Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cb/33/2015

Potvrdené rozhodnutím 6Cob/43/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Anny Ilčinovej v spore žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, zastúpeného: Mgr. Miroslav Hanec, advokát, so sídlom Hruštiny 602, 010 01 Žilina, IČO: 37976486, proti žalovanej: Daniela Ondrovičová, s miestom podnikania Tatranská Lomnica 14632, 059 60 Vysoké Tatry, IČO: 46653929, zastúpenej: JUDr. Martin Bašista, advokát, so sídlom Štefánikova 8, 058 01 Poprad, IČO: 37880381, o zaplatenie 5.796,39 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 16Cb/33/2015-136 z 29.1.2020, takto rozhodol: Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie. Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, právne zast. Mgr. Miroslav Hanec, advokát, AK so sídlom Hruštiny 602, Žilina, proti žalovanej: X. T., R.:XX XXX XXX, W. B.: G. Y. XXXXX, O. G., právne zast. JUDr. Martin Bašista, advokátska kancelária, Štefánikova 8, 058 01 Poprad, v konaní o zaplatenie 5 796,39 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 5 796,39 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 5 796,39 eur od 18.2.2015 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 7.8.2015 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 5 976,39 eur spolu s príslušenstvom ako aj na náhradu trov konania. Nárok odôvodnil tým, že žalovaná odoberala zemný plyn na odbernom mieste Penzión Daniela v Tatranskej Lomnici 40-C, Vysoké Tatry. Dňa 26.8.2013 pri kontrole odberného miesta nadobudli podozrenie, že žalovaná na vyššie uvedenom odbernom mieste odoberá plyn meradlom na ktorom bola porušená plomba- overovacia a zabezpečovacia značka číselníka meradla o čom bol vyhotovený zápis. Plynomer bol zdemontovaný a odoslaný na posúdenie znalcovi pre odbor Kriminalistika a odvetvie Mechanoskopia, ktorý posudkom č. 297/PL-2013 dňa 4.9.2013 zistil porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii- tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov na plombe číselníka. Odoberaním zemného plynu patriaceho žalobcovi prostredníctvom meradla, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii vznikla žalobcovi škoda. Výška škody predstavuje súčet hodnoty zemného plynu odobratého žalovanou za rozhodné obdobie a nákladov, ktoré musel žalobca v súvislosti s neoprávneným odberom plynu žalovanou vynaložiť a ktoré by žalobcovi v prípade, ak by k neoprávnenému odberu plynu nedochádzalo, nevznikli. Žalobca faktúrou č. 9000164719 zo dňa 18.9.2013 vyfakturoval žalovanej škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu, a to na sumu 6 910,12 eur, splatnou 2.10.2013. Dňa 17.2.2015 bola z fakturovanej sumy uhradená čiastka 1 113,73 eur s VS čísla zákazníka 11052151, ktoré je uvedené aj na faktúre. Neuhradený zostatok predstavuje žalovanú sumu. Prílohou faktúry bol výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zo dňa 17.9.2013.

2. Súd rozhodol v skrátenom konaní vydaním platobného rozkazu dňa 25.8.2015 voči ktorému žalovaná podala prostredníctvom právneho zástupcu odpor v ktorom uviedla, že dňa 18.9.2013 zaslal žalobca žalovanej faktúru na úhradu škody spôsobenej údajným neoprávneným odberom „ďalej len NO“ zemného plynu v období od 19.9.2012 do 26.8.2013. Vyčíslenie údajnej škody spôsobenej žalobcovi

bolo uskutočnené výlučne na základe znaleckého posudku z ktorého má byť údajné potvrdené porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Poukázala na konštatáciu znalca Ing. Petra Leška v 3. časti znaleckého posudku a má za to, že znalecký posudok č. 297/PL-2013 žalobca nepreukázal, aby došlo k NO zemného plynu. Je nelogické, aby žalovaná manipulovala s počítadlom predmetného plynomeru v takom rozsahu, aby do neho pozmenila údaje počítadla v takom stave, ktorý by nedosahoval ani predchádzajúce kontrolné nameranie spotreby zemného plynu z predchádzajúceho obdobia. Hypoteticky možno predpokladať, že došlo k poruche počítadla predmetného plynomeru. Žalovaná tieto skutočnosti oznámila žalobcovi listom z 30.9.2013 na ktoré nereagoval a dňa 29.1.2015 jej bola zaslaná výzva na zaplatenie dlhu vo výške 7 414,09 eur. Žalovaná oznámila, že je ochotná uhradiť za odber zemného plynu sumu rovnajúcu sa skutočnému odberu tak ako jej bol vyúčtovaný spoločnosťou SPP a. s. dňa 20.9.2013 v sume 1 113,73 eur, pričom zostatok považuje za nedôvodný. Úhradou tejto sumy žalovaná neuznala zvyšok nároku žalobcu a táto skutočnosť je oznámená v liste z 12.2.2015.

3. Podaním doručeným súdu 7.10.2015 právny zástupca žalobcu reagoval na odpor žalovanej, že v žalobe netvrdili, aby žalovaná porušila zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii plynomera, nie je ani podstatné skúmať a preukazovať kto plombu porušil, zodpovednosť za takýto NO je objektívna, t.j. bez ohľadu na zavinenie. Zodpovedný je ten, kto odoberal meradlom, ktoré malo poškodenú plombu, nie ten kto poškodil plombu. Žalovaná si závery znaleckého posudku vysvetľuje po svojom, keď znalec nevytvorenie odtlačkov čeľustí plombovacích klieští a kontrolných odtlačkov nevysvetlil len na základe vlastného posúdenia, ale využitím metódy optického skúmania jednoznačne potvrdil. Vylúčil, žeby plomba nebola poškodená. Vzťah medzi žalovanou a SPP a. s. je samostatným zmluvným vzťahom do ktorého žalobca nevstupuje. Ide o dodávateľa plynu pre žalovanú ak aj dôjde medzi žalovanou a ním k nejakému finančnému vyrovnaniu je to ich zmluvný vzťah a netýka sa zodpovednostného vzťahu žalovanej voči žalobcovi za NO. Platba 1 113,73 eur bola vykonaná na úhradu nežalovanej časti predmetnej faktúry svedčí o tom aj variabilný symbol vykonanej platby čo je zákaznícke číslo žalovanej. Spoločnosť SPP a. s. a žalobca sú 2 samostatné subjekty vysvetlenie o tom, že žalobcovi uhradila sumu za odber zemného plynu je nelogické, keď cenu za zemný plyn fakturuje výlučne dodávateľ plynu.

