Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/63/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobkyne: A.. R. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XXX, J., štátny občan SR, zast.: Advokátska kancelária Škodler & partners, s.r.o., so sídlom Dobšinského 12, Bratislava, IČO : 47 238 232 proti žalovanej: A.. H. F., X.. XX.XX.XXXX, L. Š., štátny občan SR, zast.: Benkóczki, Baláž - advokáti, s.r.o., so sídlom 29. augusta 36A, Bratislava IČO : 35 917 148, o zaplatenie sumy 13.800,- € s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne i žalovanej proti rozsudku Okresného súdu v Pezinku č. k. -118 zo dňa 16. novembra 2016 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti zrušuje a konanie v tejto časti zastavuje. V zamietajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 740,- €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 16. 4. 2015 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku; v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Súd priznal žalovanej voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 89,28%. 1.1. Na svoje rozhodnutie použil ust. § ; ; ; ; ; ; ; a veta prvá zákona o konkurze a v spojení s výsledkami vykonaného dokazovania a to výpoveďou strán sporu, svedeckými výpoveďami H.. H. C., E.. E. D., A.. Y. F. oboznámením sa s rozsudkom OS Pezinok sp. zn. z 29. 1. 2013, rozsudkom KS Bratislava sp. zn. z 30. 1. 2014, zápisnicou o odovzdaní predmetu dražby zo dňa 17. 3. 2011, spisom Okresného súdu Pezinok, sp. zn. mal za preukázané, že žalobkyňa je od 9. marca 2011 vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú neužíva. Dňa 15. apríla 2011 došlo právoplatným uznesením o vyhlásení konkurzu na majetok svedka F., k zániku BSM žalovanej a svedka F. ( veta prvá zákona o konkurze) na základe čoho za neoprávnené užívanie predmetných nehnuteľností bez právneho dôvodu zodpovedala žalovaná spoločne s jej manželom a nerozdielne s ním len v období od 8. marca 2011 do 15. apríla 2011, a to z titulu existencie BSM. Pokiaľ výška mesačného nájmu porovnateľných nehnuteľností v okrese Pezinok sa v roku 2011 pohybovala vo výške cca 600,- €, považoval nárok žalobkyne za dôvodný vo výške 740,-€ (600 x 1+ 600/30 x 7). Žalovaná bola písomne vyzvaná žalobkyňou na vydanie bezdôvodného obohatenia až samotným doručením žaloby, ku ktorému došlo dňa 15. apríla 2015 preto sa dostala dňom 16. apríla 2015 do omeškania s plnením peňažného dlhu. Výšku úroku z omeškania súd stanovil na základe úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ktorá bola vo výške 0,05 %.

1.2. V prevyšujúcej časti žalobkyňou uplatnený nárok zamietol, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná sa na jar roka 2011 vysťahovala a odniesla si z nehnuteľnosti svoje osobné veci a nábytok. Žalovaná tak žalobkyni od jari roku 2011 nijako nebránila v držbe predmetných nehnuteľností, ani v ich užívaní. Ak v období od 8. marca 2011 užívali predmetné nehnuteľnosti manžel žalovanej a ich dcéra, bolo procesne namieste podať návrh na pristúpenie ďalších subjektov na strane žalovaného, a to dcéry žalovanej a manžela žalovanej, ktorí v žalobou vymedzenom období predmetné nehnuteľnosti preukázateľne užívali, pokiaľ však tak žalobkyňa neučinila, nezostalo nič iné, ako v prevyšujúcej časti jej žalobu smerujúcu výlučne proti žalovanej zamietnuť. 1.3. O trovách konania súd rozhodol podľa a žalovanej, ktorá mala v spore prevažný úspech priznal oproti v spore prevažne neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania. Žalobkyňa mala v spore úspech v časti 5,36 % uplatneného nároku a neúspech v časti 94,64 % uplatneného nároku, 89,28 % teda predstavuje jej čistý neúspech, ktorým percentom vyjadril súd výšku nároku na náhradu trov priznaného žalovanej. O konkrétnej výške náhrady trov konania žalovanej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. 2. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote a to v celom rozsahu napadla žalobkyňa. Vytkla súdu, že sa nestotožnil s jej názorom, že žalovaná odmietla predmetnú nehnuteľnosť vydať a vypratať, ani s tvrdením, že je irelevantné, či sa žalovaná v tejto nehnuteľnosti zdržiavala. Vypratím nehnuteľnosti sa rozumie povinnosť odstrániť všetky hnuteľné veci nachádzajúce sa v priestoroch nehnuteľnosti a zabezpečiť opustenie priestorov osobami tam nachádzajúcich. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie tak spája so situáciou kedy prenajatý byt nebol po skončení nájmu odovzdaný prenajímateľovi, pričom ten kto disponoval kľúčmi k bytu znemožnil prenajímateľovi realizáciu jeho práva s bytom disponovať ( o dobrovoľných dražbách). Vzhľadom k tomu, že žalovaná rodinný dom nikdy žalobkyni neodovzdala, neodstránila hnuteľné veci nachádzajúce sa v priestoroch rodinného domu, nezabezpečila opustenie priestorov osobami tam žijúci má naďalej postavenie neoprávneného držiteľa. Zastáva názor, že v absentuje úprava, ktorá by výslovne upravovala vznik bezdôvodného obohatenia za užívania nehnuteľnosti manželmi bez právneho titulu po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov a moment zániku BSM manželov nemá vplyv na už existujúci spoločný záväzok bývalých bezpodielových vlastníkov, preto je nutné aplikovať ustanovenia upravujúce spoločný nájom ako ustanovenia tomuto prípadu najbližšie. Z hľadiska zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie nie je podstatné, ako často žalovaná rodinný dom užívala, a či vôbec. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením súdu prvej inštancie, že žalovaná za vydanie bezdôvodného obohatenia zodpovedá spoločne a nerozdielne len do momentu zániku BSM. Podľa konštantnej judikatúry pokiaľ nevyužil niektorí zo spoločných nájomcov bytu svoje právo byt užívať, nezbavuje ho táto skutočnosť povinnosť platiť za byt prenajímateľovi nájomné. Aj po zániku BSM mala žalovaná postavenie neoprávneného držiteľa rodinného domu a vyhlásením konkurzu na majetok žalovanej spoločný záväzok nezanikol. Z uvedených dôvodov navrhuje aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konania.

2.1. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedla, že výklad podľa ktorého bez formálneho odovzdania predmetu dražby nemožno tvrdiť, že predmet dražby bol vyprataný nevyplýva z ustanovenia Práve naopak, o dobrovoľných dražbách iba formálne upravuje postup dražobníka, pôvodného vlastníka pri odovzdávaní predmetu dražby a nemá žiaden vplyv na občianskoprávne vzťahy vrátane posudzovania splnenia povinnosti vypratať predmet dražby. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že už na jar 2011 žalovaná opustila predmetnú nehnuteľnosť´ a odstránila z nej všetky svoje hnuteľné veci. Právna teória je ustálená a judikatúra chápe držbu a detenciu jednoznačne ako faktické ovládanie určitej veci. V žiadnom prípade nie iba ako právnu fikciu, že niekto je držiteľom či detektorom len z titulu nedodržania formálneho postupu, v dôsledku čoho odvolacia námietka žalobkyne, že žalovaná mala naďalej postavenie neoprávneného držiteľa predmetnej dražby vrátane tvrdenia zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie nie je podstatná. Právny názor žalobkyne podľa ktorého v danom prípade treba analogicky podľa použiť predpisy o solidárnej zodpovednosti spoločných nájomcov bytu je nesprávne. V danom prípade ide o posúdenie následkov neoprávneného užívania rodinného domu a ich vypratania, teda otázky, ktoré sú upravené v dostatočnej miere. Nie je daná žiadna právna skutočnosť, ktorá by zakladala solidárnu zaviazanosť s bývalým manželom na vydanie bezdôvodného obohatia. Z uvedených dôvodov navrhuje aby v súlade s odvolacím petitom v zmysle

odvolania žalovanej napadnutý rozsudok v tejto časti zmenil a vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 2.2. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovanej uviedla, že podstatou nakladania s vecou nie len faktické ovládanie veci. V súvislosti s opustením nehnuteľnosti na jar roku 2011 v zmysle tvrdenia žalovanej túto skutočnosť nikdy neoznámila a nevykonala žiaden úkon smerujúci k odovzdaniu predmetnej nehnuteľnosti. Trvá na tom, že v absentuje úprava, ktorá by výslovne upravovala vzťahy, ktoré vznikli v prejednávanom prípade a je nutné aplikovať ustanovenia upravujúce spoločný nájom ako ustanovenia najbližšie zodpovedajúce svojim obsahom a účelom zodpovednosti za vznik bezdôvodného obohatenia za užívania nehnuteľnosti manželmi bez právneho titulu po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V spojitosti s povahou plnenia bezdôvodné obohatenia viacerých osôb spočívajúce v užívaní cudzej veci bez jej reálneho rozdelenia a bez dohody a spôsobu užívania konkrétnej časti zakladá solidárnu zodpovednosť poskytnúť za užívanie peňažnú náhradu a veriteľa oprávňuje požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich (judikát Najvyššieho súdu sp. zn. ). 