Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sa/2/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci žalobcu Z.. Z. J., bytom R., S.. Y. XXXX/XA, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonitosti rozhodnutia a postupu generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 21.12.2018 číslo: XXX XXX XXXX X a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 24.09.2018 číslo: XXX XXX XXXX 0, na základe sociálnej žaloby v sociálnych veciach, takto

rozhodol:

Zrušuje rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 21.12.2018 číslo: XXX XXX XXXX X a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 24.09.2018 číslo: XXX XXX XXXX X a vracia vec žalovanej na ďalšie konanie.

Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 21.12.2018 rozhodla žalovaná ako príslušný odvolací orgán podľa o sociálnom poistení (ďalej len „“) o odvolaní Z.. Z. J. („účastníka konania“) proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 24.09.2018 číslo: XXX XXX XXXX X („rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie“) vo veci zamietnutia žiadosti o zhodnotenie príjmov za obdobie poskytovania služieb na základe povolenia národného výboru tak, že odvolanie zamietla v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie.

2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia generálny riaditeľ žalovanej citoval ust. a a uviedol, že Sociálna poisťovňa, ústredie na základe opätovnej žiadosti o doplnenie príjmov do vymeriavacích základov zo dňa 06.06.2018, doručenej Sociálnej poisťovni, pobočka Poprad dňa 06.06.2018, rozhodla rozhodnutím zo dňa 24.09.2018, ktorým účastníkovi konania podľa a Vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí číslo ktorou sa vykonáva o sociálnom zabezpečení (ďalej len „“) zamietla žiadosť zo dňa 06.06.2018 o zhodnotenie príjmov za obdobie poskytovania služieb na základe povolenia národného výboru.

3. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie podal účastník konania v stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že Sociálna poisťovňa nesprávne pochopila zmysel a dikciu vyhlášky č. a žiadal o doplnenie vymeriavacích základov za roky 1989 až 1991.

4. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 24.09.2018 a priloženú spisovú dokumentáciu účastníka konania v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny , a preto napadnuté rozhodnutie potvrdil.

5. V odôvodnení rozhodnutia poukázal, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že účastník konania žiadosťou o predčasný starobný dôchodok spísanou v Sociálnej poisťovni, pobočke Poprad dňa 07.03.2018 požiadal o priznanie predčasného starobného dôchodku od 07.03.2018. Právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 27.04.2018 bol účastníkovi konania podľa , a od 07.marca 2018 priznaný predčasný starobný dôchodok v sume 784,90 eur mesačne. Po započítaní obdobia od 01.07.1975 do 31.07.1975, t. j. 31 dní, bola rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 30.07.2018 od 07.marca 2018 zvýšená suma predčasného starobného dôchodku účastníka konania na sumu 786,40 eur.

6. Z obsahu administratívneho spisu tiež vyplýva, že rozhodnutím Mestského národného výboru Vysoké Tatry - Starý Smokovec ,odbor miestneho hospodárstva, obchodu a dopravy č. 414/MH-O-D/89-Má zo dňa 20.03.21989 bolo účastníkovi konania Mestským národným výborom Vysoké Tatry - Starý Smokovec udelené povolenie na poskytovanie služieb popri svojom hlavnom zamestnaní.

7. Sociálnej poisťovni, pobočke Poprad bola dňa 06.júna 2018 doručená opätovná žiadosť účastníka konania o doplnenie príjmov do vymeriavacích základov za roky 1989 až 1991.

