Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Sa-38-2020.pdf
PDF · 137.31 KB
Case nature
Area
Subarea
7Sa/38/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove sudcom JUDr. Marianom Hoffmannom, PhD. v právnej veci žalobcu: N.. N. T., nar. XX. apríla XXXX, bytom ul. L. U. XXXX/XA, XXX XX L. proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie, ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej pod č. 560 411 7392 0 zo dňa 24. októbra 2020, vo veci zamietnutia žiadosti o zvýšenie predčasného starobného dôchodku na základe správnej žaloby v sociálnych veciach takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia
1. Sociálna poisťovňa, ústredie ako správny orgán I. stupňa rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 24. apríla 2020, ktorým pánovi N.. N. T. (ďalej len „žalobca“) podľa § 67, § 255 a § 257 zákona č. 461/2003 Z.z. neskorších predpisov a § 73, § 79 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení (ďalej len „vyhláška č. 149/1988 Zb.") a vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 123/1990 Zb. zamietla žiadosť zo dňa 6. júna 2018 o zvýšenie predčasného starobného dôchodku za príjmy dosiahnuté od 3. apríla 1989 do 31. decembra 1991 počas obdobia, kedy poskytoval služby vykonávané na základe povolenia národného výboru Napadnutým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 24. apríla 2020 Sociálna poisťovňa vykonala rozsudok Krajského súdu v Prešove č. 4Sa/2/2019-29 zo dňa 28. januára 2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3. marca 2020.
2. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, doručené Sociálnej poisťovni, pobočke Poprad dňa 12. júna 2020, v ktorom namieta, že Sociálna poisťovňa mala započítať jeho príjmy od 3. apríla 1989 do 30. apríla 1990 a žiada, aby bol jeho prípad subsumovaný pod § 73 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 149/1988 Zb., a nie podľa § 73 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 149/1988 Zb. Nezapočítanie príjmov za uvedené obdobie považuje za diskriminačné. K odvolaniu nepriložil žiadne dôkazné prostriedky.
3. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, preskúmal napadnuté rozhodnutie c. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. apríla 2020 a priloženú spisovú dokumentáciu žalobcu v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny, a preto napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 24. apríla 2020 je potrebné potvrdiť.
4. Z obsahu administratívneho spisu je preukázané, že žalobca žiadosťou spísanou ona 7. marca 2018 požiadal o priznanie predčasného starobného dôchodku ktorý mu bol rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 z 27. apríla 2018 priznaný od 7. marca 2018.
5. Žiadosťou zo dňa 6. júna 2018 žalobca požiadal o zvýšenie predčasného starobného dôchodku na základe zhodnotenia príjmov dosiahnutých v období od 3 apríla 1989 do 31. decembra 1991, kedy poskytoval služby na základe povolenia národného výboru.
6. Rozhodnutím č. 414/MH-0-D/89-Má z 20. marca 1989 bolo žalobcovi Mestským národným výborom Vysoké Tatry - Starý Smokovec udelené povolenie na poskytovanie služieb popri svojom hlavnom zamestnaní od 3. apríla 1989.
7. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 257 zákona č. 461/2003 Z.z. osobný vymeriavací základ v období pred 1. januárom 1993 je úhrn hrubých zárobkov za príslušný kalendárny rok, ktoré podliehali dani zo mzdy bez odpočítania tejto dane.
9. Podľa § 73 ods. 1 vyhlášky č. 149/1988 Zb. v znení účinnom do 30. apríla 1990 občan poskytujúci vecné plnenia a výkony na základe povolenia národného výboru (ďalej len „občan poskytujúci služby") je zúčastnený v kalendárnom roku na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení ak, a) nie je zúčastnený na zabezpečení z dôvodu inej činnosti, b) nepoberá starobný alebo invalidný dôchodok a c) z príjmov dosiahnutých z výkonu povolenej činnosti v predchádzajúcom kalendárnom rokuje povinný platiť daň z príjmov obyvateľstva.
10. Podľa § 79 ods. 1 vyhlášky č. 149/1988 Zb. v znení účinnom do 30. apríla 1990 sa za hrubé zárobky občana poskytujúceho služby považujú príjmy dosiahnuté výkonom povolenej činnosti po odpočítaní výdavkov spojených s výkonom tejto činnosti.
11. Podľa § 79 ods. 2 vyhlášky č. 149/1988 Zb. v znení účinnom do 30. apríla 1990 do hrubých zárobkov sa započítava aj príjem z povolenej činnosti po odpočítaní výdavkov spojených s jej výkonom dosiahnutý v kalendárnom roku, v ktorom občan poskytujúci služby nebol zúčastnený na zabezpečení podľa tejto hlavy alebo preto, že jeho príjem nedosiahol zdaniteľnú výšku.
12. Na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení v období od 3. apríla 1989 do 30. apríla 1990 bol žalobca zúčastnený z hlavného pracovného pomeru u zamestnávateľa Slovák Telecom, a. s. Bratislava. Z príjmov dosiahnutých z výkonu povolenej činnosti v období od 3. apríla 1989 do 30. apríla 1990 nebol žalobca zúčastnený na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení, a to z dôvodu, že na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení bol už zúčastnený z hlavného pracovného pomeru.
