Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41Cob-26-2022.pdf
PDF · 120.21 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/26/2022
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci žalobcu Jozef Stopka - Autodoprava, s.r.o., so sídlom Predmier 394, 023 54 Turzovka, IČO: 36 420 026, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1 A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, proti žalovanej Mgr. Ing. Denisa Dukátová so sídlom kancelárie Budovateľská 12, 962 23 Očová, SKP úpadcu BVD s.r.o., so sídlom Partizánska cesta 3501/71, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46 785 361, o zaplatenie sumy 6.416,62 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 62Cb/72/2018-130, zo dňa 8.apríla 2019 takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 62Cb/72/2018-130, zo dňa 8.apríla 2019 zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
odôvodnenie:
1.Napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica prvou výrokovou vetou žalobu zamietol a druhou výrokovou vetou žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania od žalobcu v rozsahu 100%.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 6.416,62 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 31.12.2017 do zaplatenia a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-Eur titulom odmeny za poskytnutie mechanizačného zariadenia - nakladača zn. CAT 95DH, a za vykonané práce. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že medzi stranami existoval obchodný záväzkový vzťah v zmysle § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, keď žalovaný na základe objednávky č. 20170149 zo dňa 1.8.2017 objednal u žalobcu mechanizáciu s obsluhou na nakládku kameniva v lome Kamenné Vráta. Medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá odmena podľa množstva naloženého materiálu a jednotková cena bola stanovená sumou 0,35 Eur za tonu kameniva. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca objednávku akceptoval, pričom neoddeliteľnou súčasťou objednávky boli Všeobecné obchodné podmienky žalovaného, s ktorými žalobca súhlasil. Z predložených dôkazov súd prvej inštancie považoval za preukázané, že prevzatie objednávky ako aj súhlas so Všeobecnými obchodnými podmienkami žalobca potvrdil otlačkom pečiatky a podpisom konajúcej osoby priamo na písomnej objednávke žalovaného č. 20170149 zo dňa 1.8.2017.
3. Ďalej súd prvej inštancie považoval za preukázané, že Všeobecné obchodné podmienky účinné od 1.1.2017 obsahovali článok 5, ktorý upravoval „ Dodacie listy“. Podľa článku 5.5. Všeobecných obchodných podmienok ( ďalej len „VOP“ ) prevádzkovateľ je povinný preberať pri každej dodávke potvrdený vážny dodací list z lomu a potvrdzovať si ho na mieste plnenia u určenej osoby a to potvrdenie o dodaní tovaru na miesto plnenia. Potvrdené vážne dodacie listy je prevádzkovateľ povinný odovzdávať objednávateľovi jedenkrát týždenne, najneskôr v stredu, ak sa s objednávateľom nedohodli inak. Kópiu listov prevádzkovateľ prikladá k faktúre pre objednávateľa. V prípade omeškania odovzdania dodacích
listov zo strany prevádzkovateľa, resp. chýbajúcich dodacích listov sa predlžuje doba splatnosti faktúr prevádzkovateľa o každý deň omeškania. Podľa bodu 5.2. VOP, prevádzkovateľ je povinný preberať si od zástupcu objednávateľa tlačivá - Záznam o výkone vozidla a riadne vyplnené dať podpísať oprávnenej osobe. Kópiu riadne vyplneného a podpísaného tlačiva predkladá ako prílohu k faktúre. Zároveň podľa bodu 5.3 VOP, prevádzkovateľ je povinný pripojiť k faktúre listinu označenú ako súpis výkonov za fakturované obdobie, ktorá bude opatrená originálom podpisu a pečiatkou prevádzkovateľa a súčasne aj fotokópiou objednávky. V prípade, že súčasťou faktúry nebudú uvedené dokumenty, bude faktúra vrátená prevádzkovateľovi bez úhrady fakturovanej sumy.
4. Medzi stranami bolo sporné, v akom rozsahu žalobca služby pre žalovaného vykonal, keď žalobca v rozpore so VOP nepriložil k predmetnej faktúre vážne dodacie listy z lomu ani záznamy o výkone vozidla a v tomto kontexte podľa tvrdenia žalovaného bola sporná aj skutočnosť, či faktúra č. 1020170066 zo dňa 12.12.2017, vystavená žalobcom ako dodávateľom na základe uvedenej objednávky žalovaného ako odberateľa na sumu 6.416,62 Eur s DPH nadobudla splatnosť.
5. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že v konaní bolo povinnosťou žalobcu preukázať nielen existenciu záväzkového vzťahu medzi stranami, ale aj poskytnutie plnenia pre žalovaného a jeho rozsah. Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy mal súd preukázané, že žalobca ako prevádzkovateľ mal v zmysle dohody od osoby, kde kamenivo nakladal prevziať vážne dodacie listy a tieto potom potvrdené odovzdať žalovanému. Mal si nechať potvrdzovať záznam o výkone vozidla, čo neurobil, keď takýto dôkaz v súdnom konaní nepredložil. Žalobca teda v konaní nepreukázal rozsah prác vykonaných objednaným mechanizačným zariadením. Okrem faktúry č. 1020170066 vystavenej na sumu 6.416,62 Eur žalobca predložil Súpis výkonov za fakturované obdobie č. 11/2017. Tento však nie je v súlade so VOP opatrený podpisom a pečiatkou žalobcu. Z dôkazu predloženého samotným žalobcom a to výpisom e-mailovej komunikácie vyplýva, že žalovaný dňa 12.12.2017 adresoval žalobcovi e-mail, ktorého prílohou mal byť súpis k fakturácii za november 2017, a žiadal, aby potvrdený súpis bol priložený k faktúre spolu s objednávkami. Potvrdený súpis ako dôkaz v konaní predložený nebol, keď na uvedenom dokumente absentuje akýkoľvek podpis. Žalobca preto ani týmto dôkazom nepreukázal, že medzi stranami došlo k do učeniu všetkých dokladov potrebných pre vystavenie faktúry, či nepreukázal najmä rozsah poskytnutých služieb a vykonávaných prác.
6. K argumentácii žalobcu o zaužívanej praxi medzi stranami, keď žalovaný v predchádzajúcom období faktúry uhrádzal bez predkladania iných dokladov k faktúram okresný súd uviedol, že sa stotožňuje s názorom žalovaného a konštatoval, že na obchodné zvyklosti obvykle pre príslušné obchodné odvetvie možno prihliadať len vtedy, ak sa týkajú práv alebo povinností, ktoré nie sú upravené v zákone a nie sú medzi zmluvnými stranami upravené ani v zmluve. V danom prípade medzi stranami sporu boli v rámci Všeobecných obchodných podmienok dojednané konkrétne povinnosti žalobcu súvisiace so spôsobom vystavovania faktúr a predkladania potrebných dokladov k faktúram. Z uvedeného dôvodu súd argumentáciu žalobcu odkazujúcu na zaužívanú prax neakceptoval. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že v predchádzajúcom období vystavoval žalovanému iné faktúry, na základe iných objednávok, ktoré boli žalovaným uhradené, súd prvej inštancie uviedol, že úhrada iného záväzku nemôže byť považovaná za uznanie záväzku, ktorý je predmetom tohto konania. Týmto spôsobom nie je preukázané, že žalobca si splnil svoju povinnosť aj vo vzťahu k nároku uplatnenému v tomto konaní na základe inej objednávky.
7. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný faktúru č. 1020170066 nevrátil späť súd prvej inštancie poukázal na Všeobecné obchodné podmienky žalovaného, ktoré upravovali túto možnosť tak, že súčasťou faktúry nebudú stanovené dokumenty, bude faktúra vrátená prevádzkovateľovi bez úhrady fakturovanej sumy. V prípade nevrátenia faktúry táto skutočnosť nezakladá dôvodnosť nároku žalobcovi, faktúra je len účtovným, resp. daňovým dokladom, ktorému nie je možné pripísať viac účinkov ako má. Takýto dôkaz sám o sebe nie je spôsobilým dôkazným prostriedkom na preukázanie toho, že plnenie, cena ktorého bola fakturovaná, bola aj skutočne poskytnuté. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní žalobca nepredložil dostatok dôkazných prostriedkov, ktorými by preukázal, že práce pre žalovaného vykonal v rozsahu, v akom si nárok na odmenu uplatnil, a preto žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý bol v spore plne úspešný priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.
8. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie nesprávne rozhodol o nároku žalobcu a preto
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovie, prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a žalobcovi prizná aj náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
9. V odvolaní uviedol, že v rámci procesnej obrany žalovaný poukázal na iné súdne konania medzi stranami, ktoré prebiehajú na Okresnom súde v Banskej Bystrici a ktoré nie sú doposiaľ právoplatne skončené a kde rovnako základom jeho procesnej obrany je práve nedostatok dokladov preukazujúcich rozsah poskytnutých plnení žalobcom a vznik nároku žalobcu na odmenu za vykonané práce. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp.zn. 43Cob/21/2019 zo dňa 7.3.2019, v zmysle ktorého krajský súd zamietavé rozhodnutie Okresného súdu v Banskej Bystrici zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Žalobca má za to, že táto súdom určená povinnosť bola počas trvania súdneho konania naplnená, či už z tvrdení žalobcu, ktoré uviedol na pojednávaní alebo z predložených dôkazov, ktoré žalobca predložil počas súdneho konania. Za týchto okolností sa nemožno stotožňovať s argumentáciu súdu, v zmysle ktorej žalobca nepredložil dostatok dôkazných prostriedkov, že práce pre žalovaného vykonal v rozsahu, v akom si nárok na odmenu uplatnil. Ak žalovaný poukazoval na skutočnosť, že splatnosť faktúry doposiaľ nenastala, nakoľko v prílohe faktúry č. 1020170066 absentovali dodacie vážne listy, je nutné takéto tvrdenie vyvrátiť výpoveďou samotného žalobcu, v zmysle ktorej na pojednávaní uviedol, že vzhľadom na charakter prác, ktoré si žalovaný u žalobcu objednal sa vážne listy nevystavovali. Žalobca vykonával len práce nakladačom, to znamená, že nakladal kamenivo na cudzie vozidlá a teda pri takomto charaktere prác sa vážne dodacie listy nevystavujú.
10. Žalobca ďalej uviedol, že v konaní predložil e-mailovú komunikáciu strán sporu zo dňa 12.12.2017, v ktorej predmet je označený „ súpisy 112017“. Podľa elektronickej správy, osoba oprávnená zasielať e-maily v mene žalovaného Mgr. Petra Beňušková zaslala žalobcovi súpis k fakturácii za november 2017. Práve príloha tejto elektronickej správy označená ako 112017-nakladač.xlsx.pdf obsahuje okrem iného dátumy prepravy, sumu, ktorú si za tonu naloženého kameniva účtoval žalobca a výslednú celú prepravu, ktorú žalobca vykonal. Je zrejmé, že údaje, ktoré sú uvedené v tomto súpise, ktorý vypracovala a následne zaslala žalobcovi pracovníčka žalovaného a samotný výpočet výslednej ceny prepravy je totožný s fakturovanou cenou uvedenou na faktúre č. 1020170066, potvrdzujú nárok, ktorý žalobca uplatňuje v tomto konaní.
11. Nie je možné stotožniť sa s tvrdením žalovaného, podľa ktorého žalobcom predložená e-mailová komunikácia žiadnym spôsobom nepreukazuje uznanie žalovaného, že by žalobca vykonal práce v rozsahu a za cenu, ktorú si následne vyfakturoval. Takéto tvrdenie možno považovať za právne irelevantné, pretože cena ako aj rozsah prác vyplýva zo samotnej objednávky žalovaného č. 20170149 zo dňa 1.8.2017 ako aj zo súpisu prác, ktoré žalobcovi zaslala pracovníčka žalovaného Mgr. Beňušková.
12. Žalobca vytýkal okresnému súdu, že sa nedostatočne vysporiadal s tvrdeniami žalobcu o zaužívanej obchodnej praxi medzi stranami sporu. Poukázal predovšetkým na podanie žalobcu zo dňa 6.2.2019, v ktorom predložil viaceré listinné dôkazy, z ktorých vyplýva, že v priebehu roka si žalovaný viackrát u žalobcu objednával „ Mechanizáciu s obsluhou na nákladku kameniva“. Za nesprávne považuje aj názor okresného súdu, ktorý konštatoval, že úhrada iného záväzku nemôže byť považovaná za uznanie záväzku, ktorý je predmetom tohto konania, pretože týmto spôsobom nie je preukázané, že žalobca si splnil svoju povinnosť aj vo vzťahu k nároku uplatnenému v tomto konaní na základe inej objednávky.
