Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_5Co-139-2019.pdf
PDF · 96.01 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/139/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobkyne H. X., nar.XX.XX.XXXX, bytom Ľ. Y. XXX/X, XXX XX R., štátny občan SR, zastúpená JUDr. Igor Šafranko, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému PROF1 CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.045,65 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 3Csp/96/2018-74 zo dňa 03.10.2019, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.045,65 Eur a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Priznal žalobkyni zo strany žalovaného náhradu trov konania vo výške 100 %, pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. III. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na súdnom poplatku sumu 62,50 Eur a to na účet prevádzkovateľa systému do 30 dní od doručenia právoplatného rozsudku.
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd 1. inštancie ustanovením § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 4 a 5, § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka a ustanovením § 1, § 3 ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
3. Súd 1. inštancie konštatoval, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žaloba žalobkyne na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je dôvodná. Pričom sa v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou zástupcu žalobkyne. Bolo preukázané, že medzi sporovými stranami došlo dňa 05.06.2012 k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, pričom výška schváleného úveru bola 1.500,- Eur, počet splátok 42, mesačná splátka (vrátane úrokov) 80,37 Eur, celková čiastka, ktorú dlžník mal zaplatiť bola vo výške 3.375,54 Eur, RPMN za úver 69,38 %, ročná úroková sadzba úveru 70,01 Eur, priemerná RPMN za úver 46,52. Celková čiastka pri revolvingu, ktorú musel dlžník zaplatiť (revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) 1.928,88 Eur, predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu 60,49, ročná úroková sadzba z úrokov z omeškania 9 %. Keďže žalovaný preukázateľne porušil právo žalobcu, ako spotrebiteľa, jeho dôsledkom je aj úspešné uplatnenie práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie. Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia súd prihliadal na všetky okolnosti veci a to najmä na to, že ide o vyrovnanie hrozby ujmy žalobkyne tým, že táto znášala stav právnej neistoty. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd
priznal žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie, pričom priznaná výška primeraného finančného zadosťučinenia je podľa úvahy súdu vo výške 1.045,65 Eur primeraná.
4. Výrok o súdnom poplatku odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 2 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, žalobca je oslobodený od platenia súdneho poplatku a v konaní bol úspešný, je preto neúspešný žalovaný povinný zaplatiť súdny poplatok z návrhu vo výške 62,50 Eur (6 % z priznanej sumy 1.045,65 Eur) podľa položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov.
5. Výrok o trovách konania odôvodnil súd 1. inštancie ustanovením § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.). Žalobca mal v konaní plný úspech, preto má právo na náhradu trov konania, ktoré mu súd priznal v rozsahu 100 %.
6. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný v celom rozsahu. Tvrdil, že odôvodnenie napádaného rozsudku nedáva žiadnu odpoveď na to, na základe akých preukázaných skutočností, záverov vyplývajúcich z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že tvrdenia žalobcu sú v celom rozsahu dôvodné, je daný nárok na primerané finančné zadosťučinenie, tento nárok je sume 1.045,65 Eur. Žalovaný citoval ustanovenie § 220 ods. 2 C.s.p. a konštatoval, že napádaný rozsudok nespĺňa ani základné požiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia tak, ako ich definuje ustanovenie § 220 C.s.p. Zároveň citoval z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky IV.ÚS 115/03 k požiadavke odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Súdom priznané finančné zadosťučinenie nebolo podľa obsahu a odôvodnenia rozsudku preukázané v konkrétnych skutkových okolnostiach, argumentačne nie je podložené a v rozsudku takým spôsobom a v rozsahu, ktorý by zodpovedal požiadavkám na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p. Osobitne žalovaný tvrdí, že súd prvej inštancie sa žiadnym iným spôsobom nezaoberal a nevyporiadal sa s procesnom obranou žalovaného a takýto postup predstavuje porušenie ústavného práva žalovaného na spravodlivé súdne konanie podľa článku 46 Ústavy Slovenskej republiky. V tejto súvislosti citoval žalovaný z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I.