Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/116/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej, a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: E. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. Y. XXXX/ X, XXX XX X., o zaplatenie sumy 2.780,98 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 16C/272/2015-82 zo dňa 21.04.2017 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi úrok vo výške 492,39 eura a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 173,61 eura od 28.05.2015 do 05.10.2016, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného konania aj odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 3.138,48 eura, o zaplatenie úroku vo výške 1,38 eura a úroku z omeškania vo výške 0,41 eura. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.780,98 eura od 28.05.2015 do 27.04.2016, zo sumy 2.730,98 eura od 28.04.2016 do 25.05.2016, zo sumy 2.680,98 eura od 26.05.2016 do 27.06.2016, zo sumy 2.630,98 eura od 28.06.2016 do 17.08.2016, zo sumy 2.580,98 eura od 18.08.2016 do 05.10.2016, poplatok vo výške 3,87 eura, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 52, § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 497, § 501 ods. 1, § 502 ods. 1, § 369 ods. 2, 3 Obchodného zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil podľa § 255 ods. 1 CSP, pretože žalobca mal vo veci úspech 64,58%. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa žalobou podanou dňa 27.07.2015, po čiastočnom späťvzatí žaloby z dôvodu úhrady sumy 3.138,48 eura žalovanou po podaní žaloby, domáhal zaplatenia sumy 492,39 eura. Táto suma predstavuje úrok vo výške 17,90 % ročne z nesplatenej istiny od 28.05.2015 do 05.10.2016. Ďalej sa domáhal zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.780,98 eura od 28.05.2015 do 27.04.2016, zo sumy 2.730,98 eura od 28.04.2016 do 25.05.2016, zo sumy 2.680,98 eura od 26.05.2016 do 27.06.2016, zo sumy 2.630,98 eura od 28.06.2016 do 17.08.2016, zo sumy 2.580,98 eura od 18.08.2016 do 05.10.2016, úroku z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov 173,61 eura od 28.05.2015 do 05.10.2016 a poplatku vo výške 3,87 eura, to všetko na základe úverovej zmluvy, uzatvorenej dňa 17.12.2013. 2. Po vykonanom dokazovaní súd konštatoval, že strany sporu uzavreli dňa 17.12.2013 úverovú zmluvu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 2.900 eur, ktorý sa