8. Generálny riaditeľ žalovanej ďalej v odôvodnení rozhodnutia citoval ust. a , vyhlášky č. Argumentoval, že podľa vyhlášky č. občan poskytujúci služby bol na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení zúčastnený, ak nebol zúčastnený na tomto zabezpečení z dôvodu inej činnosti. Občan, ktorý poskytoval služby popri svojom hlavnom zamestnaní (napr. v pracovnom pomere ,členskom pomere) nebol dôchodkovo zabezpečený z titulu poskytovania služieb. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že námietka účastníka konania, ktorú uviedol v odvolaní je nedôvodná, nakoľko účastník konania poskytoval služby popri hlavnom zamestnaní. Z uvedeného dôvodu účastníkovi konania nie je možné započítať hrubé zárobky v rokoch 1989 až 1991 pre dôchodkové účely. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad zo dňa 12.03.2018 vyplýva, že účastník konania nebol prihlásený do poistenia, nakoľko nebol evidovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba, ani ako dobrovoľne dôchodkovo poistená fyzická osoba. Vzhľadom na právnu úpravu a preukázaný skutkový stav, sociálna poisťovňa žiadosť účastníka konania zo dňa 06.06.2018 rozhodnutím zo dňa 24.09.2018 zamietla správne v súlade so a platnými právnymi predpismi so sociálnom poistení a zabezpečení. Na základe týchto skutočností generálny riaditeľ žalovanej dospel k záveru, že odvolanie účastníka konania nie je dôvodné a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

9. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 21.12.2018 a preskúmania rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 24.09.2018. Argumentoval, že v konaní o priznaní starobného dôchodku zistil, že do vymeriavacích základov poistenca mu nebol započítaný riadne zdanený príjem, ktorý dosiahol pri poskytovaní služieb na základe povolenia národného výboru v rokoch 1989 až 1991. Preto dňa 09.03.2018 podal žiadosť o započítanie riadne zdanených príjmov v uvedených rokoch. Sociálna poisťovňa mu listom zo dňa 27.04.2018 oznámila, že príjmy za uvedené obdobie nie je možné započítať pre výpočet dôchodku, nakoľko nebol v Sociálnej poisťovni evidovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba, ani ako dobrovoľne dôchodkovo poistená fyzická osoba, čo znamená, že nemal povinnosť odvádzať povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie. S uvedeným tvrdením Sociálnej poisťovne nesúhlasí, nakoľko v tomto období sa osobitne neodvádzalo dôchodkové a nemocenské poistenie, ale bola povinnosť platiť daň z príjmov, ktoré riadne platil. Preto dňa 06.06.2018 opätovne podal žiadosť o doplnenie príjmov do vymeriavacích základov za roky 1989 až 1991. Sociálna poisťovňa rozhodnutím zo dňa 24.09.2018 zamietla jeho žiadosť a zamietavé stanovisko odôvodnila tým, že podľa a vyhlášky č. občan poskytujúci vecné plnenie a výkony na základe povolenia národného výboru bol zúčastnený v kalendárnom roku na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení, ak nie je zúčastnený na zabezpečení z dôvodu inej činnosti.

10. Dôvodil, že aj keď Sociálna poisťovňa vo svojom rozhodnutí neuvádza, na základe ktorého písmena z odseku 1 § 73 oprela svoje rozhodnutie, je zrejmé, že hrubo podčiarknuté je ustanovenie písm. a), a o toto ustanovenie opiera svoje rozhodnutie. Žalobca je presvedčený, že Sociálna poisťovňa nesprávne interpretovala § 73 ods. 1 na jeho prípad, nakoľko bol skutočne dôchodkovo poistený na zabezpečení z iného dôvodu, teda zo zamestnania, ale podľa jeho názoru sa na neho vzťahuje ust. písm. c), nakoľko z výkonu povolenej činnosti bol povinný platiť daň z príjmu obyvateľstva, aj ju riadne platil a riadne

podával daňové priznania, čo žalovanej aj dokladoval. Jeho názor podporuje aj ust. a vyhlášky č. , podľa ktorých sa „za hrubé zárobky občana poskytujúceho služby považujú príjmy dosiahnuté výkonom povolenej činnosti po odpočítaní výdavkov spojených s výkonom činností a do hrubých zárobkov započítavajú aj príjmy z povolenej činnosti po odpočítaní výdavkov spojených s jej výkonom dosiahnutých v kalendárnom roku, v ktorom občan poskytujúci služby nebol zúčastnený na zabezpečení podľa tejto hlavy.“

11. Poukázal, že proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 24.09.2018 podal odvolanie, o ktorom rozhodol generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím zo dňa 21.12.2018, pričom jeho odôvodnenie je takmer totožné s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava. Je presvedčený o tom, že také rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia, ako aj rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej je nesprávne právne posúdené, čím ho správne orgány poškodili pri výpočte výšky jeho dôchodku.

