Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_60Cb-8-2019.pdf
PDF · 116.67 KB
Case nature
Area
Subarea
60Cb/8/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Pikulovou v právnej veci žalobcu Jozef Stopka - Autodoprava, s.r.o., so sídlom v Turzovke, Predmier 394, IČO: 36 420 026, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., so sídlom v Čadci, Potočná 2835/1 A, IČO: 36 866 849 proti žalovanému BVD s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Partizánska cesta 3501/71, IČO: 46 785 361, zastúpenému SUCHÝ & PARTNERS s. r. o., so sídlom v Banskej Bystrici, Horná 13, IČO: 52 826 791, o zaplatenie 3.840,- Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.840,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.840,- Eur od 14. 12. 2017 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1) Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným tunajšiemu súdu v upomínacom konaní dňa 10. 01. 2018 (na č. l. 1 - 6 p. v.) domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.840,- Eur s príslušenstvom.
2) Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 03. 10. 2018 platobný rozkaz sp. zn. 12Up/46/2018, proti ktorému podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odpor (na č. l. 30 - 31 p. v.).
3) Vzhľadom na to, že žalobca podal návrh na pokračovanie v konaní na príslušnom súde v zmysle ustanovenia § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov, vec bola dňa 30. 01. 2019 postúpená tunajšiemu súdu na jej prejednanie podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba ako „CSP“) a bola jej pridelená spisová značka 60Cb/8/2019.
4) Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu žalovaného, svedkyne U.. P. V. a po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu zistil tento skutkový stav:
5) Podľa tvrdenia právneho zástupcu žalobcu v žalobe (na č. l. 1 - 6 p. v.), medzi žalobcom a žalovaným vznikol záväzkový vzťah v zmysle § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka tak, že žalovaný si na základe Sprievodného listu zo dňa 29. 11. 2017 dohodol so žalobcom hodinovú sadzbu a počet hodín výkonu na nahŕňanie štrku. Následne po uskutočnení predmetného výkonu vystavil žalobca žalovanému dňa 29. 11. 2017 faktúru č. 1020170061 na sumu 3.840,- Eur s DPH. Citovaná faktúra sa stala splatnou dňa 13. 12. 2017. Žalobca dňa 31. 12. 2017 odoslal žalovanému upomienku č. 20170008. Žalovaný
však i napriek tejto výzve predmetnú sumu ku dňu podania žaloby na súd neuhradil. Aj napriek tomu, že žalobca objednaný výkon nahŕňania štrku pre žalovaného skutočne vykonal, žalovaný si svoj splatný záväzok nesplnil a žalobcovi neostalo nič iné ako sa obrátiť so svojim nárokom na súd. Navrhol preto, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu 3.840,- Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.840,- Eur od 14. 12. 2017 do zaplatenia, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur a trovy súdneho konania. Úrok z omeškania si žalobca uplatnil podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z.
6) Na preukázanie svojich tvrdení pripojil žalobca k žalobe tieto listinné dôkazy: Faktúru č. 1020170061 vystavenú dňa 29. 11. 2017, Sprievodný list k faktúre zo dňa 29. 11. 2017 Súpis vykonaných prác za mesiac november 2017 a Upomienku č. 20170008 zo dňa 31. 12. 2017. Tieto listinné dôkazy sa nachádzajú na č. l. 8 - 11 p. v.
7) Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podanom odpore proti platobnému rozkazu (na č. l. 30 - 31 p. v.) mal za to, že nárok žalobcu je nedôvodný z dôvodu, že právny nárok na vystavenie faktúry žalobcovi doposiaľ nevznikol. Uviedol pritom, že ani jedna zo žalobcom predložených listín nie je podpísaná zo strany žalovaného alebo ním poverenej osoby. Žalobcom predložené listiny sú tak právne irelevantné a nepreukazujú vznik obchodno-záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným; listiny pripojené žalobcom k žalobe tak nespĺňajú náležitosti dohody strán. Žalovanému nie je zrejmé, ako mohol žalobca v rovnaký deň (t.j. 29. 11. 2017) vystaviť Sprievodný list, v ktorom podľa tvrdení žalobcu bola dohodnutá hodinová sadzba a počet hodín výkonu na nahŕňanie štrku v rozsahu 40,- Eur/hod. x 80 hodín, vykonať údajne dohodnuté práce a následne po uskutočnení predmetného výkonu vystaviť v ten istý deň faktúru č. 1020170061 na sumu 3.840,- Eur s DPH. Žalovaný má za to, že samotný Sprievodný list mohol byť vystavený žalobcom dodatočne s cieľom podložiť vystavenie faktúry písomným dokladom, ktorého obsah však nebol druhou stranou (žalovaným) odsúhlasený. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že žalobca nepredložil súdu písomnú objednávku, ktorá by bola podpísaná zo strany žalovaného, ani žiaden iný dôkaz preukazujúci samotné objednanie nahŕňania štrku a ani neodkázal na žiadne listiny preukazujúce samotné vykonanie prác, ani skutočnosť, či boli vykonané riadne a včas. Žalovaný zdôraznil, že pri výkone svojej podnikateľskej činnosti uzatvára s obchodnými partnermi písomné objednávky v súlade s platnými Všeobecnými obchodnými podmienkami žalovaného (ďalej len „VOP“); v tomto prípade však medzi stranami nedošlo k uzatvoreniu písomnej ani ústnej dohody a z tohto dôvodu žalovaný v celom rozsahu popiera nárok žalobcu uplatnený žalobou. Je zrejmé, že faktúra bola žalobcom vystavená svojvoľne, bez právneho nároku a jej odôvodnenosť nie je žalobcom žiadnym spôsobom preukázaná. Samotným zaslaním faktúry spolu so sprievodným listom žalobcovi nevznikol nárok na úhradu predmetnej faktúry; medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k uzatvoreniu dohody, na základe ktorej by bola vystavená faktúra č. 1020170061. Pokiaľ by však žalobca naďalej tvrdil, že medzi ním a žalovaným došlo k uzatvoreniu ústnej dohody, musel by v zmysle platných a účinných VOP dodržovať jeho zmluvné povinnosti. Článok 5 týchto VOP obsahuje úpravu týkajúcu sa dodacích listov, na základe ktorých je možné vystaviť faktúru. Tieto podmienky sú nevyhnutným predpokladom na vystavenie faktúry, jej uznanie a taktiež jej následnú úhradu. Podľa bodu 5.1 VOP: „Prevádzkovateľ je povinný preberať pri každej dodávke potvrdený vážny dodací list z lomu a potvrdzovať si ho na mieste plnenia u určenej osoby ako potvrdenie o dodaní tovaru na miesto plnenia. Potvrdené vážne dodacie listy je Prevádzkovateľ povinný odovzdávať Objednávateľovi jedenkrát týždenne, najneskôr v stredu, ak sa s Objednávateľom nedohodli inak. Kópiu dodacích listov Prevádzkovateľ prikladá k faktúre pre Objednávateľa. V prípade omeškania odovzdania dodacích listov zo strany Prevádzkovateľa, resp. chýbajúcich dodacích listov sa predlžuje doba splatnosti faktúr Prevádzkovateľa o každý deň omeškania“. Podľa tvrdenia žalovaného, vážne listy nikdy neboli súčasťou faktúry, ktorú žiada žalobca uhradiť a nie sú ani súčasťou žaloby. Žalobca si preto svoju zmluvnú povinnosť vyplývajúcu z VOP nesplnil a žalovaný má za to, že splatnosť faktúry, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha, nikdy nenastala. Okrem toho, bol žalobca v súlade s bodom 5.2 VOP taktiež povinný prebrať si od zástupcu objednávateľa (žalovaného) tlačivá „Záznam o výkone vozidla“, a to riadne vyplnené dať podpísať oprávnenej osobe; kópiu riadne vyplneného a podpísaného tlačiva prikladať ako prílohu k faktúre. Z dôkazov predložených žalobcom je zrejmé, že tieto záznamy o výkone vozidla nemá, nakoľko nie je vôbec zrejmé, či tieto práce vykonal. Podľa bodu 5.3 VOP: „Prevádzkovateľ je povinný pripojiť k faktúre listinu označenú ako Súpis výkonov za fakturované obdobie, ktorá bude opatrená originál podpisom a pečiatkou prevádzkovateľa a
súčasne aj fotokópiu objednávky“. Ani túto listinu faktúra vystavená žalobcom neobsahovala. Na základe týchto skutočností je podľa tvrdenia žalovaného zrejmé, ak by medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu ústnej dohody, predmetom ktorej malo byť nahŕňanie štrku, žalobca by musel podložiť spornú faktúru ďalšími listinami uvedenými vo VOP. Preto žalovaný žalobcov nárok na zaplatenie faktúry č. 1020170061 neuznáva a neuznáva ani jeho právo na zaplatenie príslušenstva priznaného mu výrokom platobného rozkazu. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.
