Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26S-14-2019.pdf
PDF · 306.41 KB
Case nature
Area
Subarea
26S/14/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Pavla Pileka a JUDr. Lenky Kostolanskej, v právnej veci žalobcu: MIRKOM s.r.o., sídlo Tržničné námestie 4810, Komárno, IČO: 44 886 764, zastúpený advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ s. r. o., sídlo Hlavná 979/23, Galanta, IČO: 47 551 372, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, sídlo Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 100156926/2019 zo dňa 14.01.2019 na základe správnej žaloby, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I. Stručný priebeh administratívneho konania
1. Správny súd zo žalovaným predloženého administratívneho spisu, vedeného v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, zistil priebeh administratívneho konania, ktorého stručný priebeh uvádza v nasledovných bodoch:
2. Daňový úrad Nitra (pobočka Nové Zámky) ako správca dane a prvostupňový správny orgán na základe oznámenia o daňovej kontrole z 31.10.2016, ktoré bolo doručené žalobcovi ako daňovému subjektu dňa 07.11.2016, vykonal daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2015. Daňová kontrola sa začala dňa 08.12.2016. Správca dane vykonal daňovú kontrolu tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktorú už bola vykonaná, a to podľa § 44 ods. 4 písm. c) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) (ďalej len „Daňový poriadok“) na základe podnetu žalovaného z 08.06.2016.
3. Žalobca podal za kontrolované zdaňovacie obdobie január 2015 daňové priznanie dňa 25.02.2015 a uplatnil si v ňom nadmerný odpočet v sume 10.069,76 eura.
4. Správca dane o výsledku daňovej kontroly vypracoval protokol č. 102203773/2017 z 18.10.2017. Protokol bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole žalobcovi doručený dňa 23.10.2017. Deň nasledujúci po dni doručenia protokolu (t. j. dňa 24.10.2017) začalo v danej veci podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku vyrubovacie konanie.
5. Správca dane vo veci rozhodol rozhodnutím číslo 101911361/2018 z 26.09.2018, ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určil žalobcovi ako daňovému subjektu za zdaňovacie obdobie január
2015 rozdiel v sume 42.585,15 eura, tým, že nepriznal nadmerný odpočet v sume 10.069,76 eur a vyrubil daň v sume 32.515,39 eura.
5.1. Správca dane rozhodnutie založil na tom, že žalobca, tým, že si uplatnil právo na odpočítanie DPH z faktúr za dodania tovaru, ktorých reálny obsah nebol preukázaný (nebola preukázaná reálnosť samotného dodania tovaru spoločnosťami Danis Food s.r.o. a Konex SK plus s.r.o., uvedenými na preverovaných faktúrach ako dodávatelia, ale naopak, dokazovaním bolo preukázané, že dodanie tovaru sa nemohlo uskutočniť tak, ako tvrdí žalobca), porušil ustanovenia § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“). Správca dane preto nepriznal žalobcovi ako platiteľovi dane právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január z daňových dokladov vystavených spoločnosťami Danis Food s.r.o. a Konex SK plus s.r.o. v celkovej výške 42.585,15 eura.
6. Žalobca podal proti rozhodnutiu správcu dane (bod 5. odôvodnenia) odvolanie.
II. Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia
7. Žalovaný o odvolaní (bod 6. odôvodnenia) rozhodol správnou žalobou napadnutým rozhodnutím číslo 100156926/2019 z 14.01.2019, ktorým podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 24.01.2019, ktorým dňom nadobudlo aj právoplatnosť. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol skutkové zistenia, z nich vyplývajúce skutkové závery, ich právne posúdenie a vyporiadanie sa s odvolacími dôvodmi žalobcu, a to v podstate nasledovne:
7.1. Žalobca si ako daňový subjekt v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil právo na odpočítanie dane v sume 2.534,46 eura z dodávateľských faktúr č. 03/2015 z 09.01.2015, č. 9/2015 zo 16.01.2015 a č. 15/2015 z 22.01.2015, za dodanie kuracieho a kačacieho mäsa, vystavených spoločnosťou Danis Food s.r.o., Športová 377, 946 31 Chotín, IČO: 45 644 691, DIČ: 2023101641, IČ DPH SK2023101641 (ďalej len „Danis Food s.r.o.“). Spoločnosť Danis Food s.r.o. bola zrušená bez likvidácie zlúčením, pričom jej právnym nástupcom sa dňa 18.05.2016 stala spoločnosť FATIMKA s.r.o., T. Ružička 2184/11, 010 01 Žilina (ďalej len „FATIMKA s.r.o.“).
