Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17Co-34-2019.pdf
PDF · 98.34 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/34/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr Zlaty Simkovej v spore žalobcu D.. D. P., T. A. X, XXX XX P. proti žalovanej Obec Korejovce, 090 05 Korejovce, zastúpená JUDr. Jozefom Bujdošom, advokátom, so sídlom Hliny 262/2, 091 01 Stropkov, o zaplatenie 4.152,78 Eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 8C3/2017-78 zo dňa 15.októbra 2018, takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok a vracia vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie prvoinštančnému súdu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu zamietol. Rozhodol, že žalovaná má nárok proti žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca (žalobou podanou dňa 25.1.2017) domáhal zaplatenia najskôr sumy 4.152,78 Eur s prísl. a neskôr žaloba bola rozšírená na sumu 5.737,16 Eur s príslušenstvom, a to z dôvodu, že žalobca zastupoval pred Okresným súdom Svidník pod sp. zn. 5C 96/2009 žalovanú v konaní o určenie vlastníckeho práva, kde došlo po vzájomnej dohode k ukončeniu plnomocenstva. Žalobca v liste o ukončení plnomocenstva zo dňa 29.1.2015 podal aj návrh dohody o finančnom vyporiadaní. Žalovaná uviedla, že má záujem o seriózne vysporiadanie veci, ale žiadnu čiastku doposiaľ neuhradila. Preto si žalobca uplatnil náhradu za úkony právnych služieb vykonaných v tomto konaní. Prvoinštančný súd vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaná včas odpor. Namietala uplatnený nárok, namietala jeho premlčanie a namietala aj výšku požadovanej odmeny a jednotlivé úkony právnej pomoci. Prvoinštančný súd v priebehu konania na pojednávaní dňa 15.10.2018 pripustil rozšírenie žaloby na sumu 5.737,16 Eur s príslušenstvom. Po vykonanom dokazovaní prvoinštančný súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný. Nárok posúdil podľa § 24 ods. 3 zákona o advokácií a ďalej podľa § 566 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, podľa § 568 ods. 3 a podľa § 571 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a podľa § 391 a § 397 Obchodného zákonníka, z procesného predpisu aplikoval ustanovenie § 132 ods. 1, 2 a § 191 ods. 1 CSP a § 215 CSP. Prvoinštančný súd sa vysporiadal s námietkou premlčania. Dospel k záveru, že medzi stranami konania bola uzatvorená ústna zmluva o poskytovaní právnych služieb, ktorá svojou povahou je mandátnou zmluvou, respektíve príkaznou zmluvou podľa Občianskeho zákonníka v prípade fyzických osôb. Podľa Obchodného zákonníka mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účte zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. Odmena advokáta sa riadi predovšetkým zmluvou s klientom a to čo do výšky, ako aj splatnosti odmeny. Medzi stranami nebolo sporné, že k uzavretiu osobitnej dohody o odmene žalobcu a o jej splatnosti nedošlo, preto vzniká mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na
to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie. Zmluva neobsahuje ustanovenie o výške odmeny a jej splatnosti, preto je mandant povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzatvorenia zmluvy za obdobnú činnosť. V danom prípade sa odmena žalobcu riadila ustanoveniami o advokátskej tarife a splatnosť odmeny nastala podľa § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka riadnym vykonaním činnosti, na ktorú bol povinný. Právo na odmenu advokáta je majetkovým právom, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej štvorročnej premlčacej dobe podľa Obchodného zákonníka. Prvoinštančný súd pri rozhodovaní poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30.10.2012 sp. zn. 33Cdo 4319/2011 podľa ktorého výzva advokáta adresovaná klientovi na zaplatenie odmeny nie je určujúca z hľadiska premlčania. Premlčacia doba začne plynúť už deň potom, čo právo na odmenu objektívne vzniklo, pretože týmto dňom mohol advokát svoje právo vykonať, teda odôvodnene ho uplatniť žalobou na súde. Prvoinštančný súd v tejto súvislosti poukázal aj na ustanovenie § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. Žalobcovi vznikol objektívne nárok na odplatu po riadnom vykonaní činnosti, teda najneskôr právoplatným skončením konania vedenom na prvoinštančnom súde pod sp. zn. 5C 96/2009 dňa 22.5.2010, kedy nadobudol právoplatnosť výrok o zamietnutí žaloby, respektíve dňa 13.2.2012, kedy nadobudol právoplatnosť výrok o trovách konania. Žalobca mohol prvýkrát svoje právo uplatniť žalobou na súde dňa 23.5.2010, respektíve 14.2.2012. Týmto dňom začala plynúť štvorročná premlčacia doba, ktorá uplynula najneskôr dňa 14.2.2016 a žaloba bola podaná na súde až dňa 25.1.2017. Okolnosť, že žalobca vyzýval žalovaného na zaplatenie odmeny v priebehu roku 2015 je bez právneho významu v súvislosti so začiatkom plynutia premlčacej doby, pretože premlčacia doba začala plynúť zánikom právneho vzťahu žalobcu a žalovanej splnením, teda vykonanej riadnej činnosti, ku ktorej došlo najneskôr k právoplatnosti skončenia konania. Právoplatnosť rozhodnutia, ktorým bolo skončené konanie zaniklo plnomocenstvo udelené žalobcovi a právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy o poskytovaní právnych služieb. Preto prvoinštančný súd považoval námietku premlčania za dôvodnú a nárok žalobcu za premlčaný vo všeobecnej štvorročnej premlčacej dobe, ktorá začala plynúť najneskôr 14.2.2012 a uplynula 14.2.2016, teda pred podaním žaloby dňa 25.1.2017. Vzhľadom na uvedené nebolo účelné a hospodárne vykonávať dokazovanie, čo do dôvodu a výšky uplatneného nároku. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal nárok na náhradu trov konania žalovanej, ktorá mala v konaní plný úspech.