8) Na preukázanie svojich tvrdení pripojil žalovaný k odporu Všeobecné obchodné podmienky spoločnosti BVD s.r.o. platné a účinné od 01. 01. 2017 (na č. l. 33 - 34 p. v.).
9) Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu (na č. l. 39 - 40 p. v.) považoval obranu žalovaného za účelovú, žalovaný produkuje účelové a tendenčné tvrdenia v snahe oddialiť povinnosti splniť si svoj záväzok. V zmysle ustálených obchodných zvyklostí medzi žalobcom a žalovaným, a to teda na základe osobného dojednania bola dohodnutá cena práce a počet hodín k fakturácii, na základe čoho žalobca dňa 29. 11. 2017 vystavil faktúru č. 1020170061, ktorá bola splatná dňa 13. 12. 2017. Dôvodnosť žalobcovho právneho nároku je možné odôvodniť aj e-mailovou komunikáciou medzi žalobcom a zamestnankyňou žalovaného U.. P. V. zo dňa 29. 11. 2017, v ktorom zamestnankyňa žalovaného nijakým spôsobom nepopiera nárok žalobcu, dokonca zaslala súpis k fakturácii, na základe čoho žalobca predmetnú faktúru č. 1020170061 vystavil spolu so sprievodným listom. Ak by však takáto preprava nebola vykonávaná a samotný žalovaný by o nej nemal žiadnu vedomosť, bolo by nelogické, aby zamestnankyňa žalovaného zaslala súpis k fakturácii. Žalobca považoval za zavádzajúcu informáciu aj tvrdenie vyplývajúce z dokumentu označeného ako „Vrátenie faktúry“ zo dňa 15. 01. 2018, kde žalovaný na svoju obranu uvádza, že vykonanie prepravy, na základe ktorého bola vystavená faktúra č. 1020170061, si samotný žalobca objednal u C. E. - I., U. B. XXXX/XX, G.. Žalobca nikdy s touto osobou neobchodoval a táto osoba si u žalobcu nikdy žiadnu prepravu neobjednala. Žalobca vykonával prepravy pre žalovaného v mesiacoch september a október 2017, na základe ktorých vystavil faktúru č. 1020170061, zo záznamov o výkone vozidla vyplýva, že boli podpísané p. E., avšak zamestnancom spoločnosti žalovaného.
10) Na preukázanie svojich tvrdení pripojil žalobca k písomnému vyjadreniu k odporu listinné dôkazy, a to: E-mail U.. P. V. zo dňa 29 11. 2017 vrátane prílohy k e-mailu - Súpis vykonaných prác za mesiac november 2017, Záznamy o výkone vozidla zo septembra a októbra 2017 a Vrátenie faktúry žalovaným žalobcovi zo dňa 15. 01. 2018 (na č. l. 41 - 45 p. v.).
11) Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zo dňa 11. 03. 2019 (na č. l. 55 p. v.) tvrdil, že žalobca vo svojom vyjadrení žiadnym spôsobom nepreukazuje založenie obchodnoprávneho vzťahu medzi ním a žalovaným. Vznik obchodnoprávneho vzťahu odôvodňuje Sprievodným listom zo dňa 29. 11. 2017, adresovaným žalovanému, v ktorom však poukazuje na dohodu medzi p. E. a p. F.. Predmetný „sprievodný list k faktúre“ nemôže v žiadnom prípade predstavovať dokument zakladajúci obchodnoprávny vzťah medzi žalobcom a žalovaným a v žiadnom prípade pod ním nemôže byť subsumovaný úkon uzatvorenia zmluvy. Z priloženej e-mailovej komunikácie žalobcom je zrejmé, že s meritom veci nesúvisí tak isto, ako aj ďalšie doklady doložené žalobcom do konania. Ani súpis k fakturácii zaslaný žalovaným žiadnym spôsobom nekorešponduje s ďalšími dokladmi predloženými do konania. Súpis nie je podpísaný osobou oprávnenou konať za spoločnosť žalovaného, nie je ani na hlavičkovom papieri žalovaného a ani žiadnym spôsobom nepreukazuje súvislosť s predmetnou vecou a ani osobou žalovaného. Tento súpis je zjavne vyhotovený za obdobie 11/2017, čiže by malo ísť o akési úkony za mesiac november 2017. Naproti tomu žalobca do konania predkladá tzv. stazky, a to jednu za obdobie od 22. 09. 2017 do 29. 09. 2017 a druhú za obdobie od 03. 10. 2017 do 30. 10. 2017. Už na prvý pohľad je zrejmé, že dátumy na stazkách a obdobie, za ktoré je vyhotovený súpis, nie sú totožné. Zároveň nie je totožná ani hodinová sadzba uvedená v súpise a v uvedených stazkách. Takisto zápisy na stazkách žiadnym spôsobom nekorešpondujú s údajmi na žalobcom vystavenej faktúre, čím je založený faktický rozpor medzi žalobcom predloženými dôkazmi. Okrem toho, na oboch stazkách chýbajú podstatné náležitosti, ktoré sa obvykle v preprave uvádzajú. Podľa názoru žalovaného, žalobcom predložené doklady sú zmätočné, nepreukazujú, že by si žalovaný od žalobcu ním vyfakturované služby objednal a takisto nepreukazujú, že by žalobca tieto práce vykonal. Žalobca v predmetnom konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď žiadny z dôkazov, ktoré do konania predložil, nepreukazuje vznik obchodnoprávneho vzťahu medzi ním a žalovaným. Z uvedeného dôvodu preto
navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania v prospech žalovaného v celom rozsahu.
12) Právny zástupca žalobcu trval v konaní pred súdom na podanej žalobe v celom rozsahu. V priebehu súdneho konania produkoval ďalšie listinné dôkazy, ktorými preukazoval, aká bola medzi stranami zaužívaná obchodná prax. Predložil do súdneho spisu: Faktúru č. 1020170010 splatnú dňa 13. 04. 2017 v sume 5.700,- Eur, Objednávku č. 20170078 zo dňa 20. 03. 2017, E-mail žalovaného zo dňa 06. 04. 2017, ktorým zaslal žalobcovi súpis k fakturácii za mesiac marec 2017 a Výpis z účtu o úhrade dlžnej sumy žalovaným; Faktúru č. 1020170013 splatnú dňa 15. 05. 2017 v sume 7.794,96 Eur, Objednávku č. 20170079 zo dňa 07. 04. 2017, E-mail žalovaného zo dňa 03. 05. 2017, ktorým zaslal žalobcovi súpis k fakturácii za mesiac apríl 2017 a Výpis z účtu o úhrade dlžnej sumy žalovaným; Faktúru č. 1020170024 splatnú dňa 28. 07. 2017 v sume 4.608,83 Eur, Objednávku č. 20170134 zo dňa 01. 06. 2017, E-mail žalovaného zo dňa 27. 07. 