12. Žiadal zrušiť rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, Bratislava aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, Bratislava z dôvodu, že rozhodnutia sú nesprávne právne posúdené podľa .

13. K žalobe sa vyjadrila žalovaná písomným podaním zo dňa 23.04.2019. Zotrvala na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí. Poukázala, že žalobca poskytoval služby popri hlavnom zamestnaní, z uvedeného dôvodu nie je možno žalobcovi započítať hrubé zárobky v rokoch 1989 až 1991 pre dôchodkové účely. Zároveň žalobca nebol prihlásený do poistenia, nakoľko nebol evidovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba ani ako dobrovoľne dôchodkovo poistená fyzická osoba. Žiadal žalobu zamietnuť a zároveň nežiadal, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie.

14. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť (ďalej len „“).

15. Podľa , sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach.

16. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto .

17. Podľa , sociálnymi vecami sa na účely tohto rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

18. Podľa veta druhá , správnu žalobu fyzickej osoby (v sociálnych veciach) správny súd posudzuje neformálne.

19. Podľa , pri správnej žalobe fyzickej osoby (v sociálnych veciach) nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

20. Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

21. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

22. Podľa , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a/ bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b/ ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo oprávnený, c/ vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci d/ je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,

f/ skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g/ došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

23. S poukazom na vyššie citované ustanovenia krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré im predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

24. Predmetom preskúmania je rozhodnutie správneho orgánu, ktorým zamietol žiadosť žalobcu o zhodnotenie príjmov za obdobie poskytovania služieb na základe povolenia národného výboru z dôvodu, že poskytoval služby popri svojom zamestnaní a nebol dôchodkovo zabezpečený z titulu poskytovania služieb, tiež nebol prihlásený do poistenia, nakoľko nebol evidovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba ani ako dobrovoľne dôchodkovo poistená fyzická osoba.

25. Podľa vyhlášky č. , občan poskytujúci vecné plnenie a výkony na základe povolenia národného výboru bol zúčastnený v kalendárnom roku nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení, ak: a/ nie je zúčastnený na zabezpečení z dôvodu inej činnosti b/ nepoberá starobný alebo invalidný dôchodok c/ z príjmov dosiahnutých z výkonu povolenej činnosti predchádzajúcom kalendárnom roku je povinný platiť daň z príjmov obyvateľstva.

26. Podľa vyhlášky č. , sa za hrubé zárobky občana poskytujúceho služby považujú príjmy dosiahnuté výkonom povolenej činnosti po odpočítaní výdavkov spojených s výkonom tejto činnosti.

27. Podľa vyhlášky č. , sa do hrubých zárobkov započítavajú aj príjem z povolenej činnosti po odpočítaní výdavkov spojených s jej výkonom dosiahnutý v kalendárnom roku, v ktorom občan poskytujúci služby nebol zúčastnený na zabezpečení podľa tejto hlavy, alebo preto, že jeho príjem nedosiahol zdaniteľnú výšku.

28. Podľa o sociálnom poistení (ďalej len „“), na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto .

29. Podľa , organizačná zložka sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstarala potrebné podklady na rozhodnutie.

30. Podľa , podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenie, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke sociálnej poisťovne z jej činnosti.

31. Podľa , organizačná zložka sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech účastníka konania.

32. Podľa , účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

33. Podľa , rozhodnutie organizačnej zložky sociálnej poisťovne sa vydáva písomne ak tento neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

