Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7C-146-2017.pdf
PDF · 253.33 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/146/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Vlastou Ondrejkovou, v spore žalobcov: X/JUDr. B. M., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., C. XXXX/XXA, 2/MUDr. F. M., F.., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., N. XXXX/X, zastúpená Moreno Vlk & Asociados SK s.r.o., so sídlom Bratislava, Cukrová 14, IČO: 47 235 641, proti žalovanému: Ing. F. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., Q. XXX/XX, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK, s.r.o., so sídlom Nitra, Štefánikova 7, IČO: 36 868 876, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobkyne v 1. rade na prerušenie konania zamieta.
II. Súd návrh žalobkyne v 1. rade na pristúpenie JUDr. B. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXA, A. do konania na stranu žalovaného zamieta.
III. Súd žalobu zamieta.
IV. Žalovaný má voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa v 1. rade pôvodne so žalobcom v 2. rade P.. G. M. sa žalobou, doručenou súdu dňa 30.11.2017, domáhali určenia, že sú vlastníkmi nehnuteľného majetku nachádzajúceho sa v kat. úz. Párovské Háje tak ako je tento vyznačený na GP č. 8C/47/2017 vypracovaný G.. V. X., zo dňa 20.06.2016 ako parc. č. 3692/481 orná pôda o výmere 2335 m2 v celosti, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnili tým, že predmetnú nehnuteľnosť odpredávala právna nástupkyňa pôvodných vlastníkov, v minulosti pozemky slúžili ako pastviny, následne potom ako boli tieto pozemky odňaté pôvodným vlastníkom, sa zlúčili do jedného celku, ktorý začal obhospodarovať vtedajší Štátny majetok Lukov dvor. Právni predchodcovia sa po roku 1990 domáhali vrátenie predmetnej nehnuteľnosti na základe reštitučných zákonov, ohraničenie neexistovalo. Začiatkom roka 1992 žalobkyňa v 1. rade ako právna zástupkyňa pôvodných vlastníkov požiadala o majetkovoprávne vysporiadanie. Keďže išlo o zjednotenú plochu pre poľnohospodárske užívanie Štátnym majetkom Lukov dvor nebola známa hranica, ani evidentná hranica, oslovila G.. O., aby vyhotovil geometrický plán a to tak, že obnoví pôvodný katastrálny stav a určia sa pôvodné hranice pozemku. S ponukou prišla budúca predávajúca, ktorá nemala finančné prostriedky na to, aby žalobkyni v 1. rade zaplatila za poskytnuté právne služby, vrátane nákladov na zabezpečenie všetkých dokladov vrátane vyhotoveného geometrického plánu. Dňa 19.08.1992 došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. V mesiaci október 1992 odkúpili susedia S. P. a p. G.. P. L. od vlastníka p. Tomu pozemok, ktorý sa nachádzal vedľa pozemku žalobcov po pravej strane, išlo o susedný pozemok. Pozemok, ktorý nadobudli, mal šírku viac ako 40 m po celej dĺžke takmer 300 m smerom dolu k bývalému potoku. Pozemok p. P. a p. G.. L., ktorý nadobudli každý po 1 mal šírku iba okolo 7 m, a dĺžku takmer 300 m. Keďže pozemok susedov sa nedal použiť na stavbu domu, oslovili žalobkyňu v
1. rade, či by nebolo možné dohodnúť sa na zámene pozemkov a to tak, že pozemky, ktoré vlastnili, sa zlúčia a znovu rozdelia, k čomu došlo v mesiacoch október- november. Na základe ich požiadavky Ing. Q. vyhotovil geometrický plán, ktorým sa pozemky zlúčili a navrhol ich prerozdelenie tak, aby sa vytvorili stavebné pozemky s primeranou rozlohou. Keďže jeden z pozemkov musel byť vzdialený od hlavnej komunikácie, pred finálnym dokončením sa dohodli tak, že spodnú časť pozemku bez prístupu na hlavnú komunikáciu preberú do vlastníctva a pozemky od hlavnej komunikácie nadobudne každý do svojho vlastníctva, t.j. pán P. a pán G.. L.. Takto sa vytvorili stavebné pozemky pre ich susedov. Na základe dohody dňa 15.12.1992 spísali zámennú zmluvu, avšak každý z nich vstúpil do užívania svojho pozemku už začiatkom novembra tak, že každý z nich vedel, aký pozemok následne zámennou zmluvou nadobudne do vlastníctva. Po vypracovaní geometrickým plánom G.. Q., vybudovali začiatkom novembra 1992 prostredníctvom firmy p. U. P. oplotenie pozemku tak, že pravá strana od cesty bola oplotená od cesty až po bývalý potok (takmer 300 m), ale z druhej strany bolo vybudované oplotenie iba po pozemky susedov G.. P. a G.. L.. Po ľavej strane od cesty pozemok patril G.. L., ktorý nebol oplotený, bol vytvorený provizórny vstup a brána cca 200 m pod hlavnou komunikáciou. Táto časť slúžila ako prístup k ich domu a pre motorové vozidlá a mechanizmy. Hranica na ľavej strane zostala neohradená, toto oplotenie vyhotovil koncom 90 rokov pán L. a tým určil presnú hranicu jeho pozemku s prístupovou cestou žalobcov. Dňa 22.10.1992 pod sp. zn. Práv. 1529/92-PR bolo vydané rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o vyňatí poľnohospodárskej pôdy o výmere 180 m2 na výstavbu rodinného domu. Následne Obvodný úrad životného prostredia v Nitre vydal dňa 25.02.1993 územné rozhodnutie o umiestnení stavby pod č. ObÚŽP 2950/2/93/Šk/Bš. Po vydaní územného rozhodnutia boli vykopané základy, všetka vykopaná pôda bola navyšovaná na násyp, aby ušetrili náklady na odvoz zeminy, pričom vybudovaný násyp má výšku cca 4 m2 šírku 6-8 m, celkovú dĺžku 25-30 m. Po územnom konaní im bolo vydané Stavebné povolenie č. 2951/2/92-Ing. Ká/Or dňa 05.04.1993. Na základe tohto v jarných mesiacoch roku 1993 pokračovali vo výstavbe rodinného domu a to tak, že vybudovali základy jednak garáže a následne aj základy rodinného domu. Stavbu realizovala firma Ing. F. O.. Keďže dom stavali doslova na roli, kde nebolo nič, požiadali Slovenskú poisťovňu o poistenie stavby rodinného domu. Následne upravili prístupovú cestu. Ešte v polovici novembra 1992 Slovenské elektrárne umožnili napojenie na existujúcu transformačnú stanicu vzdialenú cca 500 od stavby domu, bola vypracovaná projektová dokumentácia - mali na to dva dni (sobotu a nedeľu), aby vykopali popri hlavnej komunikácii jarok do ktorého umiestnili elektrický kábel, ktorý viedol na ich pozemok, kde bola osadená skriňa na meranie odberu elektrickej energie a následne tento kábel viedol cca 200 m až k domu, v tej istej ryhe, ktorú vykopali pre tento účel, je umiestnený aj kábel slaboprúdu, ktorý zabezpečuje telefón a internet. Na pozemku si vybudovali vlastnú studňu a so súhlasom existujúceho Štátneho majetku sa napojili na vodovodné potrubie. V roku 2009 vybudovali samostatné pripojenie na existujúce vodovodné potrubie. Zo strany plynárni im bola udelená výnimka, že potrubie môže byť vedené na oplotení cca 250 m, kde sa potrubie zapustilo do zeme, a k domu prechádza cca 30 m už osadené v zemi. Ako mali vybudované oplotenie celého pozemku, tento vysadili stromami tujovitého typu, ktoré majú 12-15 m. V novembri 1992 keď firma P. oplocovala pozemok, bola oplotená časť pozemku patriaca v tom čase p. P. S. to, že došlo k záberu určitej časti tohto vlastníka, vôbec netušili, pričom tento záber nebolo možné vidieť aj z toho dôvodu, že tento pozemok má osobitný charakter, pretože sa lomí jednak po vrstevniciach ale aj svahovite a navyše násyp, ktorý vytvorili na pozemku z ornice a z ostatnej zeminy, bráni vo výhľade natoľko, že pravú hranicu nie je vôbec vidieť. Existujúcu hranicu ako aj existujúci užívací stav žalovaný dobre poznal, pretože existoval dávno predtým ako on nadobudol nehnuteľnosť od pána P. S.. V čase kúpy si pozemok riadne prezrel. Žalovaný je bývalým manželom ich dcéry, trávili spolu sviatky, pričom nikdy nespomenul, že ho pripravili o nejaký pozemok. Od roku 1992, kedy dali pozemok oplotiť, tento užívajú v nezmenenom stave až doposiaľ, pričom na pozemku, ktorý žiadajú do vlastníctva, majú kanalizačné vedenie smerujúce do žumpy, elektrické vedenie až po spodnú časť pozemku s dvomi rozvodovými skriňami, časť zimnej záhrady, kôlňu. Problémy so žalovaným nastali potom, čo podal žalobu na vydanie časti nehnuteľnosti, ktoré konanie je vedené pod sp. zn. 8C/47/2012. Uviedli, že stavebnej firme nedali pokyn, aby posunula hranicu pozemku inak, ako to bolo vytýčené geodetom. Evidentne ide o neúmyselné posunutie hranice pozemku. Pre podaním tejto žaloby žalovaný ani neznačil, že sa domáha vydania pozemku, existencia sporného pozemku nebola nikdy témou ich rozhovorov. V danom prípade splnili všetky zákonné podmienky pre vydražanie sporného pozemku, keďže tento majú v držbe od roku 1992, tento riadne užívajú, na spornom pozemku majú vybudované nielen všetky siete, ale aj z časti aj prístupovú cestu, k pozemku sa správajú ako vlastníci a využívajú ho pre potreby ich domu. Z uvedených dôvodov majú za to, že sú vlastníkmi sporného pozemku.
2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že dňa 21.09.2012 podal na súd žalobu, predmetom ktorej je odstránenie ohrady a ďalších čiernych stavieb, ktoré žalobkyňa v 1. rade vybudovala na cudzom pozemku, t.j. pozemku parcely registra „C“ parc. č. 3692/45, kat. úz. Párovské Háje, ktorý je jeho vlastníctvom, ktorý riadne nadobudol, o čom svedčí LV č. 7162 ako aj to že 22 rokov zaň platí dane. Konanie sa vedie 66 mesiacov a nachádza sa v štádiu pred konečným rozhodnutím, pričom žalobkyňa v 1. rade v tomto konaní nedoložila žiaden dôkaz o tom, že predmetný pozemok mohla nadobudnúť vydržaním. O jeho nárokoch žalobkyňa v 1. rade vedela hneď ako to zistil a to bolo po zameraní. So žalobkyňou sa nedalo nikdy dohodnúť, pričom ak by bol pritvrdil a pozemok žiadal vydať, so synom by sa nikdy ani nepoznali. Na spornom pozemku majú žalobcovia vybudované na čierno nielen vodovodnú prípojku, plynovú prípojku, ktoré sú na jeho pozemku, ale aj studňu, kopanú pivnicu, záhradný prístrešok, bazény, zimnú záhradu, kôlne, priestory na náradie a garážové prístrešky. Realizácia vodovodnej prípojky žalobkyni prešla aj s jeho súhlasom, pričom táto prípojka bola účelovo naprojektovaná na pozemku žalobkyne v 1. rade. Projektová dokumentácia bola odignorovaná a prípojku si vybudovala žalobkyňa v 1.rade na jeho pozemku. Okrem vodovodnej prípojky, pri ktorej bol podvedený, nedal súhlas na ktorúkoľvek z uvedených stavieb, všetky boli vybudované na čierno. V roku 1996 kupoval pozemok na odporúčanie žalobkyne v 1. rade, aby pre jej dcéru postavil dom, pričom ho ubezpečila, že dom je právne aj vecne čistý, avšak dva roky po zameraní zistil, že ho oklamala, a podviedla. Pozemok, ktorý kupoval nemal vytýčené žiadne hranice. V konaní 8C/47/2012 na začiatku bol ochotný sa dohodnúť, čo však žalobkyňa v 1. rade odmietla. S poukazom na uvedené žiadal žalobu ako nedôvodnú odmietnuť.
3. Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 20.03.2018 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že pozemok parcely registra „C“ parc. č. 3692/45 - orná pôda v pôvodnej výmere 12307 m2 nadobudol kúpnou zmluvou v roku 1996, pričom vlastníkmi susedných pozemkov bola aj žalobkyňa v 1. rade s manželom. Priebežne v roku 1998 si dal vyhotoviť okrem iného aj výškopisný plán, na základe ktorého zistil, že žalobkyňa v 1. rade s manželom neoprávnene užívajú aj časť jeho pozemku. Je pravda, že plot žalobkyne v 1. rade a jej manžela sa na pozemku v čase nadobudnutia pozemku žalovaným, na hranici pozemku nachádzal, ale v nasledujúcom období bola táto hranica spochybnená žalovaným. Viackrát upozorňoval osobne, že zasahujú do jeho pozemku, napriek tomu žalobkyňa v 1. rade uvedené neriešila, a každý pohovor skončil tak, že odišla a nemienila sa o tom baviť. Zo snímky mapy z google maps vyplýva, že prístupová cesta tvorila hranicu pozemkov medzi žalobkyňou v 1. rade a jej manželom a žalovaným a akékoľvek ďalšie kroky, ktorými si žalobcovia realizovali výstavbu resp. vybudovali prípojky k stavbe, boli vykonané neoprávnene. V roku 2000 mal pripravené plány k stavbe rodinného domu a v roku 2001 bolo vydané stavebné povolenie, pričom súčasťou dokumentácie bol plán, kde bola vyznačená hranica pozemku, z ktorej vyplývalo, že je odlišná od hranice pozemkov na mieste samom. Je nelogické, ako mohli v roku 1992 resp. 1993 vybudovať plot bez podrobného vyznačenia, ich tvrdenia, že nedali pokyn stavebnej firme, aby posunuli hranicu pozemkov, nie sú ničím preukázané. Žalobkyňa v 1. rade s manželom nekonali v dobrej viere, ktorá sa posudzuje vždy objektívne, t.j. so zreteľom na konkrétne okolnosti a z hľadiska osobného presvedčenia ich ako držiteľov. Už pri vyhotovení oplotenia, bez ohľadu na to, kto ho realizoval, si mali vytýčiť hranice svojho pozemku, pri ktorom ide o prenesenie súradníc z katastrálnej dokumentácie autorizovanou osobou (geodetom) na tvár miesta (v prírode). Vytýčením hraníc sa iba deklaruje stav, ktorý vychádza zo súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností. Určenie lomových bodov hraníc predstavuje transformáciu údajov zo súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností priamo do terénu. Vytýčením hraníc pozemku sa nemenia ani nezakladajú právne vzťahy k dotknutým pozemkom. Nemohli byť preto dobromyseľní, pretože pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno od nich vyžadovať, mali alebo mohli mať pochybnosti o existencii svojho práva, keď nepostupovali podľa zákona a hranice pozemku si nedali oficiálne vytýčiť. Naviac nebola splnená ani podmienka dobromyseľnosti po celú 10 ročnú dobu, pretože dobrá viera zanikla v okamihu, kedy ako držitelia boli oboznámení žalovaným so skutočnosťami o tom, že neoprávnene užívajú časť jeho pozemku, k čomu došlo prvýkrát v roku 1998, kedy im oznámil túto skutočnosť potom, čo mal vyhotovený výškopisný plán a zároveň to oznámil aj v rámci spoločných rodinných stretnutí, ktoré nepriniesli žiadne riešenie situácie.