žalovaná zaviazala splatiť mesačnými splátkami po 52,64 eura, pri ročnej úrokovej sadzbe 17,90 %, s výškou RPMN 21,48 %. Poplatok za poskytnutie úveru predstavoval 145 eur mesačne a poplatok za poistenie 1,29 eura mesačne. Pre neplnenie zmluvných podmienok žalovanou vyhlásil žalobca mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovanú k úhrade dlžnej sumy do 06.06.2015. Pohľadávka žalobcu ku dňu zosplatnenia predstavovala sumu 3.021,69 eura. 3. Na základe vykonaného dokazovania súd ustálil, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol záväzkovo právny vzťah titulom zmluvy o úvere. Zmluvu vzhľadom na charakter subjektov, ktoré ju uzatvorili, považoval za spotrebiteľskú, a na daný vzťah aplikoval okrem zákona o spotrebiteľských úveroch aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce režim spotrebiteľských zmlúv. Žalobu považoval za dôvodnú v časti úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.780,98 eura od 28.05.2015 do 27.04.2016, zo sumy 2.730,98 eura od 28.04.2016 do 25.05.2016, zo sumy 2.680,98 eura od 26.05.2016 do 27.06.2016, zo sumy 2.630,98 eura od 28.06.2016 do 17.08.2016, zo sumy 2.580,98 eura od 18.08.2016 do 05.10.2016 a v časti poplatku vo výške 3,87 eura. Pri uplatnených zmluvných úrokoch vo výške 492,39 eura a úroku z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov 173,61 eura od 28.05.2015 do 05.10.2016 súd skonštatoval, že istina je suma poskytnutých finančných prostriedkov veriteľom vo forme úveru podľa § 503 ods. 1 prvej vety Obchodného zákonníka. Zmluvné úroky sú vždy splatné spolu so záväzkom vrátiť peňažné prostriedky, t.j. spolu s istinou. Doba splatnosti úrokov za poskytnutie peňazí sa tak zhoduje s dobou splatnosti úveru. Celková suma úrokov však musí byť zaplatená najneskôr do splatnosti dlžného zostatku úveru. Žalobca ako veriteľ preto nemohol oprávnene požadovať od žalovanej zmluvné úroky aj po splatnosti úverovej istiny. Po vyhlásení celého úveru za splatný, sa istina úveru ďalej zmluvne neúročí, žalobcovi prislúchajú len úroky z omeškania. Uvedený záver vyplýva z podstaty zmluvného úroku, ktorý je odplatou za používanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú dlžníkovi do doby splatnosti. Žalobca poskytuje finančné prostriedky žalovanej iba po dobu platnosti úverovej zmluvy, po vyhlásení splatnosti požaduje peňažné prostriedky vrátiť v poskytnutej výške, teda nie je oprávnený požadovať od žalovanej aj zmluvne dohodnuté úroky, ale iba úroky z omeškania. Žalobu nepovažoval za dôvodnú ani v časti úroku z omeškania z nezaplatených zmluvných úrokov. Úroky a tiež úroky z omeškania sú podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky. Právo požadovať od žalovanej príslušenstvo z príslušenstva (v danom prípade úroky z omeškania z nezaplatených úrokov) Občiansky zákonník a ani nepripúšťa. Na uvedenom nemení nič ani dohoda účastníkov, pretože táto je pre rozpor z dobrými mravmi a obchádzanie zákona absolútne neplatná.

4. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ . Uviedol, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení úveru. Na podporu svojho tvrdenia citoval ustanovenie § 502 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, poukázal na komentár k zákonu o povinnosti platiť úroky z úveru, ktorá trvá až do doby vrátenia úveru. Obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka, ktoré je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných záväzkov dlžníka, samotný vznik nároku na úrok z úveru neovplyvňuje. K uplatneniu úroku z omeškania zo zmluvného úroku vyčísleného ku dňu zosplatnenia úveru uviedol, že z ustanovenia § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka vyplýva, že povinnosť platenia úrokov sa spája s obdobím skutočnej držby požičaných peňažných prostriedkov. Uvedené potvrdzuje aj ustanovenie § 16 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého, ak spotrebiteľ splatí spotrebiteľský úver úplne alebo čiastočne pred dohodnutou lehotou splatnosti, je povinný uhradiť úrok a náklady vzniknuté len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Úroky z omeškania treba vnímať ako sankciu za omeškanie s plnením celého nároku veriteľa, teda požičanej istiny a aj zmluvných úrokov, pretože dlžník sa do omeškania dostane, ak neplní riadne a včas. Ak sa podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka majú peňažné prostriedky vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. V deň splatnosti každej splátky má teda dlžník uhradiť jednak splátku a aj úroky z tejto splátky. V prípade, že dlžník neuhradí splátku v dohodnutej výške a v dohodnutom termíne splatnosti, ocitá sa v omeškaní, pričom omeškanie je sankcionované povinnosťou platiť úrok z omeškania. Pri výpočte náhrady trov konania podľa neho súd postupoval nesprávne, keď pri určení hodnoty sporu neprihliadol iba na žalovanú istinu. Ak sú úroky len príslušenstvom pohľadávky, pri posudzovaní miery úspechu sa na ne neprihliada. Preto súd nemal prihliadnuť na úspech v časti príslušenstva.

5. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 1. júla 2016, ďalej len „CSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 urobil záver, že odvolanie je opodstatnené. Preto tento rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 388 zmenil a žalobe aj v tejto časti vyhovel. Pri rozhodovaní aplikoval nový procesný predpis, Civilný sporový poriadok, v súlade s ustanovením § 470 ods. 1, 2 prvej vety, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Z obsahu spisu vyplýva ten skutkový stav, ktorý konštatoval súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia. Je zrejmé, že strany sporu uzavreli úverovú zmluvu podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorú súd správne posúdil ako spotrebiteľskú. Aj keď zmluva bola uzavretá na podklade Obchodného zákonníka, vzťahujú sa na ňu prednostne ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Žalobca poskytol bezúčelový spotrebiteľský úver žalovanej, ktorá však podmienky zmluvy nedodržala, úver riadne nesplácala a z toho dôvodu žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, čím žalovaná prišla o výhodu splátok. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru dlh v istine predstavoval 2.780,98 eura. Žalobca si po úhrade sumy 3.138,48 eura žalovanou po podaní žaloby a po čiastočnom späťvzatí žaloby uplatňoval sumu 492,39 eura, ktorá predstavovala vyčíslený úrok vo výške 17,90 % ročne z nezaplatenej istiny 2.780,98 eura od 28.05.2015 do 27.04.2016, z nezaplatenej istiny 2.730,98 eura od 28.04.2016 do 25.05.2016, z nezaplatenej istiny 2.680,98 eura od 26.05.2016 do 27.06.2016, z nezaplatenej istiny 2.630,98 eura od 28.06.2016 do 17.08.2016, z nezaplatenej istiny 2.580,98 eura od 18.08.2016 do 05.10.2016 a uplatnil si aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov 173,61 eura od 28.05.2015 do 05.10.2016. Odvolací súd neposúdil ako správny právny záver súdu prvej inštancie o neprípustnosti vymáhania zmluvných úrokov a súčasne aj úrokov z omeškania. Takýto právny názor nezodpovedá žiadnemu ustanoveniu Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch a ani zákona o ochrane spotrebiteľa.

8. Žalobca ako veriteľ pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, na základe toho zohľadniac úhradu časti pohľadávky po podaní žaloby, ako aj čiastočné späťvzatie žaloby, súd prvej inštancie konanie v časti zastavil a žalobcovi priznal úroky z omeškania a poplatok. Tieto výroky rozsudku v dôsledku absencie odvolania žalobcu nadobudli právoplatnosť a odvolací súd z tejto skutočnosti pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu vychádzal. S ohľadom na uvedené sa dlh žalovanej považuje dňom 27.05.2015 za dlh splatný v celom rozsahu bez možnosti ďalšieho splácania v splátkach. Súd prvej inštancie uzavrel, že zmluvné úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov patria veriteľovi len do splatnosti dlhu a odo dňa splatnosti dlhu je dlžník v omeškaní, pričom musí platiť už len úroky z omeškania. Odvolací súd sa s týmto záverom nestotožnil. Z obsahu uzavretej úverovej zmluvy totiž nevyplýva, že by si strany sporu - pre prípad vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru - dohodli platenie zmluvných úrokov len do daného dňa mimoriadnej splatnosti. Nie je zrejmé, z ktorého zákonného ustanovenia by mal daný právny záver vyplývať, keďže použitá právna úprava - ak to nevylučuje ani osobitná dohoda zmluvných strán - vo všeobecnosti pripúšťa súbežné platenie zmluvne dohodnutých úrokov z úveru až do zaplatenia a zároveň aj platenie úrokov z omeškania, ak sa dlžník dostal do omeškania s platením dlhu. Zo žiadneho zákonného ustanovenia a ani z dojednania v zmluve o úvere v tomto prípade nevyplýva, že platenie úrokov z omeškania vylučuje platenie zmluvných úrokov, resp. že platenie zmluvných úrokov sa týka len doby, dokedy sa dlžník dostane do omeškania s platením svojho dlhu a do tzv. zosplatnenia dlhu (vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu). Odvolací súd pritom zastáva názor, že nemožno vychádzať z toho, že by došlo k dvojnásobnému zaťažovaniu spotrebiteľa v podobe úrokov z úveru a aj úrokov z omeškania a že to zároveň znamená aj značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi zmluvného vzťahu. Odvolací súd to hodnotil ako neprimerané zvýhodnenie spotrebiteľa po porušení jeho zmluvných povinností. Spotrebiteľ si totiž musí byť vedomý toho, že v súlade so zmluvou o úvere pri riadnom splácaní úveru platí zmluvne dohodnuté úroky podľa znenia zmluvy až do zaplatenia celého dlhu a v prípade porušenia zmluvnej povinnosti splatiť dlh riadne a včas môže byť legálne postihnutý navyše aj úrokmi z omeškania až do dňa splatenia celej sumy úveru. Dlžník

