Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Ssk/132/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: N.. N. T., narodený XX. H. XXXX, bytom ul. I.. U. XXXX/XA, L., právne zastúpený: Hudzík & Partners s.r.o., so sídlom Mnoheľova 830/15, Poprad, IČO: 47 251 654, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom: Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. októbra 2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, č. k. -62 zo dňa 4. apríla 2023, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Rozhodnutie krajského súdu a priebeh administratívneho konania 1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom zo 4. apríla 2023, č. k. -62 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zamietol podľa (ďalej len „“) žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. októbra 2020 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“). Preskúmavaným rozhodnutím generálny riaditeľ žalovaného (ďalej taktiež „druhostupňový správny orgán“) postupom podľa o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „“) zamietol odvolanie v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej len „“) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. apríla 2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). 2. Prvostupňovým rozhodnutím podľa , a a , vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. , ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení (ďalej len „“) a vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. zamietol žiadosť žalobcu zo dňa 6. júna 2018 o zvýšenie predčasného starobného dôchodku za príjmy dosiahnuté od 3. apríla 1989 do 31. decembra 1991 počas obdobia, kedy poskytoval služby vykonávané na základe povolenia národného výboru. 3. Žalovaný (rovnako ako ) v podstatnom vychádzal z nasledovného zisteného skutkového stavu (i) žalobca žiadosťou zo dňa 7. marca 2018 požiadal o priznanie predčasného starobného dôchodku, ktorý mu bol rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. XXX XXX XXXX X z 27. apríla 2018 priznaný od 7. marca 2018; (ii) žiadosťou zo dňa 6. júna 2018 žalobca požiadal o zvýšenie predčasného starobného dôchodku na základe zhodnotenia príjmov dosiahnutých v období od 3. apríla 1989 do 31. decembra 1991 (ďalej taktiež „rozhodné obdobie“), kedy poskytoval služby na základe povolenia národného výboru (ďalej taktiež „občan poskytujúci služby“);

