Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/341/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Maximovej a sudcov JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobkyne: P. M., nar. X.X.XXXX, bytom A. 2, XXX XX Košice, právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Marcel Jurko, advokát, s.r.o. so sídlom Dominikánske námestie 11, 040 01 Košice, IČO: 36 863 408, proti žalovanému: J., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 23. februára 2018, č. k. -296

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne P. M., rod. V., nar. X.X.XXXX a žalovaného J. M., rod. M., nar. XX.X.XXXX k nehnuteľnosti - bytu č. XX, 6. posch., vchod č. X obytného domu, súp. č. XXXX, stojaceho na parcele č. XXXX a k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti XXX/XXXXX-in na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX pre okres K. I, obec K. - B. O., kat. úz. N. O. a prikázal nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalobkyne P. M., rod. V. (I) a žalobkyni uložil povinnosť na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva zaplatiť žalovanému sumu XX.XXX,- Z. do XX dní od právoplatnosti rozsudku (II). D. priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu XX%, ktoré boli spojené so znaleckým dokazovaním (J.). D. rozhodol, že štátu náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznáva (IV), že štátu priznáva náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 5,- Eur (V) a že v zostávajúcom rozsahu žiadna sporová strana nemá právo na náhradu trov konania (VI).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti - bytu č. XX, nachádzajúcemu sa na 6. posch., vo vchode č. X obytného domu, súp. č. XXXX, stojaceho na parcele č. XXXX a k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti XXX/ XXXXX-in na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, pre okres K. I, obec K. - sídlisko O., kat. územie N. O.. Celú spornú nehnuteľnosť navrhla prikázať do svojho výlučného vlastníctva a zaviazať ju zaplatiť žalovanému titulom vyporiadania finančnú náhradu vo výške 500.000,- Sk (16.596,96 Eur). Súd prvej inštancie skutkovo vyšiel zo zistenia, že predmetný byt bol nadobudnutý počas trvania manželstva strán sporu, ktoré uzavreli 8. novembra 1980. Po rozvode manželstva (rozsudkom Okresného súdu Košice I z 18. novembra 2002, č. k. -36, ktorý nadobudol právoplatnosť 28. januára 2003) nedošlo v lehote troch rokov od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou a ani nebol podaný návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov na súde, čo malo za následok,

že predmetný byt je v podielovom spoluvlastníctve strán sporu. Podiely strán sporu, teda žalobkyne a žalovaného na nehnuteľnosti sú rovnaké. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že žalovaný (v pozícii žalobcu) sa domáhal voči žalobkyni (v pozícii žalovanej) v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. určenia, že je výlučným vlastníkom 3-izbového bytu č. XX na A. X v K., zapísaného na LV č. XXXX, kat. územie N. O., parc. č. XXXX, pod súpisným č. XXXX, teda nehnuteľnosti, ktorej zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je predmetom tohto konania. Okresný súd Košice I rozsudkom z 11. apríla 2014, č. k. -301 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 24. septembra 2015, ktorý nadobudol právoplatnosť 24. novembra 2015, návrh zamietol.

3. Prvoinštančný súd poukázal na ust. , , , , , , (ďalej len „“) s tým, že uvedený zákon zakotvuje právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v prípade, ak nedôjde k jeho zrušeniu dohodou medzi spoluvlastníkmi, pričom toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. V danom prípade žalobkyňa toto svoje právo využila. Žalovaný síce so žalobou žalobkyne nesúhlasil, jeho nesúhlas so žalobou vyplýva zo skutočností tvrdených v jeho písomnom vyjadrení k žalobe, ktoré podľa názoru súdu svedčia o tom, že v spolužití strán sporu v jednom byte po zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozvodom ich manželstva nastávajú konflikty a vznikajú ďalšie nezhody medzi nimi. Navyše, žalovaný nerozporoval a súd vzal za preukázanú tú skutočnosť, že žalovanému po rozvode manželstva vznikali dlhy, ktoré boli oprávnenými uplatnené v rôznych exekučných konaniach voči žalovanému a žalobkyňa v záujme, aby nedošlo ku strate vlastníckeho práva k predmetnému bytu kvôli dlhom žalovaného, uhradila dlhy žalovaného, čím dokonca zabránila aj dražbe bytu. Žalovaný taktiež v priebehu sporu nerozporoval tú skutočnosť, že žalobkyňa riadne platila vo výške 1 zálohové platby za užívanie bytu, pričom žalovaný, ktorý byt reálne užíva, svoju povinnosť hradiť náklady za užívanie bytu vo výške 1 neplnil. Žalovaný iba tvrdil, že od roku 2004 platí za plyn a elektrinu v sume 43,- Eur mesačne a od roku 1998 daň za byt 12,- Eur ročne a za bežnú údržbu bytu, avšak akú sumu ročne na túto vynakladal, súdu uviesť nevedel. Žalobkyňa navrhla po zrušení podielového spoluvlastníctva prikázať celú nehnuteľnosť - byt do jej výlučného vlastníctva, s ktorým návrhom žalovaný nesúhlasil, avšak ani nenavrhoval po zrušení podielového spoluvlastníctva prikázať nehnuteľnosť do jeho výlučného vlastníctva. Žalobu žalobkyne súd považoval za dôvodnú, preto zrušil podielového spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k vyššie uvedenej nehnuteľnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa ( ) žalovaný v spore netvrdil a ani ich existencia nebola preukázaná.