4. Žalobkyňa v 1. rade v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedla, že žalovaný nemá najmenšie právo požadovať od nej stavebné povolenia na stavby, ktoré popísal a označil, pretože tieto sa nachádzajú na jej pozemku a navyše k vybudovanou plynovej prípojky, aj vodovodnej prípojky sa sám vyjadroval.
5. V priebehu konania došlo dňa 22.03.2018 k úmrtiu pôvodného žalobcu v 2. rade P.. G. M., súd uznesením zo dňa 11.09.2018 sp. zn. 7C/146/2017-157 rozhodol o pokračovaní s právnym nástupcami pôvodného žalobcu v 2. rade a to dedičmi žalobkyňou v 1. U.. B. M. a F. M., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., N. XXXX/X.
6. Zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 30.01.2019 uviedol, že žalobkyňa v 1. rade spolu so žalobkyňou v 2. rade sa domáhajú určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti tak, ako je vyznačené na GP, vypracovaného G.. G. X. zo dňa 20.06.2016 ako parcela č. 3692/481, orná pôda o výmere 2335 m2 v celosti s tým, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva malo dôjsť titulom vydržania. Žalobkyňa v 1. rade odvodzuje svoje vlastnícke právo z toho, že sporná časť pozemku, jej držba zo strany žalobkyne v 1. rade a pôvodne žalobcu v 2. rade MUDr. G. M., ktorého právnou nástupkyňou je P.. F. M., F.. - žalobkyňa v 2. rade, jej zhodnocovanie po dobu 20 rokov, investície vložné do zhodnotenia sporného pozemku, vedomosť žalovaného o tomto stave, ktorý pretrvával po uvedenú dobu, pričom tento uvedený stav nikdy nenamietal, hoci celú túto dobu žije v bezprostrednom susedstve so žalobkyňou v 1. rade. Žalovaný bol účastný, teda mohol vedieť, resp. sa mohol domáhať svojho vlastníctva, ak tvrdí, že je vlastníkom sporného pozemku. Žalobkyňa v 1. rade v dobrej viere od počiatku 90-tych rokov užíva sporný pozemok ako svoj vlastný, investovala nemalé finančné prostriedky, čo bolo realizované pri vedomí žalovaného, ktorý nikdy ničím nenamietal tento stav. Ide o dlhú dobu zaužívaného stavu, z pohľadu vedomosti žalovaného, je možné hodnotiť žalovaného ako nedbalého vlastníka, ktorý používa nižšiu ochranu, ako nový vlastník, ktorý sa o pozemok dobre hospodárne staral. Dobromyseľnosť žalobkyňa v 1. rade odvodzuje z rodinných zväzkov medzi žalovaným a rodinou žalobkyne v 1. rade, pretože dcéra žalobkyne v 1. rade je bývalou manželkou žalovaného, s ktorým majú dieťa. K uchopeniu držby došlo v roku 1992, odkedy začala plynúť vydržacia doba. Na Vianoce roku 1999 bola v rámci vianočnej oslavy nadnesená téma ohľadne hraníc susediacich pozemkov žalobkyne a žalovaného s tým, že žalovaný sa vyjadril, že to nepotrebuje riešiť a všetko zostane v rodine. Na tejto oslave bol prítomný žalovaný, žalobkyňa, H. Y., U.. B. D., nebohý žalobca v 2. rade a bola prítomná ešte jedna osoba, ktorej meno teraz nevie. Od roku 1999 tento stav zotrvával až do podania žaloby vo veci 8C/47/2012. Žalovaný je vlastníkom susediaceho pozemku od roku 1996, následne boli realizované ďalšie zápisy, okolo roku 2000 došlo k darovaniu nehnuteľnosti v rozsahu 3/8 zo strany U.. B. D. na žalovaného.
7. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 30.01.2019 uviedol, že nenavrhli spojenie tohto konania s konaním 8C/47/2012 z dôvodu, že v tomto konaní sa rýchlejšie domôžu práva. Pokiaľ ide o situáciu na Vianoce roku 1999 v konaní 8C/47/2012 bol toto zo strany žalobkyne zamietnuté. Majú za to, že nie je splnená podmienka dobromyseľnosti, žalobkyňa v 1. rade a jej manžel nemohli byť dobromyseľní, keďže nejde o centimetre, ale ide o výmeru 2335 m2 v rozsahu ktorej je zasiahnuté do pozemku žalovaného. Už voľným okom je zrejmé, že nejde o opomenutie o centimetre, ale o veľkú výmeru. V konaní 8C/47/2012 sú doložené geometrické plány, z ktorých jednoznačne vyplýva, že zo strany žalobkyne došlo k zásahu do vlastníckeho práva žalovaného. Je zachytená prístupová cesta k domu žalobkyne, ktorej pravá strana tvorí hranicu pozemku so žalovaným. Poukazujú na geometrický plán Ing. X., z ktorého jednoznačne vyplýva, že prístupovú cestu k nehnuteľnostiam žalobkyne tvorí parcela č. 3692/47 a jej pravá strana troví hranicu s pozemkom žalovaného. Z tohto geometrického plánu vyplýva koľko bolo zasiahnuté do vlastníctva žalovaného a v akom rozsahu, čo je vyznačené červenou čiarou.
8. Žalovaný na pojednávaní dňa 30.01.2019 uviedol, že tvrdenia uvádzané žalobkyňou v 1. rade sú polopravdy, lži. Susedný pozemok kúpil v roku 1996 od pána S. a jeho súrodencov. Stretol sa s pánom S. a pokiaľ ide o súrodencov, to organizovala žalobkyňa v 1. rade. Pozemky kupoval do svojho výlučného vlastníctva s vtedajšou manželkou U.. D., pričom ich BSM bolo zrušené. Pôvodný zámer bol taký, že časť pozemku predá a získané finančné prostriedky budú použité na stavbu rodinného domu. V roku 1998 nechal zamerať pozemok a rozparcelovať za účelom ďalšieho predaja a vtedy zistil, že žalobkyňa spolu s jej manželom zasahujú na jeho pozemok. Nepamätá sa, či to bolo na Vianoce v roku 1999 alebo 2000, kedy bola prednesená táto téma, avšak komunikoval iba so žalobkyňou v 1. rade bez prítomnosti iných osôb. Domáhal sa, aby to vyriešilo, avšak žalobkyňa v 1. rade na to zareagovala tak, že vstala a odišla. Toto sa opakovalo ešte jedenkrát. Podpísal súhlas s vodovodnou prípojkou, ktorá bola následne realizovaná v rozpore s dokumentáciou, iné stavebné povolenia neodsúhlasoval.
9. Žalobkyňa v 2. rade v písomnom podaní zo dňa 14.02.2019 uviedla, že je dcérou nebohého P.. M., pôvodného žalobcu v 2. rade, o prebiehajúcom spore sa dozvedela prvýkrát v novembri 2018, kedy
jej bolo súdom doručené uznesenie 7C/146/2017-157. O predmete sporu, ani o ďalších skutočnostiach uvádzanými žalobkyňou v 1. rade a žalovaným nemá žiadne vedomosti, k týmto sa vyjadriť nevie, pretože s otcom nebola v kontakte po dobu takmer 30 rokov.
10. Žalobkyňa v 1. rade v písomnom podaní zo dňa 14.02.2019 uviedla, že navrhuje zmenu žalobného petitu z dôvodu, že pôvodný žalobca v 2. rade zomrel, a to tak, že „súd určuje, že žalobkyňa v 1. rade je vlastníčkou nehnuteľného majetku nachádzajúceho sa v k. ú. Párovské Háje tak ako je tento vyznačený v GP č. 8C/47/2012 vypracovaný G.. V. X. zo dňa 20.06.2016 ako parc. č. 3692/481 - orná pôda o výmere 2335 m2, v podiele 1-ica. Nehnuteľný majetok nachádzajúceho sa v k. ú. Párovské Háje ako parcela č. 3692/481 orná pôda o výmere 2335 m2, tak ako je tento vyznačený v GP č. 8C/47/2012 vypracovaný G.. V. X. zo dňa 20.06.2016 patrí do dedičstva po zomrelom P.. G. M., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. XXXX/XXA, A. v podiele 1-ica k celku.“
11. Žalobkyňa v 2. rade v písomnom podaní zo dňa 07.03.2019, navrhla zmenu žaloby, pričom nesúhlasí s predloženým návrhom na zmenu žaloby žalobkyňou v 1. rade a navrhuje, aby súd pripustil zmenu žaloby v znení, že „súd určuje, že do podielového spoluvlastníctva žalobkyne v 1. rade vo výške 3 a žalobkyne v 2. rade vo výške 1 novovytvorenú parcelu 3692/481 - orná pôda o výmere 2335 m2 vytvorená GP č. 8C/47/2012 vypracovaný G.. V. X. zo dňa 20.06.2016“.
12. Žalobkyňa v 2. rade na pojednávaní dňa 22.03.2019 vo výpovedi uviedla, že o nehnuteľnosti, ktorá je predmetom toho sporu nemá žiadne vedomosti. S otcom nebola v žiadnom kontakte, naposledy v roku 2008, keď mu gratulovala k narodeninám. Nevie kde otec býval.
13. Súd uznesením, vyhlásenom na pojednávaní dňa 22.03.2019, pripustil zmenu žaloby v nasledovnom znení: „Súd určuje, že žalobkyňa v 1. rade je vlastníčkou nehnuteľného majetku nachádzajúceho sa v k. ú. Párovské Háje tak ako je tento vyznačený na GP č. 8C/47/2012 vypracovaný Ing. V. X. zo dňa 20.06.2016 ako parc. č. 3692/481 - orná pôda o výmere 2335 m2, v podiele 1-ica. Súd určuje, že nehnuteľný majetok nachádzajúceho sa v k. ú. Párovské Háje ako parcela č. 3692/481 orná pôda o výmere 2335 m2, tak ako je tento vyznačený v GP č. 8C/47/2012 vypracovaný G.. V. X. zo dňa 20.06.2016 patrí do dedičstva po zomrelom P.. G. M., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. XXXX/XXA, A. v podiele 1-ica k celku.“ Zároveň súd návrh žalobkyne v 2. rade na zmenu žaloby zo dňa 07.03.2019 zamietol.
14. Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 02.05.2019 uviedol, že meritom obhliadky vykonanej súdom na mieste samom bolo preukázať, že odklon užívacieho stavu pozemkov žalobkyne v 1. rade od stavu právneho je zreteľne viditeľný, čo vylučuje akýkoľvek dôvod dobromyseľného vydržania. Zrejme si pritom neuvedomila, že jej vyjadrenia sa netýkali prebiehajúceho konania 7C/146/2017, ale konania 8C/47/2012. Je potrebné poukázať na pôdorys geometrického plánu vyhotoveného G.. X., z ktorého je zrejmé, že vybudovaná ohrada zasahuje do jeho pozemku v hornej časti o viac ako dva metre. Jediný súhlas, ktorý udelil bol k vodovodnej prípojky, pri ktorej realizácii nepostupovala v súlade s projektovou dokumentáciou. Súčasťou stavebného konania nebýva ohrada pozemku, na ktorom sa stav realizuje, ale len situácia stavby na tomto pozemku a prípojky, bez ktorých sa stavba používať nedá. Žalobkyňa v 1. rade doposiaľ nedoložila stavebné povolenie, ktoré jej povoľuje ohradiť pozemku, pričom v rozpore s tým sú jej tvrdenia v konaní 8C/47/2012, v rámci ktorého tvrdila, že stavebné povolenie nemá. Ani ochrana zelene (50 kusov kupresákov, a nie 120-130 ako tvrdí žalobkyňa v 1. rade) by nemala porušovať vlastnícke práva iných osôb. Keď sa na pozemok žalobkyne v 1. rade dostala stavebná ťažká technika spodnou prístupovou cestou, tak sa k nej dostanú aj fekálne a hasičské vozidlá. Parcely č. 3692/166 (pôvodný vlastník p. P.) a 3692/279 (pôvodný vlastník G.. L.) boli žalobkyňou v 1. rade v minulosti ukrátení o časť zeme, pričom týchto vyplatila len pred nedávnom.
15. Žalobkyňa v 1. rade vo výpovedi na pojednávaní dňa 29.05.2019 uviedla, že s manželom nehnuteľnosti užívali v dobrej viere až do jeho smrti v marci 2018. Nikdy im nikto nič nevyčítal, nevytkol, že užívajú cudzí pozemok. Bolo to jediný krát na Vianoce v roku 1998, alebo 1999 alebo 2000, už si presne nepamätá, kedy jej žalovaný povedal, že je zabratá časť pozemku z ich strany. Povedala mu, že ak to tak je, musia to usporiadať, buď mu to vyplatia alebo sa dohodnú na zámene pozemku. Žalovaný za prítomnosti svedkov, a to dcéry, syna a známej O., ktorej priezvisko si nepamätá, ktorá u nich trávila Vianoce, povedal, že nič sa riešiť nebude, veď to zostane v rodine. Tým to považovali za uzavreté. V roku 2012 žalovaný podal žalobu, ktorá je vedená na tomto súde v senáte 8C, v ktorom sa domáha
odstránenia oplotenia. Pred tromi rokmi sa zdravotný stav manžela zhoršil, zostal na vozíku, potrebovala pomoc, a to bol aj hlavný dôvod, prečo chcela, aby v zadnej časti mal syn postavený dom. Doložené fotky sú z Vianoc z rozpätí rokov 1998-1999. V konaní 8C to nebol dôvod uvádzať, keďže v tomto konaní nevystupuje ako žalobca, nemá povinnosť nič dokazovať. Bez projektovej dokumentácie by jej nikto nezabezpečil dodávku vody, išlo o spoločný projekt p. P. a žalovaného, zaplatila pritom 40 000 SK. Oslovila pána P., ktorého pozná veľa rokov, či by so svojou stavebnou firmou bol ochotný oplotenie vyhotoviť, k čomu mal podklady ako geometrický plán, vlastnícke doklady. Ona mu neodovzdala tieto veci, nevie, či to bol manžel. Firma pána P. stavala oplotenie, dom firma neb. Ing. O. a dokončovacie práce na pozemku firma neb. pána X.. Stavba plotu išla mimo nej, naháňali to, lebo chceli realizovať základy domu.