2017, ktorým zaslal žalobcovi súpis k fakturácii za mesiac júl 2017 vrátane poznámky „prosím priložiť k faktúre potvrdený súpis aj objednávku (netreba stazky)“ a Výpis z účtu o úhrade dlžnej sumy žalovaným; Faktúru č. 1020170029 splatnú dňa 14. 09. 2017 v sume 902,63 Eur, Objednávku č. 20170149 zo dňa 01. 08. 2017, E-mail žalovaného zo dňa 15. 08. 2017, ktorým zaslal žalobcovi súpis k fakturácii za mesiac august 2017 a Výpis z účtu o úhrade dlžnej sumy žalovaným (tieto listinné dôkazy sa nachádzajú vo Veľkej prílohovej obálke, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto súdneho spisu). Aj v týchto prípadoch žalovaný zasielal žalobcovi z rovnakej e-mailovej adresy potvrdzované súpisy prác tak, ako je to aj v súdenom prípade a žalovaný bez problémov uhradil žalobcovi vyúčtované výkony. Právny zástupca žalobcu tiež tvrdil, že čo sa týka záznamov, tlačív, záznamov o výkone vozidla, ktoré do konania predložil žalovaný, tak vozidlá, ktoré vykonávali predmetné nakládky, boli vo vlastníctve žalobcu a teda aj tzv. stazky, ktoré predložil do konania žalobca, sú tlačivá žalobcu. Ku skutočnostiam ohľadne Sprievodného listu zo dňa 29. 11. 2017, na podklade ktorého žalobca žalovanému fakturoval, navrhol výsluch samotného konateľa žalobcu, ako aj konateľa žalovaného (ako strán sporu) s tým, aby boli spolu konfrontovaní a zároveň aj svedkyne U.. P. V., v tom čase zamestnankyne žalovaného.
13) Štatutárny zástupca žalobcu v konaní pred súdom tvrdil, že podľa predložených staziek za mesiace september a október 2017 vykonal pre žalovaného nahŕňanie, ale aj nakládku štrku v celkovom počte odpracovaných hodín 126 a v sadzbe dohodnutej so žalovaným vo výške 50,- Eur/hod. Konateľ žalovaného (V. P.) videl stazky na nakladač, avšak nebol ochotný uhradiť cenu výkonov tak, ako boli skutočne vykonané a po ústnej dohode so žalobcom bol ochotný zaplatiť žalobcovi len 80 hodín po 40,- Eur. Preto žalobca pristúpil na takýto výslovný ústny návrh konateľa žalovaného a účtoval len 80 hodín po 40,- Eur (plus k tomu príslušnú DPH). Následne žalobca obdržal od U.. P. V. e-mail zo dňa 29. 11. 2017, ktorého prílohu tvoril súpis k nakladaču za 11/2017 a ktorý obsahoval aj inštrukciu, aby žalobca napísal k faktúre aj sprievodný list, nakoľko bez sprievodného listu nebude faktúra akceptovaná. Štatutárny zástupca žalobcu tiež objasnil, že je pravda, že na stavbe v predchádzajúcom období jednal s p. E., ktorý pracoval pre spoločnosť žalovaného a s ktorým bola dohoda na 50,- Eur za hodinu, ale ohľadne výkonov za mesiace september a október 2017 jednal vyslovene s konateľom žalovaného, s ktorým sa dohodol na stiahnutí hodín na 80 a aj na stiahnutí ceny na 40,- Eur za hodinu. Takže p. E. so súdeným prípadom už nič nemal spoločné, pretože toto bola dohoda výslovne medzi konateľom žalobcu a konateľom žalovaného. Štatutárny zástupcu žalobcu už len dodal, že konateľ žalovaného mu výslovne povedal, že mu faktúru uhradí, keď práce dokončí a nakoniec sa tak nestalo. 14) Právny zástupca žalovaného sa v konaní pred súdom pridržiaval všetkých doterajších vyjadrení zaslaných súdu v tomto konaní. Zároveň predložil súdu na založenie do spisu rozsudok tunajšieho súdu č. k. 62Cb/72/2018-130 zo dňa 08. 04. 2019, ktorým bolo už rozhodnuté obdobné konanie a súd žalobu zamietol. V spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho č. k. 41Cob/106/2019-201 zo dňa 29. 01. 