13. Žalobca namietal subsumovanie, že jeho skutkový stav mal byť subsumovaný pod § 73 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 149/1988 Zb.
14. Ustanovenie § 73 ods. 1 vyhlášky č. 149/1988 Zb. stanovuje podmienky pre občana poskytujúceho služby, po ktorých splnení bude zúčastnený v kalendárnom roku na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení. Z legislatívno-technického hľadiska bude občan poskytujúci služby zúčastnený na tomto zabezpečení, len vtedy ak súčasne splní všetky tu uvedené podmienky, t. j. od písm. a) až c), pretože častica „a" na konci písm. b) naznačuje, že musia byť tieto podmienky splnené taxatívne (t. j. vyžaduje sa súčasné splnenie všetkých podmienok).
15. Z uvedeného vyplýva, že ak táto osoba nesplní, čo i len jednu podmienku ustanovenú § 73 ods. 1 vyhlášky č. 149/1988 Zb., nevznikne jej zúčastnenie na dôchodkovom zabezpečení.
16. Pretože žalobca bol v namietanom období už zúčastnený na dôchodkovom zabezpečení z dôvodu inej činnosti, a to z dôvodu výkonu hlavného pracovného pomeru u zamestnávateľa Slovák Telecom, a. s. Bratislava, nesplnil podmienku uvedenú v § 73 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 149/1988 Zb., teda nesplnil všetky podmienky uvedené v § 73 ods. 1 vyhlášky č. 149/1988 Zb. súčasne, aj keď splnil podmienky uvedené v § 73 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky č. 149/1988 Zb.
17. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi nemožno hodnotiť príjem do 30. apríla 1990 len z dôvodu, že bol povinný platiť daň z príjmov obyvateľstva, pretože nesplnil súčasne podmienku, a to že nebol zúčastnený na zabezpečení z dôvodu inej činnosti.
18. Žalobcovi by účastníctvo na dôchodkovom zabezpečení v namietanom období vzniklo v tom prípade, ak u neho v čase výkonu služieb na základe povolenia národného výboru absentoval výkon hlavného pracovného pomeru, t. j. splnil by aj podmienku uvedenú v § 73 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 149/1988 Zb. (splnil by všetky podmienky stanovené v § 73 ods. 1 vyhlášky č. 149/1988 Zb. súčasne).
19. K námietke týkajúcej sa diskriminácie je potrebné poukázať na ustálenú judikatúru Európskeho súde pre ľudské práva, podľa ktorej právo na užívanie práv zaručených Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd bez diskriminácie, zaručených čl. 14, je porušené, ak štáty bez objektívneho a rozumného ospravedlnenia zaobchádzajú odlišne s osobami v analogických situáciách alebo nezaobchádzajú odlišne s osobami, ktorých situácie sa odlišne líšia.
20. Žalobca nepreukázal, že by s ním Sociálna poisťovňa zaobchádzala odlišne ako s inými poistencami, ktorí sa ocitli v podobnej situácii.
21. Vzhľadom na uvedené bolo napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX . 0 zo dňa 24. apríla 2020 vydané v súlade správnymi predpismi o sociálnom poistení/zabezpečení.
22. Podľa §196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.
23. Na základe vyššie uvedených skutočností generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zhodnotil každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
24. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný ako odvolací orgán rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
II.
Argumenty žalobcu v podanej žalobe
25. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 24. októbra 2020 a preskúmania rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 24. apríla 2020. Argumentoval, že v konaní o priznaní starobného dôchodku zistil, že do vymeriavacích základov poistenca mu nebol započítaný riadne zdanený príjem, ktorý dosiahol pri poskytovaní služieb na základe povolenia národného výboru v rokoch 1989 až 1991. Preto dňa 09.03.2018 podal žiadosť o započítanie riadne zdanených príjmov v uvedených rokoch. Sociálna poisťovňa uviedla, že príjmy za uvedené obdobie nie je možné započítať pre výpočet dôchodku, nakoľko nebol v Sociálnej poisťovni evidovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba, ani ako dobrovoľne dôchodkovo poistená fyzická osoba, čo znamená, že nemal povinnosť odvádzať povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie. S uvedeným tvrdením Sociálnej poisťovne nesúhlasí, nakoľko v tomto období sa osobitne neodvádzalo dôchodkové a nemocenské poistenie, ale bola povinnosť platiť daň z príjmov, ktoré riadne platil. Žalovaná dôvodila tým, že podľa § 73 a § 79 vyhlášky č. 149/1988 Zb. občan poskytujúci vecné plnenie a výkony na základe povolenia národného výboru bol zúčastnený v
kalendárnom roku na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení, ak nie je zúčastnený na zabezpečení z dôvodu inej činnosti.
