Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (25)Rozsudok_6Co-476-2013.pdf
PDF · 122.18 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/476/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Gizely Majerčák, v právnej veci žalobcov 1/ H. Š., nar. X.X.XXXX, bytom v P., U. Č.. X, 2/ E. J., nar. X.X.XXXX, bytom XXXX E. I., R., T., B. R. XRX, 3/ P. I. J., nar. X.X.XXXX, bytom XXX - XXX V. XS. J., F. R., T., B. R. XAX, 4/ P. T., rodená Š., nar. XX.X.XXXX, bytom XXXXX-XXXrd. J.. J., T.. B.. B., všetci zastúpení JUDr. Janou Kupcovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Národná trieda č. 72, 5/ E. P., rodená Š., nar. XX.X.XXXX, bytom S.Ž., L. XX, 6/ P. C., rodená Š., nar. XX.X.XXXX, bytom P., S. X, žalobkyne v 5/ a 6/ rade zastúpené JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., advokát, so sídlom v Košiciach, Južná trieda 28, proti žalovanému: Mesto Košice, Trieda SNP č. 48/A, Košice, o zaplatenie sumy 39.324,64 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 16. septembra 2013, č.k. 43C 64/2008-265, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcom v 1. až 6. rade istinu 38.110,41 € s 8,5%-ným ročným úrokom z omeškania od 2.10.2006 do zaplatenia, a to žalobcovi v 1. rade v sume 19.055,20 €, žalobcovi v 2. rade sumu 3.175,86 €, žalobkyni v 3. rade v sume 3.175,86 €, žalobkyni v 4. rade v sume 6.351,74 €, žalobkyni v 5. rade v sume 3.175,86 €, žalobkyni v 6. rade v sume 3.175,86 €, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Okresný súd v Košice II (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo dňa 16.9.2013, č.k. 43C 64/2008-265 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. až 5. rade istinu 38.110,41 € s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 2.10.2006 do zaplatenia, a to žalobcovi v 1. rade sumu 19.055,20 €, žalobcovi v 2. rade v sume 3.175,86 €, žalobkyni v 3. rade v sume 3.175,86 €, žalobkyni v 4. rade v sume 6.351,74 € a žalobcovi v 5. rade v sume 6.351,74 €, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Okresný súd si vymienil rozhodnúť o trovách konania osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovia v 1. až 5. rade sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku parcelného č. 4311/22 - ostatné plochy o výmere 11667 m2 a pozemku parcelného č. 4311/23 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 612 m2, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX kat. úz. Q., obec P.-W.. V rozhodnom období na uvedených parcelách bol vedený H. Š. ako podielový spoluvlastník v 1/2-ine, D. Š. v 1/6-ine, P. T. v 1/6-ine a A. Š. v 1/6-ine, o čom svedčí list vlastníctva zo dňa 19.4.2006, ktorý sa nachádza na č.l. 85-86 spisu. Počas konania na súde prvého stupňa zomrel žalobca D. Š. dňa 3.5.2011 a jeho dedičmi na predmetných nehnuteľnostiach sa stali E. D. J., nar. X.X.XXXX a P. I. J., bývajúci v P., o čom svedčí osvedčenie o dedičstve sp.zn. 39D 308/2011, Dnot 103/2011 zo dňa 15.6.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.6.2011. Uvedení dedičia vstúpili do konania namiesto pôvodného žalobcu D. Š., a súd s nimi konal ako so žalobcami v 2. a 3. rade. V priebehu konania na okresnom súde vstúpil do konania na strane žalobcov aj A. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. X, P., lebo v
rozhodnom období, t.j. v roku 2005 a v roku 2006 bol spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v 1/6- ine, ktorý podiel daroval D. Š. darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený dňa 6.11.2006 pod sp.zn. R. XXXX/XXXX. Okresný súd mal preukázané, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností parcelného č. 4311/22 o výmere 11667 m2 a parcely č. 4311/23 o výmere 612 m2, zapísaných na LV č. XXXXX kat. úz. Q., obec P.-W., a to žalobca v 1. rade (H. Š.) v podiele 1/2-ina k celku, žalobca v 2. rade (E. Š.) v podiele 1/12-ina k celku, žalobkyňa v 3. rade (P. I. J.) v podiele 1/12-ine k celku, žalobkyňa v 4. rade (P. T., rodená Š.O.), v podiele 1/6-ina k celku a žalovaný v 5. rade (A. Š.) v podiele 1/6-ina k celku. Z listu vlastníctva č. XXXXX kat. úz. Q., obec P.