4.Na pojednávaní právny zástupca žalobcu poukázal na to, že na odbernom mieste žalovanej na adrese Tatr. Lomnica 40-C dňa 26.8.2013 išli na kontrolu odberného miesta. Ako prevádzkovateľ distribučnej siete sú vlastníkmi meradiel, ktoré zaznamenávajú spotrebu zemného plynu a údaje nimi zistené na odberných miestach sú podkladom pre to, aby dodávateľ zemného plynu mohol vyfakturovať odberateľovi kúpnu cenu za spotrebovaný plyn. Údaje z plynomerov sú použiteľné pri vyúčtovaní kúpnej ceny len v prípade, že plynomer spĺňa všetky technické a právne predpisy, okrem iného že je na ňom neporušená plomba, inak označovaná ako overovacia a zabezpečovacia značka. Táto plomba zabezpečuje meradlo pred tým, aby ktokoľvek mohol otvoriť kryt číselníka, mať voľný prístup k číselníku a ovplyvniť údaje, ktoré tento číselník zaznamenáva. Taktiež, keď dňa 26.8.2013 prišli skontrolovať daný plynomer, nadobudli podozrenie, že práve plomba na číselníku meradla javí znaky porušenia. Z uvedeného dôvodu plynomer z odberného miesta demontovali, zabalil sa do osobitnej krabice, ktorá bola prelepená a podpísaná aj odberateľom. Takto zabalené meradlo odoslali na odborné posúdenie znalcovi Ing. Leškovi, ktorý ako znalec z odboru kriminalistika, odvetvie mechanoskopia preskúmal túto plombu a potvrdil ich podozrenie, že sporný a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja a vyslovil s veľkou pravdepodobnosťou predpoklad, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou a po odstránení plomby je možné demontovať číselník z telesa meradla. Taktiež zistil obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov. Podrobne je to uvedené v , ktorý obsahuje aj fotodokumentáciu. Tým vyslovil jednoznačný záver, že sporné a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja a týmto nástroje sú plombovacie kliešte. Každý autorizovaný subjekt, ktorý má oprávnenie overovať plynomery a následne na ne umiestňovať plomby má vlastnú a špecifickú overovaciu značku, ktorá je obsiahnutá na plombovacích kliešťach. Podľa zák. o metrológii plynomery sú určené meradlá a tieto je možné používať len ak majú platné overenie. Platnosť tohto úradného overenia zaniká, ak bola porušená, poškodená, pozmenená alebo iným spôsobom bolo zasiahnuté do plomby na číselníku. Keďže meradlo stráca zo zákona platnosť, nie je možné údaje z tohto meradla používať. V danom prípade, keďže bola táto plomba porušená, nemohli dodávateľovi plynu oznámiť údaj na meradle, na základe ktorého by mohol odberateľovi vyúčtovať kúpnu cenu za spotrebovaný zemný plyn. Takže deň 26.8.2013, ako deň, kedy zistili porušenie plomby, je podľa vykonávacej vyhl. č. posledným dňom neoprávneného odberu a doba neoprávneného odberu, teda jej začiatok sa stanovuje ku dňu tzv. posledného legálneho odpočtu, t. j. odpočtu, ktorý sa

vykonal na odbernom mieste predtým, ako bolo zistené porušenie plomby na číselníku. Tým stanovili dobu neoprávneného odberu od 18.9.2012 do 26.8.2013. Dokladom o poslednom odpočte na odbernom mieste je výstup z ich evidenčného systému, podľa ktorého dňa 18.9.2012 bolo na odbernom mieste u žalovanej zistený posledný legálny stav. Tento doklad predložili súdu ako aj protistrane. Pokiaľ ide o celkovú výšku spôsobenej škody, táto pozostáva z množstva neoprávnene odobratého plynu a nákladov súvisiacich so zisťovaním neoprávneného odberu. Množstvo neoprávnene odobratého plynu bolo vypočítané podľa vyhl. č. ako náhradný spôsob výpočtu škody z dôvodu, že nie sú k dispozícii údaje o množstve skutočne odobratého množstva plynu na odbernom mieste, a to z toho dôvodu, že tento údaj na meradle sa považuje za neplatný. Tento údaj je uvedený v montážnom liste meradla z 26.8.2013 aj v zápise, a je to 880 m3. Ak by plomba na číselníku meradla nebola porušená nenastala by situácia, žeby pri kontrole odberného miesta 26.8.2013 bol na číselníku nižší stav ako ku dňu začatia NO, t.j. ku dňu 19.9.2012, kedy dňa 18.9.2012 bol zistený stav 4 754 m3. Pri výpočte škody vychádzali zo spotrebičov, ktoré boli zistené na odbernom mieste, jednalo sa o jeden plynový kotol zn. JUNKERS. Ak by chceli zistiť množstvo reálne odobratého plynu, museli by byť na odbernom mieste po celú dobu tohto neoprávneného odberu a museli by sledovať ako bol ten ktorý plynový spotrebič v prevádzke, t. j. koľko hodín a na aký výkon. Keďže toto nie je objektívne ani reálne možné, uplatňuje sa náhradný výpočet podľa vykonávacej vyhlášky. Škoda vznikla im ako prevádzkovateľovi distribučnej siete z dôvodu, že hoci bol na odberné miesto uzatvorený vzťah o dodávke plynu, teda zmluva medzi žalovanou ako odberateľom plynu a dodávateľom plynu, plyn, ktorý bol v dobe neoprávneného odberu spotrebovaný je ich plyn, ktorý majú v distribučnej sieti pre účely plnenia zákonných povinností prevádzkovateľa distribučnej siete, ktoré zahŕňa aj tzv. vyvažovanie siete. Keďže údaj na meradle bol neplatný, dodávateľovi plynu túto skutočnosť oznámili a preto dodávateľ plynu si za toto obdobie nemohol vyúčtovať voči odberateľovi kúpnu cenu. Listinnými dôkazmi preukázali náklady so zisťovaním a odstraňovaným NO , ktoré sú uvedené v súdnom spise pri výpočte škody a súdu predložili doklady o výške zaistenia NO vrátane dopravy, náklady na vyhotovenie , cenník externých služieb žalobcu, kde vyznačili konkrétne položky, a to oprava a overenie plynomeru. K vykonanej obhliadke na mieste samom uviedol, že žalobca prepočítal výšku NO podľa kotla, ktorý bol zistený na mieste pri obhliadke a vzhľadom k tomu, že pôvodný kotol podľa ktorého bol výpočet NO realizovaný mal hodinový príkon 2,2 m3 za hodinu a na mieste zistený kotol pri obhliadke mal hodinový príkon 3 m3 za hodinu žalobca vykonal opätovný prepočet výšky škody a táto výška dosiahla úroveň 9 328,15 eur. Spôsob výpočtu predložil súdu aj protistrane. V žalobe si uplatňujú nižší nárok, lebo žalobca počítal z najnižším výkonom tohto typu plynového kotla. Žalovaná v období NO mala na uvedenom mieste miesto podnikania i sama podľa svojho vyjadrenia podnikateľskú činnosť na tomto mieste vykonávala, t.j. ubytovávala tretie osoby. V tejto súvislosti nie je možné NO kategorizovať ako domácnosť, ale tak ako bol kategorizovaný pri výpočte škody ako hotel a ubytovňa. Zákon o energetike a vykonávacia vyhláška jednoznačne určujú, že takéto zariadenie v ktorom podnikateľská činnosť ubytovávania hostí je prevádzkovaná nemožno akceptovať ako domácnosť. Boli splnené všetky podmienky objektívnej zodpovednosti žalovanej za škodu aj s odkazom na platnú judikatúru NS SR žiadal, aby súd ich návrhu v celom rozsahu vyhovel a priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.

