Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Cpr/14/2018

Potvrdené rozhodnutím 13CoPr/1/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v spore žalobkyne X.. K. N., nar. XX. XX.XXXX, trvale bytom T. XXXX/X, XXX XX Q., štátna občianka SR, zastúpenej Brázdil & Brázdilová advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Trhová 992/1, 960 01 Zvolen, X.: XXXXXXXX, proti žalovanému: UNI CONSULTING IH, s.r.o., so sídlom Jána Bottu 3, 974 01 Banská Bystrica, X.: XXXXXXXX, zastúpenému JUDr. Petrom Škondejom, advokátom, so sídlom Kuzmányho 5, 974 01 Banská Bystrica, X.: XXXXXXXX, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 19Cpr/ 14/2018-56 zo dňa 17. 10. 2018 takto rozhodol: I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobkyne X.. K. N., nar. X.X.XXXX, trvale bytom T. XXXX/X, XXX XX Q., štátna občianka SR, zastúpená Brázdil & Brázdilová advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Trhová 992/1, 960 01 Zvolen, IČO: 50492934, proti žalovanému UNI CONSULTING IH, s.r.o., so sídlom Jána Bottu 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44791127, zastúpený JUDr. Peter Škondej, advokát, so sídlom Kuzmányho 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45021724, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, takto

rozhodol:

U r č u j e s a , že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 26.3.2018 dané žalovaným žalobkyni j e n e p l a t n é.

Žalobkyni sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Dňa 10.5.2018 elektronickou formou bola na tunajší súd doručená žaloba žalobkyne, ktorou sa domáhala toho, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaným zo dňa 26.3.2018 s ňou z dôvodu hrubého a závažného porušenia pracovnej disciplíny je neplatné, a tiež jej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. Žalobu žalobkyňa zdôvodnila tým, že u žalovaného pracovala na základe pracovnej zmluvy zo dňa 29.6.2017 v znení dodatku č.1 zo dňa 30.10.2017 ako administratívny pracovník, s tým, že pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú. Na základe listu zo dňa 26.3.2018, ktorý prevzala dňa 4.4.2018 jej žalovaný oznámil, že podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce s ňou končí pracovný pomer z dôvodu hrubého a závažného porušenia pracovnej disciplíny. Listom zo dňa 5.4.2018, ktorý žalovaný prevzal dňa 9.4.2018 mu oznámila, že považuje toto skončenie pracovného pomeru za neplatné, účelovo skutkovo je vykonštruované, nepreukázané a žiadala, aby ju ďalej zamestnával. Žalobkyňa tiež uviedla, že tomuto skončeniu pracovného pomeru s ňou predchádzalo predchádzajúce okamžité skončenie pracovného pomeru, ktorý s ňou žalovaný ukončil na základe listu zo dňa 15.1.2018, ktorý prevzala dňa 17.1.2018, pričom aj v tomto prípade oznámila žalovanému, že považuje toto skončenie pracovného pomeru za neplatné a žiadala, aby ju žalovaný ďalej zamestnával. Tento spor prebieha na tunajšom súde pod č.k.19Cpr/3/2018. Žalobkyňa tiež poukázala na to, že sa obrátila na Inšpektorát práce ohľadne nezákonného postupu žalovaného, ktorý jeho protiprávnosť potvrdil listom zo dňa 13.4.2018 pod č.IPBB/ IPBB/KON/2018/2617. Skutkové tvrdenia žalovaného uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru označila žalobkyňa za nekonkrétne, formulované vágne tak, aby žalovaný účelovo zachoval subjektívnu dvojmesačnú lehotu pre možnosť skončenia pracovného pomeru v zmysle § 68 ods. 2 Zákonníka práce. Všetky skutkové tvrdenia žalovaného uvedené v predmetnom okamžitom skončení pracovného pomeru žalobkyňa poprela, s tým, že sa jedná o vykonštruované tvrdenia formulované tak, aby bolo možné akýmkoľvek spôsobom prostriedkami odôvodniť jeho protiprávny postup pri rozväzovaní pracovného pomeru, pričom už zo samotnej formulácie týchto skutkových tvrdení vyplýva, že sa opakujú,