ÚS 736/16. Záver súdu 1. inštancie o účelovosti tvrdení žalovaného okrem neprípustnosti takéhoto konštatovania v akomkoľvek súdnom rozhodnutí je nepreskúmateľným práve vtom, že súd ani neuvádza v čom má byť tvrdenie žalovaného účelové, na základe akých záverov súd k takémuto konštatovaniu dospel. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej praxi definuje požiadavku na vyrovnanie sa s argumentom sporovej strany tak, že sa má uviesť aké konkrétne a zrozumiteľné dôvody má súd na to, aby argument sporovej strany odmietol, tak potom konštatovanie o účelovosti takúto požiadavku nikdy spĺňať nebude. Vzhľadom na absenciu náležitého a vecne odôvodneného rozhodnutia nie je možné v rozsudku zistiť, ako súd okrem iného dospel k sume 45,65 Eur. Rozsudok neobsahuje žiadne dôvody odôvodňujúce uvedenú čiastku. Výrok III. o poplatkovej povinnosti žalovaný namieta z dôvodu, že ide o minimálne predčasné rozhodnutie, čiže rozhodnutie vydané v rozpore so zákonom č. 71/1992 Zb. Výsledok konania je zrejmý až z právoplatného rozhodnutia súdu nie skôr. Právne odôvodnil svoje odvolanie žalovaný ustanovením § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ C.s.p. a navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vrátil na nové konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
7. Odvolanie žalovaného bolo zaslané na vyjadrenie žalobkyni prostredníctvom jej právneho zástupcu. Vyjadrenie do spisu predložené nebolo.
8. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasledujúcich C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 385 C.s.p. a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a jeho webovej stránke dňa 23.01.2019 a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
9. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Svidník zo dňa 25.11.2016 č.k. 3C/180/2015 - 46 súd prvej inštancie I. určil, že úver zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 05.06.2012 uzavretej medzi účastníkmi konania je bezúročný a bez poplatkov. II. Určil, že poplatok 215,75 Eur v bode 8. tejto revolvingovej zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. III. Uložil žalovanému povinnosť zaplatiť na súdnom poplatku sumu 99,50 Eur a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Svidník, a IV. Uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %. Proti rozsudku súdu 1. inštancie žalovaný podal odvolanie a rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5Co/76/2017 zo dňa 28.11.2017. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 11.01.2018. Žalobkyňa teda úspešne uplatnila porušenie svojho práva na súde, pričom požadovala finančné zadosťučinenie vo výške 50 % zo sumy 2.091,29 Eur, teda vo výške 1.045,65 Eur. Suma 2.091,29 Eur predstavuje rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru vo výške 1.284,25 Eur a sumou 3.375,54 Eur, ktorej zaplatenia sa od nich žalovaný domáhal napriek tomu, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Suma 3.375,54 Eur vyplýva z uzavretej Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.06.2012 a súčasne predstavuje súčet sumy 2.205,77 Eur, ktorú žalovaný od nej požadoval a sumy 1.169,77 Eur, ktorú už dovtedy žalovanému zaplatila.
10. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil aj správny právny záver. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na uvedenom nič nezmenilo. Odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie na ktoré v plnom rozsahu v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP poukazuje.
11. Čo sa týka splnenia podmienok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že predmetom konania je nárok žalobcu opierajúci sa o ust. § 3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od toho. kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma tu je. Odvolací súd osobitne zdôrazňuje, že je pritom bez právneho významu, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy.
12. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že v súčasnosti účinné znenie ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinností ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Od 10.06.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinností ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi.
13. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa ako spotrebiteľka má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve a tiež má právo domáhať sa, aby sa dodávateľ zdržal protiprávneho konania, odstránil protiprávny stav a za podmienky, že si na súde úspešne uplatní porušenie práva, alebo povinnosti stanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa má právo aj na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva, alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom zodpovedá.
