Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/274/2007

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu : W. N., bývajúci v P.,

občan P. R., v dovolacom konaní zastúpený JUDr. A. K., advokátkou Advokátskej kancelárie

so sídlom v P., proti žalovanej : V. Z. P., A., M., IČO: X., vo veci týkajúcej sa pobočky v P.

B., o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá vec sa viedla na

Okresnom súde Považskej Bystrici pod sp.zn. , o dovolaní žalovanej proti

rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 19. septembra 2007 sp.zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 19. septembra 2007 sp.zn. ,

vo výroku, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalovanej bola uložená

povinnosť zaplatiť žalobcovi 62 435,-- Sk do 15 dní od právoplatnosti rozsudku

a vo výrokoch o trovách konania a o povinnosti zaplatiť súdny poplatok, z r u š u j e a vec

v rozsahu zrušenia vracia Krajskému súdu v Trenčíne na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Žalobou podanou na súde 27. mája 2004, spresnenou v priebehu konania, žalobca sa

domáhal na žalovanej splnenia povinnosti nahradiť škodu 28 723,-- Sk a zaplatiť náhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 220 000,-- Sk. Žalobu v časti týkajúcej sa sumy

1 277,-- Sk vzal späť.

Okresný súd Považská Bystrica (súd prvého stupňa) rozsudkom z 23. apríla 2007

č.k. -187 žalobu v časti o splnenie povinnosti zaplatiť náhradu škody vo výške

28 723,-- Sk a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 220 000,-- Sk zamietol

a konanie v časti o zaplatenie 1 277,-- Sk zastavil. Žalovanej nepriznal náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa vychádzal z toho, že žalobca, ktorý je občanom P. R. trvale žijúcim na

území Slovenskej republiky, nepreukázal, že by nezákonným rozhodnutím žalovanej bolo

ohrozené jeho zdravie, občianska česť a ľudská dôstojnosť. Nezákonné rozhodnutie

žalovanej, ktorým sa bezdôvodne domáhala úhrady poistného, bolo doručované žalobcovi do

vlastných rúk, takže vec nebola nijako medializovaná. Žalobca nepreukázal ani to, že by

nesprávne rozhodnutie žalovanej zhoršilo jeho zdravotný stav. Žalovaná hneď po tom, ako

zistila nesprávnosť svojho rozhodnutia, urobila všetky kroky, aby došlo k zastaveniu exekúcie

a uhradila žalobcovi aj trovy konania na základe rozhodnutia súdu. Pokiaľ sa žalobca domáhal

aj náhrady škody spočívajúcej v tom, že mal náklady so zaobstaraním podkladov na

preukázanie neopodstatnenosti požiadaviek žalovanej na zaplatenie poistného, ustálil, že

žalobcom takto vymedzený skutkový stav nemôže byť podriadený pod ustanovenie § 420

, ale jedine pod ustanovenia špeciálneho predpisu, zákona č. 58/69 Zb.

o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo nesprávnym úradným

postupom, platného v čase vzniku tvrdenej škody, podľa ktorého predpisu si žalobca ale musí

nárok na jej náhradu uplatniť najskôr u príslušného ústredného orgánu.

Krajský súd v Trenčíne (odvolací súd), konajúci o odvolaní žalobcu, rozsudkom

z 19. septembra 2007 sp.zn. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho

napadnutej časti tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 62 435,-- Sk do troch

dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa

potvrdil a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania a na účet súdu

súdny poplatok. Výrokom svojho rozsudku opravil v záhlaví rozsudku súdu prvého stupňa

označenie žalovanej tak, že ňou je V. Z. P., A., B., IČO: X.. Na rozdiel od súdu prvého stupňa

dospel k záveru, že konaním žalovanej došlo k zásahu do práva žalovaného na ochranu jeho

osobnosti. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa mal preukázané, že žalovaná

vydala platobné výmery, na základe ktorých sa viedlo exekučné konanie, v priebehu ktorého

sa ale preukázalo, že predmetné platobné výmery sú nezákonné, pretože poistenie za občanov

P. R., žijúcich na území Slovenskej republiky, uhrádza v rámci medzinárodnej zmluvy P. R..

Z tohto dôvodu došlo aj k odkladu exekúcie na vymoženie žalovanou nesprávne vymáhanej

pohľadávky a napokon k jej zastaveniu. Uviedol, že je síce pravdou, že k vymoženiu

poistného nedošlo, mal však za to, že konaním žalovanej došlo k neoprávnenému zásahu do

osobnosti žalobcu, pretože od neho neoprávnene vymáhala nárok, ktorý jej evidentne nepatril.

