Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Co-184-2018.pdf
PDF · 120.75 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/184/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v spore žalobcu: Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k. s., so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, S.: XX XXX XXX, správcu konkurznej podstaty úpadcu: Erika Kosecová, nar.10. 09. 1966, bytom Malohontská 1533/1, 979 01 Rimavská Sobota, zast. splnomocnenou advokátskou kanceláriou BOĽOŠ & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Horná 23, Banská Bystrica, proti žalovanému: B. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XXX, zast. J.. B. Paulovičom, advokátom, so sídlom M. Rázusa 19, Lučenec, o zaplatenie 23 235 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 6C/408/2013-102 zo dňa 10. 04. 2018, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
II. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd pripustil zmenu žaloby s tým, že ďalej bude konať o žalobnom petite v znení, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 23 235 € s príslušným úrokom z omeškania, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 23 235 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4 000 € od 01. 01. 2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 4 000 € od 01. XX. XXXX do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške X,XX % ročne zo sumy X XXX € od XX. XX. XXXX do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške X,XX % ročne zo sumy X XXX € od XX. XX. XXXX do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške X,XX % ročne zo sumy X XXX € od XX. XX. XXXX do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške X % ročne zo sumy X XXX € od XX. XX. XXXX do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z., A. sporového poriadku (ďalej v texte len „A.“) tak, že žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovanému v plnej uplatnenej výške XXX % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
X.X Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že pôvodne v žalobe označená žalobkyňa F. Q. sa podanou žalobou voči žalovanému domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 8 000 € s príslušným úrokom z omeškania na tom základe, že so žalovaným po rozvode manželstva uzavreli dňa 21. 01. 2011 Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, kde sa okrem iného žalovaný zaviazal previesť darovacou zmluvou na ich spoločnú dcéru T. Q., nar. XX. XX. XXXX nehnuteľnosti, ktoré sú vedené Správou katastra Rimavská Sobota, kat. úz. Hajnáčka na LV č. XXX ako parc. č. XXX - zast. plochy a nádvoria o výmere 108 m2, parc. č. XXX - zast. plochy a nádvoria o výmere 69 m2, parc. č. XXX - zast. plochy a nádvoria o výmere XX m2, parc. č. XXX
- zast. plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parc. č. XXX - záhrady o výmere XXX m2, ako aj stavbu a to rodinný dom súp. č. XXX, postavený na parc. č. XXX a rodinný dom súp. č. XXX, postavený na parc. č. XXX, patriace v celosti do výlučného vlastníctva žalovaného. V prípade nesplnenia uvedeného záväzku zo strany žalovaného, sa tento zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 23 235 €, a to v ročných splátkach po 4 000 €, splatných do 31.12. toho ktorého kalendárneho roka až do úplného zaplatenia celkovej sumy, počnúc kalendárnym rokom 2011. Žalovaný však vyššie uvedené nehnuteľnosti darovacou zmluvou na dcéru T. Q. účinne nepreviedol, preto si pôvodne v žalobe označená žalobkyňa podanou žalobou uplatnila voči žalovanému nárok na zaplatenie ku dňu podania žaloby splatnej sumy 8 000 €, (z celkovej j sumy 23 235 €) spolu s úrokom z omeškania špecifikovaným v petite žaloby.
1.2 Platobným rozkazom sp. zn. 3Ro/145/2013 zo dňa 17. 07. 2013 okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť pôvodne v žalobe označenej žalobkyni sumu 8 000 € s príslušným úrokom z omeškania špecifikovaným vo výroku predmetného platobného rozkazu. Žalovaný proti predmetnému platobnému rozkazu podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odpor, v ktorom uviedol, že z listinných dôkazov je preukázané, že žalovaný ako darca v súlade s prijatým záväzkom uzatvoril dňa 25. 05. 2011 so svojou dcérou T. Q. darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam, avšak obdarovaná nevykonala právne úkony smerujúce k povoleniu vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, preto žiadal žalobcu zamietnuť.
