Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Co-78-2019.pdf
PDF · 95.89 KB
Case nature
Area
Subarea
41Co/78/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: L. banka U., a.s., so sídlom V. XX, XXX XX Z., N.: XX XXX XXX proti žalovanému: H. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. B. XXXX/XX, X., o zaplatenie 935,66 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 1Csp/77/2018 - 65, zo dňa 1.apríla 2019, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti o zaplatenie úroku vo výške 19,9 % ročne z nezaplatenej istiny 935,66 eur od 07.09.2018 do zaplatenia zamietol a vo výroku o trovách konania, p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 935,66 eur, zmluvný úrok v sume 65,22 eur, úrok z omeškania v sume 0,61 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 935,66 eur od 07.09.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 65,22 eur od 07.09.2018 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšku žalobu zamietol (o zaplatenie úroku vo výške 19,9 % ročne z nezaplatenej istiny 935,66 eur od 07.09.2018 do zaplatenia). Žalobcovi priznal nárok na náhradu preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených trov konania v rozsahu 81,40 %.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobcom uplatnený nárok vyplýva z Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom (ako veriteľom - dodávateľom) a žalovaným (ako dlžníkom - spotrebiteľom) dňa 14.01.2014. Žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1200 eur za v zmluve dohodnutých podmienok. Preskúmaním zmluvy dospel súd k záveru, že ide o platnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzatvorená v súlade s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, má všetky obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2, obsah zmluvy v spojení s VOP zodpovedá požiadavkám tohto zákona. Obsah zmluvy nebol zmätočný či nezrozumiteľný a zmluvné podmienky boli definované jasne. Hoci sa jednalo o formulárovú zmluvu vopred pripravenú žalobcom, takýto postup súd považuje za bežný a nie je ničím výnimočný, keď zmluva je pripravená podľa požiadaviek záujemcu o úver (najmä čo sa týka výšky, doby trvania, termínov splátok, výšky splátok úveru - súd poukazuje na žiadosť o poskytnutie úveru podpísanú žalovaným) s tým, že banka vypracuje návrh zmluvy, ktorý je predložený záujemcovi na podpis. Pokiaľ záujemca nesúhlasí so zmluvnými podmienkami , ktorých obsah nie je možné meniť (banka o nich nevyjednáva) zmluvu má možnosť nepodpísať. Žalovaný k podpisu zmluvy nebol nútený, išlo o jeho slobodné rozhodnutie. Žalovaný uzavretie zmluvy nepoprel.
3. Medzi stranami ne bolo sporné, že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním splátok úveru, v dôsledku toho žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru ku dňu 06.09.2018 (teda žalovaný stratil výhodu splátok a bol vyzvaný na vrátenie zostatku nesplateného úveru), na čo bol žalovaný vopred písomne upozornený výzvou zo dňa 04.07.2018. Žalobca bol k zosplatneniu úveru oprávnený podľa bodu 4 zmluvy. Súd rovnako konštatuje dodržanie podmienok upravených v ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré je korektívom k § 565 Občianskeho zákonníka, keď žalobca uplatnil právo podľa § 565 (zosplatnenie dlhu) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
4. Z prehľadu splácania vyplýva, že žalovaný do zosplatnenia celkovo uhradil sumu 1 232,62 eur, z toho na istinu bola započítaná suma 264,34 eur, na úrok 942,06 eur a poistné 26,22 eur. Potom je žalovaný povinný žalobcovi zaplatiť zostatok istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru v sume 935,66 eur (1200 mínus 264,34 eur).
5. Súd priznal žalobcovi aj ním uplatnený zmluvný úrok do zosplatnenia úveru (do 06.09.2018) v sume 65,22 eur (bolo preukázané, že zmluvné úroky za obdobie od 14.01.2014 do 6.09.2018 boli 1 007,28 eur, pričom z platieb žalovaného na ich úhradu bolo započítané 942,06 eur).