26. Dôvodil, že aj keď Sociálna poisťovňa vo svojom rozhodnutí neuvádza, na základe ktorého písmena z odseku 1 § 73 oprela svoje rozhodnutie, je zrejmé, že hrubo podčiarknuté je ustanovenie písm. a), a o toto ustanovenie opiera svoje rozhodnutie. Žalobca je presvedčený, že Sociálna poisťovňa nesprávne interpretovala § 73 ods. 1 na jeho prípad, nakoľko bol skutočne dôchodkovo poistený na zabezpečení z iného dôvodu, teda zo zamestnania, ale podľa jeho názoru sa na neho vzťahuje ust. písm. c), nakoľko z výkonu povolenej činnosti bol povinný platiť daň z príjmu obyvateľstva, aj ju riadne platil a riadne podával daňové priznania, čo žalovanej aj dokladoval. Jeho názor podporuje aj ust. § 79 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 149/1988 Zb., podľa ktorých sa „za hrubé zárobky občana poskytujúceho služby považujú príjmy dosiahnuté výkonom povolenej činnosti po odpočítaní výdavkov spojených s výkonom činností a do hrubých zárobkov započítavajú aj príjmy z povolenej činnosti po odpočítaní výdavkov spojených s jej výkonom dosiahnutých v kalendárnom roku, v ktorom občan poskytujúci služby nebol zúčastnený na zabezpečení podľa tejto hlavy.“
27. Poukázal, že proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 24. apríla 2020 podal odvolanie, o ktorom rozhodol generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím zo dňa 24. októbra 2020, pričom jeho odôvodnenie je takmer totožné s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava. Je presvedčený o tom, že také rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia, ako aj rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej je nesprávne právne posúdené, čím ho správne orgány poškodili pri výpočte výšky jeho dôchodku.
28. V podanej žalobe mal za to, že posúdenie oprávnenosti jeho žiadosti má byť posudzované podľa platných právnych predpisov ku dňu 7. marca 2018. K tomuto dátumu bola vyhláška č. 149/1988 Zb. a vyhláška č. 123/1990 Zb. zrušená, a teda právne neúčinná. Platným zákonom bol a aj je v súčasnosti zákon č. 461/2003 Zb., ktorého § 257 určuje citoval, že: „osobný vymeriavací základ v období pred 1. januárom 1993 je úhrn hrubých zárobkov za príslušný kalendárny rok, ktoré podliehali dani zo mzdy bez odpočítania tejto dane". Tento § neurčuje žiadnu selekciu alebo zakázanú kombináciu hrubých príjmov. Prikazuje úhrn všetkých hrubých zárobkov.
29. Žiadal zrušiť rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, Bratislava aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, Bratislava z dôvodu, že rozhodnutia sú nesprávne právne posúdené podľa § 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku.
III.
Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
30. V podanej žalobe sa vyjadrila žalovaná listom zo dňa 3. februára 2021, kde uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava správnosti právneho posúdenia nároku žalobcu na starobný dôchodok v napadnutom rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 24. októbra 2020.
31. Generálny riaditeľ žalovanej v súlade s právnym názorom krajského súdu posúdil nárok žalobcu na zvýšenie predčasného starobného dôchodku za príjmy dosiahnuté od 3. apríla 1989 do 31. decembra 1991 počas obdobia, kedy poskytoval služby vykonávané na základe povolenia národného výboru.
32. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak.
33. Podľa § 257 zákona č. 461/2003 Z.z., osobný vymeriavací základ v období pred 1. januárom 1993 je úhrn hrubých zárobkov za príslušný kalendárny rok, ktoré podliehali dani zo mzdy bez odpočítania tejto dane. Osobný vymeriavací základ v období od 1. januára 1993 do 31. decembra 2003 je úhrn vymeriavacích základov, z ktorých fyzická osoba zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení platila poistné na dôchodkové zabezpečenie za príslušný kalendárny rok.
34. Podľa § 60 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z., ak má poistenec vtom istom období viacero dôchodkových poistení, započítava sa takéto obdobie dôchodkového poistenia len raz.
35. Vzhľadom na § 60 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z., obdobie dôchodkového poistenia je len jedno poistenie (započítava sa len jeden raz) u poistenca s viacerými dôchodkovými poisteniami v jednom období.
36. Pri posudzovaní dôb zamestnania získaných pred 1. januárom 2004 platí zásada zachovania získaných nárokov, t. j. doba zamestnania, náhradné doby a hrubé zárobky sa hodnotia podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, ktoré boli účinné v čase ich získania v súlade s § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., znamená to, že nie je rozhodujúca skutočnosť, kedy žiadateľovi o dôchodok vznikol nárok na dôchodkovú dávku, resp. podľa akých právnych predpisov.
37. K námietke žalobcu týkajúcej sa nezohľadnenia príjmov dosiahnutých z povolenej činnosti za obdobie rokov od 3. apríla 1989 do 30. apríla 1990 žalovaná uvádza, že síce je pravdou, že ku dňu 7. marcu 2018, t. j. ku dňu podania žiadosti žalobcu o predčasný starobný dôchodok boli vyhlášky č. 149/1988 Zb. a č. 123/1990 Zb. zrušené, a teda právne neúčinné, ale vzhľadom na znenie § 255 ods. 1 a zásadu zachovania získaných nárokov v spojení s § 60 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z., nemožno namietané obdobia zhodnotiť, pretože by došlo k duplicitnému zhodnoteniu uvedeného obdobia, ktoré by bolo v rozpore s § 73 ods. 1 vyhlášky č. 149/1988 Zb., ako aj v rozpore so súčasne platnou právnou úpravou o sociálnom poistení. Vyhláška č. 149/1988 Zb. bola v čase získania týchto období účinná a právne záväzná.