16. Svedok U. P. vo výpovedi na pojednávaní dňa 29.05.2019 uviedol, že so žalobkyňou sa pozná dlhé roky. Na pozemku žalobkyni v 1. rade oplocovali, dávali pletivo. Keď prišiel na pozemok, bol tam geodet, ktorý mu ukázal GP. Ukázal mu, že to je vytýčené. GP bol overený okrúhlou pečiatkou. Podľa toho ako to bolo vytýčené, dali stĺpy a pletivo. Išlo o bežné vytýčenie, boli tam nejaké kolíky v každom rohu po celej dĺžke a niekde aj v strede. Zodpovednosť za to, či je pozemok správne vymeraný nesie geodet, neoveroval si nejakým spôsobnom správnosť vytýčenia. Nevie koľko to trvalo, niekde sa ťažko kopali jamy na stĺpiky, mohlo ísť o dobu cca 2 týždne. Išlo asi o hlušinu. Po vybudovaní plotu to s geodetom prešli, neboli námietky. Nevie, kedy presne práce realizovali. Práce si objednala žalobkyňa v 1. rade. Pamätal by si to, keby to bolo v zime, vtedy by tam musel byť sneh, alebo by zem bola zamrznutá. Už by toho geodeta nepoznal. Pre žalobkyňu v 1. rade robili iba ohradu, túto stavali na vopred vytýčenej trase. V tom čase bola parcela prázdna. Nevie sa vyjadriť k tomu, prečo tam bola diskrepancia 24 árov, v spodnej časti 15 metrov a v hornej 2 metre. Uvedené je na zodpovednosti geodeta.
17. Svedkyňa U.. B. D. vo výpovedi na pojednávaní dňa 29.05.2019 uviedla, že je dcérou žalobkyne v 1. rade a bývalou manželkou žalovaného. Sporný pozemok nadobudla so žalovaným v roku 1996 alebo 1997 do podielového spoluvlastníctva, pričom jej podiel bol v rozsahu 3/8 a žalovaného 5/8. Pozemok nadobudli tak, že ich žalobkyňa v 1. rade upozornila na to, že je na predaj. Podmienkou kúpy pozemku bolo zrušenie ich BSM, k čomu došlo v roku 1997. V roku 1999 sa dostali do fázy, že sa bude stavať dom, vtedy ku koncu roka jej žalovaný povedal, že či vie, že plot jej matky je pustený šikmo. On tam zrejme bol s geodetom, ktorý zameriaval pozemok na ich stavbu domu. Bolo to vedené ako orná pôda, v tom čase sa to vynímalo. Nevedela, ako má reagovať. Nie je to vidno, že je to šikmo. Povedala žalovanému, že nech sa spýta rodičov, k čomu došlo na Vianoce 1999, kedy sa žalovaný pýtal žalobkyne v 1. rade, že či vie, že plot je šikmo postavený. Nepamätá si presne na jej reakciu ale povedala asi, že ak to tak je, tak buď sa to odkúpi alebo sa to vyrieši inak. Mne to bolo nepríjemné riešiť to na Vianoce, lebo bola prítomná aj jej kamarátka O. C., ktorá trávila u nich Vianoce, keďže jej priateľ bol zatknutý v Nemecku. Ukončilo sa to tak, že veď čo, aj tak to bude v rodine. V januári 2000 došlo medzi ňou a žalovaným ku konfliktu, vyhýbal sa tomu, aby začali stavať dom. Osočil ju, že je zlodejka, že ho odrbali o pozemok. Bola rozrušená a v kancelárii spísala Darovaciu zmluvu, ktorú podpísala ako aj za darujúcu stranu, tak aj za stranu obdarovaného, túto dala zavkladovať a potom, čo bol doručený LV si ho odložila a pri ďalšej hádke dala žalovanému LV, že má jej 3/8 pozemku a už viac nechce o ničom počuť. Žalovaný asi v roku 2014, alebo 2015 či 2016 prišiel k nim s tým, či má vedomosť o tom, že jej brat chce stavať dom. O tomto nevedela, neriešila to. Žalovaný jej aj diktoval prehlásenie, kde musela potvrdiť, že pozemok je vlastne iba jeho, keďže ho zaplatil, avšak tá platba nebola platba za pozemok, ale bola to kompenzácia za to, že sa mohli napojiť na elektrickú prípojku žalobkyne v 1. rade. Žalovaný má od nej veľa prehlásení, ktoré odo nej požadoval, napr. pri kúpe automobilu. Vždy keď niečo platil žiadal od nej prehlásenie.
18. Žalobkyňa v 1. rade podaniami, doručenými súdu dňa 06.11.2019, navrhla konanie prerušiť do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. 17C/90/2019, v ktorom sa rieši otázka majúca zásadný význam na toto konanie, pretože ak bude žalobkyňa U.. B. D. v tomto konaní o určenie jej spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam, vedených na LV č. 7162 ako parc. č. 3692/45 orná pôda o výmere 12026 m2 a parc. č. 3692/253 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 281 m2, a to v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 3/8 k celku, žalovaný stratí vlastníctvo evidované v katastri nehnuteľností v podiele 3/8 k sporným nehnuteľnostiam, čím je daná potreba upraviť okruh strán sporu na strane žalovaného a to rozšírením o žalovanú v 2. rade, ktorým bude JUDr. B. D.. S poukazom na uvedené súčasne navrhla podľa § 79 CSP, aby do konania pristúpila JUDr. B. D., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., C. XX na strane žalovaného, ktorej spoluvlastníctvo menovej bude podstatnou otázkou
pre rozhodnutie súdu v tomto konaní. S poukazom na uvedené by rozhodnutie súdu v tejto veci bolo predčasné. 19. Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 27.11.2019 uviedol, že s návrhom na prerušenie konanie nesúhlasí, pričom už v roku 2012 podal žalobu o odstránenie stavieb a vydania zabratej nehnuteľnosti v konaní vedenom pod sp. zn. 8C/47/2012, ktoré konanie sa prerušilo z dôvodu konania vo veci 7C/146/2017, pričom teraz sa domáha prerušenia konania z dôvodu žaloby podanej jej dcérou JUDr. B. D., ktorá o dôvode neplatnosti darovacej zmluvy ako skúsená právnička a advokátka od roku 20.01.2000,kedy bola darovacia zmluva uzatvorená a preto veľmi zvláštne, že s touto skutočnosťou vyrukovala po viac ako 18 rokoch. Uvedené vzbudzuje podozrenie, že zo strany žalobkyne ide len o ďalšiu obštrukciu za účelom odďaľovania meritórneho rozhodnutia vo veci. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR ustanovuje okrem iného, aby súd prerokoval vec bez zbytočných prieťahov, ide o imperatív pre všetky súdne konania. Vyhovením jej návrhu by došlo k odopretiu práva žalovaného na súdnu ochranu.
20. Svedkyňa S. C. vo výpovedi na pojednávaní dňa 30.01.2020 uviedla, že je priateľkou B. D., pričom bola kontaktovaná pani M., či sa môže dostaviť a svedčiť ako svedok ohľadne pozemkov na Q.. Bol problém, že tí pracovníci, ktorí osádzali oplotenie, to zle zamerali. Tým pádom sa zobrala časť z pozemku pána W.. Tak to pochopila, keď sa o tom rozprávalo cez vianočné sviatky, rok nevie, ale asi to mohlo byť v roku 1999 alebo 2000. Rozprával o tom žalovaný. Okrem nej tam bola prítomná aj jeho manželka B., žalobkyňa v 1. rade a jej manžel. Keď sa to zistilo, že sa s tým nedá nič urobiť, žalobkyňa v 1. rade povedala žalovanému, že nech to dajú do poriadku, na čo žalovaný povedal, že nech sa to nechá tak, veď to zostane v rodine. To bolo všetko cez jedny Vianoce. Bola pozvaná žalobkyňou v 1. rade a jej manželom prostredníctvom dcéry B. aby u nich strávila Vianoce. Prítomný bol pritom aj H. a jedny Vianoce aj otec žalobkyne v 1. rade. Roky, kedy to bolo nevie uviesť, ale mohlo ísť o roky 1999, 2000. Mimo Vianoc sa tam chodili kúpať s B., a aj na občasné návštevy. Kedy boli vybudované bazény nevie uviesť. V priestoroch na C. XX v A. bývala dva alebo tri roky, pričom jej B. povedala, že tam môže bývať, pokiaľ je sama, avšak v mieste jej trvalé bydliska mohla bývať, ale bolo jej príjemnejšie nebyť samej a byť v spoločnosti.
21. Žalobkyňa v 1. rade v záverečnej reči na pojednávaní dňa 30.01.2020 navrhla žalobe vyhovieť v celom rozsahu. V konaní bolo preukázané, že sporná nehnuteľnosť bola upravená zo strany pracovníkov, ktorí uskutočňovali stavebné práce vo forme oplotenia, a to tak, že oplotenie sa nachádza mimo určeného územia. Rovnako bolo preukázané, že sporná účasť pozemku je ňou dlhodobo užívaná a predtým aj spolu s jej nebohým manželom. Dlhodobo a nerušene. Do domu bola v čase výstavby zavedená elektrika, asi niekedy v roku 1996-1997 bol zavedený plyn. Svedok P., majiteľ stavebnej spoločnosti, potvrdil, že ona a jej nebohý manžel boli dobromyseľní, pretože pri oplocovaní pozemku neboli doma. Mal tam byť prítomný geodet. Od toho okamihu, ako bolo oplotenie urobené, pozemok riadne užívali, t.j. od roku 1992 niekedy v letných mesiacoch. Na Vianoce žalovaný prišiel s tým, že mu zobrali z pozemku, čo ju prekvapilo. Pozemok zameriaval Ing. O., uznávaný súdny znalec. Následne na to došlo k zámene pozemkov, vyhotovoval sa GP Ing. Q., s ktorým komunikoval pán P., ktorý si to zobral na starosť. Či sa vtedy posunuli hranice nevie. Keď to žalovaný povedal jej manželovi pri stole cez Vianoce, povedala, aby to usporiadali, na čo žalovaný povedal, aby to nechala tak, že to zostane v rodine. Zmena nastala až vtedy, keď dcéra podala návrh na zvýšenie výživného na syna A.. Vec považovala za vysporiadanú. Žalovaný nič nepožadoval, až do podanie žaloby vo veci 8C/47/2012. Má za to, že v čase, keď sa žalovaný dozvedel, že je tam disproporcia, že mu patrí viac pozemku, mal to riešiť s pôvodným vlastníkom pozemku, od ktorého pozemok kupoval. Išlo asi o pána S.. Z ich strany boli aj ponuky na zaplatenie ceny, príp. zámenu, čo však žalovaný odmietol. 22. Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči na pojednávaní dňa 30.01.2020 navrhol žalobu zamietnuť. V konaní bolo preukázané, že na predmetné nehnuteľnosti boli vypracované dva GP, a to Ing. O. a Ing. Q.. Na obidvoch GP je prístupová cesta k nehnuteľnostiam žalobkyne v 1. rade zakreslená tak, že jej pravá strana tvorí hranicu medzi touto cestou a pozemkami žalovaného. Z obhliadky a z predloženej fotodokumentácie jednoznačne vyplýva, že plot žalobkyne v 1. rade sa odkláňa od hranice tejto cesty a je to rozpoznateľné aj voľným okom. Žalobkyňa v 1. rade mala možnosť aj bez špeciálnej odbornej spôsobilosti vidieť, že plot nie je osadený na hranici jej pozemkov. Žalovaný v konaní vypovedal, že po kúpe pozemku v roku 1996 si tento dal zamerať a zistil, že tieto hranice medzi ním a žalobkyňou v 1. rade sú rozdielne od užívania. Upozornil na to žalobkyňu 1. rade, čo bolo aj potvrdené jej výpoveďou, ako aj výpoveďou svedkýň C. a U.. B. D.. Zo záznamu SSI Inšpektorátu Nitra zo dňa 05.04.2012 vyplýva, že vybudovaná vodovodná prípojka je v rozpore s projektovou dokumentáciou, lebo v skutočnosti sa vodomerná šachta nachádza na pravej strane prístupovej komunikácie, hoci sa mala nachádzať na
ľavej strane, odkiaľ mala viesť po ľavej strane aj vodovodná prípojka. Tiež je tam konštatované, že stavba - plynová prípojka bola uskutočnená bez ohlásenia stavebnému úradu. Žalobkyňa v 1. rade spolu s právnym predchodcom žalobkyne v 2. rade mohli a mali vedomosť o tom, že plot ide po pozemku žalovaného. V roku 2000 boli upozornení zo stany žalovaného, že mu zaberajú pozemok, teda skôr ako by mohla uplynúť 10 ročná vydržacia doba. Popierajú preto dobromyseľnosť žalobkyne v 1. rade. Pokaľ ide o tvrdenia žalobkyne v 1. rade, že v prípade, keď žalovaný zistil, že má záber pozemku, mal sa obrátiť na pôvodného vlastníka od ktorého tento pozemok kúpil a nie na ňu, toto sa rozporuje s jej doterajšími tvrdeniami, nakoľko sama uviedla, že keď kúpila pozemok, tento bol veľká roľa bez vyznačenia hraníc alebo oplotenia.
23. Žalovaný v záverečnej reči na pojednávaní dňa 30.01.2020 uviedol, že svedkyňa C. sa nemohla v bazéne u žalobkyne v 1. rade kúpať, pretože bazény boli postavené až v roku 2003-2004, ktorej výpoveď považuje za protislužbu za to, že trištvrte roka jej bolo poskytnuté bývanie na Farskej z dôvodu, že v mieste svojho trvalého bydliska sa nemohla zdržiavať, keďže jej partnera zadržal Europol v Nórsku s kamiónom plným drog. Žalobkyňa v koní 8C/47/2012 poukazovala na Ing. O., ako geodeta, ktorý vytyčoval hranice pozemku. Pri pohľade na pozemok tak z pohľadu naň je zrejmé, že spodná časť a ľavá časť pri pohľade z hora sú absolútne presné. Horná časť bola zabratá na škodu pána P. a G.. L.. Parcela č. 3692/166 kat. úz. Párovské Háje - ide o pozemok, ktorý je za ohradou JUDr. M., ale evidentne patrí majiteľke A. P.. Parc.č. 3692/279 kat. úz. Párovské Háje je už toho času vo vlastníctve žalobkyne v 1. rade, ktorá tento nadobudla možno pred dvomi rokmi. Pán G.. L. bol pripravený osloviť JUDr. I., aby riešil súbežne problém s pozemkom, keďže aj na jeho strane došlo k zabratiu. Má za to, že aj dom bol postavený svojvoľne. V roku 2011 si žalobkyňa v 1. rade vybavila územné konanie pre stavbu svojho syna na cudzom pozemku, napadol územné rozhodnutie na Krajskom súde v Nitre, kde mu bolo vyhovené. Nikdy mu nebolo ponúknuté, aby sa to dalo do poriadku. V konaní 8C/47/2012 deklaroval vôľu sa so žalobkyňou v 1. rade dohodnúť v tom smere, že jej dá pozemok vo výmere ňou zabratej časti v spodnej časti. To odmietla a vtedy si povedal, že dosť. Žalobkyňa v 1. rade má prístup k domu zo spodnej často pozemku. Odklon popri prístupovej ceste na pozemok žalobkyne v 1. rade je viditeľný. Naviac žalobkyňa v 1. rade je advokátka, ktorá sa riešila a videla stovky LV a katastrálnych máp, preto je krajne nepravdepodobné, že by vzhľadom na vzdelanie a vedomosti toto nevidela v mapách a voľným okom.
