Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Co-249-2019.pdf
PDF · 101.15 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/249/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcov 1. E. C., H.. XX.X.XXXX, bytom C. O. XXXXX, N., K. C., E., 2. Z. A. K., H.. X.X.XXXX, bytom Z. B. XXXX, N., N. C., E. a 3. E. B. K., H.. X.X.XXXX, bytom Y. Xrd K. XXX-XXX, N., H. N., E., všetkých zastúpených JUDr. JCLic. Tomášom Majerčákom, PhD., advokátom, Košice, Južná Trieda 28, proti žalovanému Mesto Košice, Trieda SNP 48A, Košice, IČO: 00 691 135, o zaplatenie 32.884,95 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku 25C/52/2018-234 z 13.6.2019 Okresného súdu Košice II
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
P r i z n á v a žalobcom v 1. až 3. rade proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť každému zo žalobcov sumu 10.961,65 € s 5 % úrokom z omeškania ročne od 7.5.2018 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a tiež rozhodol, že žalobcovia majú voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali každý zvlášť od žalovaného zaplatenia sumy 10.961,65 € s prísl. tvrdiac, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území R., zapísaných na LV č. XXXXX ako parcela KN - C č. 4311/22, KN - C 4311/23 a KN -C č. 4312/42, a to každý z nich vo veľkosti 1/6 k celku, pričom ich pozemky žalovaný neoprávnene užíval a zriadil na nich verejnú zeleň, borovicový háj, aj keď už viacerými právoplatnými rozhodnutiami súdov bolo rozhodnuté, že sa tým na ich úkor bezdôvodne obohacuje. Vzal do úvahy obranu žalovaného, ktorý namietal, že územný plán hospodársko-sídelnej aglomerácie Košíc, pozemok žalobcov definuje ako verejnú zeleň, avšak tento pojem nič nehovorí o vlastníckych vzťahoch, keď územný plán ani nenariaďuje a neumožňuje verejnosti pozemky žalobcov voľne užívať, pričom spochybnili aj výšku žalovanej náhrady. Za nesporné pokladal, že žalobcovia sú vlastníci označených pozemkov, za ktoré si uplatňujú svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a vychádzajúc aj z doterajších rozhodnutí súdov pokladal za nepochybné, že žalobcovia ani ich právni predchodcovia neudelili súhlas k užívaniu pozemkov v ich vlastníctve ako verejnej zelene a ak preto tieto neboli vo verejnom záujme vyvlastnené, sú síce žalobcovia ako vlastníci povinní strpieť obmedzenie svojho vlastníckeho práva užívaním pozemkov ako verejného priestranstva - verejnej zelene, ale za náhradu. Uviedol, že žalovaný má záujem a trvá na zachovaní borovicového hája ako bio centra a poveril správcu (správu mestskej zelene) správou predmetnej nehnuteľnosti (rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 2Co/103/2017, 5 Co/248/2016). Dospel k záveru, že žalovaný v spornom období od 14.5.2016 do 13.5.2017 užíval
pozemok vo vlastníctve žalobcov a obmedzil ich tak vo výkone vlastníckeho práva a to bez poskytnutia primeranej náhrady, čím sa bezdôvodne obohatil podľa § 451 až 456 Obč. zákonníka. Uviedol, že so žalovaným predloženého znaleckého posudku č. 12/2017 vypracovaného znalcom P.. P. F. vyplýva výška nájmu 3,637 €/m2 u pozemkov parc. č. 4311/22 a 4311/23 a pozemku parc. č. 4312/42 a podľa znaleckého posudku č. 9/2018 vypracovaného Inštitútom znalcov súdneho inžinierstva družstvom v Košiciach tiež predloženého žalovaným, bola stanovená cena nájmu za rok 2017 vo výške 2,647 €/m2 a za rok 2018 vo výške 2,749 €/m2. Poukázal ďalej na zistenia plynúce zo znaleckého posudku č. 1 predloženého žalobcom, vypracovaného znalcom P.. Z. Š., ktorý stanovil výšku nájmu za oceňované pozemky na 6,58 €/m2, a to podľa štatistických údajov pre IV. štvrťrok roku 2017. Podľa znaleckého posudku č. 21/2018 vypracovaného tým istým znalcom a predloženého v konaní hodnota nájmu predstavuje sumu 6,711 €/m2 a na tejto hodnote určenej pre II. štvrťrok roku 2018 znalec zotrval aj pri svojom výsluchu pred súdom. Citoval § 123, § 451, § 456 a § 458 Občianskeho zákonníka a uviedol, že pri určení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal z toho, že strany sporu sa na cene nájmu u pozemkov vo vlastníctve žalobcov dohodli v konaní na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 41C/688/2015, keď už v súdnom