5.Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že namietajú pasívnu legitimáciu žalovanej. Nie je im zrejmé, či je žalovaná ako FO alebo ako SZČO. V PR je označená ako živnostníčka. Tento údaj má následne význam aj pre výpočet výšky škody, ktorú si uplatňuje žalobca. Podľa žaloby má zrejme ísť na strane žalovanej o SZČO, keďže je tam uvádzané miesto podnikania, IČO a údaj o zápise v ŽRSR. Žalovaná však nikdy neuzatvorila zmluvu s dodávateľom plynu o dodávke plynu pre dané odberné miesto. Túto zmluvu uzatvorila Daniela Ondrovičová ako FO dňa 31.5.2002, a to pre odberateľov kategórie domácnosť, keďže plyn sa dodáva do odberného miesta, ktorým je byt. Čo sa týka vyjadrenie PZ žalobcu nesúhlasia s tvrdením, že došlo k porušeniu meradla tak ako to uvádza žalobca. Žalovaná odoberala plyn v priebehu viacerých predchádzajúcich rokov ako aj v súčasnosti, pričom na úhradu odberu plynu jej bola zasielaná vždy v priebehu jedného kalendárneho roka vyúčtovacia faktúra, pričom tak bolo urobené aj v rozhodnom období, teda aj ku dňu 28.6.2013. V zmysle predmetnej vyúčtovacej faktúry je záznam o jednotlivých kontrolných meraniach odberného miesta, a to v nasledujúcom rozsahu: 19.9.2012 počiatočný stav meradla 4754 m3, 31.12.2012 5688 m3, 26.8.2013 7250 m3, následne došlo k výmene celého plynomeru, kde nový plynomer mal počiatočný stav dňa 27.8.2013 1 m3 a konečné meranie 18.9.2013 37 m3. Z tejto faktúry je teda zrejmé, že dodávateľ plynu realizoval v priebehu roku viaceré kontrolné odpočty tohto meradla a k rozhodnému dňu 26.8.2013 bolo zaznamenané na meradle č. 67019460B910 stav tohto meradla v objeme 7250 m3. Žalovaná v roku 2012 si požiadala o zriadenie živnostenského oprávnenia za účelom ubytovávania, toto však nerealizovala ako hotelové ubytovanie,

alebo penziónové a viac menej bolo ubytovanie realizované pre žalovanú a jej rodinných príslušníkov. Niektoré izby boli príležitostne používané na ubytovanie tretích osôb. Čerpané zdroje o penzióne Daniela a jeho vybavenie sú absolútne nepravdivé, o aký stavebný objekt ide je možné vyčítať z kolaudačného rozhodnutia, ktorý predložili a ktorý jasne definuje, že ide o bytovú jednotku a to stavba so 4 izbami- zádverie, obývacia izba, spálňa, kuchynský kút a šatník na prízemí. Obývacia izba, kuchynský kút, spálňa a wc so sprchou sa nachádzajú na poschodí. S určitosťou nejde o 5 apartmánov. Žalobca v rámci svojej činnosti porušil viaceré povinnosti vyplývajúce mu zo o energetike a ktoré spôsobili, že následne došlo k podozreniu z manipulácie s plombami na meradle na odber plynu. V zmysle má povinnosť prijať nevyhnutné opatrenia na zabránenie neoprávnenej manipulácii s určeným meradlom. Meradlo žalovanej bolo voľne prístupné, umiestnené mimo objektu žalovanej v plechovej skrinke, ktorá nebola žiadnym spôsobom zabezpečená ani uzamknutá. Žalobca porušil aj ust. , kedy kontrolu odberného plynového zariadenia a určeného meradla je oprávnený vykonávať v termíne dohodnutom s odberateľom plynu, ktorý je povinný umožniť žalobcovi kontrolu tohto meradla. Svedok uviedol, že jeho kolegovia z pobočky z Popradu vykonávali kontrolu meradla, avšak žalovaná tvrdí, že to bolo bez toho, aby si dohodli kontrolu so žalovanou. Žalovaná následne bola privolaná v čase, keď z dôvodu podozrenia na NO kontroloval odberné miesto svedok Jaroslav Brna. Vzniká tak podozrenie, že samotný žalobca manipuloval s predmetným meradlom pre odber , predtým ako bola prizvaná k tejto kontrole žalovaná. Žalobca nepostupoval v rámci uplatnenia svojho nároku v súlade s ust. ,, zákona o energetike, kedy je žalovaná povinná uhradiť žalobcovi skutočne vzniknutú škodu pre prípad ak vznikla. Žalovaná tvrdí, že žalobcovi nevznikla žiadna škoda, teda, že žalovaná odoberala v roku 2012-2013 porovnateľné množstvo zemného plynu ako v minulosti, pričom dodávateľovi za odber zemného plynu vždy zaplatila. Aj keby súd sa domnieval, že uvedená skutočnosť nie je dostatočnou pre vyúčtovanie skutočnej škody a nemalo by ísť o objektívne podklady mal žalobca použiť na spôsob výpočtu škody údajný NO plynu ust. zákona o energetike, keďže sa jedná o údajný prvý NO plynu žalovanej v domácnosti. Žalobca si neoprávnene uplatnil nárok na úhradu sumy u žalovanej a ani pri objektívnej zodpovednosti žalovanej nie je možné túto zaviazať k náhrade škody, ktorú si žalobca uplatňuje. Žalobu žiadal zamietnuť.

6. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla fotografia, kde je uvedené Penzión Daniela + adresa a kontakt, ide o papier, ktorý je umiestnený na vchodových dverách do ich bytovej jednotky. Tak ako je vidieť na fotografii, nad vchodom je uvedené názov „Daniela“. Túto bytovú jednotku využívajú spolu s manželom za účelom bývania a je pravdou, že ju využívajú aj za účelom ubytovania pre tretie osoby. Na ďalšej fotografii stotožnila plynomer, ktorým je dodávaný plyn do ich bytovej jednotky. Vedľajší plynomer bol pána Simčáka, ktorý ho tam v súčasnosti už nemá. Nie je pravdou, aby plyn bol dodávaný do celého objektu. Ona nepodniká v celom objekte tenisových kurtov. Je iba vlastníkom spolu s manželom len bytovej jednotky s názvom „Daniela“ nad vchodom. Využívajú tento byt aj na ubytovanie hostí.

7.Svedok V. Z. na pojednávaní uviedol, že na odbernom mieste (OM) bol na základe upozornenia kolegov z PP, ktorí tam robili kontrolu poklesu spotreby plynu. Vtedy pracoval na útvare neoprávnených odberov, v súčasnej dobe už nie, ale stále je zamestnancom žalobcu. Prišiel na OM a videl, že plynomer nie je v poriadku. Mal tel. č. na žalovanú od kolegov a zavolal jej, že by potreboval vymeniť plynomer za jej prítomnosti a odoslať ho na posúdenie. Žalovaná prišla, vymenil plynomer, zabalil ho do krabice, vypísal zápis a montážny list meradla, ktoré podpísala aj žalovaná. Odberateľ plynu bol vedený ako domácnosť, preto nevypisoval spotrebiče, lebo sa to nevyžadovalo, ani on od žalovanej nepožadoval, aby mu sprístupnila priestory, keďže to bolo vedené ako domácnosť. Keď spracovával tieto dokumenty podrobnejšie, zistil, že na toto OM má žalovaná živnostenský list. Tým pádom spadala do inej kategórie, ktorá už vyžadovala zadokumentovanie spotrebičov. Bol teda na OM opätovne. Žalovaná mu sprístupnila priestory, tam zistil, že na poschodí mala závesný kotol JUNKERS, urobil fotodokumentáciu a odišiel. Následne všetky tieto dokumenty postúpil na spracovanie ich útvaru neoprávnených odberov. To, že išlo o kotol JUNKERS sa objavilo až pri výpočte škody pre danú kategóriu. Keby to bola domácnosť, tak by bol výpočet robený podľa typového diagramu dodávky. Ale keďže išlo už o kategóriu ubytovacieho zariadenia, tak výpočet sa robí podľa vyhlášky. Následne už do styku so žalovanou neprišiel. Svedok sa ďalej vyjadril, že bolo to jediné kúrenie, ktoré tam videl, nevie sa vyjadriť koľko miestností tam bolo, keďže nebolo mu umožnené nahliadnuť dnu do objektu. Kotol sa nachádzal na poschodí na chodbe, kde vedľa bola kúpeľňa a izba. Žalovaná mu nemala umožniť bližšiu manipuláciu s kotlom. Odfotil si len samotný kotol, štítok si neodfotil. Následne na internete vyhľadal výrobcu, typ konkrétneho kotla a technické parametre. Pripustil, že si mohol odfotiť aj štítok, ale neurobil tak. Na doplnenie svedok uviedol, že až keď prišla žalovaná bolo manipulované s plynomerom, predtým kontroloval vedľajší plynomer.