34. Podľa , rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.

35. Podľa , výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.

36. Podľa , v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

37. Správny súd zastáva názor, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie ako prvostupňového správneho orgánu nezodpovedá citovanému ustanoveniu , pretože v ňom absentuje uvedenie ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého bola zamietnutá žiadosť žalobcu o zhodnotenie príjmov za obdobie poskytovania služieb na základe povolenia národného výboru. Samotná citácia a až v odôvodnení tohto rozhodnutia je nepostačujúca a spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť. Generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací orgán toto pochybenie týkajúce sa neurčitosti výroku rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie nenapravil, dôsledne sa nezaoberal odvolacími námietkami žalobcu v odvolaní proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie, ktoré sú identické so žalobnými námietkami. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého: ... „keďže rozhodnutie správneho orgánu vydaného v správnom konaní predstavuje aplikáciu hmotnoprávnej normy, podmienkou je súlad s predpismi hmotného práva, na základe ktorých je vydávané. Obdobne rozhodnutie musí byť v súlade s predpismi procesného práva, ktoré zabezpečujú uplatnenie zásady zákonnosti a vecnej správnosti v procese rozhodovania. Najdôležitejšou súčasťou rozhodnutia je výrok, pretože obsahuje rozhodnutie vo veci, ktorá musí byť jednoznačne špecifikovaná. Iba vo výroku rozhodnutia možno vysloviť vznik, zmenu alebo zánik individuálneho právneho aktu, ktorým sa zakladajú práva, určujú povinnosti, prípadne menia právne vzťahy. V tejto časti rozhodnutia sa tiež autoritatívne deklarujú určité právne stavy. Výrok však musí byť formulovaný presne, určito, stručne a musí úplne vyjadrovať vyriešenie veci, ktorá je predmetom správneho konania. Z výroku musí byť predovšetkým zrejmé, čo bolo predmetom rozhodovania, na základe akého právneho predpisu ktorého ustanovenia správny orgán rozhodoval.“

38. Žalobca s poukazom na SR má právo na doručenie takého rozhodnutia, ktoré bude jasne, presvedčivo odôvodnené tak, aby bolo zrozumiteľné jemu ako účastníkovi konania.

39. Podľa SR, nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia je porušením ústavného práva navrhovateľa na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu podľa článku 46 ods. 2 SR, nakoľko sa účastníkovi správneho konania dotknutého na jeho právach odopiera možnosť efektívne spochybniť takéto rozhodnutie, a preto nie je možné označiť napadnuté rozhodnutie ako spravodlivé.

40. Odôvodnenie má presvedčiť účastníkov konania o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Nestačí len citácia príslušného právneho predpisu, ale je žiaduce, aby správny orgán vyložil aj obsah právnej normy tak, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením veci. Nepreskúmateľnosť z „nedostatku dôvodov“ neznamená len absolútny nedostatok odôvodnenia, ale zahŕňa aj prípady, keď pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov.

41. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov nie je nahrádzať ich činnosť pri zisťovaní skutkového stavu, ani dopĺňať, resp. nahrádzať odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov, prípadne poskytovať výklad ich rozhodnutí.

42. Správny súd konštatuje, že je neprípustné, aby žalovaná dopĺňala chýbajúce odôvodnenie napadnutého rozhodnutia na pojednávaní pred správnym súdom, tak ako to uviedol poverený zástupca žalovanej, ktorý uviedol, že pri vydaní rozhodnutia je aplikovateľné na prípad žalobcu ustanovenie vyhlášky č. nakoľko žaloba poskytoval služby popri svojom hlavnom zamestnaní, a

teda nebol dôchodkovo zabezpečený z titulu poskytovania služieb, preto nie je možné započítať hrubé zárobky v rokoch 1989 až 1991 pre dôchodkové účely, a z toho dôvodu sa na žalobcu nemôže vzťahovať ust. vyhlášky Toto ustanovenie sa vzťahuje podľa názoru povereného zástupcu žalovanej na inú skupinu občanov, ktorí by boli zúčastnení na dôchodkovom poistení vtedy, ak z príjmov dosiahnutých alebo vykonávaných v predchádzajúcom kalendárnom roku, boli povinní daň platiť. Žalobca bol zúčastnený na dôchodkovom poistení z titulu hladného zamestnania, a vtedy duplicitná účasť na dôchodkovom poistení nebola prípustná.