24. Súd spor strán sporu prejednal na pojednávaniach, pričom vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 30.01.2020, na ktoré sa dostavila žalobkyňa v 1. rade, žalovaný v 1. rade, právny zástupca žalovaného, nedostavila sa žalobkyňa v 2. rade, právny zástupca žalobkyne v 2. rade, ktorí ospravedlnil ich neúčasť a súhlasil s prejednaním sporu v ich neprítomnosti. Súd preto spor strán sporu rozhodol na pojednávaní dňa 30.01.2020 podľa § 180 CSP v neprítomnosti žalobkyne v 2. rade, právneho zástupcu žalobkyne v 2. rade za účasti žalobkyne v 1. rade, žalovaného a právneho zástupcu žalovaného.
25. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne v 1. rade, žalobkyne v 2. rade, svedkov U. P., U.. B. D., S. C., obhliadkou na mieste samom, oboznámením sa s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Nitra 19D/80/2018 a to najmä uznesenie OS NR 19D/80/2018-39 zo dňa 08.08.2018, PPL 24.08.2018, obsahom pripojeného spisu 8C/47/2012 a to najmä: návrh, kópia katastrálnej mapy, informatívna kópia z mapy, rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Nitre č. KSUNR-2012-724-005 zo dňa 20.09.2012, Oznámenie o začatí stavebného konania č. SP20550/2012-002-ING.VA zo dňa 07.11.2012, Oznámenie o začatí stavebného konania č. SP9155/2012-002-ING.VA zo dňa 21.05.2012, Stanovisko Krajského pamiatkového úradu v Nitre zo dňa 07.12.2011, Zápisnica z ústneho pojednávania zo dňa 14.06.2012 č. SP9155/2012/-002-ING.VA pre novostavbu rodinného domu, Zápisnica Krajského stavebného úradu v Nitre zo dňa 11.09.2012, Úprava petitu zo dňa 11.03.2013, Záznam Slovenskej stavebnej inšpekcie č. j. 8/2013-SSI66/3, Uznesenie OS NR 8C/47/2012-67 zo dňa 30.05.2013, PPL 15.08.2013, Zápisnica z pojednávania zo dňa 03.09.2014, výškopisný plán, Návrh na vklad zo dňa 25.10.1996 č. V2767/96, Kúpna zmluva zo dňa 10.10.1996, Znalecký posudok č. 125/96, Udelenie súhlasu M. L., Udelenie súhlasu U. S., Udelenie súhlasu P. L., Právne zdôvodnenie žaloby zo dňa 07.10.2014, Darovacia zmluva zo dňa 20.01.2000, Rozsudok OS NR 7C/59/1996-9 zo dňa 17.06.1996, Žiadosť o zápis stavby do LV zo dňa 11.04.2005, Rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva zo dňa 21.08.2000, PPL 28.08.2000, Rozhodnutie o určení súpisného čísla zo dňa 27.03.2003, Geometrický plán vypracovaný U. S. zo dňa 20.12.2004, Podanie žalobcu zo dňa 13.11.2004, Geometrický plán na odd. pozemku parcela č. 3692 vypracovaný U. S., Záznam Stavebnej inšpekcie zo dňa 28.03.2013, Znalecký posudok č. 6/2016 Ing. V. X., Zápisnica zo dňa 03.05.2017, Ortofotomapa č. l. 294, Geometrický plán Ing. Q., Zápisnica zo dňa 30.10.2017, Geometrický plán
Ing. Q. H. zo dňa 19.11.1998, Špecifikácia petitu žaloby zo dňa 27.10.2017, Špecifikácia petitu žaloby zo dňa 03.11.2017, Fotografie, stavebné povolanie č. 2951/2/92-ING.Ka/Or zo dňa 05.04.1993, PPL 21.05.1993, oboznámení sa s obsahom pripojeného spisu Obvodného úradu životného prostredia v Nitre sp. zn. 2951/2/92 a to najmä: stavebné povolenie zo dňa 05.04.1993, PPL 21.05.1993 č. 2951/2/92- ING.Ka/Or, Rozhodnutie o umiestnení stavby zo dňa 25.02.1993 č. 2950/2/92, Oznámenie o začatí stavebného konania zo dňa 19.01.1993, obsahom pripojeného spisu sp. zn. 2370/2/92 sa to najmä: Žiadosť MUDr. G. M. o zahájení územného konania a vydanie stavebného povolenia zo dňa 12.11.1992, Súhlas MÚ v Nitre zo dňa 14.12.1992 č. 9788/1753/92-ING.Pr, Výzva na doplnenie žiadosti a prerušenie stavebného konania zo dňa 16.11.1992, Žiadosť o vydanie stavebného povolanie zo dňa 14.10.1992 , Geometrický plán vypracovaný G.. Y. O. zo dňa 01.06.1992, Vyjadrenie vlastníka susednej nehnuteľnosti S. M. a Ing. L., Vyjadrenie vlastníka susednej nehnuteľnosti U. Y. - jeho manželky P., bez udelenia súhlasu, Vyhlásenie o vykonaní odborného dozoru zo dňa 10.12.1992, Evidenčné údaje, obsahom pripojeného spisu Okresného úradu Nitra sp. zn. A2000/10278-F26 a to najmä: stavebné povolenie zo dňa 19.10.2000, PPL 20.10.2000, Projektová dokumentácia na rodinný dom žalovaného, Oznámenie o začatí stavebného konania dňa 02.10.2000 a upustení od ústneho rokovania, Výzva na doplnenie žiadosti a Rozhodnutie o prerušení konania zo dňa 21.08.2000, Žiadosť o vydanie stavebného povolenia doručené Okresnému úradu Nitra dňa 09.08.2000, Územné rozhodnutie č. A/2000/10583-002-F26 zo dňa 19.09.2000, Kópia katastrálnej mapy zo dňa 17.01.2000, LV č. 1762 zo dňa 31.07.2000 - kat. územie Nitra, LV č. 7246 zo dňa 22.08.2000 - kat. územie Nitra II, Výpis z LV č. 4162 zo dňa 31.07.2000 - kat. územie Nitra I, Zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa 07.08.2000, LV č. 7246 zo dňa 03.07.1998, Vyjadrenie vlastníka susednej nehnuteľnosti U.. B. M. a P.. M. zo dňa 30.01.2000, Vyjadrenie vlastníka susednej nehnuteľnosti G.. T. Q., P. Q., Q. F., Záväzné stanovisko Mesta Nitra zo dňa 25.07.2000, Súhlas Mesta Nitra zo dňa 08.08.2000, Rozhodnutie Okresného úradu Nitra zo dňa 21.08.2000, PPL 28.08.2000, Súhlas Krajského úradu Nitra zo dňa 09.08.2000, Rozhodnutie primátora Mesta Nitry zo dňa 11.06.1999, Vyjadrenie SPP zo dňa 18.07.2000, Vyjadrenie Západoslovenských energetických závodov zo dňa 07.06.2000, Vyjadrenie Západoslovenské vodárne a kanalizácie zo dňa 12.07.2000, Žiadosť o vydanie stavebného povolania, obsahom pripojeného spisu Mestského úradu Nitra sp. zn. 1912/2009 a to najmä: vyjadrenie k ohláseniu drobnej stavby zo dňa 08.09.2009, Vyjadrenie Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. zo dňa 29.07.2009, Projektová dokumentácia vodovodnej prípojky - parcela č. 3692/39 od Ing. O., Technická správa Ing. O., obsahom pripojeného spisu Mestského úradu Nitra sp. zn. 16851/2009 a to najmä: Výzva Mesta Nitra zo dňa 07.07.2009, Projektová dokumentácia Ing. O., Ohlásenie drobnej stavby doručené dňa 03.07.2009, obsahom pripojeného spisu Mestského úradu Nitra sp. zn. 20550/2012 a to najmä: Žiadosť o vydanie stavebného povolenia Podanie žalovaného zo dňa 03.05.2013, Rozhodnutie Mesta Nitra o prerušení konania zo dňa 18.03.2013, Rozhodnutie KS NR 11S/99/2012-32 zo dňa 15.02.2013, Nesúhlas žalovaného s povolením stavby, Oznámenie o začatí stavebného konania zo dňa 07.11.2012, Žiadosť o vydanie stavebného povolenia, Územné rozhodnutie Mesta Nitry zo dňa 02.11.2012, obsahom pripojeného spisu Mestského úradu Nitra sp. zn. 9155/2012 a to najmä: Oznámenie o začatí územného konania zo dňa 28.08.2013, Rozhodnutie Obvodného úradu Nitra zo dňa 10.07.2013, Oznámenie Slovenskej stavebnej inšpekcie zo dňa 13.07.2013, Rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Nitre zo dňa 20.09.2012, Rozhodnutie o umiestnení stavby zo dňa 02.07.2012, Oznámenie o začatí stavebného konania zo dňa 21.0.52012, Návrh na vydanie územného rozhodnutia doruč. Mestskému úradu Nitra dňa 18.04.2012, Projektová dokumentácia Ing. arch. W., obsahom pripojeného spisu sp. zn. 8/213-SS166 a to najmä: Záznam o odložení veci, obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 17D/90/2019 a to najmä žaloba. Pokiaľ ide o ostatný obsah spisu, súd uvádza, že podľa § 204 CSP dokazovanie listín, nachádzajúcich sa v spise ich čítaním, čítaním ich častí alebo oboznámením o ich obsahu na pojednávaní dňa 30.01.2020, na ktorom súd spor strán sporu rozhodol, nevykonal, pretože žalobkyňa v 1. rade, žalovaný a právny zástupca žalovaného, prítomní na pojednávaní uviedli, že netrvajú na tom, aby súd oboznamoval obsah spisu, keďže tento obsah je im známy. Súd sa oboznámil s výpisom LV č. 3932, kat. úz. Nitra zo dňa 22.11.2017, výpisom LV č. 9012,kat. úz. Párovské Háje zo dňa 22.11.2017, návrhom na registráciou kúpnej zmluvy zo dňa 19.08.1992, kúpnou zmluvou zo dňa 19.08.1992, výpisom LV č. 7246, kat. úz. Nitra, geometrickým plánom Ing. O. zo dňa 01.06.1992, výpisom LV č. 7255, kat. úz. Nitra, kúpnou zmluvou zo dňa 7.10.1992, zámennou zmluvou zo dňa 15.12.1992, geometrickým plánom G.. Q. zo novembra 1992, rozhodnutím Obvodného úradu Nitra č. Práv. 1529/92-Pr zo dňa 22.10.1992, Rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia v Nitre č. ObÚŽP 2950/2/93/šk/Bš, Rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia v Nitre č. ÚPA 2950/2/92 stav. Šk/BŠ zo dňa 25.02.1993, poistkou č. 81/837-886596, vyjadrením vlastnícka susednej nehnuteľnosti vo veci vodovodnej prípojky, vyjadrením k ohláseniu drobnej stavby zo dňa 08.09.2009, projektovou dokumentáciou k vodovodnej
prípojke, ohlásením drobnej stavby - prípojky, projektovou dokumentáciou pre stavebné povolenie - plynoinštalácia, Geometrickým plánom Ing. O. zo dňa 9.9.1997, žiadosťou o vyjadrenie k zvláštnemu užívaniu miestnej komunikácie zo dňa 20.10.2009, žiadosťou o povolenie pre zvláštne užívanie miestnej komunikácie - rozkopávka, pretláčania zo dňa 20.10.2009, znaleckým posudkom č. 6/2016 vo veci 8C/47/2012, žalobou o odstránenie neoprávnenej stavby vo veci 8C/47/2012, úpravou petitu vo veci 8C/47/2012 zo dňa 11.03.2013, uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 8C/47/2012-67 zo dňa 30.05.2013, vyjadrením žalobcu vo veci 8C/47/2012 zo dňa 07.10.2014, záznamom Slovenskej stavebnej inšpekcie č.j. 8/2013-SSI 66/3 zo dňa 05.04.2012, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 30.10.2017 vo veci 8C/47/2012, špecifikáciou žaloby vo veci 8C/47/2012 zo dňa 03.11.2017, výpisom LV č. 7162, kat. úz. Párovské Háje zo dňa 14.03.2018, satelitnou mapou, úmrtným listom P.. G. M., výpisom LV č. 9012, kat. úz. Párovské Háje zo dňa 29.01.2019, výpisom LV č. 3932, kat. úz. Nitra zo dňa 29.01.2019, výpisom LV č. 7162, kat. úz. Párovské Háje zo dňa 29.01.2019, zápisnicou o pojednávaní vo veci 24P/170/2017 zo dňa 28.03.2018 strana 6, fotografiami, kópiou katastrálnej mapy zo dňa 05.10.2012, informatívnou kópiou mapy, rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Nitre zo dňa 20.09.2012 č. KSUNR-2012-724-005, oznámením o začatí stavebného konania zo dňa 07.11.2012 č. SP 20550/2012-002-Ing.Va, oznámením o začatí územného konania zo dňa 21.05.2012 č. SP 9155/2012-002-Ing.Va, záväzným stanoviskom Krajského pamiatkového úradu zo dňa 07.12.2012, zápisnicou Krajského stavebného úradu č. KSUNR-2012-724-003 zo dňa 11.09.2012, záznamom Slovenskej stavebnej inšpekcie, inšpektorát Nitra č.j. 8/2013-SSI 66/3 zo dňa 04.05.2012, zápisnicou o pojednávaní vo veci 8C/47/2012 zo dňa 03.09.2014, výškopisným plánom zo dňa 18.09.1997, návrhom na vklad vlastníckeho práva, kúpnou zmluvou zo dňa 10.10.1996, znaleckým posudkom č. 145/96, znaleckým posudkom č. 146/96, darovacou zmluvou zo dňa 20.01.2000, Rozsudkom Okresného súdu v Nitre sp. zn. 7C/59/96-9 zo dňa 17.06.1996, žiadosťou o zápis stavby do LV zo dňa 11.04.2005, Rozhodnutím Okresného úradu v Nitre, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva zo dňa 21.08.2000 č. 2000/10530, rozhodnutím o určení súpisného a orientačného čísla zo dňa 27.03.2003, geometrickým plánom U. S. zo dňa 20.12.2004, geometrickým plánom U. S. zo dňa 17.09.2014, zápisnicou o pojednávaní vo veci 8C/47/2012 zo dňa 03.05.2017, geometrickým plánom Ing. Q. H. zo dňa 19.11.1998, stavebným povolením č. 2951/2/92-Ing.Ká/Or zo dňa 05.04.1993, fotografiami z obhliadky na mieste samom, fotografie doložené žalovaným, darovaciou zmluvou zo dňa 20.01.2000, prehlásením zo dňa 20.05.2003, žalobou vo veci 17C/90/2019, odborným stanoviskom č. 2/2019, výpisom LV č. 7162, kat. úz. Párovské Háje zo dňa 30.09.2019, výpisom LV č. 4162, kat. úz. Nitra zo dňa 30.09.2019, výpisom LV č. 7162, kat. úz. Nitra zo dňa 12.01.2000, výpisom LV č. 4162, kat. úz. Nitra zo dňa 12.01.2000, výpisom LV č. 7162, kat. Právoské Háje zo dňa 29.01.2020, výpisom LV č. 9012, kat. úz. Párovské Háje zo dňa 29.01.2020, výpisom LV č. 3962, kat. úz. Nitra zo dňa 29.01.2020, uznesením sp. zn. 8C/47/2012-424 zo dňa 29.01.2020, a na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový a právny stav:
26. Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 19.08.1992 P. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., ako predávajúca a P.. G. M. a U.. B. H.-M. ako kupujúci uzatvorili zmluvu, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností vedených na LV č. 7246, kat. úz. Nitra ako parc. č. 3692/39 orná pôda o výmere 8634 m2, a na LV č. 3932, kat. úz. Nitra ako parc. č. 7454/3 ostatná plocha o výmere 88 m2, pričom podľa čl. II zmluvy predávajúca predáva a kupujúci kupujú nehnuteľnosti v stave v akom sa nachádzajú v čase vyhotovenia tejto zmluvy, nakoľko veľmi dobre poznajú právny i užívaní stav prevádzaných nehnuteľnosti a to z obhliadky, ktorú vykonali na mieste samom s tým, že tieto kupujúci nadobúdajú do BSM. Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 07.10.1992 sa U. S. ako predávajúci a S. P. a G.. P. L. ako kupujúci dohodli na predaji nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v kat. úz. Nitra I, zapísaných na LV č. 3945 ako parc. č. 7454/6 ostatná plocha o výmere 60 m2 v celosti a nehnuteľnosti v kat. úz. Nitra II zapísané na LV č. 7255 ako parc. č. 3692/46 orná pôda o výmere 4940 m2, pričom podľa čl. II zmluvy predávajúci predáva a kupujúci kupujú nehnuteľnosti a to v stave v akom sa nachádzajú v čase vyhotovenia kúpnej zmluvy, nakoľko dobre poznajú právny i užívací stav nehnuteľností a to u obhliadky vykonanej na mieste samom a nehnuteľnosti nadobúdajú kupujúci do výlučného osobného vlastníctva každý v podiele 1. Podpísaná advokáta U.. B. H.-M. potvrdzuje, že predávajúci, ktorého osobná totožnosť bola zistená, túto zmluvu pred ňou dnešného dňa 07.10.1992 vlastnoručne podpísal.