(iii) rozhodnutím č. 414/MH-0-D/89-Má z 20. marca 1989 bolo žalobcovi Mestským národným výborom Vysoké Tatry - Starý Smokovec udelené povolenie na poskytovanie služieb popri svojom hlavnom zamestnaní od 3. apríla 1989 (ďalej taktiež „povolenie“); (iv) žalobca od 1. mája 1990 do 31. decembra 1991 nebol prihlásený na nemocenské a dôchodkové zabezpečenie (ako SZČO) a nemal povinnosť odvádzať poistné na nemocenské a dôchodkové zabezpečenie. 4. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a aplikujúc ustanovenia a a a vyhlášky č. žalovaný uzavrel, že „ ... účastníkovi konania nemožno hodnotiť príjem do 30. apríla 1990 len z dôvodu, že bol povinný platiť daň z príjmov obyvateľstva, pretože nesplnil súčasne podmienku, a to že nebol zúčastnený na zabezpečení z dôvodu inej činnosti.“. 5. Správnou žalobou žiadal žalobca zrušiť preskúmavané rozhodnutie v podstatnom tvrdiac, že (i) do vymeriavacích základov poistenca mu nebol započítaný riadne zdanený príjem, ktorý dosiahol pri poskytovaní služieb na základe povolenia národného výboru v rokoch 1989 až 1991; (ii) nesúhlasil, že príjmy za uvedené obdobie nie je možné započítať pre výpočet dôchodku z dôvodu, že nebol v Sociálnej poisťovni evidovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba, ani ako dobrovoľne dôchodkovo poistená fyzická osoba, čo znamená, že nemal povinnosť odvádzať povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie, nakoľko v tomto období sa podľa jeho vyjadrenia osobitne neodvádzalo dôchodkové a nemocenské poistenie, ale bola povinnosť platiť daň z príjmov, ktoré riadne platil; (iii) uviedol, že správny orgán vo svojom rozhodnutí neuvádza, na základe ktorého písmena z odseku 1 vyhlášky č. oprel svoje rozhodnutie; (iv) vyjadril presvedčenie, že správny orgán nesprávne interpretoval vyhlášky č. na jeho prípad, nakoľko bol skutočne dôchodkovo poistený na zabezpečení z iného dôvodu, teda zo zamestnania, ale podľa jeho názoru sa na neho vzťahuje ustanovenie vyhlášky č. , nakoľko z výkonu povolenej činnosti bol povinný platiť daň z príjmu obyvateľstva, aj ju riadne platil a riadne podával daňové priznania, čo žalovanému aj dokladoval; (v) ďalej namietal, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je takmer totožné s prvostupňovým rozhodnutím a obe trpia nesprávnym právnym posúdením, čím ho správne orgány poškodili pri výpočte výšky jeho dôchodku; (vi) dôvodil, že posúdenie oprávnenosti jeho žiadosti má byť posudzované podľa platných právnych predpisov ku dňu 7. marca 2018. K tomuto dátumu bola a zrušená, a teda právne neúčinná. Platným Nakoniec žiadal zrušiť obe rozhodnutia z dôvodu, že sú nesprávne právne posúdené s odkazom na ustanovenie . 6. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu preskúmal a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení Prvej hlavy Tretej časti upravujúcej všeobecnú správnu žalobu dospel k záveru bližšie opísanému v bode 1. 7. Krajský súd (po opise priebehu správneho konania, rozhodnutí správnych orgánov, správnej žaloby a vyjadrenia žalovaného k nej) (i) poukázal na skoršie rozhodnutie krajského súdu sp. zn. zo dňa 28. januára 2020; (ii) ďalej dôvodil, že „U žalobcu je potrebné rozlišovať vzhľadom na účinné právne predpisy v čase jeho podnikania dve obdobia, a to obdobie od 3. apríla 1989 do 30. apríla 1990 a obdobie po 30. apríli 1990. Do 30. apríla 1990 je potrebné poukázať na znenie vyhlášky č. v znení, ktoré bolo účinné do 30. apríla 1990. V zmysle dikcie tohto znenia vyhlášky bol občan poskytujúci vecné plnenia a výkony na základe povolenia národného výboru zúčastnený v kalendárnom roku na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení len za situácie, pokiaľ spĺňal kumulatívne tieto tri podmienky: nebol zúčastnený na zabezpečení z dôvodu inej činnosti, nepoberal starobný dôchodok a súčasne z príjmov dosiahnutých z výkonu povolenej činnosti v predchádzajúcom kalendárnom roku bol povinný platiť daň z príjmov obyvateľstva. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol v období od 3 apríla 1989 do 30. apríla 1990 zúčastnený na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení z hlavného pracovného pomeru u zamestnávateľa Slovák Telecom, a. s. Bratislava, nespĺňa kritéria vyhlášky, a to tri kumulatívne podmienky tam stanovené. Na žalobcu nedopadá ani aplikácia citovanej vyhlášky preto, že nebol zúčastnený na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečí podľa tejto Hlavy (druhá hlava zabezpečenie občanom poskytujúcej služby na základe povolenia národného výboru), a to preto, že jeho zúčastnenie na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení vyplývalo z jeho hlavného pracovného pomeru.“; (iii) v súvislosti s časťou rozhodného obdobia po 30. apríli 1990 uviedol, že „ ... po 30. apríli 1990 vznikol aj u žalobcu, vzhľadom na zmenu právnej úpravy, rozdielny právny stav, ktorý bolo potrebné vyhodnotiť samostatne. A síce, vyhláška Federálneho ministerstva práce sociálnych vecí číslo 149/988 Zb. bola zmenená vyhláškou Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. od 1. mája 1990 tak, že zabezpečenie občanov poskytujúcich vecné plnenia a výkony na základe povolenia národného výboru zaniká dňom 30. apríla 1990. Pokiaľ boli títo občania po 30 apríli zúčastnení na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení ako samostatne zárobkovo činné

