Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13C-22-2019.pdf
PDF · 114.02 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-13C/22/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Oľgou Mičietovou v spore žalobcov: 1/ R. S., nar. X.XX.XXXX, bytom v E. - K.. I., C. XXXX/XX, 2/ Z. E., nar. XX.X.XXXX, bytom v T. P. č. XXX, 3/ Z. E. N., nar. X.X.XXXX, bytom v E. - S., A. XXX/XX, 4/ P.. O. C., nar. XX.X.XXXX, bytom v E. - K. E., A. XX, 5/ B. M., nar. XX.X.XXXX, bytom v E. - K.. I., N. XXXX/XX, 6/ P.. N. A., nar. XX.X.XXXX, bytom v E. - K.. I., C. XXXX/ XX, 7/ P. A., nar. X.X.XXXX, bytom v E. - K. E., K. XXXX/X a 8/ X. S., nar. XX.X.XXXX, bytom v C. č. XXX, všetci 1/ - 8/ práv. zast. JUDr. Tomášom Majerčákom, PhD., advokátom, so sídlom v Košiciach, Južná tr. 28, proti žalovanému: Z. E., so sídlom v E., Tr. K. XX/A, P.: XX XXX XXX, o návrhu žalobcov na zaplatenie X.XXX,XX eura s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni v 1. rade X.XXX,XX eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 16.1.2019 do zaplatenia, žalobkyni v 2. rade X.XXX,XX eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od XX.X.XXXX do zaplatenia, žalobkyni v 3. rade X.XXX,XX eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne od 16.1.2019 do zaplatenia, žalobkyni vo 4. rade XXX,XX eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne od 16.1.2019 do zaplatenia, žalobkyni v 5. rade X.XXX,XX eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 16.1.2019 do zaplatenia, žalobcovi v 6. rade XXX,XX eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 16.1.2019 do zaplatenia, žalobcovi v 7. rade XXX,XX eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 16.1.2019 do zaplatenia a žalobcovi v 8. rade XXX,XX eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 16.1.2019 až do zaplatenia, to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Priznáva žalobcom v 1. - 8. rade proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením tunajšieho súdu po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní doručenom žalobcami Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 24.1.2019 žiadali žalobcovia v 1. - 8. rade, aby súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť im: žalobkyni v 1. rade X.XXX,XX eura istiny, žalobkyni v 2. rade X.XXX,XX eura istiny, žalobkyni v 3. rade X.XXX,XX eura istiny, žalobkyni vo 4. rade XXX,XX eura istiny, žalobkyni v 5. rade X.XXX,XX eura istiny, žalobcovi v 6. rade XXX,XX eura istiny, žalobcovi v 7. rade XXX,XX eura istiny a žalobcovi v 8. rade XXX,XX eura istiny a zároveň každému z nich z nárokovanej sumy istiny i úroky z omeškania vo výške 5 % ročne vždy od 16.1.2019 až do zaplatenia. Odôvodnili, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. Terasa, okres: Košice II, obec: Košice - Západ, zapísaných na LV č. XXXX ako parcely registra „C“: parc. č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 51 m2, parc. č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 134 m2, parc. č. XXXX/XX - ostatné plochy a nádvoria o výmere 3155 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 658