sú nekonkrétne a účelové. Tiež poprela skutkové tvrdenie žalovaného uvedené na záver listu ohľadne toho, že dňa 27.12.2017 mala za prítomnosti svedka odmietnuť prevziať písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny, s tým, že mala prehlásiť, že sa už polepší. Okrem pripojených listinných dôkazov navrhla vykonať výsluch žalobkyne a konateľa žalovaného a tiež výsluch pána Igora Hronca ako osoby poverenej konateľom na vedenie spoločnosti. Po právnej stránke žalobu zdôvodnila tým, že predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaným je neplatné, keďže jej bolo dané v rozpore s ustanovením § 68 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a tiež § 70 Zákonníka práce.

2. Dňa 27.7.2018 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovaného zo dňa 24.7.2018, ktorý prostredníctvom svojho právneho zástupcu k podanej žalobe uviedol, že trvá na dôvodoch, pre ktoré okamžite zrušil pracovný pomer so žalobkyňou tak, ako boli uvedené v samotnom okamžitom zrušení, keďže žalovaná neuviedla žiaden dôvod, ktorý by preukázal opak jeho tvrdení. Podľa ich názoru boli splnené objektívne aj subjektívne dôvody na podporu ich tvrdení a tieto vychádzajú z reálneho hrubého porušenia povinností žalobkyne ako ich bývalej zamestnankyne. Podľa ich názoru si splnili ako zamestnávateľ všetky povinnosti, a to aj vo väčšej miere ako im ukladá . Uviedli, že bola zachovaná aj subjektívna dvojmesačná lehota a preto boli splnené tak hmotnoprávne, ako aj procesnoprávne podmienky pre platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Podľa ich názoru ktorýkoľvek z trinástich dôvodov uvedených v okamžitom zrušení pracovného pomeru je sám o sebe postačujúci pre platnosť okamžitého zrušenia a všetkých trinásť dôvodov jednoznačne preukazuje spôsob výkonu zamestnania žalobkyne. Žalovaný zotrval na pravdivosti a opodstatnenosti všetkých trinástich dôvodov. Na záver uviedol, že k jednotlivým výpovedným dôvodom sa vyjadria na pojednávaní, kde zároveň navrhnú aj dôkazy podľa miery potreby a dôležitosti pre súdne konanie, s tým, že nateraz ich nebudú bližšie špecifikovať. Žalovaný zotrval na platnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru so žalobkyňou zo dňa 26.3.2018 a žiadal, aby súd určil toto okamžité skončenie pracovného pomeru za platné. Zároveň žiadal priznať žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Dňa 3.8.2018 elektronickou formou bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobkyne, ktorá prostredníctvom svojho právneho zástupcu k vyjadreniu žalovaného okrem iného uviedla, že keďže žalovaný okrem svojich skutkových tvrdení uvedených v obsahu listiny o okamžitom skončení pracovného pomeru neuviedol a neoznačil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, nemá sa k čomu vyjadrovať a zotrvala na obsahu svojej žaloby, ako aj jej dôvodoch, s tým, že všetky skutkové tvrdenia žalovaného poprela. Zároveň navrhla, aby si súd pripojil spis tunajšieho súdu vedený pod sp.zn.19Cpr/3/2018, v ktorom sa rozhodovalo o okamžitom zrušení pracovného pomeru žalovaným zo dňa 15.1.2018 a oboznámil obsah tohto spisu a listinné dôkazy tvoriace jeho obsah.

4. Súd nariadil v predmetnej veci pojednávanie na deň 17.10.2018, na ktoré sa dostavila žalobkyňa, ako aj právny zástupca žalobkyne, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Na pojednávanie sa nedostavil žalovaný, dostavil sa právny zástupca žalovaného, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie tiež vykázané riadne a včas. Súd postupoval v zmysle § 180 C.s.p., vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného.