1.3 Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1K/72/2013 zo dňa 29. 11. 2013 bol na majetok pôvodne v žalobe označenej žalobkyne - dlžníčky F. Kosecovej vyhlásený konkurz a do funkcie správcu konkurznej podstaty bola ustanovená Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k. s., so sídlom Horná 23, Banská Bystrica.
1.4 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že na pojednávaní rozhodol o pripustení zmeny žaloby podľa § 139 a § 142 CSP, teda ďalej konal o žalobe žalobcu, v ktorej žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 23 235 € s príslušnými úrokmi z omeškania. Žalovaný sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril k obsahu zmenenej žaloby tak, že podľa neho nedošlo k vzniku platného záväzku žalovaného na zaplatenie žalobou uplatnenej sumy žalobcovi, pričom toto stanovisko odvodil z podstatných právnych vád Dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 21. 01. 2011, postihujúcich dojednanie účastníkov v článku II. ods. 2, ktorej obsah vybočuje podľa žalovaného zo zákonného rámca predmetu vyporiadania BSM a ukladá žalovanému povinnosti vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré vôbec nepatrili do okruhu vyporiadavaného BSM. Tvrdil, že v zmysle zákonných ustanovení, a to § 149 ods.1 a § 150 Občianskeho zákonníka, vyporiadanie BSM pozostáva jednak zo stránky kvalitatívnej, teda usporiadania vlastníctva k jednotlivým veciam patriacim do BSM a jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka hodnotových podielov účastníkov vyporiadania. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo, a čo existovalo ku dňu jeho zániku, avšak vyporiadanie spoločných práv a povinností sa týka len vzťahov medzi manželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb, ktoré nie sú účastníkmi dohody o vyporiadaní BSM. Nemožno preto pripustiť ako zákonný stav, keď „pri vyporiadaní BSM z vôle jedného z účastníkov uzatváranej dohody dochádza k zásahu do autonómie výkonu vlastníckeho práva žalovaného ako výlučného vlastníka dotknutých nehnuteľností, ku ktorým žalobca v rámci existencie BSM nemal žiadne vecné práva. Z tohto hľadiska je nepodstatné, že žalovaný predmetnou dohodou dobrovoľne prijal záväzok na darovanie dotknutých nehnuteľností v prospech spoločnej dcéry rozvedených manželov, pričom aj vo výpise z LV č. XXX, kat. úz. X. je uvedené, že predmetné nehnuteľnosti sú výlučným vlastníctvom žalovaného v podiele 1/1, pričom ich nadobudol ako rozvedený, pred dátumom uzatvorenia manželstva so žalobkyňou, na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej s predávajúcimi - manželmi P. a R. Q.. Žalovaný v odvolaní ďalej tvrdil, že ich spoločná dcéra T. Q. bola v čase uzatvorenia Dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 21. 01. 2011 maloletá, pričom pri tomto úkone boli opomenuté osobitné zákonné podmienky pre platné uskutočnenie tohto právneho úkonu (schválenie právneho úkonu súdom). Ďalej tvrdil, že predmetná dohoda o vyporiadaní BSM je v zmysle § 34, § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom a na túto absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd vždy prihliadať a to aj bez návrhu. Za ďalší dôvod neplatnosti Dohody o vyporiadaní BSM žalovaný považoval skutočnosť, že dohoda neobsahuje podrobné údaje o vyporiadavaných pasívach zaniknutého BSM vo vzťahu k podnikaniu žalobkyne, pretože v dohode v časti pasíva nie je uvedená výška vyporiadavaného zostatku úveru poskytnutého na základe Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 27. 06. 2008 a uvádza sa tam len výška úveru v sume 760 000,- Sk. Nie sú tam podrobne uvedené a vyčíslené vyporiadavané záväzky, ktoré vznikli na základe živnostenského podnikania žalobkyne a uvádza sa
