Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoE/23/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Ľuboslava Vanková a JUDr. Daša Kontríková, v exekučnej veci oprávnenej: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, IČO: 30 807 484, Ul. 29. Augusta č. 8-10, Bratislava, adresa na doručovanie: Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, ul. Vl. Clementisa 24/A, Trnava, proti povinnej: DRIN, s. r. o., IČO: 36 250 473, Diakovce 276 (ex offo výmaz z OR SR dňa 07.04.2016), vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Peter Stano, Michalská 7, Trnava, pod sp. zn. EX 2245/12, o vymoženie sumy 81,60 Eur a trov exekúcie, o zastavení exekúcie, na odvolanie oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Trnava, č. k. - 11 zo dňa 10. januára 2019, takto

rozhodol:

I. Odvolanie sa o d m i e t a .

II. Súdnemu exekútorovi sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom exekúciu zastavil a II. výrokom priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenej, pričom o výške náhrady trov exekúcie rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ustanovenia , , , , veta prvá a druhá, , veta prvá a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“ alebo „Exekučný poriadok“), a , (ďalej len „“). Svoje rozhodnutie vecne odôvodnil tým, že z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trnava, oddiel Sro, vložka č. 13639/T súd zistil, že počas vykonávania exekúcie nastali skutočnosti znemožňujúce jej ďalšie pokračovanie, a to zánik povinnej - obchodnej spoločnosti DRIN, s.r.o., IČO: 36 250 473, Diakovce 276, ktorá bola ex offo vymazaná z Obchodného registra dňa 07.04.2016. Tým došlo k zániku povinnej v zmysle ustanovenia a k strate spôsobilosti mať práva a povinnosti, a teda zároveň spôsobilosti byť účastníkom konania. Exekučné súdy sú povinné skúmať, z akého dôvodu došlo k ex offo výmazu povinného z obchodného registra. Ide o skutočnosť rozhodujúcu pre určenie dôvodu zastavenia exekúcie v zmysle Exekučného poriadku a pre následné rozhodnutie o trovách konania. V zmysle právneho názoru vysloveného v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozhodnutia sp. zn. a sp. zn. ), ak však bol povinný zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku, teda zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Súd zistil, že právoplatným uznesením Okresného súdu Trnava č. k. zo dňa 28.07.2015, súd zrušil obchodnú spoločnosť: DRIN, s.r.o., IČO: 36 250 473, Diakovce 276 bez likvidácie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.03.2016. Súd po preštudovaní spisového materiálu dospel k záveru, že je potrebné zastaviť exekúciu v zmysle Exekučného poriadku pre nemajetnosť

povinnej vzhľadom na to, že povinná bola zrušená bez likvidácie podľa . Nakoľko exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie, o nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie súd rozhodol podľa Exekučného poriadku, Exekučného poriadku, Exekučného poriadku a tak, že súdny exekútor má voči oprávnenej nárok na náhradu trov exekúcie, pričom o ich výške rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník ( ) po právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnená. V odvolaní uviedla, že do dňa výmazu obchodná spoločnosť ako právnická osoba môže vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Právna subjektivita právnickej osoby výmazom z obchodného registra končí. Povinná svojim zánikom stratila spôsobilosť na práva a povinnosti, t.j. aj spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania. Zánik povinnej ako právnickej osoby bez právneho nástupcu by mal súd považovať za neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, ktorý bráni výkonu exekúcie, t.j. má za následok neprípustnosť exekúcie, a preto je potrebné, resp. by mal súd exekúciu zastaviť v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Oprávnená v odvolaní nesúhlasila s tým, aby bola zaviazaná na náhradu trov exekúcie. Nemožno totiž klásť na ťarchu oprávnenej, že došlo k zániku povinnej, keďže bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie nebola nemajetnosť povinnej, ale strata jej spôsobilosti byť účastníkom konania. V danom prípade sa exekučné konanie začalo dňa 16.05.2012 a k výmazu povinnej z obchodného registra došlo dňa 07.04.2016. Nebolo preto možné od oprávnenej očakávať, že mohla predvídať zánik povinnej, ani predpokladať, že počas tejto doby nebude jej pohľadávka vymožená. V súvislosti s nárokmi súdneho exekútora v exekučnom konaní poukázala na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24.01.2008 a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 22.10.2008. Oprávnená navrhovala, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že vyhlási exekúciu za neprípustnú a oprávnenej neuloží povinnosť na náhradu trov exekúcie.

