Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cob/43/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Anny Ilčinovej v spore žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, zastúpeného: Mgr. Miroslav Hanec, advokát, so sídlom Hruštiny 602, 010 01 Žilina, IČO: 37976486, proti žalovanej: Daniela Ondrovičová, s miestom podnikania Tatranská Lomnica 14632, 059 60 Vysoké Tatry, IČO: 46653929, zastúpenej: JUDr. Martin Bašista, advokát, so sídlom Štefánikova 8, 058 01 Poprad, IČO: 37880381, o zaplatenie 5.796,39 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. -136 z 29.1.2020, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 5.796,39 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 5.796,39 eur od 18.2.2015 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalovaná odoberala zemný plyn na odbernom mieste B. X., G.Á. Y. XX- H., O. G.. Dňa 26.8.2013 pri kontrole OM bolo zistené, že žalovaná odoberá zemný plyn meradlom na ktorom bola porušená plomba-overovacia a zabezpečovacia značka číselníka meradla, o čom bol spísaný záznam z uvedeného dňa vyslaným montérom V. Z., ktorý v zázname z uvedeného dňa uviedol, že ide o výmenu meradla, meradlo zaslané na posudok pre plombovanie, premeranie netesnosti. Zistený bol stav počítadla plynomera, a to 880 m3. V rovnaký deň 26.8.2013 došlo k výmene plynomeru z dôvodu zaslania pôvodného plynomeru na znalecké dokazovanie. Žalovaná zápis podpísala. Plynomer bol odobratý a zaslaný na znalecké dokazovanie. V znaleckom posudku znalec zistil optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov. Potvrdil, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích kliešti a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Na odbernom mieste žalovanej došlo dňa 26.8.2013 k výmene plynomeru, ktorý plynomer bol overený v roku 2010 v autorizovanom meracom stredisku v M. Z., o čom predložil žalobca listinný dôkaz (viď č. l. 85 spisu). V uvedený deň 26.8.2013 bolo žalovanej demontované meradlo s porušenou plombou a vymenené za nové meradlo tak ako je uvedené v montážnom liste meradla. Ohľadom nesúladu čísla meradla v dokladoch, ktoré boli súdu predložené sa žalobca vyjadril, že nové číslo meradlo bolo už uvedené v opravnej faktúre od M., F.. M.. č. XXXXXXXXXX z 3.10.2013 v časti „prehľad stavov-opravený“ ako aj vo vyúčtovacej faktúre od M., F.. M.. č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.9.2014 za následné obdobie. Číslo na meradle je sériové číslo plynomera (konkrétne „I.-XBX-XXI“), sériové číslo pozostáva z výrobného

čísla v tomto prípade XXXXXXX, z 3 znakov predstavujúcich kód plynomera bližšie popisujúci typ meradla v tomto prípade XBX a z 2 znakov roku výroby plynomera v tomto prípade XX ako rok výroby 2010. Takže všetky žalobcom predložené doklady sa týkajú výlučne meradla žalovanej na ktorom bolo preukázané porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Potvrdenie o overení č. X/XX od spoločnosti S. M.. L.. T.. zo dňa 24.1.2017 predstavuje certifikát výrobcu spoločnosti S. M.. L.. T.. preukazujúci vykonanie skúšky meradla dňa 3.2.2010 a umiestnenie overovacej značky W. na meradlo. Podľa certifikátu ak by nebolo zistené porušenie plomby a falšovanie plomby meradlo by bolo malo platné overenie do 3.2.2020 a do tejto doby by údaje z neho boli platné a použiteľné. Ide o dôkaz, že plomba W.- XX/XX nájdená na meradle 26.8.2013 je „falšovaná“ lebo S. M.. L.. T.. má pridelenú overovaciu značku „W.“ a nemohol a neumiestnil na meradlo overovaciu značku „W.“, ktorú má pridelenú B.Á. W. M.. L.. T.. Zároveň žalobca predložil aj vyjadrenie k ciachovaniu meradla č. XXXXXXXXBXXX od spoločnosti B. W. M.. L.. T.. zo dňa 11.1.2017 s prílohou overovací protokol z ktorého je zrejmé, že táto spoločnosť overovala predmetné meradlo až dňa 26.11.2013. O overovaní meradiel vedie každá autorizovaná osoba evidenciu a zároveň uviedli, že neevidujú overenie uvedeného meradla v roku 2012 a ciach s označením XX-W. nemohol byť použitý pri overení v roku 2013 ich strediskom. Uvedené preukazuje, že plomba, ktorá bola nájdená W. je falšovaná a na meradle bola od jeho výroby až do 18.9.2012 plomba spoločnosti S. M.. L.. T.. W.. Žalobca ako distribútor z dôvodu, že bola plomba na plynomeri porušená, nemohol dodávateľovi plynu - spoločnosti M., F..M.., s ktorým mal žalovaná uzavretú zmluvu o dodávkach plynu oznámiť údaj na meradle, na základe ktorého by odberateľovi vyúčtoval kúpnu cenu za spotrebovaný zemný plyn a deň 26.8.2013, kedy bolo zistené porušenie plomby sa podľa vykonávacej vyhl. č. považuje za posledný deň neoprávneného odberu a doba neoprávneného odberu sa stanovuje odo dňa tzv. posledného legálneho odpočtu, t. j. odpočtu, ktorý sa vykonal na odbernom mieste predtým ako bolo zistené porušenie plomby na číselníku. Doba neoprávneného odberu bola stanovená od 19.9.2012 do 26.8.2013. Žalobca dňa 18.9.2013 vyfakturoval žalovanej škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu vo výške 6 910,12 eur faktúrou č. XXXXXXXXXX. Žalovaná s vyfaktúrovaním škody nesúhlasila. Z výpisu z účtu O.Z. F.. M.. zo dňa 17.2.2015 mal súd preukázané, že vkladom v hotovosti na účet žalobcu žalovaná realizovala platbu v sume 1.113,73 eur.

3. Žalobca v spore je aktívne legitimovaným subjektom, pretože odberom tzv. nemeraného plynu zo strany žalovanej došlo na strane žalobcu k vzniku škody, a to aj napriek tomu, že zmluvným dodávateľom plynu bol v danom prípade M., F..M..

4. K stavu na plynomeri 7 250 m3 súd uviedol, že je to stav určený náhradným spôsobom ku dňu 26.8.2013. Vyúčtovacie faktúry žalovanej za obdobia rokov 2008-2014 nie sú rozhodujúce pre určenie výšky škody, nakoľko odberateľské správanie žalovanej v čase, keď spotreba bola riadne zaznamenávaná platným meradlom nie je možné zohľadniť so správaním v čase, keď na OM bol preukázaný NO meradlom, ktoré malo porušenú plombu na číselníku meradla, keď práve číselník zaznamenáva reálnu spotrebu plynu.

5. K námietke ohľadom nedostatku pasívnej vecnej legitimácie súd uviedol, že konal so žalovanou ako živnostníčkou. Ust. § 82 ods. 2 osobu, ktorá je povinná zaplatiť náhradu škody, definuje ako „odberateľa“; kto je odberateľ ..., upravuje § 3, písm. c/ - teda nie osoba, s ktorou bola uzavretá zmluva..., ale osoba, ktorá nakupuje plyn.... Neoprávnený odber pritom môže byť odoberaný aj osobou, ktorá zmluvu neuzavrela (§ 82 ods. 1, písm. a/). Preto odberateľa podľa § 82 ods. 2 je potrebné vykladať ako osobu, ktorá plyn neoprávnene odoberala. Žalovaná nemá zmluvu uzavretú so žalobcom, ale s M., F..M.. a pokiaľ žalobca ako subjekt, ktorý je podľa § 76 ods. 1 povinný merať dodávku plynu a tiež (o.i.) riešiť neoprávnený odber podľa § 82 ods. 2, tento subjekt práve pre účely výpočtu škody môže odlišne od zmluvy kategorizovať odberateľa plynu podľa toho, do ktorej skutkovej podstaty spadá neoprávnený odber podľa odseku 1. Žalovaná priestory používa aj na podnikanie, preto nebolo možné uzavrieť, že ide len o odberateľa plynu do domácnosti. Pri postupe podľa , ktorá nerozlišuje, s kým je zmluva uzavretá, s akým odberateľom plynu, ale v akom objekte k neoprávnenému odberu došlo, či v objekte určenom na trvalé bývanie (čo by bol aj prípad žalovanej - viď odkaz č. 1/ k , vyhl. - ), alebo v objekte, ktorý na trvalé bývanie nie je určený (teda by šlo o negatívnu definíciu bytových budov podľa stav. zákona).

6. K porušeniu § 73 ods. 4 zákona o energetike zo strany žalobcu súd uviedol, že žalovaná sa sama vyjadrila, že bola prítomná pri kontrole OM v zápise a montážnom liste z 26.8.2013, neuviedla

žiadne výhrady k spôsobu kontroly, konštatovala, že si nie je vedomá zásahu do meradla. Následne pri opätovnej kontrole zariadení ktoré odoberajú plyn umožnila vstúpiť do priestorov zamestnancovi žalobcu, ktorý vykonával kontrolu.

7. Zo strany žalobcu v konaní došlo k preukázaniu zákonných podmienok pre vznik zodpovednosti za škodu, kedy došlo k neoprávnenému odberu plynu, a to spôsobom uvedeným v o energetike a odobratím tzv. nemeraného plynu žalobcovi vznikla škoda. Keďže nebolo možné spoľahlivo vyčísliť skutočnú výšku škody, upravuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ako alternatívny spôsob výpočtu škody. Dôkazmi o porušení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii sú zápis z 26.8.2013 a montážny list meradla z toho istého dňa, kde bola zaznamená demontáž plynomeru, ktorý bol odoslaný na posudok. Zodpovednosť za neoprávnený odber podľa zákona o energetike je objektívna. Preto odberateľ zodpovedá (už len) za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, i keď porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek.

8. Žalobca vypočítal vzniknutú škodu na základe ust. , ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Pri výpočte prihliadol na počet dní neoprávneného odberu, typ a príkon spotrebiča, ktorým bol odoberaný zemný plyn, pričom vo výpočte bolo rátané s nižším hodinovým príkonom v m 3/hod. a to len 2,2 a nie 3 tak ako to bolo vo výpočte, ktorý bol urobený následne. Prevádzkovú dobu zariadenia a súčin týchto údajov vynásobil príslušnou referenčnou cenou platnou v deň zistenia neoprávneného odberu zemného plynu. K škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa pripočítavajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu plynu. Z uvedených dôvodov súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.796,39 eur.

9. Keďže žalovaná bola s plnením peňažného dlhu v omeškaní, žalobca ako veriteľ má voči nej nárok na zákonné úroky z omeškania. Výška požadovaných úrokov z omeškania nepresahovala zákonom stanovený rámec, preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v ním požadovanej výške odo dňa 18.2.2015, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bola žalovanou uhradená na účet žalobcu suma 1.113,73 eur ako časť vyúčtovaného neoprávneného odberu.

10. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. v spojení s ust. a .

11. Proti rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná a navrhla, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, aby ho zmenil a žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

12. Odvolanie podala z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

13. Namietala, že súd prvej inštancie už v prvej vete bodu 8. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v časti zistenia skutkového stavu uvádza tvrdenie, ktoré sa nezakladá na žiadnom dôkaze zistenom, resp. vykonanom v konaní a to, že žalovaná odoberala zemný plyn na odbernom mieste B. X., G. Y. XX-H., O. G.. Takéto odberné miesto neexistuje a nevyplýva ani zo žiadneho z vykonaných dôkazov v konaní. V zmysle Zmluvy o dodávke plynu pre odberateľov kategórie domácnosť zo dňa 31.5.2002, ktorú uzavrela so spoločnosťou M., F..M.. X. T., I.. XX.X.XXXX, G. B. G. Y. XX/C, je odberným miestom byt č. XC v objekte so súp. č. XX, v obci G. Y.. Zmluva bola uzavretá s X. T. ako fyzickou osobou. Súd prvej inštancie teda nesprávne uviedol, že odberným miestom zemného plynu je B. X. M. F. G. Y. XX-H., O. G..

14. Ďalej namietala, že súd sa nesprávne vysporiadal s námietkou pasívnej legitimácie žalovanej v konaní, keď nevzal do úvahy, že žalobca si uplatnil nárok na úhradu odplaty za neoprávnený odber plynu podľa o energetike, teda v dôsledku merania určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, a nie v dôsledku, že žalovaná odoberala zemný plyn bez uzavretej zmluvy v zmysle o energetike. Ďalšou skutočnosťou odôvodňujúcou oprávnenosť uplatnenia námietky pasívnej legitimácie žalovanej v konaní

je samotné označenie odberateľa vo výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 17.9.2013, ktorý je priamym podkladom rozhodnutia súdu. Samotný žalobca označil vo výpočte škody ako zodpovedný subjekt X. T., I.. XX.X.XXXX, Z. G. Y. XX-H., XXX XX O. G., teda ako fyzickú osobu.

15. So samotnou pasívnou legitimáciou žalovanej v konaní priamo súvisí aj otázka do akej kategórie ubytovacieho zariadenia mala byť realizovaná dodávka zemného plynu. Súd prvej inštancie ustanovil za relevantnú kategóriu ubytovacieho zariadenia, kam mal byť plyn dodávaný, za kategóriu ubytovacieho zariadenia „penzión“ a k tomu prispôsobil aj odôvodnenie svojho rozhodnutia pri pasívnej legitimácii žalovanej ako aj pri odôvodnení výpočtu škody o energetike. Ako vyplýva z kolaudačného rozhodnutia k danému objektu, ktorý je súčasťou súdneho spisu, plyn bol dodávaný do 4-izbového bytu, teda do stavby, ktorej presný popis je uvedený v predmetnom kolaudačnom rozhodnutí. Súd prvej inštancie bez akéhokoľvek dôkazu v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že plyn sa dodával do objektu s piatimi izbami, ktoré používa žalovaná na podnikanie. Ide o nesprávne zistenie skutkového stavu, ktorý nevyplýva zo žiadneho dôkazu vykonaného v konaní. Z dôkazov predložených žalovanou je zrejmé, že v prípade žalovanej ide o ubytovanie poskytované v súkromí /prázdninový byt/ a nie v ubytovacom zariadení typu penzión a už vôbec nie v kategórii hotely, ubytovne.

16. Ďalej namietala, že súd sa nevysporiadal s jej námietkami o porušovaní povinností žalobcu vyplývajúce pre neho z § 73 ods. 2 a 4 zákona o energetike, keď v konaní bolo preukázané, že meradlo určené na odber zemného plynu pre žalovanú nebolo zo strany žalobcu zabezpečené pred neoprávnenou manipuláciou žiadnym spôsobom a bolo voľne prístupné. Samotný žalobca umožnil neoprávnenú manipuláciu s týmto meradlom, preto aj on zodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobená touto neoprávnenou manipuláciu s určeným meradlom. V konaní bolo preukázané, že žalobca realizoval kontrolu určeného meradla bez toho, aby si termín tejto kontroly dohodol s odberateľom plynu. Žalobca tak porušil svoju povinnosť a neumožnil žalovanej byť pri tejto kontrole od počiatku. Existuje teda podozrenie, že samotný zástupca žalobcu spôsobil na meradle zásah, ktorý následne vyhodnotil ako porušenie plomby a zabezpečil tak pre žalobcu možnosť uplatňovania si náhrady škody v niekoľkonásobne väčšom rozsahu, aký by tento bol prijal za dodanie plynu odberateľovi bez takéhoto poškodenia určeného meradla.

17. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj tou skutočnosťou, že nebolo možné objektívnym spôsobom určiť skutočnú škodu žalobcu neoprávneným odberom plynu a musel sa tak použiť na výpočet škody náhradný spôsob. Súd prvej inštancie bez akýchkoľvek dôkazov prevzal tvrdenia žalobcu a v odôvodnení svojho rozhodnutia to konštatuje ako objektívne preukázanú skutočnosť. V zmysle vyúčtovacej faktúry spoločnosti M., F..M.. č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.9.2013 je uvedené, že na odbernom mieste X. T., I.. XX.X.XXXX bol dňa 26.8.2013 zaznamenaný odber zemného plynu v rozsahu 7250 m3. Tento stav bol zaznamenaný osobami poverenými na záznam odpočtu spotreby zemného plynu a tým bol určený aj skutočný odber zemného plynu na odbernom mieste zo obdobie od 19.9.2012 do 26.8.2013. To, že následne došlo k vydaniu opravnej faktúry spoločnosťou M., F..M.. na základe pokynu žalobcu, nemôže v žiadnom prípade spôsobiť neprihliadanie na uvedený odpočet odberu zemného plynu ku dňu 26.8.2013. Nie je teda možné konštatovať, že žalobcovi vznikla škoda, ktorá by sa nemohla vyčísliť v súlade s § 82 ods. 2 zákona o energetike. V konaní bolo preukázané, že pre výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 17.9.2013 bol použitý údaj o nesprávnom druhu spotrebiča, ktorý bol umiestnený v objekte žalovanej, pričom zástupcovi žalobcu bol sprístupnený prístup k tomuto spotrebiča a na ňom bol uvedený aj štítok výrobcu s označením konkrétneho typu spotrebiča. Napriek tomu však žalobca zrealizoval výpočet škody s nesprávne uvedeným druhom spotrebiča, teda so spotrebičom, ktorý v skutočnosti neodoberal zemný plyn v predmetnom objekte. Súd prvej inštancie uznal uplatnený nárok žalobcu na základe výpočtu škody pre iný spotrebič, než aký bol umiestnený v objekte žalovanej a než aký v skutočnosti zemný plyn spotrebovával.

18. Namietala, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s jej tvrdeniami, najmä pokiaľ ide o porušenie povinností žalobcu, ako aj nesprávny výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 17.9.2013. Z tohto dôvodu rozsudok súdu prvej inštancie vykazuje znaky nepresvedčivosti a nepreskúmateľnosti.

19. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

20. Odvolací súd prejednal vec podľa a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a zistil, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

21. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

22. Súd prvej inštancie je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení . V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe žalobcu vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, prípadne ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o nepreskúmateľnosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

23. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie a neboli zistené žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

24. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje ( ) a len na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovanej a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní uvádza:

25. Podľa , tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

26. Podľa , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

27. Podľa o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), zmluvou o dodávke plynu sa zaväzuje dodávateľ plynu dodávať plyn v dohodnutom množstve odberateľovi plynu a odberateľ plynu sa zaväzuje zaplatiť dodávateľovi plynu za dodaný plyn dohodnutú cenu.

28. Podľa , prevádzkovateľ distribučnej siete má právo kontrolovať dodržiavanie technických podmienok podľa a dodržiavanie pravidiel trhu s plynom pri pripojení a prevádzke odberných plynových zariadení, právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, bezpečnosti technických zariadení, ako aj dodržiavanie podmienok zmluvy o prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu.

29. Podľa , , odberateľ plynu je povinný umožniť prevádzkovateľovi distribučnej siete kontrolu odberného plynového zariadenia a určeného meradla v termíne dohodnutom s prevádzkovateľom distribučnej siete. Odberateľ plynu je povinný udržiavať pripojené odberné plynové zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave a poskytovať na požiadanie prevádzkovateľovi distribučnej siete v lehote do 90 dní odo dňa vyžiadania technické údaje a revízne správy odberného plynového zariadenia; ak nepredloží požadované údaje a správy v lehote 90 dní, považuje sa jeho odberné plynové zariadenie za technicky nevyhovujúce.

30. Podľa , , dodávku plynu je povinný merať prevádzkovateľ distribučnej siete vlastným určeným meradlom, ktoré koncovému odberateľovi plynu bezodplatne montuje, udržiava a pravidelne zabezpečuje jeho overenie. Prevádzkovateľ distribučnej siete je na základe uzatvorenej zmluvy o distribúcii plynu povinný umožniť prístup k nameraným údajom alebo k údajom určeným použitím typových diagramov dodávky o dodávke plynu.

31. Podľa , neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.

32. Podľa , , odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa .

33. Podľa , odberateľ plynu je povinný prevádzkovať odberné plynové zariadenie tak, aby nepoškodil určené meradlo. Akýkoľvek zásah do určeného meradla v rozpore s osobitným predpisom je zakázaný.

34. Odvolací súd má za to, že na základe zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že boli splnené podmienky nároku žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej siete na náhradu škody podľa v spojení s ods. 2 a .

35. Pokiaľ ide o výklad , odvolací súd odkazuje žalovanú na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v ktorom Najvyšší súd s odkazom na predošlé rozhodnutia zaujal jednoznačný záver, že za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu podľa považuje neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Najvyšší súd skonštatoval, že pri neoprávnenom odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je daná objektívna zodpovednosť odberateľa plynu. V takom prípade odberateľ plynu zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. V takom prípade je v zmysle rozhodujúce samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle a je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu. Druhým predpokladom zodpovednosti za škodu (vznikom škody), ktorý pristupuje k neoprávnenému odberu plynu ako k protiprávnemu úkonu, je skutočnosť, že odberateľ plynu v rozhodnom období odberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Tretím predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je potom príčinná súvislosti medzi neoprávneným odberom plynu a vznikom škody. Odberateľ plynu tu zodpovedá za objektívny protiprávny stav vzniknutý na určenom meradle na jeho odbernom mieste bez ohľadu na to, či tento stav sám zavinil alebo vyvolal. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že v konaní bolo preukázané, že žalovaná odoberala plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii, čo vyplynulo zo znaleckého posudku č. XXX/PL/XXXX znalca R.. B. Y., keď tento celkom jednoznačne skonštatoval, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou pričom po odstránení originálnej plomby je možné

demontovať číselník z telesa meradla, pričom v rozhodnom období dochádzalo v zmysle k neoprávnenému odberu plynu. Bola teda preukázaná existencia protiprávneho úkonu (neoprávneného odberu), vznik škody (skutočnosť, že žalovaná v rozhodnom období odoberala plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii), ako aj príčinná súvislosť medzi neoprávneným odberom plynu definovaným zákonom o energetike a vznikom škody.

36. Podľa je odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, povinný nahradiť okrem iného prevádzkovateľovi distribučnej siete skutočnú škodu, ak vznikla. V prípade neoprávneného odberu plynu dochádza k vzniku škody prevádzkovateľovi distribučnej siete práve preto, že tento nemôže odberateľovi poskytnúť platné údaje o nameranej spotrebe plynu. Z vyplýva, že dodávka plynu sa meria určeným meradlom, pričom na základe týchto údajov spravidla aj prebieha fakturácia zo strany dodávateľa ( ), pokiaľ prevádzkovateľ distribučnej siete neurčí použitie typového diagramu (). V dôsledku porušenia zabezpečenia určeného meradla pred neoprávnenou manipuláciou zaniká platnosť overenia a tiež použiteľnosť údajov z tohto určeného meradla ( ).

37. V dôsledku porušenia zabezpečenia určeného meradla pred neoprávnenou manipuláciou sú údaje z takéhoto meradla nepoužiteľné. Škoda vzniká teda tak, že plyn, ktorý reálne bol odobraný zo siete na danom odbernom mieste, a ktorý v sieti chýba, nemôže prevádzkovateľ distribučnej siete vyúčtovať konkrétnemu dodávateľovi. Tým je daná aj kauzalita medzi porušením zabezpečenia pred neoprávnenou manipuláciou a vznikom škody. Škoda tu nevzniká samotným odoberaním plynu na danom odbernom mieste, pretože ak by bolo určené meradlo neporušené, bolo by takto odoberaný plyn možné merať a následne vyúčtovať príslušnému dodávateľovi a odberateľovi. Porušením zabezpečenia pred neoprávnenou manipuláciou však zaniká prevádzkovateľovi distribučnej siete táto možnosť a odobraný plyn musí znášať sám. Preto až týmto momentom možno hovoriť o vzniku škody a tento moment je aj následkom porušenia zabezpečenia určeného meradla pred neoprávnenou manipuláciou v zmysle .

38. Odvolací súd takisto súhlasí s tým, že výšku škody nie je možné presne určiť práve preto, že nie je možné presne určiť okamih, kedy došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Nie je teda možné určiť ani okamih, odkedy už nie je možné vyúčtovať odberateľovi plyn vo vzťahu ku konkrétnemu dodávateľovi, ani množstvo plynu, ktoré plynomerom pretieklo, teda ktoré bolo neoprávnene odobraté. Z uvedených dôvodov boli splnené podmienky použitia postupu podľa vyhlášky č. , ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom. Zákon o energetike a vykonávacia vyhláška určuje postup, ako sa náhrada škody v tomto prípade vypočíta. Žalobca postupoval presne v zmysle zákona a vykonávacieho predpisu.

39. Čo sa týka odberného miesta, v konaní bolo jednoznačne definované, bola vykonaná ohliadka tohto miesta, ktorá jednoznačne potvrdila totožnosť odberného miesta. Základným identifikačným údajom je plynomer a jeho číslo, ktoré je nezameniteľným znakom odberného miesta. Žalobca do spisu predložil dôkazy o odbernom mieste a jeho identifikácii - fotografie, na ktorých je prevádzková doba i označenie odberného miesta. Žalobca v konaní tiež predložil dôkazy, že žalovaná propagovala svoje služby a ako popisovala priestory, v ktorých ubytovanie ponúka.