tam len, že predmetom vyporiadania sú všetky ďalšie záväzky, pokiaľ vznikli za trvania manželstva a zaväzujú hociktorého z bývalých manželov. Ďalej sa v časti pasív uvádzajú splátky úveru z leasingu motorových vozidiel bez bližšej špecifikácie výšky už zaplatených splátok a zostatku leasingového záväzku. Žalovaný preto namietal neurčitosť predmetu vyporiadania z hľadiska nemožnosti určenia čistej výšky vyporiadavaného BSM, ktorá sa vypočíta z rozdielu hodnoty aktív a hodnoty pasív patriacich do zaniknutého BSM. Na základe takéhoto absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť podľa žalovaného k platnému prevodu vlastníckeho práva, a preto nemožno uvažovať o ochrane vlastníckeho práva hoci aj dobromyseľného nadobúdateľa. Z neplatného právneho úkonu nemôže vzniknúť ani relevantný akcesorický záväzok v podobe, v akej je vymáhaný podanou žalobou. Z týchto dôvodov žiadal žalovaný žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
1.5 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a ich právnych zástupcov, oboznámením sa s obsahom žaloby, s obsahom písomnej Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretej medzi F. Q. a B. Q. dňa 21. 01. 2011 v advokátskej kancelárii J.. D. D., advokátky, so sídlom v Rimavskej Sobote, s platobným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3Ro/145/2013 zo dňa 17. 07. 2013, s odporom žalovaného proti platobnému rozkazu, s Darovacou zmluvou uzatvorenou medzi B. Q. ako darcom a T. Q. ako obdarovanou dňa 25. 05. 2011, s dodatkom k tejto zmluve z toho istého dňa, s vyjadreniami právnych zástupcov strán sporu, s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1K/72/2013 zo dňa 29. 11. 2013, so správami Slovenskej správcovskej a reštrukturalizačnej, k. s., ako aj s oznámením zo dňa 30. 01. 2017, so zmenou žaloby zo dňa 30. 01. 2018 a po takto vykonanom dokazovaní zistil, že manželstvo pôvodne v žalobe označenej žalobkyne a žalovaného bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 6C/149/2009 zo dňa 26. 01. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 24. 02. 2010 a takto došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov k majetku nadobudnutému počas trvania manželstva. Pôvodne v žalobe označená žalobkyňa F. Q. a žalovaný uzatvorili dňa 21. 01. 2011 Dohodu o vyporiadaní BSM v zmysle § 149 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Predmetná dohoda pozostáva z troch článkov, pričom v článku I. je uvedený zoznam majetku, ktorý ku dňu zániku manželstva patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, sú tam uvedené jednak aktíva s presným popisom hnuteľných vecí ako aj pasíva, a to nesplatená časť úveru voči veriteľovi Tatra banka, a. s., záväzky vzniknuté z prevádzkovania živnosti pôvodne v žalobe označenej žalobkyne, všetky ďalšie záväzky vyššie neuvedené, pokiaľ vznikli za trvania manželstva a zaväzujú ako dlžníka hociktorého z bývalých manželov, ako aj leasingové splátky voči veriteľovi Volkswagen - finančné služby Slovensko. V článku II. dohody je uvedené majetkové vyporiadanie účastníkov dohody, kde je presne špecifikované, ktoré z hnuteľných vecí uvedených v článku I. v bode 1 tejto dohody nadobudne do výlučného vlastníctva F. Q., ktoré žalovaný B. Q., ktorý sa zaviazal prebrať na seba v celom rozsahu pasíva uvedené v článku I. a zaviazal sa ich uhradiť v plnej výške. Účastníci dohody sa tiež dohodli na spôsobe vyrovnania majetkového podielu týkajúceho sa osobného motorového vozidla a ďalej vyhlásili, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností uvedených v článku II. bod 3 tejto dohody, avšak na týchto nehnuteľnostiach sú zriadené záložné práva, ktoré sú vyznačené aj na listoch vlastníctva a sú tam uvedené poznámky o začatí exekučného konania predajom nehnuteľností, a teda ide o obmedzenie nakladať s týmito nehnuteľnosťami, preto ich vyporiadanie nie je riešené touto dohodou. Pre prípad, že exekučné záložné práva zriadené súdnym exekútorom budú vymazané, účastníci dohody o vyporiadaní BSM sa dohodli aj na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva k týmto nehnuteľnostiam. Z Dohody o vyporiadaní BSM vyplýva aj to, že žalovaný sa zaviazal darovacou zmluvou previesť na svoju dcéru T. Q. nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci X., kat. úz. X., vedené na LV č. XXX na meno žalovaného s tým, že ak k prevodu nehnuteľností nedôjde v lehote do 31. 