Podľa odvolacieho súdu neobstojí v tomto prípade obrana žalovanej, ktorá namietala, že dlhý

čas tu boli pochybnosti o platení poistného, ktoré sa vyjasnili až v priebehu exekučného

konania. Pokiaľ tu boli pochybnosti o tom, či žalobca, ako občan P. R. žijúci na Slovensku,

má odvody platiť, nič nebránilo žalovanej, aby sama vykonala úkony smerujúce k objasneniu

danej situácie. Odvolací súd dospel k záveru, že jedine zásluhou žalobcu, ktorý niekoľkokrát

vycestoval do P. a objasňoval svoju situáciu pred P. i S. orgánmi, došlo k objasneniu veci a

jedine jeho osobným pričinením došlo k odkladu exekúcie a neskôr k jej zastaveniu. Pokiaľ

by sa žalobca v exekučnom konaní dôsledne nedomáhal svojich práv a nenamietal, že celá

exekúcia je vedená protizákonne, zrejme by došlo aj k vymoženiu neoprávnene vymáhaného

poistného. Naostatok samotná žalovaná pripustila, že nárok, ktorý bol predmetom exekučného

konania, bol od žalobcu vymáhaný neoprávnene. Podľa odvolacieho súdu z uvedeného

vyplýva, že došlo zo strany žalovanej k zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu.

Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd skúmal ďalej, či žalobca sa dôvodne domáha

priznania primeraného peňažného zadosťučinenia. Uviedol, že v záujme vyriešenia tejto

otázky zameral svoje skúmanie na to, aká bola intenzita a trvanie nepriaznivého následku,

spočívajúceho v znížení ľudskej dôstojnosti a vážnosti žalobcu v spoločnosti. Podľa

odvolacieho súdu je pravda, že korešpondencia ohľadne platenia poistného prebiehala len

medzi žalobcom a žalovanou a preto nemožno dospieť k záveru, že došlo k

zneváženiu pozície žalobcu v očiach širokej verejnosti, na druhej strane však právo na

ochranu osobnosti je potrebné chápať v širšom kontexte. Neoprávnený zásah zo strany

žalovanej trval prakticky od roku 2000 až do roku 2004, kedy konečne bola exekúcia

zastavená. Jedná sa teda o dlhodobý zásah do práva na ochranu osobnosti žalobcu a to

predovšetkým jeho občianskej cti a ľudskej dôstojnosti vrátane jeho práva na súkromie.

Žalobca je dôchodca, ktorý nemal dosiaľ podlžnosti, neviedli sa voči nemu exekúcie a nemal

problémy so žiadnymi inštitúciami. Je preto potrebné prisvedčiť jeho argumentácii, že takýto

neoprávnený zásah zo strany žalovanej veľmi zle vplýval na jeho psychiku a že došlo k

zhoršeniu jeho zdravotného stavu. K zastaveniu neoprávnene vedenej exekúcie došlo v

konečnom dôsledku len zásluhou žalobcu, ktorý na to musel vynaložiť enormné úsilie.

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd, na rozdiel od súdu prvého stupňa, dospel k záveru, že

žalobca sa opodstatnene domáha náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože v tomto

konkrétnom prípade nepostačuje zadosťučinenie podľa ,

najmä s prihliadnutím na intenzitu, trvanie a rozsah nepriaznivých následkov vzniknutých

žalobcovi. Uviedol, že „v tomto prípade boli splnené dve taxatívne kritériá na to, aby mohla

byť titulom ochrany osobnosti poskytnutá žalobcovi aj peňažná satisfakcia. Tieto dve kritériá

predstavujú závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a okolnosti, za ktorých

k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo.“ Rozsah náhrady nemajetkovej

ujmy v peniazoch ustálil v sume 62 435,-- Sk, teda v sume, ktorú žalovaná od žalobcu

neoprávnene vymáhala v exekučnom konaní. Pokiaľ sa žalobca domáhal aj náhrady škody

spočívajúcej v tom, že musel niekoľkokrát vycestovať do P. R., v dôsledku čoho mu vznikli

náklady v súvislosti s cestovným, odvolací súd poukázal na to, že v tomto prípade skutočne

neboli splnené všetky predpoklady na to, aby bola žalobcovi táto náhrada škody priznaná

podľa ustanovenia . Podľa odvolacieho súdu je síce pravda, že

v rámci exekučného konania bola čiastka 62 435,-- Sk na žalobcovi vymáhaná nedôvodne,

považoval však za významnú skutočnosť, že rozhodnutia, na základe ktorých sa žalovaná

domáhala svojich nárokov v rámci exekučného konania, dosiaľ neboli zrušené. Chýba tu teda

základný predpoklad pre vznik zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti.