m2, parc. č. XXXX/XX - ostatné plochy a nádvoria o výmere 233 m2 a parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 8 m2. Celková výmera pozemkov, uviedli. že je 4239 m2. Žalobkyňa v 1. rade uviedla, že jej spoluvlastnícky podiel je vo veľkosti 1/16 k celku pod B1,t.j. 439,5 m2, žalobkyňa v 2. rade uviedla, že jej spoluvlastnícky podiel je vo veľkosti 1/16 k celku pod B2, t.j. 439,5 m2, žalobkyňa v 3. rade uviedla, že jej spoluvlastnícky podiel je vo veľkosti 19/192 k celku pod B10, t.j. 695,875 m2, žalobkyňa vo 4. rade uviedla, že jej spoluvlastnícky podiel je vo veľkosti 5/192 k celku pod B14, t.j. 183,125 m2, žalobkyňa v 5. rade uviedla, že jej spoluvlastnícky podiel je vo veľkosti 1/16 k celku pod B3, t.j. 439,5 m2, žalobca v 6. rade uviedol, že jeho spoluvlastnícky podiel je vo veľkosti 1/32 k celku pod B4, t.j. 219,75 m2, žalobca v 7. rade uviedol, že jeho spoluvlastnícky podiel je vo veľkosti 1/32 k celku pod B5, t.j. 219,75 m2 a žalobca v 8. rade uviedol, že jeho spoluvlastnícky podiel je vo veľkosti 5/144 k celku pod B6, t.j. 244,17 m2. Uviedli, že žalovaný tieto ich nehnuteľnosti - pozemky neoprávnene užíva tým, že si na nich nelegálne v rozpore s platným právom zriadil verejné priestranstvo - verejnú zeleň „C. háj“ a to bez ich súhlasu, resp. súhlasu ich právnych predchodcov. Táto skutočnosť, uviedli, že vyplýva z VZN Mesta Košice č. 25 o miestnom územnom systéme ekologickej stability. Žalobcovia uviedli, že už niekoľkými právoplatnými rozhodnutiami súdov bolo rozhodnuté, že žalovaný sa bezdôvodne obohacuje na úkor vlastníkov pozemkov, nakoľko predmetné pozemky nikdy neboli vyvlastnené a ich vlastníci nikdy nedali žalovanému na disponovanie s pozemkom súhlas. Žalovaný však napriek tomu do dňa spísania žalobného návrhu s nimi neuzavrel na predmetné pozemky ani kúpnu ani nájomnú zmluvu a to ani napriek ich niekoľkonásobným opakovaným výzvam na usporiadanie vzájomných vzťahov. Keďže žalovaný užíva ich pozemky o výmere 4239 m2 bez akejkoľvek náhrady, došlo k bezdôvodnému obohateniu sa žalovaného, ktorý tak získal plnenie bez právneho dôvodu. Uviedli, že plnením bez právneho dôvodu je aj zdržanie sa určitého výkonu práva bez toho, že by k takému konaniu existoval od začiatku nejaký právny dôvod. Citovali ust. § 451 ods. 1 a § 456 Obč. zák., ktorými zákonnými ustanoveniami právne odôvodnili svoj nárok. Zároveň citovali aj čl. 20 ods. 4 Ústavy SR a poukázali na rozsudok NS SR zo dňa 31.1.2011, sp. zn. 4Cdo/52/2009, podľa ktorého ak nie je v občianskoprávnej rovine (napr. zmluvou) upravené všeobecné užívanie verejného priestranstva zahŕňajúce aj len z časti pozemky vlastnícky patriace tretej osobe, má to za následok vznik bezdôvodného obohatenia na strane obce, plnením bez právneho dôvodu. Uviedli, že znalec P.. P. F. stanovil v znaleckom posudku č. XX/ XXXX, ktorý si dal vyhotoviť žalovaný, ročné nájomné za predmetné pozemky vo výške X,XXX eura/m2. Výška bezdôvodného obohatenia sa rovná výške nájmu. Uviedli, že požadujú od žalovaného vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 25.10.2017 do 25.12.2018. Výšku bezdôvodného obohatenia vypočítali podľa veľkosti svojich spoluvlastníckych podieloch na predmetných nehnuteľnostiach za použitia jednotkovej ceny podľa znaleckého posudku znalca Ing. F. X,XXX eura/m2/rok. Zároveň si uplatnili aj zákonné úroky z omeškania vo výške 5 % p.a. a to od 16.1.2019 s tým odôvodnením, že ich výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia bola doručená žalovanému dňa 14.1.2019. Zároveň si uplatnili nárok na náhradu trov konania.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 14.2.2019 v upomínacom konaní platobný rozkaz sp. zn. 12Up/86/2019-0, ktorým uložil žalovanému platobnú povinnosť tak, ako túto navrhli uložiť mu žalobcovia.
3. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor. Mal za to, že na danom pozemku nie je daná jeho využiteľnosť verejnosťou a ani na tento účel neslúži. Uviedol v odpore, že žalobcovia nepreukázali využívanie pozemku ako verejného priestranstva a preto neexistuje dôvod, na základe ktorého by mali nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný uviedol, že tým že územný plán definuje lokalitu ako verejnú zeleň, nebolo na danom území zriadené verejné priestranstvo. Cieľom územného plánu je definovať funkčné využitie územia. Má to byť zeleň a má slúžiť verejnosti. Uviedol, že územný plán nenariaďuje a ani neumožňuje verejnosti, aby pozemky vo vlastníctve žalobcov voľne užívala. Uviedol, že je len na žalobcoch, ako s predmetnými pozemkami naložia. Zdôraznil, že pozemok vo vlastníctve žalobcov verejnosť nijakým spôsobom neužíva. Takisto uviedol, že v zmysle Miestneho územného systému ekologickej stability je uvedená lokalita definovaná ako mestské biocentrum regionálneho významu. Tento dokument však nijako neobmedzuje žalobcov, keďže jeho podstatou je len zdokumentovanie a vyjadrenie ekologickej kvality skúmaných lokalít. Dokument nezavádza nový stav ani existujúci stav nijakým spôsobom nemení, len ho dokumentuje a žiadnym spôsobom neurčuje danú lokalitu na užívanie verejnosťou. Napriek už uvedenému, v časti III. podaného odporu žalovaný uviedol, že závery znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 14.2.2017 vypracovaného znalcom P.. P. F., ktorý spolu so žalobným návrhom predložili žalobcovia, predmetom ktorého bolo stanovenie jednak všeobecnej hodnoty dotknutých pozemkov ako aj všeobecnej hodnoty ich nájmu, nespochybňuje. Navrhol, aby súd žalobe nevyhovel.
4. Výzvou zo dňa 14.3.2019 Okresný súd Banská Bystrica vyzval žalobcov, aby do 15 dní od doručenia výzvy sa vyjadrili k podanému odporu a by v tej istej lehote navrhli pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku.
5. Elektronickým podaním doručeným v upomínacom konaní Okresnému súdu Banská Bystrica (č.l. 42) navrhli žalobcovia pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci. K odporu podanému žalovaným uviedli, že už niekoľkými desiatkami právoplatných rozhodnutí súdov bolo rozhodnuté, že žalovaný sa bezdôvodne obohacuje na ich úkor v lokalite C. háj, nakoľko zriadil na ich predmetných pozemkoch verejnú zeleň a to príkladmo označili: rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 11.12.2006, sp. zn. 13C/917/1999, rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 16.9.2013, sp. zn. 43C/64/2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 8.9.2015 sp. zn. 6Co/476/2013, rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 9.9.2016, sp. zn. 41C/688/2015. Uviedli, že žalovaným podaný odpor je zneužitím práva nakoľko súdy musia rozhodovať v súlade s konštantnou judikatúrou.
6. Listom zo dňa 15.4.2019 Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec sp. zn. 12Up/86/2019 tunajšiemu súdu ako súdu vecne a miestne príslušnému na jej prejednanie podľa § 13 v spojení s § 15 ods. 1 C.s.p. nakoľko žalobcovia navrhli pokračovanie v konaní v zmysle § 10 ods. 3 zák. č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní.