3. Súdny exekútor k odvolaniu oprávnenej uviedol, že v danej veci je zrejmé, že povinná zanikla v priebehu konania výmazom z obchodného registra bez likvidácie z dôvodu nedostatku majetku. Zániku povinnej a jej strate spôsobilosti na právne úkony teda predchádzala skutočnosť, že povinná ako dlžník bola nemajetná, a preto práve nedostatok jej majetku bol v príčinnej súvislosti s jej zánikom. Z uvedeného dôvodu súd pri zastavení exekúcie postupuje v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, keď nie výmaz povinnej je dôvodom na zastavenie exekúcie, ale jej nemajetnosť, v dôsledku ktorej nemožno v exekúcii pokračovať. Súdny exekútor poukázal na ustanovenie § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku a žiadal, aby bola na náhradu trov exekúcie zaviazaná oprávnená.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( a Exekučného poriadku), skôr ako pristúpil k meritórnemu preskúmaniu veci na základe podaného odvolania, zaoberal sa otázkou, či je odvolanie proti výroku I. napadnutého uznesenia o zastavení exekúcie prípustné.

5. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

6. Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom k 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

7. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa , proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

9. Podľa , odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

10. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

11. Pri posúdení otázky, či odvolanie účastníka smeruje len proti dôvodom rozhodnutia, je rozhodujúci obsah podania, ktorým sa rozhodnutie napáda ( ). Obvyklé je, že ak odvolateľ napáda výrok rozhodnutia, napáda spravidla aj jeho odôvodnenie; podmienkou však je, aby to urobil vždy aj s výrokom rozhodnutia. Kritériom pre posúdenie, či ide len o odvolanie proti dôvodom rozhodnutia, je zhodnotenie, či prípadným vyhovením odvolania by (ne)bol dotknutý aj výrok napadnutého rozhodnutia (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25.01.2012).

12. Pokiaľ ide o výrok I. napadnutého uznesenia, z obsahu spisového materiálu vyplýva, že oprávnená v podanom odvolaní nesúhlasí s dôvodom zastavenia exekúcie. Podľa oprávnenej mal súd prvej inštancie exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu zániku povinnej bez právneho nástupcu, čo predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu nemajetnosti povinnej. Vzhľadom na obsah odvolania oprávnenej je zrejmé, že oprávnená nerozporuje zastavenie exekúcie. Namieta len dôvod, na základe ktorého súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Tzn. odvolanie oprávnenej smeruje len voči dôvodom výroku o zastavení exekúcie.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( a Exekučného poriadku), skôr ako pristúpil k meritórnemu preskúmaniu veci na základe podaného odvolania, zaoberal sa otázkou, či je odvolanie proti výroku II. napadnutého uznesenia o náhrade trov exekúcie prípustné.

14. Podľa , proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

15. Podľa , odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa a , návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

16. Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

17. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

18. Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013 proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa bolo odvolanie prípustné. Avšak novelou Exekučného poriadku s účinnosťou od 1. novembra 2013 zákonodarca prípustnosť odvolania voči výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa Exekučného poriadku vylúčil. Pokiaľ teda

Exekučný poriadok (a ani iný právny predpis) výslovne neuvádza, že proti rozhodnutiu súdu o trovách exekúcie je prípustné odvolanie, nie je takéto odvolanie prípustné.

19. Nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané dňa 10. januára 2019, nebolo proti výroku o trovách exekúcie možné podať odvolanie. Prípustnosť podať odvolanie v danom prípade nemôže vzniknúť ani na základe nesprávneho poučenia súdu prvej inštancie.

20. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade odvolanie proti výroku I. napadnutého uznesenia podala oprávnená čo do odôvodnenia výroku napadnutého uznesenia, pričom s poukazom na ustanovenie takéto odvolanie nie je prípustné a zároveň podala odvolanie aj proti výroku II. o náhrade trov exekúcie, proti ktorému odvolanie taktiež nie je prípustné, odvolací súd odvolanie oprávnenej v zmysle ustanovenia odmietol.

21. Výsledok odvolacieho konania obdobný jeho zastaveniu zavinila oprávnená. Principiálne by preto bolo namieste priznanie náhrady trov odvolacieho konania protistrane (v tomto prípade povinnej a súdnemu exekútorovi). Pokiaľ ide o náhradu trov odvolacieho konania povinnej, odvolací súd konštatuje, že nakoľko povinná nemá právnu ani procesnú subjektivitu, v odvolacom konaní tak reálne nemohla vykonať žiaden úkon. Keďže neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by sa dali na daný prípad použiť (hoci aj analogicky), odvolací súd aplikujúc rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania povinnej podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyslenej normy, že ak účastník nemá subjektivitu - neexistuje, je v súlade s základných princípov zakotvujúcich procesnú ekonómiu, nerozhodnúť o jeho nároku na náhradu trov konania. Rozhodnutie o nepriznaní nároku neexistujúcemu subjektu by bolo totiž zjavne nerozumné. Čo sa týka náhrady trov odvolacieho konania súdneho exekútora, v jeho prípade možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že mu v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli ( a contrario i za použitia analógie podľa ).

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).