Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/100/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu N. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX, právne zastúpený JUDr. Peter Ličák, advokátska kancelária, so sídlom Záhradná 19/468, 082 12 Kapušany, proti žalovanému: S. H., nar. XX.X.XXXX, K. XX, XXX XX K., právne zastúpený JUDr. Rastislav Hudák, advokát, so sídlom Alžbetina 41, 040 01 Košice, o zaplatenie 2.509,85 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -52 zo dňa 20. februára 2019 a jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že

„I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením , , , , (ďalej len „“); , (ďalej len „“).

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 2.5.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 2.509,85 eur, ktorá predstavuje cenu za vykonané služby na spoločnej veci. Svoj návrh odôvodnil tým že so žalovaným je podielový spoluvlastník nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú na LV č. XXX, XXX a XXX, k.ú. Y.. Podiel žalobcu je 92,5 % a podiel žalovaného je 7,5 %. Na základe § až 40 o lesoch ako aj na základe vznikajú pri správe spoločnej veci, v tomto prípade lesa, práva a povinnosti, ktoré si žalovaný neplnil, hoci bol na to vyzvaný a napriek tomu si svoje povinnosti ani v dodatočnej lehote nesplnil. Na základe oboznámenia hospodárenia za rok 2015 v lese na LV č. XXX, XXX a XXX, k.ú. Y., bol žalovaný vyzvaný listom zo dňa 17.2.2016 na základe účtovnej závierky a správe o hospodárení vyhotovenej lesným hospodárom, K. N., aby žalobcovi uhradil čiastku 560,10 eur, ktorú doposiaľ neuhradil. Na základe oboznámenia hospodárenia za rok 2016 v lese na LV č. XXX, XXX a XXX, k.ú. Y., bol žalovaný vyzvaný listom zo dňa 10.5.2017 na základe účtovnej závierky a správe o hospodárení vyhotovenej lesným hospodárom, K. N., aby žalobcovi uhradil čiastku 879,55 eur, ktorú doposiaľ neuhradil. Na základe oboznámenia hospodárenia za rok 2017 v lese na LV č. XXX, XXX a

XXX, k.ú. Y., bol žalovaný vyzvaný listom zo dňa 12.1.2018 na základe účtovnej závierky a správe o hospodárení vyhotovenej lesným hospodárom, K. N., aby žalobcovi uhradil čiastku 1.070,20 eur, ktorú doposiaľ neuhradil. Žalovaný sa nezaplatením dlžnej čiastky bezdôvodne obohatil. Žalobca predložil súdu Oboznámenie hospodárenia v lese za roky 2015, 2016 a 2017 účtovné závierky za roky 2016, 2017, správy o hospodárení za roky 2015, 2016 a 2017, podacie lístky a doručenky.

4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní na základe zistených skutočností v danom prípade dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal ním uplatnené sumy. Žalobca síce predložil správy o hospodárení vypracované odborným lesným hospodárom, no z uvedených správ nevyplýva, aké náklady, v akej výške a na akej parcele boli vynaložené. Žalobcom predložené oboznámenia hospodárenia v lese uvádzajú len ním určenú celkovú sumu straty, ktorá však nie je podložená žiadnymi relevantnými dokladmi (napr. faktúrami a i.) a vo svojej podstate sa jedná len o výzvy na zaplatenie. Uvedené oboznámenia sa síce odvolávajú na účtovné uzávierky, no pri nich je potrebné uviesť, že DIČ žalobcu v účtovných uzávierkach za roky 2016 a 2017 je iné (XXXXXXXXXX), než aké má žalobca pridelené daňovým úradom (XXXXXXXX). Je preto otázne, či predložené účtovné uzávierky boli vôbec uložené v registri účtovných uzávierok. Okrem toho je potrebné podotknúť, že zo strany žalobcu nebolo preukázané, že sa tieto účtovné uzávierky netýkajú jeho vlastnej podnikateľskej činnosti, ktorá však neobsahuje oblasť lesníctva. Taktiež bolo potrebné žalobu zamietnuť aj z toho dôvodu, že žalobca nevyvrátil tvrdenia žalovaného o jeho vylúčení z rozhodovania týkajúceho sa hospodárenia so spoločnou vecou. Naopak z predložených listín vyplýva, že žalobca žalovanému oznámil len konečný výsledok svojho hospodárenia na spoločných nehnuteľnostiach za jednotlivé roky. Rozhodnutie o tom, aký náklad a v akej výške má byť vynaložený do spoločnej veci, je rozhodnutím o hospodárení so spoločnou vecou podľa . Predpokladom platnosti takéhoto rozhodnutia a povinnosti menšinového spoluvlastníka prispieť na náklady vynaložené na spoločnú vec podľa veľkosti svojho podielu je, že menšinovému spoluvlastníkovi bol zámer vynaložiť určité náklady predostretý a že sa mohol k nemu vyjadriť. V prípade, že spoluvlastník vykonáva správu spoločnej veci fakticky bez súhlasu ďalšieho spoluvlastníka, tak ako v tomto prípade, je tento spoluvlastník vždy povinný umožniť ďalšiemu spoluvlastníkovi zoznámiť sa s obsahom listín a záznamov týkajúcich sa spoločnej veci a predložiť mu vyúčtovanie hospodárenia, čo sa však v tomto prípade nestalo.

5. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca včas. Namietal, že súd nedodržal postup podľa a tým účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Žalobca mal už pri podaní žaloby pripravený kompletný súbor dokumentov, ktorými nad všetku pochybnosť preukáže opodstatnenosť žalovaného nároku, ale pre veľký objem dokumentov ho súdu nedoručil ani pri podaní žaloby a ani pri podaní stanoviska zo dňa 7.11.2018. Žalobca si myslel, že bude stačiť, keď predmetné dôkazy prinesie na súd na pojednávanie. Zo záznamu z pojednávania dňa 20.02.2019 vyplýva, že žalobca mal na pojednávaní so sebou predmetné dôkazy, ale nevedel, že ich má predložiť súdu. Žalobca mal predmetné dôkazy so sebou na pojednávaní a sudca o tom bezpochyby vedel a napriek tomu nevyzval žalobcu na to aby dôkazy súdu predložil. Sudca ich mal od žalobcu iba prevziať do spisu. Podľa názoru žalobcu, súd vyššie uvedeným nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Spolu s odvolaním predložil aj doklady. K bodu 32 napadnutého rozsudku o tom, že žalovaný bol vylúčený z rozhodovania o hospodárení so spoločnou vecou uviedol, že v tomto prípade sa jedná o investície, ktorých vynaloženie je nevyhnutné na splnenie si zákonnej povinnosti, tieto náklady musia byť vynaložené, aby sa splnila zákonná povinnosť, inak mu hrozí pokuta až do výšky 99 580 eur. Ide o špecifickú situáciu, keď sa na vynaloženie takýchto nákladov nevyžaduje dohoda spoluvlastníkov. Vynaloženie týchto nákladov súvisí výlučne s plnením zákonnej povinnosti t. j. vynaloženie týchto nákladov nepožaduje niektorý zo spoluvlastníkov ale vynaloženie týchto nákladov vyžaduje zákon. Podľa názoru odvolateľa k výroku č. 2 rozsudku by mal súd skúmať dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle a žalovanému náhradu trov nepriznať. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobe vyhovie, alternatívne, aby rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatňuje trovy právneho zastúpenia za celé konanie (prvoinštančného a aj odvolacieho).

6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že žalovaný má za to, že súd prvej inštancie riadne a úplne zistil skutkový stav veci a dostatočným spôsobom sa s ním vo svojom rozsudku skutkovo a právne vysporiadal. Žalovaný súhlasí s názorom súdu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a

nepreukázal ním uplatňovaný nárok. Žalobca zároveň nevyvrátil tvrdenia žalovaného o jeho vylúčení z rozhodovania týkajúceho sa hospodárenia so spoločnou vecou. Suma, ktorú si žalobca uplatňuje vo svojej žalobe, žalobca ničím nepreukázal, nijakým spôsobom uplatňovanú sumu nešpecifikoval a nie je ani jasné z akých položiek pozostáva. Žalobca bol vyzvaný žalovaným podaním zo dňa 16.4.2018, vo vyjadrení k žalobe zo dňa 8.10.2018, doručené súdu 11.10.2018, aby predložil chýbajúce doklady a súdom prvej inštancie Uznesením č. zo dňa 18.10.2018, uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný poukázal vo svojom vyjadrení, že bez predloženia požadovaných dokladov nie je možné objektívne posúdiť opodstatnenosť žalobcom uplatňovaného nároku, hospodárnosť a efektívnosť žalobcom vyúčtovaných cien za jednotlivé služby a materiál, adekvátnosť predajných cien za vyťaženú drevnú hmotu, preskúmať výšku nákladov a tržieb, posúdiť reálnosť predmetných prác v nadväznosti na existujúcu možnosť ich realizácie prostredníctvom spriaznených osôb žalobcu.