7.1.1. Žalovaný v rozhodnutí detailne opísal vykonané dokazovanie a procesné úkony za účelom preverenia dodania tovaru daňovým subjektom Danis Food s.r.o. spolu so zisteniami z nich vyplývajúcimi.
7.1.2. Z vykonaného dokazovania a obstaraných podkladov pre rozhodnutie správne orgány zistili, že spoločnosť FATIMKA s.r.o. je nekontaktnou spoločnosťou nepreberajúcou zásielky, nekomunikujúcou so správcom dane a nenachádzajúcou sa na adrese sídla, uvedenej v Obchodnom registri.
7.1.3. Svedok J. uviedol, že doklady spoločnosti (Danis Food s.r.o.) odovzdal novej konateľke spoločnosti I. V.. V súvislosti s účtovníčkou ho napadlo meno O. U., pričom na názov účtovnej kancelárie si nepamätal. K obchodným činnostiam spoločnosti v roku 2015 sa nevedel a ani nechcel vyjadriť. Uviedol, že kúpil tovar - hydinové mäso, ktoré následne predal a výrobky skladoval na adrese Mäsopriemysel Dunajská Streda, mraziarne Vydrany. Svedok J. potvrdenie o odovzdaní účtovných dokladov novému konateľovi správcovi dane nepredložil.
7.1.4. Žalobca uviedol, že zmluva k dodávkam so spoločnosťou Danis Food s.r.o. bola uzatvorená ústne, na základe telefonickej objednávky. Tovar bol dodaný spoločnosťou Danis Food s.r.o. do skladu žalobcu, pričom preprava bola zabezpečená vlastnými vozidlami patriacimi spoločnosti Danis Food s.r.o., ktorých evidenčné čísla neeviduje, pričom vodičmi boli zamestnanci spoločnosti Danis Food s.r.o. Tovar bol kontrolovaný vizuálne konateľom žalobcu a tiež zamestnancami skladu pri každej dodávke do skladu žalobcu.
7.1.5. Podľa vyjadrenia Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy SR spoločnosť Danis Food s.r.o. bola oprávnená vykonávať obchodnú činnosť s potravinami - s mrazeným mäsom. Dňa 23.04.2014 bola zaregistrovaná ako sprostredkovateľ a prepravca špecializovaný na obchod s potravinami, ktorý
zabezpečuje sprostredkovateľské operácie a prepravné operácie s produktmi živočíšneho pôvodu medzi dodávateľmi a odberateľmi. Spoločnosť Danis Food s.r.o. nevlastní skladové a ani obchodné priestory, schválené na skladovanie a predaj potravín živočíšneho pôvodu.
7.1.6. Správca dane zistil, že Y. R. - konateľ spoločnosti FATIMKA s.r.o. je neexistujúcou osobou a jeho adresa, ktorú mal evidovanú, v meste Maribor neexistuje.
7.1.7. I. V. uviedla, že dokumenty spoločnosti Danis Food s.r.o. nemá, nikdy nemala príjem ako predstaviteľ spoločnosti. V čase, keď bola jej konateľkou, nemala spoločnosť obrat a jej partnerov nepozná. O personálnom a materiálnom vybavení spoločnosti, o jej ekonomických aktivitách, dodávateľoch, pôvode tovaru, účtovníctve a platbách nemala informácie. Aké dokumenty podpisovala nevedela uviesť, pretože boli napísané v slovenskom jazyku, ktorému nerozumie. Kde sa nachádzajú dokumenty spoločnosti nevedela uviesť, pretože ona ich nemala.