2.3. Žalovaná v duplike k replike žalobkyne k skutkovým a právnym tvrdeniam žalobkyne žalovaná uviedla, že je nesporné, že posúdenie následkov neoprávneného užívania nehnuteľnosti a jej vypratanie je upravené v v dostatočnej miere. Občianky zákonník v výslovne upravuje oprávnenie vlastníka nehnuteľnosti, alebo toho, ktorý je oprávnený mať vec u seba na vydanie veci od toho kto mu je neprávom zadržuje, ako aj zásadu, že záväzky vznikajú z bezdôvodného obohatenia v zmysle . Vymedzenie čo je bezdôvodným obohatením upravuje ; ; právnu povinnosť toho kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil je toto obohatenie povinný vydať v zmysle ; osobu oprávnenú na vydanie bezdôvodného obohatenia . Pozornosti žalobkyne uniklo, že základným pojmovým znakom bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového prospechu. Posúdenie či medzi určitými osobami ide, alebo naopak nejde o právny vzťah z bezdôvodného obohatenia závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty príslušnej hmotnoprávnej normy a . Bezdôvodné obohatenie konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi dlžníkom teda tým, kto sa úkor iného obohatil a veriteľom teda tým na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu a teda základným znakom je vznik majetkového prospechu. Na základe žalobkyňou tvrdených skutočností žalovanej nikdy žiaden majetkový prospech nevnikol, nedošlo k rozmnoženiu aktív, ani k úbytku pasív, a teda nie je naplnený základný pojmový vzťah k bezdôvodného obohatenia. Trvá na svojom odvolacom petite a na svojich doterajších vyjadreniach. 3. Rozsudok odvolaním napadla aj žalovaná a to v rozsahu prvej vety a v rozsahu celej tretej vety výroku napadnutého rozsudku dôvodiac že konanie súdu prvej inštancie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keďže súd prvej inštancie v rozpore s ust. prekročil žalobný návrh keď žalobkyni priznal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie odo dňa 8.3.2011 do 15.4.2011, hoci žalobkyňa sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia iba za obdobie d 1.6 2011 do 30.4.2013. Z uvedených dôvodov navrhuje aby odvolací súd v závislosti od tohto napadnutého výroku zmenil aj rozhodnutie o náhrade trov konania a ako úspešnej strane jej bola priznaná plná náhrada trov konania. 3.1. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej písomne vyjadrila v tom zmysle, že sa v celom rozsahu pridržiava doterajších prednesov a argumentácie v odvolaní. Nad rámec odvolania uviedla, že BSM žalovanej a A.. Y. F. bolo vyporiadané rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 11.11.2015 sp. zn. , z ktorého rozsudku vyplýva, že aj po 15.4.2011 sa minimálne do novembra 2015 v predmetnom dome nachádza majetok patriaci žalovanej čo znamená, že žalovaná dom v rozhodnom období rokov 2011-2013 nevypratala. 3.2. Žalovaná v replike k vyjadreniu žalovanej uviedla, že bezpodielového spoluvlastníctvo žalovanej a A.. Y. F.Č. bolo vyporiadané rozsudkom súdu z výroku, ktorého vyplýva že BSM manželov tvorilo viacero hnuteľných vecí predovšetkým nábytku, ktorým bol vybavený predmetný dom. Vzhľadom na množstvo nábytku je zrejmé že nábytkom nemohol byť vybavený byt rodičov žalovanej do ktorého mala žalovaná byť presťahovaná. Z uvedeného vyplýva, že aj po 15.4.2011 sa v predmetnom dome nachádzal majetok patriacej žalovanej, čo znamená, že žalovaná predmetný dom nevypratala v rozhodnom období. 3.3. Žalobkyňa v duplike k replike žalovanej , uviedla, že nie je pravdou, že nikdy netvrdila a nedokazovala skutočnosti týkajúce sa umiestnenie majetku žalovanej, keď poukázala na pojednávania, ktoré sa konali dňa 23.2.2016 a 16.11.2016. Čo sa týka rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 11.11.2015 sp. zn. , ktorým súd vysporiadal BSM žalovanej a A.. Y. F., tento nemala pred rozhodnutím vo veci samej k dispozícii a teda tento prostriedok procesného útoku nemohla bez svojej viny použiť v konaní pred súdom prvej inštancie.