13. Žalobca sa nestotožnil ani s rozhodnutím okresného súdu, ktorý ho zaviazal k náhrade trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. Podľa jeho názoru je nesporné, že vznik konania nezapríčinil žalobca ale práve žalovaný svojím konaním, v dôsledku ktorého došlo k majetkovej ujme žalobcu tým, že žalovaný nesplnil svoju povinnosť uhradiť žalobcovi dlžnú sumu, ktorá je predmetom tohto konania, hoci poskytnutie mechanizačného nakladania - nakladača zn. CAT 95DH a vykonané práce ako si ich objednal žalovaný boli žalobcom vykonané riadne a včas. Žalovaný by mal znášať náhradu trov konania voči žalobcovi pretože situácia, za ktorej má náklady znášať samotný žalobca sa javí nanajvýš nespravodlivá a arbitrárna.
14. V závere svojho odvolania žalobca cituje ust. § 264 Obchodného zákonníka.
15. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Nestotožnil sa s
odvolaním žalobcu a uviedol, že odvolacie dôvody, ktorými žalobca odôvodňuje podané odvolanie konkrétne nešpecifikuje a nerozvíja. V odvolaní stroho konštatuje v ňom uvádzané pochybenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí. Žalobca odvolanie neodôvodňuje odvolacími dôvodmi v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) , f) a h), konkrétne nepoukazuje na to, akú inú vadu mohlo mať konanie pred súdom prvej inštancie, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 365 ods. 1 písm. d) dostatočne nerozvíja akým spôsobom súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( § 365 ods. 1 písm. f) a ani prečo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 písm. h). Zdôrazňuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v medziach, ktoré vymedzil žalobca, pričom nie je úlohou súdu vyhľadávať dôkazy v prospech žalobcu a ani v prospech žalovaného. Strany sporu sú povinné predložiť súdu všetky dôkazné prostriedky, ktoré majú k dispozícii a ktoré im môžu napomôcť dosiahnuť úspech v spore. Súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal dôkaznými prostriedkami, ktoré v konaní predložili a navrhli vykonať sporové strany, dostatočne určil lehoty sporovým stranám na predloženie ďalších dôkazných prostriedkov na preukázanie skutkových tvrdení. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie predloženými dôkazmi a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a dospel k správnemu právnemu posúdeniu veci. Má za to, že len prostredníctvom vážnych lístkov tzv. „ stasiek“ je možné preukázať skutočný rozsah žalobcom vykonaných prác. Bez nich nie je možné určiť koľko ton kameniva žalobca naložil a za koľko ton kameniva mu patrí dohodnutá odmena. Žalobca okrem vážnych lístkov nepredložil ani záznamy o výkone vozidla podpísané oprávnenou osobou žalovaného. Uvedené záznamy predstavujú ďalší evidenčný nástroj v spore, podľa ktorého v spojení s vážnymi lístkami vie nadobudnúť objektívnu vedomosť, koľko kameniva bolo žalobcom naložené. Naviac žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nepredložil vážne lístky a ani záznamy o výkone vozidla podpísané oprávnenými osobami žalovaného, čím okrem iného došlo k porušeniu podmienok za akých sa mali služby poskytované žalobcom pre žalovaného vykonávať a to konkrétne v článku V v bode 5.1 a v bode 5.2 VOP. Podľa žalovaného ani dôkaz označený „ súpisy 112017“ nemožno považovať za dôkaz preukazujúci riadne vykonanie prác zo strany žalobcu. Žalobca mal k faktúre predložiť súpis vykonaných prác opatrený jeho podpisom a pečiatkou. V zmysle článku 5 bodu 5.3. VOP takýto súpis vykonaných prác k faktúre č. 1020170066 zo dňa 12.12.2017 predložený nebol, neboli predložené vážne lístky, ani záznamy o výkone vozidla. Žalovaný nesúhlasí ani s tvrdením žalobcu, že súpisy „112017“ potvrdzujú a preukazujú nárok žalobcu resp. , že prostredníctvom nich uznal záväzok žalobcu. V týchto súpisoch nie je uvedená osoba dlžníka, osoba veriteľa, dátum a miesto uznania záväzku a prejav vôle osoby, že uznáva záväzok. Úhrada iného záväzku nemôže byť považovaná za uznanie záväzku, ktorý je predmetom tohto konania. Týmto spôsobom nie je preukázané ani to, že by si žalobca splnil svoju povinnosť aj vo vzťahu k nároku uplatnenému v tomto konaní na základe inej objednávky.
16. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal aj s otázkou zaužívacej obchodnej praxe medzi stranami. Medzi sporovými stranami existovali ďalšie obchodnoprávne vzťahy, ktoré boli založené diametrálne odlišnými dohodami. V posudzovanom prípade vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol dostatočne upravený objednávkou a VOP. Ustanovenie § 264 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré cituje v odvolaní žalobca presne uvádza, že na obchodné zvyklosti sa prihliada len v prípade, ak nie sú v rozpore s obsahom zmluvy a zákonom. Medzi stranami existovala presná a jasná písomná dohoda, akými podmienkami sa ich obchodný vzťah bude spravovať. Preto nie je možné prihliadať na argumentáciu žalobcu a uplatňovať obchodné zvyklosti.
17. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 28.8.2019 a namietal, že počas konania v rámci dokazovania predložil viacero listinných dôkazov, z ktorých jednoznačne vyplýva, že žalovaný počas roka 2017 viackrát u žalobcu objednal mechanizáciu s obsluhou a nakládku kameniva. Považuje za nepravdivé tvrdenie žalovaného, že medzi žalobcom a žalovaným existovali obchodné vzťahy založené na diametrálne odlišných dohodách. Z predložených faktúr vyplýva, že žalobca pre žalovaného opakovane poskytoval žalovanému nakladač zn. CAT 95HD .
18. K vyjadreniu žalobcu zo dňa 28.8.2019 sa opäť vyjadril žalovaný a uviedol, že sa pridržiava svojej argumentácii, ktorú uviedol vo vyjadrení k podanému odvolaniu a opäť zdôraznil, že nie je možné použiť obchodné zvyklosti pri posudzovaní predmetného sporu, pretože treba rešpektovať zmluvné dojednania strán v podobe VOP.
19. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením č. k. 41 Cob 106/2019-201 zo dňa 29. januára 2020 odvolanie žalobcu odmietol a rozhodol, že žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi. Odvolací súd odvolanie žalobcu odmietol v zmysle § 386 písm. b/ CSP ako nemajúce náležitosti odvolania podľa § 363 CSP - odvolacie dôvody a pre uvedenú vadu v odvolacom konaní nemožno pokračovať.
20. Proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici podal dovolanie žalobca a Najvyšší súd SR uznesením č. k. 2 Obdo 37/2021-294 zo dňa 23. marca 2022 v spojení s opravným uznesením č. k. 2Obdo 37/2021-307 zo dňa 31. mája 2022 uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 29. januára 2020 č. k. 41Cob/106/2019-201 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia skonštatoval, že napriek relatívnej stručnosti podaného odvolania žalobcu je dovolací súd toho názoru, že odvolanie žalobcu spĺňa náležitosti zakotvené v ust. § 363 CSP. Odvolacie dôvody žalobca výslovne uviedol a z použitej argumentácie bolo zrejmé, v čom považuje žalobca rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny (zaslanie žalobcovi súpisu prác s označením dátumu a rozsahom prác, v akom bola preprava zo strany žalobcu vykonávaná, samotnou pracovníčkou žalovaného, nedostatočné vysporiadanie sa so zaužívanou obchodnou praxou medzi stranami sporu, priznanie trov konania žalovanému voči žalobcovi). Odvolací súd nezistil vady odvolania, pre ktoré odvolací súd nemohol v odvolacom konaní pokračovať a vzhľadom na dôvodnosť dovolania napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil.
21. Vzhľadom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa ust. § 34 CSP opätovne prejednal odvolanie v rozsahu danom ust. § 379CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
22. Predmetom odvolacieho konania po vrátení spisu z Najvyššieho súdu SR je preskúmanie vecnej správnosti výroku rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, ktorým súd žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania od žalobcu v rozsahu 100%.
23. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4K/5/2021 zo dňa 16.06.2021 bol vyhlásený na majetok žalovaného konkurz. Pôvodný správca konkurznej podstaty Správcovská a reštrukturalizačná, k. s. Banská Bystrica podaním zo dňa 02.08.2021, doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 04.08.2021 dal v súlade s § 47 ZKR súhlas na pokračovanie v konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 62Cb/72/2018. Uznesením zo dňa 04.10.2021 Okresný súd Banská Bystrica odvolal spoločnosť Správcovská a reštrukturalizačná Banská Bystrica z funkcie správcu konkurznej podstaty a do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovil Mgr. Ing. Denisu Dukátovú so sídlom kancelárie Budovateľská 12, 962 23 Očová, značka správcu S1845.
24. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou domáha proti žalovanému zaplatenia sumy 6.416,62 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 31.12.2017 do zaplatenia a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-Eur titulom odmeny za poskytnutie mechanizačného zariadenia - nakladača zn. CAT 95DH, a za vykonané práce.
25. Základnou odvolacou námietkou žalobcu v odvolaní bolo tvrdenie, že vzhľadom na charakter prác, ktoré si žalovaný u žalobcu objednal sa vážne lístky nevystavovali s tým, že žalobca vykonával len práce nakladačom, to znamená, že nakladal kamenivo na cudzie vozidlá a pri takomto charaktere prác sa vážne dodacie lístky nevystavujú. Ďalej poukazoval na predloženú emailovú komunikáciu strán sporu zo dňa 12.12.2017, v zmysle ktorej osoba oprávnená zasielať emaily v mene žalovaného Mgr. Petra Beňušková zaslala žalobcovi súpis k fakturácii za november 2017 a práve príloha tejto elektronickej správy obsahuje okrem iného dátumy, prepravy, sumu, ktorú si za tonu naloženého kameniva účtoval žalobca a výslednú cenu prepravy, ktorú žalobca vykonal. Rozporoval tiež tvrdenie žalovaného, že žalobcom predložená emailová komunikácia žiadnym spôsobom nepreukazuje uznanie žalovaného, že by žalobca vykonal práce v rozsahu a za cenu, ktorú si následne vyfakturoval. Žalobca tiež namietol, že počas konania sa prvostupňový súd nedostatočne vysporiadal s tvrdeniami žalobcu o zaužívanej obchodnej praxe medzi stranami sporu.
26. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalovaný si objednávkou č. 20170149 zo dňa 01.08.2017 objednal u žalobcu mechanizáciu s obsluhou na nakládku kameniva v lome Kamenné Vráta. Za vykonané práce žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 1020170066 z 12.12.2017, na sumu 5.347,18 Eur bez DPH, s DPH 6.416,62 Eur.
27. Žalobca ako prevádzkovateľ podpisom objednávky vyslovil úplný súhlas so Všeobecnými obchodnými podmienkami objednávateľa (ďalej VOP), ktoré boli zmluvnými stranami prehlásené za neoddeliteľnou súčasťou objednávky a zmluvy o preprave veci. Žalobca ako prevádzkovateľ podpisom objednávky prehlásil, že sa s VOP riadne oboznámil, týmto porozumel, súhlasí s nimi a nemá voči nim žiadne výhrady.
28. Z čl. V. VOP označenom ako Dodacie listy bod 5.1 vyplýva, že žalobca ako prevádzkovateľ je povinný preberať pri každej dodávke potvrdený vážny dodací list z lomu a potvrdzovať si ho na mieste plnenia u určenej osoby ako potvrdenie o dodaní tovaru na miesto plnenia. Potvrdené vážne dodacie listy je prevádzkovateľ povinný odovzdávať objednávateľovi jedenkrát týždenne, najneskôr v stredu, ak sa s objednávateľom nedohodli inak. Kópiu dodacích listov prevádzkovateľ prikladá k faktúre pre objednávateľa. V prípade omeškania odovzdania dodacích listov zo strany prevádzkovateľa, resp. chýbajúcich dodacích listov sa predlžuje doba splatnosti faktúr prevádzkovateľa o každý deň omeškania.
29. Podľa čl. V.5.2 VOP je prevádzkovateľ povinný prebrať si od zástupcu objednávateľa tlačivá „Záznam o výkone vozidla“, a to riadne vyplnené dať podpísať oprávnenej osobe. Kópiu riadne vyplneného a podpísaného tlačiva prikladá ako prílohu k faktúre.
30. Podľa čl. V.5.3 VOP je prevádzkovateľ povinný pripojiť k faktúre listinu označenú ako Súpis výkonov za fakturované obdobie, ktorá bude opatrená originál podpisom a pečiatkou prevádzkovateľa a súčasne aj fotokópiou objednávky. V prípade, že súčasťou faktúry nebudú uvedené dokumenty, bude faktúra vrátená prevádzkovateľovi bez úhrady fakturovanej sumy.
31. Podkladom pre vystavenie faktúry bol súpis za mesiac november 2017 vyhotovený s označením Jozef Stopka-Autodoprava s.r.o. za 11/2017 obsahujúci uvedenie dní, v ktorých vykonal žalobca prepravu, množstvo v tonách, cenu za 15.277,656 ton/0,350 Eur/t, ktorá činí spolu 5.347,180 Eur.