Až za prítomnosti žalovanej bol plynomer skontrolovaný, keď sa mu nepozdávali plombovacie značky na číselníku. Domnieva sa, že týmto kotlom sa vykuroval len objekt žalovanej, pričom na tento objekt nadväzovali ďalšie stavby, avšak na tomto mieste sa nachádzalo niekoľko plynomerov a každá stavba mala svoje meranie.

8.Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, navrhovaného svedka, ohliadkou na odbernom mieste, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, ktorými sú: zápis zo dňa 26.8.2013, montážny list meradla z 26.8.2013, fotodokumentácia č.l. 54-56 spisu a čl. 106-107 spisu a čl. 115-117 spisu, znalecký posudok č. , faktúra č. 9000164719, výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu, výpis z účtu žalobcu zo 17.2.2015, listom právneho zástupcu žalovanej z 12.2.2015, zmluva o dodávke plynu pre odberateľov kategórie domácnosť z 23.5.2002, zmluvné podmienky dodávky plynu pre odberateľov kategórie domácnosť, výsledky odpočtu z 18.9.2012 a následne za ďalšie obdobia, faktúra od SPP a. s. pre žalovanú č. 7435151151, cenník externých služieb žalobcu, vyúčtovanie znalečného za znalecký úkon, vyúčtovacie faktúry na čl. 57-61, opravná faktúra č. 7413894060, výpis zo ŽR žalovanej, kolaudačné rozhodnutie z 15.7.2002, čiastočný výpis z LV č. XXX a č. XXX a ďalšie listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav: Žalovaná odoberala zemný plyn na odbernom mieste Penzión Daniela, Tatranská Lomnica 40-C, Vysoké Tatry. Dňa 26.8.2013 pri kontrole OM bolo zistené, že žalovaná odoberá zemný plyn meradlom na ktorom bola porušená plomba-overovacia a zabezpečovacia značka číselníka meradla, o čom bol spísaný záznam z uvedeného dňa vyslaným montérom Jaroslavom Brnom, ktorý v zázname z uvedeného dňa uviedol, že ide o výmenu meradla, meradlo zaslané na posudok pre plombovanie, premeranie netesnosti. Zistený bol stav počítala plynomera a to 880 m3. V rovnaký deň 26.8.2013 došlo k výmene plynomeru z dôvodu zaslania pôvodného plynomeru na znalecké dokazovanie. Žalovaná, ktorá bola prítomná sa vyjadrila, že nie je si vedomá zásahu do meradla, zápis aj podpísala. Plynomer bol odobratý a zaslaný na znalecké dokazovanie. Demontovaný plynomer bol odoslaný na expertízu - bol vypracovaný znalecký posudok č. znalcom Ing. Petrom Leškom. V znaleckom posudku znalec zistil optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov. Jednoznačne potvrdil, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích kliešti a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Nezistil mechanické poškodenie plomby osadenej v kryte počítadla meradla a konštatoval, že s veľkou pravdepodobnosťou predpokladá, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou pričom po odstránení originálnej plomby je možné demontovať číselník z telesa meradla. Súd mal preukázané, že na odbernom mieste žalovanej došlo dňa 26.8.2013 k výmene plynomeru, ktorý plynomer bol overený v roku 2010 v autorizovanom meracom stredisku v Spišskej Belej, o čom predložil žalobca listinný dôkaz (viď č. l. 85 spisu). V uvedený deň 26.8.2013 bolo žalovanej demontované meradlo s porušenou plombou a vymenené za nové meradlo tak ako je uvedené v montážnom liste meradla. Ohľadom nesúladu čísla meradla v dokladoch, ktoré boli súdu predložené sa žalobca vyjadril, že nové číslo meradlo bolo už uvedené v opravnej faktúre od SPP, a. s. č. 7413894060 z 3.10.2013 v časti „prehľad stavov-opravený“ ako aj vo vyúčtovacej faktúre od SPP, a. s. č. 7437183506 zo dňa 22.9.2014 za následné obdobie. Číslo na meradle je sériové číslo plynomera (konkrétne „No6701946-0B9-10I“), sériové číslo pozostáva z výrobného čísla v tomto prípade 6701946, z 3 znakov predstavujúcich kód plynomera bližšie popisujúci typ meradla v tomto prípade 0B9 a z 2 znakov roku výroby plynomera v tomto prípade 10 ako rok výroby 2010. Takže všetky žalobcom predložené doklady sa týkajú výlučne meradla žalovanej na ktorom bolo preukázané porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Potvrdenie o overení č. 1/17 od spoločnosti ELSTER s. r. o. zo dňa 24.1.2017 predstavuje certifikát výrobcu spoločnosti ELSTER s. r. o. preukazujúci vykonanie skúšky meradla dňa 3.2.2010 a umiestnenie overovacej značky M41/10 na meradlo. Podľa certifikátu ak by nebolo zistené porušenie plomby a falšovanie plomby meradlo by bolo malo platné overenie do 3.2.2020 a do tejto doby by údaje z neho boli platné a použiteľné. Ide o dôkaz, že plomba M-40/12 nájdená na meradle 26.8.2013 je „falšovaná“ lebo ELSTER s. r. o. má pridelenú overovaciu značku „M41“ a nemohol a neumiestnil na meradlo overovaciu značku „M40“, ktorú má pridelenú Plynárenská metrológia s. r. o. Zároveň žalobca predložil aj vyjadrenie k ciachovaniu meradla č. 67019460B910 od spoločnosti Plynárenská metrológia s. r. o. zo dňa 11.1.2017 s prílohou overovací protokol z ktorého je zrejmé, že táto spoločnosť overovala predmetné meradlo až dňa 26.11.2013. O overovaní meradiel vedie každá autorizovaná osoba evidenciu a zároveň uviedli, že neevidujú overenie uvedeného meradla v roku 2012 a ciach s označením 12-M40 nemohol byť použitý

pri overení v roku 2013 ich strediskom. Uvedené preukazuje, že plomba, ktorá bola nájdená M40/12 je falšovaná a na meradle bola od jeho výroby až do 18.9.2012 plomba spoločnosti ELSTER s. r. o. M41/10.

9. Z kolaudačného rozhodnutia mal súd preukázané, že žalovaná spolu so svojím manželom podali návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia časť bytová jednotka na pozemku par.č.XX/XX v k.ú. G. Y., ktorá stavba bola charakterizovaná ako 4-izbový byt majúci prízemie, poschodie a podkrovie s miestnosťami tak ako sú uvedené v tomto kolaudačnom rozhodnutí, ktoré nadobudlo právoplatnosť 27.9.2002. Obhliadka na odbernom mieste sa uskutočnila 18.7.2017 za účasti svedka V. Z., žalovanej a jej právneho zástupcu, pri ktorej obhliadke mal právny zástupca námietku, že sa nejedná o penzión Daniela, ale že ide o bytovú jednotku. V priestoroch bol zistený plynový kotol značky JUNKERS-Cerastar, bola vyhotovená fotodokumentácia a to konkrétne štítku umiestneného na spodnej strane plynového kotla a štítku vo vnútri kotla. Bolo skonštatované, že išlo o plynový kotol, ktorý bol používaný v čase, keď bol konštatovaný žalobcom NO. Uvedený štítok si mohol svedok, ktorý kontroloval spotrebiče odoberajúce plyn vyfotografovať aj v minulosti a podľa tohto zariadenia sa mala vyúčtovať výška škody. Zároveň bola urobená bola obhliadka miesta, kde sa nachádza krabica v ktorej je umiestnený plynomer, ktorý bol voľne prístupný, umiestnený v železnej skrinke, ktorá sa dá otvoriť bez toho, aby bol potrebný kľúč, alebo aby bolo zabezpečené kladkou.