7. K hospodáreniu so spoločnou vecou žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobca z pozície majoritného spoluvlastníka nekontrolovateľne hospodári so spoločným majetkom strán sporu bez toho, aby svoje zamýšľané zásahy do spoločného majetku konzultoval so žalovaným. Žalobca na viacerých miestach poukazuje na to, že žalovaný bol odcestovaný v W. Žalovaný uviedol, že počas celej dočasnej neprítomnosti mal zabezpečené preberanie pošty na adrese trvalého pobytu na základe generálneho plnomocenstva prostredníctvom svojich rodičov. Žalovanému ako menšinovému spoluvlastníkovi nebola zo strany žalobcu daná možnosť zúčastniť sa na procese rozhodovania a vyjadriť svoj názor v tomto procese. Podľa žalovaného je neprípustné, aby žalobca na jednej strane neumožnil žalovanému vyjadriť svoj názor pri správe ich spoločného majetku a na druhej strane žiadal od spoluvlastníka finančnú náhradu za údajné náklady. Žalovaný považuje doklady predložené žalobcom v rámci odvolacieho konania za absolútne nekorektné, netransparentné, nedôveryhodné a nepreskúmateľné. Z predložených dokladov vyplýva, že služby medzi žalobcom ako objednávateľom a zhotoviteľom služieb spoločnosťou EDŽ, s.r.o. so sídlom Y. 29, ktorej jediným spoločníkom a konateľom je žalobca sú realizované medzi spriaznenými osobami. Predložiť faktúry nepostačuje, žalobca musí byť schopný preukázať, že práce (služby) a z toho plynúce výdavky boli reálne uskutočnené. Žalovaný namietal, že vo všetkých predložených objednávkach žalobcu prác je uvedené „Podmienky výšky fakturovanej sumy sa dohodnú po ukončení vykonaných prác.“ Žalobca nepreukázal množstvo sadeníc stromčekov, ktoré mali byť údajne zakúpené a vysadené, kde boli zakúpené a za akú cenu. Taktiež žiadnym spôsobom nepreukázal pôvod vyťaženého dreva. Nepreukázal počet metrov kubických dreva, ktoré sa vyťažilo a informáciu o aký druh dreva sa jednalo, nepreukázal kedy, komu bolo vyťažené drevo predané a akým spôsobom a za akú cenu. Žalobca odvolávaním sa na kalamitu iba hrubo zneužíva toto tvrdenie na bezbrehé hospodárenie a ťaženie dreva v lese. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

8. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalobca. K jednotlivým faktúram uviedol, aké práce boli vykonané. Náklady, ktoré vznikli v súvislosti s hospodárením v lese za r. 2015, 2016, 2017 súviseli iba s náhodnou ťažbou. Zisky, ktoré vznikli boli iba za predaj kalamitného dreva, ktoré sa vyťažilo náhodnou ťažbou. Kalamitné drevo, ktoré má nízku hodnotu a iné drevo sa nevyťažilo, náklady prevyšovali zisky. K neuneseniu dôkazného bremena uviedol opakovane, že žalobca mal doklady, na predloženie ktorých bol vyzvaný žalovaným aj súdom so sebou na pojednávaní, ale nevedel, že ich má predložiť súdu. Vo svojom vyjadrení ďalej žalobca uviedol, že nemal reálnu možnosť ako informovať žalovaného vopred o svojej činnosti, pretože sa žalovaný zdržiaval v predmetnom čase v W. a nenechal na seba žalobcovi žiadny kontakt. Žalobca rokoval s otcom žalovaného, avšak podľa jeho vyjadrenia otec žalovaného bol žalobcom informovaný o nutnosti vykonať predmetné práce a tento dal žalobcovi súhlas na ich vykonanie.

9. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. V celom rozsahu poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 13.6.2019, ktoré predložil k odvolaniu žalobcu. Predložené faktúry žalobcom neosvedčujú a nepreukazujú vykonanie tvrdených prác. Z predložených dokladov (prvoinštančného aj odvolacieho konania) nie je možné objektívne posúdiť opodstatnenosť žalobcom uplatňovaného nároku, hospodárnosť a efektívnosť žalobcom vyúčtovaných cien za jednotlivé služby a materiál, adekvátnosť predajných cien za vyťaženú drevnú hmotu, preskúmať výšku nákladov a tržieb, posúdiť reálnosť predmetných prác v nadväznosti na existujúcu možnosť ich realizácie prostredníctvom spriaznených osôb žalobcu. Podľa žalovaného nie je pravdou, že cesty boli vybudované žalobcom za účelom odstránenia kalamitného dreva. Uvedené cesty boli vyznačené v príslušných mapách v čase pred

nadobudnutím lesa žalobcom a sú zaznačené aj v starých mapách. Navyše si žalobca uplatňuje nárok za realizáciu prác za obdobie troch rokov a nie šiestich mesiacov, ktoré mali súvisieť s odstránením kalamity. Žalovaný vníma žalobu žalobcu ako účelovú, šikanoznú a vykonštruovanú, a to s jediným cieľom vyvinúť na žalovaného ako menšinového spoluvlastníka tlak na zníženie predajnej ceny za jeho spoluvlastnícky podiel, o ktorý má žalobca záujem.

10. K vyjadreniu žalovaného podal vyjadrenie žalobca. K námietke žalovaného, že žalobca nevybudoval spodnú a strednú cestu, žalobca uviedol, že pôvodné cesty boli na zvoz dreva ťažkou lesnou technikou úplne nevhodné a preto bol žalobca nútený vybudovať nové. Predložil fotografie starých ciest a nových vybudovaných ciest. K vybudovaniu hornej cesty uviedol, že sa jedná o úplne inú cestu, ako tú, ktorú spomína žalovaný. V prípade novej cesty sa jedná o novú stavbu. Vzhľadom na opakujúce sa argumenty žalovaného, na ktoré už žalobca reagoval, poukázal na odvolanie a vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu. Ak žalovaný namieta objem vykonaných prác, navrhol, aby súd ustanovil znalca, ktorý by v znaleckom posudku presne určil objem vykonaných prác a ich trhovú cenu.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

12. Podľa strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

Podľa odseku 2 na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

Podľa odseku 3 ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

13. Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

14. Podľa odseku 2 po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu.

15. Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

16. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje ( ) a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:

17. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v takom rozsahu, v ktorom sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých má odvolací súd po stránke kvalitatívnej rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

18. Odvolaciu námietku o porušení práva na spravodlivý súdny proces a naplnenie odvolacieho dôvodu podľa odvolateľ odôvodňuje nesprávnym procesným postupom súdu a podľa konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa názoru odvolateľa súd prvej inštancie nedodržaním postupu podľa účastníkovi konania postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom.

19. K predmetnej námietke odvolací súd uvádza, že ju nepovažuje za dôvodnú z nasledovných dôvodov. K problematike porušenia práva na spravodlivý súdny proces vyjadrila názor tak právna veda ako i judikatúra súdov, na ktorú odvolací súd poukazuje: „Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porovnaj ) „Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi „(porovnaj ). „Do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania“ (, ) (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23. 11. 2010, sp. zn. ).

20. V inej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 20.novembra 2019 konštatoval, že cit.: „ v ustanovení v podstatných rysoch prevzal úpravu priebehu pojednávania po prednesoch strán podľa . Podľa , po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu. Ak samosudca toto zákonné ustanovenie nedodrží, nemá to žiaden priamy dosah na možnosť vylúčenia strany sporu z jej procesných práv, ktoré jej priznáva. Porušenie citovaného ustanovenia teda žiadnym spôsobom nediskvalifikuje stranu sporu napr. v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a pod., čo napokon v prejednávanej veci vyplýva aj z obsahu záznamu z pojednávania pred súdom prvej inštancie. Striktné nedodržanie postupu podľa (teraz - pozn. dovolacieho súdu) zo strany súdu (spočívajúce v neuvedení, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné a ktoré zostali sporné) možno hodnotiť len ako tzv. inú vadu konania, ktorou možno dovolanie v zmysle odôvodniť. Existencia tejto vady sama osebe však nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou vadou konania v zmysle písm. (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 28. mája 2013). Dovolací súd v nadväznosti na uvedenú judikatúru uvádza, že ustanoveniu korešponduje podľa novej právnej úpravy ustanovenie , pričom pojem ,,odňatie možnosti konať pred súdom“ sa nahradil pojmom ,,právo na spravodlivý proces“, čím právna úprava precizuje podmienky prípustnosti dovolania z dôvodu zmätočnosti.“

21. Žalobcom uvedené odvolacie námietky týkajúce sa nedodržania postupu súdu I. inštancie v uvedenom ustanovení napriek tomu, že z obsahu spisu vyplývajú, nie sú takými vadami, ktoré by zakladali zmätočnosť rozhodnutia a nie sú podľa názoru odvolacieho súdu procesnou vadou, ktorou by súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

22. Za stavu, keď súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na neunesení dôkazného bremena žalobcom a nepreukázaním ním uplatnenej sumy, nemožno považovať hmotnoprávne námietky o nedodržaní postupu väčšinového spoluvlastníka pri rozhodovaní o hospodárení so spoločnou vecou za právne významné.

23. K námietke odvolateľa, že postup súdu smeroval k tomu, aby žalobca do spisu nepredložil predmetné doklady a súd sa teda nemusel týmito dokladmi zaoberať a mohol žalobu zamietnuť z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal ním uplatnené sumy odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie uznesením č. -25 zo dňa 18.10.2018 vyzval žalobcu, aby sa písomne vyjadril k vyjadreniu žalovaného a „uviedol ďalšie skutočnosti, označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť.“ V uznesení súd poučil žalobcu o koncentrácii konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 8.10.208 žiadal o predloženie uvedených dokladov, ktorými by preukázal ním uplatňovaný nárok, ktorý si uplatňuje žalobou. Žalovaný aj podaním zo dňa 16.4.2018, teda pred podaním žaloby, vyzýval žalobcu, aby predložil podklady ohľadom investovania do spoločného vlastníctva.

24. Žalobca nereagoval na tieto výzvy ani v stanovenej lehote nedoplnil doklady, ktorými by svoje tvrdenia preukázal. V stanovisku zo dňa 7.11.2018 (č.l. 26) okrem iného uviedol, že v prílohe zasiela podklady o hospodárení za roky 2015, 2016 a 2017 vrátane potvrdení o zaslaných podaniach. Išlo o tie isté podania, ktoré súdu predložil spolu so žalobou. Vo svojom stanovisku neuviedol žiadne dôvody, ktoré by mu bránili predložiť doklady, ktoré predložil až v odvolacom konaní. Tvrdenia odvolateľa, že už pri podaní žaloby mal pripravený kompletný súbor dokumentov, ktorými nad všetku pochybnosť preukáže opodstanenosť žalovaného nároku, ale pre veľký objem dokumentov ho súdu nedoručil ani pri podaní žaloby ani pri podaní stanoviska zo dňa 7.11.2018 je právne irelevantné.

25. Výrok II. napadnutého rozsudku je správny. Dôvod pre ktorý by mal súd skúmať ustanovenie dôvody hodné osobitného zreteľa žalobcu v odvolaní neuviedol, a preto nie je možné zaujať relevantné stanovisko.

26. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že námietky odvolateľa sú nedôvodné. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

27. S poukazom na citované ustanovenie odvolací súd nemohol prihliadať na prostriedky procesného útoku žalobcom použité v podanom odvolaní pri absencii tvrdenia odvolateľa, že ich bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Uvedený záver korešponduje s odôvodnením v bode 24. tohto rozsudku.

28. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil jednotlivé žalobcom predložené dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok v zmysle ustanovenia potvrdil ako vecne správny.

29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. a podľa ust. v spojení s ust. tak, že žalovaný vo vzťahu k žalobcovi má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).