7. Tunajším súdom bola vec prijatá ako návrh na začatie konania dňa 23.4.2019.
8. Žalobcovia v písomnom podaní zo dňa 16.8.2019 - Vyjadrenie (č.l. 71 spisu) oznámili, že nie je sporné, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v kat. úz. Terasa zapísanými na LV č. XXXX ako parcely registra „C“ o výmere spolu 4239 m2. Mali za nesporné aj to, že si žalovaný na týchto parcelách zriadil verejnú zeleň, C. háj. V., že táto skutočnosť vyplýva z listov vlastníctva aj územného plánu Z. E.. Uviedli, že už niekoľkými právoplatnými rozhodnutiami súdov bolo rozhodnuté, že žalovaný sa bezdôvodne na úkor vlastníkov pozemkov v C. háji obohacuje, nakoľko si na týchto pozemkoch zriadil verejnú zeleň, verejné priestranstvo. Uviedli, že žalovaný sa snaží túto skutočnosť popierať, ale táto skutočnosť už bola judikovaná niekoľkými právoplatnými rozhodnutiami. Postoj žalovaného mali za zneužitie práva, poukazujúc na čl. 2 ods. 2 C.s.p., nakoľko, uviedli, že je už ustálená súdna prax, ktoré (zneužitie) v súlade s čl. 5 C.s.p. nepožíva právnu ochranu. Uviedli, že žalovaný nenapadol výšku bezdôvodného obohatenia a ani úroky z omeškania a to ani výšku úrokov ani začiatok omeškania a preto majúc tieto skutočnosti za nesporné, navrhli žalobe vyhovieť. Uviedli i to, že za predchádzajúce obdobie zaplatil im žalovaný na základe platobného rozkazu.
9. Písomným podaním zo daň 22.8.2019 žalovaný oznámil, že v celom rozsahu zotrváva na svojom vyjadrení obsiahnutom v odpore podanom proti platobnému rozkazu v konaní pred Okresným súdom Banská Bystrica, sp. zn. 12Up/86/2019.
10. Súd vykonal dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov, na základe ktorého dokazovania zistil tento skutkový stav:
11. Výpisom z katastra nehnuteľností zo dňa XX.XX.XXXX, LV č. XXXX pre kat. úz. R. vytvoreným cez katastrálny portál bolo v konaní preukázané, že sú v časti A.LV zapísané parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape a to o. i. i parcely parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 8 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 658 m2, parc. č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 233 m2, parc. č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 51 m2, parc. č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 134 m2 a parc. č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 3155 m2, ktoré nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov zapísaných v časti B.LV. A to okrem iných sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci: pod B1 žalobkyňa v 1. rade vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/16, pod B2 žalobkyňa v 2. rade vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/16, pod B3 žalobkyňa v 5. rade vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/16, pod B4 žalobca v 6. rade vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/32, pod B5 žalobca v 7. rade vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/32, pod B6 žalobca v 8. rade vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/144, pod B10 žalobkyňa v 3. rade o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 19/192 a pod B14 žalobkyňa vo 4. rade vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 5/192.
12. V Znaleckom posudku č. 12/2017 vyhotovenom znalcom z odboru Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností P.. P. F., O. nám. č. XX zo dňa 14.2.2017 vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty „pozemkov“ a všeobecnej hodnoty „nájmu pozemkov“ v kat. úz. R., obec E. - T., okres Košice II, vyhotovenom na základe objednávky zadávateľa Z. E. (tunajší žalovaný) určil znalec jednotkovú cenu nájmu za pozemky nachádzajúce sa v E., ulica S., lokalita tzv. C. háj. V posudkovej časti posudku (II.) uviedol, že na predmetných pozemkoch sa nachádza les, porast je prevažne ihličnatý, asfaltové, spevnené chodníky, verejné osvetlenie, ktoré je do značnej miery poškodené. Uviedol pokiaľ sa týka otázky využitia nehnuteľností (časť 2. písm. b/ znaleckého posudku), že predmetné posudzované územie v zmysle územného plánu hospodársko - sídelnej aglomerácie a územného plánu je definované ako verejná zeleň. S ohľadom na územný plán, kde sú pozemky vedené ako verejná zeleň sa nedá predpokladať iné využitie. Jednotkovú cenu nájmu za tieto predmetné pozemky určil v závere znaleckého posudku (časť III.) vo výške X,XXX eura/m2/rok.
13. Výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 14.1.2019 doručovanou elektronicky žalovanému, žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzvali ho (žalovaného) na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 25.10.2017 do 25.12.2018 vo výške 7.369,58 eura. Žiadali zaslať finančné prostriedky na označené číslo účtu. Žalovaný doručenie výzvy žalobcov potvrdil.
14. Podaním zo dňa 11.12.2019 (čl. 130) žalobcovia predložili vysvetlenie prepočtu žalovanej sumy pre jednotlivých spoluvlastníkov. Uviedli, že návrhom na vydanie platobného rozkazu žiadali, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť im za užívanie ich pozemkov za obdobie od 25.10.2017 do 25.12.2018, pričom ide o ďalej uvedené sumy v závislosti od veľkosti ich spoluvlastníckych podielov, vychádzajúc pritom z ceny podľa znaleckého posudku P.. F. X,XXX eura/m2/rok, ktorá predstavuje cenu X,XXX eura/m2/mesiac a teda za 14 mesiacov sumu X,XXX eura/m2 a teda žiadali: žalobkyňa v 1. rade za svoj spoluvlastnícky podiel 1/16 k celku (264,94 m2) sumu X.XXX,XX eura, žalobkyňa v 2. rade za spoluvlastnícky podiel 1/16 k celku (264,94 m2) sumu X.XXX,XX eura, žalobkyňa v 3. rade za spoluvlastnícky podiel 19/192 k celku (419,68 m2) sumu X.XXX,XX eura, žalobkyňa vo 4. rade za spoluvlastnícky podiel 5/192 k celku (110,39 m2) sumu XXX,XX eura, žalobkyňa v 5. rade za spoluvlastnícky podiel 1/16 k celku (264,94 m2) sumu X.XXX,XX eura, žalobca v 6. rade za spoluvlastnícky podiel 1/32 k celku (132,47 m2) sumu XXX,XX eura, žalobca v 7. rade za spoluvlastnícky podiel 1/32 k celku (132,47 m2) sumu XXX,XX eura a žalobca v 8. rade za spoluvlastnícky podiel 5/144 k celku (147,19 m2) sumu XXX,XX eura. Uviedli, že výsledná žalovaná suma je teda sumou, ktorú požadovali žalobným návrhom X.XXX,XX eura.
15. Podľa ust. § 488 Obč. zák., záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
16. Podľa ust. § 489 Obč. zák., záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
17. Podľa ust. § 451 ods. 1 a 2 Obč. zák., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (odsek 1). Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (odsek 2).
18. Podľa ust. § 456 Obč. zák., predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
19. Podľa ust. § 151 ods. 1 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
20. V danom prípade nebolo medzi stranami sporné, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností - pozemkov, a to konkrétne parc. č. 4297/18, 4300/12, 4304/28, 4309/3, 4311/24 a 4311/63 o celkovej výmere 4239 m2, ktoré nehnuteľnosti - pozemky sú zapísané na LV č. 5079 pre kat. úz. Terasa a nebolo sporné medzi stranami ani to, že na týchto pozemkoch bola v minulosti zriadená žalovaným prijatím VZN Mesta Košice č. XX o miestnom územnom systéme ekologickej stability, verejná zeleň, tzv. „C. háj“. N. svojich spoluvlastníckych podielov žalobcovia preukázali predloženým listom vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. Terasa.
21. Hoci žalovaný nepoprel, že územný plán hospodársko-sídelnej aglomerácie mesta E. dané územie definuje ako verejnú zeleň a takisto nepopieral, že v zmysle Miestneho územného systému ekologickej stability je uvedená lokalita C. háj definovaná ako mestské biocentrum regionálneho významu, bránil sa, že pozemky žalobcov neužíva. Tvrdil, že cieľom územného plánu je definovať funkčné využitie územia a územný plán nenariaďuje a ani neumožňuje verejnosti, aby pozemky vo vlastníctve žalobcov voľne užívala a je len na žalobcoch, ako s predmetnými pozemkami naložia. Tvrdil, že verejnosť nijakým spôsobom tieto pozemky neužíva. Takisto tvrdil, že nijako žalobcov neobmedzuje ani dokument Miestny územný systém ekologickej stability, keďže jeho podstatou je len zdokumentovanie a vyjadrenie ekologickej kvality skúmaných lokalít.