10. Žalobca ako distribútor z dôvodu, že bola plomba na plynomeri porušená, nemohol dodávateľovi plynu - spoločnosti SPP, a.s., s ktorým mal žalovaná uzavretú zmluvu o dodávkach plynu oznámiť údaj na meradle, na základe ktorého by odberateľovi vyúčtoval kúpnu cenu za spotrebovaný zemný plyn a deň 26.8.2013, kedy bolo zistené porušenie plomby sa podľa vykonávacej vyhl. č. považuje za posledný deň neoprávneného odberu a doba neoprávneného odberu sa stanovuje odo dňa tzv. posledného legálneho odpočtu, t. j. odpočtu, ktorý sa vykonal na odbernom mieste predtým ako bolo zistené porušenie plomby na číselníku. Doba neoprávneného odberu tak bola stanovená od 19.9.2012 do 26.8.2013. Žalobca dňa 18.9.2013 vyfakturoval žalovanej škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu vo výške 6 910,12 eur faktúrou č. 9000164719. Spolu s faktúrou bol žalovanej doručený aj výpočet škody. Žalovaná nesúhlasila s vyfakturovaním škody. Listom právneho zástupcu žalovanej z 12.2.2015 oznámila, že je ochotná uhradiť žalobcovi sumu za odber zemného plynu vo výške rovnajúcej sa skutočnému odberu tak ako im bol vyúčtovaný spoločnosťou SPP a. s. 20.9.2013 a potvrdila, že bola vystavená aj opravná faktúra za obdobie od 19.9.2012 do 18.9.2013, ktorej výsledkom má byť preplatok 1 113,73 eur a túto sumu žalovaná je ochotná uhradiť. Vzťah medzi žalovanou a spoločnosťou SPP a. s. je samostatným zmluvným vzťahom do ktorého žalobca nevstupuje. Zmluvný vzťah medzi SPP. a. s. a žalovanou sa netýka zodpovednostného vzťahu žalovanej voči žalobcovi za neoprávnený odber. Platba 1 113,73 eur bola žalovanou vykonaná na úhradu nežalovanej časti predmetnej faktúry svedčí o tom aj variabilný symbol vykonanej platby čo je zákaznícke číslo žalovanej. Žalovaná neuhradila sumu za odber zemného plynu vo výške rovnajúcej sa skutočnému odberu zemného plynu, pretože túto si fakturuje výlučne dodávateľ plynu. Z výpisu z účtu VÚB a. s. zo dňa 17.2.2015 mal súd preukázané, že vkladom v hotovosti na účet žalobcu mu bola pripísaná suma 1 113,73 eur, ide o platbu, ktorú realizovala žalovaná.

Podľa každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa o energetike neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.

Podľa o energetike odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

Podľa o energetike ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa .

Podľa o metrológii platnosť overenia určeného meradla zaniká, ak bola poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka.

11.Súd konštatuje, že žalobca je v tomto spore aktívne legitimovaný, kedy v súlade s , , a prevádzkovateľom prepravnej siete je plynárenský podnik oprávnený na prepravu plynu podľa tohto zákona, prevádzkovateľom distribučnej siete je plynárenský podnik oprávnený na distribúciu plynu podľa tohto zákona, dodávateľom plynu je osoba, ktorá má povolenie na dodávku plynu a koncovým odberateľom plynu je odberateľ plynu v domácnosti alebo odberateľ plynu mimo domácnosti, ktorý nakupuje plyn pre vlastnú spotrebu. Žalovaná je teda konečným odberateľom plynu, ktorý odoberá tak, že je pripojený k distribučnej sieti, ktorá je vlastnená a ktorú prevádzkuje žalobca. Na distribučnú sieť sú napojení ako dodávatelia spoločnosti, ktoré majú povolenie na dodávku plynu medzi inými aj spoločnosť SPP, a.s., s ktorou má uzavretú zmluvu žalovaný. Vzťahy medzi SPP, a.s. a SPP distribúcia, a.s. sú upravené osobitnou zmluvou. V rozsudku sp. zn. Krajský súd Košice v súvislosti s poukazom na prevádzkový poriadok SPP Distribúcia, a.s. uvádza, že: „Dodávateľ plynu dodáva do distribučnej siete také množstvo plynu, ktoré jeho zmluvný odberatelia odoberú na meraných výstupných bodoch distribučnej siete. Dodávateľ plynu si účtuje úhradu za plyn vo výške, aká bola nameraná na odberných miestach jeho zmluvných odberateľov a iba v takom množstve on dodáva plyn do distribučnej siete. Množstvo dodaného plynu dodávateľom sa teda rovná súčtu nameraných odberov na jednotlivých meradlách. V prípade zistenia neoprávneného odberu plynu, za ktoré sa považuje aj porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, nemožno brať do úvahy nameraný odber, a teda odber vykonaný na úkor zmluvného dodávateľa, keďže prevádzkovateľ distribučnej siete tomuto za uvedené obdobie už vykazuje nulový odber plynu a takto mu dodávateľ za uvedené obdobie ani nefakturuje žiadny odber. Pokiaľ teda žalovaný takto odoberal tzv. nemeraný plyn, tento odoberal na úkor žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej siete, ktorý tento dodal do systému v rámci jeho povinností vyvažovať distribučnú sieť, a teda nad rámec nameranej spotreby všetkých dodávateľov. Odberom takéhoto plynu dochádza k vzniku škody u prevádzkovateľa distribučnej siete“. Dodávateľ plynu preto za rozhodné obdobie od posledného korektného merania do dátumu zistenia porušenia meradla nefakturuje žiaden odber plynu. Ak aj bola vystavená faktúra od SPP a. s. č. 7435151151 táto bola upravená opravnou faktúrou č. 7413894060. Pokiaľ boli uhrádzané zálohové platby za uvedené obdobie, dochádza u zmluvného odberateľa ku preplatku. V konkrétnom prípade o tom svedčí faktúra nazvaná ako opravná faktúra č. 7413894060 (pozri č. l. 69-70 súdneho spisu), ktorá bola doručovaná žalovanej spoločnosťou SPP, a.s. a výsledkom ktorej je preplatok vo výške 1 113,73 eur. Žalobca v spore je aktívne legitimovaným subjektom, pretože odberom tzv. nemeraného plynu zo strany žalovaného došlo na strane žalobcu k vzniku škody, a to aj napriek tomu, že zmluvným dodávateľom plynu bol v danom prípade SPP, a.s..