osoby, za ich príjem sa považoval priemerný mesačný príjem ustanovený z vymeriavacích základov dosiahnutých v tomto období. Podľa vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. sa za samostatne zárobkovo činné osoby sa od 1. mája 1990 považujú osoby vykonávajúce podnikateľskú činnosť podľa zákona o súkromnom podnikaní občanov a ďalšie osoby vykonávajúce samostatnú zárobkovú činnosť vo vlastnej réžii a na vlastný účet podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Podľa vyhlášky Federálneho ministerstva práce asociálnych vecí č. samostatne zárobkovo činné osoby sú v kalendárnom mesiaci zúčastnené na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení, pokiaľ zaplatili za tento mesiac poistné. Pre vznik nemocenského a dôchodkového zabezpečenia občanov poskytujúcich služby od 1. mája 1990 bolo potrebné podať ako samostatne zárobkovo činná osoba prihlášku a zaplatiť poistné. Žalovaná v rámci vykonaného dokazovania preverila aj skutočnosti, či bol žalobca v období od 1. mája 1990 do 31. decembra 1991 prihlásený na nemocenské a dôchodkové zabezpečenie ako samostatne zárobkovo činná osoba. Z potvrdenia založeného v administratívnom spise právneho orgánu I. stupňa zo dňa 12. marca 2018 vyplýva, že od 1. mája 1990 do 31. decembra 1991 žalobca nebol prihlásený na nemocenské a dôchodkové poistenie, a preto ani nemal povinnosť odvádzať poistné na nemocenské a dôchodkové zabezpečenie. Z tohto dôvodu príjmy, ktoré dosiahol od 1. mája 1990 do 31. decembra 1991 napriek skutočnosti, že z nich uviedol daň, nebolo možné hodnotiť na určenie sumy jeho dôchodkovej dávky ako hrubý zárobok a ani ako vymeriavací základ dosiahnutý za činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby.“. 8. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, po aplikácii ustanovenia krajský súd žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa v spojení s a tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej

9. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť. Dôvod kasačnej sťažnosti žalobca v jej úvode vymedzil odkazom na ustanovenie (krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) a (krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci). Ďalej taktiež vo výpočte kasačných dôvodov zmienil aj (krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu). 10. V kasačnej sťažnosti žalobca v podstatnom uviedol, že (i) „Jednoznačne správny súd nesprávne posúdil plynutie času a na seba nadväzujúce udalostí v rámci administratívneho konania, a následne svojím rozhodnutím poprel princíp predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, pre ktorého akceptovateľnosti je dôležité aj plynutie času, celkový sled jednotlivých udalostí prebiehajúcich v rámci platenia peňazí do solidárneho systému štátu, nevynímajúc ani peňažné príjmy pochádzajúce z „poskytovania vecných plnení a výkonov na základe povolenia národného výboru“, nakoľko aj takéto prispievanie do solidárneho systému je očakávaným základom na dôchodkové zabezpečenie žalobcu.“; (ii) „Napriek tomu, že žalobca odvádzal povinné finančné prostriedky v podobe dane zo mzdy, t.j. aj zo všetkých ostatných hrubých zárobkov (nielen z hlavného zamestnania) za príslušný kalendárny rok do spoločného finančného systému štátu, žalovaný porušil ustanovenie “; (iii) ďalej dôvodil, že : „Správny súd sa nevysporiadal uveriteľným spôsobom s jednotlivými skutočnosťami uvedenými v správnej žalobe, vyjadrením žalobcu k vyjadreniu žalovaného a právnej argumentácii žalobcu v rámci súdneho pojednávania pred senátom správneho súdu.“; (iv) v súvislosti s právnymi normami aplikovanými krajským súdom žalobca uviedol, že „Nakoľko v rozhodujúcom období od 03.04.1989 - 30.04.1990, platila , nahradená neskôr inými právnymi predpismi, posledne zákonom v súčasnom znení, pamätajúc aj na právne okolnosti, z pred účinnosti je dôvodné na môj prípad uplatniť literu právneho predpisu uvádzajúcou všetky hrubé zárobky občana poskytujúcom služby, nakoľko ako finančné príjmy v hlavnom zamestnaní, tak aj príjmy zaťažené daňou zo mzdy, dosiahnuté na základe činnosti povolenej rozhodnutím ...“. 11. Žalobca žiadal, aby kasačný súd buď napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo aby napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší prvostupňové rozhodnutie aj napadnuté rozhodnutie a vec vráti prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. 12. Kasačná sťažnosť bola doručená žalovanému dňa 14. júla 2023. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril svojím podaním zo dňa 26. júla 2023, v ktorom uviedol, že krajský súd správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého náležite právne posúdil vec, pričom nezistil nezákonnosť a nesprávnosť preskúmavaného rozhodnutia. Odvolal sa na svoje skoršie podania, ktorých obsahu sa pridržiava. Žiadal, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa ako nedôvodnú zamietol.