6. Avšak žalobcom uplatnený úrok vo výške 19,9 % ročne z dlžnej istiny 935,66 eur od 07.09.2018 do zaplatenia súd žalobcovi nepriznal, v tejto časti žalobvny názor (napr. rozhodnutie NS SR sp.zn. u zamietol. Po dni účinnosti vyhlásenia celého úveru za splatný sa ďalej istina úveru zmluvne neúročí. Žalobcovi po splatnosti patria iba úroky z omeškania. Žalobca má nárok na zaplatenie úrokov iba do splatnosti dlhu z dôvodov, ktoré súd podrobne uvádza v odôvodnení rozsudku, pričom súd poukazuje aj na ustálenú judikatúru, z ktorej vyplýva rovnaký prá 4Obo 143/18, uznesenie IV. ÚS XXX/XXXX a iné).
7. Žalovaný sa s plnením peňažného záväzku dostal do omeškania, súd preto žalobcovi priznal aj úroky z omeškania tak , ako si ich uplatnil v žalobe a teda za obdobie od vzniku zmluvného vzťahu do 6.09.2018 v sume O,61 eur (v sadzbe 5 % ročne do zaplatenia) a ďalej úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 935,66 eur od 07.09.2018 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 65,22 eur od 07.09.2018 do zaplatenia. Výška úroku z omeškania zodpovedá § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. (v znení účinnom od 01.02.2013).
8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Žalobca sa podanou žalobou domáhal celkom zaplatenia sumy 1135,43 eur a súd mu priznal celkom sumu 1 029,86 eur, čo predstavuje v percentuálnom vyjadrení jeho úspech 90,70 %, teda neúspešný bol v časti 9,3% čo zodpovedá úspechu žalovaného. Potom čistý úspech žalobcu je 81,40 % (90,70 mínus 9,3 %). Súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 81,40 %. O výške náhrady rozhodne súd samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).
9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca voči výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Tým je zároveň dotknutý aj závislý výrok o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmenil a žalobe vyhovel a aby žalobcovi priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania.
10. S argumentáciou súdu uvedenou v odôvodnení rozsudku sa žalobca nestotožňuje a považuje rozsudok v napadnutej časti za nesprávny, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K zamietnutiu zmluvných úrokov po zosplatnení poukazuje na zákonnú úpravu ust. § 497, § 502 ods. 1 a § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, Namieta, že súd nemal dôvod odchýliť sa od ustanovení Obchodného zákonníka § 502 ods. 1, § 503 ods. 3, v ich zmysle povinnosť dlžníka platiť úrok trvá až do doby vrátenia úveru a vzhľadom na dispozitívnosť ustanovenia si strany môžu vznik a zánik povinnosti platiť úroky, t.j. dobu, počas ktorej má dlžník platiť úroky, v zmluve o úvere dojednať odchylne. Obchodný zákonník priznáva veriteľovi právo na dohodnutý úrok od poskytnutia peňažných prostriedkov, pričom stanovuje moment vzniku tohto nároku, moment jeho zániku je vrátenie peňažných prostriedkov - nie splatnosť, či už dohodnutá alebo predčasná zo zákona. Ak by bolo úmyslom zákonodarcu dobu nároku veriteľa na dohodnutý úrok ohraničiť, nepochybne by tak urobil. Pokiaľ ide o aplikáciu § 506 Obchodného zákonníka, ktoré upravuje špecifický prípad odstúpenia od zmluvy veriteľom, toto odstúpenie nespôsobuje zánik záväzku ex tunc (od počiatku). A naďalej trvá právo veriteľa, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi, táto povinnosť odstúpením od zmluvy nezaniká.
Taktiež tým nie je dotknutý nárok veriteľa na zákonný úrok z omeškania. Dohodnutý obchodný úrok patrí veriteľovi do vrátenia požičaných peňažných prostriedkov, nie do splatnosti úveru. Tvrdenie, že úroky a úroky z omeškania sa vzájomne vylučujú nemá oporu v právnych predpisoch. V zmysle ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Úroky z omeškania treba vnímať ako sankciu za omeškanie s plnením celého nároku veriteľa, teda požičanej istiny a aj zmluvných úrokov, nakoľko do omeškania sa dlžník dostane ak neplní riadne a včas. V odvolaní žalobca odkazuje na rozhodnutia iných všeobecných súdov SR z ktorých vyplývajú iné závery ohľadom úroku z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, než k akým dospel súd v danom prípade.
11. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
12. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. Odvolací súd preskúmal odvolacie námietky žalobcu spolu s napadnutým rozsudkom okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku a v zmysle § 387 ods. 2 CSP na ne v celom rozsahu poukazuje. Rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti je vecne správne, je náležite odôvodnené a odvolací súd ho potvrdil. Odvolací súd námietky žalobcu uvedené v odvolaní nepovažuje za dôvodné. V tejto súvislosti treba uviesť, že v obdobných veciach bolo judikovaných veľa rozhodnutí súdmi Slovenskej republiky, v ktorých dostal žalobca opakovanú odpoveď na všetky argumenty, ktoré opakovane uvádza vo svojom odvolaní aj v danej veci.
15. Vo vzťahu k odvolaním napadnutej časti rozsudku okresného súdu žalobcom sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s názorom okresného súdu, že dohodnuté zmluvné podmienky s poskytnutých peňažných prostriedkov (úveru) patria veriteľovi len do splatnosti dlhu. Tak ako uviedol súd prvej inštancie, po splatnosti dlhu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a povinnosť platiť dohodnuté úroky z úveru dňom splatnosti dlhu zaniká. Tento názor okresného súdu je prijatý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky. Okresný súd v tomto smere poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo 143/98, Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS XXX/XXXX-XX zo dňa 18.09.2012, ktoré je založené na výklade záveru, že je ústavne akceptovateľné, že po zosplatnení úveru nastupuje režim platenia úrokov z omeškania, a nie už úrokov z úveru. Námietky žalobcu vznesené vo vzťahu k týmto rozhodnutiam nie sú opodstatnené a pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na opačný prístup napr. Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 11Co/12/2017, Krajského súdu v Nitre sp. zn.. 8Co/193/2017 a sp. zn. 7Co/386/2017 a sp.zn. 12Co/116/2017, ako aj iné rozhodnutia všeobecných súdov ide o názor odlišný, ktorý nekorešponduje s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, tak ako to predpokladá Čl. 2 ods. 2 CSP.
16. Odvolací súd tiež poukazuje na závery odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR publikované pod R59/1998, z ktorého taktiež vyplýva, že veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť už iba úroky z omeškania.
17. Odvolací súd dodáva. Jednorázovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorázovo vrátiť sumu požičaných peňažných prostriedkov (§ 563 Občianskeho zákonníka), avšak navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením. S protiprávnym stavom sa spájajú sankcie, pretože spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením zosplatnenej sumy. S protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve. Pokiaľ existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchýlna od zákona,
čo zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, prípadne ust. § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou. V protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády 87/1990 Z. z..
18. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu v odvolaní ohľadom aplikácie ustanovenia § 503 Obchodného zákonníka odvolací súd uvádza, že v zmysle § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Obchodný zákonník upravuje, že „záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť“ použité peňažné prostriedky a nie „záväzok platiť úroky je splatný v momente vrátenia“ použitých peňažných prostriedkov. Expressis verbis úpravu obsahuje tiež tretia veta § 503 citovaného prvého odseku, keď splatnosť úrokov nastáva „v čase, keď sa má vrátiť“ zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, a nie „v čase, keď dlžník vráti“ zvyšok poskytnutých prostriedkov. Citované ustanovenie § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka je koncipované jednoznačne a nepripúšťa iný výklad. Naviac ust. § 503 ods. 3, upravuje otázku splácania úrokov výlučne pre prípad predčasného splatenia úveru zo strany dlžníka. Odvolací súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, pretože citované ustanovenie upravuje iba splatnosť úrokov v prípade predčasného splatenia úveru zo strany dlžníka a Obchodný zákonník splatnosť úrokov upravuje v ustanoveniach § 503 ods. 1, 2, ktoré veliteľa oprávňujú na riadne úroky len do momentu vzniku záväzku vrátiť peňažné prostriedky veriteľovi, nie do momentu ich skutočného vrátenia.
19. Odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v zamietavej časti, ktorá bola napadnutá odvolaním žalobcu považuje za vecne správne, a preto v tomto rozsahu rozsudok okresného súd potvrdil, spolu s nadväzujúcim (závislým) výrokom rozsudku okresného súdu o trovách konania.
20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto by žalovanému patril nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %). Nakoľko však žalovanému preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, bolo by neúčelné, aby o výške náhrady trov konania rozhodoval súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Preto odvolací súd rozhodol, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva (viď. uznesenie NS SR sp. zn 6Cdo/176/2016 a sp. zn. 6 Cdo/5/2017).
21. Krajský súd prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Krajský súd prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).