5. Súd na tomto pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré vo fotokópiách predložila žalobkyňa v priebehu konania a to: pracovnú zmluvu z č.l.4, dodatok č.1 k pracovnej zmluve z č.l.5, okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 26.3.2018 z č.l.6, plnomocenstvo z č.l.7, list žalobkyne zo dňa 5.4.2018 z č.l.8 vrátane poštovej doručenky, oznámenie o výsledku šetrenia podania z č.l.10, oboznámil sa tiež s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn.19Cpr/3/2018, ako i s prednesmi právnych zástupcov strán sporu, pričom zistil tento skutkový stav. Z pracovnej zmluvy zo dňa 29.6.2017 vrátane dodatku č.1 zo dňa 30.10.2017 súd okrem iného zistil, že bola uzavretá medzi žalovaným ako zamestnávateľom a žalobkyňou ako zamestnancom, v ktorej boli dojednané náležitosti v zmysle Zákonníka práce. Z listiny Okamžité skončenie pracovného pomeru - § 68 ods. 1 písm. b) zo dňa 26.3.2018 súd okrem iného zistil, že ho adresoval žalovaný prostredníctvom konateľa Jakuba Hronca žalobkyni, pričom je v ňom uvedené, že podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce s ňou končia pracovným pomer uzatvorený pracovnou zmluvou zo dňa 29.6.2017 z dôvodu hrubého a závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktoré on ako konateľ zistil dňa 1.2.2018 pri inventarizácii a kontrole administratívnej činnosti v kancelárii s ohľadom na oznámenia tretích osôb. Ďalej je tam uvedené, že za hrubé a závažné porušenia pracovnej disciplíny považuje najmä ..., s tým, že je tam vymenovaných 13 takýchto skutočností. Tiež