III. Právne posúdenie veci kasačným súdom

III.A Procesný postup najvyššieho správneho súdu

13. Senát najvyššieho správneho súdu konajúci ako kasačný súd ( ) predovšetkým postupom podľa v spojení s preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ (žalobca) včas ( ), je prípustná ( ) a bola podaná oprávneným subjektom ( ), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 14. Najvyšší správny súd s ohľadom na nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s . 15. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte. 16. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. októbra 2020, ktorým tento postupom podľa zamietol odvolanie v celom rozsahu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

III.B Aplikovateľné právne predpisy

17. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 19. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 21. Podľa , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 22. Podľa , na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 23. Podľa prvá veta , za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. 24. Podľa , osobný vymeriavací základ v období pred 1. januárom 1993 je úhrn hrubých zárobkov za príslušný kalendárny rok, ktoré podliehali dani zo mzdy bez odpočítania tejto dane. Osobný vymeriavací základ v období od 1. januára 1993 do 31. decembra 2003 je úhrn vymeriavacích základov, z ktorých fyzická osoba zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení platila poistné na dôchodkové zabezpečenie za príslušný kalendárny rok. 25. Podľa vyhlášky č. v znení účinnom do 30. apríla 1990, občan poskytujúci vecné plnenia a výkony na základe povolenia národného výboru (ďalej len „občan poskytujúci služby“) je zúčastnený v kalendárnom roku na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení podľa tejto hlavy, ak a) nie je zúčastnený na zabezpečení z dôvodu inej činnosti, b) nepoberá starobný alebo invalidný dôchodok a c) z príjmov dosiahnutých z výkonu povolenej činnosti v predchádzajúcom kalendárnom roku je povinný platiť daň z príjmov obyvateľstva. 26. Podľa vyhlášky č. v znení účinnom do 30. apríla 1990, do hrubých zárobkov sa započítava aj príjem z povolenej činnosti po odpočítaní výdavkov spojených s jej výkonom dosiahnutý v kalendárnom roku, v ktorom občan poskytujúci služby nebol zúčastnený na zabezpečení podľa tejto hlavy len preto, že jeho príjem nedosiahol zdaniteľnú výšku.

27. Podľa vyhlášky č. v znení účinnom od 1. mája 1990, za samostatne zárobkovo činné osoby sa na účely nemocenského a dôchodkového zabezpečenia považujú osoby prevádzkujúce podnikateľskú činnosť podľa zákona o súkromnom podnikaní občanov a ďalšie osoby prevádzkujúce samostatnú zárobkovú činnosť vo vlastnej réžii a na vlastnú ťarchu podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov. 28. Podľa yhlášky č. v znení účinnom od 1. mája 1990, samostatne zárobkovo činné osoby sú v kalendárnom mesiaci zúčastnené na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení, pokiaľ zaplatili za tento mesiac poistné.