05. 2011, žalovaný sa zaviazal zaplatiť pôvodne v žalobe označenej žalobkyni sumu 23 235 € v splátkach po 4 000 €, v lehotách splatnosti tam uvedených s tým, že posledná splátka v sume 3 235 € je splatná do 31. 12. 2016. V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že z článku II. bod 7 predmetnej dohody o vyporiadaní BSM vyplýva, že účastníci dohody zhodne vyhlásili, že uzavretím dohody sú vysporiadené všetky práva a povinnosti vyplývajúce z ich bezpodielového spoluvlastníctva a že nemajú voči sebe žiadne ďalšie nároky. Z článku III. bod 4 dohody ďalej vyplýva, že účastníci dohody prehlasujú, že ich zmluvná voľnosť nie je obmedzená, dohoda je súhlasným, slobodným a vážnym prejavom ich skutočnej vôle, túto dohodu neuzavreli v tiesni alebo za nápadne nevýhodných podmienok, dohodu si prečítali, jej obsahu rozumejú a na znak súhlasu ju dňa 21. 01. 2011 obidvaja podpísali. Keďže žalovaný nedodržal dohodu v článku II., druhý odsek bodu 2 vo vzťahu k záväzku previesť darovacou zmluvou tam uvedené nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci Hajnáčka svojej dcére v lehote do 31. 05. 2013, nastúpil akcesorický záväzok na zaplatenie sumy 23 235 € pôvodne v žalobe označenej žalobkyni.
1.6 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na ust. § 37 ods. 1., § 39, § 149 ods. 3 a § 150 Občianskeho zákonníka a uviedol, že po oboznámení sa s obsahom Dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 21. 01. 2011, dospel k záveru, že hoci táto dohoda obsahuje aj nehnuteľnosti, ktoré netvorili predmet BSM a ktoré sa zaviazal žalovaný previesť na spoločnú dcéru pochádzajúcu z manželstva s pôvodne v žalobe označenou žalobkyňou, a v prípade nesplnenia tohto záväzku sa žalovaný zaviazal zaplatiť pôvodne v žalobe označenej žalobkyni sumu 23 235 €, vzhľadom na aktuálny vývoj judikatúry a na nevyhnutnú liberalizáciu súkromno-právnych vzťahov, je potrebné znížiť mieru zasahovania štátu do týchto vzťahov, a to vrátane vzťahov vyplývajúcich z BSM. V uvedenej súvislosti poukázal okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/147/2011 zo dňa 27. 08. 2013, z obsahu odôvodnenia ktorého vyplýva, že hoci nebolo vyporiadané celé BSM, do ktorého patrili ďalšie hnuteľné a nehnuteľné veci, pohľadávky a záväzky vzniknuté počas trvania manželstva, ani dohodnutá peňažná suma, ktorá mala byť vyplatená žalobkyni, bolo zamietnuté dovolanie žalobkyne, ktoré podala proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/157/2010 zo dňa 01. 03. 2011. Najvyšší súd SR v odôvodnení rozhodnutia sp. zn. 4Cdo/147/2011 zo dňa 27. 08. 2013 okrem iného uviedol, že je potrebné rešpektovať vôľu strán, ktoré sú oprávnené uzavrieť dohodu týkajúcu sa vyporiadania. aj len časti majetku patriaceho do BSM, a to bez ohľadu na zásady uvedené v § 150 Občianskeho zákonníka. Tieto sa totiž použijú v prípade, keď medzi bývalými manželmi k dohode nedôjde a je podaný návrh na vyporiadanie BSM súdom, ako aj v prípade keď bývalí manželia sa v uzatvorenej dohode o vyporiadaní BSM uvedenými zásadami riadia a nedohodnú sa inak. Občiansky zákonník pripúšťajúc dohodu a umožňujúc bývalým manželom dohodnúť sa o vyporiadaní BSM, tak umožňuje odchýliť sa od ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka; ak je totiž BSM vyporiadané dohodou, uplatňuje sa pri jej uzatváraní dispozitívna voľnosť účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Preto aj dohoda o vyporiadaní BSM, ktorou jeden z účastníkov nadobudne podstatne menší podiel, prípadne nenadobudne nič, ani dohoda, ktorá sa netýka celého majetku, ktorý bol v BSM, nie je neplatná pre prípadný rozpor s § 150 Občianskeho zákonníka. Vychádza sa totiž z vôle účastníkov, ako má byť vyporiadané zaniknuté BSM, a pokiaľ dôjde k zhode vôle oboch účastníkov ako tomuto je aj v tomto prípade, nemožno dohodu neskôr považovať za neplatnú. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že samotný žalovaný v písomnom odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že pristúpil k realizácii uzavretej dohody o vyporiadaní BSM, pretože bola spísaná darovacia zmluva o prevode sporných nehnuteľností na dcéru, ktorá však nepodala návrh na vklad vlastníckeho práva k darovaným nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností.
1.7 V závere odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že predmetná dohoda o vyporiadaní BSM je v súlade so zákonom, aj s dobrými mravmi a vyjadruje súhlasný slobodný a vážny prejav skutočnej vôle účastníkov dohody, nebola uzavretá v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok, čo účastníci dohody deklarujú aj v článku III. bod 4 uzavretej dohody. Keďže žalovaný nedodržal podmienky dohody, je potrebné pristúpiť k naplneniu akcesorického záväzku žalovaného, ktorý sa zaviazal zaplatiť pôvodne v žalobe označenej žalobkyni sumu 23 235 €. Z uvedených dôvodov okresný súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy.
2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalovaný odvolal a v odvolaní uviedol, že odvolanie podáva podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rozsudok súdu prvej inštancie označil za prekvapivý a nepredvídateľný z hľadiska svojho legitímneho očakávania založeného na základe predbežného právneho posúdenia prezentovaného súdom prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 20. 03. 2018, kde súd prvej inštancie na základe procesných podaní strán, predložených dôkazov a prednesov právnych zástupcov strán sporu predbežne konštatoval dôvody neplatnosti Dohody o vyporiadaní BSM z 21. 01. 2011 pre jej neurčitosť. Až neskôr nastal podľa žalovaného zásadný obrat v právnom názore sudu prvej inštancie vo vzťahu k podstatnej skutočnosti, t. j. k uznaniu platnosti tejto dohody za pôvodnej dôkaznej situácie. Odkaz súdu prvej inštancie na judikatúru Najvyššieho súdu SR s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/147/2011 zo dňa 27. 08. 2013 sa týka podľa žalovaného veci, ktorá nie je aplikačne obdobná, nakoľko sa týka žaloby o zrušenie súdom schváleného zmieru ohľadom vyporiadania BSM, a to z dôvodu nesplnenia záväzku žalovanou stranou. Podľa názoru žalovaného k platnému vzniku záväzku žalovaného na zaplatenie žalobou uplatnenej sumy v danom prípade právne relevantným spôsobom nedošlo. Zdôraznil, že toto stanovisko odvodil od podstatných právnych vád Dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 21. 01. 2011, postihujúcich dojednanie jej účastníkov v čl. II. bod 2, ktorého obsah vybočuje zo zákonného rámca predmetu vyporiadania BSM a konštituuje
povinnosti žalovaného vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré výslovne nepatrili do okruhu vyporiadaného BSM. V uvedenej súvislosti poukázal žalovaný v odvolaní na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSSR z 03. 02. 1972 sp. zn. Cpj 86/1971, R 42/1972, kde sa uvádza, že zo znenia ust. § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka treba vyvodiť, že dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa môže týkať len bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré zaniklo. Záväzok žalovaného podľa čl. II. bod 2 Dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 21. 