Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25Sa-41-2019.pdf
PDF · 129.97 KB
Case nature
Area
Subarea
25Sa/41/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Radičovou v právnej veci žalobkyne: R. V., bytom V. O. XXX, N. I. O., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 59316-2/2019-BA zo dňa 12. augusta 2019, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa včas podanou žalobou na tunajšom súde domáhala preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 59316-2/2019-BA zo dňa 12. augusta 2019 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany č. 5013/2019-TO-DvN zo dňa 11. júna 2019.
2. Žalovaná napadnutým rozhodnutím č. 59316-2/2019-BA zo dňa 12. augusta 2019 zamietla odvolanie žalobkyne v celom rozsahu a potvrdila odvolaním napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany č. 5013/2019-TO-DvN zo dňa 11. júna 2019, ktorým podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 461/2003 Z.z.“) a čl. 61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 Z.z. o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len ,,nariadenie č. 883/2004“) bolo rozhodnuté, že žalobkyňa nemá nárok na dávku v nezamestnanosti s odôvodnením, že dobu poistenia v nezamestnanosti žalobkyne získanú na území členského štátu Spojené kráľovstvo nie je možné zohľadniť na účely nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 nariadenia č. 883/2004, keďže bydlisko žalobkyne počas jej posledného zamestnania v členskom štáte Európskej únie - Spojené kráĺovstvo nemožno považovať za zachované na území Slovenskej republiky a žalobkyňa súčasne nebola bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistená v nezamestnanosti na území Slovenskej republiky v zmysle slovenských právnych predpisov.
3. Žalobkyňa v podanej žalobe uviedla, že nesúhlasí s názorom správnych orgánov, že si nezachovala väzby v domovskej krajine, je toho názoru, že napriek tomu, že v inom členskom štáte bola zamestnaná po dobu viac ako 12 rokov, že tieto väzby si zachovala. Poukázala na to, že trvalý pobyt mala stále na Slovensku a vždy keď to bolo možné trávila dovolenky na Slovensku (3-4 x do roka). Ďalej uviedla, že do iného členského štátu necestovala s úmyslom tam natrvalo žiť, ale keďže na Slovensku nenašla v tej dobe vhodné voľné pracovné miesto, tak odcestovala za prácou. Jej syn pricestoval do zahraničia za ňou, avšak rovnako ako žalobkyňa využil možnosť voľného pohybu osôb a pricestoval za prácou. Na Slovensku však naďalej zostala jej najbližšia rodina, s ktorými je v neustálom kontakte. Žalobkyňa má za
to, že centrum jej záujmov bolo na Slovensku o čom svedčí aj to, že má vedený osobný účet v banke na Slovensku, uzavreté životné poistenie, II. pilier dôchodkového sporenia, je majiteľom auta, za ktoré platí každoročne na Slovensku poistné, pričom ak by bolo jej centrum záujmov v Spojenom kráľovstve, tak by tieto kroky nemali zmysel. Ďalej poukázala na to, že kúpnou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 14.06.2019 nadobudla žalobkyňa do výlučného osobného vlastníctva nehnuteľnosť rodičovský dom spolu s príslušnými pozemkami v obci N. I. O., pričom do času nadobudnutia uvedených nehnuteľností vlastnila 1 podielu. Uviedla, že je síce pravda, že nehnuteľnosti nadobudla až po návrate na Slovensko (po 02.05.2019), avšak dojednanie kúpnej zmluvy si vyžadovalo dlhší čas, nakoľko predmetné nehnuteľnosti vlastnili až 4 spoluvlastníci. Poukázala na čl. 11 ods. 1 Nariadenia č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania Nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, pre prípad, že by nebola možná dohoda medzi štátmi, je potrebné vykonať dokazovanie , či je možné považovať bydlisko navrhovateľky počas jej posledného zamestnania v členskom štáte EU za zachované na území SR. Má za to, že správne orgány nezisťovali či došlo k dohode medzi dotknutými inštitúciami na určenie skutočného miesta bydliska žalobkyne a vôbec neskúmali úmysel žalobkyne, či už výsluchom jej samej, alebo osôb z okolia života žalobkyne. Na základe týchto skutočností navrhuje, aby krajský súd rozhodnutie správnych orgánov zrušil a vec vrátil I. stupňovému orgánu na ďalšie konanie.
4. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že z ustanovení § 104 ods. 1, 6 zákona č. 461/2003 Z.z. a čl. 61 ods. 1, 2 a čl. 65 ods. 5 písm. a) nariadenia č. 883/2004 je zrejmá zásada, ktorou sa treba viesť pri zohľadňovaní dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých na území iného členského štátu Európskej únie pri uplatnení nároku na dávku v nezamestnanosti na území Slovenskej republiky, a to že slovenská doba poistenia v nezamestnanosti musí byť dosiahnutá ako posledná. Iba vo výnimočných prípadoch je možné zohľadniť dobu poistenia dosiahnutú na území iného členského štátu Európskej únie, pokiaľ je dosiahnutá ako posledná. Touto výnimkou zo základnej zásady je situácia, ak si žiadateľ zachová počas výkonu zárobkovej činnosti na území iného členského štátu Európskej únie bydlisko na území Slovenskej republiky. V posudzovanom období štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. od 01.05.2015 do 30.04.2019 žalobkyňa nepreukázala žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by jej bolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. Žalobkyňa pracovala v posudzovanom období na území iného členského štátu Európskej únie - Veľkej Británie, čo osvedčila formulárom U1 zo dňa 09.05.2019. Nakoľko žalobkyňa dosiahla v posudzovanom období dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území iného členského štátu Európskej únie, bolo v konaní o jej dávke v nezamestnanosti potrebné posúdiť, či je možné takúto dobu zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 nariadenia č. 883/2004. V zmysle čl. 61 ods. 2 cit. nariadenia je možné zohľadniť doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov členského štátu Európskej únie, ako keby boli dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov v prípade, ak daná osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila doby poistenia dosiahnuté v súlade so slovenskými právnymi predpismi. Výnimku z toho pravidla predstavujú prípady v čl. 65 ods. 5 písm. a) nariadenia č. 883/2004, t.j. prípady, kedy si dotknutá osoba počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo zárobkovo činná osoba na území iného členského štátu Európskej únie zachovala bydlisko na území Slovenskej republiky v zmysle čl. 1 písm. j) nariadenia č. 883/2004 a čl. 11 nariadenia č. 987/2009. K námietke žalobkyne v podanej žalobe týkajúcej sa jej pravidelných návratov na Slovensko žalovaná uviedla, že pri posudzovaní bydliska žalobkyne bolo prihliadnuté na skutočnosť, že sa pravidelne na územie Slovenka vracala, avšak to bez ďalšieho nepreukazuje zachovanie väzieb žalobkyne na Slovensku počas dlhodobého pobytu v zahraničí. K námietke žalobkyne týkajúcej sa zachovania trvalého pobytu na Slovensku žalovaná uviedla, že v zmysle koordinačných nariadení pojem bydlisko je potrebné chápať v širších súvislostiach ako miesto, kde sa fyzická osoba trvalejšie zdržuje, kde je centrum jej záujmov, kde trávi čas v mimopracovnom čase. Uviedla, že pojem ,,trvalý pobyt“ nie je možné stotožňovať s pojmom ,,bydlisko“, pričom poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžsk/38/2017, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že na zachovanie bydliska a centra záujmov na Slovensku nepostačuje len zachovanie si evidovaného trvalého pobytu, čo je do veľkej miery len administratívna skutočnosť, ktorá neodráža realitu. K odchodu do zahraničia z pracovných dôvodov žalovaná uviedla, že v zmysle čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia nie sú dôvody a okolnosti odchodu do zahraničia rozhodujúcimi skutočnosťami preukazujúcimi miesto bydliska dotknutej osoby. K rodinnej situácií žalobkyne, a teda že prítomnosť syna vo Veľkej Británii jej nemôže byť na ujmu, žalovaná uviedla, že na rodinné väzby žalobkyne bolo v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti prihliadnuté, a teda aj na prítomnosť jej syna vo Veľkej Británii a zdržiavanie sa iných rodinných príslušníkov na Slovensku, pričom prítomnosť