4. Súd prvej inštancie postupoval v súlade s ustanovením tak, že postupne skúmal spôsoby vyporiadania, ktorých poradie ustanovenie upravuje a ktoré poradie je pre súd záväzné. Nakoľko v tomto prípade bola predmetom podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosť

- byt, bolo treba dôsledne preveriť predovšetkým možnosti reálneho rozdelenia spoločnej veci na dve, či viac samostatných vecí. Po zistení, že reálne rozdelenie 3-izbového bytu v obytnom dome nie je možné, prvoinštančný súd skúmal druhý spôsob vyporiadania, prikázanie spoločnej veci za náhradu niektorému zo spoluvlastníkov. Žalobkyňa prejavila záujem o prikázanie nehnuteľností do svojho výlučného vlastníctva s tým, že by žalovanému vyplatila náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel. Žalovaný prikázanie nehnuteľností do svojho vlastníctva nežiadal. Vzhľadom na uvedené, a najmä vzhľadom na účelné využitie predmetnej nehnuteľnosti, keď žalobkyňa platí náklady spojené s jej užívaním, prikázal jej súd nehnuteľnosť do vlastníctva. Povinnosť žalobkyne zaplatiť náhradu za spoluvlastnícky podiel žalovanému nebola v spore žalovaným spochybnená a preto súd prvej inštancie žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu za spoluvlastnícky podiel v sume 37.700,- Eur. Pri určení výšky primeranej náhrady vychádzal zo všeobecnej hodnoty bytu, stanovenej znaleckým posudkom č. 49/2017, vypracovaným znalcom Ing. M. D., keďže závery znaleckého posudku o určení všeobecnej hodnoty bytu strany sporu nenamietali. Pri rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu medzi stranami sporu i vo vzťahu k štátu, vychádzal z pomerného úspechu strán [čl. 4 ods. 1, , v spojení s ust. , , (ďalej len „“)]. Konštatoval, že konanie sa viedlo v záujme žalobkyne a žalovaného a preto pomer úspechu a neúspechu oboch v tomto spore predstavuje 50%. Žalobkyni vznikli trovy konania, ktoré boli spojené so znaleckým dokazovaním, keďže uhradila preddavok na znalečné v sume 180,- Eur, priznal jej náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 50% zo zaplateného preddavku za znalečné. V konaní vznikli trovy štátu titulom znalečného vo výške 190,- Eur, ktoré bolo hradené z preddavku zloženého žalobkyňou vo výške 180,- Eur a v zostávajúcej časti vo výške 10,- Eur preddavkovo z finančných prostriedkov štátu.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie s tým, že s rozhodnutím vo všetkých výrokoch nesúhlasí. Podľa názoru odvolateľa sudkyňa porušila zákon, nakoľko k vyhláseniu rozsudku došlo na pojednávaní konanom 23. februára 2018, rozsudok mal byť preto doručený najneskôr 25. marca 2018. Nesúhlasí tiež s alibistickým prístupom vo forme zaslania tak závažného dokumentu bez toho, aby to bolo vopred oznámené, či dokonca oboma stranami dohodnuté. Obzvlášť za situácie, kedy ešte v nedávnej minulosti portál čelil veľkým problémom ohľadne zabezpečenia svojej prevádzky a v podstate niekoľko mesiacov bol nefunkčný a na opätovné prihlásenie sa k jeho službám bolo, a stále je, potrebné znovuvydanie príslušného prístupového kľúča na elektronickom čipe osobného dokladu. Ak si teda sudkyňa neuvedomila potrebu overenia si schopnosti žalovaného prihlásiť sa, a teda prístupu k takto odosielaným správam, je viac než zarážajúce, s akou neotrasiteľnou istotou tento akt realizovala. Žalovaný nechápe, načo sa v spise nachádza niekoľko výtlačkov rozsudku, ak sa vôbec neunúvala odoslať ich tam, kam odoslané mali byť. Žalovanému nie je jasné, na základe akých nezvratných skutočností a dôkazov dospel súd prvej inštancie k rozhodnutiu v prvom výroku, či na báze lží a zavádzajúcich tvrdení žalobkyne a jej právneho zástupcu? Tvrdenia o možnostiach získania prostriedkov na úhradu súdom stanovenej čiastky pre vyrovnanie podielu protistrane považuje odvolateľ za nepodložené. Ktorá inštitúcia poskytne úver občanovi vo veku 59 rokov vo výške takmer 40.000,- Eur? Prizvala a vypočula sudkyňa ako svedkov ich synov, aby potvrdili, že sa budú podieľať na tom, že z ich otca sa stane