22. Pokiaľ sa týka týchto námietok žalovaného o (ne)užívaní verejného priestranstva (C. háj) mestom E., t.j. verejnosťou, uviedol už odvolací Krajský súd v Košiciach v obdobnej veci žalobcov - podielových spoluvlastníkov pozemkov nachádzajúcich sa v lokalite C. háj v E. v rozsudku sp. zn. 6Co/476/2013 zo dňa 8. septembra 2015, že: „Súčasná právna teória i prax chápe pod pojmom verejné užívanie verejného priestranstva užívanie všeobecne prístupných materiálnych statkov vopred neobmedzeným okruhom užívateľov. Musí ísť pritom o také užívanie, ktoré zodpovedá povahe a účelu statku a ktoré nevylučuje z obdobného užívania toho istého statku iných, aj len potenciálnych užívateľov. Rozlišujú sa pritom dva druhy verejného užívania, a to užívanie všeobecné a užívanie osobitné. Oba druhy užívania majú verejnoprávnu povahu, vôľa vlastníka tu nehrá žiadnu rolu. Všeobecné užívanie nevyžaduje žiadne rozhodnutie správneho orgánu, nie je preň treba žiadne povolenie, okruh užívateľov je neobmedzený. Naproti tomu osobitné užívanie vzniká na základe správneho rozhodnutia a len pre užívateľov v tomto rozhodnutí označených. Podľa teórie sú verejné priestranstvá, ako materiálny statok, jedným z možných predmetov verejného užívania, medzi ktoré patrí najmä voda, pozemné komunikácie, krajina, les, ovzdušie, niektoré druhy energií a kmitočtové spektrum. Aj keď vlastník má teoretické právo brániť sa všeobecnému užívaniu svojho majetku, vyňatie priestorov vlastnených súkromnými subjektmi a splňujúcich zákonné znaky verejného priestranstva z verejnoprávneho režimu verejného priestranstva by viedlo k podstatnému sťaženiu či znemožneniu právnej regulácie spoločenských vzťahov, na ktorých má obec (mesto) ako verejnoprávna korporácia verejný záujem. Mesto Košice má postavenie verejnoprávnej korporácie, má vlastný majetok, vlastné príjmy a hospodári za podmienok stanovených zákonom podľa vlastného rozpočtu (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 389/08 z 1.4.2009)“. Krajský súd vo svojom označenom rozsudku poznamenal, že: „Mesto Košice vykonáva jednak prenesenú pôsobnosť, ktorá predstavuje výkon štátnej správy zverenej orgánom mesta a ďalej samostatnú pôsobnosť, ktorá je prejavom jej samosprávy. V oblasti prenesenej pôsobnosti sa uplatňujú princípy verejného práva regulujúce výkon verejnej správy. Orgány verejnej moci tu teda vystupujú autoritatívne vo vzťahu k občanom a jedná sa teda o správu uplatňujúci princípy nadriadenosti a podriadenosti. Pokiaľ ide (ovšem) o výkon samosprávy, ktorej podstatou je predovšetkým hospodárenie s majetkom, kedy o spôsobe jeho využitia a nakladania s ním rozhoduje v medziach zákona verejnoprávna korporácia samostatne, tu je treba zdôrazniť, že verejnoprávna korporácia vstupuje do súkromnoprávnych vzťahov, kde platia súkromnoprávne predpisy, predovšetkým princíp rovnosti strán a ďalšie princípy občianskeho práva vrátane princípu vydania bezdôvodného obohatenia vzniknutého užívaním cudzieho majetku“. Odvolací súd uviedol, že preto: „Ak nie je v občianskoprávnej rovine (napr. zmluvou) upravené všeobecné užívanie verejného priestranstva, zahŕňajúce aj len časti pozemkov vlastnícky patriace tretej osobe, má to za následok vznik bezdôvodného obohatenia na strane obce (mesto) plnením bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 Obč. zák.), pretože aj keď existuje právny dôvod užívania verejného priestranstva, nejde o titul, podľa ktorého by obci (mestu) vzniklo oprávnenie, aby takéto plnenie zo strany tretej osoby (strpenie užívania jej majetku) bolo poskytované bezplatne. Uviedol, že pripustením opačnej možnosti by došlo k porušeniu základného princípu občianskoprávnych vzťahov spočívajúceho v rovnosti účastníkov (§ 2 ods. 2 Obč. zák.)“.