rodinných príslušníkov na Slovensku nepreukazuje jednoznačným spôsobom zachovanie bydliska na Slovensku počas pobytu v zahraničí. Žalovaná poukázala na to, že jej uvedený právny názor je v súlade s Rozhodnutím Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č.U2 z 12.06.2009, v zmysle ktorého by nebolo prijateľné, ak by sa príliš širokým výkladom pojmu ,,bydlisko“ mala rozšíriť oblasť uplatnenia čl. 65 základného nariadenia tak, aby zahŕňala všetky osoby, ktoré majú dosť stabilné zamestnanie v členskom štáte a ktoré nechali svoje rodiny v krajine pôvodu. Žalovaná poukazuje na to, že žalobkyňa sa dlhodobo zdržiavala vo Veľkej Británii a na tomto území si vytvorila samostatnú domácnosť, v ktorej isté obdobie bývala spoločne s blízkou osobou - synom, a preto rodinná situácia žalobkyne svedčí skôr o vytvorení väzieb vo Veľkej Británii. K námietke žalobkyne k vlastníctvu nehnuteľnosti, žalovaná uviedla, že nakoľko žalobkyňa nadobudla do vlastníctva až po ukončení zamestnania v Veľkej Británii a po jej návrate na Slovensko, nebolo možné na túto prihliadať, keďže je v rozpore s čl.65 ods. 2 základného nariadenia. Žalovaná uviedla, že do úvahy však vzala, že bytová situácia žalobkyne na Slovensku počas zárobkovej činnosti vo Veľkej Británii bola pomerne stabilná (bývanie v spoločnej domácnosti s rodičmi v rodinnom dome, ktorého bola spoluvlastníčkou v podiele 1), avšak v porovnaní s ostatnými skutočnosťami (dlhodobá prítomnosť žalobkyne vo Veľkej Británii, pomerne stabilná pracovná situácia, ktoré poukazujú na vytvorenie väzieb žalobkyne vo Veľkej Británii) jednoznačným spôsobom nepreukazujú zachovanie bydliska žalobkyne na Slovensku. K námietke žalobkyne týkajúcej sa účtu v banke na Slovensku, životného poistenia, dôchodkového sporenia a vlastníctva motorového vozidla na Slovensku, žalovaná uviedla, že v konaní o nároku žalobkyne o dávku v nezamestnanosti bolo dôsledne prihliadnuté na všetky zistené skutočnosti, avšak rozhodujúcim ukazovateľom miesta bydliska bola dĺžka prítomnosti na území členského štátu EU (viac ako 12 rokov) a situácia žalobkyne (stabilná pracovná situácia vo Veľkej Británii, plnenie daňových povinností na území Veľkej Británie) a tie jednoznačne preukazujú, že žalobkyňa si bydlisko na území Slovenskej republiky, počas výkonu činnosti zamestnanca na území Veľkej Británie nezachovala. Na základe uvedených skutočností žalovaná konštatovala, že zistenie skutkového stavu veci bolo presné a úplné a v konaní o nároku žalobkyne na dávku v nezamestnanosti boli bez pochybností preukázané všetky rozhodujúce skutočnosti - doba trvania poistenia v nezamestnanosti žalobkyne na území dotknutého členského štátu Európskej únie, charakter vykonávanej činnosti na území Veľkej Británie, jej rodinná a bytová situácia a ktorý členský štát sa považuje za bydlisko žalobkyne na daňové účely. Nakoľko žalobkyňa nemala počas posledného zamestnania vo Veľkej Británii zachované bydlisko na území Slovenskej republiky a bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nebola poistená v nezamestnanosti v zmysle slovenských právnych predpisov, nebolo možné doby poistenia v nezamestnanosti získané na území Veľkej Británie zohľadniť na účely vzniku nároku na dávky v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 nariadenia č. 883/2004.
5. Krajský súd v Trenčíne ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie a rozhodovanie o podanej žalobe preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa § 199 a nasl. SSP, vec prejednal na nariadenom pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a) SSP) a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania a s pripojeným administratívnym spisom žalovanej a prvostupňového správneho orgánu dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech z týchto dôvodov:
6. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP“) sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
6.1. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
6.2. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
7. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 59316-2/2019-BA zo dňa 12. augusta 2019, ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobkyne v celom rozsahu a potvrdila odvolaním napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany č. 5013/2019-TO-DvN zo dňa 11. júna, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobkyňa nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.
8. Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že Oznámením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske č. PE1/_OSO/ZAM/2019/6671 zo dňa 15.05.2019 bola žalobkyňa zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 01.05.2019.
9. Žiadosť o dávku v nezamestnanosti si žalobkyňa uplatnila dňa 22.05.2019 v Sociálnej poisťovni, pobočka Topoľčany. V predmetnej žiadosti ako priebeh dôb poistení na území Slovenskej republiky a v členskom štáte Európskej únie, Európskeho hospodárskeho priestoru, Švajčiarskej konfederácie vrátane zamestnania resp. vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti v členskom štáte Európskej únie v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie uviedla:
- I.M.KELLY AUTOMOTIVE LTD - Anglicko - od 02.12.2013 do 27.10.2017 - pracovný pomer na dobu neurčitú,
- WORKSAFE DIRECT LTD - Anglicko - od 30.10.2017 do 30.04.2019 - pracovný pomer na dobu neurčitú.
10. Vo vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia bydliska v zmysle čl. 65 ods. 2, 3, 5 nariadenia č. 883/2004 zo dňa 22.05.2019 žalobkyňa uviedla, že posledné zamestnanie mala v Anglicku od 30.10.2017 do 30.04.2019. Počas pobytu v Anglicku bývala v podnájme, pravidelne sa vracala každý rok, 3-4 x na Slovensko, na Vianoce, na letnú dovolenku, ak bolo potrebné niečo vybaviť, nakoľko si na Slovensku udržala bankový účet, auto, poistenie a navštevovala rodinu. Uviedla, že počas pobytu v Anglicku mala zachované väzby k Slovensku - bankový účet, životné poistenie, dôchodkové sporenie a na Slovensku vlastní nehnuteľnosť na bývanie.
11. Vo formulári U1 zo dňa 09.05.2019 príslušná britská inštitúcia v prípade žalobkyne potvrdila nasledovné:
- v bode 2.1.1. - obdobie poisteného zamestnania:
- od 03.05.2015 do 02.05.2019
- v bode 3.4. - dôvod ukončenia zamestnania: zamestnanie ukončené zo strany zamestnanca
- bode 6.2. - držiteľ nemá nárok na dávky v nezamestnanosti od úradu, ktorý vydal formulár, pretože na základe vnútroštátnych predpisov neexistuje žiadny takýto nárok.
12. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany č. 5013/2019-TO-DvN zo dňa 11. júna 2019 bolo rozhodnuté, že žalobkyňa podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a § 61 nariadenia č. 883/2004 Z.z. nemá nárok na dávku v nezamestnanosti, nakoľko dobu poistenia v nezamestnanosti žalobkyne získanú na území členského štátu Spojené kráľovstvo nie je možné zohľadniť na účely nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 nariadenia č. 883/2004, keďže bydlisko žalobkyne počas jej posledného zamestnania v členskom štáte Európskej únie - Spojené kráľovstvo nemožno považovať za zachované na území Slovenskej republiky a žalobkyňa súčasne nebola bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistená v nezamestnanosti na území Slovenskej republiky v zmysle slovenských právnych predpisov.
13. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa včas odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná rozhodnutím č. 59316-2/2019-BA zo dňa 12. augusta 2019 tak, že odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietla a potvrdila odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie. Žalovaná uviedla, že v konaní o nároku žalobkyne na dávku v nezamestnanosti bolo posúdené zachovanie jej väzieb na území Slovenskej republiky v súlade s čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia č. 987/2009. Dĺžka prítomnosti na území iného členského štátu Európskej únie - čl. 11 ods. 1 písm. a) cit. nariadenia (viac ako 12 rokov) a aj situácia žalobkyne - čl. 11 ods. 1 písm. b) cit. nariadenia (stabilná pracovná situácia vo Veľkej Británii, plnenie daňových povinností na území Veľkej Británie) jednoznačne preukazujú, že žalobkyňa si väzby so Slovenskou republikou počas výkonu činnosti zamestnanca vo Veľkej Britívii nezachovala. Bydlisko žalobkyne počas jej posledného zamestnania v členskom štáte Európskej únie nie je možné považovať za zachované na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že žalobkyňa nebola pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistená v nezamestnanosti v zmysle slovenských právnych predpisov, nie je možné dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území Veľkej Británie zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súde s čl. 61 nariadenia č. 883/2004.
14. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
14.1. Podľa § 195 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
14.2. Podľa § 13 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2003/461/> z poistenia v nezamestnanosti sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytuje dávka v nezamestnanosti.
14.3. Podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky.
14.4. Podľa § 104 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia v nezamestnanosti.
14.5. Podľa čl. 1 písm. j) nariadenia č. 883/2004 na účely tohto nariadenia: "bydlisko" znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva;
14.6. Podľa čl. 61 ods. 1 nariadenia č. 883/2004 príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.
14.7. Podľa čl. 61 ods. 2 nariadenia č. 883/2004 s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm. a) sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky:
- doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,
- doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo
- doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej činnosti.
14.8. Podľa čl. 65 ods. 2 nariadenia č. 883/2004 úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydliska v členskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydliska v tomto štáte, alebo sa vráti do tohto štátu, má byť k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte bydliska. Bez toho, aby bol dotknutý článok 64, úplne nezamestnaná osoba môže ako doplňujúci krok prihlásiť sa u služieb zamestnanosti členského štátu, v ktorom vykonávala svoju poslednú činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba.
14.9. Podľa čl. 65 ods. 5 písm. a) nariadenia č. 883/2004 nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.
14.10. Podľa čl. 11 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len ,,nariadenie č. 879/2009“) ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať: a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov; b) situáciu dotknutej osoby vrátane:
i) povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy; ii) jej rodinného stavu a rodinných väzieb; iii) vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti; iv) v prípade študentov zdroja ich príjmov; v) jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná; vi) členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.
14.11. Podľa čl. 11 ods. 2 nariadenia č. 987/2009 ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami, na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.
15. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, a to najmä pokiaľ ide o posúdenie, či konanie vo veci nepriznania nároku žalobkyne na dávku v nezamestnanosti bolo zo strany správnych orgánov vykonané v súlade so zákonom, na podklade riadne zisteného skutkového stavu.
16. V konaní nie je sporným, že žalobkyňa v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. v období od 01.05.2015 do 30.04.2019 na území Slovenskej republiky nepreukázala žiadne doby poistenia v nezamestnanosti. Rovnako tak nie je sporným, že žalobkyňa v posudzovanom období pracovala na území iného členského štátu Európskej únie - Spojené kráľovstvo.
17. Zostalo však sporným, či v danom prípade správne orgány dospeli k správnemu záveru, že nie je možné použiť pravidlo sčítania dôb poistenia v zmysle čl. 61 ods. 1 nariadenia č. 883/2004, t.j. dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území Spojeného kráľovstva do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti žalobkyne. Pre posúdenie uvedenej skutočnosti bolo rozhodujúce zodpovedanie otázky, či žalobkyňa v posudzovanej veci preukázala zachovanie pevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu posledného zamestnania na území členského štátu Európskej únie
- Spojeného kráľovstva.
18. Podľa základného pravidla obsiahnutého v čl. 61 ods. 1 a 2 nariadenia č. 883/2004 sa doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie zohľadnia, ako keby boli dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov v prípade, že daná osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila doby poistenia dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov. Z dôvodu, že žalobkyňa takto doby poistenia podľa slovenských právnych predpisov bezprostredne pred jej zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahla, bolo potrebné posúdiť, či sa doby poistenia získané v Spojenom kráľovstve môžu zohľadniť podľa čl. 65 ods. 5 písm. a) cit. nariadenia, ktoré predstavuje výnimku z uvedeného základného pravidla, a podľa ktorého by žalobkyňa poberala dávky v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako keby sa na ňu tieto predpisy vzťahovali počas jej poslednej činnosti zamestnanca a to v prípade, ak si na území Slovenskej republiky zachovala bydlisko.
19. V zmysle koordinačných nariadení pojem ,,bydlisko“ je potrebné chápať v širších súvislostiach ako miesto, kde sa fyzická osoba trvalejšie zdržuje, kde je centrum jej záujmov, kde trávi čas v mimopracovnom čase. Ide o miesto, kde osoba zvyčajne býva, no na posúdenie bydliska je dôležitá aj rodinná situácia a rodinné väzby dotknutej osoby, stabilita jej bytovej situácie či vykonávanie akejkoľvek nezárobkovej činnosti. Na posúdenie bydliska je dôležitá aj povaha vykonávanej zárobkovej činnosti vo vzťahu k jej trvalosti, stabilite a dĺžke trvania. Kritériá pre spôsob určenia bydliska sú stanovené v čl. 11 nariadenia č. 987/2009. Týmito sa určuje bydlisko nielen v prípade rozdielnych stanovísk inštitúcií pri určení bydliska osoby, ale ide o kritériá, z ktorých vychádzala aj žalovaná v prejednávanej veci.
20. Pomôckou pre aplikáciu čl. 11 nariadenia č. 987/2009 v spojení s čl. 65 ods. 2 nariadenia č. 883/2004 je Rozhodnutie Správnej komisie pre koordináciu systému sociálneho zabezpečenia U2 z 12.06.2009, v zmysle ktorého je prenesenie zodpovednosti za platbu dávok z príslušného štátu na štát bydliska v prípade cezhraničných pracovníkov (pracovníkov, ktorí do štátu bydliska spravidla denne alebo aspoň raz za týždeň vracajú) a nebolo by už viac prijateľné, aby sa príliš širokým výkladom pojmu ,,bydlisko“
mala rozširovať oblasť uplatnenia čl. 65 nariadenia č. 883/2004 na všetky osoby, teda aj také, ktoré majú dosť stabilné zamestnanie v členskom štáte a ktoré nechali svoje rodiny vo svojej krajine pôvodu.
21. Úlohou správnych orgánov v administratívnom konaní bolo okrem iného zistiť skutočný stav veci tak, aby neboli žiadne pochybnosti o tom, či žalobkyňa mala zachované bydlisko na území Slovenskej republiky a pevné väzby (v zmysle čl. 1 písm. j) nariadenia č. 883/2004 a čl. 11 nariadenia č. 987/2009). V tomto smere bolo povinnosťou správnych orgánov vykonať potrebné dokazovanie, aby bolo možné určiť „centrum záujmov dotknutej osoby" podľa čl. 11 vykonávacieho nariadenia č. 987/2009 (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Sžso/5/2012 z 30. januára 2013 ). Predmetný rozsudok odkazuje na povinnosť riadne zisteného skutočného stavu v zmysle ustanovenia § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. za účelom výkladu ustanovenia čl. 11 vykonávacieho nariadenia č. 987/2009, t.j. zistenia bydliska žiadateľa o dávky v nezamestnanosti.
22. V posudzovanej veci správny orgán I. stupňa vo svojom rozhodnutí náležite vyhodnotil žalobkyňou predložené dôkazné prostriedky, na základe čoho ustálil, že nie je možné považovať bydlisko žalobkyne počas jej posledného zamestnania v členskom štáte Európskej únie za zachované na území Slovenskej republiky. O odvolaní žalobkyne rozhodla žalovaná napadnutým rozhodnutím, ktorým potvrdila prvoinštančné rozhodnutie dôvodiac, že žalobkyňa si v predmetnom prípade vytvorila centrum svojich záujmov počas posledného zamestnania na území Spojeného kráľovstva. Podkladom rozhodnutí orgánov verejnej správy boli listiny tvoriace administratívny spis žalovanej, ktorá posúdila celkovú dĺžku pobytu žalobkyne a stabilitu zamestnania na území Spojeného kráľovstva s prioritnou orientáciou na pracovný trh za silnejšie, ako ostatné skutočnosti, ktoré žalobkyňa uviedla ako väzby k Slovensku. Správne orgány pritom vychádzali predovšetkým zo žalobkyňou predložených tlačív, dokumentov a vyhlásenia žalobkyne. Všetky tieto dôkazné prostriedky boli pre žalovanú kľúčové pri posudzovaní, či žalobkyňa preukázala zachovanie pevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu posledného zamestnania žalobkyne na území iného členského štátu Európskej únie. Súd poukazuje na popísaný skutkový stav, z ktorého žalovaná vychádzala pri rozhodovaní, a ktorý v plnom rozsahu korešponduje s obsahom administratívneho spisu. V prejednávanom prípade bolo preukázané, že žalobkyňa sa počas výkonu poslednej zárobkovej činnosti v Spojenom kráľovstve dlhodobo zdržiavala (viac ako 12 rokov), neskôr aj so svojim synom, kde spolu bývali v prenajatom byte. Žalobkyňa v Spojenom kráľovstve trávila pracovný aj mimopracovný čas, mala stabilnú pracovnú situáciu, keď u zamestnávateľa I.M.KELLY AUTOMOTIVE LTD pracovala od 02.12.2013 do 27.10.2017 a u zamestnávateľa WORKSAFE DIRECT LTD pracovala od 30.10.2017 do 30.04.2019, pričom išlo o pracovný pomer na dobu neurčitú. V Spojenom kráľovstve platila taktiež zákonné odvody i dane. Žalovaná adekvátne vyhodnotila uvedené skutkové okolnosti - dĺžku prítomnosti žalobkyne na území členského štátu Európskej únie - čl. 11 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 987/2009 a situáciu žalobkyne
- čl. 11 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 987/2009, ktoré mala k dispozícii z predložených dokumentov a správne dospela k záveru, že žalobkyňa si centrum záujmov počas posledného zamestnania vytvorila v Spojenom kráľovstve.
23. K námietkam žalobkyne, ktorými namietala správnosť záverov správnych orgánov pri posudzovaní a vyhodnotení zachovania väzieb k domovskej krajine počas jej pobytu v Írsku v posudzovanom období krajský súd uvádza, že tieto nepovažuje za dôvodné. Sociálna poisťovňa v dostatočnom rozsahu posúdila kritériá v zmysle čl. 11 ods. 1 nariadenia č. 987/2009, ktoré dostatočným a zrozumiteľným spôsobom vyhodnotila. K tvrdeniu žalobkyne, že jej úmyslom bolo sa vrátiť na Slovensko krajský súd uvádza, že zistené skutočnosti a okolnosti nasvedčujú úmyslu žalobkyne v rozhodnom období bývať v Spojenom kráľovstve. Nie je rozhodujúcou skutočnosťou, aké dôvody ju viedli k zmene tohto rozhodnutia, k vráteniu sa na Slovensko, ani to, že nikdy nemala úmysel trvalo ostať žiť vo Veľkej Británii. Pohnútka k odchodu do Spojeného kráľovstva, ako aj pre navrátenie na Slovensko je v kontexte určovania bydliska v rozhodnom čase, teda počas posledného zamestnania, za daných okolností irelevantná. Krajský súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že dlhodobé zotrvávanie na území Spojeného kráľovstva za účelom vykonávania zárobkovej činnosti (viac ako 12 rokov), ktoré nebolo prechodného charakteru (keďže u zamestnávateľov vykonávala zárobkovú činnosť s pracovným pomerom na dobu neurčitú), pričom ukončenie pracovného pomeru u posledného zamestnávateľa iniciovala žalobkyňa, nemožno považovať za prechodný, resp. krátkodobý pobyt. Žalobkyňa zvolením uvedeného územia a stabilizovaného bývania na ňom trávila väčšinu času mimo svoje pôvodné rodinné prostredie na Slovensku, čím oslabila svoje individuálne väzby na Slovensko. Pokiaľ ide o pravidelné návraty a trávenie dovoleniek na území Slovenska, krajský súd uvádza, že pobyt rodičov a vzdialenejších
príbuzných v krajine pôvodu jednoznačným spôsobom nepreukazuje zachovanie bydliska v tejto krajine. Rovnako tak vedenie bankového účtu, životné poistenie, dôchodkové sporenie a vlastníctvo motorového auta na Slovensku považuje súd za irelevantné. K vlastníctvu nehnuteľnosti žalobkyne na Slovensku súd uvádza, že toto rovnako nesvedčí o zachovaní bydliska žalobkyne počas jej posledného zamestnania v Spojenom kráľovstve na území Slovenska, nakoľko výlučné vlastníctvo k nehnuteľnosti žalobkyňa nadobudla až po návrate na Slovensko. Pokiaľ ide o podiel žalobkyne na predmetnej nehnuteľnosti pred nadobudnutím výlučného vlastníctva, žalobkyňa sa od roku 2006 reálne zdržiavala v Spojenom kráľovstve, preto túto nehnuteľnosť nevyužívala na bývanie. Uvedené teda nesvedčí o tom, že by táto nehnuteľnosť predstavovala väzbu k Slovenku.
24. V tejto súvislosti krajský súd uvádza, že v súlade s ostatnými kritériami čl. 11 ods. 1 nariadenia č. 987/2009 žalovaná vykonala dokazovanie a následne vyhodnotila výsledky dokazovania. V prípade neuspokojivých výsledkov vykonaného dokazovania by bolo povinnosťou žalovanej v zmysle čl. 11 ods. 2 citovaného vykonávacieho nariadenia v preskúmavanej veci zisťovať samotný úmysel žalobkyne, pohnútky a dôvody, ktoré ju viedli k tomu, aby odišla do Spojeného kráľovstva, aby tam ostala pracovať a pohnútky, ktoré ju viedli k návratu na Slovenskú republiku. Krajský súd dospel k záveru, že žalovaná v súlade s čl. 11 ods. 1 nariadenia č. 987/2009 vykonala dostatočné dokazovanie a vo vzťahu k tomuto zistila všetky relevantné skutkové okolnosti, preto sa v ďalšom nevyžadoval postup v zmysle čl. 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia č. 987/2009 (t.j. zisťovanie úmyslu žalobkyne).