Rozhodnutím Obvodného úradu Nitra č. Práv.1529/92-Pr zo dňa 22.10.1992 bolo na základe žiadosti P.. G. M. rozhodnuté podľa zákona SNR č. 307/1992 Zb. v súlade so zákonom č. 71/67 zb. o odňatí natrvalo poľnohospodárskej pôdy o výmere 180 m2 na výstavbu rodinného domu, ide o časť parc. č.
3692/39 evidovanej v EN ako orná pôda o výmere 8634 m2, kat. úz. Nitra II, ktorá parcela sa nachádza mimo zastavaného územia, a je zaradená do 4. bonitnej triedy.
Podľa zámennej zmluvy zo dňa 15.12.1992 S. P., G.. P. L., P.. G. M. a U.. B. H.-M. uzatvorili zmluvu, podľa ktorej nehnuteľnosti vedené na ich mená zlučujú a tieto znovurozdeľujú pričom vytvárajú nový právny stav tak, ako je tento vyznačený V GP 244-LŠ-67-92 a to ako novovytvorenú parcelu č. 7454/7 ostatná plocha o výmere 9 m2, parc. č. 7454/6 ostatná plocha o výmere 72 m2, parc. č. 7454/3 ostatná plocha o výmere 67 m2, ktoré nehnuteľnosti sa nachádzajú v kat. úz. Nitra I, ďalej novovyznačené parcely v tom istom GP ako parc. č. 3692/47 orná pôda o výmere 296 m2, parc. č. 3692/48 orná pôda o výmere 2357 m2, parc. č. 3692/39 - orná pôda o výmere 8569 m2, parc. č. 3692/46 orná o výmere 2352 m2, nachádzajúce sa v kat. úz. Nitra II s tým, že do výlučného vlastníctva S. P. pripadne parc. č. 7454/3 ostatná plocha o výmere 67 m2, kat. úz. Nitra I, do výlučného vlastníctva G.. P. L. pripadne parc. č. 7454/6 ostatná plocha o výmere 72 m2, a novovytvorená parc. č. 7454/7 ostatná plocha o výmere 9 m2 pripadne do vlastníctva manželov G. a B. M.. Na základe tejto dohody pripadne do BSM P.. G. M. a manželky B. novovytvorená parc. č. 3692/47 orná pôda o výmere 296 m2, parc. č. 3692/39 orná pôda o výmere 8569 m2 tak ako sú tieto vyznačené na GP č. 244-ĽŠ-47/82 a do výlučného vlastníctva S. P. pripadne parc. č. 3692/48 orná pôda o výmere 2357 m2, a do výlučného vlastníctva Ing. P. L. novovytvorená parc. č. 3692/46 orná pôda o výmere 2352 m2.
Obvodný úrad životného prostredia v Nitra rozhodnutím zo dňa 25.02.1993 č. ÚPA 2950/2/92 stav Šk/ Bš rozhodol o umiestnení stavby rodinného domu na pozemku parc. č 3692/39, kat. úz. Nitra II tak ako je zakreslená v situačnom výkrese, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia, pričom pre umiestnenie a projektovú prípravu stavby sa stanovujú okrem iného aj tieto podmienky: odstup od hraníc pozemkov: stavba bude osadená od hranice pozemku parc. č. 3692/1 zo severozápadnej strany 7,427 m, z juhovýchodnej strany vo vzdialenosti 7,00 m, vzdialenosť od uličného oplotenia bude 13,00 m, vzdialenosti od susedných stavieb: v mieste stavby sú susedné pozemky t.č. nezastavané.
Podľa stavebného povolenia č. 2951/2/92-Ing.Ká/Or zo dňa 05.04.1993, právoplatné dňa 21.05.1993, bolo Obvodným úradom životného prostredia oddelenie územného rozvoja a štátnej stavebnej správy udelené povolenie pre P.. M. G. a manželka U.. B. M. pre stavbu rodinného domu na pozemku parc. č. 3692/39 na umiestnenej ktorej bolo vydané územné rozhodnutie dňa 25.02.1993 pozostávajúci z kuchyne, haly, 5 izieb, o zastavanej ploche 155 2m bytovej ploche 122 m2, inštalácií ÚK,ZŤ,EL, žumpy, kanalizačnej prípojky k žumpe, vodovodnej prípojky, elektrickej prípojky, pričom stavba bude osadená od hranice pozemku p.č. 3692/1 7,427 m/ zo ZS strany, a vo vzd. 7,0 z JV strany, vzdialenosť od uličného oplotenia bude 13,00 m s tým, že stavba bude uskutočnená podľa dokumentácie overenej v stavebnom konaní, ktorá je súčasťou tohto stavebného povolenia, zmeny nesmú byť urobené bez predchádzajúceho povolenia stavebného úradu, stavebník zabezpečí vytýčenie priestorovej polohy stavby podľa rozhodnutia o umiestnení stavby orgánmi katastrálneho orgánu, odborný dozor bude vykonávať G.. U. Q..
Žalovaný ako kupujúci a P. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., F. XX ako predávajúci uzatvorili dňa 10.10.1996 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti vedenej na LV č. 7162, kat. úz. Nitra II ako parc. č. 3692/45 orná pôda vo výmere 12307 m3 v rozsahu spoluvlastníckeho podielu predávajúceho 5/8 k celku a na LV č. 4162, kat. úz, Nitra I ako parc. č. 7454/5 ostatná plocha o výmere 137 m2 v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 5/8 k celku, ktorý spoluvlastnícky podiel žalovaný nadobúda do svojho výlučného vlastníctva. Podľa udelených súhlasov ostatní podieloví spoluvlastníci uvedených nehnuteľností a to M. T., U. S. a P. L. súhlasia s tým, aby predávajúci P. S. odpredal svoj spoluvlastnícky podiel.
Podľa darovacej zmluvy zo dňa 20.01.2000 U.. B. H. ako darujúca a žalovaný ako obdarovaný uzatvárajú darovaciu zmluvu, podľa ktorej darujúca daruje a obdarovaný prijíma do daru spoluvlastnícky podiel 3/5 iny k nehnuteľnostiam vedených na LV č. 4162, kat. úz. Nitra I ako parc. č. 7454/5 zast. plochy vo výmere 137 m2, a LV č. 7162, kat. úz. Nitra II ako parc. č. 3692/45 orná pôda vo výmere 12307 m2. Podľa čl. VII zmluvy zmluvné strany prehlasujú, že na tomto právnom úkone sa dohodli dobrovoľne, prejav ich vôle bol slobodný a vážny a doslovné znenie tejto zmluvy je s ním v úplnom súlade. Zmluva bola účastníkmi prečítaná, nimi schválená a na znak súhlasu s jej obsahom bola nimi vlastnoručne podpísaná. Táto darovacia zmluva bola spísaná v Advokátskej kancelárii U.. B. M. - H., ktorú účastníci zmluvy zároveň splnomocňujú ku všetkým úkonom súvisiacim s nadobudnutím jej právnej účinnosti.
Podľa prehlásenia zo dňa 20.05.2003 B. H. prehlasuje, že jej manžel F. W. je výlučným vlastníkom nehnuteľností, nachádzajúci sa v kat. úz. Nitra II zapísané na LV č. 7162 ako parc. č. 3692/45 orná pôda vo výmere 11 621 m2, parc. č. 3692/242 zastavaná plocha vo výmere 33 m a parc. č. 3692/236 zast. plocha vo výmere 355m2, ktoré nehnuteľnosti nadobudol výlučne z vlastných prostriedkov, pričom vybavil aj spoluvlastnícky podiel 3/5, ktoré mu darovala. Na nehnuteľnosti si nerobí zo žiadneho titulu nároky, pričom prehlásenie spisuje dobrovoľne a pri plnom vedomí a úplnom zdraví a je si vedomá dôsledkov vyplývajúcich z jeho obsahu.
Podľa vyjadrenie k ohláseniu drobnej stavby Mesta Nitra zo dňa 08.09.2009 adresované P.. G. M. a manž. vyplýva, že Mesto Nitra ako stavebný úrad nemá proti uskutočneniu drobnej stavby- vodovodnej prípojky na parc. č. 3692/39, 3692/47, 7454/1, kat. úz. Párovské Háje a Nitra námietky, ktorú je stavebník povinný uskutočňovať do dvoch rokov od doručenia oznámenia k ohláseniu drobnej stavby. Podľa žiadosti P.. G. M. a manželky B. k ohláseniu drobnej stavby, bola oznámená Mestu Nitra stavba vodovodnej prípojky na parcele č. 7454/1, 3692/47, 3692/39, kat. úz. Nitra, Párovské Háje, ku ktorým má stavebník vlastnícke právo podľa LV č. 3932, 7246, pričom stavba sa bude realizovať svojpomocne.
Zo záznamu Slovenskej stavebnej inšpekcie, inšpektorát Nitra č.j. 8/2013-SSI 66/3 zo dňa 28.03.2013 vyplýva, že hlavný štátny stavebný dohľad bol vykonaný na podnet žalovaného, ktorý sa týkal realizácie vodovodnej prípojky stavebníčkou žalobkyňou v 1. rade, pričom tento bol vykonaný na stavbách vodovodná prípojka, plynová prípojka a elektrická prípojka. Vodovodná prípojka bola realizovaná na základe vyjadrenia príslušného stavebného úradu Mesta Nitra k ohláseniu drobnej stavby zo dňa 08.09.2009, podľa situačného výkresu, ktorý bol súčasťou ohlásenia, je trasa prípojky vedená zo Šúdolskej cesty cez nehnuteľnosť p.č. 3692/47 (prístupová komunikácia k rodinnému domu manželov M.), na ktorej je osadená aj vodomerná šachta a ďalej pokračuje na pozemok 3692/39, kde sa nachádza rodinný dom manželov M.. Poloha vodomernej šachty je nakreslená na začiatku nehnuteľnosti p.č. 3692/47 približne v strede jej šírky a odtiaľ vedie vodovodná prípojka mierne šikmo po ľavej polovici pozemku. V skutočnosti sa vodomerná šachta nachádza na pravej strane prístupovej komunikácie k rodinnému domu, stavebníci nepredložili overený situačný výkres, ktorý stavebný úrad pripája k oznámeniu. Elektrická prípojka zrealizovaná v roku 1993 bola povolená ako jeden zo stavebných objektov stavby rodinného domu, na ktorý vydal príslušný stavebný úrad ObÚŽP Nitra, stavebné povolenie dňa 05.04.1993 pod zn. 2951/2/92-Ing.Ká/Or, právoplatné dňa 21.05.1993, pričom elektromer sa nachádza pri oplotení prístupovej komunikácie k rodinnému domu v smere od Q. cesty na jej pravej strane a je v spoločnej skrini s elektromerom G.. W., podľa prehlásenia prítomných vedie v zemi cez nehnuteľnosť p. č. 3692/47 k rodinnému domu M., v čase výkonu HŠSD bola stavebnotechnicky dokončená a užívaná na základe kolaudačného rozhodnutia. Skutočnosť, či trasa prípojky je vedená aj cez nehnuteľnosť p.č. 3692/45 vzhľadom na možný sporný priebeh oplotenia nebola inšpekciou preverovaná. K plynovej prípojke vlastníci stavby nepredložili povolenie príslušného stavebného úradu, jedná sa o drobnú stavbu, ktorá plní doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe, ktorou je rodinný dom, podľa predloženého situačného výkresu (vyhotoveného 5/2000 G.. U. K., odborne spôsobilý inžinier) mala byť plynová prípojka napojená na plánovaný plynovod v Šúdolskej ceste, odkiaľ viedla jej trasa do plynomeru p.č. 3692/47 a potom po oplotení na konzolách na hranici nehnuteľnosti p.č. 3692/45 až k rodinnému domu manželov M.. V skutočnosti prípojka vedie od plynomeru, ktorý je osadený v spoločnej skrini s plynomerom pána W. zavesená na oplotení až k rodinnému domu manželov M.. Podľa zistených nedostatkov vodovodná prípojka bola uskutočnená v rozpore s vyjadrením k ohláseniu drobnej stavby, ktoré vydal príslušný stavebný úrad Mesto Nitra dňa 08.09.2009, ktorého súčasťou je aj situačný výkres, pripojený k ohláseniu, keďže v skutočnosti sa vodomerná šachta nachádza na pravej strane prístupovej komunikácie k rodinnému domu. Plynová prípojka bola uskutočnená bez ohlásenia stavebnému úradu, čím došlo k porušeniu § 55 ods. 2 písm. b) stavebného zákona, o prejednaní priestupku rozhodne Slovenská stavebná inšpekcia.
Krajský stavebný úrad v Nitre rozhodnutím zo dňa 20.09.2012 č. KSUNR-2012-724-005 vo veci odvolania G.. F. W., preskúmal rozhodnutie Mesta Nitra č. SP9155/2012-004-Ing. Va zo dňa 02.07.2012, ktorým bola umiestnená stavba „rodinný dom“ JUDr. B. M., bytom C. XXA tak, že zmenil výrokovú časť rozhodnutia v časti umiestnenia stavby, pričom podmienky umiestnenia stavby nahrádza novými podmienkami: 1.polohové umiestnenie RD: vo vzdialenosti 8,500 m od hranice s pozemkami p.č. 3692/73, 3692/74, k.ú. Párovské Háje, vo vzdialenosti 3,500 m od hranice s pozemkom p.č.3692/45,k.ú.
Párovské Háje (podzemná časť), vo vzdialenosti min. 22,40 m od hranice s pozemkom p.č. 3692/45,k.ú. Párovské Háje (nadzemná časť), vo vzdialenosti max. 41,834 m od hranice s pozemkom p.č. 3692/1,k.ú.Párovské Háje, vo vzdialenosti 118,22 m od hranice s pozemkom p.č. 3692/166 a s pozemkom p.č. 3692/279,k.ú. Párovské Háje, vo vzdialenosti 78,818 m od rodinného domu na pozemku parc. č. 3692/39, k.ú. Párovské Háje s tým, že sa dopĺňa nová podmienka - vo vzdialenosti 0,500 m od hranice s pozemkom p.č. 3692/45, k.ú. Párovské Háje (prístupová komunikácia). Podľa odôvodnenia rozhodnutia bolo odvolacím orgánom zistené, že odstupy stavby od hraníc pozemkov uvedené v rozhodnutí nie sú totožné s údajmi uvedenými v oznámení začatia konania, preto zmenil výrok rozhodnutia o údaje o vzdialenostiach stavby od hraníc pozemkov a najbližšej stavby uviedol do súladu so situáciou, ktorá tvorí prílohu územného rozhodnutia pre navrhovateľku. Z predložených dokladov vyplýva, že stavba sa umiestňuje na pozemkoch p.č. 3692/47, 3692/39, k.ú. Párovské Háje, avšak z dôvodu pochybností odvolateľa vo veci skutočného umiestnenia stavby, stavený úrad v podmienkach stavebného povolenia určí, že pred začatím stavby musí stavebníčka zabezpečiť vytýčenie stavby fyzickou osobou alebo právnickou osobou oprávnenou vykonávať geodetické a kartografické činnosti a autorizačné overenie vybraných geodetických a kartografických činností autorizovaným geodetom a kartografom, pričom územné rozhodnutie nezakladá právo stavať, uskutočniť stavbu možno len na základe právoplatného stavebného povolenia. Vo veci stavby „oplotenia“ umiestneného na pozemku parc. č. 3692/45,k.ú. Párovské Háje odvolací orgán uvádza, že oplotenie je drobnou stavbou a je ju možné uskutočniť na základe oznámenia stavebného úradu, že proti uskutočneniu nemá námietky, pokiaľ stavba nebola oznámená platí ust. § 88 ods. 1 stavebného zákona, podľa ktorého stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu. Dňa 07.11.2012 Mesto Nitra vydalo oznámenie o začatí stavebného konania na stavbu, pre ktorú bolo vydané samostatné územné rozhodnutie s upustením od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania pod č. SP 2055/2012-002-Ing.Va a to na základe žiadosti žalobkyne v 1. rade o stavebné povolenie stavby (novostavby) rodinného domu na parc.č. 3692/39, 3692/45, k.ú. Párovské Háje.
Zo znaleckého posudku č. 6/2016 G.. V. X. zo dňa 21.06.2016 vypracovaný vo veci 8C/47/2012 vyplýva, že oplotenie a vodovodná prípojka sa nachádzajú na parcele registra „C“ parc. č. 3692/45 zapísaná na LV č. 7162, pre kat. úz. Párovské Háje (predtým Nitra II), plocha odčlenená z parcely registra „C“ parc. č. 3692/45 oplotením vybudovanými žalobkyňou v 1. rade a jej manželom je podľa geometrického plánu č. 8C/47/2012 označená ako nová parcela - parcela registra „C“ parc. č. 3692/481 orná pôda o výmere 2335 m2, ktorá je vo vlastníctve žalovaného a v užívaní žalobkyne v 1. rade. Vodovodná prípojka nebola zakreslená v geometrickom pláne, nakoľko je možné vyhotoviť geometrický plán so zameraním napr. vodovodnej prípojky ako na zriadenie vecného bremena, na vyznačenie vecného bremena, na priznanie práva uloženia inžinierskych sietí, vo všetkých prípadoch sa priebeh uvedenej inžinierskej siete priamo zameriava, potrubie je vyhľadané hľadačkami, prípadne sa určí rozsah budúceho uloženia sietí. Inžinierske siete, kde nebolo priamo zamerané potrubie sa zakreslia v ich priebehu podľa označenia vlastníka ako neoverená os. Vodovodná prípojka žalobkyne v 1. rade bola realizovaná tzv. krtkovaním, bez výkopových prác, jej priebežný priebeh je znázornený v prílohe č. 2, v ktorom je zakreslená ešte elektrická a plynová prípojka, nachádzajúce sa tiež na parcele registra „C“ parc. č. 3692/45 (nová parcela registra „C“ parc.č. 3692/481).
Podľa výpisu LV č. 3932, kat. úz. Nitra je žalobkyňa v 1. rade vedená ako výlučná vlastníčka nehnuteľnosti a to pozemkov parcely registra „C“ parc. č. 7454/7 zastavané plochy a nádvorie o výmere 9 m2, titul nadobudnutia RI 1888/92-507/92, zrušenie BSM, 15C/28/05-13, Darovacia zmluva V 3019/15-1833/15.
Podľa výpisu LV č. 9012 kat. úz. Párovské Háje je žalobkyňa v 1. rade vedená ako výlučná vlastníčka nehnuteľnosti a to pozemkov parcely registra „C“ parc. č. 3692/39 orná pôda o výmere 2355 m2, parc. č. 3692/47 ostatné plochy o výmere 296 m2, parc. č. 3692/81 orná pôda o výmere 606 m2, parc. č. 3692/279 zastavané plochy a nádvoria o výmere 99 m2, parc. č. 3692/331 orná pôda o výmere 260 m2, parc. č. 3692/332 orná pôda o výmere 221 m2, parc. č. 3692/333 orná pôda o výmere 224 m2, parc. č. 3692/334 orná pôda o výmere 224 m2, parc. č. 3692/335 orná pôda o výmere 224 m2, parc. č. 3692/336 orná pôda o výmere 224 m2, parc. č. 3692/337 orná pôda o výmere 224 m2, parc. č. 3692/338 orná pôda o výmere 224 m2, parc. č. 3692/339 orná pôda o výmere 1186 m2, parc. č. 3692/340 orná pôda o výmere 224m2, parc. č. 3692/341 orná pôda o výmere 224 m2, parc. č. 3692/342 orná pôda o výmere 192 m2, parc. č. 3692/413 ostatné plochy o výmere 338 m2, parc. č. 3692/414 ostatné plochy o výmere
688 m2, parc. č. 3692/418 orná pôda o výmere 2414 m2, parc. č. 3692/19 orná pôda o výmere 1387 m2, parc.č. 3692/420 orná pôda o výmere 1387 m2. Titul nadobudnutia kúpna zmluva V 2425/15-214/15, RI 3248/92-21/93, RI 1888/92-19/92, V 456/96-75/96, Zrušenie BSM 15C/28/05-13, darovacia zmluva V 3019/15-243/15.
Podľa LV č. 7162, kat. úz. Párovské Háje je žalovaný vedený ako výlučný vlastník nehnuteľnosti a to pozemkov parcely registra „C“ parc. č. 3692/45 orná pôda o výmere 12026 m2, parc. č. 3692/253 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 281 m2, parc. č. 3692/273 orná pôda o výmere 1097 m2 a stavby : rodinného domu súp. č. 716 postavený na parc. č. 3692/253, titul nadobudnutia V 2726/96-158/96, V 234/2000-V16/2000, žiadosť Z 387/05-06/05, Dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva V 2348/07-79/07.
Predmetom konania vedeného pod sp. zn. 8C/47/2012 je žaloba G.. F. W. proti žalovaným:X/JUDr. B. M., X/F. M. (právna nástupkyňa pôvodného žalovaného v 2. rade P.. G. M., zomr. XX.XX.XXXX), ktorou sa domáha odstránenia stavieb - oplotenia pozemku a vodovodnej prípojky vybudovaných na parc. č. 3692/45, zapísanej na LV č. 7162, kat. úz. Párovské Háje, ktorý je vo vlastníctve žalobcu. Konanie bolo uznesením Okresného súdu zo dňa 29.01.2020 sp. zn. 8C/47/2012-424 prerušené do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 7C/146/2017, ktoré rozhodnutie v čase rozhodnutia súdu v tejto veci nebolo ešte právoplatné.
Predmetom konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 17C/90/2019 je žaloba U.. B. D., rod. H. proti žalovanému G.. F. W., ktorou sa domáha určenia, že je spoluvlastníčkou nehnuteľného majetku nachádzajúceho sa v k. ú. Nitra, zapísaný na LV č. 4162 ako parc. č. 7454/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 137 m2, v podiele 3/8 - iny k celku, ktorý podiel predstavuje výmeru 51,38 m2, a nehnuteľného majetku nachádzajúceho sa v kat. úz. Párovské Háje, zapísaného na LV č. 7162 ako parc. č. 3692/45 - orná pôda o výmere 12 026 m2 v podiele 3/8-iny k celku, ktorý podiel predstavuje výmeru 4509,75 m2 a parc. č. 3692/253 zastavané plochy a nádvorie o výmere 281 m2 v podiele 3/8 - iny k celku, ktorý podiel predstavuje výmeru 105,38 m2. Z odôvodnenia žaloby vyplýva, že predmetný pozemok nadobudli strany sporu tak, že matka žalobkyne na ich požiadanie, oslovila príbuzného vlastníka a sprostredkovala stretnutie s vlastníkom pozemku a dohodli sa na kúpe, pričom asi dva roky na to, žalovaný dal urobiť vytyčovací plán, v ktorom bolo zistené, že hranica medzi pozemkom a parc. č. 3692/45, ktorý nadobudli a pozemkom jej rodičov je posunutá do sporného pozemku, ktorý kúpili. O tejto situácii žalovaný informoval jej rodičov počas vianočných sviatkov, pričom matka to chcela riešiť a žalovaný povedal, že nič sa vysporiadavať nebude, že to aj tak zostane v rodine. Tým žalovaný akceptoval užívací stav jej rodičmi. Keďže vzťahy medzi stranami sporu sa zhoršili, jeho psychický nátlak sa vystupňoval do takej miery, že svoj podiel 3/8 - iny k predmetným pozemkom, previedla darovacou zmluvou na žalovaného, ktorú sama spísala a za žalovaného aj podpísala. Jeho podpis sa počas manželstva naučila a využila to pri podpise darovacej zmluvy. V danom prípade ide o neplatnú darovaciu zmluvu, a preto žalovaný nikdy nenadobudol jej podiel 3/8 k sporným nehnuteľnostiam. Predmetné konanie v čase rozhodnutia súdu v tejto veci bolo v štádiu zaplatenia súdneho poplatku z podanej žaloby.
Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 129 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.
Podľa § 130 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby. Oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však nenahrádzajú.
Podľa § 134 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto
nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( § 125). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
Ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania základnými predpokladmi vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej doby.
Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t.j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva veci, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý dôvod (titutlu putativus), teda , ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok, a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Tvrdenie držiteľa, že mu vec patrí, a že s ňou nakladá ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné. Dobrá viera ako predpoklad oprávnenej držby je presvedčením nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si ako vlastník (nie ako užívateľ) prisvojuje určitú vec, iba samotná držba k vydržaniu nestačí, Okolnosti, ktoré svedčenia o existencii dobrej viery, sú okolnosti týkajúce sa aj právneho dôvodu nadobudnutia (titulu), teda ide o okolnosti svedčiace o poctivosti tohto nadobúdacieho titulu. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí, musí súd posudzovať nielen zo subjektívnych predstáv držiteľa, ale z objektívnych hľadísk viažucich sa k právnemu dôvodu (titulu), z ktorého odvodzuje vznik práva.
Podľa § 164 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“ ) ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktoré môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
Podľa § 79 CSP na návrh žalobcu môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší subjekt. Súhlas toho, kto má takto do konania pristúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane žalobcu.