38. Z tohto dôvodu príjmy dosiahnuté z výkonu povolenej činnosti v období od 3. apríla 1989 do 30. apríla 1990 neboli zhodnotené, a teda osobný vymeriavací základ nemôže byť zohľadnený na výpočet sumy predčasného starobného dôchodku, pretože obdobie kedy boli tieto príjmy dosiahnuté nie sú obdobím dôchodkového poistenia, a preto sa § 257 zákona č. 461/2003 Z.z. nevzťahuje na prípad žalobcu.
39. Žalovaná sa pridržiava skutkových a vecných dôvodov uvedených v rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 24. októbra 2020 a trvá na správnosti rozhodnutia žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 24. apríla 2020. Žalovaná má zato, že predmetné rozhodnutia sú zákonné a vecne správne.
40. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaná žiadala, aby krajský súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú.
IV.
Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovanej
41. Listom zo dňa 10. marca 2021 žalobca k vyjadreniu žalovanej uviedol svoje vyjadrenie, kde citoval § 60 zákona č. 461/2003 Z.z. - obdobie dôchodkového poistenia:
7) Ak má poistenec v tom istom období viacero dôchodkových poistení, započítava sa takéto obdobie dôchodkového poistenia len raz (uznáva viacero dôchodkových poistení t.j. viacero hrubých príjmov v tom istom období).
§ 255 zákona č. 461/2003 Z.z. určuje obdobie dôchodkového poistenia pri náhradných dobách. U mňa sú náhradné doby len stredoškolské štúdium 1971-1975 a základná vojenská služba 1975-1977. Súbeh viacerých náhradných dôb sa mňa netýka.
42. Jedná sa o časové obdobie. Obdobie sa započíta - uzná, ak existuje aspoň jeden dôvod napríklad zamestnanie, výkon prác na povolenie, samostatne zárobkovo činná osoba...taktiež aj náhradné obdobia napríklad štúdium po skončení povinnej školskej dochádzky, vojenská či náhradná služba, materská, atď.
43. Obdobie sa nezapočíta - neuzná, ak nespĺňa ani jednu podmienku na započítanie. Napríklad tzv. „predĺžené prázdniny" medzi ukončením strednej školy (30. jún) a nástupom na ZVS (1. október) -
tolerované aj za socializmu, tak ako asi aj dobrovoľne nezamestnaní, ktorí si platili len zdravotné odvody a neplatili sociálne poistenie - tiež sa mňa netýka. Je to obdobie od šestnásteho roku života až po dátum oprávneného požiadania o dôchodok (predčasne, presne, alebo neskôr), počíta sa v dňoch, prepočítava na roky. U žalobcu od 17. apríla 1972 do 9. júna 2018.
44. Žalobca nežiadal za roky 1989 až 1991 o započítanie ďalších troch rokov, t.j. zvýšenia obdobia dôchodkového poistenia z 44,9918 na 47,9918. Takisto ako nežiadal o započítanie ďalších šiestich rokov, keď mal súbeh zamestnania a štúdia na vysokej škole. Takéto započítanie by bolo duplicitné.
45. Iný termín je rozhodujúce obdobie na určenie osobného mzdového bodu. Ten zákonodarca exaktne určil od 1. januára 1984 až do konca pracovnej kariéry.
46. Čo sa započítava do osobného vymeriavacieho základu je jednoznačne určené
47. § 257 Osobný vymeriavací základ, osobný vymeriavací základ v období pred 1. januárom 1993 je úhrn hrubých zárobkov za príslušný kalendárny rok, ktoré podliehali dani zo mzdy bez odpočítania tejto dane. Osobný vymeriavací základ v období od 1. januára 1993 do 31. decembra 2003 je úhrn vymeriavacích základov, z ktorých fyzická osoba zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení platila poistné na dôchodkové zabezpečenie za príslušný kalendárny rok. (Osobný vymeriavací základ v období po 1. januára 1993 mám stanovený správne).
48. Podľa žalobcu sa mu majú započítať do osobného vymeriavacieho základu hrubé zárobky za príslušný kalendárny rok v období od 1. januára 1984 do 31. decembra 1992, t.j. príjmy, ktoré zarobil v zamestnaní (zamestnávateľ ich riadne zdanil) + za roky 1989, 1990 a 1991 príjmy, ktoré zarobil vykonávaním výškových prác, z ktorých zaplatil daň a ktoré sú nepochybne hrubými zárobkami. Všetky potrebné doklady žalobca predložil Sociálnej poisťovni a Sociálna poisťovňa ich nespochybnila. Úľavu na daňovníka si uplatnil len raz cez zamestnávateľa.
49. Podľa žalobcu vyvodzovať z § 60 ods.7, navyše nekorektnou zmenou jeho znenia (jedno obdobie neznamená jedno poistenie a už vôbec nie jeden hrubý zárobok), že sa nevykoná úhrn hrubých zárobkov na stanovenie osobného vymeriavacieho základu je priamo v rozpore s § 257 zákona č. 461/2003.
50. Pretože jeho náhradné doby pred rokom 2004 nezasahujú do rozhodujúceho obdobia na určenie osobného mzdového bodu, tak nemajú vplyv na osobný vymeriavací základ. V rokoch 2017-2018 (operácia chrbtice) mu pri práceneschopnosti časové obdobie bolo správne započítané s nulovým náhradným osobným mzdovým bodom (to znížilo jeho priemerný osobný mzdový bod) tak, ako určuje platný zákon - teda správne.