konaní na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 45C/17/2010 bola výška nájomného stanovená znaleckým posudkom č. 5/2010, a to pri parcele č. 4311/22 vo výške 3,109 €/m2, pri parcele č. 4311/23 v sume 3,999 €/m2 a pri parcele č. 4312/42 znaleckým posudkom č. 17/2009 v sume 3,188 €/m2, keď od uvedenej doby za obdobie 8 rokov sa zvýšila trhová cena nehnuteľností niekoľkonásobne, a preto podľa neho nie je možné prihliadať na nízku výšku nájomného určenú znaleckými posudkami predloženými žalovaným v konaní. Pri výmere pozemkov vo vlastníctve žalobcov 6577 m2 pri zohľadnení nájmu 5 €/m2/rok predstavuje ročný nájom sumu 32.884,95 €, a preto každému zo žalobcov priznal sumu 10.961,65 €, spolu s úrokmi z omeškania vo výške vyplývajúcej z platnej právnej úpravy. Úspešným žalobcom podľa § 255 ods. 1,2 CSP priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
3. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný, navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie uplatniac pritom odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP. Poukázal na záverečnú argumentáciu súdu, kvôli ktorej ustálil cenu nájmu u pozemkov v žalovanej výške a napadnuté rozhodnutie označil za predčasné, neúplné a arbitrárne. Uviedol, že súd prvej inštancie v odôvodnení odkázal na rozsudok Okresného súdu Košice II sp.zn. 41C 688/2015, v ktorom bola žalobcom priznaná náhrada vo výške 5€/m2 a za rok, avšak nie preto, aby v tomto konaní uvedenú sumu považoval za správnu, ale z dôvodu, že v tom čase nedisponoval odborným znaleckým posudkom na stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov. Nemožno preto výšku náhrady priznanú žalobcom v konaní 41C 688/2015 považovať za všeobecnú hodnotu nájmu nehnuteľnosti aj za obdobie rokov 2016 a 2017. Aj argumentáciu súdu, že za obdobie posledných ôsmich rokov sa niekoľkonásobne zvýšila trhová hodnota nehnuteľnosti, je nutné pokladať za nesprávnu a ničím nepodloženú. Pre odborné stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti v rámci konania musí túto stanoviť odborne spôsobilá osoba z odboru stavebníctva a práve pre tento účel v konaní predložil znalecký posudok č. 9/2018, vypracovaný inštitútom znalcov súdneho inžinierstva, ktorý stanovil aj všeobecnú hodnotu nájmu za užívanie nehnuteľností za roky 2017 a 2018.
4. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. Upozornili, že v konaní boli predložené viaceré znalecké posudky, a to z oboch strán sporu a žalovaný v konaní nenavrhol, aby súd vykonal dokazovanie ustanovením znalca. Mali za to, že súd riadne odôvodnil, prečo stanovil výšku bezdôvodného obohatenia na 5€/m2 a jeho odôvodnenie rozsudku je logické a zrozumiteľné. Ak sa súd opieral o výšku bezdôvodného obohatenia stanovenú v konaní Okresného súdu Košice II sp.zn. 41C 688/2015 postupoval v súlade s článkom 2 ods. 2 CSP a aj v súlade s princípom právnej istoty. Aj keď oni sami predložili v konaní znalecké posudky, kde výška bezdôvodného obohatenia za m2 bola podstatne vyššia, žiadali vydať bezdôvodné obohatenie iba v súlade s výškou dohodnutou v predchádzajúcom konaní 41C 688/2015 a takýto postup pokladali za súladný s dobrými mravmi.
5. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP , spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, lebo z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je vecne správny.
6. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§ 219 ods. 1, 3 CSP).
7. Žalovaný podal odvolanie z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, teda, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
8. Odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods1 písm. f) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 ods. 1,2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192,193 a 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.
9. Vo vzťahu k preskúmavanému rozsudku uplatnený odvolací dôvod nebol naplnený. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, pričom vykonané dôkazy hodnotil podľa ust. § 191 ods. 1,2 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP preto nebol naplnený. Súd prvej inštancie v danom prípade skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania.
10. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku v ktorých sa súd prvej inštancie dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami potrebnými pre rozhodnutie o uplatnenom nároku, vrátane všetkých tvrdení a námietok účastníkov konania (teda aj námietok žalovaného, vznesených v priebehu konania). Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku (základu nároku a výške uplatneného bezdôvodného obohatenia), odkazuje naň a dopĺňa nasledovné:
12. Nie je sporné, že žalobcovia sa voči žalovanému domáhali vydania bezdôvodného obohatenia, keďže tento v spornom období od 14.5.2016 do 13.5.2017 užíval pozemky v ich vlastníctve, obmedzil ich tak vo výkone vlastníckeho práva a bezdôvodne sa tak obohatil.
13. Aj keď žalovaný v odvolaní podľa jeho obsahu nepolemizuje so základom nároku a namieta len výšku priznanej sumy žiada sa uviesť, že súdy sa už v minulosti zaoberali obdobnými nárokmi žalobcov smerujúcimi voči žalovanému, majúcimi základ v užívaní totožných pozemkov žalovaným, ibaže za iné časové obdobia. V týchto sporoch, týkajúcich sa užívania tzv. borovicového hája žalobcovia mali úspech (viď napr. rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach vo veciach 6 Co 476/2013 či 2 Co 103/2017 z 22.2.2018). Pre úplnosť a v záujme zvýraznenia správnosti preskúmavaného rozhodnutia je potrebné poukázať na už v minulosti prezentované úvahy.
14. Súčasná právna teória i prax chápe pod pojmom verejné užívanie verejného priestranstva, užívanie všeobecne prístupných materiálnych statkov vopred neobmedzeným okruhom užívateľov. Musí ísť
pritom o také užívanie, ktoré zodpovedá povahe a účelu statku a ktoré nevylučuje z obdobného užívania toho istého statku iných, aj len potenciálnych užívateľov. Rozlišujú sa pritom dva druhy verejného užívania, a to užívanie všeobecné a užívanie osobitné. Oba druhy užívania majú verejnoprávnu povahu, vôľa vlastníka tu nehrá žiadnu rolu. Všeobecné užívanie nevyžaduje žiadne rozhodnutie správneho orgánu, nie je preň treba žiadne povolenie, okruh užívateľov je neobmedzený.
15. Naproti tomu osobitné užívanie vzniká na základe správneho rozhodnutia a len pre užívateľov v tomto rozhodnutí označených.
16. Podľa teórie sú verejné priestranstvá, ako materiálny statok, jedným z možných predmetov verejného užívania, medzi ktoré patrí najmä voda, pozemné komunikácie, krajina, les, ovzdušie, niektoré druhy energií a kmitočtové spektrum. Aj keď vlastník má teoretické právo brániť sa všeobecnému užívaniu svojho majetku, vyňatie priestorov vlastnených súkromnými subjektmi a splňujúcich zákonné znaky verejného priestranstva z verejnoprávneho režimu verejného priestranstva by viedlo k podstatnému sťaženiu či znemožneniu právnej regulácie spoločenských vzťahov, na ktorých má obec (mesto) ako verejnoprávna korporácia verejný záujem.
17. Mesto Košice (obec) má postavenie verejnoprávnej korporácie, má vlastný majetok, má vlastné príjmy a hospodári za podmienok stanovených zákonom podľa vlastného rozpočtu (viď Nález Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 389/08 z 1.4.2009).
18. Treba poznamenať, že Mesto Košice vykonáva jednak prenesenú pôsobnosť, ktorá predstavuje výkon štátnej správy zverenej orgánom mesta, a ďalej samostatnú pôsobnosť, ktorá je prejavom jej samosprávy. V oblasti prenesenej pôsobnosti sa uplatňujú princípy verejného práva, regulujúce výkon verejnej správy. Orgány verejnej moci tu teda vystupujú autoritatívne vo vzťahu k občanom a jedná sa teda o správu uplatňujúcu princípy nadriadenosti a podriadenosti. Pokiaľ ide (ovšem) o výkon samosprávy, ktorej podstatou je predovšetkým hospodárenie s majetkom, kedy o spôsobe jeho využitia a nakladania s ním rozhoduje v medziach zákona verejnoprávna korporácia (právnická osoba - článok 65 ods. 1 Ústavy SR) samostatne, tu je treba zdôrazniť, že verejnoprávna korporácia vstupuje do súkromnoprávnych vzťahov, kde platia súkromnoprávne princípy, predovšetkým princíp rovnosti strán a ďalšie princípy občianskeho práva, vrátane princípu vydania bezdôvodného obohatenia, vzniknutého užívaním cudzieho majetku.
19. Preto podľa názoru odvolacieho súdu, ak nie je v občianskoprávnej rovine (napr. zmluvou) upravené všeobecné užívanie verejného priestranstva, zahrňujúce aj len časti pozemkov vlastnícky patriace tretej osobe, má to za následok vznik bezdôvodného obohatenia na strane obce (mesta) plnením bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 OZ), pretože aj keď existuje právny dôvod užívania verejného priestranstva, nejde o titul, podľa ktorého by obci (mestu) vzniklo oprávnenie, aby takéto plnenie zo strany tretej osoby (strpenie užívania jej majetku) bolo poskytované bezplatne. Pripustením opačnej možnosti by došlo k porušeniu základného princípu občianskoprávnych vzťahov, spočívajúceho v rovnosti účastníkov (§ 2 ods. 2 OZ).
20. Nie je sporné, že v žalovanom období od 14.5.2016 do 13.5.2017 žalovaný disponoval majetkom žalobcov a na ich úkor s bezdôvodne obohacoval, za čo žalobcom patrí náhrada. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia súd prvej inštancie vychádzal z hodnoty 5 € za m2 za rok s odkazom na výsledky konania pred Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 45C/17/2010, v ktorom konaní na základe znaleckého posudku výška bezdôvodného obohatenia sa odvíjala od sumy 3,188 € za m2 a pri násobnom zvýšení trhovej hodnoty nehnuteľnosti tak akceptoval výslednú uplatnenú sumu a svoju úvahu o výške bezdôvodného obohatenia určenú v sume 5 € za m2 za rok tak riadne a dostatočne vysvetlil. Jeho úvahe nemožno nič vyčítať a osvojuje si ju aj odvolací súd, pričom jej logickosť a udržateľnosť nespochybňujú ani odvolacie námietky žalovaného.
21. V konaní Okresného súdu Košice II 41C/688/2015, ktorého výsledky odvolaciemu súdu sú známe z úradnej činnosti sa strany sporu za obdobie od 4.11.2013 do 4.11.2014 dohodli na hodnote náhrady 5 € za m2 ročne. Žalovaný na podporu svojej argumentácie o primeranosti nižšej sumy náhrady v konaní predložil znalecký posudok č. 9/2018 vyhotovený Inštitútom znalcov súdneho inžinierstva, družstvom, v ktorom bola okrem iného určovaná všeobecná hodnota nájmu (aj) sporných pozemkov za roky 2017 a
2018 a táto diferencovane bola v priemere určená za rok 2017 pri PO na 2,454 € za rok, za rok 2017 pri FO na 2,674 € za rok, pri roku 2018 pri PO na 2,473 € za rok a pri roku 2018 pri FO na 2,749 € za rok.
22. S týmto posudkom žalobcovia nesúhlasili (viď podanie žalobcov na č. l. 194 - 195 spisu) a súdu predložili znalecký posudok č. 21 vyhotovený znalcom P.. Z. Š., S.., v ktorom znalec ku dňu 16.10.2018 stanovil všeobecnú hodnotu za nájom predmetných pozemkov na 6,711 € za rok a m2. Súd prvej inštancie na pojednávaní konanom 14.5.2019 vypočul znalca P.. Z. Š., S.. a tento zotrval na záveroch svojho posudku č. 21 za rok 2018. Iný znalecký posudok v prebiehajúcom konaní súd prvej inštancie k dispozícii nemal, strany sporu eventuálny iný posudok týkajúci sa presne prejednávaného obdobia nepredložili, a tak konajúci súd nepochybil, ak v záujme spravodlivého rozhodnutia sporu, evidentne zohľadňujúc aj rozptyl v prezentovaných hodnotách nájmu od hodnoty 2,4 po 6,71 € za m2 a rok vychádzal z hodnoty 5 € za m2 a rok (na ktorej hodnote sa strany v minulosti aj dohodli) a s touto jeho odôvodnenou úvahou súhlasí tiež odvolací súd.
23. Vzhľadom na uvedené odvolací súd preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní žalovaný úspešný nebol a naopak úspešným žalobcom vznikol nárok na náhradu trov v plnej výške.
25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).