32. Žalobcovi bol zaslaný pracovníčkou žalovaného Mgr. Petrou Beňuškovou dňa 12.12.2017 formou e-mailovej správy oznam s tým, že v ňom žalobcovi oznamuje, že mu posiela súpis k fakturácii, a že potvrdený súpis má žalobca priložiť k faktúre spolu s objednávkami.
33. Podľa § 264 ods.1 Obch. zák. pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa prihliada aj na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ nie sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zákonom.
34. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie nezistil skutkový stav riadne, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil, keď žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že žalobca v konaní nepredložil dostatok dôkazných prostriedkov o tom, že práce pre žalovaného vykonal v rozsahu, v akom si nárok na odmenu uplatnil. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca ani dôkazom
- emailovou komunikáciou zo dňa 12.12.2017, ktorej prílohou mal byť súpis k fakturácii za november 2017 nepreukázal, že medzi stranami došlo k doručeniu všetkých dokladov potrebných pre vystavenie faktúry, čím nepreukázal najmä rozsah poskytnutých služieb a vykonávaných prác najmä s poukazom na absenciu akéhokoľvek podpisu na súpise, ktorý mal byť prílohou k fakturácii za november 2017.
35. Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom súdu prvej inštancie, ktorý skonštatoval, že medzi stranami sporu boli v rámci všeobecných obchodných podmienok dojednané konkrétne povinnosti žalobcu súvisiace so spôsobom vystavenia faktúr a predkladania potrebných dokladov k faktúram, keď z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie argumentáciu žalobcu odkazujúcu na zaužívanú prax neakceptoval.
36. Z obsahu spisu ďalej odvolací súd zistil, že pracovníčka žalovaného Mgr. Petra Beňušková komunikovala emailovou komunikáciou so žalobcom a dňa 12.12.2017 mu zaslala email, v ktorom mu oznamovala, že posiela súpis k fakturácii za 11/2017 s tým, že prosí potvrdený súpis priložiť k faktúre
spolu s objednávkami a v prípade nezrovnalostí ju má žalobca kontaktovať. Žalobca k žalobe pripojil faktúru, ktorej zaplatenie si uplatňuje predmetnou žalobou spolu s objednávkou a súpisom prác za mesiac 11/2017, ktoré práce boli vyčíslené na 5.347,180 Eur, čo je suma uvedená na faktúre bez DPH. Z tejto emailovej komunikácie je zrejmé, že súpis výkonov za fakturované obdobie mal žalovaný k dispozícii, keďže pracovníčka žalovaného v emaily oznamovala žalobcovi, že posiela súpis k fakturácii a tento žiadala potvrdený priložiť k faktúre spolu s objednávkami. Zo spisu vyplýva, že žalobca predložený súpis za 11/2017 k faktúre spolu s objednávkou priložil. Ak samotná pracovníčka žalovaného tento súpis zaslala emailom žalobcovi bez výhrad, musela ho aj odsúhlasiť, pretože je nelogické, aby pracovníčka žalovaného vystavovala súpis tvoriaci prílohu emailu, ktorý zasielala žalobcovi pre vystavenie faktúry, ak by zo strany žalovaného boli pochybnosti o skutočne vykonanej preprave . Ak by žalobca mal pochybnosti o uvedenom súpise prác, na tento by zrejme reagoval, nepripájal by ho v takom znení, ako bol vystavený k faktúre a objednávke. Potom nepredloženie potvrdeného súpisu prác nemôže byť tak závažným porušením zmluvných podmienok, ktoré by spôsobovali stratu nároku žalobcu na ním uskutočnenú dopravu, keďže žalovaný žalobcovi faktúru č. 1020170066 z 12.12.2017 nevrátil podľa všeobecných obchodných podmienok na prepracovanie, prípadne doplnenie.
37. Preto odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné zistiť, či uvedená pracovníčka žalovaného bola oprávnená vykonávať tieto úkony, teda zasielať žalobcovi súpisy prác na odsúhlasenie tak, ako to vyplýva z emailovej komunikácie doloženej do súdneho spisu.
