak pre existenciu okolností vylučujúcich neoprávnenosť zásahu spočívajúcich v plnení si zákonom uložených povinností žalovanou, ako správcu konkurznej podstaty v rozsahu zákona o konkurze a vyrovnaní, ďalej aj pre existenciu zákonných licencií pre vyhotovenie a použitie písomností osobnej povahy žalobcu na úradné účely žalovanou, avšak v rozsahu povolenom zákonom, ako aj z dôvodu, že sa nepreukázalo, že by žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 1.4.2019 sa dopustila vo vzťahu k žalobcovi nepravdivých tvrdení, nakoľko ich pravdivosť bola podporená rozhodnutiami príslušných orgánov (uvedené v bode 35.), a teda, žalovaná sa pri výkone svojej funkcie nedopustila žiadneho excesu, pretože nevybočila z medzí zákonom predpísaného procesného postupu. Z tohto dôvodu súd konštatuje, že nie sú splnené podmienky pre rozhodnutie o upustení od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, ako aj pre poskytnutie zadosťučinenia formou ospravedlnenia ( ). 37. Na podporu svojho rozhodnutia súd poukazuje na súdnu prax, a to napríklad na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.zn.č.1Co/65/2012, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , alebo aj rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp.zn.č. . 38. Vzhľadom na uvedené súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

T r o v y konania :

39. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 40. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 41. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 42. Podľa zásad o náhrade trov konania ( ) súd priznal procesne úspešnej žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom žalobcovi v dôsledku neúspechu v spore, nárok na ich náhradu nevznikol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach ( ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Podľa ust. odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).