bezdomovec? Žalovaného okrádala žalobkyňa minimálne ostatných temer 20 rokov a teraz reálne na báze súdneho rozhodnutia okradne aj svojich synov? Ako si sudkyňa môže dovoliť otvorene prekrúcať výpoveď žalovaného, a teda klamať v odôvodnení rozsudku, ohľadne vlastníctva k nehnuteľnosti? Žalovaný poukázal na svoje vyjadrenie, že ak synovia poskytnú finančné prostriedky na vyplatenie žalovaného, musia sa stať v príslušnom pomere spoluvlastníkmi predmetného bytu. A nie, ako tvrdí sudkyňa, výlučnými vlastníkmi. Podľa názoru odvolateľa vyznieva až smiešne, ako si sudkyňa berie za svoje všetky lživé vyhlásenia žalobkyne ohľadne dlhov žalovaného a toho, ako ich ona uhrádzala, vrátane totálne chaotického a zmätočného tvrdenia v rozpore s časovou osou celej kauzy a vzniku jednotlivých problémových situácií a ich údajného uvedenia v príslušných podaniach. Prečo vznikli a kto je reálne toho príčinou, to ani len nedokázala pochopiť, pretože mnohé vyjadrenia sú pre ňu v slovenskom jazyku nezrozumiteľné a podľa jej vlastných slov im nerozumie. Ako teda môže na základe nepochopenia a nevedomosti produkovať tak závažné závery? Odvolávanie sa na predchádzajúce konanie sp. zn. , v ktorom rovnako hrubo porušila práva žalovaného na spravodlivý súdny proces a dokázala, že nerozumie ani len základným výrazovým prostriedkom slovenského jazyka, o logickom výklade určitých výrazov ani nevraviac, je dosť veľká opovážlivosť. Žalovaný uviedol, že nechápe, ako môže mať na takejto úrovni rozhodovacie právomoci niekto, kto nerozozná rozdiel medzi pojmom absolútny a relatívny. A dokonca v priamom rozpore s predchádzajúcimi svojimi tvrdeniami a výrokmi sa v texte bodu 10 odôvodnenia odvoláva práve na tieto dva pojmy a z nich vyplývajúce čosi, čím hrubo porušila zákon a dokázala svoju neschopnosť a nevedomosť. Že žalobkyňa uhradila UNIT Licitation, s.r.o. (bod 11 odôvodnenia) kvôli nezákonne vyvolanej „dobrovoľnej dražbe“ čiastku, ktorej vznik sama spôsobila ešte v rokoch 2002 až 2004, to je zasa len servilným osvojením si lživých a zavádzajúcich tvrdení žalobkyne. Akým právom zasahovala do „sporu tretích strán“ a uhrádzala údajný záväzok žalovaného Sociálnej poisťovni? Vyhlásenia o tom, ako si žalobkyňa chránila strechu nad hlavou sú priam smiešne. Podľa vlastných tvrdení je šťastná, že je rozvedená, tak prečo viac ako 15 rokov blokuje a sabotuje akúkoľvek snahu o definitívny rozchod a s tým súvisiace majetkové vyrovnanie a samozrejme aj oddelené bývanie? To sa jej sudkyňa ani len v náznaku nespýtal a ani ju to nezaujímalo za celých 12 rokov, počas ktorých doslova przní tento stav a životy strán sporu. Načo uvádza v bode 14 odôvodnenia kauzu trestného stíhania žalovaného, v ktorej bol spod obžaloby v celom rozsahu oslobodený preto, že sa počas súdneho konania jasne preukázali lži, podvodné tvrdenia a zmanipulované znalecké posudky ohľadne údajne poškodenej bývalej manželky, ak vôbec nechápe, aké dôsledky z toho na existenciu žalovaného vyplývajú a ako hlboko to zasiahlo do občianskych práv žalovaného a jeho následného života? Čo o charaktere a osobnosti žalobkyne povedali všetky dôkazy o jej bezbrehej agresivite a násilnostiach na osobe žalovaného, uvedené v bode 16 odôvodnenia? Zrejme úplne nič, priam naopak. O dôkazoch v spise, že žalobkyňa je doslova zlodejka, nehovorí vôbec. Samozrejme, že za už popísaných okolností k dohode prísť nemohlo, pretože psychicky narušená žalobkyňa nie je schopná vziať zodpovednosť za vlastnú existenciu do vlastných rúk. Sústavne sa odvoláva a prikrýva svojimi deťmi. Keby vedela, čo si myslia o spoločnej existencii obaja synovia, bola by asi veľmi prekvapená. Psychické a citové vydieranie však celé roky slávi úspech. Podľa názoru žalovaného aj ponižujúce tvrdenia na adresu žalovaného v bode 30 odôvodnenia jasne dokazujú, že sudkyňa si vo svojom svete, zrejme úplne odtrhnutom od reality, absolútne nedokáže predstaviť život za takých okolností, za akých ho žije žalovaný už temer 15 rokov. Tvrdenia o tom, kto a ako hradil náklady