To, že platobné výmery boli vydané neoprávnene, bez právneho podkladu, je zrejmé len z

písomnej korešpondencie v rámci exekučného konania medzi žalobcom, žalovanou a ďalšími

orgánmi. Z týchto dôvodov mal odvolací súd za to, že súd prvého stupňa správne zamietol

žalobu v časti domáhajúcej sa splnenia povinnosti nahradiť aj škodu 28 723,-- Sk.

Proti rozsudku odvolacieho súdu v časti, ktorou bol zmenený rozsudok súdu prvého

stupňa a bolo rozhodnuté o trovách konania a o súdnom poplatku, podala žalovaná dovolanie,

ktoré odôvodnila tým, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci (dovolací dôvod podľa ). Navrhla napadnutý rozsudok zrušiť

a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Podľa žalovanej žalobca nepreukázal, že jej

konanie bolo spôsobilé v značnej miere znížiť jeho dôstojnosť, česť a vážnosť v spoločnosti.

Neboli tak splnené zákonné predpoklady poskytnutia ochrany osobnostných práv žalobcu

formou náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Navyše žalobca sa mylne domnieva, že

ku komplikáciám pri vymáhaní poistného došlo jej zavinením. Uviedla, že podľa vysvetlení

a vyjadrení Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, podávaných do septembra 2003,

nemali P. štátni občania nárok na čerpanie bezplatnej zdravotnej starostlivosti v Slovenskej

republike. Rozhodnutia žalovanej vo veci zdravotného poistenia žalobcu boli zákonné, aj keď

žalobcovi sa nejavili byť spravodlivé. Tiež uviedla, že mechanizmus úhrad poistného za P.

štátnych občanov dosiaľ nie je vyriešený. Nie je tu teda žiadny dôvod, aby žalobca úspešne

vymáhal náhradu akejkoľvek škody a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Práve naopak,

poškodenou stranou je Z. P., pretože od roku 1995 uhrádza žalobcovi všetky platby spojené

s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, hoci za neho nemá dosiaľ uhradené žiadne poistné,

nakoľko mechanizmus úhrad poistného zdravotným poisťovniam za poistencov „typu

navrhovateľa“ nebol doteraz Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky doriešený. V

závere svojho opravného prostriedku žalovaná spochybňovala aj spôsob rozhodnutia

odvolacieho súdu o trovách konania a o jej povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

Žalobca navrhol dovolanie žalovanej zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), postupujúc

podľa predpisov účinných od 15. októbra 2008 (prechodné ustanovenie

k úpravám účinným od 15. októbra 2008 na základe ), po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), za ktorú koná zamestnanec

s právnickým vzdelaním ( ), proti výroku rozhodnutia, ktorý možno

napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), preskúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu

a dospel k týmto záverom:

V prejednávanej veci žalobca uplatnil dva nároky, a to nárok na náhradu škody

a na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch ( a ). Žaloba

v časti o splnenie povinnosti nahradiť škodu bola právoplatne zamietnutá a dovolanie

žalovanej sa tejto časti rozhodnutia odvolacieho súdu nedotýka. Prieskumu dovolacieho súdu

preto otázka správnosti rozhodovania súdov o tejto otázke nepodlieha. Zvyšnej časti žaloby,

týkajúcej sa povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy

spôsobenej na jeho osobnosti ( a nasl. ), bolo odvolacím súdom

sčasti vyhovené. V dôsledku podania dovolania žalovanou treba v dovolacom konaní posúdiť

správnosť tohto rozhodnutia odvolacieho súdu.

v priznáva každej fyzickej osobe právo na ochranu proti

zásahom do jej osobnosti, najmä jej života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako

aj súkromia, mena a prejavov osobnej povahy.

K vzniku občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom

do osobnosti fyzickej osoby podľa musí byť ako predpoklad

zodpovednosti splnená podmienka existencie zásahu objektívne spôsobilého vyvolať

nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení alebo len v ohrození osobnosti fyzickej osoby

v jej fyzickej a morálnej integrite. Pojem zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby

zákonník nedefinuje ani nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu byť

dotknuté osobnostné práva fyzickej osoby. Je ním však bezpochyby tak aktívne konanie, ako

aj pasívne správanie (zdržanie sa konania alebo jeho opomenutie), ktoré má v zákone uvedené

znaky. Týmito znakmi je predovšetkým neoprávnenosť a nedovolenosť zásahu, ďalej

objektívna spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby, príčinná

súvislosť medzi zásahom a porušením osobnostných práv. Nedostatok ktoréhokoľvek z týchto