01. 2011 sa evidentne týka majetku, ktorý nebol súčasťou zaniknutého BSM a preto ho podľa názoru odvolateľa nie je možné považovať za relevantný a platný. Z hľadiska uplatnenia vyrovnávajúcej spravodlivosti v súdnom konaní nemožno pripustiť stav, aby pri vyporiadaní BSM dohodou z vôle jedného z účastníkov uzatváranej dohody došlo k zásahu do autonómie výkonu vlastníckeho práva žalovaným ako výlučného vlastníka dotknutých nehnuteľností, ku ktorým pôvodne v žalobe označená žalobkyňa v rámci existencie BSM nemala žiadne vecné práva. Manželstvo účastníkov vyporiadania zaniklo na základe rozvodového rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 6C/149/2009 zo dňa 26. 01. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 24. 01. 2010. Podľa ust. § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne BSM, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník nemá výslovne ustanovenie o tom, ako treba vyporiadať spoločné pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom. Súdna prax však zastáva stanovisko, že v rámci komplexného riešenia majetkových vzťahov sa zásadne vyporiadavajú aj ďalšie spoločné majetkové práva a povinnosti, vrátane spoločných pohľadávok a dlhov, analogicky s použitím ust. § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka, i keď predmetom BSM podľa § 143 Občianskeho zákonníka sú len veci, nie spoločné pohľadávky a dlhy. Je vecou zmluvnej voľnosti, či bývalí manželia zahrnú do predmetu vyporiadania spoločné dlhy (pôžičky, úvery). Predpokladom vyporiadania týchto spoločných majetkových práv a povinností je, že vznikli za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným spoločenstvom, pričom sa vychádza z toho, že vyporiadanie spoločných práv a povinností sa týka len vzťahov medzi manželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb, ktoré nie sú účastníkmi dohody o vyporiadaní BSM. Pokiaľ bývalí manželia pri vyporiadaní BSM v súlade s ich zmluvnou voľnosťou prejavili vôľu na vyporiadanie spoločných dlhov, stáva sa takto určený predmet vyporiadania integrálnou obsahovou súčasťou dohody o vyporiadaní BSM a vzťahujú sa naň všetky požiadavky podmieňujúce platnosť právneho úkonu podľa § 37 Občianskeho zákonníka z hľadiska jeho určitosti. V nadväznosti na uvedené žalovaný v odvolaní uviedol, že vo vyjadrení doručenom okresnému súdu dňa 20. 03. 2018 namietal neplatnosť Dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 21. 01. 2011 z toho dôvodu, že táto dohoda neobsahuje konkrétne, t. j. určité údaje o vyporiadavaných pasívach zaniknutého BSM vo vzťahu k podnikaniu žalobkyne, a to konkrétne na strane 2. Dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 21. 01. 2011, v časti pasíva. Žalovaný v odvolaní ďalej poukázal na ust. § 34 Občianskeho zákonníka, ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a na ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že možno súhlasi s tým, že aktuálna judikatúra Najvyššieho súdu SR a súdov SR nepovažuje za dôvod neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM prípady nevyporiadania celého BSM, disparitu podielov, neuvedenie hodnoty hnuteľných vecí. Nie je však známy judikát, ktorý by v prípade zaradenia vyporiadania dlhov zo zaniknutého BSM do predmetu vyporiadania pripúšťal absenciu určitosti vyporiadavaných dlhov z hľadiska uvedenia ich výšky, ktorej zostatok musí byť v zhode s údajmi evidovanými k jednotlivým záväzkom na strane veriteľa. Pripustenie neurčitosti v deľbe dlžných záväzkov by bolo nežiaducim zásahom do právnej istoty dotknutých záväzkových vzťahov. V závere odvolania žalovaný uviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že vznesená námietka neplatnosti Dohody o vyporiadaní BSM z 21. 01. 