38. Odvolací súd sa nestotožnil ani s právnym záverom súdu prvej inštancie, ktorý neakceptoval argumentáciu žalobcu odkazujúcu na zaužívanú prax, keď bol súd toho názoru, že úhrada iného záväzku nemôže byť považovaná za uznanie záväzku, ktoré je predmetom tohto konania, pretože týmto spôsobom nie je preukázané, že žalobca si splnil svoju povinnosť aj vo vzťahu k nároku uplatnenému v tomto konaní na základe inej objednávky.
39. Žalobca predložil súdu faktúru č. 1020170017 splatnú 30.06.2017, súpis prác za obdobie 05/2017, email zo 07.06.2017 adresovaný žalobcovi Mgr. Petrou Beňuškovou, pracovníčkou žalovaného, v ktorom uviedla, že „posiela súpis na odsúhlasenie fakturácií. Ak to sedí - vytlačiť, potvrdiť priložiť k faktúre aj s objednávkami. Ak je tam chyba, píšte, opravíme, prekontrolujeme“. Žalobca predložil aj doklad o zaplatení predmetnej faktúry zo strany žalovaného, ďalej faktúru č. 1020170030 splatnú 14.09.2017, objednávku č. 20170098, súpis prác za obdobie 08/2017 a doklad o zaplatení predmetnej faktúry (č. l. 79 - 90). Okrem citovaných objednávok a faktúr predložil žalobca aj ďalšie faktúry, objednávky a doklady o zaplatení spolu so súpismi prác (čl. 96 - 103), keď mal žalobca za to, že žalovaný nijakým spôsobom nerozporoval plnenie uvedených faktúr, aj keď súpisy prác neboli potvrdené. Odvolací súd v tejto súvislosti musí poukázať na emailovú komunikáciu medzi žalovaným a žalobcom zo 07.06.2017, kde pracovníčka žalovaného Mgr. Petra Beňušková komunikovala so žalobcom tým istým spôsobom, ako v prípade súdenej veci.
40. Žalobca v konaní argumentoval, že aj v minulosti dochádzalo medzi stranami sporu k úhrade faktúr zo strany žalovaného na základe dokladov predložených súdu, teda poukazoval na zaužívanú obchodnú prax medzi stranami sporu. Odvolací súd konštatuje, že aj keď sa každá zmluva posudzuje samostatne, je potrebné pri určení práv a povinností z takýchto záväzkových vzťahov prihliadnuť aj na správanie sa zmluvných strán a na pravidlá - obchodné zvyklosti, ktoré medzi sebou pri plnení zmluvných záväzkov zaviedli.
41. V prejednávanej veci objednávka žalovaného síce neodkazuje na obchodné zvyklosti, preto súd k nim môže prihliadať pri presnom určení, aké právo a akú povinnosť strany zo záväzkového vzťahu majú. Keďže sa jedná o situáciu viažucu sa k odvetviu dopravy všeobecne, je potrebné, aby súd vyložil vôľu strán platnú pre obchodný vzťah vzniknutý medzi stranami sporu.
42. Vzhľadom na vyššie uvedené mal odvolací súd za preukázanú i obvyklú prax medzi stranami sporu ohľadne dokladov, ktoré bolo nutné pripojiť k faktúre pre úhradu faktúry. I v týchto prípadoch postačoval nepotvrdený pripojený súpis prác na základe ktorých dokladov bola žalobcovi faktúra uhradená.
43. Vzhľadom na uvedené bude potrebné, aby súd prvej inštancie v ďalšom konaní vykonal dokazovanie k uvedeným skutočnostiam, teda, či pracovníčka žalovaného Mgr. Petra Beňušková postupovala takýmto spôsobom bežne (že posielala súpis vykonaných prác na odsúhlasenie žalobcovi) a ak neboli
žiadne nezrovnalosti, či v takom prípade dochádzalo k uhradeniu predmetných faktúr zo strany žalovaného aj napriek tomu, že predmetné súpisy neboli žalobcom potvrdené.
44. Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je vecne správne, preto ho musel podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP, keďže nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
45. Súd prvej inštancie opätovne vyhodnotí splnenie povinnosti žalobcu podľa objednávky žalovaného a najmä doplní dokazovanie ohľadne už spomínanej emailovej komunikácie medzi žalovaným, konkrétne Mgr. Petrou Beňuškovou a žalobcom pri zasielaní súpisov prác k fakturáciám a od toho sa odvíjajúceho uhradenia jednotlivých fakturovaných súm.
46. Podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
47. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).