23. Vzhľadom na nespornosť tej skutočnosti, že pozemky zapísané v katastri nehnuteľností pod parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX ako zastavané plochy a nádvoria a pod parc. č. XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/XX ako ostatné plochy, podielovými spoluvlastníkmi ktorých sú žalobcovia, sa nachádzajú v lokalite C. háj, ktorému územiu územný plán určuje funkciu verejnej zelene a ktoré územie v mestskom územnom systéme ekologickej stability je definované ako biocentrum, kde v súlade N. Z. E. č. XX
platí špecifický režim, ktorý vymedzuje podmienky ochrany, žalovaný takýmto spôsobom disponuje majetkom žalobcov, ktorým spôsobom zabezpečuje a plní svoje verejné funkcie spojené - súvisiace s uspokojovaním potrieb občanov, čo je jeho povinnosťou stanovenou zákonom (viď vyššie). Žalovaný tak užíva cudzí majetok bez právneho dôvodu. V danej veci žalobcovia, ani ich právni predchodcovia neudelili súhlas na užívanie predmetných pozemkov ako verejnej zelene v obytnej zástavbe.
24. Podľa § 128 Obč. zák. je vlastník povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v naliehavom verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho vec, ak účel nemožno dosiahnuť inak. Podľa ods. 2 § 128 Obč. zák. je možné vo verejnom záujme vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu. Ak teda predmetné pozemky žalobcov neboli vo verejnom záujme vyvlastnené, sú žalobcovia ako vlastníci pozemkov povinní strpieť obmedzenie svojho vlastníckeho práva tým, že ich pozemky sú užívané pre potrebu všetkých ako verejné priestranstvo - verejná zeleň, ale len za náhradu.
25. V danom prípade, keďže žalovaný užíva pozemky žalobcov bez právneho dôvodu, vzniká mu ich užívaním bezdôvodné obohatenie a podľa ust. § 456 Obč. zák. je povinný ho žalobcom vydať. Výšku, žalobcami titulom vydania bezdôvodného obohatenia požadovanej sumy (od neho) žalovaný nespochybnil (ani pokiaľ sa týkalo sumy X,XXX eura/m2/rok ako jednotkovej ceny nájmu a ani pokiaľ sa týkalo následne vypočítaných súm bezdôvodného obohatenia pre jednotlivých podielových spoluvlastníkov - žalobcov).
26. Žalobcovia si uplatnili nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške jednotkovej ceny nájmu za pozemky, ktoré užíva žalovaný bez právneho dôvodu, výška ktorého nájomného bola určená znaleckým posudkom znalca Ing. Ivana F. , ktorý si dal vyhotoviť samotný žalovaný a to sumou X,XXX eura/m2/rok. Žalobcovia si uplatnili nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške uvedenej jednotkovej ceny nájmu za obdobie od 25.10.2017 do 25.12.2018 a to jednotlivo v závislosti od veľkosti ich spoluvlastníckych podielov.