2020, ktorý odvolanie žalobcu odmietol, citované rozhodnutie súdu prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť. Takisto predložil súdu ako vzor tlačivo žalovaného „Záznam o výkone vozidla“, ktoré podľa jeho názoru mal žalobca v záväzkovom vzťahu používať a dať si ho žalovanému aj podpísať (tieto listinné dôkazy sa nachádzajú vo VPO). Právny zástupca žalovaného ďalej v písomnom vyjadrení zo dňa 29. 06. 2020 (na č. l. 118 p. v.) uviedol, že p. E. vykonával prácu pre žalovaného ako fyzická osoba - podnikateľ a preto nemožno vylúčiť ani možnosť, že žalobca si objednal vykonanie prác s p. E. a nie so žalovaným. Sám žalobca uviedol v sprievodnom liste k faktúre, že k zmene hodinovej sadzby došlo na základe ústnej dohody s p. E.. Žalovaný nespochybňuje, že p. E. spolupracoval so žalovaným a vykonával pre neho práce ako fyzická osoba - podnikateľ, ktoré si
následne vyfakturoval, avšak tieto skutočnosti nevylučujú možnosť, že p. E. vykonával činnosť, resp. spolupracoval aj s inými osobami, napr. žalobcom.
15) Svedkyňa U.. P. V., ktorá v rozhodnom období pracovala u žalovaného ako administratívny pracovník, ktorej náplňou bola v podstate kontrola odvezených ton štrku, vo svojej výpovedi pred súdom potvrdila, že mesačné súpisy k fakturácii vystavovala na základe súpisov dodaných z váhy v lome a vážnych lístkov. Výkony s nakladačom mali na starosti zamestnanci žalovaného, prípadne externí zamestnanci, ktorí mali kontrolovať výkon, či v hodinách alebo či to reálne urobil. Súpisy odsúhlasovala svedkyňa vyslovene s váhou a potom s jednotlivými subdodávateľmi; tieto súpisy boli na serveri a či už účtovníčka alebo aj vedenie spoločnosti si ho mohlo pozrieť; to bolo zdieľané. Svedkyňa tiež uviedla, že vystavovala súpisy aj na základe hodinových sadzieb; na základe staziek, čo jej doručili buď subdodávatelia, prípadne boli odsúhlasené zamestnancami žalovaného alebo externými zamestnancami - živnostníkmi. V prípade, že sa faktúry vracali alebo ponižovali, bolo to tak na základe rozhodnutia vedenia. Svedkyňa si nepamätala, či jej žalobca k mesačnému súpisu zasielal aj záznamy o výkone vozidla, ale skôr áno, lebo „hodinovka“ určite ide cez záznam o výkone vozidla; nemá sa to inak ako preukázať, len vypísaním a potvrdením, resp. podpísaním.
16) Právny zástupca žalobcu zotrval v rámci záverečnej reči na žalobnom návrhu v celom rozsahu, ako aj na všetkých písomných vyjadreniach a ústnych prednesoch. Podľa jeho názoru, svedecká výpoveď U.. P. V., rovnako aj obchodná prax zaužívaná medzi stranami sporu preukazujú dôvodnosť žalobcovho nároku. Poukázal i na právoplatné rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn. 64Cb/19/2018 (nachádza sa vo VPO), v ktorom súdnom konaní sa jednalo o totožné strany konania, rovnako i o totožný, resp. obdobný predmet sporu a súd žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel. Nárok žalobcu považoval právny zástupca žalobcu za dôvodný a navrhol, aby súd žalobnému návrhu vyhovel v celom rozsahu a zaviazal stranu žalovaného k náhrade trov konania.
17) Právny zástupca žalovaného v rámci záverečnej reči uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s tým, čo bolo zo strany žalovaného uvedené jednak na všetkých pojednávaniach, ako aj vo všetkých písomných prednesoch v tejto právnej veci. Žalovaný žiada súd, aby žalobu žalobcu zamietol v plnom rozsahu.
18) Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
19) Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
20) Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
21) Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
22) Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, § 369a a § 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
23) Podľa § 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, výška paušálnej náhrady nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 Eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
24) Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi sporovými stranami došlo k ústnemu uzavretiu takej zmluvy, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy v Obchodnom zákonníku, avšak zmluvné strany si dostatočne určili predmet svojich záväzkov. Záväzkom žalobcu bolo vykonať v prospech žalovaného v mesiacoch september a október 2017 nahŕňanie a nakládku štrku vlastným nakladačom a záväzkom žalovaného bolo zaplatiť žalobcovi za poskytnuté služby dohodnutú cenu vo výške 40,- Eur (bez DPH) za jednu hodinu, spolu za 80 hodín výkonu prác. Ďalej mal súd preukázané, že žalobca poskytol žalovanému dohodnuté služby v mesiacoch september a október 2017 a dohodnutú odplatu vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 1020170061 zo dňa 29. 11. 2017, splatnou dňa 13. 12. 2017 vo výške 3.840,- Eur (s DPH), ktorej prílohu tvorili Sprievodný list k faktúre zo dňa 29. 11. 2017 a žalovaným potvrdený súpis prác za mesiac november 2017. Napokon mal súd preukázané, že žalovaný dlžnú sumu 3.840,- Eur žalobcovi v lehote splatnosti neuhradil a neurobil tak ani ku dňu rozhodovania súdom. Tieto skutočnosti mal súd preukázané jednak z listinných dôkazov predložených žalobcom (Sprievodný list k faktúre zo dňa 29. 11. 2017, Faktúra č. 1020170061 splatná dňa 13. 12. 2017 v sume 3.840,- Eur, Súpis výkonov za mesiac november 2017 vyhotovený žalovaným a doručený žalobcovi e-mailom dňa 29. 11. 2017 a Záznamy o výkone vozidla za obdobie od 22. 09. 2017 do 29. 09. 2017 a za obdobie od 03. 10. 2017 do 30. 10. 2017), jednak z výpovede žalobcu ako strany sporu a jednak z výpovede svedkyne U.. P. V., vtedajšej zamestnankyne žalovaného. Súd o takto žalobcom produkovaných dôkazoch nemal žiadne pochybnosti.
25) Obranu žalovaného v konaní, že medzi stranami sporu nedošlo k uzatvoreniu písomnej ani ústnej dohody a že faktúra bola žalobcom vystavená svojvoľne, bez právneho nároku a jej odôvodnenosť nie je žalobcom žiadnym spôsobom preukázaná, že žalobca pri vyúčtovaní ceny služieb nepostupoval v zmysle čl. 5 VOP žalovaného a preto mu nárok uplatnený žalobou nevznikol, považoval súd za účelovú z nasledovných dôvodov: Súd v konaní prihliadol na vlastné tvrdenia žalobcu o skutkových okolnostiach svedčiacich o uzatvorení ústnej dohody medzi ním a konateľom žalovaného o znížení počtu hodín na 80 a ceny za jednu odpracovanú hodinu vo výške 40,- Eur. Ako vyplynulo z výpovede konateľa žalobcu, konateľ žalovaného videl záznamy o výkone vozidiel v mesiacoch september a október 2017, s počtom hodín, ako aj s cenou za jednu hodinu nesúhlasil, sám navrhol počet hodín 80 a cenu 40,- Eur za hodinu, s čím konateľ žalobcu súhlasil, pristúpil na návrh žalovaného a následne došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy medzi stranami sporu. Logicky na tento právny úkon zmluvných (sporových) strán nadväzuje aj ich následné správanie sa, keď zamestnankyňa žalovaného U.. P. V. dňa 29. 11. 