2011 a z nej vyplývajúceho akcesorického záväzku na zaplatenie sumy 23 235 € s prísl. je eliminovaná správaním žalovaného v súvislosti s realizáciou jeho záväzku uzatvoriť s dcérou darovaciu zmluvu, pretože ide o záväzok z neplatnej Dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 21. 01. 2011. V uvedenej súvislosti poukázal žalovaný v odvolaní na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka, podľa znenia ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť, a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí voči každému. Na absolútnu neplatnosť prihliada súd aj bez návrhu. Absolútna neplatnosť sa nemôže napraviť dodatočným schválením ani žiadnym iným úkonom. Ak je určitý úkon absolútne neplatný, nastáva jeho neplatnosť priamo zo zákona už v čase jeho urobenia. Ani pri uplatnení princípov spravodlivosti a dobrých mravov pri výkone práv a povinností nemá súd možnosť dodatočne zvážiť, či absolútnu neplatnosť právneho úkonu uzná alebo neuzná. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva, preto nemožno ani uvažovať o ochrane vlastníckeho práva, hoc i dobromyseľného nadobúdateľa. V závere
odvolania žalovaný navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žalobca uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, správne interpretoval a aplikoval dotknuté normy hmotného práva, pričom jeho rozhodnutie bolo vydané v súlade s ustanoveniami procesného práva.
4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích námietok žalovaného, ktorý v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
6. Po prejednaní odvolania žalovaného z hľadiska odvolacích námietok uvedených v odvolaní, odvolací súd uvádza, že z obsahu Dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 21. 01. 2011 (ďalej aj „dohoda“) nevyplýva, že by nehnuteľnosti, ktoré sa žalovaný zaviazal ako ich výlučný vlastník darovacou zmluvou previesť na spoločnú dcéru, ktorá pochádza z manželstva s pôvodne v žalobe označenou žalobkyňou boli považované za predmet BSM v čase zániku BSM, a teda aj za predmet vyporiadania. Naopak, tieto nehnuteľnosti nie sú uvedené v článku I. dohody, označenom ako „Zoznam majetku, ktorý ku dňu zániku manželstva patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov - účastníkov dohody“ ani do článku II., bod 3 dohody, kde účastníci dohody zhodne vyhlásili, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi tam uvedených nehnuteľností. Z uvedeného dôvodu neobstojí odvolacia námietka žalovaného, že Dohoda o vyporiadaní BSM zo dňa 21. 01. 2011 by mala byť v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka a rozhodnutia Najvyššieho súdu ČSSR z 03. 02. 1972 sp. zn. Cpj 86/1971, R 42/1972 ako celok absolútne neplatným právnym úkonom s tým, že na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné platne previesť vlastníctvo (v tomto prípade darovacou zmluvou), pretože Dohoda o vyporiadaní BSM zo dňa 21. 01. 2011 sa týka len vyporiadania majetku, ktorý patril v čase zániku BSM do BSM, a to že je v predmetnej Dohode o vyporiadaní BSM obsiahnutý aj záväzok žalovaného previesť na spoločnú dcéru darovacou zmluvou nehnuteľnosti, ktorých bol žalovaný v čase zániku BSM výlučným vlastníkom, je výsledkom slobodnej vôle účastníkov predmetnej dohody, pričom sa nemožno stotožniť s tvrdeným žalovaného, uvedeným v odvolaní, že tento záväzok žalovaného bol zakomponovaný do Dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 21. 01. 2011 len z vôle jednej zmluvnej strany - pôvodne v žalobe označenej žalobkyne, pretože takéto tvrdenie žalovaného odporuje článku III. bod 4 Dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 21. 01. 2011. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že rovnako sa nemožno stotožniť s tvrdením žalovaného, že by v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku citované rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/147/2011 zo dňa 27. 