totiž používa peňažné prostriedky poskytnuté veriteľom aj po lehote splatnosti a z princípu právneho inštitútu zmluvných úrokov vyplýva, že tieto dlžník spláca - ak niet iného dojednania - až do dňa úplného splatenia dlhu, zatiaľ čo úroky z omeškania nastupujú (popri zmluvných úrokoch) len vtedy, ak sa dostane do omeškania, t. j. ak úver podľa zmluvy riadne nespláca.

9. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie žalobcu týkajúce sa žaloby v časti dohodnutých úrokov, ktorú súd prvej inštancie zamietol, posúdil ako opodstatnené, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zmenil a zmluvné úroky po splatnosti úveru vo výške 492,39 eura žalobcovi priznal.

10. Za rovnako opodstatnené považoval aj odvolanie žalobcu v časti úroku z omeškania z nezaplatenej sumy úroku. Na poskytnutie peňažných prostriedkov sa viaže aj povinnosť platiť úroky z úveru (§ 497 Obchodného zákonníka). Úroky v tomto prípade sú osobitnou peňažnou náhradou, súvisiacou s poskytnutím finančných prostriedkov. S omeškaním úhrady úroku je možné požadovať platenie úrokov z omeškania z nezaplatených úrokov (§ 369 v spojení s § 502 Obchodného zákonníka). Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku (§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka), je povinný platiť z nezaplatenej sumy aj úroky z omeškania. Pri úrokoch z poskytnutého úveru je teda možné pri omeškaní požadovať z týchto zmeškaných úrokov aj úroky z omeškania. Keďže sa žalovaná dostala do omeškania s plnením anuitných mesačných splátok, v ktorých je zahrnutý okrem istiny aj zmluvný úrok, je povinná uhradiť úrok z omeškania zo všetkých splátok, s ktorými bola v omeškaní, a teda aj úrok z omeškania z úroku, s platením ktorého sa omeškala, keďže splátky riadne a včas nesplácala. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky (§ 503 ods. 2 Obchodného zákonníka). Anuitná splátka je počas celej doby splácania rovnaká, mení sa len výška a pomer istiny a úroku. Na začiatku úverového vzťahu tvorí najväčší podiel celej splátky práve úrok a ku koncu vzťahu predstavuje istina ten väčší podiel splátky. Ak by spotrebiteľ nemusel platiť úrok z omeškania zo splátky, s ktorou je v omeškaní a ktorá je z časti zložená aj zo zmluvného úroku, znamenalo by to neprimerané zvýhodnenie spotrebiteľa pri porušení jeho zmluvných povinností. Spotrebiteľ si totiž vo všeobecnosti musí byť vedomý toho, že v prípade porušenia riadne dohodnutých zmluvných povinností mu nastúpi sankcia v podobe úrokov z omeškania. Vychádzajúc z vyššie uvedeného žalobcovi vznikol nárok aj na platenie úroku z omeškania z úroku, ktorý bol súčasťou splátok, s plnením ktorých bola žalovaná v omeškaní. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v tejto časti podľa § 388 zmenil a žalobcovi priznal úrok z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

11. Vzhľadom na výsledok celého konania, v ktorom bol žalobca plne úspešný, odvolací súd žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1,2 CSP. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .