Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26S/17/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Pavla Pileka a JUDr. Lenky Kostolanskej, v právnej veci žalobcu: LANDIS SK, s.r.o., so sídlom Bancíkovej 1/A, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 115 092, zastúpený: Nagy & Partners, s.r.o., so sídlom Športová 470/11, Galanta, IČO: 36 869 341, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102640467/2018 zo dňa 19.12.2018, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. Stručný priebeh administratívneho konania

1. Správny súd zo žalovaným predloženého administratívneho spisu, vedeného v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, zistil priebeh administratívneho konania, ktorého stručný priebeh uvádza v nasledovných bodoch:

2. Daňový úrad Nitra ako správca dane a prvostupňový správny orgán na základe oznámenia o daňovej kontrole z 09.01.2015, ktoré bolo doručené žalobcovi ako daňovému subjektu dňa 20.01.2015, vykonal daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie október 2014. Daňová kontrola sa začala dňa 20.01.2015.

3. Správca dane o výsledku daňovej kontroly vypracoval protokol č. 103406324/2016 z 27.06.2016. Protokol bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole žalobcovi doručený dňa 20.07.2016. Deň nasledujúci po dni doručenia protokolu (t. j. dňa 21.07.2016) začalo v danej veci podľa o správe daní (ďalej len „“) vyrubovacie konanie.

4. Správca dane vo veci rozhodol v poradí prvým rozhodnutím číslo 101874744/2017 z 05.09.2017, ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu za zdaňovacie obdobie október 2014 rozdiel dane v sume 26.080,- eur.

4.1. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.

4.2. Žalovaný ako odvolací orgán o odvolaní rozhodol rozhodnutím č. 102582569/2017 zo 14.12.2017, ktorým podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku zrušil rozhodnutie správcu dane číslo 101874744/2017

z 05.09.2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Okrem iného žalovaný uložil správcovi dane opätovne vykonať výsluch svedka A. A..

5. Po zopakovaní výsluchu svedka A. A. a umožnení žalobcovi vyjadriť sa k skutočnostiam zisteným v rámci vyrubovacieho konania, predložiť nové dôkazy či vyjadrenia správca dane vo veci rozhodol v poradí druhým rozhodnutím číslo 100769019/2018 z 19.04.2018, ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu za zdaňovacie obdobie október 2014 rozdiel dane v sume 26.080,- eur, splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

5.1. Správca dane na základe preverovania celého obchodného reťazca (podrobne opísaného a vyhodnoteného v odôvodnení rozhodnutia) spoločností AXINET s.r.o. - HELEX HOLDING s.r.o. - žalobca

- WORLD FLESH s.r.o. (CZ) - FUTURUM LABOR Kft. (HU) - AXINET s.r.o. zistil, že žalobca bol zapojený do reťazca spoločností zaoberajúcich sa obchodovaním s husacím perím, pričom správca dane zistil, že zdaniteľné obchody celého reťazca majú čisto umelý charakter a ich cieľom je získať daňovú výhodu. Správca dane dospel na základe vykonaného dokazovania preto k záveru, že žalobca porušil v nadväznosti a a a o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „“), v dôsledku čoho mu neuznal uplatnené právo na odpočítanie dane vo výške 26.080,- eur a znížil hodnotu dodania tovarov s oslobodením od dane vo výške 143.440,- eur.

6. Žalobca podal proti rozhodnutiu správcu dane (bod 5. odôvodnenia) odvolanie.

II. Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

7. Žalovaný o odvolaní (bod 6. odôvodnenia) rozhodol správnou žalobou napadnutým rozhodnutím číslo 102640467/2018 z 19.12.2018, ktorým podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 02.01.2019, ktorým dňom nadobudlo aj právoplatnosť. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol skutkové zistenia, z nich vyplývajúce skutkové závery, ich právne posúdenie a vyporiadanie sa s odvolacími dôvodmi žalobcu, a to v podstate nasledovne:

7.1. Žalobca ako daňový subjekt v kontrolovanom zdaňovacom období deklaroval predloženými dokladmi dodanie tovarov na základe faktúr č. 1002014 z 21.10.2014, č. 0972014 zo 14.10.2014, č. 0962014 z 09.10.2014 a č. 0952014 zo 07.10.2014, za husacie perie od dodávateľa HELEX HOLDING s.r.o., Baštova 28, Komárno, IČO: 45 865 574, DIČ: 2023125731, IČ DPH SK2023125731 (ďalej len „HELEX HOLDING s.r.o.“).

7.2. Žalobca ďalej predložil odberateľské faktúry č. 20140059 zo 07.10.2014, č. 20140064 zo 14.10.2014 a č. 20140065 z 21.10.2014 za perie pre odberateľa WORLD FLESH s.r.o., Rybná 716/24, Praha 1 Staré Mesto, Česká republika (ďalej len „WORLD FLESH s.r.o.“).

7.3. Žalovaný vec právne posudzoval podľa veta prvá a druhá, a , a a .

7.4. Žalovaný konštatoval, že žalobca porušil a a , keď si uplatnil právo na odpočítanie dane z uvedených dodávateľských faktúr. Predloženie faktúr je len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania DPH, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie. Akékoľvek doklady bez preukázania zdaniteľného plnenia nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené. Žalovaný sa stotožnil so správcom dane, ktorý spochybňoval reálnosť uskutočnenia zdaniteľných obchodov tak, ako to bolo uvedené na predložených faktúrach, na CMR, keďže ich reálnosť nebola v priebehu daňovej kontroly a ani vyrubovacieho konania preukázaná. Zainteresované spoločnosti deklarovali nákup a predaj husacieho peria za účelom vytvorenia reťazca, z ktorého nie je zrejmá krajina pôvodu a ani krajina konečnej spotreby. Tovar - husacie perie, vo vreciach bez označenia, bol v neustálom kolobehu medzi SR, ČR a Maďarskom.

7.5. Žalovaný poukázal na závery správcu dane (s ktorými sa stotožnil) o tom, že žalobca bol či už úmyselne alebo neúmyselne zapojený do reťazca spoločností, zaoberajúcich sa obchodovaním s husací perím, pričom možno z vykonaného dokazovania vyplynul čisto umelý charakter zdaniteľných obchodov celého reťazca s cieľom získať daňovú výhodu. Cieľom celého reťazca obchodníkov s husacím perím bolo vylákanie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu uplatňovaním nadmerných odpočtov, čo potvrdzuje aj fakt, že tieto spoločnosti medzi sebou obchodovali viac zdaňovacích období, pričom si medzi sebou predávali ten istý tovar. Pohyb tovaru v reťazci tuzemských či zahraničných spoločností sa uskutočnil len s cieľom uplatniť právo na odpočítanie DPH z prijatých faktúr jednotlivými platiteľmi v reťazci. Súčasťou tohto reťazca sú tiež spoločnosti AXINET s.r.o., HELEX HOLDING s.r.o., WORLD FLESH s.r.o. a FUTURUM LABOR Kft. Jeden zo subjektov je „živý“, a to žalobca. V uvedenom prípade nákupu a predaja tovaru - husacie peria sa u žalobcu nejedná o ekonomickú činnosť reálne vykonávanú podnikateľským subjektom. Medzi niektorými spoločnosťami v reťazci existujú vzájomné väzby. Tovar bol uskladňovaný v skladoch v B., ktoré mala spoločnosť HELEX HOLDING s.r.o. prenajaté od spoločnosti D.A.M.M. Group s.r.o., ktorá je súčasne prepravcom tovaru. Konateľom spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o. a českej spoločnosti WORLD FLESH s.r.o. sú občania Maďarskej republiky a v slovenskej spoločnosti AXINET s.r.o. je konateľom občan Rumunskej republiky.

7.6. Správca dane viedol rozsiahle dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných faktúrami, pričom sa dôsledne pridŕžal zásady objektívnej pravdy, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral nevyhnutné podklady a dôkazy.

7.7. K žalobcom deklarovanému splneniu zákonných podmienok pre odpočítanie dane žalovaný uviedol, že reťazové, prípadne karuselové obchody sú postavené na formálnom splnení zákonných podmienok pre uplatnenie nadmerného odpočtu ( a ), a to aj u dodávateľov a odberateľov daňového subjektu. Dokonca aj deklarované obchody s tovarom nie je možné jednoznačne označiť za fiktívne, keďže daňové subjekty preukazujú existenciu určitého množstva tovaru, jeho dopravu, skladovanie a pod. Až preverovaním ďalších článkov reťazca sa objavujú pochybnosti a podozrenie z podvodu. Ekonomická existencia spoločností zapojených do preverovaných reťazcov je plne závislá na ich vzájomných obchodoch a predovšetkým nadmerných odpočtoch, vyplácaných zo štátneho rozpočtu. Tým je spochybnená samotná ekonomická nezávislosť týchto spoločností, ako aj ekonomické opodstatnenie deklarovaných obchodných transakcií. Boj proti daňovým podvodom je uznaným cieľom smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH, ktorú transponuje. Preto, ak finančné orgány v daňovom konaní zistia objektívne skutočnosti, ktoré nasvedčujú zneužitiu práva (umelý charakter transakcií, nekontaktnosť platiteľa dane, nepodávanie daňových priznaní, neplatenie vlastnej daňovej povinnosti a pod.), sú oprávnené tieto skutočnosti uviesť vo svojich rozhodnutiach ako dôkazy nasvedčujúce zneužitiu práva, ktoré vedú k záveru, že zneužitie práva bolo hlavným cieľom transakcie.

7.8. Podľa právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť, čo zo strany spoločnosti AXINET s.r.o. ani HELEX HOLDING s.r.o. preukázané vierohodným spôsobom nebolo, a to ani dôkazmi predloženými žalobcom. Keďže spoločnosť HELEX HOLDING s.r.o. nepreukázala pôvod tovaru a spôsob nadobudnutia tvaru od spoločnosti AXINET s.r.o., potom nemohlo dôjsť ani k reálnej dodávke husacieho peria od spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o. žalobcovi. Žiadna zo spoločností neuviedla krajinu pôvodu tovaru, tovar nebol nikde vyrobený. Pôvod tovaru, ktorý bol skladovaný v Chotíne, nepreukazuje reálne nadobudnutie zo strany jednotlivých dodávateľov. Nie je známa ani krajina a spoločnosť konečnej spotreby, pretože tovar sa nespotrebúval, ale bol v neustálom kolobehu. Žalovaný poukázal na reťaze spoločností obchodujúcich s husacím perím: WORLD FLESH s.r.o. (CZ) - FUTURUM LABOR Kft. (HU) - AXINET s.r.o. (SR) - HELEX HOLDING s.r.o. (SR) - žalobca - WORLD FLESH s.r.o. (CZ).

7.9. Reálne dodanie tovaru žalobcovi bolo spochybnené už od dodávateľa - spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o., a preto správca dane podľa žalovaného správne preveroval pôvod tovaru, konečného odberateľa a tiež konečnú spotrebu tovaru.

7.9.1. Jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o. bol S. J. (v Obchodnom registri so zapísanou adresou pobytu v Maďarsku). Táto spoločnosť bola zrušená bez likvidácie, a to zlúčením s nástupníckou spoločnosťou FATIMKA s.r.o., T. Ružička 2184/11, Žilina, IČO: 44 123 540 (ďalej len „FATIMKA s.r.o.) a dňom 18.05.2016 bola dobrovoľne vymazaná z Obchodného registra.

7.9.2. Na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií s českými finančnými orgánmi vo veci spoločnosti WORLD FLESH s.r.o. správca dane zistil, že prepravcom tovaru bola spoločnosť D.A.M.M. Group s. r. o., Vinohradská 315, Chotín (ďalej len „D.A.M.M. Group s.r.o.), spoločnosť WORLD FLESH s.r.o. objednala prepravu tovaru a taktiež ju aj zaplatila, pričom vlastníkom použitých dopravných prostriedkov bola spoločnosť FILAD s.r.o., Strekov 1301, Strekov, DIČ 2022626100 (ďalej len „FILAD s.r.o.“). Ďalej bolo zistené, že spoločnosť WORLD FLESH s.r.o. sídli na virtuálnej adrese a nevykonáva ekonomickú činnosť. Perie nakúpené od žalobcu bolo podľa prepravných dokladov CMR prevážané z B. do prenajatého skladu v U. slovenským prepravcom D.A.M.M. Group s. r. o. a taktiež spoločnosťou FILAD s.r.o. Tovar sa ďalej (od spoločnosti WORLD FLESH s.r.o., ktorej dodávateľom mal byť žalobca) predával maďarskej spoločnosti FUTURUM LABOR Kft., pričom v októbri 2014 bolo predané v množstve 6 520 kg s jednotkou cenou 26,- eur. V rámci miestneho zisťovania české finančné orgány zistili, že v U. sa nachádzajú skladové priestory využívané spoločnosťou WORLD FLESH s.r.o. a podľa predložených záznamov o prejazde vozidiel do areálu skladu prešlo dňa 07.10.2014 vozidlo s EČV P a dňa 09.10.2014 a 14.10.2014 vozidlo s EČV F Aký tovar, ako bol balený a v akom množstve uskladnený nebolo možné zistiť. Spoločnosť WORLD FLESH s.r.o. mala prenajatý sklad v U.. České finančné orgány uviedli, že napriek tomu, že boli predložené správne vyplnené doklady o nákupe a predaji tovaru, majú pochybnosti o reálnej existencii tovaru na území ČR, keďže logike tohto obchodu odporuje to, že tovar mal byť vyvezený zo Slovenska do Česka a ďalej z Česka do Maďarska bez akejkoľvek pridanej hodnoty. V konečnej odpovedi české finančné orgány uviedli, že z odpovedi na dožiadanie, ktoré bolo poslané do Maďarska, bolo zistené, že spoločnosť WORLD FLESH s.r.o. predala tovar odberateľovi FUTURUM LABOR Kft. v celkovej hodnote 169.520,- eur.

7.9.3. Správca dane ďalej zistil, že spoločnosť AXINET s.r.o. bola k 01.06.2014 zrušená a od 31.05.2014 jej bola zrušená registrácia pre DPH, pričom rozhodnutie o zrušení registrácie zo dňa 07.05.2014 sa vrátilo správcovi dane nedoručené s poznámkou „adresát neznámy“.

7.9.4. Zástupca spoločnosti FUTURUM LABOR Kft. E. J., ktorý je bratom S. J., uviedol, že udržiaval kontakt s konateľom spoločnosti WORLD FLESH s.r.o., ktorým bol B. U.. Tovar bol skontrolovaný v W. a v U. a pri preberaní tovaru boli obidvaja konatelia prítomní. Perie bolo prepravované do Maďarska, do Gyomaendrödu, pričom tovar prepravil sám konateľ E. J. na nákladnom vozidle P.-XXX, vlastníkom ktorého bola spoločnosť Erkálos-Trade Kft.

7.9.5. Z informácií získaných od maďarskej finančnej správy ďalej vyplynulo, že táto vykonala v spoločnosti FUTURUM LABOR Kft. daňovú kontrolu za obdobie od 01.01.2014 do 30.06.2015, ktorá bola ukončená dňa 30.03.2017. V rámci nej bolo zistené, že táto spoločnosť dodala tovar pre spoločnosť AXINET s.r.o. v roku 2014. Tovar prepravila do B. kamiónom Mercedes Vito 190 CDI s EČV P.- XXX, ktorá nakúpila tovar v jednotkovej cene 54,- eur/kg. Spoločnosť FUTURUM LABOR Kft. nakúpila tovar od českej spoločnosti WORLD FLESH s.r.o. v jednotkovej cene 52,- eur/kg. Právnym zástupcom spoločnosti FUTURUM LABOR Kft. počas daňovej kontroly bol B. U.. Šofér kamióna s EČV P.-XXX, ktorý mala spoločnosť v októbri 2014 prenajatý od spoločnosti Erkálos Trade Kft., uvedený na nákladných listoch, bol zástupca spoločnosti FUTURUM LABOR Kft. bol E. J.. Z účtovných dokladov spoločnosti FUTURUM LABOR Kft. a Erkálos-Trade Kft. bolo zistené, že spoločnosť nerealizovala žiaden príjem z prepravných služieb a operačné náklady (PHM, mýtne a pod.) nepotvrdzujú vykonanie trasy medzi dedinami, uvedenými na CMR a náklady na vozidlo (kamión) sa neuskutočnili. E. J. uviedol, že on pokryl vzdialenosť podľa CMR, čo však nebolo počas kontroly preukázané. Maďarská finančná správa uviedla, že refakturácie sa uskutočňovali nasledovne: žalobca - WORLD FLESH s.r.o. (CZ) - FUTURUM LABOR Kft. (HU) - a slovenskí daňovníci - AXINET s.r.o. - HELEX HOLDING s.r.o.

7.9.6. Počas miestneho zisťovania v spoločnosti Shadow Art s. r. o., Záhradnícka 10, Komárno, IČO: 45 673 683 (ďalej len „Shadow Art s.r.o.“), ktorá bola účtovníckou kanceláriou spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o. vo veci preverenia zdaniteľných obchodov za zdaňovacie obdobie október 2014 bolo zistené, že účtovníčka P. B. sa nevedela vyjadriť k obchodom medzi žalobcom a spoločnosťou HELEX HOLDING s.r.o. či AXINET s.r.o. Správca dane si zaobstaral kópie z predložených dokladov.

7.9.7. Konateľ žalobcu sa dňa 21.09.2016 nevedel vyjadriť ku kladeným otázkam - napr. nevedel uviesť, akým spôsobom získal čestné prehlásenie od S. J. (konateľa spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o.) a

uviedol, že odpovede na otázky pošle neskôr. Dňa 29.09.2016 bolo vyjadrenie k otázkam doručené správcovi dane.

7.9.8. Spoločnosť FILAD s.r.o. na výzvu správcu dane na predloženie dokladov preukazujúcich vykonanie prepravy tovaru v októbri 2014 (evidencie jázd, miesta nákladky a vykládky a pod.) doručila odpoveď, v ktorej boli prílohy - faktúry pre odberateľa Attila Mihalics - CSIGA MA, Kolárovo č. 1266/6, IČO 34 693 912, DIČ 1020361254 (ďalej len „Attila Mihalics“) a CMR k jednotlivým faktúram a záznamy o prevádzke vozidla. Správca dane vykonal následne miestne zisťovanie v prevádzkových priestoroch Attila Mihalics, ktorý sa k predmetným prepravám vyjadril tak, že fakturovanú dopravu zo strany dodávateľa FILAD s.r.o. pre odberateľa WORLD FLESH s.r.o. nerealizoval osobne, ale vystupoval iba ako sprostredkovateľ. Prepravu si objednal jeho známy z B., pán R. I.. Jednu prepravu zrealizoval osobne, vozidlom s EČV P Uviedol, že osobne perie nakladal do vozidla v B., ale prepravu do U. vykonal zamestnanec, ktorého meno neuviedol. K spolupráci so spoločnosťou FILAD s.r.o. uviedol, že preprava bola realizovaná iba raz, v októbri 2014. Žalobcu nepozná a nepozná ani konateľov spoločnosti WORLD FLESH s.r.o.

7.9.9. Správca dane pre porovnanie údajov z predložených faktúr a CMR spoločnosťou FILAD s.r.o. vyzval Národnú diaľničnú spoločnosť, a.s. na zistenie trás a časov jednotlivých trás u prepravcov FILAD s.r.o. a D.A.M.M. Group s.r.o. u vozidiel s EČV F a P Správca dane porovnaním prejazdov vozidiel, získaných od Národnej diaľničnej spoločnosti, ktorých podrobný výpis bol obsiahnutý na CD nosiči so záznamom o prevádzke vozidiel zistil nezrovnalosti, ktoré podrobne žalovaný v odôvodnení rozhodnutia (str. 6) uviedol.

7.9.10. Správca dane vypočul dňa 16.02.2017 svedka A. A., ktorý bol bývalým zamestnancom spoločnosti FILAD s.r.o. Svedok uviedol, že žalobcu, spoločnosť WORLD FLESH s.r.o. a ani Attilu Mihálicsa nepozná. V spoločnosti FILAD s.r.o. pracoval ako vodič viac ako 10 rokov, vlastníkom motorových vozidiel, na ktorých jazdil, bola spoločnosť FILAD s.r.o. Okrem vozidla Renault s EČV F s nosnosťou 3 tony jazdil tiež na vozidle Avia. K preprave tovaru z B. do ČR vozidlom EČV F v mesiaci október uviedol, že vozil perie, ale nevie uviesť, pre akú spoločnosť. Tovar nakladali v B. 3 alebo 4 ľudia, pričom dvaja boli z Maďarska a títo vypisovali CMR. Tovar bol zabalený vo veľkých vreciach, na ktorých bola uvedená hmotnosť. Vozidlo išlo do Českej republiky trasou z B., F. W., R., R., Q., J., hranicu prešlo v U. - U.. Tovar bol vždy vyložený v U., pričom presnú adresu zadával pri nákladke S. J.. Tovar vykladali v ČR tí istí ľudia, čo ho nakladali v B., keďže išli za dodávkou na vozidle Mercedes. Záznam o prevádzke vozidla vypisoval svedok A. A.. Ďalej uviedol, že CMR priložené k faktúram vypisoval pri nakladaní tovaru nejaký Maďar, pričom vodič A. A. ich pečiatkoval a podpísal ešte predtým, ako boli vyplnené. Na faktúrach od spoločnosti AXINET s.r.o., vystavených pre spoločnosť HELEX HOLDING s.r.o. bolo taktiež uvedené, že preprava bola vykonaná vozidlom EČV F Tovar viezol iba z B. do U., nevedel uviesť, ako sa perie dostalo do skladu v B., pretože ho neviezol. Potom, ako dal správca dane svedkovi k nahliadnutiu detailný výpis z mýtneho systému a požiadal ho, aby sa vyjadril k preprave v dňoch 09.10.2014, 14.10.2014 a 21.10.2014 (t. j. v dňoch, v ktorých mala byť preprava peria od žalobcu spoločnosti WORLD FLESH s.r.o. realizovaná vozidlom EČV F.) uviedol, že dňa 14.10.2014 začínal prepravu zo J., kde má trvalý pobyt a kam mu tovar doniesol S. J. (konateľ dodávateľa žalobcu

- spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o.) spolu s ľuďmi, ktorí uvedený tovar naložili. Tovar bol dovezený na dodávke do J. na jedenkrát a tento ďalej naložili do vozidla F.. K preprave tovaru dňa 21.10.2014 po predložení detailného výpisu z mýtneho systému už uviedol, že tovar neviezol z B., ale z P. alebo z H., kde vyložili tovar pre inú spoločnosť (neuviedol akú) a išiel do R., kde prespal. Následne mu volal šéf, že má ísť do U. niečo prebrať, avšak nakoniec nič nedoviezol. Pri opätovnom výsluchu svedka (na základe rozhodnutia žalovaného, ktorým zrušil v poradí prvé vo veci vydané rozhodnutie správcu dane) potvrdil svoju výpoveď zo dňa 16.02.2017 a okrem iného uviedol, že vozidlo s EČV F (Furgon Renault) nemalo mýtnu jednotku; ľudia, ktorí nakladali tovar v B. a vykladali v U. boli na vozidle mercedes (čierny); nevedel, či mali so sebou dodacie listy, resp. vážne listy prepravovaného tovaru; títo ľudia po vyložení tovaru potvrdili CMR, ktoré odovzdal svojmu šéfovi. S vozidlom EČV F mohol jazdiť jedine šéf.

7.9.11. Spoločnosť D.A.M.M. Group s.r.o. na výzvu správcu dane na predloženie dokladov preukazujúcich vykonanie prepravy tovaru v októbri 2014 napriek doručeniu nereagovala.

7.9.12. Na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií správca dane zistil, že konateľ spoločnosti AXINET s.r.o. T. G. E., ktorého chcel správca dane vypočuť, správca dane od rumunskej

finančnej správy zistil, že táto nemohla identifikovať reálne bydlisko tejto osoby. Od skutočného majiteľa bytu v Q. zistili, že rodina E. sa dávno odsťahovala. Uvedený konateľ nemal v Rumunsku žiaden príjem, v roku 2012 mal rumunskou finančnou správou evidovaný dlh v sume XXX lei, ktorý nezaplatil, a preto ho súd odsúdil na komunitné služby v rozsahu XXX hodín. Konateľ E. nemal žiadnu kvalifikáciu, žiadne finančné zdroje, a preto bol rumunskou finančnou správou považovaný za bieleho koňa.

7.9.13. Na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií bol maďarskou finančnou správou vypočutý svedok S. J., konateľ spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o., ktorý uviedol, že bol riaditeľom tejto spoločnosti, ktorá obchodovala s husími výrobkami na území EÚ a aj SR, pričom nemala zamestnancov, nespomínal si kto bol účtovníkom a uviedol, že účtovné doklady spoločnosti odovzdal v čase, keď bola predaná, novému majiteľovi, na ktorého meno si nespomínal. Uviedol, že spoločnosť mala prenajatý sklad v B., obchodovala so žalobcom a spoločnosťou AXINET s.r.o., od ktorej nakúpila tovar. Svedok J. poznal T. G. E., ktorý zastupoval spoločnosť AXINET s.r.o. Poznal aj H. a H. E., ktorí obaja zastupovali žalobcu. Tovar bol dodaný spoločnosťou AXINET s.r.o. Prevzatie tovaru sa uskutočnilo v sklade v B., preprava nebola objednaná svedkom a svedok nevedel ani uviesť, kto prepravu objednal a kto ju zaplatil. Uviedol, že za spoločnosť AXINET s.r.o. rokoval aj s S. Z.. Svedok si nespomínal na cenu, v akej nakúpil tovar, ktorý už bol zabalený. Tovar bol dodaný, vyložený v sklade B. a neskôr prevezený zo skladu, pričom neuviedol kde. Svedok nevedel uviesť žiadne meno zúčastnenej osoby.

7.10. Podľa Daňového poriadku primárne dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku) , ktorý musí vedieť preukázať, že mu vznikol nárok na odpočet DPH. Správca dane daňovou kontrolou zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, pre správne uplatnenie odpočítania dane, resp. zisťuje opodstatnenosť uplatneného nároku na vrátenie nadmerného odpočtu. Odpočítanie DPH upravuje až , pričom ide o podmienky hmotnoprávnej povahy, ktorých nesplnenie nemožno odpustiť. Pokiaľ správca dane zistí, že predložené doklady sa nezhodujú s účtovníctvom dodávateľa a ich správnosť nepotvrdili ani relevantní svedkovia, je to dostatočný dôkaz na neuznanie odpočítania DPH na vstupe. Správca dane viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných faktúrami, pričom sa dôsledne pridŕžal zásady objektívnej pravdy, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy. Povinnosť správcu dane zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane nemožno chápať tak, že správca dane je povinný obstarávať vlastnou činnosťou dôkazy týkajúce sa daňovým subjektom tvrdených skutočností.

7.11. Žalovaný v ďalšej časti rozhodnutia opätovne zopakoval, že správca dane podľa § 24 ods. 2 a 4 Daňového poriadku, za účelom zistenia objektívnej pravdy prešetroval vzhľadom na skutočnosť, že u priameho dodávateľa žalobcu sa vierohodne nepotvrdilo dodanie tovaru, preveroval celý obchodný reťazec dodávateľov ako aj zahraničných odberateľov. Správca dane preveroval personálne prepojenie preverovaných spoločností, ich správanie počas daňovej kontroly, porovnával obsah podaných priznaní DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie a dospel k záveru, že ide o typický obchodný reťazec, ktorý má všetky znaky karuselového obchodu.

7.12. Zhrnul, že prvý zistený dodávateľ, pôvodca tovaru, spoločnosť AXINET s.r.o. daňové priznanie za kontrolované zdaňovacie obdobie nepodala a daň neodviedla. V reťazci vystupuje ako „fiktívny“ dodávateľ, nekontaktný od decembra 2013, daňové priznania k DPH nepodával. V októbri 2014 „fiktívne“ (bez pečiatky a bez podpisu) vystavila táto spoločnosť faktúry za dodanie husacieho peria, na ktorých bola vyčíslená DPH v celkovej sume 28.180,80 eura. Správca dane z úradnej moci v máji 2014 spoločnosti AXINET s.r.o. zrušil registráciu k DPH. Z uvedeného vyplýva, že táto spoločnosť ako „pôvodca“ tovaru nemohla v zdaňovacom období október 2014 dodať tovar - husacie perie, ktorý bol uvedený na „ňou“ vystavených faktúrach (interné čísla faktúr AX086/2014, AX087/2014, AX088/2014 a AX092/2014) pre odberateľa HELEX HOLDING s.r.o., keďže už nevykonávala žiadne podnikateľské aktivity. Za kontrolované zdaňovacie obdobie nepodala žiadne daňové priznanie DPH, teda nedeklarovala žiaden nákup a predaj tovaru. Ostatné spoločnosti v reťazci (napr. HELEX HOLDING s.r.o.) daňové priznania podali, pričom v nich vykázali vysoké vstupy, vysoké výstupy a vo vzťahu k štátnemu rozpočtu tak vznikla nízka daňová povinnosť, prípadne nízky nadmerný odpočet DPH. Podľa predloženej evidencie DPH za obdobie október 2014 spoločnosť HELEX HOLDING s.r.o. deklaruje za kontrolované zdaňovacie obdobie DPH na výstupe 98.286,- eur a takmer rovnakú DPH na vstupe 98.292,20 eura. Podľa evidencie DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie október 2014 uplatnila odpočítanie dane z prijatých faktúr od dodávateľa AXINET s.r.o. v celkovej sume 28.180,80 eura.

Spoločnosť HELEX HOLDING s.r.o. si tak uplatnila odpočítanie DPH z faktúr od odberateľa, ktorý nebol platca DPH. Správca dane neuznal v zdaňovacom období október 2014 spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o. nadobudnutie tovaru od dodávateľa AXINET s.r.o., keďže toto deklaroval iba po formálnej stránke, na základe faktúr. Faktúra je síce doklad, ktorým platiteľ preukazuje svoje právo uplatniť odpočítanie dane, avšak, aby k odpočítaniu mohlo prísť, nestačí predložiť len faktúru, ale v prvom rade musí prísť k dodaniu tovaru a z tohto titulu k vzniku daňovej povinnosti. Najskôr musí prísť k naplneniu materiálnej podstaty veci, čiže k dodaniu tovaru a až následne k vystaveniu faktúry ( až ). Len v takomto prípade si môže daňový subjekt odpočítať daň. Tretím článkom v reťazci bol žalobca - konečný subjekt na území SR, ktorý si uplatňuje a odpočítava DPH z nadobudnutého tovaru (pričom v podaných daňových priznaniach aj za iné zdaňovacie obdobia vykazuje nadmerné odpočty). Nadobudnutý tovar mal následne dodávať do iného členského štátu Európskej únie, a to do ČR. Zahraničný článok, ktorý tovar kupoval, aby tak bol deklarovaný jeho vývoz mimo územia SR je česká spoločnosť WORLD FLESH s.r.o. Vývozom tovaru do zahraničia vznikol nárok na vrátenie DPH, spoločnosť však vyvezený tovar predávala ďalej do Maďarska, spoločnosti FUTURUM LABOR Kft. a táto späť na územie SR (spoločnosti AXINET s.r.o.). Žalovaný zopakoval, že žiadna zo spoločností neuviedla krajinu pôvodu tovaru. Pôvod tovaru, ktorý bol skladovaný v B., ako dôkaz reálneho nadobudnutia zo strany dodávateľa nie je známy. Nie je známa ani krajina a spoločnosť konečnej spotreby, pretože tovar sa nespotrebovával, ale bol v neustálom kolobehu.