12. Pokiaľ právny zástupca žalovanej uvádzal, že bol zistený stav na plynomeri 7 250 m3 k tomu súd uvádza, že nie je to stav fyzicky odpočítaný z meradla a nie je to ani stav, ktorý by bol akýmkoľvek spôsobom použiteľným údajom o spotrebe. Tento stav určený náhradným spôsobom ku dňu 26.8.2013 a obsiahnutý vo vyúčtovacej faktúre č.7435151151 bol opravnou faktúrou od dodávateľa vynulovaný a nie je možné ho akýmkoľvek spôsobom používať. Vyúčtovacie faktúry žalovanej za obdobia rokov 2008-2014, ktoré predložil právny zástupca žalovanej nie sú rozhodujúce pre určenie výšky škody. Odberateľské správanie žalovanej v čase, keď spotreba bola riadne zaznamenávaná platným meradlom nie je možné zohľadniť so správaním v čase, keď na OM bol preukázaný NO meradlom, ktoré malo porušenú plombu na číselníku meradla, keď práve číselník zaznamenáva reálnu spotrebu plynu. Ak

by pre výpočet škody bolo rozhodujúce odberateľské správanie v čase mimo NO rozhodujúce bolo by to v právnej úprave uvedené. Dodávateľ plynu žalovanej vyúčtoval za obdobie NO spotrebu 0 m3 čo znamená, že sa toto obdobie jej dodávateľ žiaden plyn nedodal avšak žalovaná v tomto období plyn spotrebúvala.

13.K námietke právneho zástupcu žalovanej ohľadom nedostatku pasívnej vecnej legitimácie súd uvádza nasledovné: Zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom SPP, a.s. a žalovanou ako FO (č.l. 43) dňa 31.05.2002 podľa Prechodné ustanovenia o energetike (ktorý nahradil a bol účinný do 31.08.2012) a , prvá veta Žalovaná zmluvu uzavrela ako fyzická osoba - odberateľ kategórie domácnosť. V zmysle bodu 2.5 zmluvy je uvedené, že odberateľom kategórie domácnosť je odberateľ odoberajúci plyn pre svoju vlastnú spotrebu, nie však na podnikateľské účely. Definícia odberateľa (odberateľa plynu v domácnosti a odberateľa plynu mimo domácnosti) je rovnaká podľa oboch zákonov, t.j. ust. aj v ust. Neoprávnený odber bol zistený 26.08.2013, t.j. za účinnosti , a teda sa bude aplikovať ust. tohto zák.; u strán je sporné, či podľa ods. 3 (ako všeobecný výpočet - ak ide o odberateľa, kedy nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu; postupuje sa pri výpočte podľa vyhl. č. ) alebo ods. 4 (u odberateľa plynu v domácnosti, ak ide o prvý neoprávnený odber; pri výpočte sa postupuje pomocou typového diagramu dodávky). Podľa názoru súdu je nepochybné (aj žalovaná to sama potvrdila), že na odbernom mieste nielen býva, ale aj podniká; aj k januáru 2020 žalovaná ponúka ubytovanie v piatich dvojposteľových apartmánoch s kuchynkou, chladničkou, TV, satelitným prijímačom (viď príloha z www.penziondaniela.sk), pričom podnikať začala v tejto oblasti 16.04.2012. Je zrejmé, že oproti kolaudačnému rozhodnutiu (č.l. 88) muselo u žalovanej dôjsť k stavebným úpravám v stavbe, ku ktorej bola pôvodne uzavretá zmluva s dodávateľom plynu ako FO (do domácnosti). Pokiaľ tomu tak nie je a nedošlo k stavebným úpravám ide o informáciu z internetovej stránky avšak, žalovaná sama potvrdila a zo živnostenského oprávnenia je to zrejmé, že poskytuje ubytovacie služby bez poskytovanie pohostinských činností. Žalovaná porušila ust. zmluvy bod 2.5., keď okrem vlastnej spotreby začala od bližšie nezistenej doby odoberať plyn aj na podnikateľské účely. Ani zmluva, ani ustanovenia zákona ( ) však neupravujú žiadnu povinnosť žalovanej „nahlásiť“ zmenu v podmienkach odberu plynu. Žalobca v konaní vystupuje ako distribútor plynu ( ), dodávateľ naďalej fakturuje plyn ( cit. zák.) a škodu podľa je odberateľ povinný uhradiť dodávateľovi (SPP, a.s. nežiada od žalovanej), prevádzkovateľovi prepravnej siete, prevádzkovateľovi distribučnej siete (žalobca) a prevádzkovateľovi zásobníka . Súd koná so žalovanou ako živnostníčkou tak ako ju v žalobe označil samotný žalobca. V prvom rade ust. osobu, ktorá je povinná zaplatiť náhradu škody, definuje ako „odberateľa“; kto je odberateľ ..., upravuje , - teda nie osoba, s ktorou bola uzavretá zmluva..., ale osoba, ktorá nakupuje plyn.... Neoprávnený odber pritom môže byť odoberaný aj osobou, ktorá zmluvu neuzavrela (, ). Preto odberateľa podľa je potrebné vykladať ako osobu, ktorá plyn neoprávnene odoberala. Žalovaná nemá zmluvu uzavretú so žalobcom, ale s SPP, a.s. a pokiaľ žalobca ako subjekt, ktorý je podľa povinný merať dodávku plynu a tiež (o.i.) riešiť neoprávnený odber podľa , tento subjekt práve pre účely výpočtu škody môže odlišne od zmluvy kategorizovať odberateľa plynu podľa toho, do ktorej skutkovej podstaty spadá neoprávnený odber podľa odseku 1. Žalovaná priestory používa aj na podnikanie, preto nemožno uzavrieť, že ide len o odberateľa plynu do domácnosti. Pri postupe podľa , ktorá nerozlišuje, s kým je zmluva uzavretá, s akým odberateľom plynu, ale v akom objekte k neoprávnenému odberu došlo, či v objekte určenom na trvalé bývanie (čo by bol aj prípad žalovanej - viď odkaz č. 1/ k , vyhl. - ), alebo v objekte, ktorý na trvalé bývanie nie je určený (teda by šlo o negatívnu definíciu bytových budov podľa stav. zákona). Napokon je tu ust. - zákaz zneužitia práva (príp. aj ). Žalovaná sama porušila zmluvu o dodávke plynu (neodoberala plyn len pre svoju potrebu, ale aj na podnikanie), aj zákonné povinnosti (stavebný zákon ako účtuje náklady na prevádzku miestností, ktoré prenajíma), dá sa povedať, že na podnikateľské účely sa uskutočňuje prevažná väčšina odberu plynu (5 izieb s prísl.) a bolo len v záujme žalovanej, aby si dala do poriadku svoje zmluvné vzťahy s dodávateľom plynu, pokiaľ ide o odber do svojej domácnosti, ako aj pokiaľ ide o odber do priestorov slúžiacich na podnikanie.

14. Právny zástupca žalovanej namietal porušenie § 73 ods. 4 zákona o energetike zo strany žalobcu, žalovaná sa však sama vyjadrila, že bola prítomná pri kontrole OM v zápise a montážnom liste z

26.8.2013 neuviedla žiadne výhrady k spôsobu kontroly, konštatovala, že nie si je vedomá zásahu do meradla. Následne pri opätovnej kontrole zariadení ktoré odoberajú plyn umožnila vstúpiť do priestorov zamestnancovi žalobcu, ktorý vykonával kontrolu.