-W. mal súd preukázané, že ide o pozemky zapísané v registri „C“. Parcela č. 4311/22 je vedená ako ostatné plochy o výmere 11647 m2 a parcela č. 4311/23 je vedená ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 612 m2. Pozemok parcelného č. 4311/22 v katastri nehnuteľnosti má vyznačený spôsob užívania ako pozemok slúžiaci ako okrasná záhrada, uličná a sídlisková zeleň, verejná a funkčná zeleň, sady, parky a podobne. Súd nariadil znalecké dokazovanie O.. C. Š., znalcom z odboru stavebníctva, odvetvia odhad hodnoty nehnuteľnosti, ktorému uložil zistiť, v akom rozsahu žalovaný užíva pozemky parcelných čísel 4311/22 a parc. č. 4311/23, vedených na LV XXXXX kat. úz. Q., a určiť aj výšku nájmu za užívanie predmetných nehnuteľností v rozhodnom období. Zo znaleckého posudku č. 5/2010 vyplynulo, že znalec pri miestnom šetrení, ako aj z dokumentácie, ktorú mal k dispozícii, ako aj z obsahu spisu zistil, že žalovaný užíva pozemky na účel, ktorý je uvedený ako na LV č. XXXXX kat. úz. Q., tak aj v geometrickom pláne č. XXX/XXXX zo dňa 23.9.2005 v celosti v plnej plošnej výmere. Nájom pozemkov stanovil pre parcelné č. 4311/22 - ostatné plochy, za 1 m2 v sume 3,109 €, t.j. v sume 36.272,70 € (11.667 m2 x 3,109 €) a pri pozemku parcelného č. 4311/23 - zastavané plochy a nádvoria v sume 3,999 € za 1 m2, t.j. v sume 2.447,39 € (612 m2 x 3,999 €). Na stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov parcelných č. 4311/22 a 4311/23 použil metódu polohovej diferenciácie. Všeobecná hodnota mernej jednotky pozemkov, bola následne určená aj pre výpočet všeobecnej hodnoty nájmu za pozemky v období od 1.10.2005 do 30.9.2006. K námietke žalovaného voči znaleckému posudku podal znalec písomné odborné vyjadrenie č. 20/2010 v ktorom rozviedol, z akých dôvodov na stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov použil metódu polohovej diferenciácie. Použitie koeficientov polohovej diferenciácie (po opätovnej kontrole a posúdení veci) považoval znalec za primerané, lebo pozemky (a vôbec nehnuteľnosti) v kat. úz. Q., patria k jedným z najviac žiadaných, a teda aj cenovo najviac exponovaných v rámci územia Mesta Košice, a platilo to aj v období, ku ktorému bol znalecký posudok vypracovaný. V blízkosti hodnotených pozemkov je obytná zóna, vo forme sídliskovej zástavby s (bývalou) komplexnou bytovou výstavbou, ako aj individuálnou, v niektorých prípadoch dokonca luxusnou zástavbou rodinnými domami. Zároveň znalec poznamenal, že neprichádza do úvahy určenie všeobecnej hodnoty nájmu za pozemky, ako za „lesné pozemky“, lebo pôvodné pozemky (teda aj predmetné pozemky) boli trvalo vyňaté z lesného pôdneho fondu a určené na výsadbu parkovej zelene. Vyslovil sa aj k nájomnej zmluve, ktorú žalovaný predložil počas konania, ktorá bola uzavretá medzi žalovaným Mestom Košice a Pozemkovým spoločenstvom v obci P. a poznamenal, že porovnávať tieto pozemky je neprípustné nielen preto, že ide o iné katastrálne územie, t.j. katastrálne územie obce Kavečany, ale aj to, že predmetné pozemky v P. patrili do extravilánu obce Kavečany a sú evidované v registri „E“ katastra nehnuteľností. Okresný súd poukázal aj na to, že vo veci už bolo rozhodnuté za iné obdobie ohľadom vydania bezdôvodného obohatenia rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 9.1.2012, č.k. 17C 12/2011-163 v právnej veci žalobcu H. Š. a spol. proti Mestu Košice, v ktorom sa žalobcovia domáhali zaviazať žalovaného na dlžné „nájomné“ za rok 2008, ktoré bolo splatné od 2.10.2009 a súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom sumu 42.220,09 €. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Košiciach rozsudok okresného súdu potvrdil a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom sumy, ktoré sú špecifikované vo výroku rozsudku krajského súdu.