3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Žiadal, aby napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu bol zrušený a aby vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že neboli splnené procesné podmienky pre vyhlásenie výroku o premlčaní uplatneného nároku, ďalej, že konanie má inú vadu, ktorá má mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že v prejednávanej veci prvoinštančný súd posúdil nárok žalobcu podľa predpisov obchodnoprávnych, aj keď obdobnú vec už raz odvolací súd v konaní pod sp.zn. 5Cob 44/2012 posúdil ako občianskoprávny vzťah. Preto je na mieste aplikovať trojročnú všeobecnú premlčaciu lehotu. Naviac, v tomto rozsudku sa kladie dôraz na výzvu na zaplatenie dlhu, kde oproti tomu v rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky je uvedené, že premlčacia doba začína plynúť vykonaním celej činnosti spočívajúcej v právnej službe, ku ktorej sa advokát zaviazal. Žalobca uviedol, že jeho činnosť sa začala na základe plnomocenstva zo dňa 28.12.2009, kde ho Obec Korejovce splnomocnila na vykonanie právnych úkonov týkajúcich sa určenia vlastníckeho práva k pozemku. Činnosť bola ukončená dňa 27.1.2015 prevzatím uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.12.2014 sp. zn. 5Co 162/2014-141, ktorým bolo rozhodnuté o odvolaní obce proti uzneseniu prvoinštančného súdu zo dňa 20.3.2014 sp. zn. 3C 46/2010-121 o zamietnutí návrhu na obnovu konania, kde žiadal o obnovu konania pod sp. zn. 5C 96/2009. Následne dňa 25.2.2015 podal vo veci dovolanie, ktorý deň je dňom ukončenia činnosti ku ktorej sa zaviazal podľa prijatého plnomocesntva zo dňa 28.12.2009. Objektívne začala žalobcovi plynúť lehota na uplatnenie práva prvým dňom po dni, kedy obec prevzala písomnú výpoveď, a to dňa 2.2.2015, respektíve 25.2.2015, kedy podal dovolanie. Poukázal aj na záver Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo 4319/11, kde premlčacia lehota začína plynúť vykonaním celej činnosti spočívajúcej v právnej službe, ku ktorej sa advokát zaviazal. Žalobca namietal, že odpor žalovanej zo dňa 22.12.2017 proti platobnému rozkazu zo dňa 30.11.2017 nie je vecne odôvodnený, preto prvoinštančný súd mal odpor vyhlásiť za neúčinný, lebo nie je vecne odôvodnený a určiť právoplatnosť a účinnosť platobného rozkazu.
4. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Žalovaná zastávala právny názor podľa ktorého prvoinštančný súd správne určil premlčaciu dobu, nárok považoval za premlčaný aj pokiaľ ide o trojročnú lehotu. Správne súd určil aj deň, kedy začala žalobcovi plynúť premlčacia doba, a to dňa 22.5.2010, kedy nadobudol právoplatnosť výrok o zamietnutí žaloby, respektíve 13.2.2012, kedy nadobudol právoplatnosť výrok o trovách konania. Keďže žalobca podal žalobu až dňa 25.1.2017, žaloba je premlčaná.
5. V písomnom vyjadrení žalobcu k vyjadreniu žalovanej žalobca uviedol, že zotrváva na svojich predchádzajúcich dôvodoch uvedených v odvolaní v celom rozsahu.