27. Vzhľadom na to, že žalobkyňa v 1. rade navrhla prerušiť toto konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Nitra sp. zn. 17C/90/2019 a súčasne navrhla pripustiť do konania na stranu žalovaného JUDr. B. D., rod. H., súd sa ako s predbežnými otázkami zaoberal predmetnými návrhy žalobkyne v 1. rade. Súd poukazuje na to, že predmetom sporu 17C/90/2019 je žaloba žalobkyne JUDr. B. D. proti žalovanému Ing. F. W., ktorou sa domáha určenia, že je spoluvlastníčkou nehnuteľného majetku nachádzajúceho sa v k. ú. Nitra, zapísaný na LV č. 4162 ako parc. č. 7454/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 137 m2, v podiele 3/8 - iny k celku, ktorý podiel predstavuje výmeru
51,38 m2, a nehnuteľného majetku nachádzajúceho sa v kat. úz. Párovské Háje, zapísaného na LV č. 7162 ako parc. č. 3692/45 - orná pôda o výmere 12 026 m2 v podiele 3/8-iny k celku, ktorý podiel predstavuje výmeru 4509,75 m2 a parc. č. 3692/253 zastavané plochy a nádvorie o výmere 281 m2 v podiele 3/8 - iny k celku, ktorý podiel predstavuje výmeru 105,38 m2. Civilný sporový poriadok rozlišuje medzi obligatórnym a fakultatívnym prerušením konania. Obligatórne prerušenie konania je upravené v ustanovení § 162 CSP a osobitný prípad obligatórneho prerušenia konania v ustanoveniach § 163 a § 445 CSP. Fakultatívne prerušenie konania je upravené v ustanovení § 164 CSP. Ohľadom fakultatívneho rozhodnutia o prerušení konania podľa § 164 CSP je potrebné uviesť, že na rozdiel od obligatórneho prerušenia podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP tu ide o otázky, ktoré by súd mohol sám vyriešiť ako prejudiciálne. Je však na vôli súdu, či tak urobí alebo či počká na vyriešenie otázky v súdnom alebo správnom konaní, ak takéto konanie už prebieha, alebo môže dať na takéto konanie aj sám podnet a následne konanie preruší. Prerušenie má dva zásadné účinky, a to, že sa nevykonávajú procesné úkony (to však neznamená, že by späťvzatie žaloby nebolo prípustné) a tie procesné lehoty, ktoré už začali plynúť, sa prerušujú. Ak odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, súd pokračuje v konaní aj bez návrhu, pričom ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova. Súd posudzujúc návrh žalobkyne v 1. rade na prerušenie konania nevzhliadol za hospodárne prerušiť tohto konanie do skončenia konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 17C/90/2019, keďže predmetom konania je posudzovanie otázky vlastníckeho práva v rozsahu požadovaného spoluvlastníckeho podielu U.. B. D., rod. H., v ktorom konaní je predmetom skúmania darovacia zmluva zo dňa 20.01.2000 a v nadväznosti na to vlastnícke právo U.. B. D. v tomto konaní. Súd dodáva, že predmetom tohto konania, po pripustení zmeny žaloby, je určenie vlastníckeho práva žalobkyne v 1. rade k spornému pozemku v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1 a určenie, že v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1 sporný pozemok patrí do dedičstva po manželovi žalobkyne v 1. rade P.. G. M., a to na tom skutkovom základe, že spornú nehnuteľnosť mali nadobudnúť vydržaním. Z uvedených dôvodov súd nepovažoval za hospodárne prerušovať toto konanie, keďže výsledok konania vedeného pod sp. zn. 17C/90/2019, v ktorom súd posudzuje darovaciu zmluvu a nadväznosti na to vlastnícke právo U.. B. D., nemá vplyv na výsledok tohto konania, v ktorom súd posudzuje splnenie zákonných podmienok žalobkyne v 1. rade a jej nebohého manžela P.. G. M. pre nadobudnutie ich vlastnícke práva k spornému pozemku vydržaním, a preto návrh žalobkyne v 1. rade na prerušenie konania a pristúpenie U.. B. D., rod. H. do konania na stranu žalovaného zamietol. Zameranie sa žalobkyne v 1. rade na spochybnenie či popretie vlastníckeho práva žalovaného, resp. popieranie vlastníckeho práva žalovaného sa súdu javí byť ako nepodstatné a pre určenie vlastníckeho práva žalobkyne v 1. rade k spornému pozemku v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1 a určenie že sporná nehnuteľnosť v rozsahu 1 patrí do dedičstva po poručiteľovi G. M., v tomto spore za nadbytočné, ktoré nemôže žalobkyniam priniesť úspech. Kladné rozhodnutie o určení vlastníctva k nehnuteľnosti bolo možné dosiahnuť len na základe preukázania doložených právne významných skutočností na strane žalobkýň, nie popretím vlastníctva protistrany.
28. Predmetom tohto sporu je žaloba žalobcov, ktorou sa domáhajú, po pripustení zmeny žaloby súdom uznesením vyhlásenom na pojednávaní dňa 22.03.2019, domáhajú určenia, že žalobkyňa v 1. rade je vlastníčkou nehnuteľného majetku nachádzajúceho sa v k. ú. Párovské Háje tak ako je tento vyznačený na GP č. 8C/47/2012 vypracovaný G.. V. X. zo dňa 20.06.2016 ako parc. č. 3692/481 - orná pôda o výmere 2335 m2, v podiele 1-ica a súčasne určenia, že nehnuteľný majetok nachádzajúceho sa v k. ú. Párovské Háje ako parcela č. 3692/481 orná pôda o výmere 2335 m2, tak ako je tento vyznačený v GP č. 8C/47/2012 vypracovaný G.. V. X. zo dňa 20.06.2016 patrí do dedičstva po zomrelom P.. G. M., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. XXXX/XXA, A. v podiele 1- ica k celku, pričom určenia vlastníckeho práva sa domáhajú titulom vydržania sporného pozemku žalobkyňou v 1. rade a pôvodným žalobcom v 2. rade P.. G. M., ktorý v priebehu konania zomrel, preto súd rozhodol o pokračovaní v konaní s jeho právnymi nástupcami a to žalobkyňou v 1. rade a P.. F. M., a to s poukazom na ust. § 132 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka majúc za to, že žalobkyňa v 1. rade spolu s jej manželom spornú časť pozemku od roku 1992, od kedy bolo urobené oplotenie urobené, riadne a nerušene užívali, pričom ju užívali od počiatku až doteraz tak ako to je, preto sa žalobkyňa v 1. rade považuje za vlastníka sporného pozemku, pričom žalovaný sa mal vyjadriť, že vzniknutú situáciu spojenú s tým, že mu mali zobrať časť pozemku, nebudú riešiť, keďže to zostane v rodine. Súd sa ako prednostnou otázkou zaoberal tým, či žalobcovia v konaní preukázali naliehavý právny záujem na požadovaním určení. Právny záujem, ktorý je podmienok procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c) CSP musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený ) procesný nástroj ochrany práva žalobcov, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či zbytočne
nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne alebo iné konania. Súdna prax sa ustálila na názore, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Tento právny záver zaujal Najvyšší súd SR napríklad v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 56/2003 publikovaného v časopise zo Súdnej praxe pod č. 48/2004, v ktorom uviedol, že ak je žalovaný zapísaný ako vlastník spornej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností, žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva. So zreteľom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobkyne v konaní preukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva, keďže v dôsledku vyhovujúceho rozsudku by bolo možné zapísať vlastnícke právo žalobkyne v 1. rade k spornému pozemku na list vlastníctva v katastri nehnuteľnosti a rozsudkom, ktorým sa vyhovie žalobcom, že sporný pozemok patrí do dedičstva po nebohom P.. G. M., je podkladom pre prejednanie predmetnej nehnuteľnosti v danom rozsahu spoluvlastníckeho podielu v opätovnom dedičskom konaní o novoobjavenom majetku po poručiteľovi MUDr. G. M., ktorý zomrel v priebehu konania. Predmetná určovacia žaloba v časti určenia, že sporná nehnuteľnosť patrí do dedičstva v rozsahu 1 rieši vzťah medzi žalovaným a tretími osobami, žalobkyňami ako dedičmi po neb. P.. G. M., a preto žalobkyne majú naliehavý právny záujem na určení, aký majetok patrí do dedičstva po zomrelom, pretože bez tohto určenia by neprebehlo dedičské konanie a nemohli byť nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v danom rozsahu spoluvlastníckeho podielu. Bez takéhoto určenia sa dedičia nemôžu domáhať určenia, že sú vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi predmetného spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam. Preto pokiaľ je žalovaný v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník, majú žalobcovia naliehavý právny záujem na určení, že tieto nehnuteľnosti, resp. spoluvlastnícke podiel patria do vlastníctva ich predchodcu neb. MUDr. G. M.. V danom prípade na podklade rozhodnutia súdu o požadovanom určení sa vykoná dedičské konanie a rozhodnutie vydané v rámci dedičského konania môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností.
29. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobkyne v konaní neuniesli dôkazné bremeno z hľadiska preukázania všetkých zákonných podmienok pre určenie vlastníctva žalobkyne v 1. rade a jej neb. manžela P.. G. M. vydržaním podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu žalobkyňa v 1. rade a jej neb. manžel P.. G. M. so zreteľom na všetky skutočnosti nemohli byť dobromyseľní o tom, že im sporná nehnuteľnosť patrí, teda, že sú oprávnenými držiteľmi. Súd dodáva, že predpokladom úspešnosti žaloby na určenie vlastníckeho práva vydržaním, je preukázanie splnenia zákonom požadovaných predpokladov, a to musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, držba musí byť oprávnená, držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom stanovenej doby. V tomto prípade predpoklad týkajúci sa oprávnenosti držby na strane žalobkyne v 1. rade a jej nebohého manžela splnený nebol. Okolnosti, z ktorých možno usudzovať dobromyseľnosť, musí v spore preukázať držiteľ, t.j. v tomto prípade žalobkyňa v 1. rade. Je potrebné súhlasiť s tým, že pri vyhotovení oplotenia, bez ohľadu na to, kto im ho realizoval, si mali žalobkyňa v 1. rade a jej manžel vytýčiť hranice svojho pozemku, čo je prenesenie súradníc z katastrálnej dokumentácie autorizovanou osobou (geodetom) na tvar miesta, pričom vytýčením hraníc sa nemenia a ani nezakladajú právne vzťahy k dotknutým pozemkom. Žalobkyňa v 1. rade pritom nevedela uviesť kto dal p. P.ovi podklady, nevedela uviesť, ako dlho realizoval stavbu ohrady p. P., či túto stavbu realizoval na jeden alebo viackrát. Potvrdila počas obhliadky na mieste samom, že sa tým nezaoberala, absolútne ju nenapadlo pozerať a odmeriavať pozemok. X. p. P. vo výpovedi na pojednávaní dňa 29.05.2019 uviedol, že keď prišli na pozemok bol tam geodet, ktorý mu mal ukázať geometrický plán, ako je to vytýčené, podľa toho dávali stĺpy a pletivo, s ktorým geodetom to mali prejsť a bolo to v poriadku, odišli. Súd dodáva, že napriek tomu, že svedok P. sa nevedel vyjadriť k tomu, kedy bola stavba ohrady realizovaná, nevedel sa vyjadriť k tomu kto bol geodet, vedel sa jednoznačne vyjadriť k tomu, že po príchode na pozemok bol prítomný geodet, ktorý mu mal ukázať geometrický plán. Naviac svedok P. vypovedal, že nevie uviesť, kedy bola stavba oplotenia na pozemku žalobkyne v 1. rade realizovaná, ale uviedol, že keby to bolo v zime realizované tak by si to pamätal, pretože by ťažšie kopali jamy, zem by bola zamrznutá. Podľa tvrdenia žalobkyne v 1. rade oplotenie bolo vybudované prostredníctvom firmy pána P. začiatkom novembra 1992. S ohľadom na uvedené okolnosti sa súdu javí výpoveď svedka U. P. ako nedôveryhodná, pretože ak podľa tvrdenia žalobkyne v 1. rade bolo oplotenie realizované v novembri 1992, uvedené nebolo potvrdené výpoveďou svedka P., ktorý sa sám vyjadril, že ak by to bolo v zime, uvedené by si pamätal. Vzhľadom na mesiac realizovania výstavby oplotenia tvrdeného žalobkyňou v mesiaci november 1992, je tak zrejmé, že svedok by si uvedené obdobie realizovania oplotenia vzhľadom na jeho samotné vyjadrenie, že ak by to bolo v zime, mal pamätať, avšak to či to bolo v lete, na jeseň v zime nevedel uviesť, pričom si pamätal udalosti na pozemku žalobkyne v 1. rade a najmä to, že geodet tam mal
byť prítomný a mal mu ukázať geometrická plán a aj s geodetom po vybudovaní plotu to malo byť overované, či je to správne oplotené. Podľa názoru súdu bolo predovšetkým v záujme žalobkyne v 1. rade a jej manžela aby postupovali pri vytýčení pozemku a stavbe oplotenia s náležitou opatrnosťou, pričom argumentácia žalobkyne v 1. rade o tom, že nevie kde sa stala chyba neobstojí. Žalobkyňa v 1. rade pritom vykonáva profesiu advokátky, a preto s ohľadom na jej vzdelanie a odborné znalosti mala a mohla vidieť odklon popri prístupovej ceste na jej pozemok a to tak voľným okom ako aj porovnaním s vyhotovenými geometrickými plánmi, prípadne s katastrálnymi mapami. Naviac žalobkyňa v 1. rade ako advokátka vyhotovovala kúpnu zmluvu zo dňa 19.08.1992, kúpnu zmluvu zo dňa 07.10.1992, pričom bola aj zmluvnou stranou zámennej zmluvy zo dňa 15.12.1992, preto jej právny a užívací stav predmetných nehnuteľností musel byť dostatočne známy. Na spornú nehnuteľnosť boli vypracované dva geometrické plány a to geometrický plán Ing. O. zo dňa 01.06.1992 (č.l. 14 spisu) a geometrický plán Ing. Q. zo dňa 16.09.2012 (č.l. 20 spisu), z ktorých jednoznačne vyplýva, že prístupová cesta k nehnuteľnostiam žalobkyne v 1. rade je zakreslená tak, že jej pravá strana tvorí hranicu medzi touto cestou a pozemkami žalovaného. Z obhliadky a vyhotovenej fotodokumentácie bolo podľa názoru súdu preukázané, že oplotenie žalobkyne v 1. rade sa odkláňa od hranice tejto cesty a je to rozpoznateľné aj voľným okom. Žalobkyňa v 1. rade a jej manžel mali možnosť aj bez špeciálnej odbornej spôsobilosti vidieť, že plot nie je osadený na hranici jej pozemkov. Argumentácia žalobkyne v 1. rade, že nevie, kde sa stala chyba, pričom pri oplocovaní neboli prítomností, neobstojí. Rovnako tak za nedôvodnú považoval aj argumentáciu žalobkyne v 1. rade o necharakteristickom tvare sporného pozemku, čo nebolo preukázané v konaní ani vykonanou obhliadkou na mieste samom. Súd má za to, že v danom prípade neboli od počiatku dobromyseľní, pretože pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno od nich požadovať, mali alebo mohli mať pochybnosti o existencie ich vlastníckeho práva k spornej časti pozemku. V tomto smere nejde o výmeru v rozsahu niekoľkých