Po citácii § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 123 OZ, § 451 ods. 1, 2 OZ, § 458 ods. 1 OZ a § 107 ods. 1, 2 OZ súd konštatoval, že žalobcovia v 1. až 5. rade preukázali, že sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností a že uvedené nehnuteľnosti neboli žalobcom ani ich pôvodným vlastníkom vyvlastnené a neprešli ani na štát. Žalovaný aj naďalej trvá na zachovaní borovicového hája ako biocentra; k zmene územného plánu nedošlo. Medzi účastníkmi konania, resp. ich právnymi predchodcami k uzavretiu nájomnej zmluvy nedošlo, a tak nebolo dohodnuté nájomné, ani jeho splatnosť.
Žalobcovia si uplatnili voči žalovanému právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie roku 2005, t.j. pred účinnosťou zákona č. 66/2009 Z.z., a tak mal súd za to, že žalovaný predmetné nehnuteľností užíval bez právneho dôvodu. Žalobcovia ako (spolu)vlastníci pozemkov a porastov na nich vysadených sú žalovaným obmedzovaní vo výkone vlastníckeho práva, najmä v užívaní vlastníctva,
predovšetkým z dôvodu rozhodnutia žalovaného so zachovaním borovicového hája ako biocentra. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal súd zo znaleckého posudku č. 5/2010 zo dňa 19.3.2010, ktorým výška nájmu pri pozemku parcelného č. 4311/22 bola stanovená v sume 3,109 € za 1 m2 (11667 m2 x 3,109 € = 36.272,70 €) a pri pozemku parcelného č. 4311/23 v sume 3,999 € za 1 m2, t.j. 2.447,39 € (612 m2 x 3,999 €). Priznal aj úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne podľa § 517 ods. 1, 2 OZ v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Námietku premlčania vznesenú zo strany žalovaného nepovažoval za dôvodnú, lebo vydanie bezdôvodného obohatenia bolo splatné ku dňu 1.10.2006 a žaloba bola podaná dňa 9.10.2007. O trovách konania si súd vymienil rozhodnúť až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie podal z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a/ a písm. f/ O.s.p. Uviedol, že žalobcovia sa domáhajú bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov v ich vlastníctve, na ktorých žalovaný zriadil „verejný park“. Nikdy nebolo preukázané, aby žalovaný zriadil na sporných pozemkoch verejný park. Naviac žalovaný nebránil žalobcom užívať predmetné pozemky, prípadne si ich oplotiť. Mal za to, že vykonaným dokazovaním súd nepreukázal, že verejný park na pozemkoch žalobcov skutočne existuje, lebo chýba formálne rozhodnutie o jeho zriadení. Nebol vykonaný žiaden relevantný dôkaz o prechode verejného parku do vlastníctva žalovaného. Vykonané dôkazy sa týkali len rozhodnutí Mesta Košice podľa zákona č. 50/1976 Zb. o zachovaní biocentra, teda územného rozhodnutia s tým, že aj do budúcna (z pohľadu životného prostredia) sa so spornými pozemkami počíta ako s mestským biocentrom regionálneho významu. Žalovaný dotknuté pozemky neužíva a zásahy na nich boli vykonané len v súvislosti so zabezpečením hygieny a bezpečnosti. Vlastníci týchto pozemkov, ktoré sú vyčlenené v schválenej odbornej dokumentácii regionálneho územného systému ekologickej stability ako biocentrum regionálneho významu, sú povinní rešpektovať režim (spôsob) ochrany. V prípade preukázania verejného parku je potrebné zaoberať sa otázkou náhrady za jeho zriadenie. Tou by nemala byť náhrada za bezdôvodné obohatenie, lebo Mesto Košice sa ničím neobohacuje. Za protiprávne zabratie pozemkov na zriadenie parku, by mal zodpovedať jeho zriaďovateľ, prípadne jeho právny nástupca, titulom náhrady škody za obmedzenie vlastníckeho práva. Aj táto otázka je právne významná pre rozhodnutie o nároku žalobcov a vecne a právne podobný prípad riešil aj Krajský súd v Košiciach pod sp.zn. 1 Co 39/2008. Opísal aj výhrady, ktoré žalovaný mal voči znaleckému posudku Ing. Dušana Šoltýsa už počas konania na súde prvého stupňa. Vyčítal