25. Pokiaľ by v prejednávanom prípade bola žalobkyni priznaná dávka v nezamestnanosti na Slovensku, predmetný postup by nezodpovedal účelu, ktorý sleduje nariadenie č. 883/2004, a to rovnomerné a spravodlivé rozdeľovanie finančných nákladov medzi inštitúciami prijímajúcimi poistné a následne medzi inštitúciami vyplácajúcimi dávky. Cieľom čl. 61 ods. 2 cit. nariadenia je podporiť hľadanie práce v tom členskom štáte, v ktorom dotknutá osoba bezprostredne predtým platila príspevky na poistenie v nezamestnanosti a zároveň aj to, aby tento štát niesol bremeno výplaty dávok v nezamestnanosti. V zmysle koordinačných predpisov platí, že pri skončení výkonu zárobkovej činnosti by si nezamestnaní mali uplatňovať nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte, v ktorom práve skončili zamestnanie. Žiadosť sa potom posudzuje podľa právnych predpisov príslušnej krajiny. Nesplnenie podmienok na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti v jednom štáte nezakladá automaticky nárok na priznanie dávky v inom členskom štáte Európskej únie, resp. Európskeho hospodárskeho priestoru. Postup Sociálnej poisťovne, ktorá automaticky bez ďalšieho nezohľadnila doby poistenia získané na území Spojeného kráľovstva, ktoré by bolo možné zohľadniť len podľa čl. 65 základného nariadenia č. 883/2004, teda v prípade zachovania bydliska a pevných väzieb so Slovenskom, a ak pristúpila k posudzovaniu otázky ich zachovania u žalobkyne, resp. či došlo alebo nedošlo k preneseniu centra záujmov žalobkyne v posudzovanom období do Spojeného kráľovstva, bol správny.
26. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že orgány verejnej správy oboch inštancií postupovali v danej veci v intenciách citovaných právnych predpisov, náležitým spôsobom zistili skutkový stav a aplikáciou relevantných zákonných ustanovení zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver. Žalovaná sa v dôvodoch rozhodnutia dostatočne zaoberala otázkou trvalosti a prítomnosti žalobkyne na území dotknutého členského štátu a v tomto smere vykonala postačujúce dokazovanie. Žalovaná zároveň zisťovala a vyhodnocovala konkrétnu situáciu žalobkyne v kontexte s jej pobytom a jej zamestnaním na území Spojeného kráľovstva, rodinnú situáciu a rodinné väzby žalobkyne taktiež podrobne skúmala. V dostatočnom rozsahu posúdila aj ďalšie skutočnosti ako vlastníctvo nehnuteľnosti na Slovensku, bankový účet, životné poistenie, dôchodkové sporenie, vlastníctvo motorového vozidla na Slovensku a pravidelné návraty žalobkyne na Slovensko. Zo zistených skutočností a okolností veci vyplýva, že miesto, kde žalobkyňa zvyčajne bývala počas svojho posledného zamestnania, bolo v Spojenom kráľovstve a v rozhodnom období mala centrum záujmov v Spojenom kráľovstve, teda v konečnom dôsledku nebolo možné pri posúdení nároku na dávku v nezamestnanosti aplikovať čl. 65 ods. 2 a 5 písm. a) nariadenia č. 883/2004 a uplatniť zásadu úhrnu poistných dôb v zmysle čl. 61 nariadenia č. 883/2004. Žalobkyňa žiadnym hodnoverným spôsobom nevyvrátila skutočnosti a skutkový stav, ktorý bol zistený orgánmi verejnej správy a s ktorými sa stotožnil aj krajský súd, a preto za takýchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie žalovanej je podľa názoru krajského súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu veci.
27. Žalobou napadnuté rozhodnutie plne zodpovedá súčasnej rozhodovacej praxi súdov SR (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 10Sžsk/5/2016 zo dňa 13.12.2017, sp. zn. 1Sžso/26/2016 zo dňa
30.01.2018), ale aj predpisom Európskej únie a Rozhodnutiu Správnej komisie pre koordináciu systému sociálneho zabezpečenia č. U2 z 12.06.2009. Z uvedených dôvodov nebol dôvod, aby sa konajúci krajský súd odklonil od doterajšej rozhodovacej praxe.
28. Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol (§ 190 SSP).
29. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 168 SSP, podľa ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
30. V prejednávanom prípade krajský súd procesne úspešnej žalovanej, ktorou je orgán štátnej správy, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovanej žiadne dôvodne vynaložené trovy nevznikli a trovy konania si v prípade úspechu žalovaná ani neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.