51. Odkazovanie na § 255 ods.1 zákona č. 461/2003 mu nedáva zmysel, pretože priamo v ňom je znenie: „ak tento zákon neustanovuje inak" pretože tento zákon č. 461/2003 to v § 257 určuje jednoznačne (existuje len jediné vysvetlenie, a to priama dikcia § 257).
52. § 73 ods.1 zákona č. 149/1988 určil novú skupinu poistencov (zúčastnení podľa tejto hlavy - druhej hlavy v druhej časti zákona č. 149/1988), ktorí majú jediný príjem na základe povolenia národného výboru. Ich dôchodkové zabezpečenie rieši § 79 ods.1. Pre osoby, ktoré boli, ako on, poistencami z pracovného pomeru (neboli zúčastnení na zabezpečení podľa tejto hlavy), platí § 79 ods. 2, takže do hrubých zárobkov sa započítava aj príjem z povolenej činnosti.
53. Podľa žalobcu je to v podstate rovnako ako pri zákone č. 461/2003. Obdobie poistenia - stačí jedno zúčastnenie Príjmy na sčítavajú To platí pre tých, ktorým bol vymeraný dôchodok v období platnosti zákona č. 149/1988. Vysvetľoval to aj v korešpondencii so Sociálnou poisťovňou (odvolanie zo dňa 22. októbra 1988, aj 11. júna 2020) a aj priamo na pojednávaní v Prešove dňa 28. januára 2020. Podľa žalobcu pochybil právny predchodca Sociálnej poisťovne a Sociálna poisťovňa v tejto chybe pokračuje.
54. Žalobca trval na tom, že naňho sa vzťahuje zákon č. 461/2003 včítane § 257 keďže mu dôchodok bol stanovený v období platnosti, teda aj právnej účinnosti tohto zákona. Aj keď výsledok pri posudzovaní podľa zákona č. 149/1988 by bol rovnaký. Poriadok musí byť. Načo vôbec zákonodarca v r. 2003 určoval
presne, ako má Sociálna poisťovňa postupovať (§ 257) pri hodnotení rozhodujúceho obdobia na určenie osobného mzdového bodu pred rokom 1993, keď na jeho ignorovanie by malo stačiť:
55. Podľa žalobcu to, že Sociálna poisťovňa argumentovala § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 - nevie, prečo. Deformovala § 60 ods. 7 zákona č. 461/2003 (jedno obdobie neznamená jedno poistenie a už vôbec nie jeden hrubý zárobok). Podľa žalobcu Sociálna poisťovňa uviedla už zrušený, a teda k 9. marca 2018 právne neúčinný § 73 ods. 1 zákona č. 149/1988 (účelovo vynechala § 79 ods. 2), svojvoľne to pospájala, pridal sa pojem neoprávnená duplicita a dospela k výroku, že celé je to v rozpore so súčasne platnou právnou úpravou o sociálnom poistení.
56. Podčiarknutú časť vyjadrenia Sociálnej poisťovne považuje žalobca za zmätočnú. To je ako keby citovali Shengenskú dohodu o voľnom pohybe osôb a následne § o opustení republiky spred roku 1989 a dožadovali sa súčasnej platnosti.
57. Nevykonanie úhrnu (súčtu všetkých hrubých príjmov) podľa § 257 zákon č. 461/2003 považuje za neprofesionálne.
58. Nepochybne všetky skutočnosti (trvanie pracovného pomeru, uzatvorenie dohody o vykonaní prác, výplata mzdy alebo odmeny za vykonané práce, zdanenie hrubého príjmu) sa stali pred vydaním zákona č. 461/2003, ale nároky a plnenia sú viazané k ďalšej podmienke, a to dovŕšenie dôchodkového veku a ten je u neho v období platnosti zákona č. 461/2003.
59. Podľa slov právneho zástupcu žalovanej na pojednávaní dňa 28. januára 2020 Sociálna poisťovňa vykonáva úhrn hrubých príjmov, ak sa jedná o súbeh dvoch zamestnaní. Pričom táto kombinácia nie je nikde v zákonoch preferovaná a má „problém" s úhrnom pri kombinácii zamestnania a príjmu na základe povolenia prác NV, a táto kombinácia nie je nikde zakázaná. V oboch prípadoch sa jedná o vykonanie práce za odmenu.
60. Preto žalobca trval na tom, aby krajský súd vydal rozsudok v takom znení, ako požaduje v žalobe a zaviazal Sociálnu poisťovňu aplikovať § 257 zákona č. 461/2003.
V.
Vyjadrenie žalovanej k vyjadreniu žalobcu
61. Listom zo dňa 30. marca 2021 žalovaná uviedla, že podľa § 73 ods. 1 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb. v znení účinnom do 30. apríla 1990 občan poskytujúci vecné plnenia a výkony na základe povolenia národného výboru ( ďalej len občan poskytujúci služby ) je zúčastnený v kalendárnom roku na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení ak,
- nie je zúčastnený na zabezpečení z dôvodu inej činnosti
- nepoberá starobný alebo invalidný dôchodok
- z príjmov dosiahnutých z výkonu povolenej činnosti v predchádzajúcom kalendárnom roku je povinný platiť daň z príjmov obyvateľstva.