súdu, že uznesením nerozšíril úlohy znalca o stanovenie výšky nájmu u sporných nehnuteľností, pri ktorých by znalec vychádzal z predpokladu, že posudzované pozemky sú súčasťou lesného fondu. Poukázal aj na zákon č. 66/2009 Z.z., ktorý upravuje majetkoprávne usporiadanie pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Bez právnej relevancie by nemal ostať ani fakt, že do stavu bezdôvodného obohatenia sa žalovaný dostal priamo zo zákona č. 138/1991 Zb., na základe ktorého boli príslušné stavby prevedené do vlastníctva mesta. Stanovenú výšku nájmu za posudzované pozemky považoval žalovaný za nesprávnu a nadsadenú. Pre porovnanie predložili súdu nájomnú zmluvu uzavretú medzi Mestom Košice a Pozemkovým spoločenstvom obce Kavečany zo dňa 23.4.2001. Žalovaný opätovne namietal znalecký posudok, ktorý pri výpočte nájmu použil metódu polohovej diferenciácie. Vyčítal znalcovi nesprávne stanovený koeficient polohovej diferenciácie. Namietal aj premlčanie časti nároku za obdobie od 1.1.2005 do 8.10.2005, lebo žalobcovia uplatnili svoj nárok na súde až dňa 9.10.2007, a tak došlo k premlčaniu práva podľa § 107 ods. 1 OZ.
Žalobcovia v písomnom vyjadrení navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Odvolanie žalovaného považovali za neopodstatnené a zavádzajúce. Uviedli, že žalovaný zavádza súd, keď prekvalifikoval predmetnú nehnuteľnosť sám od seba na verejný park a podľa rozhodnutia a vyjadrenia kompetentných orgánov mesta ide o borovicový háj, biocentrum Mesta Košice, kde okrem iného bolo uložené mestu uzavrieť nájomné zmluvy na užívanie týchto pozemkov, čo sa „dodnes“ nestalo. Uviedli, že vlastnícke právo odporcov (správne malo byť žalobcov) je obmedzené a „dodnes“ im nebola za to daná adekvátna náhrada, čím boli porušené ustanovenia § 3, § 126, § 128 ods. 2 OZ, ako aj Ústava SR na ochranu vlastníckych práv. Vznesenú námietku premlčania považovali za neopodstatnenú, pretože mali za to, že zo strany žalovaného ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, kde plynie desaťročná lehota odo dňa právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 13.2.2007, sp.zn. 13C 917/99.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal žalovaný v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, voči ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 O.s.p.) preskúmal rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. s tým, že vyhlásenie rozsudku bolo zverejnené minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 8.9.2015 o 13.00 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202 na 2. poschodí (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p. za použitia § 211 ods. 2 O.s.p.).
Žalovaný v odvolaní označil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.
Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. je naplnený vtedy, ak v konaní pred súdom prvého stupňa došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. V ustanovení § 221 ods. 1 O.s.p. písm. a/ až písm. j/ O.s.p. sú uvedené taxatívne dôvody, na základe ktorých odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa.
Z obsahu odvolania žalovaného vyplýva, že uplatňuje aj odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm.f/ O.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Právnym posúdením veci v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Žalovaný spochybňuje správnosť právneho záveru súdu prvého stupňa o pasívnej vecnej legitimácii uspokojenia nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za rozhodné obdobie argumentujúc, že jeho užívanie sporných nehnuteľností - pozemkov, nebolo v konaní preukázané.
V prejednávanej veci ide o posúdenie pasívnej vecnej legitimácie vo veci vydania bezdôvodného obohatenia vzniknutého užívaním cudzej veci (nehnuteľnosti) bez zmluvy.
Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Ustanovenie § 451 OZ vyjadruje všeobecnú zásadu občianskeho práva, podľa ktorej sa nikto nesmie bezdôvodne obohacovať na úkor iného. Bezdôvodné obohatenie je pritom chápané ako záväzok (§ 489 OZ), z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil, povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil, a tomu, na ktorého úkor k obohateniu došlo, právo požadovať vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia. O obohatenie ide vtedy, ak sa plnením niekomu dostalo majetkovej hodnoty vyjadrenej tým, že v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu aktív (§ 451 ods. 2 OZ), alebo k zníženiu pasív (§ 454 OZ). Vecnou legitimáciou (či už aktívnou alebo pasívnou) je stav, ktorý vyplýva z hmotného práva. Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaný, vyplýva z § 451 ods. 1 OZ. Je ním ten, ktorého majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil, alebo u ktorého nedošlo k zmenšeniu majetku, aj keď k tomu malo v súlade s právom dôjsť. Tak je tomu preto, že predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie, ktoré sa musí vydať, nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, alebo objektívne vzniknutý stav obohatenia (presun majetkových hodnôt), ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Aktívne legitimovaným subjektom k uplatneniu práva na
vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 456 OZ) je ten, na ktorého úkor bolo bezdôvodného obohatenie získané.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že užívaním verejného priestranstva (borovicového hája), ktorým sú aj pozemky žalobcov, obyvateľmi Mesta Košíc bez poskytnutia finančného ekvivalentu žalobcom sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobcov.
K odvolacím námietkam žalovaného o (ne)užívaní verejného priestranstva (borovicového hája) mestom Košice, odvolací súd uvádza toto :
Súčasná právna teória i prax chápe pod pojmom verejné užívanie verejného priestranstva, užívanie všeobecne prístupných materiálnych statkov vopred neobmedzeným okruhom užívateľov. Musí ísť pritom o také užívanie, ktoré zodpovedá povahe a účelu statku a ktoré nevylučuje z obdobného užívania toho istého statku iných, aj len potenciálnych užívateľov. Rozlišujú sa pritom dva druhy verejného užívania, a to užívanie všeobecné a užívanie osobitné. Oba druhy užívania majú verejnoprávnu povahu, vôľa vlastníka tu nehrá žiadnu rolu. Všeobecné užívanie nevyžaduje žiadne rozhodnutie správneho orgánu, nie je preň treba žiadne povolenie, okruh užívateľov je neobmedzený.
Naproti tomu osobitné užívanie vzniká na základe správneho rozhodnutia a len pre užívateľov v tomto rozhodnutí označených.
Podľa teórie sú verejné priestranstvá, ako materiálny statok, jedným z možných predmetov verejného užívania, medzi ktoré patrí najmä voda, pozemné komunikácie, krajina, les, ovzdušie, niektoré druhy energií a kmitočtové spektrum. Aj keď vlastník má teoretické právo brániť sa všeobecnému užívaniu svojho majetku, vyňatie priestorov vlastnených súkromnými subjektmi a splňujúcich zákonné znaky verejného priestranstva z verejnoprávneho režimu verejného priestranstva by viedlo k podstatnému sťaženiu či znemožneniu právnej regulácie spoločenských vzťahov, na ktorých má obec (mesto) ako verejnoprávna korporácia verejný záujem.
Mesto Košice (obec) má postavenie verejnoprávnej korporácie, má vlastný majetok, má vlastné príjmy a hospodári za podmienok stanovených zákonom podľa vlastného rozpočtu (viď Nález Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 389/08 z 1.4.2009).
Treba poznamenať, že Mesto Košice vykonáva jednak prenesenú pôsobnosť, ktorá predstavuje výkon štátnej správy zverenej orgánom mesta, a ďalej samostatnú pôsobnosť, ktorá je prejavom jej samosprávy. V oblasti prenesenej pôsobnosti sa uplatňujú princípy verejného práva, regulujúce výkon verejnej správy. Orgány verejnej moci tu teda vystupujú autoritatívne vo vzťahu k občanom a jedná sa teda o správu uplatňujúcu princípy nadriadenosti a podriadenosti. Pokiaľ ide (ovšem) o výkon samosprávy, ktorej podstatou je predovšetkým hospodárenie s majetkom, kedy o spôsobe jeho využitia a nakladania s ním rozhoduje v medziach zákona verejnoprávna korporácia (právnická osoba - článok 65 ods. 1 Ústavy SR) samostatne, tu je treba zdôrazniť, že verejnoprávna korporácia vstupuje do súkromnoprávnych vzťahov, kde platia súkromnoprávne princípy, predovšetkým princíp rovnosti strán a ďalšie princípy občianskeho práva, vrátane princípu vydania bezdôvodného obohatenia, vzniknutého užívaním cudzieho majetku.