predpokladov vylučuje možnosť uloženia sankcií podľa ustanovení § 13 Občianskeho

zákonníka.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že odvolací súd vyvodil svoj záver

o existencii zásahu do osobnostných práv žalobcu v podstate z toho, že žalovaná vymáhala

od žalobcu poistné bezdôvodne („ ... konaním žalovaného došlo k neoprávnenému zásahu

do osobnosti žalobcu, ktorý neoprávnene vymáhal nárok, ktorý mu evidentne nepatril“) majúc

za to, že ňou vydané výmery sú nezákonné [„Z dokazovania pred súdom prvého stupňa je

zrejmé, že žalovaný vydal platobné výmery, na základe ktorých sa viedlo exekučné konanie,

v priebehu ktorého sa však preukázalo, že predmetné platobné výmery zo strany žalovaného

,súdu´ (zrejme správne má byť slovo ,sú´) nezákonné, nakoľko ...“].

Záver odvolacieho súdu o existencii zásahu do osobnostných práv žalobcu konaním

žalovanej nie je správny, resp. je predčasný. Dôvody, ktorými odvolací súd popiera

správnosť záverov súdu prvého stupňa, že nebolo preukázané, že by nezákonným

rozhodnutím žalovanej bolo ohrozené zdravie, občianska česť a ľudská dôstojnosť žalobcu, sú

len úvahami bez potrebného skutkového zistenia, preto nie sú vôbec presvedčivé a zatiaľ ani

správne. Vychádzajúc z vyššie uvedeného neprávneho záveru odvolací súd neskúmal a teda

v odôvodnení svojho rozhodnutia ani bližšie neuviedol, do ktorých dielčích práv

zabezpečujúcich občianskoprávnu ochranu jednotlivých typických hodnôt osobnosti fyzickej

osoby ( obsahuje iba exemplárny výpočet stránok osobnosti

človeka požívajúcich ochranu) mala žalovaná zasiahnuť svojím konaním, v čom spočíva

neoprávnenosť a (objektívna) spôsobilosť jej konania negatívne dopadnúť na osobnosť

žalobcu a príčinná súvislosť medzi konaním žalovanej a porušením práv žalobcu.

Až po riadnom odôvodnení záveru o existencii neoprávneného zásahu žalovanej

objektívne spôsobilého zasiahnuť do konkrétnych zložiek osobnosti žalobcu a riadnom

ustálení príčinnej súvislosti medzi takým zásahom a porušením osobnostných práv žalobcu

bolo možné pristúpiť ku skúmaniu, či žalobcovi vzniklo právo aj na náhradu nemajetkovej

ujmy v peniazoch.

Dovolací pripomína odvolaciemu súdu, že podľa ustálenej súdnej praxe

neoprávneným zásahom v zmysle ustanovenia a nasl. je zásah

do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, t.j. s právnym

poriadkom. Niektoré zásahy, hoci zdanlivo odporujú objektívnemu právu, nemožno napriek

tomu posúdiť ako neoprávnené. Podstatou toho je existencia okolností vylučujúcich

neoprávnenosť zásahu. O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nejde, okrem iného,

v prípadoch, kedy je zásah dovolený (resp. jeho možnosť je predpokladaná) zákonom. Ide

najmä o tzv. zákonné licencie, resp. prípady, keď k zásahu do osobnosti fyzickej osoby

dochádza pri výkone iného práva ustanoveného zákonom alebo keď iný subjekt plnil právnu

povinnosť, ktorú mu ukladá zákon. Pravda, za výkon zákonnej (úradnej) licencie nie je možné

považovať každé konanie alebo proces, ale iba také konanie alebo proces, ktoré výslovne

upravuje zákon. Neoprávnenosť zásahu do práva na ochranu osobnosti je teda vylúčená aj

vtedy, ak došlo k zásahu v rámci úradného konania a ak zásah nevybočil z rámca daného

platnými predpismi. Legálnosť konania alebo procesu príslušného orgánu nemožno posúdiť

na základe výsledku tohto konania alebo procesu, ale iba na základe podmienok stanovených

zákonom pre ich začatie a priebeh. Pokiaľ teda je v súlade so zákonnými podmienkami začaté

príslušné konanie, v ktorom bolo vydané zákonom predpokladané rozhodnutie, nie je vydanie

takého rozhodnutia neoprávneným zásahom do osobnostných práv účastníka konania, a to ani

v prípade, že po jeho vydaní sa preukáže, že nebolo vydané dôvodne. Nemožno pritom

opomenúť, že otázku nezákonnosti rozhodnutia nemožno posudzovať zo strany súdu ako

otázku predbežnú. Súd vychádza z toho, že rozhodnutie je nezákonné iba vtedy, ak

rozhodnutie bolo príslušným rozhodnutím kompetentného orgánu zrušené ako nezákonné.

„Nebolo by možné pripustiť žalobu na ochranu osobnosti pre obsah vydaného rozhodnutia

(odôvodnenie rozhodnutia) proti orgánu, ktorý je povolaný také rozhodnutie urobiť. Náprave

tu totiž slúžia opravné prostriedky proti rozhodnutiu, prípadne návrh na opravu dôvodov

rozhodnutia súdu podľa ustanovenia “ (porovnaj Zborník III. Najvyššieho súdu,

SEVT, Praha 1980, str. 196, 197).

Bude úlohou odvolacieho súdu, aby v ďalšom konaní, vychádzajúc z vyššie

uvedených zásad, posúdil, či konaním a rozhodnutiami žalovanej mohlo byť zasiahnuté

do osobnostných práv žalobcu.

V prípade, že odvolací súd na základe ďalšieho konania vo svojom novom rozhodnutí

dospeje k záveru, že sú dané všetky znaky neoprávnenosti zásahu žalovanej do osobnostných

práv žalobcu, bude potrebné riadne skúmať, či neoprávnený zásah spočívajúci v porušení

alebo ohrození osobnosti žalobcu skutočne vyvolal následok predpokladaný v ustanovení § 13

ods. 2 . Povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť

a dôkazné bremeno ohľadne príčinnej súvislosti zaťažuje dotknutú fyzickú osobu.

Pokiaľ ide o vyjadrenie miery, akou bola zásahom znížená dôstojnosť alebo vážnosť

osoby v spoločnosti, bude pritom treba vychádzať z následnej reakcie, ktorú zásah vyvolal

v rodinnom, pracovnom či inom prostredí fyzickej osoby. Túto mieru treba zisťovať

dokazovaním a posúdiť na základe poznania a vyhodnotenia tejto reakcie. Iba v prípade, ak sa

dostatočne preukáže reakcia svedčiaca o znížení dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti

v značnej miere v zmysle , môže byť fyzickej osobe

výnimočne subsidiárne priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch (pozri napr.

rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. ).

I keď jednotlivé súčasti osobnosti fyzickej osoby a osobnostných práv, ktorým

poskytuje ochranu (ľudská dôstojnosť, česť, meno, vážnosť,

súkromie a pod.) sú hodnoty, ktoré v podstate nemožno vyjadriť v peniazoch, neoceniteľnosť

jednotlivých stránok ľudskej osobnosti ešte neznamená, že by peniazmi nebolo možné

vyjadriť výšku náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej protiprávnym zásahom do osobnosti.

Výšku náhrady nemajetkovej ujmy možno určiť, a to spôsobom, ktorý uvádza zákon

- s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva

došlo (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. ).

Odvolací súd sčasti vyhovel žalobe na splnenie povinnosti zaplatiť náhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch bez toho, aby mal riadne preukázané, či zásah skutočne mal

za následok zníženie občianskej bezúhonnosti, cti, vážnosti alebo dôstojnosti žalobcu

v spoločnosti, a to v značnej miere. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva,

akú kvalifikovanú ujmu vyvolal neoprávnený zásah žalovanej u žalobcu. Pritom musí ísť

o objektívne zistiteľný stav, ktorého existencia musí byť preukázaná nad všetky pochybnosti.

Odvolací súd ale pred rozhodnutím o priznaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy

v peniazoch existenciu takéhoto stavu nezisťoval a okrem výsluchu účastníkov konania

žiadne tomu zodpovedajúce dokazovanie nevykonal. Keďže výšku náhrady nemajetkovej

ujmy v peniazoch určuje súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti,

za ktorých k porušeniu práva došlo ( ), nemožno

za náležitý považovať záver odvolacieho súdu o primeranosti náhrady nemajetkovej v rozsahu

pohľadávky vymáhanej od žalobcu v exekučnom konaní (62 435,-- Sk).

Keďže v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd nedostatočne

zistil skutkový stav, dovolací súd uznesením zrušil jeho dovolaním žalovanej dôvodne

napadnutú časť rozsudku vo veci samej (, prvá veta v znení zákona č.

) a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( v znení zákona č.

). Zrušil aj od zrušovanej časti rozhodnutia závislé rozhodnutia o trovách

konania a o súdnom poplatku ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. decembra 2008

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková