Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/106/2019

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu Jozef Stopka - Autodoprava, s.r.o., so sídlom Predmier 394, 023 54 Turzovka, IČO: 36 420 026, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1 A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, proti žalovanému BVD s.r.o., so sídlom Partizánska cesta 3501/71, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46 785 361, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Suchý, spol.s.r.o., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 234 148, o zaplatenie sumy 6.416,62 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. -131, zo dňa 8.apríla 2019 takto

rozhodol:

1. Odvolanie žalobcu odmieta.

2. Žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 6.416,62 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 31.12.2017 do zaplatenia a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-Eur titulom odmeny za poskytnutie mechanizačného zariadenia - nakladača zn. CAT 95DH, a za vykonané práce. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že medzi stranami existoval obchodný záväzkový vzťah v zmysle , keď žalovaný na základe objednávky č. 20170149 zo dňa 1.8.2017 objednal u žalobcu mechanizáciu s obsluhou na nakládku kameniva v lome Kamenné Vráta. Medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá odmena podľa množstva naloženého materiálu a jednotková cena bola stanovená sumou 0,35 Eur za tonu kameniva. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca objednávku akceptoval, pričom neoddeliteľnou súčasťou objednávky boli Všeobecné obchodné podmienky žalovaného, s ktorými žalobca súhlasil. Z predložených dôkazov súd prvej inštancie považoval za preukázané, že prevzatie objednávky ako aj súhlas so Všeobecnými obchodnými podmienkami žalobca potvrdil otlačkom pečiatky a podpisom konajúcej osoby priamo na písomnej objednávke žalovaného č. 20170149 zo dňa 1.8.2017.

2. Ďalej súd prvej inštancie považoval za preukázané, že Všeobecné obchodné podmienky účinné od 1.1.2017 obsahovali článok 5, ktorý upravoval „ Dodacie listy“. Podľa článku 5.5. Všeobecných obchodných podmienok ( ďalej len „VOP“ ) prevádzkovateľ je povinný preberať pri každej dodávke potvrdený vážny dodací list z lomu a potvrdzovať si ho na mieste plnenia u určenej osoby a to potvrdenie o dodaní tovaru na miesto plnenia. Potvrdené vážne dodacie listy je prevádzkovateľ povinný odovzdávať objednávateľovi jedenkrát týždenne, najneskôr v stredu, ak sa s objednávateľom nedohodli inak. Kópiu listov prevádzkovateľ prikladá k faktúre pre objednávateľa. V prípade omeškania odovzdania dodacích listov zo strany prevádzkovateľa, resp. chýbajúcich dodacích listov sa predlžuje doba splatnosti faktúr

prevádzkovateľa o každý deň omeškania. Podľa bodu 5.2. VOP, prevádzkovateľ je povinný preberať si od zástupcu objednávateľa tlačivá - Záznam o výkone vozidla a riadne vyplnené dať podpísať oprávnenej osobe. Kópiu riadne vyplneného a podpísaného tlačiva predkladá ako prílohu k faktúre. Zároveň podľa bodu 5.3 VOP, prevádzkovateľ je povinný pripojiť k faktúre listinu označenú ako súpis výkonov za fakturované obdobie, ktorá bude opatrená originálom podpisu a pečiatkou prevádzkovateľa a súčasne aj fotokópiou objednávky. V prípade, že súčasťou faktúry nebudú uvedené dokumenty, bude faktúra vrátená prevádzkovateľovi bez úhrady fakturovanej sumy.

3. Medzi stranami bolo sporné, v akom rozsahu žalobca služby pre žalovaného vykonal, keď žalobca v rozpore so VOP nepriložil k predmetnej faktúre vážne dodacie listy z lomu ani záznamy o výkone vozidla a v tomto kontexte podľa tvrdenia žalovaného bola sporná aj skutočnosť, či faktúra č. 1020170066 zo dňa 12.12.2017, vystavená žalobcom ako dodávateľom na základe uvedenej objednávky žalovaného ako odberateľa na sumu 6.416,62 Eur s DPH nadobudla splatnosť.

4. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že v konaní bolo povinnosťou žalobcu preukázať nielen existenciu záväzkového vzťahu medzi stranami, ale aj poskytnutie plnenia pre žalovaného a jeho rozsah. Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy mal súd preukázané, že žalobca ako prevádzkovateľ mal v zmysle dohody od osoby, kde kamenivo nakladal prevziať vážne dodacie listy a tieto potom potvrdené odovzdať žalovanému. Mal si nechať potvrdzovať záznam o výkone vozidla, čo neurobil, keď takýto dôkaz v súdnom konaní nepredložil. Žalobca teda v konaní nepreukázal rozsah prác vykonaných objednaným mechanizačným zariadením. Okrem faktúry č. 1020170066 vystavenej na sumu 6.416,62 Eur žalobca predložil Súpis výkonov za fakturované obdobie č. 11/2017. Tento však nie je v súlade so VOP opatrený podpisom a pečiatkou žalobcu. Z dôkazu predloženého samotným žalobcom a to výpisom e-mailovej komunikácie vyplýva, že žalovaný dňa 12.12.2017 adresoval žalobcovi e-mail, ktorého prílohou mal byť súpis k fakturácii za november 2017, a žiadal, aby potvrdený súpis bol priložený k faktúre spolu s objednávkami. Potvrdený súpis ako dôkaz v konaní predložený nebol, keď na uvedenom dokumente absentuje akýkoľvek podpis. Žalobca preto ani týmto dôkazom nepreukázal, že medzi stranami došlo k do učeniu všetkých dokladov potrebných pre vystavenie faktúry, či nepreukázal najmä rozsah poskytnutých služieb a vykonávaných prác.

5. K argumentácii žalobcu o zaužívanej praxe medzi stranami, keď žalovaný v predchádzajúcom období faktúry uhrádzal bez predkladania iných dokladov k faktúram okresný súd uviedol, že sa stotožňuje s názorom žalovaného a konštatoval, že na obchodné zvyklosti obvykle pre príslušné obchodné odvetvie možno prihliadať len vtedy, ak sa týkajú práv alebo povinností, ktoré nie sú upravené v zákone a nie sú medzi zmluvnými stranami upravené ani v zmluve. V danom prípade medzi stranami sporu boli v rámci Všeobecných obchodných podmienok dojednané konkrétne povinnosti žalobcu súvisiace so spôsobom vystavovania faktúr a predkladania potrebných dokladov k faktúram. Z uvedeného dôvodu súd argumentáciu žalobcu odkazujúcu na zaužívanú prax neakceptoval. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že v predchádzajúcom období vystavoval žalovanému iné faktúry, na základe iných objednávok, ktoré boli žalovaným uhradené, súd prvej inštancie uviedol, že úhrada iného záväzku nemôže byť považovaná za uznanie záväzku, ktorý je predmetom tohto konania. Týmto spôsobom nie je preukázané, že žalobca si splnil svoju povinnosť aj vo vzťahu k nároku uplatnenému v tomto konaní na základe inej objednávky.

6. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný faktúru č. 1020170066 nevrátil späť súd prvej inštancie poukázal na Všeobecné obchodné podmienky žalovaného, ktoré upravovali túto možnosť tak, že súčasťou faktúry nebudú stanovené dokumenty, bude faktúra vrátená prevádzkovateľovi bez úhrady fakturovanej sumy. V prípade nevrátenia faktúry táto skutočnosť nezakladá dôvodnosť nároku žalobcovi, faktúra je len účtovným, resp. daňovým dokladom, ktorému nie je možné pripísať viac účinkov ako má. Takýto dôkaz sám o sebe nie je spôsobilým dôkazným prostriedkom na preukázanie toho, že plnenie, cena ktorého bola fakturovaná, bola aj skutočne poskytnuté. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní žalobca nepredložil dostatok dôkazných prostriedkov, ktorými by preukázal, že práce pre žalovaného vykonal v rozsahu, v akom si nárok na odmenu uplatnil, a preto žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa a žalovanému, ktorý bol v spore plne úspešný priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa , a . Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie nesprávne rozhodol o nároku žalobcu a preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zmenil tak, že žalobe žalobcu

v plnom rozsahu vyhovie, prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a žalobcovi prizná aj náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

8. V odvolaní uviedol, že v rámci procesnej obrany žalovaný poukázal na iné súdne konania medzi stranami, ktoré prebiehajú na Okresnom súde v Banskej Bystrici a ktoré nie sú doposiaľ právoplatne skončené a kde rovnako základom jeho procesnej obrany je práve nedostatok dokladov preukazujúcich rozsah poskytnutých plnení žalobcom a vznik nároku žalobcu na odmenu za vykonané práce. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp.zn. zo dňa 7.3.2019, v zmysle ktorého krajský súd zamietavé rozhodnutie Okresného súdu v Banskej Bystrici zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Žalobca má za to, že táto súdom určená povinnosť bola počas trvania súdneho konania naplnená, či už z tvrdení žalobcu, ktoré uviedol na pojednávaní alebo z predložených dôkazov, ktoré žalobca predložil počas súdneho konania. Za týchto okolností sa nemožno stotožňovať s argumentáciu súdu, v zmysle ktorej žalobca nepredložil dostatok dôkazných prostriedkov, že práce pre žalovaného vykonal v rozsahu, v akom si nárok na odmenu uplatnil. Ak žalovaný poukazoval na skutočnosť, že splatnosť faktúry doposiaľ nenastala, nakoľko v prílohe faktúry č. 1020170066 absentovali dodacie vážne listy, je nutné takéto tvrdenie vyvrátiť výpoveďou samotného žalobcu, v zmysle ktorej na pojednávaní uviedol, že vzhľadom na charakter prác, ktoré si žalovaný u žalobcu objednal sa vážne listy nevystavovali. Žalobca vykonával len práce nakladačom, to znamená, že nakladal kamenivo na cudzie vozidlá a teda pri takomto charaktere prác sa vážne dodacie listy nevystavujú.

9. Žalobca ďalej uviedol, že v konaní predložil e-mailovú komunikáciu strán sporu zo dňa 12.12.2017, v ktorej predmet je označený „ súpisy 112017“. Podľa elektronickej správy, osoba oprávnená zasielať e-maily v mene žalovaného Mgr. Petra Beňušková zaslala žalobcovi súpis k fakturácii za november 2017. Práve príloha tejto elektronickej správy označená ako 112017-nakladač.xlsx.edf obsahuje okrem iného dátumu prepravy, sumu, ktorú si za tonu naloženého kameniva účtoval žalobca a výslednú celú prepravu, ktorú žalobca vykonal. Je zrejmé, že údaje, ktoré sú uvedené v tomto súpise, ktorý vypracovala a následne zaslala žalobcovi pracovníčka žalovaného a samotný výpočet výslednej ceny prepravy je totožný s fakturovanou cenou uvedenou na faktúre č. 1020170066, potvrdzujú nárok, ktorý žalobca presadzuje v tomto konaní.

10. Nie je možné stotožniť sa s tvrdením žalovaného, podľa ktorého žalobcom predložená e-mailová komunikácia žiadnym spôsobom nepreukazuje uznanie žalovaného, že by žalobca vykonal práce v rozsahu a za cenu, ktorú si následne vyfakturoval. Takéto tvrdenie možno považovať za právne irelevantné, pretože cena ako aj rozsah prác vyplýva zo samotnej objednávky žalovaného č. 20170149 zo dňa 1.8.2017 ako aj zo súpisu prác, ktoré žalobcovi zaslala pracovníčka žalovaného Mgr. Beňušková.

11. Žalobca vytýkal okresnému súdu, že sa nedostatočne vysporiadal s tvrdeniami žalobcu o zaužívanej obchodnej praxi medzi stranami sporu. Poukázal predovšetkým na podanie žalobcu zo dňa 6.2.2019, v ktorom predložil viaceré listinné dôkazy, z ktorých vyplýva, že v priebehu roka si žalovaný viackrát u žalobcu objednával „ Mechanizáciu s obsluhou na nákladku kameniva“. Za nesprávne považuje aj názor okresného súdu, ktorý konštatoval, že úhrada iného záväzku nemôže byť považovaná za uznanie záväzku, ktorý je predmetom tohto konania, pretože týmto spôsobom nie je preukázané, že žalobca si splnil svoju povinnosť aj vo vzťahu k nároku uplatnenému v tomto konaní na základe inej objednávky.

12. Žalobca sa nestotožnil ani s rozhodnutím okresného súdu, ktorý ho zaviazal k náhrade trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. Podľa jeho názoru je nesporné, že vznik konania nezapríčinil žalobca ale práve žalovaný svojím konaním, v dôsledku ktorého došlo k majetkovej ujme žalobcu tým, že žalovaný nesplnil svoju povinnosť uhradiť žalobcovi dlžnú sumu, ktorá je predmetom tohto konania, hoci poskytnutie mechanizačného nakladania - nakladača zn. CAT 95DH a vykonané práce ako si ich objednal žalovaný boli žalobcom vykonané riadne a včas. Žalovaný by mal znášať náhradu trov konania voči žalobcovi pretože situácia, za ktorej má náklady znášať samotný žalobca sa javí nanajvýš nespravodlivá a arbitrárna.

13. V závere svojho odvolania žalobca cituje ust. .

14. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Nestotožnil sa s odvolaním žalobcu a uviedol, že odvolacie dôvody, ktorými žalobca odôvodňuje podané odvolanie

konkrétne nešpecifikuje a nerozvíja. V odvolaní stroho konštatuje v ňom uvádzané pochybenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí. Žalobca odvolanie neodôvodňuje odvolacími dôvodmi v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) , f) a h), konkrétne nepoukazuje na to, akú inú vadu mohlo mať konanie pred súdom prvej inštancie, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 365 ods. 1 písm. d) dostatočne nerozvíja akým spôsobom súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( § 365 ods. 1 písm. f) a ani prečo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 písm. h). Zdôrazňuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v medziach, ktoré vymedzil žalobca, pričom nie je úlohou súdu vyhľadávať dôkazy v prospech žalobcu a ani v prospech žalovaného. Strany sporu sú povinné predložiť súdu všetky dôkazné prostriedky, ktoré majú k dispozícii a ktoré im môžu napomôcť dosiahnuť úspech v spore. Súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal dôkaznými prostriedkami, ktoré v konaní predložili a navrhli vykonať sporové strany, dostatočne určil lehoty sporovým stranám na predloženie ďalších dôkazných prostriedkov na preukázanie skutkových tvrdení. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie predloženými dôkazmi a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a dospel k správnemu právnemu posúdeniu veci. Má za to, že len prostredníctvom vážnych lístkov tzv. „ stasiek“ je možné preukázať skutočný rozsah žalobcom vykonaných prác. Bez nich nie je možné určiť koľko ton kameniva žalobca naložil a za koľko ton kameniva mu patrí dohodnutá odmena. Žalobca okrem vážnych lístkov nepredložil ani záznamy o výkone vozidla podpísané oprávnenou osobou žalovaného. Uvedené záznamy predstavujú ďalší evidenčný nástroj v spore, podľa ktorého v spojení s vážnymi lístkami vie nadobudnúť objektívnu vedomosť, koľko kameniva bolo žalobcom naložené. Naviac žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nepredložil vážne lístky a ani záznamy o výkone vozidla podpísané oprávnenými osobami žalovaného, čím okrem iného došlo k porušeniu podmienok za akých sa mali služby poskytované žalobcom pre žalovaného vykonávať a to konkrétne v článku V v bode 5.1 a v bode 5.2 VOP. Podľa žalovaného ani dôkaz označený „ súpisy 112017“ nemožno považovať za dôkaz preukazujúci riadne vykonanie prác zo strany žalobcu. Žalobca mal k faktúre predložiť súpis vykonaných prác opatrený jeho podpisom a pečiatkou. V zmysle článku 5 bodu 5.3. VOP takýto súpis vykonaných prác k faktúre č. 1020170066 zo dňa 12.12.2017 predložený nebol, neboli predložené vážne lístky, ani záznamy o výkone vozidla. Žalovaný nesúhlasí ani s tvrdením žalobcu, že súpisy „112017“ potvrdzujú a preukazujú nárok žalobcu resp. , že prostredníctvom nich uznal záväzok žalobcu. V týchto súpisoch nie je uvedená osoba dlžníka, osoba veriteľa, dátum a miesto uznania záväzku a prejav vôle osoby, že uznáva záväzok. Úhrada iného záväzku nemôže byť považovaná za uznanie záväzku, ktorý je predmetom tohto konania. Týmto spôsobom nie je preukázané ani to, že by si žalobca splnil svoju povinnosť aj vo vzťahu k nároku uplatnenému v tomto konaní na základe inej objednávky.

15. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal aj s otázkou zaužívacej obchodnej praxe medzi stranami. Medzi sporovými stranami existovali ďalšie obchodnoprávne vzťahy, ktoré boli založené diametrálne odlišnými dohodami. V posudzovanom prípade vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol dostatočne upravený objednávkou a VOP. Ustanovenie , ktoré cituje v odvolaní žalobca presne uvádza, že na obchodné zvyklosti sa prihliada len v prípade, ak nie sú v rozpore s obsahom zmluvy a zákonom. Medzi stranami existovala presná a jasná písomná dohoda, poznámky, ktorými sa ich obchodný vzťah bude spravovať. Preto nie je možné prihliadať na argumentáciu žalobcu a uplatňovať obchodné zvyklosti.

16. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 28.8.2019 a namietal, že počas konania v rámci dokazovania predložil viacero listinných dôkazov, z ktorých jednoznačne vyplýva, že žalovaný počas roka 2017 viackrát u žalobcu objednal mechanizáciu s obsluhou a nakládku kameniva. Považuje za nepravdivé tvrdenie žalovaného, že medzi žalobcom a žalovaným existovali obchodné vzťahy založené na diametrálne odlišných dohodách. Z predložených faktúr vyplýva, že žalobca pre žalovaného opakovane poskytoval žalovanému nakladač zn. CAT 95HD .

17. K vyjadreniu žalobcu zo dňa 28.8.2019 sa opäť vyjadril žalovaný a uviedol, že sa pridržiava svojej argumentácii, ktorú uviedol vo vyjadrení k podanému odvolaniu a opäť zdôraznil, že nie je možné použiť obchodné zvyklosti pri posudzovaní predmetného sporu, pretože treba rešpektovať zmluvné dojednania strán v podobe VOP.

18. Odvolací súd podľa ) odvolanie odmietne, ak nemá náležitosti podľa , ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

19. Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh ).

20. Podľa , ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplniť, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.

21. Odvolací súd odmietol odvolanie žalobcu v zmysle ako nemajúce náležitosti odvolania podľa - odvolacie dôvody a pre uvedenú vadu v odvolacom konaní nemožno pokračovať z nasledovných dôvodov.

22. Odvolací súd uvádza, že vzhľadom na obsah odvolania žalobcu odvolací súd nevzhliadol žiadny odvolací dôvod. Žalobca odvolacie dôvody podľa , a v podanom odvolaní nijako nevymedzil konkrétnymi okolnosťami, v ktorých majú spočívať, nakoľko nešpecifikoval, prečo považuje rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny, akú konkrétnu inú vadu mohlo mať konanie pred súdom prvej inštancie, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, k akým nesprávnym skutkovým zisteniam mal súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospieť a v čom konkrétne malo spočívať nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Preto odvolací súd nepovažuje tieto odvolacie dôvodu za dané. Žalobca tým, že v lehote na podanie odvolania nekonkretizoval odvolacie dôvody, vlastne neuviedol tieto odvolacie dôvody. Rovnaký názor zastávajú aj autori Veľkého komentára k : „ Odvolanie musí byť niektorou ( prípadne viacerými ) z uvedených vád odôvodnené ( ), čo znamená, že nestačí formálne citovať v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, t.j. v akom konkrétnom pochybení ( vade, skutočnosti ) odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu.“ ( Števček, M.,Ficová, S.,Baricová, J.,Mesiarkinová, S.,Bajánková, J.,Tomašovič, M. a kol. , Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, strana 1237 ). Na rozdiel od iných chýbajúcich náležitostí odvolací súd na doplnenie odvolacích dôvodov odvolateľa nevyzýva.

23. Keďže odvolanie žalobcu neobsahuje náležitosti odvolania - dôvody a pre uvedenú odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať, nakoľko nie je z odvolania zrejmé, aké konkrétne pochybenia odvolateľ súdu prvej inštancie vytýka, v čom považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne. Preskúmaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie bez uvedenia konkrétneho skutkového vymedzia jednotlivých uplatnených odvolacích dôvodov by odvolací súd neprípustne narušil rovnosť strán civilného sporového konania, a preto odvolanie žalobcu podľa odmietol.

24. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s a . Odmietnutie odvolania žalobcu je dôsledkom neprípustného a neúplného odvolania podaného žalobcom a predstavuje úspech žalovaného. Preto odvolací súd žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( )