6. Vo vyjadrení žalovanej k vyjadreniu žalobcu žalovaná uviedla, že žiada prvoinštančný rozsudok potvrdiť a uplatnila si trovy odvolacieho konania.
7. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasledujúcich CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne.
8. Prvoinštančný súd zistil, že v konaní sp. zn. 5C 96/2009 dňa 30.12.2009 podala Obec Korejovce, zastúpená JUDr. Jánom Kicom, advokátom, žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Na čl. 19 tohto spisu sa nachádza plnomocenstvo, na základe ktorého Obec Korejovce splnomocnila JUDr. Jána Kica, advokáta na zastupovanie vo veci určenia vlastníckeho práva k presne vymedzenému pozemku v k.ú. Korejovce. Dňa 21.4.2010 prvoinštančný súd žalobu zamietol. Tento výrok nadobudol právoplatnosť dňa 22.5.2010. Výrok o náhrade trov konania po zrušení odvolacím súdom nadobudol právoplatnosť až dňa 13.2.2012. Žalobca listom zo dňa 29.1.2015 vypovedal žalovanej plnomocenstvo udelené na zastupovanie vo viacerých veciach, medzi inými aj v konaní sp. zn. 5C 96/2009 a 3C 46/2010. Žalovaná v liste zo dňa 22.2.2015 namietala žalobcovi, že konanie 5C 96/2009 je právoplatne ukončené a obec v konaní nebola úspešná a čiastočné úhrady za zastupovanie boli vykonané. Žalovaná listom zo dňa 30.6.2015 zamietla návrh dohody o finančnom vyrovnaní žalobcu vo výške 10.000,- Eur.
9. Prvoinštančný súd posúdil nárok žalobcu podľa Obchodného zákonníka, konkrétne podľa ustanovení o mandátnej zmluve. Od tohto odvíjal aj následky uplatnenej námietky premlčania.
10. Odvolací súd postupom podľa § 382 CSP majúc za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzval strany sporu, aby sa k uvedenému v 10-dňovej lehote vyjadrili. Odvolací súd uviedol, že ide o ustanovenie § 727 a § 731 Občianskeho zákonníka, ktoré sa týka príkaznej zmluvy a ďalej ustanovenia § 100 ods. 1, § 101 a § 102 Občianskeho zákonníka. K uvedenému zaujala písomné stanovisko žalovaná, ktorá poukázala na to, že v danom prípade je možné tento vzťah medzi žalobcom a žalovanou posúdiť podľa § 724 Občianskeho zákonníka. Žalobca v prejednávanej veci vôbec nedoručil žalobkyni žiadne vyúčtovanie, len bola doručená žaloba na súd o zaplatenie odmeny. V danom prípade pri úhrade odmeny nejde o právo, ktoré musí byť najskôr uplatnené u žalovanej, aby mohla začať plynúť premlčacia doba. Žiadal preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Žalobca k výzve odvolacieho súdu uviedol, že súd pozná právo a pre zachovanie právnej istoty, účelnosti a efektivity odvolacieho konania, v snahe predísť vydaniu tzv. prekvapivého rozhodnutia poukázal už na existujúce obdobné rozhodnutie o jeho nároku vo veci č.k. 5Cob 44/2012 - 109 Krajského súdu v Prešove.
11. Odvolací súd zo spisového materiálu zistil, že v žalobe si žalobca uplatňuje náhradu za vykonané služby právnej pomoci vo veci sp. zn. 5C 96/2019, kde svoj nárok presne vyšpecifikoval na sumu 4.152,78 eur a žiadal priznať aj úroky z omeškania 8,05 % od 1.2.2015 do zaplatenia. Žaloba bola podaná dňa 25.1.2017. V priebehu konania žalobca podaním, ktoré sa nachádza na čl. 48, 49 súdneho spisu a ktoré došlo prvoinštančnému súdu dňa 1.10.2018 uviedol, že si uplatňuje iný, respektíve širší nárok než uviedol v žalobe, kde žiadal priznať trovy právneho zastúpenia vo výške 5.537,04 Eura s 8,05% úrokom z
omeškania od 1.2.2015 do zaplatenia a okrem iného uviedol, že si uplatňuje nárok na odmenu aj za konanie, kde podal návrh na obnovu konania dňa 28.5.2010. Okrem toho žiadal aj náhradu súdneho poplatku 249,- Eur, náhradu režijného paušálu vo výške 57,56 Eur, náhradu za premeškaný čas vo výške 48,08 Eur, náhradu za použitie motorového vozidla vo výške 32,94 Eura, a náhradu za spotrebované pohonné hmoty vo výške 76,098 Eura, všetky nároky taktiež s 8,05 % ročným úrokom z omeškania od 1.2.2015 do zaplatenia. V priebehu konania k tomuto zaujal písomné stanovisko žalovaný, ktorý na čl. 53 súdneho spisu poukázal na to, že úkon právnej služby, a to návrh na obnovu konania zo dňa 28.5.2010 nie je možné považovať za úkon právnej pomoci v konaní sp. zn. 5C 96/2009. Na pojednávaní dňa 15.10.2018 žalobca uviedol, že si uplatňuje nárok celkove vo výške 5.737,16 Eur s 8,05% ročným úrokom z omeškania od 1.2.2015 do zaplatenia. Súd v tomto rozsahu konanie o rozšírenie žaloby pripustil na pojednávaní.