40. Námietka žalovanej o tom, že sa súd nesprávne vysporiadal s námietkou pasívnej legitimácie žalovanej, rovnako neobstojí. Žalobca uplatnil žalobný nárok podľa . Skutočnosť, že žalovaná uzatvorila zmluvu o dodávke zemného plynu s odberateľom ako fyzická osoba a neskôr, keď sa stala podnikajúcou fyzickou osobou, túto skutočnosť neoznámila zmluvnému dodávateľovi zemného plynu, ide na jej ťarchu. Rozhodujúcou skutočnosťou je, o aký odber, na aký účel sa jednalo, a to bolo jednoznačne v konaní preukázané živnostenským listom ako aj vyjadreniami žalovanej v konaní. Neoprávnený odber realizovala žalovaná ako fyzická osoba - podnikateľ.

41. Určenie správnej kategórie ubytovacieho zariadenia - samotná žalovaná sa v písomnostiach, ktoré boli doložené ako dôkazy do spisu, označuje ako penzión X. - J., výňatok z internetovej reklamy. Na túto činnosť má živnostenské oprávnenie, teda žalovaná jednoznačne odoberala neoprávnene zemný plyn ako podnikateľ prevádzkujúci penzión. Z vykonaných dôkazov bolo preukázané ako žalovaná prezentuje svoje podnikanie na odbernom mieste - penzión poskytuje príjemné ubytovanie v 5 dvojposteľových apartmánoch. Tvrdenia žalovanej o prázdninovom byte nemožno hodnotiť inak ako účelové.

42. K námietkam žalovanej o porušení povinností žalobcu vyplývajúcich z , odvolávajúc sa okrem iného na ust. , odvolací súd uvádza, že toto ustanovenie hovorí, že prevádzkovateľ distribučnej siete je povinný prijať nevyhnutné opatrenia, potrebné na zabránenie neoprávnenej manipulácii s určeným meradlom. Takýmto zabezpečením sa rozumejú zabezpečovacie značky/plomby osadené na meradle. Plomby osadené na meradle plnia zabezpečovaciu funkciu proti neoprávnenej manipulácii. Práve plomba, ktorá bola v danom prípade porušená, zabezpečuje priamo číselník plynomera, aby nebolo možné s ním manipulovať. Žalovaná navyše ani neuvádza, aké povinnosti, ktoré určuje zákon alebo vykonávací predpis mal žalobca porušiť. Pritom meradlo musí byť verejne dostupné z dôvodu bezpečnosti a ochrany zdravia a majetku. Povinnosť podľa nemá žalobca, ale žalovaná - odberateľ. Plynomer je vo vlastníctve žalobcu, preto má právo plynomer kedykoľvek skontrolovať, ako to bolo aj v predmetnom prípade.

43. Spoločnosť M., F..M.. ako dodávateľ plynu vystavila tzv. nulovú faktúru za obdobie neoprávneného odberu z dôvodu, že údaj na meradle, na ktorom bolo poškodené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii v zmysle zákona o metrológii nie je možné použiť, nakoľko takýto údaj nie je hodnoverný. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku zrozumiteľne vysvetlil, ako túto argumentáciu vyhodnotil a k akým záverom dospel.

44. Žalovaná v odvolaní tvrdí, že pre výpočet škody bol použitý údaj o nesprávnom druhu spotrebiča. Odvolací súd k tomuto konštatuje, že druh a typ spotrebiča bol správny, nakoľko žalobca nemal k dispozícii pri dokumentovaní neoprávneného odberu technický štítok s presnými údajmi, preto vypočítal výšku škody spôsobom, ako to určuje vyhláška. Žalobca predložil výpočet podľa technického štítku zisteného pri ohliadke, z výpočtu ktorého vyplynulo, že škoda by bola podľa zisteného štítka podstatne vyššia ako si uplatnil vo vyúčtovaní.

45. Odvolací súd pripomína, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (Garcia Ruiz c. Španielsku z 21. januára 1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzko z 19. februára 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, ).

46. Ostatnými odvolacími námietkami žalovanej sa odvolací súd bližšie nezaoberal, pretože z podaného odvolania nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti, pre ktoré by odvolateľ mohol tieto námietky relevantne uplatniť.

47. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 5.796,39 eur s úrokom z omeškania 9,05 % ročne zo sumy 5.796,39 eur od 18.2.2015 do zaplatenia. So zreteľom na to, že správny je aj výrok napadnutého rozsudku o trovách konania, odvolací súd postupom podľa rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie ( ).

48. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa a , podľa ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanej, ktorá v odvolacom konaní úspech nemala. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) (, ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (, ).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).