Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Cob-75-2019.pdf
PDF · 95.41 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/75/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému V. Š.T., G.. XX.X.XXXX, U. A., Za I. XX, XXX XX O., o zaplatenie 67,91 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, č.k. 36Cb/161/2017-73 zo dňa 29. októbra 2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok, č.k. 36Cb/161/2017-73 zo dňa 29. októbra 2018 potvrdzuje.
Žalobca má proti žalovanému právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 67,91 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 36,60 eur od 15.8.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 18,24 eur od 15.9.2015 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 13,07 eur od 15.10.2015 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd tiež priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov súdneho konania, o výške ktorej bude rozhodnuté osobitným uznesením. V odôvodnení svojho rozhodnutia konajúci súd uviedol, že žalobou zo dňa 8.8.2017, súdu doručenou dňa 21.8.2017 žalobca žiadal, aby súd rozhodol o splnení povinnosti žalovaného zaplatiť mu sumu 67,91 eur s príslušenstvom a náhradou trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že spoločnosť O2 Slovakia, s.r.o. a žalovaný uzatvorili zmluvu o poskytovaní elektronických služieb, spoločnosť O2 Slovakia, s.r.o. poskytla a sprístupnila žalovanému verejné elektronické komunikačné služby prostredníctvom verejnej telefónnej siete. Za poskytnuté služby vystavila a doručila žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 18,24 eur so splatnosťou 14.9.2015, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 36,60 eur so splatnosťou 14.8.2015 a faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 13,07 eur so splatnosťou 14.10.2015. Žalovaný žalobcovi odplatu podľa vyššie uvedených faktúr nezaplatil. Zmluvou zo dňa 28.11.2016 bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nezaplatených dlžných faktúr vo výške dlžnej sumy 67,91 eur s príslušenstvom postúpená na žalobcu. V priebehu konania sa žalovaný bránil tým, že ide o formulárovú, typovú spotrebiteľskú zmluvu nezabezpečujúcu rovnosť a vyváženosť účastníkov. Zmluvu bol nútený podpísať tak, ako mu bola predložená spoločnosťou Telefonica O2 s.r.o., pričom táto spoločnosť použila nekalé praktiky. Zmluvu preto považuje za neudržateľnú z eurokonformného hľadiska, za uzavretú v rozpore s § 37 a 39 Občianskeho zákonníka.
Na pojednávaní konanom dňa 29.10.2018 žalovaný V. Š. pri výsluchu uviedol, že chcel zmeniť poskytovateľa služieb z Orange-u na O2, lebo mali reklamy, podľa ktorých mal platiť po prestupe k nim nízke sumy. Nepamätá si, ako prebiehalo podpisovanie zmluvy, vie len, že to podpisoval narýchlo, nečítal zmluvu ani obchodné podmienky, počúval slečnu, ktorá mu opisovala ich výhody. Nevypýtal si dopredu zmluvu pred podpisom na domov, aby si ju mohol prečítať, rovnako ani obchodné podmienky, tieto dokumenty si ani nepozeral vopred na internete na stránke O2. Ponáhľal sa, v dobrej viere uveril ponukám, ktoré boli všade na billboardoch, v televízii a podobne. Nepamätá si, kedy začal byť nespokojný so službami. Nepamätá si tiež, ktorá zo žalovaných faktúr obsahuje nesprávny výpočet. Zmluvu uzatváral ako živnostník. Z vykonaného dokazovania - zo Zmluvy o pripojení zo dňa 16.2.2011 a žiadosti o prenesenie čísla do spoločnosti Telefonica O2 s.r.o. - mal súd prvej inštancie za preukázané, že uvedenou zmluvou sa žalobca zaviazal žalovanému zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a s prístupmi súvisiace služby, pričom súčasťou zmlúv sú všeobecné podmienky a tarifa. V konaní nebolo sporné poskytnutie služieb spočívajúcich v prenose signálov v sieťach vrátane telekomunikačných služieb ani výška ceny za poskytnuté služby, ktorá bola účtovaná podľa platnej tarify, pričom cena bola dohodnutá ako premenlivá, podľa cien uvádzaných v cenníku. Účastníci sa dohodli na splatnosti ceny za poskytnuté služby v zmysle ustanovenia § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka, keď splatnosť ceny nastala dňom uvedeným vo faktúre. Nebolo sporné, že žalovaný predmetné faktúry č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX Q. XXXXXXXXXX nezaplatil. K obrane žalovaného spočívajúcej v tvrdení, že ide o formulárovú, typovú spotrebiteľskú zmluvu nezabezpečujúcu rovnosť a vyváženosť účastníkov, súd prvej inštancie ustálil, že žalovaný nevychádzal z platného právneho stavu, keď podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom žalovaný uzatváral zmluvu v súvislosti so svojím podnikaním ako živnostník, čo sám potvrdil. Samotná skutočnosť, že ide o formulárovú zmluvu, nemá za následok nevyváženosť práv a povinností, v tejto súvislosti však konajúci súd poukázal na výsluch samotného žalovaného, ktorý uviedol, že zmluvu a obchodné podmienky pred podpisom si neprečítal, nepýtal sa na ne vopred, ani sa s nimi neoboznámil na internete. Tvrdenie žalovaného o použití nekalých praktík spoločnosťou Telefonica O2 s.r.o. súd vyhodnotil ako účelové, keď žalovaný neuviedol, v čom majú tieto nekalé praktiky spočívať. Súd po preskúmaní Zmluvy o pripojení zo dňa 16.2.2011 nezistil jej rozpor so zákonom ani s dobrými mravmi. Žalovaný sa nezaplatením odplaty podľa faktúr dostal do omeškania so zaplatením peňažného záväzku odo dňa nasledujúceho po dňoch splatnosti uvedených na predmetných faktúrach, keď tieto nezaplatil riadne a včas (§ 365 Obchodného zákonníka), súd preto priznal žalobcovi úroky z omeškania počítané z ceny o poskytovaní verejných služieb, v zákonnej výške podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, v spojení s vl. nar. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, keď v spore proti žalovanému bol úspešný v celom rozsahu.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že súd prvej inštancie mu odňal nezákonným spôsobom jeho ústavne garantované práva a právo na spravodlivý proces. Odvolanie odôvodnil tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie procesné prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ - žalovaný tiež uviedol, že žalobu podala neoprávnená osoba a postúpenie pohľadávky je neplatné. Žalovaný zastáva názor, že súd bol povinný predmetnú žalobu zamietnuť.
Zdôraznil, že zmysel a cieľ súdneho konania a výkonu spravodlivosti ekvity sa pri nadmerne formalistickom prístupe úplne vytráca. Má za to, že súd neodôvodnil všetky jeho námietky, priklonil sa na stranu žalobcu, čo nesvedčí o nestrannosti súdu a celé odôvodnenie postavil na tom, že žalovaný nie je spotrebiteľ. Rozsudok podľa žalovaného trpí vadami a jeho závery sú extrémne inkonzistentné. Jeho odôvodnenie nespĺňa zákonom stanovené podmienky podľa § 220 ods. 2 a 3 Civilného sporového poriadku. Odvolateľ tiež uviedol, že v podmienkach materiálneho štátu nemôže byť výkon verejnej moci bezobsažný ani bezúčelný. Inými slovami z ústavného hľadiska nie je možné aprobovať a tolerovať výkon verejnej moci, ktorá je prostým uplatnením formálne predvídaného oprávnenia orgánu verejnej moci bez toho, že by bol sledovaný zákonom predpokladaný a racionálny účel, ku ktorému konkrétny výkon zverenej právomoci smeruje. V tejto súvislosti poukázal na viaceré nálezy ústavného súdu, okrem iného IV.ÚS 1/07, I.ÚS 57/07, IV.ÚS 182/07, III.ÚS 107/07. Ďalej uviedol, že súd neskúmal jeho osobné a majetkové pomery, pričom žalovaný je priemerný spotrebiteľ bez právnického vzdelania a do dňa pojednávania ani na pojednávaní nemal žiadne zastúpenie, nakoľko nemá finančné prostriedky na advokátsku pomoc, pričom ide o pretrvávajúcu situáciu. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný - odvolateľ žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil na nové konanie, na nové prejednanie veci a nové rozhodnutie vo veci. V závere uviedol, že žije pod hranicou chudoby a zaplatenie čiastky podľa výroku rozsudku je preňho likvidačné, čo ohrozuje jeho existenciu a živobytie. Žiadal tiež, aby mu bol písomne oznámený termín vyhlásenia rozsudku.
3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že s ním v plnej miere nesúhlasí. Odvolanie považuje za účelové, neopodstatnené, pričom v ňom absentuje opora v zákone i skutkovom stave. Žalovaný v ňom neuvádza žiaden relevantný dôvod, ktorý by spochybňoval nárok uplatnený žalobcom. K tvrdeniu žalovaného, že žalobu podala neoprávnená osoba, žalobca uviedol, že podľa právnej teórie je vecne legitimovaný ten, kto je podľa hmotného práva skutočne nositeľom tvrdeného subjektívneho práva, o ktorom súd rozhoduje. Poukázal pritom na platné zmluvy o postúpení pohľadávok, ktoré majú za následok zmenu v osobe veriteľa. Má preto za to, že konajúci súd správne zaviazal žalovaného na zaplatenie pohľadávky uplatňovanej žalobcom. Rozhodnutie súdu prvej inštancie žalobca považuje za vecne správne v celom rozsahu. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd predmetný rozsudok v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny v celom rozsahu. Žalobca súčasne uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania (za vyjadrenie k odvolaniu).