4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu na základe odvolania žalobkyne aj žalovanej podľa ods 1. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa v spojení s ), a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti je potrebné zrušiť a konanie v tejto časti zastaviť; a v ostatnej napadnutej, zamietajúcej časti je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. 5. Civilné sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou z ktorej vyplýva, že žalobca vymedzuje predmet konania v žalobe po stránke skutkovej i právnej a týmto vymedzením je súd pri rozhodovaní o žalobe viazaný. Súd nemôže prekročiť návrh žalobcu a prisúdiť mu viac než čoho sa domáha alebo prisúdiť mu iné plnenie než ktorého sa domáha, čo vyplýva z ustanovenia Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v rozpore s ust. prekročil žalobný návrh keď žalobkyni priznal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 740,- € za obdobie odo dňa 8.3.2011 do 15.4.2011 spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 16. 4. 2015 do zaplatenia a to napriek tomu, že žalobkyňa sa žalobou domáhala vydania bezdôvodného obohatenia iba za obdobie d 1.6 2011 do 30.4.2013. Uvedená skutočnosť má za následok procesnú vadu, ktorá spočíva v nedostatku procesnej podmienky chýbajúceho žalobného návrhu a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti v zmysle zrušil a konanie v tejto časti v zmysle zastavil. 6. Následne sa odvolací súd zaoberal správnosťou napadnutého rozsudku v jeho zamietajúcej časti. 7. Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 8. Bezdôvodné obohatenie je v konštruované ako záväzkový vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho sa niekto obohatil a ustanovenie upravuje predmet plnenia, ktorý sa má vydať. Bezdôvodné obohatenie je teda zamerané len na to, aby sa vydalo tomu, na úkor koho bolo získané ( ). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada ( ). 9. Vychádzajúc z vyššie citovanej zákonnej konštrukcie rozhodujúcou otázkou z hľadiska správneho právneho posúdenia uplatneného nároku je zistenie, či žalovanej vznikol majetkový prospech na úkor žalobkyne, právny vzťah ktorý závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy a .

10. Z výsledkov vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že žalovaná na jar roka 2011 nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobkyne opustila a túto od tohto času neužívala. Uvedenému záveru nasvedčuje nielen výpoveď žalovanej a svedkov E.. E. D. a Y. F., ale aj rozsudok Okresného súdu Pezinok sp.zn. zo dňa 21. mája 2015, ktorým bol obžalovaný A.. Y. F. uznaný vinným z prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu, alebo nebytovému priestoru podľa , ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že užíva rodinný dom ktorý je vo vlastníctve žalobkyni a to bez jej súhlasu. Žalovanej teda v rozhodnom období nevznikol žiaden majetkový prospech ktorým by sa na úkor žalobkyne obohatila, a teda nie je naplnený základný pojmový vzťah bezdôvodného obohatenia. Ak súd prvej inštancie za týchto okolností žalobu ako nedôvodnú zamietol, bol jeho postup vecne správny, so záverom ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s odkazom na ust. . Súd prvej inštancie nad rámec svojich úvah o nedôvodnosti žaloby voči žalovanej aj správne uviedol, že žalobkyňou nesprávne zvolený okruh pasívne legitimovaného subjektu je dôvodom zamietnutia žaloby, keďže žalobkyňa svoju nehnuteľnosť nemohla užívať, brať z nej úžitky, nakoľko jej v tom bránil Y. F. tým, že nehnuteľnosť bez právneho dôvodu užíval bez poskytovania náhrady a bez toho, aby sa jeho majetok zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s užívaním cudzej nehnuteľnosti, čím vznikol žalobkyni nárok na vydanie majetkového prospechu voči nemu, ktorý však neuplatnila, za rozhodnutie ktoré nesie následky neúspechu v tomto konaní. 11. Žalobkyňa založila odvolanie na právnom názore, že pre vydanie bezdôvodného obohatenia je dôležité nielen faktické ovládanie veci, ale aj úkon odovzdania predmetnej nehnuteľnosti vydaním kľúčov a vypratania nehnuteľnosti s odkazom na stanovenia o dobrovoľných dražbách, s názorom ktorým nemožno súhlasiť. Citované ustanovenie iba formálne upravuje postup dražobníka, pôvodného vlastníka pri odovzdávaní predmetu dražby. Nedodržanie tohto postupu samo o sebe (bez existencie majetkového prospechu) nemá žiaden vplyv na vznik bezdôvodného obohatenia