14. Preto odvolací súd konštatuje, že za daného stavu vzhľadom na závažné porušenie práv žalobkyne zo strany žalovaného, ktorých ochrany sa žalobkyňa úspešne domohla na všeobecnom súde sa priznanie finančného zadosťučinenia javí ako plne dôvodné. Aj podľa názoru odvolacieho súdu priznaná výška finančného zadosťučinenia je primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyne a zodpovedá účelu, teda poskytnúť satisfakciu spotrebiteľovi a odradí dodávateľa od porušenia práv spotrebiteľov. Odvolací súd má za to, že finančné zadosťučinenie vo výške 1.045,65 Eur vo vzťahu k žalobkyni ako spotrebiteľke nepredstavuje neopodstatnené a neprimerané obohacovanie sa.
15. Hodnotiaca úvaha súdu prvej inštancie nebola ľubovoľná. Súd prvej inštancie v bode 18. uviedol, že keďže žalovaný preukázateľne porušil právo žalobcu ako spotrebiteľa jeho dôsledkom je aj úspešné uplatnenie práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie. Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia súd 1. inštancie prihliadal na všetky okolnosti veci a najmä na to, či ide o vyrovnanie hrozby ujmy žalobkyne tým, že táto znášala stav právnej neistoty. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie považoval za primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.045,65 Eur, ktorú považoval za primeranú.
16. Preto odvolacia námietka žalovaného o neprimeranosti výšky primeraného finančného zadosťučinenia nie je relevantná. Výška primeraného finančného zadosťučinenia nie je podľa názoru odvolacieho súdu v rozpore s jednou zo všeobecných právnych zásad vlastných európskej právnej kultúre medzi ktoré patrí princíp primeranosti, a to vzhľadom na žalobkyňou tvrdené aj prezentované dôkazy, ktoré v konaní predložila.
17. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/53/2016 zo dňa 04.10.2016, ktorý v bode 16. uvádza, že podľa názoru odvolacieho súdu odradzujúco môže pôsobiť len hrozba straty prevyšujúca 50 % sumy o ktorú chcel veriteľ spotrebiteľa protiprávne pripraviť, aby veriteľ niesol riziko straty, keďže sa chcel bezdôvodne na úkor spotrebiteľa obohatiť. S týmto názorom vyjadreným v rozhodnutí iného senátu sa odvolací súd plne stotožňuje. Žalobkyňa v žalobe, ktorej súd 1. inštancie vyhovel vysvetlila z čoho vyplýva suma 1.045,65 Eur, teda z uzavretej Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.06.2012 a súčasne predstavuje súčasť sumy 2.205,77 Eur, ktorú žalovaný od nej požadoval okrem iného aj žalobou podanou na rozhodcovskom súde dňa 13.03.2014 a sumou 1.169,77 Eur, ktorú už dovtedy žalovanému zaplatila. Polovica sumy 2.091,29 Eur vo výške 1.045,65 Eur predstavuje žalobkyňou uplatnený nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Odvolacia námietka žalovaného o nepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvej inštancie a nedostatkoch jeho odôvodnenia preto nie je dôvodná. Súd prvej inštancie správne určil vzájomný vzťah jednotlivých dôkazov a správne v súlade s pravidlami formálnej logiky ich aj vyhodnotil. Z hľadiska logiky argumentačnej súvislosti nemožno odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdom 1. inštancie vytknúť závažné nedostatky. Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013). Rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/163/2015 zo 17. marca 2016).
18. Správne rozhodol súd prvej inštancie i keď vyrubil žalovanému súdny poplatok, ktorý však bude splatný až po právoplatnosti rozsudku. Tak ak to uviedol súd 1. inštancie, keď určil, že do prevádzkového systému je potrebné zaplatiť do 30 dní od doručenia právoplatného rozsudku. Správne rozhodol súd 1. inštancie i čo do trov konania. Preto dovolací súd postupom podľa ust. § 387 ods. 1,2 C.s.p. rozsudok ako vecne správny potvrdil.
19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 251 a § 255 ods. 1 C.s.p. V odvolacom konaní úspešnej žalobkyni nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania z dôvodu, že jej preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania zo spisu nevyplývajú. Neúspešný žalovaný nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo. Preto odvolací súd v súlade so zásadou hospodárnosti vyslovil, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takéhoto rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo/544/2015.
20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.