na predmetný byt, s príslušnými slovíčkami ako napr. „iba“ a pod., to je jasný dôkaz neschopnosti narátať do troch a pochopiť, čo sa z takýchto prostriedkov vôbec dá realizovať. K záveru súdu prvej inštancie, že žalovaný údajne nenavrhoval, aby po zrušení spoluvlastníctva bol byt do výlučného vlastníctva prikázaný jemu, uviedol, že paškvil ohľadne podania žalovaného tou istou sudkyňou, riešeného pod zn. , nepovažuje za platný a urobí kroky k tomu, aby to dokázal. Navyše sa žalovaného ani raz na predmetnú skutočnosť neopýtala. K bodu 32 odôvodnenia žalovaný uviedol, že žalobkyňa reálne neplatí náklady spojené s užívaním bytu, čo je veľmi triviálne dokázateľné, no súd tieto dôkazy bagatelizuje. Odvolateľ nesúhlasí ani so súdom určenou 60 dňovou lehotou na vyplatenie určenej sumy, ktorú si konajúci súd podľa názoru žalovaného osvojil na návrh právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaní konanom 23. februára 2018. Zaujímavé je aj to, že táto skutočnosť ani len nie je zaznamenaná v zápisnici z konkrétneho pojednávania. Nehovoriac o tom, že vôbec neurčuje spôsob, akým má prebehnúť vyplatenie predmetnej sumy. Pritom veľmi dobre vie, čo všetko a akým spôsobom postihlo žalovaného potom, ako prišiel o všetky ekonomické aktivity a je zavalený následnými záväzkami riešenými už aj exekútormi. Príčinou tohto stavu je podľa názoru žalovaného jeho bývalá manželka. Z ďalšieho obsahu odvolania vyplýva nespokojnosť žalovaného s rozhodnutím súdu prvej inštancie o trovách konania, o čom podľa odvolateľa svedčí samostatná štylizácia textu. Vzhľadom k uvedenému žiada, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec na súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. K odvolaniu žalovaného podala písomné vyjadrenie žalobkyňa, ktorá sa s rozsudkom súdu prvej inštancie v celom rozsahu stotožňuje, považuje ho za zákonný, spravodlivý a zodpovedajúci vykonanému dokazovaniu a preto navrhuje, aby ho odvolací súd ako vecne správny potvrdil. Argumentáciu žalovaného považuje za nezrozumiteľnú.

7. Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací ( ), prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas ( ) oprávnenou osobou (§ až 361 ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§ až 358 ), bez nariadenia pojednávania ( a contrario ) v rozsahu vyplývajúcom z ust. , z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. a a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a pri zachovaní lehoty podľa ust. .

8. Odvolací dôvod podľa ust. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. , a .

9. Právnym posúdením [ust. ] vo všeobecnosti je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav, vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval, avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav použil, teda v skutkových okolnostiach z právnej normy vodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu v konaní z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok žalovaného vymedzených v podanom odvolaní dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené a uplatnené odvolacie dôvody

nie sú preukázané. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správne závery o právach a povinnostiach sporových strán. Uplatnený nárok správne právne posúdil a dospel k správnym záverom, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil a odvolací súd nezistil ani pochybenia v procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúce procesné práva strán alebo právo na spravodlivý proces, ani žiadnu z procesných vád konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto rozsudok vo veci samej, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania, podľa ust. potvrdil ako vecne správny.

11. Základom potvrdzujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu bola právna úprava obsiahnutá v ust. s poukazom na právny názor vyslovený v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. a v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , v intenciách ktorých pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (, , ), a preto postačuje len odkázať cez na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku, ktoré v tejto konkrétnej veci reaguje aj na podstatnú časť odvolacích námietok.

12. Dôvody rozsudku sú podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto v podrobnostiach odkazuje (ust. ). Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Odvolacie námietky žalovaného nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu rozsudku. Len na doplnenie vecnej správnosti odvolací súd dodáva:

13. V súdnych konaniach sa vyskytuje pomerne často, že nespokojná strana sporu prejaví svoje emócie z postupu resp. rozhodnutia nevhodným spôsobom vo forme rôznych urážlivých podaní adresovaných súdu, či sudcovi. Podobne je tomu v prejednávanej veci, keď obsahovo podstatnú časť odvolania žalovaného predstavujú hrubo urážlivé invektívy voči zákonnej sudkyni, ktorej zaujatosť však nenamieta, pričom racionálne z tohto útočného obsahu odvolania žalovaného sa odvolaciemu súdu ani s vynaložením značného úsilia nepodarilo vyvodiť, akých konkrétnych procesných pochybení sa mal súd prvej inštancie podľa názoru odvolateľa dopustiť. Z predmetného podania je celkom zrejmá predovšetkým samotná nespokojnosť žalovaného s celkovým postupom súdu prvej inštancie a jeho rozhodnutím.

14. V súvislosti s vyššie uvedeným odvolací súd dáva do pozornosti, že právo strany sporu na spravodlivý súdny proces nezahŕňa v sebe automaticky a bez ďalšieho úspech v spore. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, , ) totiž rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strán sporu vrátane ich dôvodov a námietok.

15. Pokiaľ ide o konkrétne odvolacie námietky, ktoré nevzbudzujú pochybnosť o tom, aké pochybenia žalovaný súdu prvej inštancie vytýka, z obsahu odvolania je možné vyvodiť jeho nesúhlas so záverom súdu o možnostiach získania prostriedkov zo strany žalobkyne na úhradu súdom stanovenej čiastky pre vyrovnanie podielu bytu protistrane (zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva, ku ktorému bytu medzi stranami je predmetom tohto sporu), ktoré považuje odvolateľ za nepodložené, ako aj námietku, že pokiaľ by podiel žalovaného mal byť vyplatený z prevažnej časti z finančných prostriedkov, ktoré zabezpečia synovia, potom jeho synovia sa musia stať v príslušnom pomere spoluvlastníkmi predmetného bytu.