7.1.8. Čo sa týka 25 ks potvrdení o pôvode tovaru, ktoré predložil žalobca, tak na 9 (v rozhodnutí identifikovaných) z nich je ako vývozca uvedená maďarská spoločnosť Aviland 2001 kft. a ako dodávateľ, resp. výrobca maďarská spoločnosť M. és K. 2000 Kft. Z kontrolných výkazov, predložených spoločnosťou Danis Food s.r.o. za rok 2015 však bolo zistené, že v nich nie sú deklarované nadobudnutia tovarov od dodávateľov Aviland 2001 kft. a M. és K. 2000 Kft. Na 9 potvrdeniach je ako príjemca uvedená spoločnosť Daridor gastro s.r.o. a ako dodávatelia maďarské spoločnosti Kiskunhalasi Baromfifeldolgozó Zrt. a Pannon Lúd kft. Z kontrolných výkazov predložených spoločnosťou Danis Food s.r.o. za rok 2015 bolo zistené, že v nich nie je deklarované nadobudnutie tovarov od dodávateľov Kiskunhalasi Baromfifeldolgozó Zrt. a Pannon Lúd kft. Na 2 potvrdeniach je ako vývozca aj dodávateľ uvedená maďarská spoločnosť PALMI-TOP KFT, na 5 potvrdeniach je ako deklarovaný dodávateľ uvedená maďarská spoločnosť Hungerit Zrt. a na jednom potvrdení je ako dodávateľ uvedená maďarská spoločnosť Varga Szárnyas kft. Potvrdenia o pôvode tovaru od dodávateľa, tzv. „kereskedelmi okirat“, predložené žalobcom ku kontrole, nepreukazujú, že spoločnosť Danis Food s.r.o. nadobudla tovar od uvedených dodávateľov z Maďarska.
7.1.9. Správcovi dane neboli predložené daňové doklady spoločnosti Danis Food s.r.o.
7.1.10. Na dodávateľských faktúrach vystavených spoločnosťou Danis Food s.r.o., predložených ku kontrole žalobcom, nie sú deklarované výrobné šarže výrobkov.
7.1.11. Spoločnosť Danis Food s.r.o. nebola nikdy registrovaná k dani z motorových vozidiel, za rok 2015 daňové priznanie na daň z motorových vozidiel nepodala, čo znamená, že tvrdenie žalobcu, že tovar prepravovali vozidlá patriace firme Danis Food s.r.o. nebolo preukázané.
7.1.12. Spoločnosť Danis Food s.r.o. nepodala ročné hlásenia zo závislej činnosti, ktorým by deklarovala, že má zamestnancov. Spoločnosť Danis Food s.r.o. (vrátane jej právneho nástupcu) nepodala daňové priznanie na daň z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2015, čím nedeklarovala vykonávanie podnikateľskej činnosti.
7.1.13. Z Kriminálneho úradu Finančnej správy bolo zistené, že vlastníkom motorových vozidiel ŠPZ W.- E. a W.-XXXDP, ktoré boli uvedené na potvrdeniach o pôvode tovaru, bola fyzická osoba R. J., ktorý za rok 2015 nepodal daňové priznanie na daň z motorových vozidiel.
7.2. Správca dane na základe uvedeného skonštatoval, že v prípade, ak si kontrolovaný platiteľ uplatnil právo na odpočítanie DPH z faktúry za dodanie tovaru, ktorej reálny obsah nebol preukázaný (t. j. nebola preukázaná reálnosť samotného dodania tovaru osobou uvedenou na faktúre ako dodávateľ), porušil ustanovenie § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o DPH.
7.2.1. Správca dane na základe týchto porušení zákona o dani z pridanej hodnoty nepriznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2015 z daňových dokladov vystavených spoločnosťou Danis Food s.r.o. v sume 2.534,46 eura.
7.3. Žalobca si ako daňový subjekt v kontrolovanom zdaňovacom období ďalej uplatnil právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr č. 50001/15 z 12.01.2015, č. 50002/15 zo 14.01.2015, č.
