Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoPr/1/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v spore žalobkyne X.. K. N., nar. XX. XX.XXXX, trvale bytom T. XXXX/X, XXX XX Q., štátna občianka SR, zastúpenej Brázdil & Brázdilová advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Trhová 992/1, 960 01 Zvolen, X.: XXXXXXXX, proti žalovanému: UNI CONSULTING IH, s.r.o., so sídlom Jána Bottu 3, 974 01 Banská Bystrica, X.: XXXXXXXX, zastúpenému JUDr. Petrom Škondejom, advokátom, so sídlom Kuzmányho 5, 974 01 Banská Bystrica, X.: XXXXXXXX, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. -56 zo dňa 17. 10. 2018 takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že okamžité skončenie pracovaného pomeru zo dňa 26. 03. 2018 dané žalovaným žalobkyni je neplatné. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ust. , (ďalej v texte „CSP“) tak, že žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

1.2 V odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že žalobkyňa sa žalobou podanou voči žalovanému domáhala, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobkyni žalovaným dňa 26. 03. 2018 je neplatné. Žalobu odôvodnila tým, že u žalovaného pracovala na základe pracovnej zmluvy zo dňa 29.6.2017 v znení dodatku č.1 k pracovnej zmluve zo dňa 30.10.2017 ako administratívny pracovník, s tým, že pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú. Listom zo dňa 26. 03. 2018, ktorý žalobkyňa prevzala dňa 04. 04. 2018 jej žalovaný oznámil, že podľa s ňou končí pracovný pomer z dôvodu hrubého a závažného porušenia pracovnej disciplíny. Listom zo dňa 05. 04. 2018, ktorý žalovaný prevzal dňa 09. 04. 2018 mu žalobkyňa oznámila, že považuje toto skončenie pracovného pomeru za neplatné, za účelovo skutkovo vykonštruované, nepreukázané a žiadala, aby ju žalovaný naďalej zamestnával. Žalobkyňa v žalobe tiež uviedla, že tomuto okamžitému skončeniu pracovného pomeru predchádzalo skoršie okamžité skončenie pracovného pomeru, ktorým s ňou žalovaný chcel okamžite ukončiť pracovný pomer listom zo dňa 15. 01.2018, ktorý žalobkyňa prevzala dňa 17. 01. 2018, pričom aj v tomto prípade žalovanému oznámila, že považuje toto skončenie pracovného pomeru za neplatné a žiadala, aby ju žalovaný naďalej zamestnával. Spor o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru prebiehal na okresnom súde Zvolen pod č. k. . Žalobkyňa v žalobe tiež uviedla,

že sa obrátila na Inšpektorát práce Banská Bystrica ohľadne nezákonného postupu žalovaného, ktorý (Inšpektorát práce) protiprávnosť postupu žalovaného potvrdil listom zo dňa 13. 04. 2018 pod č. X./ X./J./2018/2617. Skutkové tvrdenia žalovaného uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru označila žalobkyňa za nekonkrétne, formulované vágne tak, aby žalovaný účelovo zachoval subjektívnu dvojmesačnú lehotu pre možnosť skončenia pracovného pomeru podľa . Všetky skutkové tvrdenia žalovaného uvedené v predmetnom okamžitom skončení pracovného pomeru žalobkyňa poprela, pričom uviedla, že sa jedná o vykonštruované tvrdenia žalovaného, formulované tak, aby bolo možné akýmkoľvek spôsobom a akýmikoľvek prostriedkami odôvodniť protiprávny postup žalovaného pri rozväzovaní pracovného pomeru so žalobkyňou, pričom už zo samotnej formulácie týchto skutkových tvrdení vyplýva, že sa opakujú, sú nekonkrétne a účelové. Žalobkyňa poprela aj skutkové tvrdenie žalovaného, že dňa 27.12.2017 mala za prítomnosti svedka odmietnuť prevziať písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny s tým, že mala prehlásiť, že sa už polepší. Okrem pripojených listinných dôkazov žalobkyňa navrhla, aby ju súd vypočul na pojednávaní, rovnako ako konateľa žalovaného a pána X. H. ako osoby poverenej konateľom na vedenie spoločnosti. Po právnej stránke žalobu zdôvodnila tým, že predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru dané jej žalovaným je neplatné, keďže jej bolo dané v rozpore s ustanovením a a tiež v rozpore s ustanovením .

1.3 V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe trval na dôvodoch, pre ktoré okamžite skončil pracovný pomer so žalobkyňou tak, ako boli tieto dôvody uvedené v samotnom okamžitom skončení pracovného pomeru, pričom zdôraznil, že žalovaná neuviedla žiadny dôvod, ktorý by preukázal opak jeho tvrdení.

1.4 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré vo fotokópiách predložila žalobkyňa v priebehu konania a to: pracovnou zmluvou z č. l. 4, dodatkom č.1 k pracovnej zmluve z č. l. 5, okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 26. 03.2018 z č. l. 6, plnomocenstvom z č. l. 7, s listom žalobkyne zo dňa 05. 04.2018 z č. l. 8 vrátane poštovej doručenky, s oznámením o výsledku šetrenia podania žalobkyne adresovaného Inšpektorátu práce z č. l.10; okresný súd sa oboznámil tiež s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. a vykonal dokazovanie aj prednesmi právnych zástupcov strán sporu, pričom zistil nasledovný skutkový stav: Z pracovnej zmluvy zo dňa 29. 06. 2017 vrátane dodatku č.1 k pracovnej zmluve zo dňa 30.10.2017 okresný súd okrem iného zistil, že medzi žalovaným ako zamestnávateľom a žalobkyňou ako zamestnancom, bola uzatvorená pracovná zmluva, v ktorej boli dojednané náležitosti v zmysle . Z listiny Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 26. 03. 2018 okresný súd zistil, že ho žalovaný prostredníctvom konateľa S. H. adresoval žalobkyni, pričom je v ňom uvedené, že podľa žalovaný s ňou končí pracovný pomer uzatvorený pracovnou zmluvou zo dňa 29. 06. 2017 z dôvodu hrubého a závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktoré konateľ žalovaného zistil dňa 01. 02. 2018 pri inventarizácii a kontrole administratívnej činnosti v kancelárii žalobkyne. Ďalej sa v okamžitom skončení pracovného pomeru uvádza, že za hrubé a závažné porušenia pracovnej disciplíny žalobkyňou považuje žalovaný 13 tam vymenovaných skutkov. Tiež sa tam uvádza, že vzhľadom na to, že tieto závažné porušenia pracovnej disciplíny žalobkyňou boli zistené dňa 01. 02. 2018 konateľom spoločnosti pri rozhovore s jeho otcom a s osobami v administratívnej budove, kde žalobkyňa vykonávala svoju prácu, žalovaný s ňou okamžite skončil pracovný pomer. Zároveň sa tam uvádza, že žalovaný oznámenie zo dňa 15. 01.2018 o okamžitom skončení pracovného pomeru so žalobkyňou ruší, nakoľko bolo uzavreté neoprávnenou osobou (poverená osoba nebola splnomocnená na zastupovanie jeho obchodnej spoločnosti v pracovnoprávnych vzťahoch, pričom túto skutočnosť si uvedomil až na základe jej pripomienky) a považuje ho za neplatné.

1.5 Z listu zo dňa 05. 04. 2018 okresný súd zistil, že ho žalobkyňa adresovala žalovanému, pričom v tomto liste uviedla, že dňa 04. 04. 2018 jej bola doručená listina označená ako „Okamžité skončenie pracovného pomeru“ podľa z dôvodu, že sa údajne dopustila hrubého a závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktoré konateľ spoločnosti zistil dňa 01. 02. 2018. Skutkové dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré sú tam uvedené, označila žalobkyňa za celkom nepravdivé, účelové a vymyslené a v celom rozsahu ich poprela. Z pripojenej fotokópie poštovej doručenky okresný súd zistil, že ako odosielateľ je tam uvedená žalobkyňa, ako adresát žalovaný s tým, že konateľ žalovaného potvrdil príjem tejto písomnosti dňa 9.4.2018.

1.6 Z listu „Oznámenie o výsledku šetrenia podania zo dňa 13. 04. 2018“ okresný súd zistil, že sa jedná o list adresovaný Inšpektorátom práce Banská Bystrica žalobkyni, v ktorom Inšpektorát práce Banská Bystrica žalobkyni oznámil, že vykonal na základe jej podnetu u jej bývalého zamestnávateľa inšpekciu práce zameranú na predmet podnetu, ktorá bola ukončená protokolom, pričom kontrolou dokladov predložených jej zamestnávateľom týkajúcich sa jej osoby, inšpektori práce zistili, že jej podnet je vo všetkých šiestich bodoch opodstatnený. V protokole z výkonu inšpekcie práce bolo jej bývalému zamestnávateľovi nariadené bezodkladne zistené nedostatky odstrániť a zároveň o tom písomne informovať Inšpektorát práce Banská Bystrica v určenej lehote do 07. 05. 2018. V závere protokolu Inšpektorát práce Banská Bystrica odkázal na ustanovenie , podľa ktorého spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy a preto pokiaľ si zamestnávateľ záväzky voči jej osobe nevysporiada, musí sa obrátiť na súd a spor riešiť súdnou cestou. Z pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. okresný súd okrem iného zistil, že v tomto konaní bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 19. 07. 2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29. 08. 2018 a ktorým súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobkyni žalovaným dňa 15. 01. 2018 z dôvodu hrubého a sústavného porušovania pracovnej disciplíny je neplatné, pričom ako žalobkyňa v tomto konaní vystupovala X.. K. N., nar. XX. XX. XXXX a ako žalovaný UNI CONSULTING IH, s.r.o., X.: XXXXXXXX, t. j. osoby, ktoré sú stranami sporu aj v tomto konaní.

1.7 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na ust. , a , , , ďalej na ust. a a uviedol, že vychádzajúc zo skutkových zistení a citovaných ustanovení právnych predpisov dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi stranami sporu vznikol a existoval pracovnoprávny vzťah založený pracovnou zmluvou uzavretou dňa 29. 06. 2017 v znení jej dodatku č.1 zo dňa 30.10.2017, ktorý mal byť zo strany žalovaného ako zamestnávateľa ukončený okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 26. 03. 2018, z dôvodu hrubého a závažného porušenia pracovnej disciplíny žalobkyňou v zmysle . Pracovný pomer mal skončiť dňom doručenia tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru v písomnom vyhotovení žalobkyni ako zamestnankyni žalovaného.

1.8 Žalobkyňa v podanej žalobe a aj v liste zo dňa 05. 04. 2018, ktorý adresovala žalovanému uviedla, že žiada aby ju žalovaný naďalej zamestnával a že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné, v dôsledku čoho okresný súd považoval za preukázané, že žaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 26. 03. 2018 bola žalobkyňou uplatnená na súde v zákonnej lehote tak, ako to vyžaduje .

1.9 Súd prvej inštancie následne skúmal žalobu po vecnej stránke, keď vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že zo strany žalovaného ako zamestnávateľa nebola dodržaná dvojmesačná lehota v zmysle v spojení s , ktorá je vyžadovaná na platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení okresný súd konštatoval, že zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom iba v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru dozvedel, pričom toto okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ urobiť písomne a okrem iných zákonných náležitostí ho musí v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi. Z predmetného okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 26. 03. 2018 vyplýva, že žalovaný ako zamestnávateľ (konkrétne konateľ žalovaného) sa o dôvodoch, pre ktoré bol so žalobkyňou okamžite skončený pracovný pomer dozvedel dňa 01. 02. 2018, to znamená, že s odkazom na ustanovenie koniec tejto dvojmesačnej lehoty pripadol na 01. 04. 2018 s tým, že najneskôr v tento deň muselo byť okamžité skončenie pracovného pomeru doručené žalobkyni. Vzhľadom na to, že 01. 04. 2018 bola nedeľa a nasledujúci deň bol Veľkonočný pondelok, t.j. sviatok, posledným dňom lehoty bol najbližšie nasledujúci pracovný deň, t.j. 03. 04. 2018

- utorok. Keďže však podľa vyjadrenia žalobkyne jej bolo predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 26. 03. 2018 doručené až dňa 04. 04. 2018 a žalovaný toto skutkové tvrdenie žalobkyne nijakým spôsobom nepoprel a ani nenavrhol vykonať žiaden dôkaz na preukázanie toho, že predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobkyni doručené skôr, súd prvej inštancie považoval za jednoznačne preukázané, že predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 26. 03. 2018 dané žalovaným žalobkyni je neplatné. S poukazom na dôvod, pre ktorý súd prvej inštancie určil toto okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné, v zmysle zásady hospodárnosti konania ďalej

neskúmal, či sú splnené hmotnoprávne podmienky vyžadované pre platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, keďže pre účely tohto súdneho konania by to už bolo právne irelevantné. Vzhľadom na to nevykonával ďalšie dokazovanie, ktoré bolo navrhnuté zo strany žalobkyne ohľadne výsluchu strán sporu resp. výsluchu svedka.

2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalovaný odvolal a v odvolaní uviedol, že argumentáciu súdu prvej inštancie uvedenú v odôvodnení jeho rozhodnutia považuje za nelogickú, nesprávnu a za technicky nemožnú, pretože nie je možné za jeden deň skontrolovať činnosť zamestnanca za 7 mesiacov jeho činnosti. Súd prvej inštancie podľa žalovaného nesprávne vyhodnotil začiatok plynutia dvojmesačnej lehoty rozhodnej pre uplatnenie práva zamestnávateľa na okamžité skončenie pracovného pomeru, čo podľa žalovaného potvrdil aj jeho právny zástupca, keď na pojednávaní konanom na okresnom súde uviedol, že žalovaným bola začiatkom februára 2018 vykonaná hĺbková kontrola stavu administratívy, pri ktorej boli zistené viaceré závažné porušenia pracovnej disciplíny na strane žalobkyne a preto jej bolo žalovaným dané dňa 26. 03. 2018 okamžité skončenie pracovného pomeru. Tvrdenie, že kontrola 7 mesačnej práce zamestnanca začala a aj skončila dňa 01. 02. 2018 je podľa žalovaného nelogické, nesprávne a technicky nemožné. Na túto skutočnosť súd prvej inštancie nebral podľa žalovaného zreteľ, resp. sa s touto skutočnosťou vôbec nezaoberal a vychádzal len z termínu začatia samotnej kontroly. V uvedenej súvislosti poukázal žalovaný v odvolaní na ust. a , ako aj na ust. a uviedol, že odhliadnuc od tejto skutočnosti uvádza, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalovaným podané na prepravu poštovnému podniku dňa 29. 03. 2018 - štvrtok, avšak žalobkyňa si túto zásielku prevzala až dňa 04. 04. 2018, t. j. v stredu. Vzhľadom na dĺžku kontroly, „teda minimálne do 07. 02. 2018“ bola podľa žalovaného splnená zákonná podmienka na doručenie zásielky obsahujúcej okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou žalobkyni v dvojmesačnej zákonnej lehote. Poštovú zásielku doručoval poštový podnik žalobkyni už dňa 03. 04. 2018, t. j. najbližší pracovný deň po veľkonočných sviatkoch, pričom žalobkyňa neprevzatím zásielky v tento deň zmarila jej včasné doručenie, keď si zásielku prevzala až dňa 04. 04. 2018. Už dňa 03. 04. 2018 mala teda žalobkyňa možnosť prevziať si na pošte uvedenú zásielku obsahujúcu okamžité skončenie pracovného pomeru, ktorá jej bola doručovaná dňa 03. 04. 2018, následne jej bol zanechaný oznam o uložení zásielky, teda žalobkyňa už dňa 03. 04. 2018 mala toto podanie žalovaného (okamžité skončenie pracovného pomeru) vo svojej dispozičnej sfére a teda mohla si ho podľa žalovaného prevziať už dňa 03. 04. 2018; v takom prípade by bola splnená podmienka doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyni v dvojmesačnej lehote. V nadväznosti na uvedené žalovaný v odvolaní zdôraznil, že vykonaná kontrola stavu administratívy, ktorá prebehla od 01. 02. do 07. 02. 2018 nebola jediným dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou. O ďalších skutočnostiach, ktoré sú uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru (body 3., 4., 5., 9., 10.) sa dozvedel až v mesiaci marec 2018 od svojho otca a od ďalších osôb, ktoré boli so žalobkyňou v pracovnom styku. V tomto prípade je preto podľa žalovaného zákonná dvojmesačná lehota na okamžité skončenie pracovného pomeru zachovaná. Túto skutočnosť súd prvej inštancie podľa žalovaného vôbec neskúmal a zameral sa len na termín konania kontroly administratívy. Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom na okresnom súde uviedol, že svedkov navrhne vypočuť podľa potreby, nakoľko nie je zrejmé v akom rozsahu bude súd prvej inštancie svedkov považovať za potrebné vypočuť. Je preto podľa žalovaného nepostačujúce, ak súd prvej inštancie zistený skutkový stav vyhodnotil tak, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné z toho dôvodu, že kontrola administratívnej časti pracovného úväzku žalobkyne sa začala dňa 01. 02. 2018, nakoľko sa jedná len o čiastkový časový údaj. V závere odvolania žalovaný uviedol, že v zmysle , a má za to, že kontrola trvala minimálne od 01. 02. 2018 do 07. 02. 2018, preto bola splnená objektívna zákonná dvojmesačná lehota na okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou. V uvedenej súvislosti žalovaný v závere odvolania zdôraznil, že ak zásielka obsahujúca okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou bola doručená žalobkyni po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, ktorá uplynula dňa 03. 04. 2018, tak toto oneskorené doručenie zavinila žalobkyňa, ktorá si zásielku prevzala až dňa 04. 04. 2018, hoci minimálne od 03. 04. 2018 si ju mala možnosť prevziať. Napokon, vzhľadom na neskoršie zistenia žalovaného v mesiaci marec 2018 o hrubom a opakovanom porušovaní pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne, je podľa žalovaného odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nesprávne a preto ho žiadal zrušiť a nariadiť vo veci pojednávanie.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za správny a zákonný a preto ho žiada ako vecne správny potvrdiť. Súd prvej inštancie podľa

jej názoru správne posudzoval platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru v prvom rade najmä z hľadísk, ktoré uviedol v odôvodnení rozsudku pod odsekom 6. odôvodnenia. Ďalej uviedla, že sa plne stotožňuje aj s odsekmi 5. 7. a 8. odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Zdôraznila, že pokiaľ sa žalovaný vo svojom odvolaní snaží účelovo posunúť lehotu pre okamžité skončenie pracovného pomeru tvrdením, že nie je pravdou, že kontrola bola ukončená 01. 02. 2018, ale prebiehala ďalej a trvala ešte aj v marci 2018, tak sa dostal podľa žalobkyne vo svojich skutkových tvrdeniach do rozporov, ktoré sú zrejmé z jeho písomných podaní, a to aj v súvislosti s konaním vedeným na OS Zvolen pod sp. zn. . Podľa žalobkyne je evidentné, že toto tvrdenie žalovaného je v rozpore aj s písomným vyhotovením samotnej listiny o okamžitom skončení pracovného pomeru a so skutkovými dôvodmi okamžitého skončenia pracovného pomeru, ako aj s tvrdeniami žalovaného na pojednávaní. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázala tiež na to, že dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je možné dodatočne meniť ani dopĺňať, tak ako to naznačuje žalovaný. Okrem toho skutky, pre ktoré bol so žalobkyňou okamžite skončený pracovný pomer sa vôbec nestali, ide len o účelové tvrdenia žalovaného, o čom svedčí aj skutočnosť, ktorú uviedol žalovaný vo svojich písomných podaniach a zopakoval ju aj na pojednávaní, že dôkazy, ktoré preukážu jeho skutkové tvrdenia, uvedené v písomnom odôvodnení okamžitého skončenia pracovného pomeru ponúkne súdu po výsluchu konateľa spoločnosti, čo je postup, ktorý je podľa žalobkyne v úplnom rozpore s ust. . Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázala ďalej na ust. a uviedla, že výklad tohto ustanovenia žalovaným je v úplnom rozpore s jeho účelom. Zdôraznila, že je všeobecne známe, že ide o lehotu hmotnoprávnu so všetkými dôsledkami a nie je možné ju predĺžiť. Túto skutočnosť jasne a správne vyargumentoval súd prvej inštancie v odseku 6. odôvodnenia jeho rozsudku. Argumentácia žalovaného o tom, že keby si bola žalobkyňa prevzala zásielku obsahujúcu okamžité skončenie pracovného pomeru dňa 03. 04. 2018, namiesto dňa 04. 04. 2018, tak by bola zachovaná lehota, vyznieva podľa žalobkyne účelovo a nesprávne. Navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

4. Krajský súd ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalovaného z dôvodov a v rozsahu danom ust. a , bez nariadenia pojednávania podľa ust. (a contrário) a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. a ako vecne správny potvrdil.

5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích námietok žalovaného, ktorý súdu prvej inštancie v odvolaní vytýkal, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že ...

6. Podľa ustanovenia , , zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak porušil závažne pracovnú disciplínu.

7. Podľa ustanovenia , zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia a .

8. Podľa ustanovenia , okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

9. Podľa ustanovenia , povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť odmietne.

10. Po preskúmaní správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích námietok žalovaného odvolací súd uvádza, že z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie

jasne a zreteľne vyplýva, z akého dôvodu vyhodnotil súd prvej inštancie okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 26. 03. 2018 dané žalovaným žalobkyni za neplatné, keď vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že zo strany žalovaného ako zamestnávateľa žalobkyne nebola dodržaná dvojmesačná lehota v zmysle v spojení s , ktorej dodržanie je podmienkou platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalovaný v odvolaní vo vzťahu k uvedenému záveru súdu prvej inštancie namietal, že súd prvej inštancie nesprávne stanovil počiatok plynutia dvojmesačnej lehoty na okamžité skončenie pracovného pomeru a doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru v zmysle v spojení s , pretože kontrola, pri ktorej bolo zistené závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobkyňou sa síce začala 01. 02. 2018, ale bola ukončená až 07. 02. 2018, a teda súd prvej inštancie mal podľa žalovaného vychádzať pri skúmaní zachovania dvojmesačnej zákonnej lehoty z dátumu kedy bola kontrola ukončená, teda z dátumu 07. 02. 2018, pretože podľa žalovaného nie je možné činnosť zamestnanca za 7 mesiacov trvania pracovného pomeru skontrolovať za jeden deň a tiež mal súd prvej inštancie podľa žalovaného zobrať do úvahy, že o niektorých hrubých a závažných porušeniach pracovnej disciplíny sa konateľ žalovaného dozvedel až v marci 2018 . V uvedenej súvislosti poukazuje odvolací súd na „Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 26. 03. 2018 (č. l. 6 spisu), kde je okrem iného uvedené: „Podľa s Vami končím pracovný pomer uzatvorený pracovnou zmluvou zo dňa 29. 06. 2017 z dôvodu hrubého a závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktoré som ja, ako konateľ zistil dňa 01. 02. 2018 pri inventarizácii a kontrole administratívnej činnosti v kancelárii s ohľadom na oznámenia tretích osôb.“ Ani z ďalšieho textu predmetného okamžitého skončenia pracovného pomeru nevyplýva, že by inventarizácia a kontrola administratívnej činnosti žalobkyne mala trvať do dňa 07. 02. 2018, resp. že konateľ žalovaného sa dozvedel o niektorých tam uvedených hrubých a závažných porušeniach pracovnej disciplíny žalobkyňou až v marci 2018. V uvedenej súvislosti odvolací súd zároveň poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 29. apríla 2010, v odôvodnení ktorého najvyšší súd uviedol: „Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t. j. ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného dôvodu uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť“. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ žalovaný v „Okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 26. 03. 2018“ dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou vymedzil tak, že „dňa 01. 02. 2018 pri inventarizácii a kontrole administratívnej činnosti zistil, že žalobkyňa sa dopustila závažného a hrubého porušenia pracovnej disciplíny“, potom nie je možné dodatočne argumentovať tým, že inventarizácia a kontrola administratívnej činnosti žalobkyne trvala až do 07. 02. 2018 a že ďalšie závažné porušenia pracovnej disciplíny sa dozvedel konateľ žalovaného v marci 2018, pretože je to v rozpore s obsahom „Okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 26. 03. 2018“, v rozpore s ustanovením (podľa ktorého dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je možné dodatočne meniť) a tiež v rozpore s ustálenou súdnou praxou. Rovnako neobstojí ani argumentácia žalovaného, že žalobkyňa tým, že si neprevzala zásielku obsahujúcu okamžité skončenie pracovného pomeru už dňa 03. 04. 2018, kedy jej bola doručovaná, zavinila, že nebola dodržaná zákonom stanovená dvojmesačná lehota v zmysle v spojení s ustanovením (podľa ktorého okamžité skončenie pracovného pomeru treba v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné), pretože z toho, že si žalobkyňa zásielku neprevzala v deň, keď jej bola doručovaná (03. 04. 2018), pričom bola nezastihnutá a bol jej zanechaný oznam o uložení zásielky (ako v odvolaní uviedol samotný žalovaný), ale až nasledujúci deň (04. 04. 2018), nemožno vyvodiť záver, že by z dôvodov na strane žalobkyne nebola zákonná dvojmesačná lehota na danie a zároveň doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru, dodržaná.

11. Po prejednaní odvolania žalovaného dospel odvolací súd k záveru, že odvolacie námietky žalovaného sú z vyššie uvedených dôvodov neopodstatnené a že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, preto ho podľa ustanovenia a ako vecne správny potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia v spojení s ustanovení , tak že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením ( ).

13. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).