12. Odvolací súd zistil, že rozšírený návrh na začatie konania po vykonaní súčtu jednotlivých uplatnených položiek nepredstavuje sumu 5.737, 16 Eura, ale sumu 6.718,- Eura. Ďalej odvolací súd zistil z obsahu výpovede žalobcu na pojednávaní dňa 15.10.2018, že predmetom nároku nie je odmena za právnu pomoc v konaní a obnovu konania. Z obsahu výsluchu žalobcu však vyplýva, že ako zástupca žalovanej v inom konaní bol podaný návrh na obnovu konania zrejme dvakrát, a to vo veci sp. zn. 6C 147/2009 a následne sp. zn. 3C 46/2010, ktoré konanie sp. zn. 3C 46/2010 bolo pokusom o obnovu konania právoplatne ukončeného pod sp. zn. 5C 96/2004. Vo vzťahu k podaniu na čl. 48 súdneho spisu, kde žalobca rozširuje uplatnený nárok je potom nejasné, v akom rozsahu a aké nároky si vlastne žalobca uplatňuje. Prvoinštančný súd bez toho, aby odstránil uvedené nejasnosti o uplatnenom nároku rozhodol, keď neposúdil potom samostatne plynutie premlčacej lehoty u oboch uplatnených nárokov a to nároku na náhradu odmeny, ktorý bol uplatnený na súde 25.1.2017 a o rozšírenom nároku uplatnenom dňa 3.10.2018 na súde. Vzhľadom na uvedené odvolací súd potom nevie posúdiť, v akom rozsahu je predmet konania, ktorá časť uplatnenej istiny predstavuje základné konanie sp. zn. 5C 96/2004 a odmenu za toto konanie a ktorá časť uplatneného nároku predstavuje konanie sp. zn. 3C 49/2010, kde v odvolaní žalobca tvrdí, že jeho plnomocenstvo trvalo až do momentu vypovedania, teda aj v konaní o obnovu konania vo veci sp. zn. 3C 46/2010. Pokiaľ súd nemal ujasnený rozsah uplatneného nároku, právny dôvod uplatneného nároku, nemohol zaujať stanovisko ani k plynutiu premlčacej doby.
13. Z obsahu spisového materiálu sa odvolaciemu súdu javí, že uplatnený nárok žalobcu na odmenu vychádza z ustanovenia § 724 Občianskeho zákonníka. Zmluva má neformálny charakter, kompetencie žalobcu vyplývali priamo z udelenej plnej moci. Za vykonanie úkonov má žalobca nárok na odmenu. Odmena pokiaľ aj nebola jednoznačne dohodnutá. Vykonanie príkazu žalovanej priamo súviselo vtom čase s povolaním žalobcu, išlo o profesionálne zastúpenie žalovanej v sporovom konaní advokátom. Keďže nebola dohodnutá iná odmena, platí obvyklá odmena podľa zákona o advokácií a vyhlášky č. 655/2004 Z.z. V prejednávanej veci žalobca tvrdil, že jeho právny vzťah so žalovanou zanikol výpoveďou plnomocenstva, ktorú výpoveď žalovaná prevzala dňa 2.2.2015. Je možné vyhodnotiť podľa pripojenej plnej moci zatiaľ len v spisovom materiáli sp. zn. 5C 96/2004 na čl. 19 súdneho spisu, že ide o plnomocenstvo na zastúpenie v konaní pred súdom, kedy právny vzťah z takejto zmluvy zaniká až splnením príkazu, teda doručením rozhodnutia o poslednom do úvahy pripadajúcom opravnom prostriedku advokátovi. Až týmto okamihom vzniká advokátovi právo na odmenu a až od tohto momentu sa odvíja začiatok plynutia všeobecnej premlčacej doby. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka je táto lehota trojročná. Z obsahu spisového materiálu nie je zistiteľné, vzhľadom na doplnenie uplatneného nároku žalobcu a jeho nejasnú výpoveď na pojednávaní dňa 15.10.2018, v akom rozsahu si uplatňuje nárok na odmenu voči žalovanej v konaní 5C 96/2004 pre účely posúdenia plynutia premlčacej lehoty.
14. Z obsahu podania, ktoré je na čl. 47 súdneho spisu, a ktoré došlo prvoinštančnému súdu dňa 3.10.2018 a z výsluchu žalobcu na pojednávaní dňa 15.10.2018 je nezistiteľné, o aké úkony v súvislosti s odmenou žalobcu ide pri uplatňovanom nároku na odmenu za návrh na obnovu konania a ďalšie nároky. Pokiaľ by išlo o nárok z veci sp. zn. 3C 46/2010, kde sa prejednávala vec obnovy konania veci sp. zn. 5C 96/2004, prvoinštančný súd si nepripojil uvedený spis a nie je jasné, aká plná moc v spise sa nachádza,
rozsah uplatneného nároku na obnovu konania a opäť posúdenie včasnosti podania rozšíreného návrhu na čl. 48 súdneho spisu.
15. Pokiaľ žalobca namietal, že prvoinštančný súd považoval odpor proti vydanému platobnému rozkazu za riadne vecne odôvodnený, je potrebné uviesť, že odpor proti platobnému rozkazu podaný žalovanou sa nachádza na čl. 16 až 20 súdneho spisu. Podľa § 267 ods. 1 CSP odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť. Ustanovenie § 129 sa pri nedostatku vecného odôvodnenia nepoužije. V odôvodnení žalovaný opíše rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku. K odporu pripojí listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne vyznačí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. O tom musí byť žalovaný v platobnom rozkaze poučený. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že nevyhnutnou náležitosťou odporu je jeho vecné odôvodnenie. Odpor podaný s odôvodnením vo veci samej je spôsobilým opravný prostriedok proti vydanému platobnému rozkazu, kedy je potrebné platobný rozkaz zrušiť a vo veci konať. Odpor žalobcu zodpovedá zákonným kritériám, naviac k odporu žalovaná pripojila aj listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva. Preto námietka žalobcu o nedostatkoch náležitosti odporu nie je dôvodná.
16. Vzhľadom na uvedené okolnosti prípadu a vzhľadom na to, že odvolací súd s poukazom na konanie pred prvoinštančným súdom nemôže dať jednoznačnú odpoveď na námietky žalobcu, napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP. Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces a tento nedostatok nie je možné napraviť v odvolacom konaní.
17. Úlohou prvoinštančného súdu bude v ďalšom konaní jednoznačne zistiť, čo je predmetom konania. Je potrebné ustáliť, čo je predmetom konania v žalobe, ktorá došla na súd dňa 25.1.2017 a ďalej čo je predmetom konania dodatku k žalobe v podaní na čl. 48, 49 súdneho spisu aj s poukazom na nejasnú výpoveď žalobcu na pojednávaní dňa 15.10.2018. Odvolaciemu súdu sa javí, že v danom prípade je samostatne uplatnený nárok na odmenu v žalobe, ktorá došla súdu dňa 25.1.2017 a samostatne je uplatnený nárok na odmenu za konanie o obnovu konania a ďalšie náležitosti, ktoré vznikli v súvislosti s konaním. Je potrebné vo vzťahu ku každému samostatnému nároku skúmať včasnosť uplatneného nároku na súde a posúdiť námietku premlčania vychádzajúc zo skutočnosti, že vzťah medzi stranami sporu je občianskoprávny, riadiaci sa ustanovením § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka o príkaznej zmluve. Až po tom, čo bude prvoinštančný súd mať jednoznačne zistené, čo je predmetom konania bude môcť u samostatných nárokov samostatne posúdiť námietku premlčania u týchto nárokov a tak o žalobe rozhodnúť. Prvoinštančný súd si pripojí, pokiaľ bude žalobca trvať na nároku na odmenu za obnovu konania, aj príslušný spisový materiál, ktorý žalobca ako dôvod uplatneného nároku označí. Prvoinštančný súd o rozšírenie žaloby a to nielen, čo do výšky uplatneného nároku, ale aj vo vzťahu k skutkovým tvrdeniam uplatneného nároku rozhodne uznesením tak, aby bolo jednoznačne zistiteľné, čo si podaním na čl. 48 súdneho spisu žalobca naviac uplatňuje a z akého právneho dôvodu. Prvoinštančný súd v konečnom rozhodnutí podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne aj o náhrade trov celého konania.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.