15.Súdu je známe uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV -5 zo 14.2.2018, ktoré bolo zverejnené v prehľade vybraných rozhodnutí Ústavného súdu a zároveň aj na portáli najpravo.sk s analytickou právnou vetou v znení: Uplatnenie občianskoprávneho inštitútu náhrady škody je založené na náhrade skutočnej škody, keďže náhrada škody plní kompenzačnú a nie sankčnú funkciu. Výška škody nemôže byť sankciou za neoprávnený odber. Pokiaľ je možné na základe preukázaného dôkazného stavu skutkovo ustáliť množstvo odobratého plynu nie je na mieste aplikovať § 59 ods. 3 zákona o energetike, ktorého aplikácia prichádza do úvahy iba v prípade nemožnosti vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov.“

16.Podľa je jednou zo základných podmienok úspešného nároku na náhradu škody preukázanie vzniku škody, t. j. ujmy, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je aj vyjadriteľná peniazmi a taktiež príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a takýmto vznikom škody. Bolo povinnosťou žalobcu ako poškodeného preukázať, že v dôsledku porušenia právnej povinnosti, v danom prípade je to neoprávnený odber plynu, došlo k zmenšeniu jeho majetku vo výške ceny plynu, ktorý žalovaná neoprávnene odobrala. Preukázanie tejto podmienky je v danom prípade, vzhľadom na špecifiká vzájomných vzťahov viacerých subjektov, ktoré sú zúčastnené pri dodávke, preprave, distribúcii plynu, obtiažne a súd riešil aj otázku, či neoprávnene odobratý plyn žalovanou predstavuje škodu na strane žalobcu, ktorý je prevádzkovateľom distribučnej siete, pričom dodávateľom plynu pre žalovanú je iný subjekt.

17.Škodou, ktorú je prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený vymáhať je škoda skutočná t.j. spočívajúcu v odstránení protizákonného stavu (oprava poškodenej plomby a súvisiace náklady) hodnota neoprávnene odobratého množstva zemného plynu ako aj v nákladoch, ktoré žalobca musí v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu nevznikli ak by k neoprávnenému odberu plynu nedošlo. Nejde teda výlučne o hodnotu odobratého plynu, pričom hodnota takto odobratého plynu nemôže zodpovedať pôvodnej zmluvnej cene s poskytovateľom prístupu distribučnej siete, ktorý však v relevantnom období nemohol plyn podľa zmluvy žalovanému dodávať. V prípade odberu plynu meradlom na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii vzniká žalobcovi škoda, keďže dochádza k zmenšeniu jeho majetku o hodnotu odobratého množstva zemného plynu žalovanou. Za skutočnú škodu je potrebné považovať aj náklady, ktoré žalobca musel vynaložiť a ktoré by mu inak nevznikli.

18.Zo strany žalobcu v tomto konaní došlo k preukázaniu zákonných podmienok pre vznik zodpovednosti za škodu, kedy došlo k neoprávnenému odberu plynu, a to spôsobom uvedeným v o energetike a odobratím tzv. nemeraného plynu žalobcovi škoda vznikla. Plyn žalovaná odoberala, nie je však k dispozícii platný údaj z plynomera, ani žiadne iné objektívne a spoľahlivé údaje o množstve spotrebovaného plynu. Nerieši sa tu teda otázka, koľko plynu žalovaná cez plynomer odoberala a akú cenu má zaplatiť, ale už ide o škodu, ktorá odberom cez meradlo, na ktorom bola porušená plomba, bola spôsobená. U žalovanej dodávateľ plynu za predmetné obdobie eviduje nulovú spotrebu napriek tomu, že nulová nebola. Poškodenie plomby číselníka vždy objektívne vytvára možnosť zásahu do mechanizmu číselníka, a teda do údajov o spotrebe plynu, čo konštatuje aj znalec Ing. Leško v znaleckom posudku keď uvádza, že po odstránení originálnej plomby je možné demontovať číselník z telesa meradla. Zásah do číselníka je možný len poškodením plomby, pričom zásah do číselníka nemusí poškodiť mechanizmus počítania. Aby sa vylúčil tento stav, zákonodarca stanovil, že meradlo s poškodenou plombou stráca platnosť a súčasne, že údaje z neplatného meradla nie je možné použiť pri vyúčtovaní kúpnej ceny. Preukázanie, kedy došlo k poškodeniu plynomeru, a teda presné vymedzenie obdobia, v ktorom dochádzalo k neoprávnenému odberu, nie je možné objektívne zistiť a pre zistenie skutočnej výšky škody nie je možné presne ustáliť množstvo plynu, ktorý bol neoprávnene odobratý. Pokiaľ však odberateľ neoprávnene odoberal plyn, je v súlade s zák. č povinný uhradiť vzniknutú škodu ako aj ušlý zisk a pokiaľ túto vzniknutú škodu nemožno skutočne vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, nastupuje tu spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu tak, ako to predpokladá , teda všeobecne záväzný právny predpis, ktorý je vydaný v súlade s Zákona o energetike. Keďže nebolo možné spoľahlivo vyčísliť na základe objektívne

existujúcich skutočností skutočnú výšku škody, upravuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ako alternatívny spôsob výpočtu škody. Dôkazmi o porušení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii sú zápis z 26.8.2013 a montážny list meradla z toho istého dňa, kde bola zaznamená demontáž plynomeru, ktorý bol odoslaný na posudok. Listiny z 26.8.2013 sú podpísané žalovanou. Súd zdôrazňuje, že zodpovednosť za neoprávnený odber podľa Zákona o energetike je objektívna. Právny zástupca žalovanej nespochybňoval, že sa jedná o objektívnu zodpovednosť za vzniknutú škodu, ale poukázal na to, že žalobca nepreukázal, že mu v súvislosti s neoprávneným odberom skutočne vznikla škoda, kedy vznik škody nemožno vyvodzovať z každého poškodenia plomby meradla, ale iba zo zásahu do meradla, následkom ktorého by meradlo nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu. Tu súd konštatuje, že zabezpečenie plynomerov určuje právna úprava a práve plomba na číselníku zabezpečuje meradlo pred neoprávnenými zásahmi do mechanizmu počítadla. Platná právna úprava toto považuje za dostatočné zabezpečenie.