7.13. Žalovaný uviedol, že správca dane hodnotil dôkazy v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku, pričom vyhodnotenie dôkazov zodpovedá zásade logického myslenia. Správca dane vyhodnotil zistené skutočnosti, získané dôkazy a všetko, čo pri daňovej kontrole vyšlo najavo, a to nielen u samotného kontrolovaného žalobcu, ale aj u jeho dodávateľov a odberateľov. Takýto postup považoval za odôvodnený a nevyhnutný z dôvodu preukázania toku tovaru a reality plnenia. Doklady musia byť vystavené na materiálnom podklade a musia byť aj preukázané. Existencia priameho a bezprostredného spojenia medzi konkrétnym plnením na vstupe a konkrétnym plnením na výstupe, ktoré sú dôvodom pre vznik nároku na odpočet dane, je nevyhnutná ešte pred tým, ako je zdaniteľná osoba oprávnená na odpočet DPH na vstupe.

7.14. Žalovaný mal za to, že žalobca nepreukázal priame a bezprostredné spojenie prijatých zdaniteľných plnení s uskutočnenými zdaniteľnými obchodmi, čím došlo k porušeniu . Správca dane odôvodnil záver, že žalobca nepreukázal pravdivosť údajov uvedených v daňovom priznaní, a jeho rozhodnutie, ktorým mu určil rozdiel v sume 26.080,- eura je preto správny.

III. Podstatné zhrnutie skutkových a právnych argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného

8. Žalobca sa správnou žalobou, elektronicky odoslanou dňa 01.03.2019, doručenou správnemu súdu dňa 03.03.2019, domáhal vo veci samej zrušenia rozhodnutia žalovaného, označeného v záhlaví, pričom súčasne navrhol aj zrušenie jemu predchádzajúceho rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnutie Daňového úradu Nitra číslo 100769019/2018 zo dňa 19.04.2018, a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

9. Žalobca svoj nárok, uplatňovaný správnou žalobou, založil v podstate na týchto skutkových a právnych okolnostiach:

9.1. V prvej časti vymedzil žalobca žalobné dôvody týkajúce sa obstarania tovaru od spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o.

9.2. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že rozhodnutie správcu dane je zmätočné, a teda nepreskúmateľné, keďže okrem predložených dokladov o zrealizovaní daného obchodu preukázal aj jeho skutočnú existenciu, a to výpoveďou štatutárnych orgánov žalobcu aj jeho dodávateľa či vodiča vozidla A. A., ktorý uskutočňoval prepravu. Žalobca v rámci daňovej kontroly a daňového konania predložil podstatne viac dokladov, než ktoré má podnikateľ k dispozícii v rámci svojej podnikateľskej činnosti (doklady, písomnosti, fotodokumentácia). Žalobca má dokumentáciu týkajúcu sa kontrolovaných obchodov úplnú a vedenú v súlade so zákonom. Žalovaný aj správca dane v rozhodnutiach uvádzali,

že žalobca nepredložil žiadne ďalšie dôkazy, avšak nie je zrejmé, aké ešte mal a mohol predložiť, keď v zmysle zákona nemal povinnosť mať žiadne doklady k dispozícii.

9.3. Žalovaný ako aj správca dane dokazovanie aj kontrolu zameriavali evidentne nie na žalobcu, ale na subjekty, s ktorými nebol žalobca v žiadnom obchodnom vzťahu a o ktorých existencii sa dozvedel až v rámci daňového konania. Žalovaný sa snaží preukázať nereálnosť obchodu medzi inými subjektmi ako je žalobca a jeho dodávateľ a odberateľ. Žalovaný aj správca dane sa odvolávajú na nekontaktnosť dodávateľa a odberateľa žalobcu, ako aj iných subjektov, ktoré so žalobcom v obchodnom vzťahu neboli. Zo skutočnosti, že dodávateľ alebo odberateľ neboli v čase daňovej kontroly a vyrubovacieho konania kontaktní, nie je možné vyvodiť záver, že sa dodania tovaru neuskutočnili. Žalobca za nekontaktnosť týchto subjektov počas výkonu daňovej kontroly, uskutočňovanej s časovým odstupom, nemôže niesť zodpovednosť. Rovnako nemožnosť pripísať na ťarchu žalobcu to, že správca dane nevykonal všetky úkony a dokazovanie ktoré mal v prípade, ak nejaký subjekt kontaktný bol.

9.4. U dodávateľa žalobcu - spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o. správca dane nezabezpečil žiadne dôkazy, teda ani dôkazy, ktoré by mohli preukazovať, že dodanie tovaru žalobcovi sa neuskutočnilo. Správca dane nesprávne vyhodnotil existujúce dôkazy, resp. v dôkaznej núdzi rozhodol v rozpore so zákonom v neprospech žalobcu. Dôkazné bremeno žalobcu nie je možné rozširovať na preukazovanie všetkých skutočností, teda i tých, ktoré sa týkajú iného subjektu. Žalobca postupoval v súlade s Daňovým poriadkom ( a ) a , ktoré upravujú rozsah jeho dôkazného bremena, ako aj v súlade s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi v oblasti daní a účtovníctva a aj so zaužívanými hospodárskymi zvyklosťami, keď k predmetným dodávkam tovaru od spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o. zaevidoval príslušné podklady, ako dodávateľskú faktúru, potvrdenia o úhrade a pod.

9.5. Nákupy uskutočnené od spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o. zodpovedali množstvám tovaru, ktoré žalobca ďalej dodával na výstupe svojmu odberateľovi. Svedecká výpoveď S. J., ktorý bol konateľom dodávateľa žalobcu - spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o. v čase realizácie obchodu, potvrdila vystavenie faktúr, dodanie tovaru, ako aj to, že bol prítomný pri nakládke tovaru, pri ktorej bol zvyčajne rovnako aj štatutár žalobcu. Spoločnosť HELEX HOLDING s.r.o. predmetné obchody so žalobcom a DPH v rámci svojho daňového priznania za október 2014 priznala.

9.6. Správca dane žalobcom predložené dôkazy označil za nedostatočné. Správca dane počas vyrubovacieho konania síce doplnil dokazovanie, avšak nedostačujúcim spôsobom pre dostatočné zistenie skutkového stavu. Žalovaný ako aj správca dane žalobcom predložené dôkazy nebrali pri rozhodovaní do úvahy, považovali ich za účelové, nedôveryhodné alebo na ne ani neprihliadali, a to podľa svojej ľubovôle.

9.7. Ak žalobca dodávky sám vecne a dokladovo preukázal, realizácia nákupov vyplýva z uskutočnených úhrad, z účtovnej a daňovej evidencie a dodanie tovaru potvrdil aj bývalý konateľ dodávateľa, tak správca dane nemôže žalobcovi uprieť právo na odpočítanie dane.

9.8. Správca dane mal v súvislosti s predmetnými plneniami viesť konanie predovšetkým voči subjektu, ktorý so správcom dane nespolupracuje, a ktorý pravdepodobne neodviedol daň, a to aj vzhľadom na zásadu rovnosti daňových subjektov pred správcom dane, zakotvenú v § 3 ods. 7 Daňového poriadku.

9.9. Správca dane vyžadoval od žalobcu dôkazné prostriedky, ktoré od neho nemožno spravodlivo a v súlade so zákonom požadovať, čím porušil § 24 ods. 1 a § 3 ods. 1 a 2 Daňového poriadku, pretože pri správe daní nedbal na zachovanie práv a právom chránených záujmov žalobcu ako daňového subjektu a nepoužil najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

9.10. Vo vzťahu k časti rozhodnutia žalovaného, v ktorej žalovaný poukázal na postavenie správcu dane pri dokazovaní, na to, že v konaní sa neuplatňuje vyhľadávacia zásada, na rozdelenie dôkazného bremena medzi správcu dane a daňový subjekt, žalobca uviedol, že žalovaný vôbec nepochopil argumentáciu žalobcu v rámci daňového konania, a teda sa s ňou ani nevysporiadal. Pri argumentácii, akú zvolil žalovaný a správca dane je možné vyvodiť záver, že je bezvýznamné, či má spoločnosť v poriadku svoju obchodnú a účtovnú evidenciu, ktorú žalobca aj predložil, pretože podľa žalovaného ako aj správcu dane platí prezumpcia viny a od daňového subjektu vyžadujú predloženie ďalších dôkazov, ktoré daňový subjekt nemôže mať, a ktoré nevie žalovaný ani správca dane ani uviesť, hoci všetky

vykonané dôkazy preukazujú, že k zdaniteľnému plneniu došlo. Žalobca opakovane v žalobe poukazoval na rozhodnutie NS SR sp. zn. ako aj na rozsudok sp. zn. či rozsudok sp. zn. .

9.11. Žalobca nemal možnosť ani povinnosť vedieť, overovať a zisťovať, akým spôsobom nadobudol tovar jeho dodávateľ a nemôže z týchto skutočností znášať dôkaznú núdzu. Za týmto účelom ani nedisponuje právnymi, technickými či inými prostriedkami. Zodpovednosť za prípadné nedostatky na predchádzajúcom stupni obchodu nemožno automaticky ťaživo prenášať na žalobcu. Správca dane a žalovaný nesprávne posúdili rozloženie dôkazného bremena, keď ho v celom rozsahu preniesli na ťarchu žalobcu a zaťažili ho nad rámec zákona dokazovaním, ktoré sa týka jeho dodávateľa. V záujme právnej istoty by mal byť rozsah dôkazov pre daňový subjekt vopred známy, lebo požadovaním dôkazov, ktoré mu nie sú vopred známe - teda ich neprodukuje a nearchivuje - je daňový subjekt zbavený právnej istoty a stupňovaním vopred neznámych požiadaviek na dokazovanie môže byť vždy dotlačený do dôkaznej núdze.

9.12. Dokazovanie má podľa Daňového poriadku viesť správca dane, ktorý však tvrdí, že dôkazné bremeno je na strane žalobcu. Možnosti žalobcu predložiť ďalšie dôkazy, tých, ktoré predložil počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, sú výrazne obmedzené vzhľadom na okolnosti obchodného vzťahu s dodávateľom a skutočnosť, že dodávateľ je v súčasnosti nekontaktný. Správca dane disponuje zákonnými oprávneniami, ktoré mu umožňujú získať a preveriť skutočnosti, ktoré môžu prispieť k objektívnemu zisteniu skutkového stavu.

9.13. Žalobca v žalobe opakoval, že záver o tom, že tovar nebol žalobcovi dodávateľom dodaný sa vymyká vzhľadom na vykonané dokazovanie zásade voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Poukázal na to, že správca dane ani žalovaný nepredložili žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že dodávateľ žalobcovi príslušný tovar nedodal alebo nemohol dodať.

9.14. Žalovaný ani správca dane, hoci mali pochybnosti o realizácii obchodu, nevyužili relevantné dostupné dôkazné prostriedky a nezistili riadne stav veci. Žalobca už vo vyjadrení k protokolu navrhoval vykonanie viacerých ďalších dôkazov a očakával, že žalovaný odstráni nedostatky v dokazovaní vedenom správcom dane. Namiesto toho žalovaný len zopakoval tvrdenia správcu dane, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a v dôsledku čoho vydal nezákonné rozhodnutie.

9.15. Žalovaný v rozhodnutí neuviedol žiadne konkrétne objektívne skutočnosti, ktoré by správca dane zistilm, a ktoré by nasvedčovali zneužitiu práva v oblasti DPH a umožňovali by vyvodiť záver, že žalobca vedel alebo musel vedieť o prípadnom podvodnom konaní svojho dodávateľa.

9.16. Správca dane nepreukázal, že dodávateľ HELEX HOLDING s.r.o. bol v čase dodania tovaru nekontaktný. Žalobca prijal všetky opatrenia, ktoré bolo možné od neho v čase realizácie dodávok tovaru rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvodnom konaní, keď si preveril existenciu dodávateľa - spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o. v príslušných verejne dostupných registroch - obchodnom registri, registri platiteľov DPH a tiež preveril, že dodávateľ nie je evidovaný v zoznamoch vedených finančnou správou alebo inými inštitúciami, ktoré by indikovali nespoľahlivosť. Naviac, ak by aj k podvodnému konaniu na predchádzajúcich stupňoch obchodného reťazca došlo, nemôže to mať za následok odopretie práva na odpočítanie DPH žalobcu, keďže ten o takomto konaní nevedel a nemohol vedieť, čo podporujú aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-642/11, C-78/12.

9.17. Ak teda žalovaný a správca dane disponujú informáciami o skutočnostiach svedčiacich o tom, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že spoločnosť HELEX HOLDING s.r.o. sa zúčastňuje daňového podvodného konania, mali vo svojich rozhodnutiach uviesť konkrétne informácie, aby sa k nim žalobca mohol vyjadriť. Pri absencii týchto informácií sú rozhodnutia zmätočné a nepreskúmateľné.

9.18. V druhej časti žaloby vymedzil žalobca žalobné dôvody týkajúce sa dodania tovaru spoločnosti WORLD FLESH s.r.o. do iného členského štátu.

9.19. Žalobca nadobudnutý tovar od spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o. následne predal spoločnosti WORLD FLESH s.r.o., ktorá za dodaný tovar riadne žalobcovi zaplatila kúpnu cenu.

9.20. Žalobca uplatnil oslobodenie dodávok tovaru uskutočnených pre spoločnosť WORLD FLESH s.r.o. od DPH, pretože podľa dokladov predložených týmto odberateľom boli podmienky oslobodenia podľa účinného v čase uskutočnenia dodávok splnené.

9.21. Žalovaný spochybnil, resp. nebral do úvahy existujúce doklady žalobcu k dodaniu tovaru do iného členského štátu. Žalobca predložil dôkazy, ktorými preukázal dodanie tovaru do iného členského štátu. Žalovaný interpretuje ustanovenie extenzívne, keď vyžaduje preukázanie splnenia podmienok pre oslobodenie dodania tovaru do iného členského štátu nad rámec vymedzený v účinného v čase uskutočnenia jednotlivých dodávok. Správca dane odmietol vykonať dôkazy navrhnuté žalobcom.

9.22. Správca dane a žalovaný v rozhodnutiach naznačujú pochybnosť o spoľahlivosti spoločnosti WORLD FLESH s.r.o. ako obchodného partnera žalobcu. Ak žalovaný disponuje informáciami o skutočnostiach svedčiacich o tom, že žalobca vedel alebo musel vedieť, že spoločnosť WORLD FLESH s.r.o. sa zúčastňuje podvodného konania, mal tieto v rozhodnutí uviesť a vedomosť žalobcu o podvodnom konaní preukázať. Žalovaný mal rovnako uviesť, aké opatrenia mal žalobca vykonať okrem tých, ktoré vykonal. Dôkazné bremeno žalobcu nie je bezbrehé, ale obmedzené princípmi fungovania jednotného trhu EÚ. Prijatie „všetkých“ opatrení preto môže byť štátom vynucované len s rešpektom k základným slobodám zavedeným Zmluvou o fungovaní EÚ, ako je najmä voľný pohyb tovaru a služieb.

9.23. Podľa ustálenej judikatúry SD EÚ (judikát C-354/03 Optigen, C-353/03 Fulcrum, C-484/03 Bond) potvrdzuje, že správca dane mal znášať dôkazné bremeno ohľadne preukázania samotného nedodania tovaru do zahraničia, resp. ohľadne preukázania prípadnej účasti daňového subjektu na zneužívajúcom konaní. Po unesení dôkazného bremena daňovým subjektom sa toto dôkazné bremeno prenáša na správcu dane. Správca dane nepreukázal, že k nejakému podvodu došlo (teda, že by dodanie nebolo uskutočnené) a že žalobca o tomto podvode vedel alebo mal vedieť.

9.24. Žalobca preverovaním v rámci odbornej starostlivosti zistil, že spoločnosť WORLD FLESH s.r.o. je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte - Českej republike.

9.25. Správca dane sa obmedzil len na všeobecné konštatovania bez toho, aby ich podporil konkrétnymi skutočnosťami preukazujúcimi vedomosť žalobcu o prípadnom zneužívajúcom konaní. Žalovaný sa s nimi stotožnil a s námietkami žalobcu sa nevysporiadal, v dôsledku čoho vydal nezákonné rozhodnutie.

9.26. Správca dane viedol dokazovanie nedôsledne, keďže v opačnom prípade by nemohol dospieť k záverom uvedeným v rozhodnutí, s ktorými sa žalovaný bez prihliadnutia na výhrady žalobcu stotožnil. 9.27. V zmysle všeobecných zásad má byť daň z pridanej hodnoty principiálne odvedená v štáte spotreby. Pokiaľ bol tovar prepravený z územia SR na územie iného členského štátu a tovar bol spotrebovaný mimo územia SR, v konečnom dôsledku DPH neprislúchala Slovenskej republike ako členskému štátu, v ktorom sa tovar spotreboval. Žalovaný pri formulácii svojich záverov postupoval v rozpore so zásadami, na ktorých je postavený systém DPH v EÚ, a to zásade neutrality a zásady výberu dane v členskom štáte konečnej spotreby, tak ako vyplývajú zo Smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Ak mala byť preto daň vybraná v inom členskom štáte, Slovenskej republike nevznikla žiadna strata na daňových príjmoch.

9.28. Ak by sa česká spoločnosť WORLD FLESH s.r.o. podvodu dopustila, nemožno činiť za toto konanie zodpovedným žalobcu, a teda upierať mu právo na oslobodenie dodávok od DPH. Žalobca podporne poukázal na judikatúru ESD - rozsudok v spojených veciach C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recykling.

9.29. Žalovaný a pred ním správca dane mal v rámci medzinárodnej výmeny informácií dotazovať príslušný orgán finančnej správy Českej republiky, či DPH bola spoločnosťou WORLD FLESH s.r.o. priznaná a odvedená, a ak nie, tak či príslušný orgán finančnej správy Českej republiky DPH spoločnosti WORLD FLESH s.r.o. vyrubil. To správca dane neurobil, resp. nebola v daňovom konaní o tom zmienka.

10. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný k žalobným dôvodom žalobcu uviedol v podstate nasledovné:

10.1. Žalovaný zotrval na výroku v žalobou napadnutom rozhodnutí o odvolaní, pričom poukázal na odôvodnenie tohto rozhodnutia a dôkazy, ktoré sú súčasťou spisu. Uviedol, že žalobca v žalobe neuvádza také nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na rozhodnutie správneho súdu.

10.2. Z ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku vyplýva, že dôkazná povinnosť je na žalobcovi ako daňovom subjekte. Je tiež na žalobcovi, akých obchodných partnerov si vyberá. Daň z pridanej hodnoty je daňou reťazového charakteru, a preto na každom článku obchodného reťazca musí byť preukázaná reálna existencia tovaru a jeho dodanie v súlade so . Dodávateľ, ktorý tvrdí, že tovar nadobudol od spoločnosti AXINET s.r.o. z faktúr, z ktorých si odpočítal daň z pridanej hodnoty, musí byť tiež schopný preukázať dodanie tovaru, a to najmä z dôvodu, že tovar bol dodávaný v danom obchodnom reťazci.

10.3. Obchodné transakcie boli zdokumentované v účtovníctve dodávateľa žalobcu - spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o. ako aj žalobcu a po formálnej stránke spĺňali všetky náležitosti daňových dokladov. Dodávka tovaru od HELEX HOLDING s.r.o. pre žalobcu bola realizovaná zo skladu v B., ktorý mala spoločnosť HELEX HOLDING s.r.o. prenajatý od spoločnosti D.A.M.M. Group, s.r.o. Podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o. S. J. prepravu tovaru od spoločnosti AXINET s.r.o. zabezpečovala spoločnosť D.A.M.M. Group s.r.o. Správca dane však zistil nesúlad medzi údajmi v elektronickom mýtnom systéme a údajmi v knihách jázd predložených spoločnosťou D.A.M.M. Group s.r.o. V dňoch, kedy mal byť tovar prepravený, vozidlo jazdilo buď na území SR alebo nejazdilo vôbec.

10.4. Spoločnosť HELEX HOLDING s.r.o. nepreukázala pôvod tovaru a spôsob nadobudnutia tovaru od spoločnosti AXINET s.r.o., preto ani nemohlo dôjsť k reálnej dodávke husacieho peria od spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o. žalobcovi. Uvedené nebolo zistené ani z výpovede svedka S. J., konateľa spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o. Spoločnosť AXINET s.r.o. bola nekontaktná, nehlásiaca sa k uskutočneniu zdaniteľných plnení.

10.5. Správca dane nezistil v identifikovanom kolobehu firiem žiadne iné operácie s husacím perím, okrem skladovania a prevozu. Správca dane preverovaním zistil, že žalobca bol súčasťou tohto reťazca (AXINET s.r.o. - HELEX HOLDING s.r.o. - WORLD FLESH s.r.o. (CZ) - FUTURUM LABOR Kft. (HU), ktorá tovar opäť mala dodať spoločnosti AXINET s.r.o.

10.6. Správca dane na základe pohybu dopravných prostriedkov v elektronickom mýtnom systéme zistil, že k dodaniu do Českej republiky nedošlo tak, ako to bolo uvedené na CMR, resp. faktúrach a dodacích listoch.

10.7. Žiadna zo spoločností neuviedla krajinu pôvodu tovaru, nie je známa ani krajina konečnej spotreby, pretože tovar sa nespotrebovával, ale bol v neustálom pohybe a skončil v spoločnosti AXINET s.r.o., ktorá je strateným obchodníkom. Dohodnutá cena tovaru bola neobvyklá na trhu a vzhľadom k tomu, že sa jedná o nedriapané perie, bolo uskladnené v nevhodnom prostredí skladu (špinavé priestory), tovar nebol uložený v pôvodných vreciach, nebol riadne označený, nedala sa určiť ani krajina pôvodu a ani jeho kvalitatívne vlastnosti.

10.8. Žalobca iné dôkazy ako daňové a účtovné doklady nepredložil. Žalobcom predložená fotodokumentácia nijakým spôsobom nepreukazuje, že sa jedná o prepravu tovaru žalobcovi, keď nebol z nej zrejmý dátum a čas vyhotovenia, kto a kde fotodokumentáciu vyhotovil a pod. Žalovaný teda postupoval hmotnoprávne aj procesnoprávne správne, keď na základe uvedených skutočností neuznal žalobcovi nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty.

10.9. Žalovaný uviedol, že nebola preukázaná reálna existencia tovaru v takom množstve, ako bolo deklarované na jednotlivých faktúrach. Tovar nebol nikde vyrobený a nikde sa nespotrebúval. Nebola preukázaná ani jeho preprava, ktorá je z časového hľadiska v jeden deň nereálna. Dodávateľom HELEX HOLDING s.r.o. nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľného plnenia, a preto žalobcovi nevzniklo právo odpočítať daň z predmetných faktúr podľa . V daňovom konaní pri dôkaznej povinnosti daňového subjektu platí prejednávacia zásada, nie vyhľadávacia (vyšetrovacia). Správca dane nemusí z úradnej povinnosti vyhľadávať a zisťovať skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom k tomu, aby daňový subjekt mohol v konaní uplatniť nárok na odpočítanie dane. Správca

dane nie je súčasťou obchodných vzťahov medzi žalobcom a jeho dodávateľmi a odberateľmi a sám má vedomosť o tom, aké písomnosti by v tejto súvislosti mohli byť relevantnými dôkazmi, spôsobilými zvrátiť závery správcu dane. Tieto však žalobca nepredložil.

10.10. Správca dane vyhodnotil zistené skutočnosti, získané dôkazy a všetko, čo pri daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní u žalobcu vyšlo najavo, a to nielen u samotného žalobcu, ale aj u dodávateľov a odberateľov, pretože takýto postup považoval za odôvodnený a nevyhnutný z dôvodu preukázania toku tovaru a reality plnenia. Správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, každý jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku). 10.11. Dôkazné bremeno bolo na strane žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, a ktorý si tento nárok aj uplatnil, a preto je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných žalobcom. Správca dane vykonal daňovú kontrolu štandardným spôsobom, postupoval pritom podľa Daňového poriadku. Účelom daňovej kontroly je zistenie, či daňové subjekty v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi plnia svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Správca dane preto skúmal, či sa deklarované zdaniteľné obchody reálne uskutočnili, pretože predmetom dane bolo dodanie tovaru - peria, deklarovaného na faktúrach.

10.12. Súdny dvor Európskej únie vo svojej judikatúre konštatuje aj to, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru, dodávka služby platiteľom dane a tiež hospodárska činnosť (Kittel a Recolta Recycling, C-439/04, C-440/04). Súdny dvor Európskej únie taktiež vo svojej judikatúre konštatoval, že nie je v rozpore s právom EÚ požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence) , ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré sa uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (Teleos plc. a spol., C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV, C-499/10). Určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby, uplatňujúcej si nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany obchodného partnera závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej (spojené veci Mahagében kft. a Péter Dávid, C-80/11 a C-142/11). Správca danie v priebehu daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania nekonal v rozpore s Daňovým poriadkom, či judikátmi NS SR a ESD.

10.13. Vykonané dokazovanie a vyhodnotenie dôkazov zodpovedá zásade logického myslenia. Žalobca nesplnil druhú zákonnú podmienku vzniku práva na odpočítanie dane, ustanovenú v , keď nepreukázal, že dodávateľovi - spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o. vznikla daňová povinnosť podľa z titulu dodania tovaru žalobcovi, čím nebola naplnená ani podstata - predmet dane z pridanej hodnoty. Správca dane sa v priebehu daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania snažil získať dôkazy a informácie, ktoré by potvrdili uskutočnenie zdaniteľných plnení z predložených faktúr, pričom postupoval podľa , , , , , Daňového poriadku.

10.14. Boj proti daňovým podvodom je uznaným cieľom smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH, ktorú transponuje. Ak preto finančné orgány zistia v daňovom konaní objektívne skutočnosti, ktoré nasvedčujú zneužitiu práva, sú oprávnené tieto skutočnosti uviesť vo svojich rozhodnutiach ako dôkazy nasvedčujúce zneužitiu práva, ktoré vedú k záveru, že zneužitie práva bolo hlavným cieľom transakcie.

10.15. Správca dane sa riadil úvahou skutočného obsahu právneho úkonu. Osoba, ktorá je uvedená na faktúrach ako dodávateľ musí byť identická s osobou, ktorá reálne dodala služby odberateľovi. Správca dane preto skúmal uskutočnenie zdaniteľného obchodu nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad skutočného stavu s formálnym. Žalobca musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr. Právo na odpočítanie je možné uplatniť len vo vzťahu k skutočne splatnej dani, t. j. dani zodpovedajúcej reálnemu plneniu. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre, v ich formálnej deklarácií, t. j. predložení

dokladov s predpísaným obsahom alebo verbálnym či písomným prehlásením. Ak správca nadobudne pochybnosti o pravdivosti, hodnovernosti predloženého dokladu, nemusí tento uznať ako relevantný, ak žalobca jeho hodnovernosť nepreukáže alebo neodstráni pochybnosti. Správca dane dbal, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane boli zistené čo najúplnejšie, a preto vykonal rozsiahle dokazovanie, o čom bol žalobca informovaný zasielanými upovedomeniami.

10.16. Daňové zákony neukladajú daňovým subjektom akým spôsobom majú preverovať subjekty s ktorými obchodujú a či osoba, s ktorou obchodujú, je tá, za ktorú sa vydáva. Daňový subjekt nemusí dôveryhodnosť a ani identitu preverovať žiadnym spôsobom, avšak v takom prípade sa vystavuje riziku, že nesplní zákonné podmienky pre uplatnenie oslobodenia od DPH.

10.17. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia neuvádza žiadne konkrétne objektívne skutočnosti, ktoré by správca dane zistil. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol všetky konkrétne kroky, ktoré vykonal správca dane a zaujal k nim stanovisko, na ktorom zotrváva. V odôvodnení rozhodnutia sú aj uvedené jednotlivé odpovede svedkov. Žalovaný potvrdzuje správnosť uvažovania správcu dane pri hodnotení dôkazov samostatne a vo vzájomnej súvislosti, keď jednotlivé získané dôkazy pokladal za významné dôkazy pri preukázaní porušenia zo strany žalobcu. Správca dane v procese dokazovania skúmal, či sa deklarované zdaniteľné obchody reálne uskutočnili v súlade so , pretože predmetom dane bolo nadobudnutie tovaru a taktiež dodanie tovaru s oslobodením. Správca dane sa pri výkone daňovej kontroly zameral na preverenie všetkých dôkazov, ktoré zistil, zaoberal sa každou skutočnosťou, ktorá bola predmetom správy daní. Vyhodnotil jednotlivé výpovede konateľov spoločností, svedkov, odpovede od mieste príslušných správcov dane, vykonal preverovanie aj v Národnej diaľničnej spoločnosti, v mýtnom systéme a zaslal niekoľko medzinárodných dožiadaní. Správca dane bol v prípade pochybností, ktoré mu vznikli už u dodávateľa žalobcu, oprávnený preveriť celý obchodný reťazec. Postup správcu dane i žalovaného bol zákonný.

10.18. Základný princíp fungovania dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru z jedného členského štátu do iného členského štátu, ak sú na obchode zúčastnení podnikatelia, z ktorých dodávateľ je identifikovaný pre daň z pridanej hodnoty v štáte dodania tovaru a odberateľ je identifikovaný pre daň z pridanej hodnoty v štáte nadobudnutia tovaru, určuje v . Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že pri cezhraničných dodaniach tovarov (intrakomunitárnych) platí princíp krajiny určenia, čo znamená, že tovar má byť zdanený v krajine nadobudnutia, a preto dodávateľ, ktorý dodá tovar od iného členského štátu, uplatní oslobodenie od dane. Za intrakomunitárnu dodávku tovaru však možno označiť len takú, ktorá je spojená s prepravou, čo znamená, že tovar bol fyzicky prepravený z tuzemska do iného členského štátu. Žalovaný poukázal aj na ustanovenie , ktoré kogentne upravuje, kto preukazuje splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a akými dokladmi v prípade, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou - čo je prípad žalobcu. Pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu, ak ide o dodanie tovaru, ktoré je oslobodené od dane, ak sú splnené podmienky pre toto oslobodenie, vzniká daňová povinnosť odberateľovi v inom členskom štáte (nadobúdateľovi). 10.19. Rozhodujúce v danej veci bolo, či žalobca splnil podmienky na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty, uplatnené v zdaňovacom období október 2014 pri tovare, ktorý mal podľa ním predložených dokladov dodať osobe identifikovanej pre daň v Českej republike a následne do Maďarska a či dodanie tohto tovaru do iného členského štátu preukázal právne relevantnými dokladmi, ktoré majú povahu faktu, a ktoré boli vyhotovené na materiálnom základe. Správca dane pri rozhodovaní postupoval dôsledne v intenciách príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov a vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, keď uplatnil oslobodenie od dane pri tovare, ktorého dodanie a prepravu z tuzemska do iného členského štátu dostatočne nepreukázal, resp. ju správca dane spochybnil. Správca dane ako aj žalovaný v rozhodnutí uviedol, aké doklady žalobca predložil k preukázaniu oprávnenosti uplatnenia pri dodaní tovaru do ČR. Uviedol tiež zistenia maďarskej daňovej správy v rámci medzinárodnej výmeny informácií, vyjadrenia zástupcu prepravcu, odberateľa a aj Národnej diaľničnej spoločnosti pri posúdení reálnosti prepravy tovaru v rámci intrakomunitárneho dodania do iného členského štátu. Správca dane tieto dôkazy a zistenia v odôvodnení rozhodnutia vyhodnotil. Primárne dôkazné bremeno bolo aj v tomto podľa Daňového poriadku na žalobcovi, keďže žalobca disponuje právom uplatniť pri intrakomunitárnom dodaní tovaru postup podľa , a tento aj uplatnil. Pri verifikácií skutočností a dokladov predkladaných žalobcom vznikli správcovi dane pochybnosti o pravdivosti údajov

uvedených na predložených faktúrach, ktoré žalobca neodstránil, a ktoré pri vyhodnotení dôkazov samostatne a v súvislostiach mali za následok vyčíslenie rozdielu dane. Žalovaný nevzhliadol v konaní správcu dane konanie, ktorým by porušil § 24 ods. 2 Daňového poriadku.

10.20. Žalobca pri uskutočnení intrakomunitárneho obchodu sám nepodnikol také kroky, ktorými by preveril skutočnosť, že tovar opustil územie členského štátu dodania. Zodpovednosť za konanie obchodného partnera nemožno pričítať na ťarchu daňového subjektu, avšak pod podmienkou, že tento prijal všetky rozumné opatrenia, ktoré možno od neho rozumne očakávať. V danej veci nebolo vykonanými dôkazmi preukázané, že žalobca dodal tovar do iného členského štátu subjektu uvedenému na faktúrach. Pokiaľ si žalobca ako platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatnil nárok na oslobodenie od DPH z vystavených faktúr, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako ich deklaroval v daňovom priznaní alebo predložených dokladoch a pri splnení zákonom určených podmienok. Žalobca toto nepreukázal.

11. Žalobca procesné právo vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaného k žalobe žalobnou republikou nevyužil.

IV. Zhrnutie priebehu konania

12. Žalobca v správnej žalobe označil ako účastníka konania aj Daňový úrad Nitra ako prvostupňový správny orgán, ktorý v preskúmavanej veci vydal rozhodnutie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu žalovaného. Správny súd s týmto správnym orgánom v správnom súdnom konaní nekonal, a to v žiadnom procesnom postavení, keďže toto procesné postavenie mu zo žiadneho ustanovenia nevyplýva. K tomuto procesnému postupu správny súd pre úplnosť dopĺňa, že v správnom súdnictve správny súd nie je v súlade so zásadou iura novit curia viazaný označením žalovaného ani ďalších účastníkov konania žalobcom v správnej žalobe, ale týchto je povinný sám určiť. V správnom súdnictve (na rozdiel napr. od civilného procesu) účastníctvo jednotlivým subjektom vyplýva totiž priamo zo zákona. Ak teda žalobca v žalobe napr. uvedie ako ďalšieho účastníka subjekt, ktorému toto procesné postavenie zo zákona nevyplýva, tak ako tomu bolo v prejednávanej veci, správny súd žalobcu nevyzýva na odstránenie vád podania v zmysle , ale po zistení, že mu dané procesné postavenie zo zákona nevyplýva, s ním ďalej nekoná, a to bez toho, že by napr. uznesením vo vzťahu k nemu zastavil konanie.

13. Žalobca ani žalovaný v konaní nepožiadali o prejednanie veci samej na pojednávaní.

13.1. Keďže v prejednávanej veci neboli naplnené dôvody prejednania veci na pojednávaní, rozhodol správny súd podľa bez pojednávania.

13.2. Správny súd dňa 30.01.2020 verejne vyhlásil tento rozsudok podľa veta druhá vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bol podľa zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke krajského súdu v lehote viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením.

V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov účastníkov konania a ich vyhodnotenie, právne posúdenie veci

14. Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný správny súd ( v spojení s a - ďalej len „“ alebo „SSP“), konajúc v senáte o všeobecnej správnej žalobe žalobcu ( v spojení s a nasl. ), nezistiac naplnenie dôvodov podľa viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby ( , a contrario ), nezistiac existenciu dôvodov na postup podľa veta druhá a nezistiac naplnenie dôvodov podľa vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy ( veta prvá ), bez nariadenia pojednávania ( ) preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného, označeného v záhlaví, pričom vychádzajúc zo stavu daného v čase právoplatnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného ( ) dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju týmto rozsudkom podľa zamietol.

15. Správny súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy ( veta prvá ), a tento neopakujúc na tomto mieste, keď je podrobne opísaný už v odôvodnení rozhodnutia žalovaného (aj v spojení s jemu predchádzajúcim prvostupňovým rozhodnutím správcu dane) a v podstatných častiach aj v II. časti odôvodnenia tohto rozsudku, popisujúceho napadnuté rozhodnutie, vec právne posudzoval a rozhodoval podľa nasledovných ustanovení:

15.1. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

15.2. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

15.3. Podľa , žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

15.4. Podľa o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „“), predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

15.5. Podľa časť vety pred bodkočiarkou , dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak.

15.6. Podľa veta prvá a druhá , daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

15.7. Podľa v znení účinnom do 31.12.2019 (t. j. v čase kontrolovaného zdaňovacieho obdobia októbra 2014), oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

15.8. Podľa , platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) (časť pred bodkočiarkou) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.

15.9. Podľa , právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

15.10. Podľa , platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

15.11. Podľa , právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

15.12. Podľa o správe daní (ďalej len „“), na účely tohto zákona sa rozumie správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.

15.13. Podľa § 3 ods. 1 až 3 Daňového poriadku, (ods. 1) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (ods. 2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (ods. 3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

15.14. Podľa § 24 ods. 1 až 4 Daňového poriadku, (ods. 1) daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (ods. 2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (ods. 3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (ods. 4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

15.15. Podľa § 63 ods. 2 a 5 Daňového poriadku, (ods. 2) rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. (ods. 5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

15.16. Podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. Podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2019, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.

15.17. Podľa § 74 ods. 4 veta prvá a druhá Daňového poriadku, odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody.

16. Správny súd posúdil dôvodnosť jednotlivých žalobných dôvodov, vymedzených žalobcom v žalobe, nasledovne:

17. Žalobca v žalobe rozdelil žalobné dôvody do dvoch skupín. V prvej skupine žalobných dôvodov žalobca namietal proti záveru žalovaného a správcu dane o tom, že v konaní nebolo preukázané dodanie tovaru žalobcovi od spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o. a z toho vyplývajúcemu právnemu záveru o nesplnení hmotnoprávnych podmienok stanovených na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. V druhej skupine žalobných dôvodov žalobca namietal proti záveru žalovaného a správcu dane o tom, že v konaní nebolo preukázané dodanie tovaru žalobcom spoločnosti WORLD FLESH s.r.o. do iného členského štátu Európskej únie, a to Českej republiky, a z toho vyplývajúcemu právnemu záveru o nesplnení hmotnoprávnych podmienok stanovených na oslobodenie od dane pri dodaní tohto tovaru. Správny súd obidve skupiny žalobných dôvodov posudzoval spoločne, a to z dôvodu, že tak dodanie tovaru dodávateľom HELEX HOLDING s.r.o. žalobcovi a následné dodanie tohto tovaru žalobcom do iného členského štátu - Česka - spoločnosti WORLD FLESH s.r.o. boli súčasťou jedného reťazca obchodných prípadov s rovnakým tovarom a aj z dôvodu, že žalobcom vymedzené obe skupiny žalobných dôvodov boli založené na

obdobnej argumentácii (napr. rozsahu dôkazného bremena žalobcu, nemožnosť zodpovedať za konanie dodávateľa, resp. odberateľa, namietanie nesprávneho vyhodnotenia dokazovania a pod.).

18. Správny súd úvodom tejto časti uvádza, že k právnym otázkam týkajúcim sa zásadám dokazovania a hodnotenia dôkazov, dôkazného bremena daňového subjektu v daňovom konaní, jeho rozsahu, jeho rozloženiu medzi správcu dane a daňový subjekt a podmienkam, kedy nie je vyčerpané len predložením faktúry (resp. iných účtovných alebo daňových dokladov) - teda právnym otázkam, ktoré sú z hľadiska oboch skupín vymedzených žalobných dôvodov relevantné aj v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného - v súčasnosti existuje rozsiahla konštantná judikatúra (konštantná tak z časového hľadiska - keď ide o rozhodnutia vydané v priebehu dlhšieho časového obdobia, a to posledných niekoľko rokov, ako aj z kvantitatívneho hľadiska - keď ide o veľký počet vydaných rozhodnutí s totožnými právnymi závermi) Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) ako kasačného súdu (a predtým za účinnosti ako odvolacieho súdu v správnom súdnictve, ktorá judikatúra je rovnako použiteľná aj po zmene procesnoprávnej úpravy správneho súdneho konania), ale i Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“).

19. Správny súd súčasne nezistil žiadny dôvod na to, aby sa v tomto správnom súdnom konaní odchýlil od týchto záverov (napríklad v dôsledku vývoja právnej vedy v tejto oblasti), a preto z nich aj pri svojom rozhodovaní vychádzal a právne normy, podľa ktorých vec právne posudzoval, vykladal tak, ako sú tieto vykladané v už spomenutej konštantnej judikatúre NS SR (príkladmo rozhodnutia NS SR vo veciach sp. zn. , , , , , , , - ktoré bolo publikované ako judikát v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 4/2018 pod číslom R 39/2018, , , , , , , ), ako aj ÚS SR (napr. vo veciach sp. zn. , v ktorej bolo rozhodnuté uznesením z 15. novembra 2017 a ktoré rozhodnutie bolo publikované v Zbierke nálezov a uznesení ÚS SR ako judikát č. 71/2017; sp. zn. ).

20. Vychádzajúc preto z právnych záverov NS SR a ÚS SR, uvedených v rozhodnutiach, ktoré správny súd uviedol v predchádzajúcom bode odôvodnenia, správny súd uvádza tieto závery, z ktorých následne aj v preskúmavanej veci pri posudzovaní predmetnej skupiny žalobných dôvodov žalobcu vychádzal: 20.1. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno- právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

20.2. Zásada objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie, nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už správca dane získal v rámci správy daní a v priebehu konania.

20.3. Súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode - k tomu rozsudky ESD vo veciach napr. Teleos plc. a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV (C-499/10). Možno preto určiť opatrenia, ktoré možno, v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom.

20.4. Správca dane má právo preveriť reálnosť dodávky odberateľovi tovaru alebo služby, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. Je na daňovom subjekte, aby predložil dôkazy svedčiace o tom, že uvedený typ kontrolovaného zdaniteľného obchodu a spôsob jeho prevedenia ako i komunikácia s dodávateľom sa nijako neodlišuje od ním vykonávaných obdobných obchodov s uvedeným typom tovaru alebo jeho obchodných zvyklostí. Je na ňom, akým spôsobom preukáže komunikáciu s dodávateľom, spôsob preverovania dodávky, jej súlad s požiadavkou uvedenou v objednávke a pod.

20.5. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane dôkazného subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty, a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom.

20.6. V okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Už samotné zistenie skutočnosti, že dodávateľ nie je ekonomicky činný, nemá personálne a materiálne možnosti na realizáciu dodávky (ale napr. aj ak pohyb finančných prostriedkov nie je odzrkadlený v jeho daňových výstupoch a účtoch), jednoznačne spochybňuje vierohodnosť tvrdení žalobcu o reálnosti jeho dodávok. Takýto spôsob vedenia dokazovania žalovaným vychádza v tomto štádiu daňového konania z toho, že na strane žalobcu v postavení daňového subjektu nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.

20.7. Podmienky uvedené v a a v sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, plnenie bolo reálne dodané, a to práve osobou uvedenou na účtovnom doklade (, ).

20.8. S poukazom na § 24 ods. 1 Daňového poriadku dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (k tomu najmä rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02, Zb. s- I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I. 1609, bod 71). V zmysle , a , nadväzujúc na Daňového poriadku je jednou zo skutočností, ktoré je daňový subjekt povinný preukázať, aj dodanie tovaru alebo služby platiteľom, ktorý faktúru ako dodávateľ vystavil.

20.9. Potrebné je v týchto veciach poukázať aj na základnú zásadu obchodného práva, a to zásadu poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie ( ), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle právnu ochranu a pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú oprávnené.

20.10. Faktúra, doklad o jej zaplatení a iné doklady vystavené deklarovaným dodávateľom nepochybne sú dôkaznými prostriedkami, ktoré podporujú tvrdenie daňového subjektu obsiahnuté v daňovom priznaní, že práve tento dodávateľ mu naozaj tovar alebo službu dodal. Ich vierohodnosť môže byť podporená osobou ich vystaviteľa, ktorý ich spravidla podpisuje, ale aj podnikateľským zázemím a minulosťou dodávateľa a okrem iného aj jeho daňovou disciplínou. V prípade, že zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že takéto písomnosti naozaj odrážajú (a teda dokladujú) uskutočnené zdaniteľné plnenie, je možné v nich obsiahnuté informácie považovať za relevantný či rozhodujúci dôkaz. Ak však správca dane pri preverovaní týchto tvrdení narazí na skutočnosti a dôkazy spochybňujúce či priamo

popierajúce tvrdenia z predložených dokladov, je namieste a v súlade so zákonom, keď považuje tieto tvrdenia za nepreukázané a vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov. Takým dôkazom môže byť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 24 ods. 4 prvá veta Daňového poriadku). Nie je presne predpísané, aké dôkazy je potrebné predložiť, vždy to závisí od konkrétnej dôkaznej situácie a charakteru dokazovaných skutočností.

20.11. Ak preto správca dane spochybní reálnosť dodania tovaru alebo služby deklarovaným dodávateľom zdaniteľných plnení, javí sa dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu, spočívajúce len v predložení zákonom požadovaných formálne vyhotovených daňových dokladov ako nedostatočné. V takýchto prípadoch je potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, aby sa stal súčasťou fiktívneho zdaniteľného plnenia zneužívajúceho právo poskytované zásadou neutrality DPH. Nezodpovedá zásade zodpovedného a poctivého obchodného styku konanie podnikateľa, ktorý si riadne nepreverí svojho dodávateľa z hľadiska dôveryhodnosti, poctivosti, nevykoná všetky opatrenia na to, aby ako zodpovedný odberateľ reálne prevzal dodaný tovar alebo službu od dodávateľa (alebo v jeho mene) a zadovážil si dostatok dôveryhodných podkladov, aby v prípade skúmania reálnosti obchodnej transakcie vedel dodanie tovaru alebo služby práve od osoby uvedenej na faktúre riadne preukázať. Ak si daňový subjekt nezaobstará dostatok dôkazných prostriedkov preukazujúcich uskutočnenie plnenia deklarovaného predloženou faktúrou, ako aj to, že plnenie poskytol dodávateľ uvedený na faktúre a takéto dôkazy následne v daňovom konaní nepredloží, vystavuje sa riziku, že neunesie dôkazné bremeno, čo môže mať za následok neuznanie práva na odpočítanie DPH.

20.12. Základným princípom výberu dane z pridanej hodnoty ako všeobecnej nepriamej dane je, že podnikateľ musí byť plne zbavený ťarchy DPH zaplatenej v cene prijatých tovarov a služieb určených na uskutočnenie zdaniteľných obchodov podliehajúcich DPH. Právo na odpočet dane z pridanej hodnoty vzniká vtedy, ak je preukázané, že došlo k zdaniteľnému plneniu zdaniteľnou osobou - že došlo k dodaniu tovaru podľa alebo dodaniu služby podľa , v kontexte s príslušnými ustanoveniami a definíciami . Z dikcie jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základná podmienka je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je preto vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad.

20.13. Vychádzajúc zo zásad daňového konania a zo znenia ustanovení a v spojení s je nutné uzavrieť, že iba doložením účtovného dokladu obsahujúceho zákonom stanovené náležitosti nie je nárok na odpočítanie dane preukázaný. Daň, či nárok na odpočítanie dane nemajú základ vo formálnom doklade, ale v existencii zdaniteľného plnenia, pretože nestojí iba na formálnom, ale aj na reálnom preukázaní zdaniteľného plnenia, a preto dôkaz pozostávajúci len z daňového dokladu, je iba formálnym dôkazom dovršujúcim hmotnoprávne aspekty skutočného prevedenia zdaniteľného plnenia. Z uvedeného dôvodu preto nemôže byť len samotné predloženie daňového dokladu, hoci formálne správneho a bezchybného, podkladom pre uznanie nároku na odpočítanie dane, ale tento nárok musí byť v prvom rade fakticky podložený existujúcim zdaniteľným plnením.

20.14. Správny súd záverom zdôrazňuje, že uvedené právne závery mutatis mutandis platia primerane aj vo vzťahu k inštitútu oslobodenia od dane, hmotnoprávne upravenom v . Uvedené potvrdzuje napr. rozsudok NS SR sp. zn. , podľa ktorého napr. z ustanovenia vyplýva, že splnenie podmienok pre oslobodenie od dane je (rovnako) povinný preukázať platiteľ, ktorý si oslobodenie od dane uplatňuje. Je nesporne povinnosťou daňového subjektu - žalobcu predložiť dôkazy preukazujúce splnenie rozhodujúcej podmienky pre oslobodenie od dane podľa , a to, že tovar bol prepravený z tuzemska do iného členského štátu a že nadobúdateľom deklarovaného dodania sporného tovaru je práve tá spoločnosť, ktorá je deklarovaná na sporných odberateľských faktúrach ako odberateľ a že táto spoločnosť je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte tak, ako je to uvedené v . Oslobodenie od DPH pri dodaní tovaru platiteľovi do iného členského štátu sa nevzťahuje na tovar ako taký, t. j. na predmet predaja,

ale na dodanie tovaru, teda daňovú transakciu medzi týmito subjektmi aj s preukázaním dodania tovaru nadobúdateľovi v inom členskom štáte.

21. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že samotný NS SR vo svojich niekoľkých posledných rozhodnutiach (napr. aktuálny rozsudok NS SR vo veci sp. zn. z 19. júna 2019) zdôraznil, že judikatúra kasačného súdu zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia (a to nielen pri uplatnení nároku na odpočet dane ale primerane aj pri uplatnení nároku na oslobodenie od dane - napr. už spomenutý rozsudok NS SR sp. zn. ), je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa jasne ustálila v intenciách, že nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o reálnosti takéhoto zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov. V tejto súvislosti príkladmo možno poukázať na rozhodnutia NS SR vo veciach sp. zn. , , , , , , ako aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. . NS SR v rozsudku sp. zn. z 19. júna 2019 výslovne uviedol, že rozhodnutie NS SR vo veci sp. zn. (na ktoré v žalobe opakovane poukazuje žalobca) sa viac-menej obmedzuje na formálne požiadavky na predkladané doklady, v zmysle aktuálnej konštantnej judikatúry však od celkovej dôkaznej situácie závisí, či na preukázanie práva na odpočet dane je potrebné v dokazovaní pokračovať ďalej. Teda, samotný kasačný súd konštatuje, že došlo k určitému judikatórnemu vývoju v danej oblasti.

22. Správny súd preskúmaním správnou žalobou napadnutého rozhodnutia zistil, že žalovaný, ako aj správca dane, pri svojom rozhodovaní vychádzali z právnych záverov, ku ktorým v početnej konštantnej rozhodovacej činnosti dospel aj NS SR a ÚS SR, a ktorá je konštantná (a hoc žalovaný v rozhodnutí na ňu výslovne nepoukázal, tak obsahovo boli žalovaným a správcom dane formulované právne závery v súlade s danou ustálenou rozhodovacou činnosťou). Vychádzajúc z právnych záverov podrobne rozvedených najmä v bode 21. odôvodnenia, reagujúc na jednotlivé konkrétne žalobné dôvody žalobcu uvedené v správnej žalobe, správny súd potom uzatvára, že:

23. Správca dane vykonal v rámci daňovej kontroly a aj v na ňu nadväzujúcom vyrubovacom konaní rozsiahle dokazovanie (ktorého opis a z neho vyplývajúce závery tak správca dane ako aj žalovaný podrobne uviedli v odôvodneniach svojich rozhodnutí), predmetom ktorého bolo preverenie tak reálneho uskutočnenia zdaniteľných obchodov, deklarovaných na faktúrach od dodávateľa HELEX HOLDING s.r.o. a rovnako tak reálne uskutočnenie obchodov, deklarovaných na odberateľských faktúrach predložených žalobcom (teda preverenia dodania tovaru nadobudnutého od dodávateľa HELEX HOLDING s.r.o. českej spoločnosti WORLD FLESH s.r.o.). 24. Správny súd sa stotožňuje so závermi správcu dane a žalovaného (zdôrazňujúc, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane spolu s rozhodnutím žalovaného, ktorým bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené, tvoria jednotu, a to vzhľadom na zásadu jednotnosti, ktorá ovláda správne, v danom prípade daňové - vyrubovacie konanie) o tom, že v preskúmavanej veci vznikli pochybnosti o reálnom dodaní deklarovaného tovaru - husacieho peria žalobcovi od deklarovaného dodávateľa, uvedeného na faktúre

- a to spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o.

24.1. Podľa výpovede konateľa deklarovaného dodávateľa - spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o., ktorým bol maďarský občan S. J., zabezpečenej v rámci medzinárodnej výmeny informácií, spoločnosť HELEX HOLDING s.r.o., ktorej bol riaditeľom, nemala zamestnancov, nevedel uviesť, kto bol účtovníkom spoločnosti, nedisponoval žiadnymi účtovnými dokladmi, keď tvrdil, že tieto odovzdal novému majiteľovi spoločnosti, ktorého údaje taktiež nevedel ani uviesť. Svedok J. v rámci svedeckej výpovede uviedol, že spoločnosť HELEX HOLDING s.r.o. obchodovala tak so žalobcom (ktorý bol podľa preverovaných dodávateľských faktúr odberateľom spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o.) a aj so spoločnosťou AXINET s.r.o., od ktorej nakupoval tovar. Nevedel uviesť, kto objednal prepravu tovaru, kto ju zaplatil, ani cenu, za akú tovar nakúpil. Tovar bol dodaný, vyložený v sklade B. a následne prevezený, pričom neuviedol kam. Svedok neuviedol žiadne meno akejkoľvek zúčastnenej osoby.

24.2. K uvedenej výpovedi svedka S. J., zabezpečenej v rámci medzinárodnej výmeny informácií s maďarskou finančnou správou, ktorú žalobca v žalobe označuje ako dôkaz, ktorý preukazuje, že tovar mu spoločnosť HELEX HOLDING s.r.o. dodala tak, ako je uvedené v preverovaných dodávateľských faktúrach, správny súd uvádza, že s poukazom na súdnu prax NS SR sa nestotožňuje s tým, že by samotná takáto svedecká výpoveď, v rámci ktorej svedok len všeobecne potvrdí dodanie tovaru

kontrolovanému daňovému subjektu, bola dostatočným dôkazom (príp. aj v spojení s účtovnými dokladmi - faktúrami) o dodávke tovaru. Naopak, vzhľadom na osobitný charakter daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, z judikatúry NS SR (m. m. rozsudok sp. zn. z 11. septembra 2018, rozsudok sp. zn. z 12. decembra 2017) vyplýva, že „aj keď v ustanovení (teraz Daňového poriadku) ide o demonštratívny výpočet dôkazných prostriedkov, z vymenovaných dôkazných prostriedkov vyplýva, že musí ísť o ... výpovede svedkov založené na overiteľných skutočnostiach“. Obdobne komparatívne česká súdna prax dospela v oblasti daňového práva k záveru, že nie je vierohodná taká výpoveď svedka, ktorá je ako celok všeobecná, neurčitá a ak svedok nie je schopný ohľadom sporných obchodných prípadov uviesť žiadne konkrétne okolnosti a ani predložiť dokumenty podporujúce jeho výpoveď a takáto výpoveď nie je preto dostatočným dôkazom toho, že k uskutočneniu zdaniteľného obchodu došlo tak, ako tvrdí kontrolovaný daňový subjekt (m. m. rozsudok Nejvyššího správního soudu ČR, č. k. -68, publikovaný v Zbierke rozhodnutí Nejvyššího správního soudu ČR ako judikát pod č. 2944/2016).

24.3. Výpoveď svedka S. J., ktorý nevedel uviesť akékoľvek podrobnosti nielen o preverovaných dodávkach ale aj o veciach týkajúcich sa samotnej činnosti spoločnosti (napr. kto bol účtovníkom, komu spoločnosť predal, s akými osobami pri výkone podnikateľskej činnosti komunikoval a pod.), a to obzvlášť v prípade, keď spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov, čo potvrdil aj tento svedok a teda nemala akýkoľvek iný personálny substrát, ktorým by vykonávala podnikateľskú činnosť, no pritom dodávala len žalobcovi v októbri 2014 tovar v hodnote 156.480,- eur, nielenže nie je dostatočným vierohodným dôkazom o tom, že by dodávky tovaru boli žalobcovi dodané tak, ako to bolo deklarované na preverovaných faktúrach, ale naopak, podľa správneho súdu takáto výpoveď ešte viac zväčšuje pochybnosti o reálnom uskutočnení deklarovaných dodávok.

24.4. Aj s ohľadom na tieto skutočnosti sa potom správny súd stotožňuje s tým, že v preskúmavanej veci vznikli dôvodné pochybnosti o reálnom uskutočnení deklarovaných dodávok žalobcovi, ktoré si vyžadovali, aby správca dane preveroval celý obchodný reťazec a v rámci toho teda aj zisťoval skutočnosti týkajúce sa nielen existencie tovaru, ale aj jeho pôvodu. Správca dane má totiž právo preveriť pôvod tovaru ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti (obdobne III. právna veta judikátu R 39/2018).

25. Preverením celého obchodného reťazca dodávateľov ako aj zahraničných odberateľov správca dane a žalovaný zistili, že reťazec pozostával z kolotoča spoločností AXINET s.r.o. - HELEX HOLDING s.r.o.

- žalobca - WORLD FLESH s.r.o. (CZ) - FUTURUM LABOR Kft. (HU) - AXINET s.r.o. Správca dane ako aj žalovaný zistili, a v rozhodnutiach aj uviedli, že spoločnosť AXINET s.r.o., ktorá mala predmetný tovar dodať spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o. (teda dodávateľovi žalobcu), daňové priznanie za kontrolované zdaňovacie obdobie nepodala a daň neodviedla. V reťazci vystupovala ako fiktívny dodávateľ, nekontaktný už od decembra 2013, ktorý daňové priznania k DPH nepodával. V období október 2014 fiktívne, bez pečiatky a bez podpisu vystavila faktúry za dodanie husacieho peria, kde bola vyčíslená DPH v sume 28.180,80 eura. Už v máji 2014 bola tejto spoločnosti zrušená registrácia k DPH. Na základe týchto zistení správne žalovaný uviedol, že táto spoločnosť AXINET s.r.o. nemohla v kontrolovanom zdaňovacom období október 2014 dodať tovar - husacie perie, ktorý bol uvedený na faktúrach, pre odberateľa HELEX HOLDING s.r.o. Spoločnosť AXINET s.r.o. v danom období totiž nevykonávala žiadnu podnikateľskú činnosť. Za kontrolované zdaňovacie obdobie nepodala daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty, teda nedeklarovala žiaden nákup ani predaj tovaru. Spoločnosť HELEX HOLDING s.r.o. si uplatnila v zdaňovacom období október 2014 odpočítanie dane z uvedených fiktívnych faktúr od dodávateľa AXINET s.r.o. v celkovej sume 28.180,80 eura, teda uplatnila si odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr od odberateľa, ktorý nebol platcom DPH.

25.1. Uvedené zistenia podľa správneho súdu jednak robia výpoveď svedka S. J. - bývalého konateľa dodávateľa žalobcu - spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o. úplne nevierohodnou, keď svedok uvádzal, ako nakupoval tovar, ktorý následne dodal žalobcovi, práve od spoločnosti AXINET s.r.o., ktorá bola už počas preverovaného zdaňovacieho obdobia nekontaktná, nevykonávajúca akúkoľvek podnikateľskú činnosť a jej registrácia k dani z pridanej hodnoty bola zrušená.

26. Správca dane vykonaným dokazovaním jednoznačne spochybnil samotnú existenciu a pôvod tovaru, ktorý mal byť predmetom obchodovania, čím spochybnil aj žalobcom predložené dodávateľské faktúry, podľa ktorých mu mal predmetný tovar - husacie perie dodať dodávateľ uvedený na faktúre - spoločnosť

HELEX HOLDING s.r.o. Tieto pochybnosti sa žalobcovi nepodarilo vyvrátiť, a teda neuniesol dôkazné bremeno preukázania naplnenia hmotnoprávnych podmienok vyplývajúcich z , , , výlučne za naplnenia ktorých si žalobca mohol uplatniť nárok na odpočítanie dane. Bolo povinnosťou žalobcu vzniknuté dôvodné pochybnosti o reálnosti dodania tovaru odstrániť predložením dôkazov, ktoré by v súhrne preukázali pravdivosť jeho tvrdení o tom, že so sporným tovarom skutočne obchodoval a že mu bol skutočne dodaný, a to práve osobou uvedenou na preverovaných faktúrach ako dodávateľ. 26.1. Za tohto stavu a s prihliadnutím na samotné tvrdenie žalobcu, že odberateľovi - českej spoločnosti WORLD FLESH s.r.o. dodal tovar - husacie perie, ktoré nadobudol od spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o., ktorého pôvod, reálna existencia a dodanie žalobcovi správca dane dôvodne na základe rozsiahleho vykonaného dokazovania spochybnil, sú dôvodné pochybnosti správcu dane aj o dodávkach tohto tovaru žalobcom českej spoločnosti WORLD FLESH s.r.o., v súvislosti s ktorými si uplatnil nárok na oslobodenie od dane podľa . Aj v tomto prípade bolo pritom na žalobcovi dôkazné bremeno toho, aby predložil dôkazy preukazujúce splnenie rozhodujúcej podmienky pre oslobodenie od dane podľa , a to, že tovar bol prepravený z tuzemska do iného členského štátu a že nadobúdateľom deklarovaného dodania sporného tovaru je práve tá spoločnosť, ktorá je deklarovaná na sporných odberateľských faktúrach ako odberateľ a že táto spoločnosť je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte tak, ako je to uvedené v . Toto dôkazné bremeno žalobca neuniesol.

26.2. Pochybnosti správcu dane boli pritom o to významnejšie, že tento, rovnako ako žalovaný, zistili, že spoločnosť WORLD FLESH s.r.o., ktorej mal práve žalobca dodať husacie perie, mala tovar následne predávať bez akejkoľvek pridanej hodnoty maďarskej spoločnosti FUTURUM LABOR Kft., ktorá zasa následne tovar predávala späť na územie Slovenskej republiky, a to spoločnosti AXINET s.r.o. do B. (ako to vyplynulo z poskytnutých informácií maďarskou finančnou správou v rámci medzinárodnej výmeny informácií, ktorá vykonala v spoločnosti FUTURUM LABOR Kft. daňovú kontrolu). Spoločnosť WORLD FLESH s.r.o. naviac podľa informácií zabezpečených správcom dane v rámci medzinárodnej výmeny informácií nevykonávala ekonomickú činnosť a sídlila na virtuálnej adrese, pričom tieto zistenia boli českou finančnou správou poskytnuté len niekoľko mesiacov po októbri 2014 (v auguste 2015). Spoločnosť AXINET s.r.o. bola v čase, kedy jej spoločnosť FUTURUM LABOR Kft. deklarovala dodanie peria, už nekontaktná, so zrušenou registráciou pre DPH, nevykonávajúca žiadnu podnikateľskú činnosť. Uvedená preprava tovaru od dodávateľa FUTURUM LABOR Kft. spoločnosti AXINET s.r.o. do B. mala byť vykonaná aj podľa informácií poskytnutých E. J., zástupcom spoločnosti FUTURUM LABOR Kft. (ktorý bol súčasne bratom S. J., konateľa dodávateľa žalobcu - spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o.), kamiónom Mercedes Vito 190CDI s EČV P.-XXX. Tento kamión mala spoločnosť FUTURUM LABOR Kft. prenajatý od spoločnosti Erkálos-Trade Kft. Účtovné doklady spoločnosti FUTURUM LABOR Kft. a Erkálos-Trade Kft. nepotvrdzujú vykonanie trasy medzi dedinami uvedenými na CMR listoch. E. J. uviedol, že on pokryl vzdialenosť podľa CMR listov, toto tvrdenie však nebolo ničím preukázané.

26.3. Správca dane a žalovaný správne za takto zisteného skutkového stavu, keď žiadna zo spoločností v obchodnom reťazci neuviedla krajinu pôvodu, tovar nebol nikde vyrobený, nebola zistená spoločnosť ani krajina konečnej spotreby a tovar sa nespotrebúval, ale bol v neustálom obehu, dospeli k správnemu záveru, že sa jedná o typický obchodný reťazec, ktorý má všetky znaky karuselového podvodu, postaveného (len) na formálnom splnení zákonných podmienok pre uplatnenie nadmerného odpočtu u dodávateľov aj odberateľov daňového subjektu. Faktúry a ani iné doklady samé o sebe nie sú dôkazom reálneho plnenia. Na splnenie zákonných podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane nestačí len ich formálna existencia, teda predloženie dokladov s predpísaným obsahom.

26.4. Správny súd dopĺňa, že ani prípadná fotodokumentácia zachytávajúca tovar za týchto skutkových zistení nie je preto dostatočným vierohodným dôkazom o tom, že by sa preverované obchody uskutočnili tak, ako to je deklarované na preverovaných dodávateľských či odberateľských faktúrach, pretože fotodokumentácia je spravidla len nepriamym dôkazom o existencii tovaru, pričom samotná existencia tovaru nie je ani predmetom dane (tým je dodávka tovaru) a ani dôvodom uplatnenia nároku na oslobodenie od dane (tým je napr. dodávka tovaru do iného členského štátu za splnenia ostatných stanovených podmienok).

27. Správny súd, opätovne poukazujúc aj na právne vety judikátu R 39/2018 konštatuje, že v prípade, o aký ide aj v preskúmavanej veci, keď správca dane dôvodne spochybnil existenciu a pôvod tovaru,

ktorý mal byť predmetom obchodovania, je dôvodne namieste otázka, s akou odbornou starostlivosťou žalobca ako daňový subjekt pristupoval k realizácii zdaniteľného obchodu, keď obchodoval s niečím, čo neexistovalo. Obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania, ale naopak, dá sa hovoriť o podieľaní sa na zneužívaní práva vyplývajúceho zo zásady neutrality dane z pridanej hodnoty všetkými zúčastnenými článkami v obchodnom reťazci.

27.1. Z uvedeného súčasne vyplýva, že keďže správca dane i žalovaný v odôvodnení rozhodnutí uviedli konkrétne skutkové zistenia, ktoré aj podľa správneho súdu dôvodne spochybnili samotný pôvod tovaru formálne prevádzaného v rámci zisteného obchodného reťazca, dodávku tovaru žalobcovi od dodávateľa HELEX HOLDING s.r.o. a aj následné dodanie práve tohto tovaru odberateľovi žalobcu - spoločnosti WORLD FLESH s.r.o. a túto pochybnosť žalobca nevyvrátil, o preverovaných obchodoch žalobcu svedčila len existencia formálnych dokladov, nevystihujúca reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania, tak práve tieto skutočnosti sú podľa už uvedenej I. právnej vety judikátu R 39/2018 okolnosťami, v prípade ktorých existencie možno hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality dane z pridanej hodnoty všetkými zúčastnenými článkami v obchodnom reťazci - teda aj žalobcom. Nie je preto dôvodný žalobný bod o tom, že žiadne konkrétne okolnosti svedčiace o podieľaní sa na zneužití práva žalobcom nie sú v rozhodnutiach uvedené.

28. Čo sa týka od výpovede bývalého konateľa dodávateľa žalobcu S. J. odlišných dôkazov, ktoré v žalobe žalobca uvádza ako dôkazy reálneho uskutočnenia preverovaných dodávok, tak týmito dôkazmi bola žalobcom vedená dokumentácia a aj výpoveď svedka A. A., ktorý mal uskutočňovať prepravu tovaru.

28.1. A. A. bol bývalým zamestnancom spoločnosti FILAD s.r.o., ktorá bola podľa zistení českej finančnej správy vlastníkom použitých dopravných prostriedkov na prepravu tovaru z B. do skladu spoločnosti WORLD FLESH s.r.o. v U. a ktorú objednala spoločnosť WORLD FLESH s.r.o. Zo záznamov o prejazde vozidiel do areálu skladu bolo zistené, že dňa 07.10.2014 vošlo do areálu skladu vozidlo s EČV P a dňa 09.10.2014 a 14.10.2014 vozidlo s EČV F Aký tovar viezli, ako bol tento tovar balený a v akom množstve bol uskladnený však zistené nebolo.

28.2. A. A. bol vypočutý správcom dane (a to opakovane), pričom tento uviedol, že spoločnosť WORLD FLESH s.r.o. nepozná. Jazdil na vozidle Renault s EČV F a nosnosťou 3 tony a na Avii. K preprave tovaru z B. do ČR vozidlom s EČV F v mesiaci október 2014 uviedol, že vozil perie, zabalené vo veľkých vreciach, na ktorých bola uvedená hmotnosť, ale nevedel uviesť pre akú spoločnosť. Uviedol, že vozidlo išlo trasou z B. cez F. W., R., R., Q., J. a hranicu prešlo v U. - U., kde bol tovar vyložený. Adresu pri nákladke zadával S. J. a tovar v ČR vykladali tí istí ľudia, čo ho nakladali v B., nakoľko išli za dodávkou na Mercedese. Záznam o prevádzke vozidla vypisoval svedok A. osobne, CMR priložené k faktúram pečiatkoval a podpísal ešte predtým, ako boli vyplnené. Na faktúrach od spoločnosti AXINET s.r.o. vystavených pre spoločnosť HELEX HOLDING s.r.o. bolo taktiež uvedené, že preprava tovaru bola vykonaná vozidlom s EČV F Tovar svedok viezol iba z B. do U., nevedel uviesť, ako sa perie dostalo do skladu v B., pretože ho neviezol. Správca dane na základe výzvy získal od spoločnosti FILAD s.r.o. záznamy o prevádzke vozidla a na základe ďalšej výzvy od Národnej diaľničnej spoločnosti a.s. detailný výpis mýtnych transakcií. Správca dane porovnaním záznamov o prevádzke vozidla s poskytnutými informáciami od Národnej diaľničnej spoločnosti a.s. zistil nezrovnalosti, ktoré popísal podrobne aj v odôvodnení rozhodnutia a tieto rovnako uviedol v napadnutom rozhodnutí aj žalovaný. Potom, ako v rámci svedeckej výpovede predložil správca dane svedkovi A. výpisy z mýtneho systému a požiadal ho, aby sa vyjadril k preprave v dňoch 09.10.2014, 14.10.2014 a 21.10.2014. Svedok A. uviedol, že dňa 14.10.2014 začínal prepravu zo J., kde má trvalý pobyt a kam mu tovar doviezol S. J. spolu s ľuďmi, ktorí tento tovar naložili. Do J. bol dovezený na jedenkrát a tento ďalej naložili do vozidla F K preprave dňa 21.10.2014 uviedol, že tovar neviezol z B., ale z P. alebo z H., kde vyložili tovar pre inú spoločnosť, ktorej označenie neuviedol a išiel do R., kde prespal. Následne mu volal šéf, že má ísť niečo prebrať do U., avšak nakoniec nič neviezol.

28.3. Správny súd poukazuje v prvom rade na to, že výpoveď svedka vo vzťahu k subjektom - či už žalobcovi, ktorého tovar mal byť prepravovaný, spoločnosti WORLD FLESH s.r.o., ktorej mal byť tovar dodaný, či Attilovi Mihalicsovi, ktorý podľa informácií spoločnosti FILAD s.r.o. objednal prepravu tovaru, uviedol len to, že týchto nepozná a nevie uviesť pre akú spoločnosť perie vezie. Z tejto výpovede

preto nemožno vyvodiť akékoľvek priame závery o tom, od koho, pre koho tovar prepravoval. Práve tieto skutočnosti sú pritom právne významné, keďže samotná dodávka tovaru do iného členské štátu by nepreukazovala bez ďalšieho splnenie hmotnoprávnych podmienok pre vznik nároku na uplatnenie oslobodenia od dane, keďže touto je aj to, že dodávateľom tovaru, uvedeným na faktúre, je dodaný predmetný tovar práve tej spoločnosti, ktorá je deklarovaná na sporných odberateľských faktúrach ako odberateľ a že táto spoločnosť je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. V druhom rade správny súd ani výpoveď svedka A. A. nepovažuje za dostatočne vierohodnú, a to z dôvodu, že svedok najskôr vo výpovedi uviedol, že prepravovaný tovar - perie nakladali v B., odkiaľ išlo vozidlo do U.. Potom, ako mu predložil správca dane výpis z mýtneho systému však už uviedol že dňa 14.10.2014 bol tovar naložený v J., kam mu tovar doniesol S. J. (teda konateľ spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o., ktorá bola deklarovaným dodávateľom žalobcu) a že dňa 21.10.2014 tovar neviezol z B., ale z P. alebo H., kde vyložili tovar pre inú spoločnosť (neuviedol akú) a išiel do R., kde prespal, pričom následne mu volal šéf, že má ísť do U. niečo prebrať, avšak nakoniec do U. nič neviezol a vozidlo bolo prázdne. Aj vzhľadom na uvedené logicky neodôvodnené rozpory vo výpovedi týkajúce sa miesta nakladania tovaru medzi tým, čo uvádzal pred tým, ako mu správca dane predložil obstarané detailné výpisy z mýtneho systému a po tom, nepovažuje ani správnu súd výpoveď tohto svedka za dostatočný vierohodný dôkaz preukazujúci vo vzťahu k žalobcovi či už to, že deklarovaný tovar podľa ním predložených dodávateľských faktúr mu bol dodaný práve spoločnosťou HELEX HOLDING s.r.o. alebo (a to najmä) že dodávateľom spoločnosti WORLD FLESH s.r.o. (ktorej mal byť deklarovaný tovar nadobudnutý žalobcom od spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o. následne dodaný) je práve žalobca. 28.4. Správca dane ďalej zistil, že spoločnosť HELEX HOLDING s.r.o. mala predmetný tovar uskladňovať v skladovom priestore v B., ktorý mala prenajatý od spoločnosti D.A.M.M. Group s.r.o. Spoločnosť D.A.M.M. Group s.r.o. bola súčasne prepravcom tovaru, ktorý mal podľa jednej z odberateľských faktúr dodať dňa 07.10.2014 žalobca českej spoločnosti WORLD FLESH s.r.o. vozidlom s EČV P patriacim spoločnosti D.A.M.M. Group s.r.o. Hoci spoločnosť D.A.M.M. Group s.r.o. neposkytla správcovi dane záznamy o prevádzke daného vozidla, tento z detailných výpisov poskytnutých Národnou diaľničnou spoločnosťou a.s. zistil nezrovnalosti, keďže vo vzťahu k vozidlu s EČV P bola dňa 07.10.2014 v mýtnom systéme evidovaná cesta na trase B. - U., čo opäť spochybňuje reálnu prepravu tovaru.

29. Správny súd sa preto v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi správcu dane i žalovaného o tom, že žalobca neuniesol vykonanými dôkazmi, že by mu bol tovar podľa preverovaných dodávateľských faktúr reálne dodaný, a to platiteľom dane - deklarovaným dodávateľom spoločnosťou HELEX HOLDING s.r.o. (v dôsledku čoho mu nevzniklo právo na odpočítanie dane) a ani to, že by tovar nadobudnutý od tohto dodávateľa žalobcu žalobca následne dodal spoločnosti WORLD FLESH s.r.o. do Českej republiky (v dôsledku čoho mu nevzniklo právo na oslobodenie od dane). Dôkazy, výlučne na ktoré sa žalobca odvolával, totiž z už vyššie uvedených dôvodov nepreukazujú žalobcom tvrdené a v daňovom priznaní uvedené skutočnosti.

30. Čo sa týka zodpovednosti žalobcu za správanie obchodných partnerov (dodávateľa či odberateľa žalobcu), tak správny súd opätovne uvádza (a v podrobnostiach odkazuje na bod 20.11. odôvodnenia), že bolo povinnosťou žalobcu prijať všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že sa nezúčastňuje daňového podvodu. V preskúmavanej veci žalobca počas daňovej kontroly ako ani vyrubovacieho konania nepreukázal akékoľvek relevantné opatrenie, ktoré by prijal s cieľom uistiť sa, že sa nezúčastňuje daňového podvodu. Žalobca správcovi dane nepredložil akékoľvek dôkazy preukazujúce, že si preveril obchodných partnerov, že by si napr. zabezpečil akékoľvek dôveryhodné recenzie dodávok dodávateľa, že by sa oboznámil s ich postavením na trhu, predchádzajúcimi skúsenosťami v danej oblasti, bonitou, plnením daňových povinností, že by sa presvedčil, že je zodpovedným obchodným partnerom, že má potrebné personálne a materiálne vybavenie na dodanie objednávky, že by mal žalobca interné kontrolné mechanizmy, ktorými pred vstupom do obchodných záväzkových vzťahov preveruje svojich partnerov a že by o nich viedol primerané záznamy a pod. Vo vzťahu k uplatnenému oslobodeniu od dane osobitne žalobca nepreukázal, že by vynaložil rozumnú starostlivosť pri preverovaní, či tovar opustí územie členského štátu dodania, ktoré je jednou z hmotnoprávnych podmienok uplatnenia nároku na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty.

30.1. V žalobe žalobca uvádza, že dodávateľa - spoločnosť HELEX HOLDING s.r.o. si preveril v obchodnom registri, registri platiteľov DPH a v zoznamoch vedených finančnou správou a iných inštitúcii, ktoré by indikovali jeho nespoľahlivosť. Jednak žalobca ani len dostatočne konkrétne neuviedol, v zoznamoch akých iných inštitúcii si dodávateľa preveril (a o to viac vynaloženie tejto náležitej opatrnosti

nepreukázal) a jednak len takéto preverenie, čisto formálne, nemožno považovať za dostatočné a rozumné s prihliadnutím na okolnosti preskúmavanej veci, keď malo ísť o preverenie potenciálneho obchodného partnera - HELEX HOLDING s.r.o., ktorý mal žalobcovi dodať hodnotný tovar v celkovej sume 156.480,- eur v priebehu krátkeho časového obdobia - jedného mesiaca. Odberateľa preveril žalobca len z toho hľadiska, či je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte, avšak vôbec nie z hľadiska, či dodávaný tovar opustí reálne územie Slovenskej republiky a či bude dodaný do iného členského štátu odberateľa. Ak žalobca nepreukázal, že prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosiahnutie účelu jeho hospodárskej činnosti, čo v preskúmavanom konaní vo vzťahu k dodávateľovi ani odberateľovi nepreukázal, vystavil sa v prípade spochybnenia preverovaných obchodov riziku dôkaznej núdze a z toho pre neho vyplývajúcich právnych následkov.

30.2. Žalobca, ako každý podnikateľ je povinný venovať zvýšenú pozornosť interným kontrolným mechanizmom, aby v prípade odhalenia podvodného konania jeho obchodných partnerov nevznikli pochybnosti, že o podvode vedel, alebo že so zreteľom na všetky okolnosti o ňom vedieť mohol. Je totiž vecou podnikateľa, aby v záujme minimalizácie podnikateľského rizika prispôsobil svoju obchodnú činnosť konkrétnym podmienkam a pri dojednaní obchodných kontraktov (obzvlášť so značným finančným dopadom) sa v rámci možnosti snažil dbať na bezproblémovosť svojich obchodných partnerov.

30.3. Ak by žalobca uvedeným spôsobom postupoval a pred vstupom do obchodných vzťahov s obchodnými partnermi by vynaložil uvedené opatrenia, ktoré možno spravodlivo požadovať (due diligence) a v spojení s tým by si obstarával relevantné dôkazy za účelom preukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok na uplatnenie nároku na odpočet dane či oslobodenia od dane, bola by jeho pozícia počas opätovnej daňovej kontroly i vyrubovacieho konania nepochybne výhodnejšia.

30.4. Ak žalobca uvedeným spôsobom nepostupuje - teda neprijme opatrenia, ktoré možno spravodlivo požadovať, zvyšuje sa riziko dôkaznej núdze, keďže v prípade, ak si žalobca nezabezpečí dostatočné vierohodné a hodnoverné dôkazy o komunikácii s dodávateľom, o spôsobe preverenia dodávky, súlade s požiadavkou uvedenou v objednávke (ktorá objednávka musí byť dostatočne konkrétna, aby z nej bolo jednoznačne identifikovateľný konkrétny dodávaný tovar - nielen druh, napr. výrobnými šaržami či inými identifikačnými znakmi), vystavuje sa riziku dôkaznej núdze, keďže u jeho dodávateľov nemusia byť takéto dôkazy z akýchkoľvek dôvodov neskôr zabezpečené.

30.5. Čo sa týka aplikácie právnych záverov Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“), týkajúcich sa doktríny zneužitia práva, podľa ktorých v prípade, že bolo zdaniteľné plnenie preukázateľne uskutočnené, no v skutočnosti nebolo vykonané dodávateľom ani subdodávateľom, môže byť nárok na odpočítanie dane zamietnutý len za podmienky, že daňové orgány preukážu, že išlo o súčasť podvodného jednania, o čom zdaniteľná osoba vedela alebo mala vzhľadom na okolnosti vedieť (napr. rozhodnutie SD EÚ vo veci Max Pen C-18/13), musí byť najprv splnená hypotéza, že bolo uskutočnené zdaniteľné plnenie - teda, ak je preukázané, že zdaniteľné obchody prebehli a ich materiálne výsledky reálne existujú.

30.6. V preskúmavanej veci však žalobca vierohodnými a hodnovernými dôkazmi relevantne v realite nepreukázal existenciu reálneho tovaru, deklarovaného na faktúrach vystavených dodávateľom HELEX HOLDING s.r.o. a dostatočne identifikovaného, ktorého dostatočné identifikačné znaky by boli uvedené aj v účtovných dokladoch, a teda tým ani nepreukázal existenciu reálneho tovaru, ktorý by vôbec mohol dodať svojmu českému odberateľovi - spoločnosti WORLD FLESH s.r.o. Z týchto dôvodov aplikácia uvedených právnych záverov SD EÚ (a na ňom založených vnútroštátnych súdnych rozhodnutí) v preskúmavanej veci nie je aplikovateľná.

31. K ostatným žalobným dôvodom správny súd ďalej uvádza: 31.1. Rozhodnutie správcu dane i žalovaného obsahujú dostatok relevantných skutkových zistení, vyplývajúcich z vykonaného dokazovania, ktoré sú zrozumiteľne v odôvodneniach rozhodnutí uvedené, a preto správny súd tieto nepovažuje za nepreskúmateľné. Rozhodnutie správcu dane i žalovaného považuje správny súd za vyčerpávajúco odôvodnené, napĺňajúce všetky požiadavky stanovené § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Správca dane i žalovaný dôkladne popísali vykonané dôkazy, z nich vyplývajúce skutkové zistenia a skutkové závery, pričom uviedli, podľa ktorých právnych noriem tieto

posudzovali a k akým právnym záverom a z akých dôvodov dospeli. Správca dane i žalovaný dôsledne reflektovali na vyjadrenia žalobcu, resp. odvolanie žalobcu a podrobne sa nimi zaoberali.

31.2. Správny súd aj vzhľadom na vyššie uvedené posúdenie týkajúce sa vykonaných dôkazov, na ktoré poukazuje v žalobe žalobca, ktorý z nich vyvodzuje iné závery, dospel k jednoznačnému záveru o tom, že správca dane i žalovaný postupovali pri hodnotení vykonaného dokazovania v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, tak ako je normatívne vyjadrená v § 3 ods. 3 Daňového poriadku a interpretovaná v judikatúre (bod 20.2. odôvodnenia). V odôvodnení rozhodnutí uvedené skutkové zistenia a závery majú oporu v riadne a rozsiahlo vykonanom dokazovaní, ktoré bolo vykonané v rozsahu dostatočnom pre náležité zistenie skutkového stavu. Naviac, hoci žalobca v žalobe nedôvodne namieta nedostatočné zistenie skutkového stavu, tak v samotnej žalobe žalobca neuvádza jediný konkrétny dôkaz či úkon, ktorý v preskúmavanom konaní navrhoval, a ktorý by správca dane napriek tomu nevykonal. Správny súd zdôrazňuje aj to, že žalovaný v poradí prvé vo veci vydané rozhodnutie správcu dane zrušil práve aj z dôvodu potreby vykonania ďalšieho dokazovania, ktoré posúdil ako potrebné pre náležité zistenie skutkového stavu, a ktoré správca dane po vrátení veci žalovaným na ďalšie konanie aj vykonal. To, že sa žalobca nestotožňuje s hodnotením dokazovania správcom dane a žalovaným nespôsobuje nezákonnosť ich rozhodnutí.

31.3. Ako správny súd už opakovane uviedol, skutočnosť, že žalobca má dokumentáciu týkajúcu sa kontrolovaných obchodov úplnú a vedenú v súlade so zákonom nie je dostatočným dôkazom o tom, že dodávky tovaru boli uskutočnené tak, ako to vyplýva z takejto dokumentácie. Faktúra je relevantným dokladom len vtedy, ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce reálne plnenie. Zaúčtovanie faktúr v účtovníctve nie je dôkazom reálneho dodania tovaru dodávateľom, ktorý ich vystavil, ale len tvrdením o takejto skutočnosti. Rovnako tak odberateľské faktúry nie sú dôkazom reálneho dodania tovaru odberateľovi do iného členského štátu a toho, že odberateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte tak, ako je to uvedené v .

31.4. Bolo na žalobcovi, aby v dôsledku spochybnení existencie pôvodu tovaru a reálneho dodania tovaru žalobcovi spoločnosťou HELEX HOLDING s.r.o. a reálneho dodania tovaru žalobcom českej spoločnosti WORLD FLESH s.r.o. predložil dôkazy potvrdzujúce, že obchody sa uskutočnili tak, ako to bolo deklarované na dodávateľských a odberateľských faktúrach. Mohol predložiť napr. dôkazy o tom, že uvedený typ kontrolovaného zdaniteľného obchodu a spôsob jeho prevedenia ako i komunikácia s dodávateľmi či odberateľmi sa nijako neodlišuje od ním vykonávaných obdobných obchodov s uvedeným typom tovaru alebo jeho obchodných zvyklostí a pod. Správca dane nebol povinný žalobcovi uvádzať, aké konkrétne dôkazy má predložiť za účelom preukázania reálnosti preverovaných obchodov, keďže správca dane nemôže mať vedomosť o tom, aké konkrétne dôkazy si za účelom unesenia dôkazného bremena v daňovom konaní daňový subjekt uchováva. 31.5. Z rozhodnutia správcu dane ako aj žalovaného nevyplýva, že by rozhodnutia založili na nekontaktnosti dodávateľa, či odberateľa žalobcu. Naopak, svoje rozhodnutia založili na početných zisteniach vyplývajúcich z rozsiahlo vykonaného dokazovania (dôkazy obstarané v rámci medzinárodnej výmeny informácií, svedecké výpovede, početné listinné dôkazy), v rámci ktorého preverovali po vzniku pochybností o dodávke tovaru žalobcovi práve jeho dodávateľom správne celý obchodný reťazec, v rámci ktorého správca dane zisťoval skutočnosti týkajúce sa nielen existencie tovaru, ale aj jeho pôvodu. Správca dane má totiž právo preveriť pôvod tovaru ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. V preskúmavanom konaní bola v dôsledku vykonaného dokazovania spochybnená práve aj reálna dodávka tovaru žalobcovi jeho dodávateľom - spoločnosťou HELEX HOLDING s.r.o. a následne dodanie tovaru žalobcom jeho odberateľovi - spoločnosti WORLD FLESH s.r.o. Tieto dodávky neboli spochybnené správcom dane a žalovaným z dôvodu, že by tieto spoločnosti boli nekontaktné, ale práve v dôsledku zistení o tom, že samotný dodávateľ žalobcu, spoločnosť HELEX HOLDING s.r.o., ktorú si práve žalobca vybral ako obchodného partnera, nemohla nadobudnúť deklarovaný tovar, ktorý mala dodať žalobcovi, od spoločnosti AXINET s.r.o. tak, ako to vyplývalo z jej účtovníctva.

31.6. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného a ani z rozhodnutia správcu dane nevyplýva, že by správca dane alebo žalovaný od žalobcu požadovali akékoľvek doklady, ktoré by mal on zabezpečiť od ktoréhokoľvek daňového subjektu v kontrolovanom obchodnom reťazci. Naopak, všetky dôkazy týkajúce sa iných subjektov ako žalobcu zabezpečoval správca dane, a to aj bez návrhu žalobcu, v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci v súlade so zásadou objektívnej pravdy. Samotná skutočnosť, že tieto doklady boli správcom dane zaobstarané a v rámci dokazovania vykonané neznamená, že

bolo povinnosťou žalobcu v daňovom konaní vo veci preverenia jeho nároku na odpočítanie dane a oslobodenie od dane takéto daňové či iné doklady, týkajúce sa iných subjektov, predkladať.

31.7. Správny súd nezistil v preskúmavanom konaní ani porušenie zásady rovností daňových subjektov podľa § 3 ods. 7 Daňového poriadku, podľa ktorej majú daňové subjekty pri správe daní rovnaké práva a povinnosti. Z rozhodnutia správcu dane a žalovaného, ale ani z administratívneho spisu nevyplýva, že by bolo v konaní procesným postupom správcu dane alebo žalovaného porušené akékoľvek právo žalobcu, ktoré mu pri správe daní tak, ako je táto vymedzená v Daňového poriadku, priznáva. Správny súd zdôrazňuje, že nielen ten subjekt, ktorý neodvedie daň, ktorú je povinný zaplatiť, sa dopustí protiprávneho konania. Protiprávneho konania sa rovnako dopustí totiž aj ten, ktorý si uplatní nárok na odpočítanie dane alebo na oslobodenie od dane bez toho, aby spĺňal stanovené hmotnoprávne podmienky takéhoto postupu tak, ako to bolo v danom prípade u žalobcu. Žalobca svoje dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu týchto hmotnoprávnych podmienok totiž tak, ako to správny súd podrobne rozviedol v predchádzajúcej časti tohto odôvodnenia, neuniesol.

31.8. Žalobca v žalobe nesprávne stotožňuje „vedenie dokazovania“ s „dôkazným bremenom“, keď je podľa neho rozpor medzi tým, že dokazovanie má viesť podľa Daňového poriadku správca dane a tým, keď správca dane tvrdí, že dôkazné bremeno je na strane žalobcu. Vedenie dokazovania, upravené v Daňového poriadku, ani podľa finančnoprávnej doktríny (Kubincová, S.: . Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2015, 752 s. - komentár k ) neznamená, že je povinnosťou správcu dane preukazovať skutočnosti potrebné pre správne určenie dane. Naopak, pojem „vedenie dokazovania“ vyjadruje to, že pri správe daní dokazovanie vykonáva (vedie) správca dane ako nadradený orgán v daňovoprávnom vzťahu. Posúdenie unesenia alebo neunesenia dôkazného bremena je na správcovi dane, ktorý vedie dokazovanie. Vedenie dokazovania ďalej zahŕňa oprávnenie subjektu, ktorý dokazovanie vedie, teda v danom prípade podľa Daňového poriadku správcovi dane, posúdiť, ktorý navrhnutý dôkaz považuje za potrebné vykonať a ktorý nie.

31.9. Žalobca nesprávne v žalobe namieta, že žalovaný ani správca dane nepreukázali, že by preverovaný tovar žalobcovi spoločnosť HELEX HOLDING s.r.o. nedodala. Z už vyššie uvedených právnych záverov (bod 20.6. odôvodnenia) je zrejmé, že v okamihu, kedy správca dane čo i len spochybní (teda nevyžaduje sa vyvrátenie) vierohodnosť skutočností deklarovaných na dodávateľskej faktúre predloženej kontrolovaným daňovým subjektom, nastupuje jeho plné dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu správcom dane spochybnených skutočností o tom, že zdaniteľné plnenie kontrolovanému daňovému subjektu bolo dodané tak, ako to je uvedené na dodávateľskej faktúre (vrátane subjektu, ktorý je na faktúre uvedený ako dodávateľ). Uvedené primerane (mutatis mutandis) platí aj v prípade, kedy správca dane čo i len spochybní vierohodnosť skutočností deklarovaných na odberateľskej faktúre, predloženej daňovým subjektom napr. práve v súvislosti s preverovaním splnenia podmienok uplatnenia nároku na oslobodenie od dane, kedy rovnako nastupuje plné dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu správcom dane spochybnených skutočností o tom, že dodanie tovaru do iného členského štátu uskutočnil tak, ako to je uvedené na odberateľskej faktúre.

31.10. Čo sa týka splnenia podmienok oslobodenia od dane vo vzťahu k dodávkam žalobcu voči svojmu odberateľovi - českej spoločnosti WORLD FLESH s.r.o., tak podľa žalobcu nevznikla Slovenskej republike žiadna strata na daňových príjmoch, pretože daň mala byť vybratá v Česku ako štáte spotreby, do ktorej bol tovar prepravený. Ako správny súd už uviedol vyššie, v preskúmavanej veci správca dane a žalovaný spochybnili už samotnú dodávku tovaru, ktorý mal žalobca následne dodať spoločnosti WORLD FLESH s.r.o., od dodávateľa žalobcu - spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o. žalobcovi. O to viac, pri tvrdení, že tento dodaný tovar žalobca následne dodal spoločnosti WORLD FLESH s.r.o. do Českej republiky, tým bola spochybnená aj reálna preprava tohto tovaru do Českej republiky, odberateľovi WORLD FLESH s.r.o. Tieto pochybnosti žalobca v konaní nevyvrátil a neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní reálnej prepravy tovaru do iného členského štátu. Za tohto skutkového stavu sa nemožno stotožniť s tým, že by Slovenskej republike nevznikla v uvedenom prípade žiadna strata na daňových príjmoch. Táto jej totiž v prípade uplatnenia oslobodenia od dane na tovar, ktorého preprava do iného členského štátu ako jedna z hmotnoprávnych podmienok oslobodenia od dane podľa nebola preukázaná, hrozí. Za tohto skutkového stavu bolo pre rozhodnutie správcu dane právne bezvýznamné zisťovať, či daň z pridanej hodnoty bola spoločnosťou WORLD FLESH s.r.o. priznaná a odvedená, príp. či jej bola vyrubená (a to o to viac, keď správca dane zistil, že z

Českej republiky mal nasledovať ďalší intrakomunitárny prevod predmetného tovaru, a to do Maďarska spoločnosti FUTURUM LABOR Kft.).

32. Preskúmaním správnou žalobou napadnutého rozhodnutia v rozsahu žalobných bodov vymedzených v správnej žalobe z uvedených dôvodov správny súd uzatvára, že v preskúmavanej veci vykonal správca dane rozsiahle dokazovanie, a to v rozsahu dostatočnom pre riadne posúdenie veci. Správca dane i žalovaný zistený skutkový záver (majúci oporu vo vykonanom dokazovaní) o tom, že v konaní nebolo preukázané reálne dodanie preverovaného tovaru žalobcovi na základe dodávateľských faktúr, vystavených spoločnosťou HELEX HOLDING s.r.o. a následne nebolo ani preukázané dodanie tohto preverovaného tovaru žalobcom spoločnosti WORLD FLESH s.r.o. do Českej republiky ako iného členského štátu, správne právne posúdili, keď dospeli k právnemu záveru o tom, že žalobca porušil ustanovenia a , a a , a teda že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane a na oslobodenie od dane. Správca dane správne za takto zisteného skutkového stavu v rozsahu potrebnom pre riadne posúdenie veci a z toho vyplývajúcich právnych záverov určil žalobcovi rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2014 vo výške 26.080,- eur.

33. Zo všetkých uvedených dôvodov, po zistení, že nie je naplnený žiadny dôvod na zrušenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia zo žalobných dôvodov vymedzených žalobcom v žalobe a ani žiadny z dôvodov zrušenia napadnutého rozhodnutia, na ktoré správny súd prihliada ex offo ( a v spojení s a ), správny súd podľa žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

34. O trovách konania správny súd rozhodol podľa v spojení s a contrario tak, že hoci bol v konaní v plnom rozsahu úspešný žalovaný, nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné spravodlivo požadovať od žalobcu, aby žalovanému nahradil dôvodne vynaložené trovy konania (správny súd nezistil, že by zo strany žalobcu išlo napr. o šikanóznu žalobu a pod.), a preto žalovanému nepriznal náhradu (dôvodne vynaložených) trov konania.

35. Správny súd toto rozhodnutie prijal v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak ( ). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (, , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak (443 ods. 1 ). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.