Preto podľa názoru odvolacieho súdu, ak nie je v občianskoprávnej rovine (napr. zmluvou) upravené všeobecné užívanie verejného priestranstva, zahrňujúce aj len časti pozemkov vlastnícky patriace tretej osobe, má to za následok vznik bezdôvodného obohatenia na strane obce (mesta) plnením bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 OZ), pretože aj keď existuje právny dôvod užívania verejného priestranstva, nejde o titul, podľa ktorého by obci (mestu) vzniklo oprávnenie, aby takéto plnenie zo strany tretej osoby (strpenie užívania jej majetku) bolo poskytované bezplatne. Pripustením opačnej možnosti by došlo k porušeniu základného princípu občianskoprávnych vzťahov, spočívajúceho v rovnosti účastníkov (§ 2 ods. 2 OZ).
Okresný súd mal nepochybne zistené, ako vyplynulo aj zo znaleckého posudku O.. C. Š., znalca z odboru stavebníctva, odhad hodnoty nehnuteľnosti, pozemné stavby, že pozemok zapísaný v katastri nehnuteľnosti pod parcelným číslom 4311/22 ako ostatná plocha (pozemok, na ktorom je okrasná záhrada, uličná a sídlisková zeleň, park a iná funkčná zeleň - v danom prípade - borovicový háj) a
pozemok parcelného č. 4311/23 v katastri nehnuteľnosti vedený ako zastavaná plocha a nádvorie, predstavujúca časť prístupovej obslužnej komunikácie s asfaltovým povrchom pre osobné automobily na zabezpečenie príjazdu vozidiel k vodárenskému zariadeniu, sú pozemkami v území dokončenej obytnej zástavby a svojím charakterom a tvarom a umiestnením sú určené k plneniu funkcie verejnej zelene. Jednoznačne bolo preukázané, že na pozemku parcelného č. 4311/22 sa nachádza lesný biotop „borovicový háj“. Lokalita „borovicový háj“ je územie, ktorému územný plán určuje funkciu verejnej zelene. V mestskom územnom systéme ekologickej stability (MÚSES) je definovaná ako biocentrum, kde v súlade so Všeobecne záväzným nariadením mesta Košice č. 25 o miestnom územnom systéme, ekologickej stability, platí špecifický režim, ktorý vymedzuje podmienky ochrany. Predmetné pozemky naďalej majú plniť funkciu verejnej zelene. V rozhodnom období tieto pozemky slúžili verejnosti na rekreáciu, prechádzky, šport a na ďalšie využitie. Charakter dotknutých pozemkov žalobcov vyplýva zo všeobecne záväzných nariadení žalovaného, platných a účinných v rozhodnom období.
Žalovaný disponujúci (teda) majetkom žalobcov mohol užívaním týchto pozemkov plniť svoje verejné funkcie súvisiace s uspokojovaním potrieb občanov, čo je jeho povinnosť stanovená zákonom, ktorú by však inak musel plniť iným spôsobom, to znamená napríklad obdobné pozemky s verejnou zeleňou na rovnaký účel kúpiť alebo prenajať, prípadne zeleň tu vysadiť. V takom prípade by žalovanému užívaním majetku na úkor žalobcov majetkový prospech celkom určite nevznikol. Užívanie cudzieho majetku bez právneho dôvodu s povinnosťou vydať bezdôvodné obohatenie predstavuje všeobecné pojatie právneho princípu, ktorý je treba aplikovať na vopred bližšie neurčené prípady (§ 451 OZ).
Pri posudzovaní predmetnej veci podľa názoru odvolacieho súdu treba rovnako vychádzať zo všeobecného chápania vlastníckeho práva ako práva, ktoré môže byť obmedzené len so súhlasom vlastníka, inak len na základe zákona.
V danej veci žalobcovia, ani ich právni predchodcovia neudelili súhlas k užívaniu predmetných pozemkov ako verejnej zelene v obytnej zástavbe. Podľa § 128 OZ je vlastník povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v naliehavom verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho vec, ak účel nemožno dosiahnuť inak. Podľa odseku 2 § 128 OZ je možné vo verejnom záujme vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu. Ak teda predmetné pozemky žalobcov neboli vo verejnom záujme vyvlastnené, sú žalobcovia ako vlastníci pozemkov povinní strpieť obmedzenie svojho vlastníckeho práva tým, že ich pozemky sú užívané pre potrebu všetkých ako verejné priestranstvo - verejná zeleň v obytnej zástavbe, ale za náhradu.