62. Podľa § 79 ods. 1 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb. v znení účinnom do 30. apríla 1990 sa za hrubé zárobky občana poskytujúceho služby považujú príjmy dosiahnuté výkonom povolenej činnosti po odpočítaní výdavkov spojených s výkonom tejto činnosti.
63. Podľa § 79 ods. 2 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb. v znení účinnom do 30. apríla 1990 do hrubých zárobkov sa započítava aj príjem z povolenej činnosti po odpočítaní výdavkov spojených s jej výkonom dosiahnutý v kalendárnom roku, v ktorom občan poskytujúci služby nebol zúčastnený na zabezpečení podľa tejto hlavy alebo preto, že jeho príjem nedosiahol zdaniteľnú výšku.
64. Na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení bol žalobca v období od 3. apríla 1989 do 30. apríla 1990 zúčastnený z hlavného pracovného pomeru u zamestnávateľa Slovák Telecom, a. s. Bratislava. Z príjmov dosiahnutých z výkonu povolenej činnosti v období od 3. apríla 1989 do 30. apríla 1990 nebol
zúčastnený na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení, a to z dôvodu, že na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení bol už zúčastnený z hlavného pracovného pomeru.
65. Nakoľko bol žalobca zúčastnený na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení z hlavného pracovného pomeru, nebol na zabezpečení zúčastnený ako občan poskytujúci služby a príjem z tejto činnosti sa do hrubých zárobkov nezapočítaval. Do hrubých zárobkov by sa takýto príjem započítaval iba v prípade, ak by nebol zúčastnený na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení z dôvodu inej činnosti.
66. K námietke žalobcu, ktorou poukazuje na § 79 ods. 2 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb. žalovaná uvádza, že táto námietka je nedôvodná nakoľko toto ustanovenie sa vzťahuje na prípad kedy príjem z povolenej činnosti sa započíta do hrubých zárobkov, vtedy, keď občan poskytujúci služby nebol zúčastnený na dôchodkovom zabezpečení alebo preto, že jeho príjem nedosiahol zdaniteľnú výšku. Takýto príjem sa teda započíta do hrubých zárobkov, ak občan poskytujúci služby nie je zúčastnený na dôchodkovom zabezpečení.
67. Vzhľadom na to, že na dôchodkovom zabezpečení bol žalobca v období od 3. apríla 1989 do 30. apríla 1990 zúčastnený z hlavného pracovného pomeru u zamestnávateľa Slovák Telecom, a. s. Bratislava, jeho príjem z povolenej činnosti nebol zahrnutý do hrubých zárobkov v uvedenom období v súlade s § 73 ods. 1 v spojení s § 79 ods. 2 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb.
68. Žalovaná sa pridržiava písomného vyjadrenia zo dňa 3. februára 2021, uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva a naďalej žiada, aby krajský súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok žalobu ako nedôvodnú zamietol.
VI.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
69. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP"). 70. Podľa § 23 ods. 2 písm. b) SSP, sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach. 71. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 72. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 73. Podľa § 202 ods. 2 veta druhá SSP, správnu žalobu fyzickej osoby (v sociálnych veciach) správny súd posudzuje neformálne. 74. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby (v sociálnych veciach) nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 75. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 76. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 77. S poukazom na vyššie citované ustanovenia krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré im predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a vytýčil termín verejného vyhlásenia rozhodnutia, keďže účastníci konania nežiadali vec prejednať na pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 78. Predchádzajúcim rozsudkom krajského súdu pod sp. zn. 4Sa/2/2019 zo dňa 28. januára 2020 tunajší správny súd zrušil predchádzajúce rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 21. decembra 2018 pod č. XXX XXX XXXX X., ako aj rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Z odôvodnenia predchádzajúceho rozsudku v predmetnej veci vyplýva, že správny súd zrušil prechádzajúce a preskúmavané administratívne rozhodnutie z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d), že rozhodnutie bolo nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.
Súčasne zaviazal žalovanú riadne svoje rozhodnutie odôvodniť. Po preskúmaní nového rozhodnutia vo veci žiadosti žalobcu o zvýšenie predčasného starobného dôchodku zo dňa 24. októbra 2020 správny súd dospel k záveru, že správne orgány postupovali v intenciách predchádzajúceho zrušujúceho rozsudku tunajšieho súdu, svoje rozhodnutie riadne odôvodnili tak, že spĺňa kritéria vymedzené pokynom predchádzajúceho rozsudku správneho súdu. 79. Predmetom preskúmania je rozhodnutie správneho orgánu, ktorým zamietol žiadosť žalobcu o zhodnotenie príjmov za obdobie poskytovania služieb na základe povolenia národného výboru z dôvodu, že poskytoval služby popri svojom zamestnaní a nebol dôchodkovo zabezpečený z titulu poskytovania služieb, tiež nebol prihlásený do poistenia, nakoľko nebol evidovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba ani ako dobrovoľne dôchodkovo poistená fyzická osoba. 80. Podľa § 73 ods. 1 vyhlášky č. 149/1988 Zb. v znení účinnom do 30. apríla 1990, občan poskytujúci vecné plnenie a výkony na základe povolenia národného výboru bol zúčastnený v kalendárnom roku nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení, ak: a) nie je zúčastnený na zabezpečení z dôvodu inej činnosti b) nepoberá starobný alebo invalidný dôchodok a c) z príjmov dosiahnutých z výkonu povolenej činnosti v predchádzajúcom kalendárnom roku je povinný platiť daň z príjmov obyvateľstva. 81. Podľa § 79 ods. 1vyhlášky č. 149/1988 Zb. v znení účinnom do 30. apríla 1990, sa za hrubé zárobky občana poskytujúceho služby považujú príjmy dosiahnuté výkonom povolenej činnosti po odpočítaní výdavkov spojených s výkonom tejto činnosti.