43. Z odôvodnenia generálneho riaditeľa žalovanej nie je správnemu súdu zrejmé, aký význam má potvrdenie Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad zo dňa 12.03.2018, že účastník konania nebol prihlásený do poistenia, nakoľko nebol evidovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba, ani ako dobrovoľne dôchodkovo poistená fyzická osoba. Žalobca netvrdil, že bol samostatne zárobkovo činná osoba. Prvostupňový správny orgán, ani odvolací orgán význam, či súvislosť tohto potvrdenia pre žalobcu v odôvodneniach svojich rozhodnutí nevysvetlili žiadnym spôsobom.

44. Správny súd dáva do pozornosti, že bola účinná len do 01.05.1990. Odo dňa 01.05.1990 bola účinná , z ktorej vyplýva, že občania poskytujúci služby na základe povolenia národného výrobu sú zúčastnení na sociálnom zabezpečení ako samostatne zárobkovo činné osoby za splnenia ostatných podmienok. V administratívnom spise žalovanej sa nachádza listina - „Informácia o dôchodkovom zabezpečení občanov poskytujúcich služby na základe povolenia národného výboru pod č. 111-94/209“, ktorá poukazuje na problematiku poskytovania služieb občanmi na základe povolenia národného výboru. Podľa názoru správneho súdu sa jedná však o interný predpis, ktorý obsahuje „vnútorný“ výklad vyhlášky č., a nie je všeobecne záväzný.

45. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca spolu so žiadosťou o doplnenie príjmov do vymeriavacích základov za roky 1989 - 1991 doložil platobné výmery týkajúce sa podania dane z príjmov obyvateľstva za roky 1989, 1990, 1991, zároveň s ofotenými ústrižkami o zaplatení tejto dane. Zároveň v opätovnej žiadosti o doplnenie príjmov do vymeriavacích základov, poukázal na ust. - osobný vymeriavací základ , z ktorého vyplýva, že osobný vymeriavací základ v období pred 01.01.1993 je úhrn hrubých zárobkov za príslušný kalendárny rok, ktoré podliehali dani zo mzdy po odpočítaní tejto dane. Osobný vymeriavací základ v období od 01.01.1993 do 31.12.2003 je úhrn vymeriavacích základov, z ktorých fyzická osoba zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení platila poistné na dôchodkové zabezpečenie za príslušný kalendárny rok. Ani s týmto tvrdením žalobcu sa Sociálna poisťovňa, ústredie, ani generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací orgán vo svojich rozhodnutiach žiadnym spôsobom nezaoberali, nereagovali na túto námietku žalobcu.

46. Správny súd konštatuje, že k základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva okrem iného vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21.01.1999, týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, ďalej Ruiz Toria proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90, judikatúry Ústavného súdu SR (sp. zn. zo dňa 12.05.2004, zo dňa 23.06.2004, sp. zn. zo dňa 15.03.2006, sp. zn. zo dňa 23.08.2006) nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s pohľadom na okolnosti každého prípadu, súd je povinný dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, na podporu čoho uvedie dostatočné argumenty. Súd má v odôvodnení svojho rozhodnutia reagovať na zásadné relevantné námietky súvisiace s predmetom súdnej ochrany prednesené žalobcom.

47. Z uvedených dôvodov správny súd rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, podľa (nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov), zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

48. Podľa veta prvá , právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

49. Správny orgán je povinný úplne zistiť skutkový stav, postupovať v súčinnosti so žalobcom, je povinný nové rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodniť tak, aby bolo rozhodnutie zrozumiteľné účastníkovi konania. Tieto svoje tvrdenia je povinný podporiť aj úvahami, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov a aké právne predpisy pri rozhodovaní použil. Zároveň je povinný sa vysporiadať so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol v konaní.

50. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal. Žalobca si nárok na náhradu trov konania neuplatnil a žalovaná v konaní úspešná nebola. Správny súd vychádzal z pomyselnej normy, že ak si účastník konania náhradu trov konania neuplatní, ani mu podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s článkom 17 základných princípov zakotvujúcim procesnú ekonómiu (aj za použitia ) možno rozhodnúť priamo tak, že sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa v spojení s za situácie, keď žalobcovi žiadne trovy v konaní nevznikli by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove ( v spojení s ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa a SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).