Uvedené chápanie vlastníckeho práva zodpovedá aj článku 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd (uverejnenej v Zbierke zákonov SR pod č. 23/1991 Zb. ako ústavný zákon), podľa ktorého platí „Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu“. Pokiaľ teda dôjde k skutočnému (faktickému) obmedzeniu vlastníckeho práva, jednotlivec má základné právo na náhradu, čo sa plne vzťahuje aj na prípad v posudzovanej veci. Zmyslom článku 11 ods. 4 Listiny je, aby obmedzenie vlastníckeho práva jednotlivca (ktoré je v záujme verejnom, v záujme spoločnosti, je rozumné a spravodlivé), bolo jednotlivcovi vykompenzované tým subjektom, v ktorého prospech k obmedzeniu dochádza, t.j. spoločnosťou (cez štát, obec, mesto).
Nemožno spravodlivo požadovať, aby „náklady“ spoločnosti niesol len jednotlivec, ktorého právna (vlastnícka) sféra je obmedzovaná. Túto požiadavku zohľadnilo aj napadnuté rozhodnutie okresného súdu.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že okresný súd na predmetnú vec aplikoval správnu právnu normu (§ 451 a nasl. OZ) a jeho rozhodnutie tak spočíva na správnom právnom posúdení veci, čím neprišlo k naplneniu odvolacieho dôvodu uplatneného žalovaným.
Krajskému súdu v Košiciach bolo doručené podanie, v ktorom právna nástupkyňa po žalobcovi v 5. rade oznámila, že žalobca v 5. rade A. Š., nar. XX.XX.XXXX zomrel dňa 23.12.2014, o čom predložila úmrtný list zo dňa 29.12.2014.
Podľa § 107 ods. 1, 3 O.s.p., ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť, alebo či môže
v ňom pokračovať. Konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a žalobca alebo žalovaný zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, len čo sa skončí konanie o dedičstve, pokiaľ povaha veci nepripúšťa, aby sa s týmito dedičmi nepokračovalo skôr.
Odvolaciemu súdu bolo dňa 8.7.2015 doručené podanie právnych nástupcov po A. Š. s tým, že títo predložili aj osvedčenie o dedičstve po poručiteľovi Ladislavovi Šimovi, zomrelom XX.XX.XXXX.
Z osvedčenia o dedičstve zo dňa 1.7.2015 sp.zn. 24D 19/2015 vysvitá, že právnymi nástupcami zomrelého A. Š. sú dedičky v 1. dedičskej skupine deti poručiteľa 1/ E. P., rodená Š., bývajúca v S., L. XX a 2/ P. C., rodená Š., nar. XX.X.XXXX, bývajúca v P., S. X. Z osvedčenia o dedičstve zo dňa 1.7.2015 sp.zn. 24D 19/2015, Dnot 14/2015 vysvitá, že nárok na podiel poručiteľa v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 43C 64/2008 proti žalovanému Mestu Košice vo výške 6.351,74 € nadobudli E. P. a P.F. C., každá z nich v podiele 1/2-ica v pomere k dedičstvu, to znamená každá z nich po á 3.175,87 €.
Vzhľadom na to, že počas odvolacieho konania došlo v osobe žalobcu v 5. rade (A. Š.) k právnemu nástupníctvu a právni nástupcovia vstúpili do práv a záväzkov doterajšieho účastníka žalobcu v 5. rade, odvolací súd konštatuje, že došlo k zmene účastníka, a namiesto žalobcu v 5. rade nastupuje žalobkyňa v 5. rade E. P., rodená Š., nar. XX.X.XXXX, bytom S.I., L. XX, a žalobkyňa v 6. rade P. C., rodená Š., nar. XX.X.XXXX, bytom P., S. X. O tejto zmene nevyžaduje sa osobitné rozhodnutie (- uznesenie) a k nej nie je potrebný ani súhlas ostatných účastníkov (viď rozhodnutie R 33/1994). Pretože došlo k právnemu nástupníctvu na strane žalobcov, žalovaný je povinný zaplatiť bezdôvodné obohatenie žalobkyni v 5. rade v sume 3.175,86 € a žalobkyni v 6. rade v sume 3.175,86 € (spolu 6.351,74 €), ktorú bol zaviazaný zaplatiť právnemu predchodcovi žalobkýň v 5. a 6. rade, pôvodne žalobcovi v 5. rade A. Š..
Odvolací súd sa stotožňuje s určením výšky bezdôvodného obohatenia tak, ako pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo znaleckého posudku O.. C. Š. č. 5/2010 zo dňa 19.3.2010, ktorým bola určená všeobecná výška nájmu v danom mieste a čase za predmetné pozemky a to u parcely č. 4311/22 - ostatná plocha, v sume 3,109 € za 1 m2 ročne, teda 11667 m2 x 3,109 € = 36.272,70 €, a pri parcele č. 4311/23 - zastavaná plocha a nádvorie v sume 3,999 € za 1 m2 ročne, t.j. 612 m2 x 3,999 € = 2.447,39 €. Znalec vyčíslil bezdôvodné obohatenie za rozhodné obdobie vo výške 38.720 € (36.272,70 € + 2.447,39 €), ale žalobcovia žiadali prisúdiť bezdôvodné obohatenie len vo výške 38.110,41 €; okresný súd správne postupoval podľa § 153 ods. 2 O.s.p., keď viazaný výškou požadovaného plnenia v petite návrhu prisúdil žalobcom bezdôvodné obohatenie vo výške 38.110,41 €.
Po preskúmaní veci odvolacím súdom dospel odvolací súd k záveru, že právne posúdenie veci okresným súdom treba považovať za správne.
K ďalším odvolacím námietkam žalovaného o tom, že nebol zriadený verejný park, resp. žalovaný neužíva predmetné pozemky a že nebráni žalobcom v užívaní týchto pozemkov (ba dokonca ani v „oplotení“ týchto pozemkov), treba poznamenať, že sú neopodstatnené, s prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody.
Nepatričné sú aj námietky žalovaného, že predmetné pozemky - verejnú zeleň - žalovaný neužíva s tým, že odvolací súd vyššie podrobne rozviedol, ako je treba chápať užívanie verejnej zelene Mestom Košice.
Ohľadom námietok žalovaného k znaleckému posudku O.. C. Š. č. X/XXXX sa znalec vyjadril v odbornom stanovisku, a podrobne sa s týmito námietkami vyporiadal aj okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.
Neopodstatnená je argumentácia žalovaného, že súd prvého stupňa mal znalcovi uložiť, aby pri určovaní výšky všeobecného nájomného vychádzal z toho, že ide o lesný pozemok, pretože predmetné pozemky ako vyplýva z dokumentácie v spise boli natrvalo vyňaté z lesného pôdneho fondu. Ani aplikácia zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov neprichádza do úvahy, pretože predmetný zákon nadobudol účinnosť dňom 1.7.2009, o čom svedčí článok V. citovaného zákona 66/2009 Z.z.
Odkaz žalovaného v odvolaní, že podobný prípad riešil Krajský súd v Košiciach pod sp.zn. 1 Co 39/2008 je prinajmenšom nepatričný, lebo v odvolacom konaní vedenom pod sp.zn. 1 Co 39/2008 odvolací súd sa zaoberal inštitútom náhrady škody a nie bezdôvodným obohatením.
Nedôvodná je aj námietka premlčania práva, ktorú žalovaný vzniesol (aj) počas konania na okresnom súde (s ktorou sa okresný súd vyporiadal v dôvodoch napadnutého rozsudku) a ktorú odvolateľ opakuje aj v odvolaní.
Na začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie neoprávnene získaného majetkového prospechu (bezdôvodného obohatenia) sa vyžaduje skutočná, a nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, kto na jeho úkor získal majetkový prospech (bezdôvodné obohatenie). Nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o tom dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti. V tomto smere odvolací súd poukazuje na rozsudok NS SR zo 17.2.1978 sp.zn. 2 Cz 35/77 a stanovisko NS ČSSR z 10.6.1975 Cpj 37/75 publikované v Sborníku IV. Stanovisek, zpráv o rozhodovaní soudů a soudních rozhodnutí NS ČSSR, ČSR a SSR z roku 1986, str. 356 a nasl.
Z týchto dôvodov, ako aj dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvého stupňa, s ktorými s odvolací súd stotožnil, odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.
Okresný súd si vymienil rozhodnúť o trovách konania samostatným rozhodnutím po právoplatnom skončení veci samej. Povinnosťou súdu prvého stupňa bude rozhodnúť aj o trovách tohto odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.