je v tomto doklade uvedené, že vzhľadom na to, že tieto vážne porušenia pracovnej disciplíny on ako štatutárny orgán spoločnosti zistil až 1.2.2018 pri rozhovore s jeho otcom, osobami v administratívnej budove, kde ona vykonávala svoju prácu, kontrole administratívnej časti, oznámenia dodávateľov s ňou okamžite končia pracovný pomer. Zároveň je tam uvedené, že oznámenie zo dňa 15.1.2018 o okamžitom skončení pracovného pomeru ruší, nakoľko bolo uzavreté neoprávnenou osobou (poverená osoba nebola splnomocnená na zastupovanie jeho obchodnej spoločnosti v pracovnoprávnych vzťahoch, pričom túto skutočnosť si uvedomil až na základe jej pripomienky) a považuje ho za neplatné. Jej pracovný pomer skončí doručením tohto písomného vyhotovenia. Z plnomocenstva zo dňa 27.3.2018 súd zistil, že bolo udelené žalovaným pre jeho právneho zástupcu na zastupovanie vo veci : zaslanie okamžitého skončenia pracovného pomeru pre žalobkyňu. Z listu zo dňa 5.4.2018 súd zistil, že ho adresovala žalobkyňa žalovanému, v ktorom uviedla, že dňa 4.4.2018 jej bola doručená prostredníctvom JUDr. Škondeja listina označená ako Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce (vyhotovené 26.3.2018), s tým, že sa údajne dopustila hrubého a závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktoré konateľ spoločnosti zistil až 1.2.2018 (evidentne chce posunúť plynutie prekluzívnej lehoty na okamžité skončenie pracovného pomeru). Skutkové dôvody, ktoré sú tam uvedené označila za celkom nepravdivé, účelové a vymyslené a v celom rozsahu ich poprela. Tiež uviedla, že pokiaľ by s ňou chceli skončiť pracovný pomer slušným spôsobom, tak sa tomu nebráni, ale za týchto okolností sa musí brániť zákonnou cestou. Uviedla tiež, že ju teší, že predchádzajúce okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 15.1.2018 pokladajú za neplatné, s tým, že okamžité skončenie pracovného pomeru sa nedá zrušiť, ale dá sa len za určitých skutkových predpokladov zobrať späť. Z uvedených dôvodov oznámila, že považuje toto ďalšie okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné a požiadala, aby ju ďalej zamestnávali. Z pripojenej fotokópie poštovej doručenky súd zistil, že ako odosielateľ je tam uvedená žalobkyňa, ako adresát žalovaný, s tým, že konateľ žalovaného potvrdil príjem tejto písomnosti dňa 9.4.2018. Z listu Oznámenie o výsledku šetrenia podania zo dňa 13.4.2018 súd zistil, že sa jedná o list Inšpektorátu práce Banská Bystrica adresovaný žalobkyni, v ktorom odkázali na jej podanie doručené im dňa 1.3.2018, predmetom ktorého bola kontrola dodržiavania pracovnoprávnych a mzdových predpisov u jej bývalého zamestnávateľa - žalovaného, s tým, že vykonali na základe tohto jej podnetu u jej bývalého zamestnávateľa inšpekciu práce zameranú na predmet podnetu a táto bola ukončená protokolom, pričom kontrolou dokladov predložených jej bývalým zamestnávateľom týkajúcich sa jej osoby inšpektori práce zistili, že jej podnet bol vo všetkých šiestich bodoch vyhodnotený ako opodstatnený. V protokole z výkonu inšpekcie práce bolo jej bývalému zamestnávateľovi nariadené bezodkladne zistené nedostatky odstrániť a zároveň o tom písomne informovať Inšpektorát práce Banská Bystrica v určenej lehote do 7.5.2018. Na záver odkázali na ustanovenie § 14 Zákonníka práce, podľa ktorého spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy a preto pokiaľ si jej bývalý zamestnávateľ záväzky voči jej osoby nevysporiada, musí sa obrátiť na súd a spor riešiť súdnou cestou. Z pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn.19Cpr/3/2018 súd okrem iného zistil, že v tomto konaní bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 19.7.2018 sp.zn.19Cpr/3/2018-58, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.8.2018 a ktorým súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaným zo dňa 15.1.2018 so žalobkyňou z dôvodu hrubého a sústavného porušovania pracovnej disciplíny je neplatné, pričom ako žalobkyňa v tomto konaní vystupovala X.. K. N., nar. X.X.XXXX a ako žalovaný UNI CONSULTING IH, s.r.o., IČO: 44791127. Z prednesu právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaní súd okrem iného zistil, že zotrvali na podanej žalobe a nad rámec toho vzniesol na pojednávaní procesnú námietku v konaní s poukazom na ustanovenie § 167 ods. 4 C.s.p., keďže žalovaný sa fakticky vzdal práva na označenie dôkazov tak, ako to uviedol vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe, čím zo strany žalovaného bola hrubo porušená zákonná koncentrácia konania. Na záver uviedol, že konanie žalovaného bolo od počiatku účelové, predchádzal mu spor, ktorý bol ukončený týmto ďalším okamžitým skončením pracovného pomeru, pričom zotrvali na tom, že predmetné skončenie pracovného pomeru je neplatné z viacerých dôvodov, okrem iného aj z dôvodu nedodržania tej zákonnej dvojmesačnej lehoty. Oni sa snažili spor ukončiť vzájomnou dohodou tak, aby aj pracovný pomer bol skončený dohodou, ale keďže žalovaný na svojich postojoch trvá, toto nebolo možné a boli nútení obrátiť sa na súd s podanou žalobou. Z prednesu právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní súd okrem iného zistil, že oni zotrvávajú na platnosti predmetného skončenia pracovného pomeru zo dňa 26.3.2018, keďže boli splnené všetky hmotnoprávne, ako i procesnoprávne podmienky okamžitého skončenia pracovného pomeru. Pokiaľ ide o vznesenú procesnú námietku protistrany na pojednávaní ohľadne navrhnutých dôkazov, uviedol, že tieto dostatočne špecifikovali, s tým, že prípadné ďalšie dôkazy navrhnú podľa priebehu konania,

keďže je možné, že niektorých svedkov nebude nutné predvolávať resp. niektoré dôkazy nebude nutné predkladať. Na záver uviedol, že keďže začiatkom februára 2018 bola vykonaná u žalovaného hĺbková kontrola, kde z jeho strany boli zistené viaceré závažné porušenia pracovnej disciplíny na strane žalobkyne, bolo dané okamžité skončenie zo dňa 26.3.2018, ktoré bolo žalobkyni zasielané a teda s poukazom na to bola dodržaná zákonná lehota na jeho danie a rovnako bol každý z trinástich dôvodov, ktoré boli v tomto okamžitom skončení uvedené, boli relevantnými dôvodmi na okamžité skončenie pracovného pomeru, čo je možné preukázať aj výsluchmi svedkov. Z týchto dôvodov žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

6. Podľa § 36 Zákonníka práce, k zániku práva preto, že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo, dochádza len v prípadoch uvedených v § 63 ods. 4 a 5, § 68 ods. 2, § 69 ods. 3, § 75 ods. 3, § 77, § 87a ods. 7, § 193 ods. 2 a § 240 ods. 9. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty, súd prihliadne na zánik práva, aj keď to účastník konania nenamietne. Podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce, písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku. Podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práce, povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne. Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu. Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5. Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť. Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Podľa § 122 ods. 3 OZ, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

7. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že žaloba žalobkyne je dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, a medzi stranami sporu to ani nebolo sporné, že medzi nimi vznikol a existoval pracovnoprávny vzťah založený pracovnou zmluvou uzavretou dňa 29.6.2017 v znení jej dodatku č.1 zo dňa 30.10.2017, ktorý mal byť zo strany žalovaného ako zamestnávateľa ukončený okamžitým skončením zo dňa 26.3.2018, z dôvodu hrubého a závažného porušenia pracovnej disciplíny v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Pracovný pomer mal skončiť dňom doručenia tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru v písomnom vyhotovení žalobkyni ako zamestnankyni.

Žalobkyňa uviedla v podanej žalobe a zhodne aj vo svojom liste zo dňa 5.4.2018, ktorý adresovala žalovanému a ktorým vyjadrila svoju žiadosť, aby ju žalovaný ďalej zamestnával, keďže predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 26.3.2018 považovala za neplatné, že toto jej bolo doručené dňa 4.4.2018, v dôsledku čoho súd považoval za preukázané, že žaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením zo dňa 26.3.2018 bola žalobkyňou uplatnená na súde v zákonnej lehote tak, ako to vyžaduje § 77 Zákonníka práce. Súd následne skúmal žalobu po vecnej stránke, keď vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že zo strany žalovaného ako zamestnávateľa nebola dodržaná dvojmesačná lehota v zmysle § 68 ods. 2 Zákonníka práce v spojení s § 70 Zákonníka práce, ktorá je vyžadovaná na platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. V zmysle vyššie citovaných predmetných zákonných ustanovení Zákonníka práce môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, pričom toto okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ urobiť písomne a okrem iných zákonných náležitostí ho musí v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi. Z predmetného okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 26.3.2018 vyplýva, že žalovaný ako zamestnávateľ, konkrétne konateľ žalovaného, sa o dôvodoch, pre ktoré bol so žalobkyňou okamžite skončený pracovný pomer, dozvedel dňa 1.2.2018. To znamená, že s odkazom na ustanovenie § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka koniec tejto dvojmesačnej lehoty pripadol na 1.4.2018, s tým, že najneskôr v tento deň muselo byť okamžité skončenie pracovného pomeru doručené žalobkyni. Vzhľadom na to, že 1.4.2018 bola nedeľa a nasledujúci deň bol 2.4.2018

- Veľkonočný pondelok, t.j. sviatok, posledným dňom lehoty bol najbližšie nasledujúci pracovný deň, t.j. 3.4.2018 - utorok. Keďže podľa vyjadrenia žalobkyne jej však bolo predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 26.3.2018 doručené až dňa 4.4.2018 a žalovaný toto skutkové tvrdenie žalobkyne nijakým spôsobom nepoprel a nepredložil, ani nenavrhol vykonať žiaden dôkaz na preukázanie toho, že predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobkyni doručené skôr, súd považoval za jednoznačne preukázané, že predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 26.3.2018 dané žalovaným žalobkyni je neplatné. S poukazom na dôvod, pre ktorý súd určil toto okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné, v zmysle zásady hospodárnosti konania súd ďalej neskúmal, či by mohli byť splnené hmotnoprávne podmienky vyžadované pre platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, keďže pre účely tohto súdneho konania by to už bolo právne irelevantné. Vzhľadom na to súd ani nevykonával ďalšie dokazovanie, ktoré bolo navrhnuté zo strany žalobkyne ohľadne výsluchu strán sporu resp. výsluchu svedka.

8. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku tak, že nakoľko bola žalobkyňa v celom rozsahu úspešná v tomto konaní, bol jej priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta prvá .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 .

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.