27. Za vymedzené obdobie od 25.10.2017 do 25.12.2018 pri jednotkovej výške nájmu X,XXX eura/ m2/rok, ktorá znamená jednotkovú výšku nájmu X,XXX eura/m2/mesiac a výšku nájmu za 14 mesiacov (obdobie vymedzené žalobcami) X,XXX eura/m2 a pri výmere 4239 m2 pozemkov v podielovom spoluvlastníctve žalobcov nachádzajúcich sa v lokalite C. háj a teda užívaných ako verejná zeleň verejnosťou, t.z. žalovaným tak vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia: žalobkyni v 1. rade za jej spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/16 k celku (4239 m2), t.j. XXX,XX m2 vo výške X.XXX,XX eura (4,243 x 264,94), žalobkyni v 2. rade za jej spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/16 k celku, t.j. 264,94 m2 vo výške X.XXX,XX eura (4,243 x 264,94), žalobkyni v 3. rade za jej spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 19/192 k celku, t.j. 419,68 m2 vo výške X.XXX,XX eura (4,243 x 419,68), žalobkyni vo 4. rade za jej spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 5/192 k celku, t.j. 110,39 m2 vo výške XXX,XX eura (4,243 x 110,39), žalobkyni v 5. rade za jej spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/16 k celku, t.j. 264,94 m2 vo výške X.XXX,XX eura(4,243 x 264,94), žalobcovi v 6. rade za jeho spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/32 k celku, t.j. 132,47 m2 vo výške XXX,XX eura (4,243 x 132,47), žalobcovi v 7. rade za jeho spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/32 k celku, t.j.132,47 m2 vo výške XXX,XX eura (4,243 x 132,47) a žalobcovi v 8. rade za jeho spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 5/144 k celku, t.j. 147,19 m2 vo výške XXX,XX eura (4,243 x 147,19).
28. Súd preto vychádzajúc z nesporného skutkového stavu (pokiaľ sa týka podielového spoluvlastníctva žalobcov dotknutých pozemkov v tzv. Borovicovom háji a veľkosti ich spoluvlastníckych podielov, jednotkovej ceny nájmu za predmetné pozemky i vymedzenia časového obdobia), posúdiac tento podľa citovaných zákonných ustanovení, rešpektujúc pri tom ustálený právny názor, uložil žalovanému zaplatiť jednotlivo žalobcom v 1. - 8. rade na nich pripadajúcu finančnú sumu a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
29. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
30. Podľa ust § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
31. Žalobcovia si okrem nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnili i nárok na priznanie úrokov z omeškania vychádzajúc z toho, že sa žalovaný dostal do omeškania s plnením finančného dlhu. Žalobcovia odôvodnili, že vyzvali žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré mu na ich úkor užívaním ich pozemkov bez právneho dôvodu vznikalo v období od 25.10.2017 do 25.12.2018 elektronickým podaním doručeným žalovanému dňa 14.1.2019. Nasledujúci kalendárny deň, t.j. 15.1.2019 žalovaný mal splniť povinnosť a vydať bezdôvodné obohatenie a keďže tak neurobil nasledujúcim dňom, t.j. 16.1.2019 dostal sa do omeškania s plnením finančného dlhu a žalobcovia preto dôvodne žiadali prisúdiť im i úroky z omeškania. Súd im preto priznal proti žalovanému i právo na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy bezdôvodného obohatenia odo dňa 16.1.2019 a to jednotlivo z im prisúdených súm a v súlade so zákonom určenej sadzbe úrokov z omeškania 5 % ročne to až do zaplatenia.
32. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. rozhodol súd v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, aj o nároku na náhradu trov konania. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p., keďže žalobcovia boli vo veci v celom rozsahu žalobou uplatnených nárokov úspešní, súd im priznal proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal, právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške týchto trov bude rozhodnuté samostatným uznesením tunajšieho súdu po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súd Košice II písomne v takom počte vyhotovení, aby jedno vyhotovenie zostalo na súde a aby každý ďalší účastník dostal jedno jeho vyhotovenie.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky) ďalej uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 C.s.p.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).