50004/15 z 20.01.2015 a č. 50005/15 z 27.01.2015, celkom v sume 240.304,11 eura, z toho základ dane v sume 200.253,42 eura a DPH v sume 40.050,69 eura, za dodanie kuracích rezňov BR 6x2 kg v celkovom množstve 67.860 kg, vystavených spoločnosťou NUBAKO s.r.o. (do 01.06.2016 Konex SK plus s.r.o., Štúrova 271, 949 01 Nitra), Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava, IČO: 36 789 712, DIČ: 2022402448, IČ DPH SK2022402448 (ďalej len „Konex SK plus s.r.o.“ alebo „NUBAKO s.r.o.“). Dňa 02.06.2016 sa konateľkou spoločnosti stala maďarská občianska H. X..
7.3.1. Žalovaný v rozhodnutí detailne opísal vykonané dokazovanie a procesné úkony za účelom preverenia dodania tovaru daňovým subjektom Konex SK plus s.r.o. spolu so zisteniami z nich vyplývajúcimi.
7.3.2. Z vykonaného dokazovania a obstaraných podkladov pre rozhodnutie správne orgány zistili, že spoločnosť NUBAKO s.r.o. má uzatvorenú zmluvu na registračné sídlo. Správcovi dane sa výzva adresovaná spoločnosti NUBAKO s.r.o. na preukázanie ekonomickej činnosti vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote.
7.3.3. O. L. ako bývalý konateľ spoločnosti Konex SK plus s.r.o. doručil správcovi dane písomné podanie, v ktorom uviedol, že všetky doklady spoločnosti odovzdal konateľke H. X., bez ktorých si na okolnosti uzatvorených obchodov nepamätá.
7.3.4. Predvolanie konateľky spoločnosti NUBAKO s.r.o. H. X., zaslané na jej adresu uvedenú v Obchodnom registri sa vrátilo s oznanom neúplná - nedostatočná adresa a predvolanie zaslané na adresu sídla spoločnosti nebolo prevzaté v odbernej lehote. Na základe uvedeného bola spoločnosti NUBAKO s.r.o. zrušená podľa § 81 ods. 4 písm. b) zákona o DPH registrácia platiteľa dane.
7.3.5. Žalobca v písomnom podaní uviedol, že zmluva k dodávkam so spoločnosťou Konex SK plus s.r.o. bola uzatvorená ústne na základe telefonickej objednávky. Uviedol zmluvného prepravcu, osobu určiť nevedel. Dopravu a s tým súvisiace finančné povinnosti plnil dodávateľ. EČV zmluvného prepravcu dodávateľa určiť nevedel. Uviedol, že ak tovar prepravoval žalobca, tak používal motorové vozidlá s EČV X., W., W., W. a W.. Uviedol, že EČV vozidiel firmy Baromfi Transz 2008 Kft., ktorá tiež v niektorých prípadoch zabezpečovala prepravu tovaru, sú uvedené v poznámkach faktúr. Tovar bol kontrolovaný konateľom žalobcu vizuálne pri každej dodávke tovaru do skladu a pri prevzatí tovaru v sklade mimo prevádzky. Zmluvu o skladovaní so spoločnosťou Konex SK plus s.r.o. uzatvorenú nikdy nemal a tovar bol podľa poskytnutých informácií v prílohách uvedených dôkazov skladovaný v mraziarenských priestoroch firmy MRAZIARNE a.s. v Sládkovičove. Za dodávateľskú spoločnosť Konex SK plus s.r.o. konal s O. L., konateľom spoločnosti a tieto jednania prebiehali telefonicky.
7.3.6. Z dokladov zabezpečených Národnou kriminálnou agentúrou a z informácií získaných z informačného systému finančnej správy bolo zistené, že spoločnosť Konex SK plus s.r.o. mala nadobudnúť tovar, ktorý bol dodaný žalobcovi od dodávateľov Rubano s.r.o., Panenská 24, 811 03 Bratislava, IČO: 47 240 261, DIČ: 2023557250, IČ DPH SK 2023557250 (ďalej len „Rubano s.r.o.“) a od spoločnosti ML TRADE EU s.r.o., sídlo Tržničné námestie 4810, 945 01 Komárno, IČO: 45 549 087, DIČ: 2023038919, IČ DPH SK2023038919 (ďalej len „ML TRADE EU s.r.o.“).