08. 2013 nebolo aplikovateľné aj na tento spor, pretože podstatné z hľadiska aplikovateľnosti jeho záverov na daný prípad je to, (aj keď sa týka odlišných, ale v podstate veľmi podobných skutkových okolností), že NS SR v jeho odôvodnení zdôraznil zmluvnú voľnosť účastníkov vyporiadania pri vyporiadaní BSM. Z uvedeného je zrejmé, že ak sa účastníci Dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 21. 01. 2011 dohodli, že zakomponujú do predmetnej dohody, na základe vlastnej obojstrannej slobodnej vôle aj záväzok žalovaného, ktorý sa bezprostredne netýka vyporiadania BSM ale súvisí s ich spoločnou dcérou, tak v duchu vyššie uvedeného rozhodnutia NS SR, zdôrazňujúceho zmluvnú voľnosť pri vyporiadaní BSM, nemožno v tomto zmysle súdu prvej inštancie vytknúť žiadne pochybenie a súhlasiť s tým, že by tento záväzok žalovaného nebol dojednaný platne. K ďalšej odvolacej námietke žalovaného, a to že Dohoda o vyporiadaní BSM zo dňa 21. 01. 2011 je absolútne neplatným právnym úkonom aj podľa ust. § 34 Občianskeho zákonníka, a to z toho dôvodu, že v časti pasíva je neurčitá, čo súd prvej inštancie podľa žalovaného naznačil pri predbežnom prerokovaní nároku, avšak neskôr od tohto stanoviska upustil, odvolací súd uvádza, že to či sú pasíva uvedené v článku I. Dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 21. 01. 2011 vymedzené určitým spôsobom alebo nie, má podľa výsledku tejto úvahy vplyv len na platnosť tejto časti Dohody o vyporiadaní BSM. Uvedená skutočnosť však žiadnym spôsobom nespôsobuje neplatnosť dohody ako celku, pričom sa nemožno stotožniť s tvrdením žalovaného, že „pripustenie neurčitosti v deľbe dlžných záväzkov by bolo nežiaducim zásahom do právnej istoty dotknutých záväzkových vzťahov“, keď žalovaný podľa článku II., bod 1, písm. b) Dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 21. 01. 2011 súhlasil s tým, že v celom rozsahu (on sám bez toho, aby sa pasíva delili medzi neho a pôvodne v žalobe označenú žalobkyňu) preberá
pasíva uvedené v článku I. dohody a zaväzuje sa ich uhradiť, čo vysvetľuje posledný odsek bodu 2 článku II. Dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 21. 01. 2011. Neobstojí teda ani uvedená odvolacia námietka žalovaného, že Dohoda o vyporiadaní BSM zo dňa 21. 01. 2011 je neplatná ako celok z dôvodu jej neurčitosti v časti „Pasíva“ a že z tohto dôvodu nemohlo dôjsť ani k platnému dojednaniu záväzku žalovaného previesť na spoločnú dcéru nehnuteľnosti, ktorých bol v čase zániku BSM žalovaný výlučným vlastníkom. Z obsahu spisu navyše vyplýva, že žalovaný v zmysle takto dojednaného záväzku, vzniknutého zo zhodne prejavenej vôle účastníkov Dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 21. 01. 2011 pristúpil dňa 25. 05. 2011 k uzatvoreniu Darovacej zmluvy s dcérou T. Q., avšak napriek tomu, že s nesplnením tohto záväzku bol spojený akcesorický záväzok uhradiť pôvodne v žalobe označenej žalobkyni v konečnom dôsledku až sumu 23 235 €, ponechal v zmysle „Dodatku k darovacej zmluve spísanej dňa 25. 05. 2011“ podanie návrhu na vklad do katastra nehnuteľností na svoju dcéru, ktorá tento krok neuskutočnila, a teda k nadobudnutiu vlastníctva vkladom do katastra nehnuteľností v zmysle ustanovenia § 132 ods. 2 Občianskeho zákonníka dcérou žalovaného na základe uvedenej darovacej zmluvy v konečnom dôsledku nedošlo. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi v zmysle pripustenej zmeny petitu žaloby sumu 23 235 € spolu s úrokom z omeškania špecifikovaným v petite žaloby, preto odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
7. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva, pretože mu preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.
8. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).