4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 a 3 a § 378 ods. 1 CSP oboznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Vzhľadom na žiadosť odvolateľa, aby mu bol písomne oznámený termín vyhlásenia rozsudku, bol žalovaný dňa 14.1.2020 písomne upovedomený o verejnom vyhlásení rozsudku (dňa 30.1.2020 o 9,10 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 60/prízemie). Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, ako aj vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
5. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožnil so zdôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.
6. Úlohou odvolacieho súdu bolo posúdiť, či v prejednávanej veci súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a či napadnuté rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci.
Rovnako odvolací súd posúdi, či súd prvej inštancie svojím konaním odňal nezákonným spôsobom ústavne garantované práva žalovaného a právo na spravodlivý proces, čím žalovaný argumentoval v podanom odvolaní.
7. Z dokladov tvoriacich obsah spisu, t.j. zo Zmluvy o pripojení zo dňa 16.2.2011 a žiadosti o prenesenie čísla k spoločnosti Telefonica O2 s.r.o. je nesporné, že Zmluvou o pripojení zo dňa 16.2.2011 sa žalobca zaviazal žalovanému zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby, súčasťou zmlúv sú Všeobecné podmienky a tarifa. V konaní nebolo sporné poskytnutie služieb spočívajúcich v prenose signálov v sieťach vrátane telekomunikačných služieb ani výška ceny za poskytnuté služby, keď táto bola účtovaná podľa platných taríf, pričom cena bola dohodnutá ako premenlivá, podľa cien uvádzaných v cenníku. Cenu služieb spochybnil žalovaný v priebehu konania len v konštatovaní, že suma sa mu zdala príliš vysoká. Žalovaný nespochybnil, že faktúry č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX nezaplatil ani čiastočne. Rovnako je nesporné, že žalobca zmluvu podpísal ako fyzická osoba - podnikateľ, s uvedením čísla IČO: 34 676 317.
8. Odvolací súd v súvislosti s prejednávanou vecou považuje za potrebné zdôrazniť, že v civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce, je tak výlučne vecou žalobcu a žalovaného a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v konaní je možný len za náležitej podpory legitímnosti nároku prostredníctvom dôkazov, ktoré sami predložia. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia a nepreukážu, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie.
9. Skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce, sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania.
10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že označenému žalobcovi, na ktorého bola Zmluvou zo dňa 28.11.2016 postúpená pohľadávka z titulu nezaplatených dlžných faktúr vo výške dlžnej sumy istiny 67,91 eur s príslušenstvom, vzniklo právo na zaplatenie tejto sumy, keď žalovaný ako dlžník bol povinný tento záväzok splniť v čase určenom v zmluve podľa § 340 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. - Obchodný zákonník, a tento svoj záväzok ani čiastočne nesplnil.
11. Obrana a námietky žalovaného boli vznesené len vo všeobecnej rovine, keď tento uviedol, že si nepamätá, ako prebiehalo podpisovanie zmlúv, podpisoval ju narýchlo, nečítal zmluvu ani obchodné podmienky, počúval len slečnu, ktorá mu opisovala výhody. Nepýtal si dopredu zmluvu pred podpisom na domov, aby si ju mohol prečítať, rovnako ani obchodné podmienky. Ponáhľal sa a v dobrej viere uveril ponukám poskytovateľa služieb. Nepamätá si, ktorá zo žalovaných faktúr obsahuje nesprávny výpočet, možno to bola niektorá staršia. Zmluvu uzatváral ako živnostník.
12. Odvolací súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“, t.j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak s podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod..“
13. Rovnako právo na spravodlivý súdny proces neznamená právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I.ÚS 50/04).
14. Pod spravodlivým súdnym procesom sa v žiadnom prípade nechápe právo účastníka súdneho konania na preskúmanie toho, akým spôsobom vnútroštátny súd hodnotil právne a faktické okolnosti
konkrétneho prípadu. Do obsahu základného práva podľa § 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I.ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktoré predkladá účastník konania (II.ÚS 3/97, II.ÚS 251/03, IV.ÚS 340/04, I.ÚS 232/08).
15. Podľa rozhodnutia SDEU vo veci C-464/01 Johann Gruber (bod 39): jednoznačne vyplýva z cieľov článkov 3-15 Bruselského dohovoru, ktorým je riadne chrániť osobu, ktorá sa považuje za slabšiu v porovnaní s druhým účastníkom zmluvy, že na tieto ustanovenia sa zásadne nemôže odvolať osoba, ktorá uzavrie zmluvu týkajúcu sa čiastočne jej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V konaní nebolo sporné, že zmluvu o pripojení uzavrel žalovaný ako fyzická osoba - podnikateľ s označením IČO: 34 676 317.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 1 CSP, podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, má voči žalovanému právo na plnú náhradu trov tohto konania.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).