a nie je možné citované ustanovenia aplikovať vzhľadom na predmet konania na prejednávanú vec. Vzhľadom na skutočnosť, že bolo jednoznačne v konaní preukázané, že žalovaná na jar roku 2011 nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobkyne opustila (pozri odsek 10.) je potom právne irelevantná aj skutočnosť uplatnená ako prostriedok procesného útoku vo vyjadrení žalobkyne k odvolaniu žalovanej (pozri odsek 31.), že sa v dome nachádzal majetok patriaci žalovanej čo preukazovala žalobkyňa rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 11.11.2015 sp. zn. , lebo táto skutočnosť sama o sebe nezakladá u žalovanej skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia, keďže bolo rovnako jednoznačne preukázané, že nehnuteľnosť užíval len A.. Y. F. a len tento mohol byť v konaní o vydanie majetkového prospechu pasívne legitimovaný. 12. V snahe dosiahnuť zmenu napadnutého rozsudku žalobkyňa argumentovala aj tým, že, v absentuje úprava, ktorá by výslovne upravovala vznik bezdôvodného obohatenia za užívania nehnuteľnosti manželmi bez právneho titulu po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov a moment zániku BSM manželov nemá vplyv na už existujúci spoločný záväzok bývalých bezpodielových vlastníkov, preto je nutné aplikovať ustanovenia upravujúce spoločný nájom ako ustanovenia tomuto prípadu najbližšie. Posúdenie následkov neoprávneného užívania a vypratania nehnuteľnosti, a to aj po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov je postačujúcim spôsobom a rozsahom upravené v (vid odsek 13.), preto je vylúčená analógia legis podľa s poukazom na ustanovenia Občianskeho. 13. Neoprávnené užívanie nehnuteľnosti, teda užívanie nehnuteľnosti bez nájomnej, či inej zmluvy, alebo iného titulu, oprávňujúceho tieto priestory užívať je kvalifikované ako plnenie bez právneho dôvodu v zmysle . V prípade takéhoto plnenia získava majetkovú hodnotu ten, kto plnenie prijíma bez právneho dôvodu, bez poskytovania náhrady za vykonávanie jemu patriacich oprávnení a bez toho, aby sa jeho majetok zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim právo užívať bytový priestor (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ). Účastníkom zodpovednostného vzťahu z bezdôvodného obohatenia je len ten z manželov, ktorému sa plnilo bez právneho dôvodu (Ro NS ČR z 26.05. 2004 sp.zn. ) a existencia zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov je pre posúdenie vzniku majetkového prospechu úplne bezpredmetná.

14. Pojmový znak bezdôvodného obohatenia (majetkový prospech) žalobkyňa svojou obranou úplne opomína a opodstatnenosť žaloby zakladá na neodovzdaní kľúčov a nevyprataní nehnuteľnosti, okolnosti ktoré by boli významné len za predpokladu existencie majetkového prospechu, ktorý žalovanej (v súvislosti s užívaním nehnuteľnosti vlastnícky patriacej žalobkyni za rozhodné obdobie) žiadny nevznikol, nedošlo k rozmnoženiu jej aktív, ani k úbytku pasív v dôsledku čoho odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti podľa a ako vecne správne potvrdil, keďže ani ostatné odvolacie dôvody o analogii legis neboli správne. 15. Ďalšími námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní a v ďalších podaniach sa odvolací súd opätovne nezoberal, keď tieto nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci, sú v rovine úvah bez podloženia relevantných dôkazov. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo strán konania na spravodlivé súdne konanie (napr. , , , , ). 16. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa , v spojení s a . Žalovaná bola v konaní v celom rozsahu úspešná vzhľadom na nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti (pozri odsek 5.) a vznikol jej nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).