III.C Vymedzenie predmetu právneho posúdenia

29. Najvyšší správny súd dáva úvodom do pozornosti, že správne súdy nie sú súdmi skutkovými. Ich úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa prvej a tretej časti ( a nasl. ) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v správnej žalobe, ktorým žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správny teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení a na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver. 30. Najvyšší správny súd preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. V rámci kasačného konania skúmal napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovaného, ako aj konanie jemu predchádzajúce, najmä z pohľadu, či krajský súd správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. 31. Pri svojom rozhodovaní vychádzal najvyšší správny súd z nasledovných skutočností vyplývajúcich z administratívneho spisu, ktoré skutočnosti žalobca nenamietal a neboli spornými: (i) žalobca získal povolenie na poskytovanie služieb popri svojom hlavnom zamestnaní od 3. apríla 1989; (ii) žalobca v rozhodnom období (od 3. apríla 1989 do 31. decembra 1991) bol zúčastnený na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení z dôvodu inej činnosti, ktorou bol hlavný pracovný pomer (u zamestnávateľa Slovak Telekom, a.s.); (iii) žalobca v rozhodnom období dosahoval príjmy, z činností vykonávaných na základe povolenia, ktoré podliehali dani z príjmov obyvateľstva; (iv) žalobca od 1. mája 1990 do 31. decembra 1991 nebol prihlásený na nemocenské a dôchodkové zabezpečenie, a teda nezaplatil za dané obdobie poistné. 32. Žalobca sa správnou žalobou domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia v podstatnom z dôvodu, že mu v rozpore s ustanoveniami nebol do vymeriavacích základov poistenca započítaný riadne zdanený príjem, ktorý dosiahol pri poskytovaní služieb na základe povolenia národného výboru v rokoch 1989 až 1991. V kasačnej sťažnosti ďalej dôvodil, že „Napriek tomu, že žalobca odvádzal povinné finančné prostriedky v podobe dane zo mzdy, t.j. aj zo všetkých ostatných hrubých zárobkov (nielen z hlavného zamestnania) za príslušný kalendárny rok do spoločného finančného systému štátu, žalovaný porušil ustanovenie v neskoršom znení a mu uprel právny nárok spojený s prispievaním do solidárneho systému štátu za obdobie od 03.04.1989 do 31.12.1991, resp. 1992, napriek tomu, že mal preukázanú existenciu takéhoto stavu.“. 33. Najvyšší správny súd sa s právnym záverom opísaným v predchádzajúcom bode nestotožnil. V prvom rade je nutné uviesť, že ustanovenie prvá veta upravuje otázku stanovenia obdobia dôchodkového poistenia v období pred účinnosťou , a to tak, že za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004. Zároveň tento zákon v ustanovení určuje, čo je osobným vymeriavacím základom v období pred 1. januárom 1993. Ide o úhrn hrubých zárobkov za príslušný kalendárny rok, ktoré podliehali dani zo mzdy bez odpočítania tejto dane. Žalobca napadnutému rozhodnutiu vytýka, že v ňom správny orgán nezohľadnil skutočnosť, že