82. Podľa § 79 ods. 2 vyhlášky č. 149/1988 Zb. v znení účinnom do 30. apríla 1990, sa do hrubých zárobkov započítavajú aj príjem z povolenej činnosti po odpočítaní výdavkov spojených s jej výkonom dosiahnutý v kalendárnom roku, v ktorom občan poskytujúci služby nebol zúčastnený na zabezpečení podľa tejto hlavy len preto, že jeho príjem nedosiahol zdaniteľnú výšku. 83. Podľa § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon"), na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom. 84. Podľa § 195 ods. 1 zákona, organizačná zložka sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstarala potrebné podklady na rozhodnutie. 85. Podľa § 195 ods. 2 zákona, podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenie, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke sociálnej poisťovne z jej činnosti. 86. Podľa § 195 ods. 3 zákona, organizačná zložka sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech účastníka konania. 87. Podľa § 196 ods. 6 zákona, účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. 88. Podľa § 209 ods. 1 zákona, rozhodnutie organizačnej zložky sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 89. Podľa § 209 ods. 2 zákona, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. 90. Podľa § 209 ods. 3 zákona, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. 91. Podľa § 209 ods. 4 zákona, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
92. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. 93. Podľa § 257 cit. zákona o sociálnom poistení, osobný vymeriavací základ v období pred 1. januárom 1993 je úhrn hrubých zárobkov za príslušný kalendárny rok, ktoré podliehali dani zo mzdy bez odpočítania tejto dane. Osobný vymeriavací základ v období od 1. januára 1993 do 31. decembra 2003 je úhrn vymeriavacích základov, z ktorých fyzická osoba zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení platila poistné na dôchodkové zabezpečenie za príslušný kalendárny rok. 94. Podľa § 60 ods. 7 cit. zákona, ak má poistenec v tom istom období viacero dôchodkových poistení, započítava sa takéto obdobie dôchodkového poistenia len raz. 95. Žalobca žiadal o zvýšenie predčasného starobného dôchodku na základe zhodnotenia príjmov dosiahnutých v období od 3. apríla 1989 do 31. decembra 1991, kedy poskytoval služby na základe povolenia národného výboru. 96. Rozhodnutím č. 414/MH-O-D/89-Má z 20. marca 1989 bolo žalobcovi Mestským národným výborom Vysoké Tatry - Starý Smokovec udelené povolenie na poskytovanie služieb popri svojom hlavnom zamestnaní od 3. apríla 1989. U žalobcu je potrebné rozlišovať vzhľadom na účinné právne predpisy v čase jeho podnikania dve obdobia, a to obdobie od 3. apríla 1989 do 30. apríla 1990 a obdobie po 30. apríli 1990. Do 30. apríla 990 je potrebné poukázať na znenie § 73 ods. 1 vyhlášky č. 149/1988 Zb. v znení, ktoré bolo účinné do 30. apríla 1990. V zmysle dikcie tohto znenia vyhlášky bol občan poskytujúci vecné plnenia a výkony na základe povolenia národného výboru zúčastnený v kalendárnom roku na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení len za situácie, pokiaľ spĺňal kumulatívne tieto tri podmienky: nebol zúčastnený na zabezpečení z dôvodu inej činnosti, nepoberal starobný dôchodok a súčasne z príjmov dosiahnutých z výkonu povolenej činnosti v predchádzajúcom kalendárnom roku bol povinný platiť daň z príjmov obyvateľstva. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol v období od 3 apríla 1989 do 30. apríla 1990 zúčastnený na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení z hlavného pracovného pomeru u zamestnávateľa Slovák Telecom, a. s. Bratislava, nespĺňa kritéria § 73 ods. 1 vyhlášky, a to tri kumulatívne podmienky tam stanovené. Na žalobcu nedopadá ani aplikácia § 49 ods. 2 citovanej vyhlášky preto, že nebol zúčastnený na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečí podľa tejto Hlavy (druhá hlava zabezpečenie občanom poskytujúcej služby na základe povolenia národného výboru), a to preto, že jeho zúčastnenie na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení vyplývalo z jeho hlavného pracovného pomeru. 