metrov, ale o výmeru 2 335 m2 v rozsahu ktorej je zasiahnuté do pozemku žalovaného. Súd aj vykonanou obhliadkou mal za preukázané, že nejde o zanedbateľnú výmeru, ale o výmeru veľkého rozsahu. Rovnako tak z geometrického plánu G.. V. X. č. 6/2016 (č.l. 59 spisu) jednoznačne vyplýva, že prístupová cesta k nehnuteľnostiam žalobkyne v 1. rade tvorí parcela č. 3692/47 a jej pravá strana tvorí hranicu s pozemkom žalovaného, z čoho je zrejmé aj to v akom rozsahu je zasiahnuté do vlastníctva žalovaného, čo je vyznačené v geometrickom pláne červenou farbou. Aj keď žalobkyňa v 1. rade a jej manžel sporný pozemok užívali, avšak nad všetky pochybnosti nebolo v konaní preukázané, že ho užívali ako vlastníci. S prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania nemohla byť žalobkyňa v 1. rade a jej manžel P.. G. M. objektívne presvedčení o tom, že sporný pozemok im patrí. Súd dodáva, že ani dlhodobé užívanie sporného pozemku žalobkyňou v 1. rade a jej manželom nemožno považovať za dobromyseľnú a oprávnenú držbu, ktorá by spĺňala podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Žalobkyňa v 1. rade a jej manžel P.. G. M. tak nemohli spornú nehnuteľnosť nadobudnúť titulom vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka. Nemožno hovoriť ani o ospravedlniteľnom omyle, pretože sa vyžaduje aby postupovali s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú bolo možné so zreteľom na okolnosti prípadu od nich požadovať. Žalobkyňa v 1. rade a jej manžel neb. P.. G. M. sa tak nikdy nestali vlastníkmi a ani neboli dobromyseľnými držiteľmi sporného pozemku. Naviac tvrdenie žalobkyne v 1. rade, že sa chcela so žalovaným dohodnúť a to buď že sporný pozemok odkúpia alebo dôjde k zámene, avšak tento to odmietol, je v rozpore s tvrdeniami žalobkyne v 1. rade v konaní 8C/47/2012, v ktorom to bol práve žalovaný v postavení žalobcu, ktorý prejavil záujem sa dohodnúť, avšak bola to žalobkyňa v 1. rade v konaní 8C/47/2012 vystupujúca v postavení žalovanej, ktorá odmietla akúkoľvek formu dohody na vyriešenie vzniknutého stavu. Rovnako tak neobstojí tvrdenie žalobkyne v 1. rade, že v polovici novembra 1992 Slovenské elektrárne umožnili napojenie na existujúcu transformačnú stanicu vzdialenú cca 500 od stavby domu, bola vypracovaná projektová dokumentácia - mali na to dva dni (sobotu a nedeľu) aby vykopali popri hlavnej komunikácii jarok do ktorého umiestnili elektrický kábel, ktorý viedol na ich pozemok, kde bola osadená skriňa na meranie odberu elektrickej energie a následne tento kábel viedol cca 200 m až k domu, v tej istej ryhe, ktorú vykopali pre tento účel, je umiestnený aj kábel slaboprúdu, ktorý zabezpečuje telefón a internet, ktoré tvrdenie je v rozpore so záznamom Slovenskej stavebnej inšpekcie zo dňa 28.03.2013, v ktorom sa okrem iného uvádza, že elektrická prípojka realizovaná v roku 1993 a bola povolená ako jeden zo stavebných objektov stavby RD na ktorý vydal stavebný úrad dňa 05.04.1993 stavebné povolenie. Ďalej tvrdenie žalobkyne v 1.rade, že v roku 2003 plynárne udelili výnimku, kedy potrubie môže byť vedené na oplotení cca 250 m, tam sa zapustilo potrubie do zeme a k domu prechádza cca 30 m už osadené v zem, je v rozpore so zisteniami v zázname Slovenskej stavebnej inšpekcie zo dňa 28.03.2013, podľa ktorého sa žalobkyňa v 1. rade ako účastníčka stavby nepredložila povolenie príslušného stavebného úradu na plynovú prípojku, ide o drobnú stavbu, poľa predloženého situačného výkresu Ing. K., mala byť plynová prípojka napojená na plánovaný plynovod v Šúdolskej ceste, odkiaľ viedla jej trasa do plynomeru a potom
po oplotení po konzolách na hranici nehnuteľnosti parc. č. 3692/45 až k rodinnému domu manželov M., v skutočnosti vedie od plynomeru, ktorý je osadený v spoločnej skrini s plynomerom žalovaného, zavesená na oplotení k rodinnému domu žalobkyne v 1 .rade. Žalobkyňa v 1. rade na obhliadke na miestom tvrdila, že spolu so stavebným povolením, sa povolilo ohradiť pozemok, čo má preukazovať stavebné povolenie, ktoré nepredložila do konania. Z doloženého stavebného povolenia č. 2951/2/92- Ing.Ká/Or zo dňa 05.04.1993, právoplatné dňa 21.05.1993, ktorým bolo Obvodným úradom životného prostredia oddelenie územného rozvoja a štátnej stavebnej správy udelené povolenie pre MUDr. M. G. a manželka U.. B. M. sa týkalo stavby rodinného domu na pozemku parc. č. 3692/39 na umiestnenej ktorej bolo vydané územné rozhodnutie dňa 25.02.1993 pozostávajúci z kuchyne, haly, 5 izieb, o zastavanej ploche 155 2m bytovej ploche 122 m2, inštalácií ÚK,ZŤ,EL, žumpy, kanalizačnej prípojky k žumpe, vodovodnej prípojky, elektrickej prípojky s tým, že stavba bude uskutočnená podľa dokumentácie overenej v stavebnom konaní, ktorá je súčasťou tohto stavebného povolenia, zmeny nesmú byť urobené bez predchádzajúceho povolenia stavebného úradu, stavebník zabezpečí vytýčenie priestorovej polohy stavby podľa rozhodnutia o umiestnení stavby orgánmi katastrálneho orgánu, odborný dozor bude vykonávať G.. U. Q.. V tomto prípade predmetné stavebné povolenie sa netýka aj povolenia na výstavbu oplotenia.
30. Naviac podľa názoru súdu nebola splnená podmienka dobromyseľnosti po celú 10 ročnú dobu, ak by bola aj v konaní preukázaná dobrá viera žalobkyne v 1. rade a jej manžela, čo preukázané v konaní nebolo, tak k jej zániku došlo momentom, kedy boli ako držitelia oboznámení žalovaným so skutočnosťami o tom, že zasahujú do jeho pozemku. V konaní bolo preukázané, že na Vianoce mal žalovaný predostrieť túto tému žalobkyni v 1. rade s tým, že aj s ohľadom na výpoveď svedkyne JUDr. D., C. a tvrdenia samotnej žalobkyne v 1. rade išlo o Vianoce roku 1999, týmto momentom nastala u žalobkyne v 1. rade a jej manžela skutočnosť, ktorá bola spôsobilá vyvolať ich pochybnosti o vlastníctve spornej nehnuteľnosti. Od tohto momentu vedela žalobkyňa v 1. rade a jej manžel MUDr. G. M., resp. mali vedomosť o tom, že sporný pozemok im nepatrí ale patrí žalovanému. Na tomto základe bolo možné konštatovať, že žalobkyňa v 1. rade a jej manžel pozemok užívali vediac o vlastníctve pozemku žalovaného a zároveň vediac o tom, že spornú časť pozemku nevlastnia. Žalovaný ako vlastník pozemku mohol kedykoľvek vyzvať na vypratanie pozemku, resp. odstránenie neoprávnených stavieb - oplotenia pozemku a vodovodnej prípojky vybudovaných na parc. č, 3692/45, zapísanej na LV č. 7162, kat. úz. Párovské Háje, ktorá je jeho vlastníctvom, k čomu došlo podaním žaloby na Okresnom súde Nitra dňa 21.09.2012, ktoré konanie je vedené pod sp. zn. 8C/47/2012-424, ktoré bolo uznesením zo dňa 21.09.2020 prerušené do právoplatného skončenia tohto konania vedeného pod sp. zn. 7C/146/2017.
31. Keďže nebola splnená jedna zo základných podmienok vydržania, a to dobrá viera držiteľa - žalobkyne v 1. rade a jej manžela MUDr. G. M., že vec im patrí, pričom vždy je potrebné túto dobrú vieru hodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska, t.j. z hľadiska osobného presvedčenia samotného držiteľa veci, pričom u žalobkyne v 1. rade a jej manžela museli byť jednoznačne pochybnosti o tom, že im vec ktorú fakticky ovládli aj patrí, a rovnako tak nebola splnená ani podmienka dobromyseľnosti po celú 10 ročnú dobu, súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.
32. Zameranie sa žalobkyne v 1. rade na spochybnenie či popretie vlastníckeho práva žalovaného súd posúdil ako nepodstatné a pre určenie vlastníckeho práva žalobkyne v 1. rade a jej manžela v tomto spore za nadbytočné, ktoré žalobcom nemôže priniesť úspech. Kladné rozhodnutie o určení vlastníctva k nehnuteľnosti bolo možné dosiahnuť len na základe preukázania doložených právne významných skutočností na strane žalobcov, nie popretím vlastníctva protistrany. Iba ak by žalobcovia preukázali, že im svedčí nadobúdací titul (nieže nadobúdací titul nesvedčí žalovanému) a že na ich strane sú splnené všetky zákonom požadované podmienky z hľadiska nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, a to najmä predpoklad týkajúci sa oprávnenosti držby na strane žalobkyne v 1. rade a jej manžela a podmienka dobromyseľnosti po celú 10 ročnú dobu, ktoré splnené neboli, bolo by možné vyhovieť žalobe žalobcov. Z uvedených dôvodov súd zamietol návrh žalobkyne v 1. rade na prerušenie konania ako aj návrh na pristúpenie JUDr. B. D. do konania na strane žalovaného ako nedôvodné.
33. Súd dodáva, že základnou povinnosťou žalobcu v civilnom súdnom konaní je povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť. Žalobca je nielen povinný tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých svoj nárok odvodzuje a ktoré sú určené obsahom hmotnoprávnej normy, ale je zároveň povinný označiť a predložiť súdu dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení. Treba zdôrazniť, že obsah dôkaznej povinnosti, ako povinnosti označiť a predložiť dôkazy, nie je totožný s pojmom dôkazného bremena. Dôkazné
bremeno predstavuje súhrn pravidiel umožňujúcich súdu rozhodnúť vo veci, ak nastane stav tzv. objektívnej neistoty nazývaný aj „non liquet“ („nie je jasné“), ktorý nedovoľuje súdu rozhodnúť v súlade s hmotnoprávnym stavom, pretože výsledky vykonaného dokazovania nedávajú súdu podklad pre prijatie záveru či už o pravdivosti alebo nepravdivosti tvrdení strany sporu, prípadne je tento stav dôsledkom nepredloženia dôkazov alebo situáciou, kedy sa strana sporu dostáva do dôkaznej núdze . Ide v podstate o procesnú zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech (Macur U., Dukazní břemeno v civilním soudním řízení, 1.vydání, Brno, Masarykova Univerzita v Brňe, 1995). Pokiaľ ale súd na základe vykonaných dôkazov zistí skutkový stav a v rámci voľnej úvahy dospeje k záveru o pravdivosti alebo nepravdivosti tvrdení strany v spore, rozhodne vo veci samej na základe zisteného skutkového stavu, t.j. neuplatnia sa pravidlá dôkazného bremena. Dôsledky neunesenia dôkazného bremena vyplývajú zo samotného rozdelenia dôkazného bremena medzi stranami v spore, ktoré vychádza z teórie preukazovania skutočností právo zakladajúcich. Každá strana tvrdí a dokazuje tie skutkové okolnosti, z ktorých jej právo vyplýva a protistrana naopak tvrdí a dokazuje skutočnosti, ktoré toto právo vylučujú alebo zabraňujú jeho uplatniteľnosti. Dôsledky neunesenia dôkazného bremena sa potom riadia jednoduchým pravidlom neúspechu v spore stíhajúcim tú stranu, ktorá bola zodpovedná za preukázanie práva v jej prospech. Pokiaľ teda žalobca v konaní nepreukáže pravdivosť ale ani nepravdivosť skutočností svedčiacich o existencii jeho hmotnoprávneho nároku, súd nemôže rozhodnúť na základe ľubovôle, ale len cestou aplikácie princípov dôkazného bremena, t.j. žalobu zamietne pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom. Ako už bolo uvedené, nie je povinnosťou žalovaného tvrdiť ani dokazovať skutočnosti, z ktorých žalobca svoje právo odvodzuje, t.j. nezaťažuje ho v tomto smere dôkazné bremeno, a preto mu neunesenie dôkazného bremena žalobcom nemôže byť na ujmu. Zákon stranám sporu ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti, potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Tak v spore o určenie vlastníckeho práva má žalobca bremena tvrdenia, že je vlastníkom veci a z akých skutočností svoje vlastníctvo vyvodzuje. Z tohto bremena tvrdenia potom pre žalobcu vyplýva bremeno dôkazné, a to preukázať existenciu nadobúdacieho titulu, resp. skutočností spôsobilých založiť takýto nadobúdací titul. A tieto skutočnosti budú preukázané, žalobca uniesol ako bremeno tvrdenia, tak i dôkazné bremeno. Pokiaľ sa žalovaný bráni proti žalobe tvrdením svojho vlastníckeho práva, musí tvrdiť svoj nadobúdací titul a o svojom tvrdení ponúknuť dôkazy. Ide o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi stranami sporu v konaní v závislosti na to, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti strán sporu. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Na základe uvedených teoretických úvah je potom nutné uzavrieť, že žalobu žalobkýň treba pre neunesenie dôkazného bremena o tom, že žalobkyňa v 1. rade a jej nebohý manžel nadobudli vlastnícke právo k spornému pozemku vydržaním zamietnuť.
34. Vo vzťahu k argumentácii sporových strán súd uvádza, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty (k tomu ÚS SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09).
35. Pre vyššie uvedené dôvody súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
36. Pokiaľ išlo o ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, tieto súd zamietol. V prípade návrhu žalovaného na výsluch svedka G.. Y. O., tento súd zamietol z dôvodu, že podľa lekárskeho nálezu P.. U. P. zo dňa 09.08.2019 zdravotný stav G.. Y. O. a vývoj ochorenia mu neumožňuje zúčastniť sa súdneho pojednávania, stav je trvalý, prognóza neistá, jeho psychický a fyzický stav mu neumožňuje vykonávať právne úkony. Pokiaľ išlo o návrh na výsluch svedka H. Y., tento súd zamietol z dôvodu, že žalobkyňa v 1. rade, ktorá navrhla výsluch tohto svedka, na jeho výsluchu v konaní netrvala a nežiadala vykonať tento dôkaz. Žalobkyňa v 1. rade v podaní zo dňa 14.02.2019 navrhla vykonať výsluch svedkov G.. L. a G.. P., pričom na pojednávaní dňa 22.03.2019 uviedla prostredníctvom jej zástupcu, že oznámi kontaktné údaje v lehote 10 dní na uvedených svedkov, rovnako tak na pojednávaní dňa 29.05.2019 uviedla, že v dodatočnej lehote 10 dní oznámi adresy svedkov G.. L. P., napriek tomu, že sa zaviazala v uvedenej
lehote oznámiť kontaktné údaje na svedkov, tak neurobila a neurobila tak ani dodatočne, preto súd návrh na výsluch uvedených svedkov zamietol. Naviac súd dodáva, že výsluch uvedených svedkov s ohľadom na zistený skutkový stav nepovažoval už za potrebný.
37. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, priznal voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku do výroku I. a II. odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozsudku do výroku III. a IV. možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Nitra písomne. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP . odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.