16. Odvolací súd s poukazom na rozhodovaciu súdnu prax (napríklad rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 23.05.2013, sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 29.07.2003, sp. zn. ) skonštatuje, že hľadisko solventnosti sa profiluje ako podmienka pre prikázanie veci niektorému zo spoluvlastníkov a tiež ako jedna z okolností, ku ktorým je potrebné pri vyporiadaní prihliadať pri posudzovaní, komu má byť vec prikázaná. Pri rovnocennosti zákonných kritérií môže byť objektívna schopnosť poskytnúť náhradu rozhodujúca z hľadiska dispozície voľnými finančnými

prostriedkami alebo ich bezprostredným obstaraním a použitím v porovnaní s druhým spoluvlastníkom. Otázka solventnosti napĺňa aj rozmer ústavný, pretože strata podielového spoluvlastníctva je zároveň odňatím vlastníckeho práva, za ktoré musí byť poskytnutá náhrada. Ak súd podielové spoluvlastníctvo k veciam zruší a vypriadava ho prikázaním nehnuteľností jednému spoluvlastníkovi, sú pre prikázanie stanovené nielen kritériá veľkosti podielov a účelného využitia veci, ale tiež schopnosť spoluvlastníka, ktorému je nehnuteľnosť prikazovaná do vlastníctva, zaplatiť primeranú náhradu. Ak zákon ustanovuje, že prikázanie veci jednému zo spoluvlastníkovi je možné len za primeranú náhradu, potom to znamená, že súd môže prikázať vec len tomu spoluvlastníkovi, ktorý preukáže schopnosť primeranú náhradu zaplatiť.

17. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že majetkové a finančné pomery žalovaného, ktorý je značne zadlžený, nedávajú predpoklad reálnej možnosti, že by žalobkyni bol schopný vyplatiť podiel z bytu po zrušení spoluvlastníctva strán k predmetnej nehnuteľnosti. Vychádzal však z tvrdenia žalobkyne, že podiel, patriaci žalovanému z uvedeného bytu by uhradila žalovanému tým spôsobom, že by zobrala úver z banky, keďže je zamestnaná, má trvalý pracovný pomer a jej čistý príjem predstavuje 550,- Eur mesačne a že na to, aby mohla vyplatiť finančný podiel žalovanému z predmetného bytu, jej prisľúbili finančnú pomoc aj jej synovia, ktorí taktiež pracujú, majú príjem a užívajú predmetný byt.

18. Zo spisového materiálu i z odôvodnenia napadnutého rozsudku tiež vyplýva, že v predmetnom byte okrem strán sporu bývajú aj ich dospelí synovia J. M. a M. M. a že žalovaný asi pred 4 rokmi sa začal zdržiavať v byte svojich rodičov na ul. Slovenskej jednoty 2 v Košiciach, keďže sa stará o svojho otca, ktorého zdravotný stav je zlý, avšak naďalej sa vracia do bytu strán sporu, v ktorom má k dispozícii najväčšiu izbu, v ktorej zriadil dielňu, kanceláriu a skladište.

19. Z uvedených skutkových záverov súdu prvej inštancie je zrejmé, že v predmetnom byte bývajú strany sporu, teda žalobkyňa, ale aj žalovaný, hoci sa zdržiava už niekoľko rokov v byte svojich rodičov z dôvodu starostlivosti o svojho otca. V predmetnom byte však uspokojujú svoju bytovú potrebu tiež ich dospelí synovia, preto nie je zarážajúce, že nielen žalobkyňa a žalovaný majú záujem na definitívnom vyriešení ich bývania, ale pochopiteľný je aj záujem ich dospelých synov a ich snaha pomôcť všetkým členom ich rodiny. Navyše k tejto otázke odvolací súd dodáva, že je výsostne vecou tej ktorej strany sporu, akým spôsobom vyrieši svoje vzťahy, vrátane majetkových, v rámci vlastnej rodiny. Pre rozhodnutie súdu prvej inštancie v preskúmavanej veci bolo relevantné zistenie o reálnych možnostiach žalobkyne vyplatiť žalovanému podiel zodpovedajúci jeho spoluvlastníckemu pomeru k predmetnému bytu po zrušení spoluvlastníctva strán k bytu, pričom k takémuto skutkovému záveru z vykonaného dokazovania aj správne dospel, preto jeho záverom, tak skutkovým ako aj právnym, podľa názoru odvolacieho súdu niet čo vytknúť.

20. Keďže žalovaným uplatnené odvolacie námietky v prejednávanom spore neboli preukázané, odvolanie nemožno považovať za opodstatnené, preto odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny (, ).

21. Podľa ust. , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

22. Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. V súlade s citovaným ustanovením zákona odvolací súd priznal plne procesne úspešnej žalobkyni nárok na náhradu 100% trov odvolacieho konania.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).