97. Pokiaľ ide o obdobie, kedy dosahoval príjmy po 30. apríli 1990 vznikol aj u žalobcu, vzhľadom na zmenu právnej úpravy, rozdielny právny stav, ktorý bolo potrebné vyhodnotiť samostatne. A síce, vyhláška Federálneho ministerstva práce sociálnych vecí číslo 149/988 Zb. bola zmenená vyhláškou Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 123/1990 Zb. od 1. mája 1990 tak, že zabezpečenie občanov poskytujúcich vecné plnenia a výkony na základe povolenia národného výboru zaniká dňom 30. apríla 1990. Pokiaľ boli títo občania po 30 apríli zúčastnení na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení ako samostatne zárobkovo činné osoby, za ich príjem sa považoval priemerný mesačný príjem ustanovený z vymeriavacích základov dosiahnutých v tomto období. Podľa § 61 ods. 1 písm. a) vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb. sa za samostatne zárobkovo činné osoby sa od 1. mája 1990 považujú osoby vykonávajúce podnikateľskú činnosť podľa zákona o súkromnom podnikaní občanov a ďalšie osoby vykonávajúce samostatnú zárobkovú činnosť vo vlastnej réžii a na vlastný účet podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Podľa § 62 vyhlášky Federálneho ministerstva práce asociálnych vecí č. 149/1988 Zb. samostatne zárobkovo činné osoby sú v kalendárnom mesiaci zúčastnené na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení, pokiaľ zaplatili za tento mesiac poistné. Pre vznik nemocenského a dôchodkového zabezpečenia občanov poskytujúcich služby od 1. mája 1990 bolo potrebné podať ako samostatne zárobkovo činná osoba prihlášku a zaplatiť poistné. Žalovaná v rámci vykonaného dokazovania preverila aj skutočnosti, či bol žalobca v období od 1. mája 1990 do 31. decembra 1991 prihlásený na nemocenské a dôchodkové zabezpečenie ako samostatne zárobkovo činná osoba. Z potvrdenia založeného v administratívnom spise právneho orgánu I. stupňa zo dňa 12. marca 2018 vyplýva, že od 1. mája 1990 do 31. decembra 1991 žalobca nebol prihlásený na nemocenské a dôchodkové poistenie, a preto ani nemal povinnosť odvádzať poistné na nemocenské a dôchodkové zabezpečenie. Z tohto dôvodu príjmy, ktoré dosiahol od 1. mája 1990 do 31. decembra 1991 napriek skutočnosti, že z nich uviedol daň, nebolo možné hodnotiť na určenie sumy jeho dôchodkovej dávky ako hrubý zárobok a ani ako vymeriavací základ dosiahnutý za činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby. 98. S poukazom na citované znenie § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, pri posudzovaní dôb zamestnania pred 1. januárom 2004 sa doba zamestnania, hrubé zárobky a náhradné
doby hodnotia podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, ktoré boli účinné v čase ich získania. To znamená, posudzujú sa podľa právnych predpisov z predchádzajúcich období. Z toho teda vyplýva, že síce ku dňu podania žiadosti žalobcu o o predčasný starobný dôchodok boli teda citované vyhlášky č. 149/1988 Zb. aj v znení jej zmeny vykonanej vyhlášku č. 123/1990 Zb. právne neúčinné, avšak citované ustanovenie zákona o sociálnom poistení (§ 255 ods. 1) umožňuje aplikáciu týchto ustanovení za hodnotené obdobia, a to preto, že vyhláška č. 149/1988 Zb. bola v čase získania týchto období (v čase výkonu práce, resp. dosahovania príjmov) účinná a právne záväzná. Pokiaľ žalobca poukazoval na znenie a na aplikáciu § 257 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, k tomuto správny súd uvádza, že príjmy dosiahnuté z výkonu povolenej činnosti v období od 3. apríla 1989 do 30. apríla 1990 neboli zhodnotené. Teda osobný vymeriavací základ žalobcu nemôže byť zohľadnený na výpočet sumy predčasného starobného dôchodku, pretože obdobie, kedy boli príjmy dosiahnuté s poukazom na znenie § 73 ods. 1 citovanej vyhlášky nie je obdobím dôchodkového poistenia, a preto sa § 257 zákona č. 461/2003 Z.z. neaplikuje u žalobcu. Inými slovami povedané, žalobca bol zúčastnený na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení z hlavného pracovného pomeru a nebol zúčastnený, vzhľadom na citované ustanovenia vyhlášky, ako občan poskytujúci služby. Preto sa aj príjem z tejto činnosti do jeho hrubých zárobkov nezapočítaval v súlade s § 73 ods. 1 v spojení s § 79 ods. 2 vyhlášky č. 149/1988 Zb. 99. Správny súd posudzoval žalobu žalobcu v konaní o sociálnych veciach podľa § 199 a nasl. s poukazom na ust. § 202 ods. 2 S.s.p. neformálne a skúmal, či nie je daný iný žalobcom nenamietaný dôvod na zrušenie žalobou napádaných rozhodnutí, pričom dospel k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov sú presvedčivé, ich predchádzajúci postup bol v súlade so zákonom a že rozhodnutia rovnako boli vydané v súlade so zákonom na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu. 100. Preto správny súd žalobu podľa § 190 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol. 101. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 a § 168 S.s.p. Žalobca v konaní nemal úspech, a preto mu nárok na náhradu trov konania správny súd nepriznal a vo vzťahu k žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný správny súd nezistil osobitné dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé požadovať po žalobcovi, aby nahradil žalovanému dôvodne vynaložené trovy konania.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť na Najvyšší správny súd SR v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 SSP.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) ( v sociálnych veciach), písm. d) SSP (vo veciach azylu), alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).