žalobca mal v rozhodnom období príjmy, z činností vykonávaných na základe povolenia, ktoré podliehali dani z príjmov obyvateľstva. 34. S odkazom na citované právne normy uvedené v časti III. B vyššie možno rozhodné obdobie rozdeliť na dva časové úseky. Prvý úsek začína momentom, odkedy žalobca na základe povolenia poskytoval služby popri svojom hlavnom zamestnaní; teda od 3. apríla 1989 a končí sa 30. apríla 1990 (novela vyhlášky č. vyhláškou Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. , ktorou sa mení a dopĺňa , ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení, o nemocenskom poistení niektorých pracovníkov a o poskytovaní dávok nemocenského poistenia občanom v osobitných prípadoch a , ktorou sa uverejňuje opatrenie Ústrednej rady odborov a organizácií a vykonávaní nemocenského poistenia zamestnancov). Druhý úsek začína od 1. mája 1990 (viď predchádzajúca veta) a končí 31. decembra 1991 (posledný deň rozhodného obdobia). 35. Pre posudzovanie účasti žalobcu na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení v období prvého časového úseku (od 3. apríla 1989 do 30. apríla 1990) je rozhodné znenie ustanovenia vyhlášky č. v znení účinnom do 30. apríla 1990 a v tomto svetle aj skutočnosť, že žalobca bol v danom období zamestnaný v hlavnom pracovnom pomere, z ktorého titulu bol zúčastnený na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení. Ustanovenie vyhlášky č. stanovuje tri podmienky [opísané pod písm. a) až c)], ktoré musia byť kumulatívne splnené na to, aby bol občan poskytujúci vecné plnenia a výkony na základe povolenia národného výboru zúčastnený v kalendárnom roku na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení. Zo skutočností uvedených vyššie vyplýva, že žalobca nespĺňal prvú z uvedených podmienok [podľa vyhlášky č. ], ktorá skutočnosť marí možnosť jeho účasti na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení ako občana poskytujúceho vecné plnenia a výkony na základe povolenia. 36. Pre posudzovanie účasti žalobcu na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení v období druhého časového úseku (od 1. mája 1990 do 31. decembra 1991) je rozhodné znenie ustanovenia yhlášky č. v znení účinnom od 1. mája 1990 v spojení s vyhlášky č. v znení účinnom od 1. mája 1990 (viď body 27 a 28 vyššie). Nakoľko žalobca nebol v tomto období prihlásený na nemocenské a dôchodkové zabezpečenie ako samostatne zárobkovo činná osoba, a teda z tohto titulu neodvádzal poistné na nemocenské a dôchodkové zabezpečenie (N.B. neprispieval do „solidárneho systému“, hoci platil „dane“) bráni táto skutočnosť zohľadneniu jeho účasti na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení ako v danom čase ako SZČO. 37. Najvyšší správny súd v zmysle vyššie uvedených záverov (po tom, ako komplexne skúmal preskúmavané rozhodnutie a konanie jemu predchádzajúce, a to najmä z pohľadu, či krajský súd správne posúdil zákonnosť a správnosť preskúmavaného rozhodnutia vrátane posúdenia všetkých období) neidentifikoval dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu. Tieto závery, spoločne so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, totiž vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku krajského súdu. Preto sa s ním najvyšší správny súd v celom rozsahu stotožňuje, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne. 38. Nad rámec vyššie uvedeného najvyšší správny súd konštatuje, že pokiaľ žalobca ako dôvod kasačnej sťažnosti uvádzal aj ustanovenie (krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu), neuviedol žalobca v tejto súvislosti žiadne rozhodnutie kasačného súdu, ktoré by kolidovalo s napadnutým rozsudkom. V tejto časti preto kasačný súd vyhodnotil kasačnú sťažnosť (s odkazom na ) ako nedôvodnú. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že krajský súd „ ... svojím rozhodnutím poprel princíp predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, pre ktorého akceptovateľnosti je dôležité aj plynutie času, celkový sled jednotlivých udalostí prebiehajúcich v rámci platenia peňazí do solidárneho systému štátu...“ najvyšší správny súd uvádza, že predvídateľnosť rozhodnutia je v prvom rade determinovaná znením súdom aplikovanej normy, pričom napadnutý rozsudok je podľa vyššie vyjadreného názoru kasačného súdu súladným s ustanoveniami , ako aj vyhlášky č. 39. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobcu za dôvodnú, a preto ju podľa zamietol. 40. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal ( v spojení s ) a žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať ( v spojení s veta prvá ). 41. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( veta prvá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.