2017 doručila žalobcovi e-mail spolu s prílohou Súpis k nakladaču 11/2017, v ktorom prosila žalobcu napísať sprievodný list k faktúre, inak nebude faktúra akceptovaná. Z uvedeného súd vyvodil, že zmluvné (sporové) strany uzavreli zmluvu, na základe ktorej dospeli ku konsenzu, že žalobca poskytol v prospech žalovaného nahŕňanie a nakládku štrku v počte odpracovaných 80 hodín a žalovaný sa zaviazal poskytnúť mu odplatu vo výške 40,- Eur za hodinu. Svedkyňa U.. P. V. pripustila, že žalobca zaslal žalovanému záznamy o výkone vozidla a potvrdila, že faktúry sa znižovali na základe rozhodnutia vedenia. Z uvedeného je potom zrejmé, že ak došlo k zníženiu fakturácie žalobcu, muselo to byť s vedomím vedenia spoločnosti; v súdenom prípade na základe ústnej dohody konateľa spoločnosti žalobcu s konateľom spoločnosti žalovaného, keď konateľ žalobcu pristúpil na podmienky predložené konateľom žalovaného, že skutočný výkon prác za predtým dohodnutú hodinovú odplatu (50,- Eur) mu nie je ochotný uhradiť. Na základe takejto ústnej dohody (zmluvy) medzi stranami sporu už bolo, podľa názoru súdu, nadbytočné, aby žalobca pri tejto konkrétnej fakturácii výkonov postupoval podľa úpravy uvedenej vo VOP žalovaného, keď žalobca akceptoval inštrukcie samotného žalovaného zaslané e-mailom dňa 29. 11. 2017, ako má pri fakturácii postupovať. Súd mal v konaní preukázané, že žalobca postupoval v intenciách e-mailu žalovaného zo dňa 29. 11. 2017. Vzhľadom na skutočnosť, že konatelia obidvoch sporových strán sa ústne dohodli na počte hodín a odmene za jednu hodinu, tvrdenia žalovaného o tom, že žalobca mohol uzavrieť dohodu s p. E. o výkone prác, sa v súdnom konaní nepotvrdili, resp. tieto boli vyvrátené vlastnými tvrdeniami žalobcu o skutkových okolnostiach svedčiacich o uzatvorení ústnej dohody práve medzi ním a konateľom žalovaného.
26) Žalovaný v súdnom konaní skutkové tvrdenia žalobcu výslovne nepoprel, ani na jedno pojednávanie vo veci samej sa nedostavil a s konateľom žalobcu sa nekonfrontoval a neuviedol tiež žiadne vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach; s výnimkou tvrdenia, že žalobca nepostupoval v zmysle čl. 5 VOP žalovaného, v čom dal žalovanému za pravdu tunajší súd v obdobnej veci v právoplatne
skončenom konaní vedenom pod sp. zn. 62Cb/72/2018, v ktorom žalobu žalobcu zamietol. Ako už súd vyššie uviedol, v súdenom prípade - po ústnej dohode konateľov obidvoch sporových strán a následnom doručení e-mailu žalobcovi zo dňa 29. 11. 2017 - už bolo nadbytočné, aby žalobca pri fakturácii postupoval podľa úpravy uvedenej vo VOP žalovaného. K žalovaným predloženému súdnemu rozhodnutiu súd uvádza, že v tomto súdnom konaní - sp. zn. 60Cb/8/2019 - bola skutková, právna a nadväzujúca dôkazná situácia odlišná, ako v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 62Cb/72/2018 a preto argumentácia žalovaného závermi tohto súdneho rozhodnutia neprichádzala do úvahy.
27) Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, s poukazom na citované zákonné ustanovenia, ako aj na všetky skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, považoval súd žalobu za dôvodnú a preukázanú; procesnú obranu žalovaného za účelovú a preto žalobcovi v celom rozsahu vyhovel. Súd priznal žalobcovi popri istine 3.840,- Eur i zákonný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.840,- Eur od 14. 12. 2017 do zaplatenia teda tak, ako sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku. Priznaná výška úrokovej sadzby je v súlade s ustanovením § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, t.j. 0,00 % plus 9 % ročne. Zároveň priznal súd žalobcovi i paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur v zmysle ustanovenia § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z.
28) O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi ako strane v spore úspešnej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, t.j. v rozsahu 100 % voči žalovanému, ktorý v spore úspešný nebol. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia (ktorým sa konanie končí), samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica (§ 355 ods. 1 v spojení s § 362 ods. 1 CSP). Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).