19.Zodpovednosť je v danom prípade následkom neoprávneného odberu meradlom s poškodenou plombou, nie následkom neoprávneného zásahu do plomby meradla, ani následkom zásahu do plynomera, ktorý by po takomto zásahu nezaznamenával alebo nesprávne zaznamenával odber (neoprávnený odber podľa § 82 ods. 1 písm. c) Zákona o energetike). V tomto prípade preto odberateľ zodpovedá (už len) za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, i keď porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek. Uvedená argumentácia je v súlade s uzn. NS SR sp. zn. zo dňa 27.10.2009, uznesenie NS SR , uznesenie NS SR . Naplnenie skutkovej podstaty neoprávneného odberu podľa § 82 ods. 1 písm. d) teda nie je viazané len na odberateľa samotného, prípadne na osoby, ktoré na podnet odberateľa alebo s jeho vedomím/bez jeho vedomia zabezpečenie meradla porušili, ale na preukázanie, že zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené. Takúto škodu je preto odberateľ, ktorý plyn odoberal, povinný uhradiť bez ohľadu na to, či porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii zavinil alebo nie. Určujúcim kritériom pre posúdenie toho, či došlo k neoprávnenému odberu zemného plynu podľa tejto skutkovej podstaty, je zistenie a preukázanie odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Ako vyplynulo zo znaleckého posudku Ing. Leška, ktorý bol pripojený k žalobe, na plynomeri, ktorý žalovaná na svojom odbernom mieste používala, zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii porušené bolo a predpoklady neoprávneného odberu zemného plynu tak boli naplnené. V danom prípade teda došlo k neoprávnenému odberu, čím bola preukázaná existencia protiprávneho úkonu, došlo k vzniku škody, kedy škoda spočíva v zmenšení majetkovej sféry žalobcu o sumu predstavujúcu cenu žalovanej odobratého množstva plynu a nákladov vynaložených žalobcom v súvislosti s neoprávneným odberom, ktoré by žalobca v prípade, ak by k neoprávnenému odberu u žalovaného nedošlo, nemusel vynaložiť. Príčinná súvislosť medzi existenciou protiprávneho úkonu a škodou možno vidieť v tom, že žalobcovi vznikla škoda tým, že odber plynu nebol zo strany dodávateľa zemného plynu fakturovaný a zo strany žalovanej uhradený, čím došlo k úbytku zemného plynu z distribučnej siete žalobcu, avšak bez úhrady spotrebovaného množstva. Ak by nedošlo k neoprávnenému odberu plynu, nedošlo by ani k zmenšeniu majetkovej sféry žalobcu. Za dodané a spotrebované množstvo zemného plynu platí žalovaná na základe zmluvy o dodávke zemného plynu svojmu dodávateľovi zemného plynu, a to na základe údajov o spotrebe, ktoré dodávateľovi poskytuje žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete. Podmienkou, aby zemný plyn, ktorý akýkoľvek odberateľ odoberie z distribučnej siete, bol považovaný za zemný plyn príslušného dodávateľa, je to, aby odberateľ mal uzavretú zmluvu o dodávke plynu s príslušným dodávateľom a zemný plyn odobral cez meradlo, ktoré malo platné overenie v zmysle ustanovení o metrológii. Táto podmienka, v prípade odberu plynu, ku ktorému dochádzalo na odbernom mieste žalovanej, nebola splnená. V súvislosti s poškodením zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii súd uvádza, že plynomer, ktorý žalovaná na svojom odbernom mieste používala, sa v zmysle Zákona o metrológii považuje za určené meradlo, avšak ak došlo k poškodeniu, pozmeneniu, odstráneniu alebo inému poškodeniu overovacej alebo zabezpečovacej značky plynomera, t. j. plomby, spôsobuje to zánik platnosti overenia určeného meradla a takéto meradlo nie je možné ďalej používať a súčasne nie je možné prihliadať ani na údaje o spotrebe uvedené na číselníku meradla ( a Zákona o metrológii). Súd zároveň uvádza, že Zákon o energetike v nestanovuje, že za neoprávnený sa považuje len taký odber plynu, pri ktorom dochádza k odberu meradlom s porušeným zabezpečením, ktoré je zároveň na základe protokolu o výsledku metrologickej kontroly nevyhovujúce. Z ust. Zákona o energetike vyplýva niekoľko samostatných skutkových podstát neoprávnených odberov. Ak teda Zákon o energetike nepovažuje

za neoprávnený len taký odber, pri ktorom by museli byť kumulatívne splnené obe podmienky, t. j. porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a súčasne nevyhovujúci stav meradla na základe výsledkov metrologickej kontroly, tak aj škoda môže prevádzkovateľovi distribučnej siete vznikať v každom prípade tej ktorej skutkovej podstaty samostatne. Žalobca nemusel a nemusí v danom prípade preukazovať, či meradlo s poškodenou plombou súčasne vyhovelo metrologickej kontrole alebo nie. Pri zistení porušenia plomby je irelevantné zisťovanie, či bolo alebo nebolo zasiahnuté do meradla.

20.Čo sa týka vzniknutej škody a jej výpočtu, žalobca vypočítal vzniknutú škodu na základe ust. , ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Skutočne vzniknutá škoda sa určuje na základe spoľahlivých a objektívnych podkladov, ak však tieto podklady chýbajú, atribút „skutočnosti“ škody nie je nutné ďalej skúmať a výška spôsobenej škody sa určí metodikou podľa vyhlášky. Pre určenie skutočnej spôsobenej škody v zmysle množstva odobratého plynu v prípade NO plynu by prevádzkovateľ distribučnej siete z ktorej bol plyn neoprávnene odobratý musel poznať presné množstvo takto odobratého zemného plynu. Keďže nie je možné na určenie množstva použitého plynu použiť údaje z meradla na ktorom bola porušená plomba čiže ide o to, že tento údaj nie je objektívnym a spoľahlivým údajom, nemôže byť ani údaj na odbernom mieste za predchádzajúcom mieste, keďže toto neznamená automaticky rovnaký odber za obdobie zisťované. Tak ako už bolo vyššie uvádzané pokiaľ nie je možné určiť skutočne odobrané množstvo plynu v rozhodnom období spôsobom, ktorý neodporuje zákonu je potrebné túto výšku určiť spôsobom ustanoveným zákonom a to za použitia na to vypracovaného podzákonného predpisu, ktorý zároveň zohľadňuje existenciu konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti v ktorej k odberu plynu dochádzalo a ich skutočnú spotrebu. V prípade odberu plynu spôsobom, akým ho odoberal žalovaná, skutočnú škodu nie je možné zistiť. Použitiu údajov o množstve spotrebovaného plynu, ktoré zaznamenalo meradlo, brania ustanovenia Zákona o metrológii a bez údajov o presnom žalovaným odobratom množstve plynu nie je možné určiť presnú výšku skutočnej škody, a teda na mieste je jej určenie pomocou metodiky stanovenej v príslušnom vykonávacom predpise. Žalobca postupoval pri výpočte podľa ustanovení vykonávacej vyhlášky. Pri výpočte prihliadol na počet dní neoprávneného odberu, typ a príkon spotrebiča, ktorým bol odoberaný zemný plyn, pričom vo výpočte bolo rátané s nižším hodinovým príkonom v m 3/hod. a to len 2,2 a nie 3 tak ako to bolo vo výpočte, ktorý bol urobený následne viď čl. 10 a čl. 133 spisu. Prevádzkovú dobu zariadenia a súčin týchto údajov vynásobil príslušnou referenčnou cenou platnou v deň zistenia neoprávneného odberu zemného plynu. Podľa vyššie uvedenej vyhlášky, konkr. jej k škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa pripočítavajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu plynu. Žalovanej tak vyúčtovacou faktúrou č. 9000164719 bola fakturovaná škoda vypočítaná v súlade s cit. vyhláškou, a to vo výške 6 910,12 eur, v ktorej sú zahrnuté aj nevyhnutné náklady súvisiace so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu vo výške 260,51 eur, ktorú sumu žalobca zdokladoval predloženými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa na č. l. 45-47 súdneho spisu, kedy zaistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy bolo vyčíslené sumou 185,80 eur, znalecký posudok na meradlo vo výške 40,- eur a v zmysle Cenníka externých služieb SPP Distribúcia, a.s. sa do nákladov započítalo aj overenie plynomeru vo výške 15,14 eur a oprava plynárenských prístrojov a zariadení vo výške 19,57 eur. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 5 796,39 eur.

Podľa , dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

Podľa prvá veta úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku.

21.Dňa 1.2.2013 nadobudli účinnosť dva právne predpisy upravujúce výšku úrokov z omeškania v obchodných vzťahoch, a to , ktorým sa mení a dopĺňa

Zb. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (úplne nové vykonávacie nariadenie k ).

22.Podľa , , Nariadenia vlády č. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.

23.Keďže žalovaná bola s plnením peňažného dlhu v omeškaní, žalobca ako veriteľ má voči nej nárok na . Výška požadovaných úrokov z omeškania nepresahuje zákonom stanovený rámec, preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v ním požadovanej výške odo dňa od 18.2.2015 , t. j. odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bola žalovanou uhradená na účet žalobcu suma 1 113,73 eur ako časť vyúčtovaného neoprávneného odberu.

24.O trovách konania súd rozhodol v súlade s , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25.V konaní bol žalobca úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal voči žalovanej nárok na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v súlade s nižšie cit. zákonným ustanovením.

Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.