7.3.7. Výzva správcu dane spoločnosti Rubano s.r.o. k predloženiu účtovných dokladov, adresovaná na adresu sídla spoločnosti, sa vrátila správcovi dane s označením adresát neznámy.
7.3.8. Konateľ spoločnosti Rubano s.r.o. Y. W. sa výsluchu nezúčastnil a jeho predvolanie, zaslané na adresu sídla spoločnosti, sa vrátilo správcovi dane s označením adresát neznámy. Y. W. bol predvolaný na ústne pojednávanie aj v rámci vykonávaného dožiadania miestne príslušným správcom dane, v rámci ktorého podľa poznámky poštového doručovateľa odmietol zásielku prevziať. Rovnako sa výsluchu, napriek prevzatiu predvolania, nezúčastnil ani svedok Y. Y., pričom zaslanie jeho predvolania na adresu sídla spoločnosti Rubano s.r.o. sa vrátilo s označením adresát neznámy.
7.3.9. Spoločnosti Rubano s.r.o. bola zaregistrovaná pre daň z pridanej hodnoty od 18.07.2012 do 31.10.2015, kedy bola jej registrácia podľa § 81 ods. 4 písm. b) zákona o DPH zrušená. Posledné daňové priznanie podala za zdaňovacie obdobie IV. štvrťroka 2014.
7.3.10. Y. Z. T., ktorý bol konateľom spoločnosti Rubano s.r.o. od 03.11.2014 do 09.02.2015 ako svedok vo výsluchu vykonanom na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, nevedel odpovedať na otázky týkajúce sa slovenskej spoločnosti. Uviedol, že bol taxikárom a jeho klient, právnik, mu ponúkol možnosť byť konateľom spoločnosti Rubano s.r.o. Za spoločnosť nevykonával žiadnu činnosť. Nevedel, kde sa nachádza účtovníctvo. Nedisponoval žiadnymi informáciami o kancelárskych, skladových či iných priestoroch, kde by uvedená spoločnosť mohla vykonávať obchodné aktivity. Na zastupovanie spoločnosti nesplnomocnil žiadnu osobu, za spoločnosť nikdy nevystavil a nepodpísal žiadne dokumenty.
7.3.11. Výzva spoločnosti ML TRADE EU s.r.o. na predloženie dokladov sa vrátila správcovi dane s poznámkou adresát neznámy. V súvislosti s iným konaním vykonal správca dane miestne zisťovanie na adrese sídla spoločnosti ML TRADE EU s.r.o., v rámci ktorého zistil, že takýto názov spoločnosti nie je uvedený na žiadnej schránke.
7.3.12. Z informačného systému finančnej správy bolo zistené, že spoločnosť ML TRADE EU s.r.o. deklarovala v roku 2015 nákup tovaru výlučne od dodávateľa Rubano s.r.o.
7.3.13. Na faktúrach spoločnosti Konex SK plus s.r.o. od dodávateľov Rubano s.r.o. a ML TRADE EU s.r.o., obstaraných od Národnej kriminálnej agentúry, nie je uvedený spôsob prepravy, ani adresa, odkiaľ bol tovar vyskladnený a kde mal byť prepravený.
7.3.14. Na základe uvedeného správca dane konštatoval, že spoločnosť Rubano s.r.o. a ML TRADE EU s.r.o. sú zmiznutými platiteľmi v reťazci obchodníkov s tovarom - mrazené kuracie prsia, u ktorých nebol zistený pôvodov. Spoločnosť Konex SK plus s.r.o. dodala tovar, u ktorého nebol zistený pôvod, preto v prípade tovarov, dodanie ktorých bolo deklarované na faktúrach, sa nemohlo uskutočniť, keďže ide o umelo vytvorený reťazec obchodníkov s tovarom v EÚ za účelom získania daňovej výhody.
7.3.15. Podľa vyjadrenia Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Bratislava - mesto nie je spoločnosť Rubano s.r.o. evidovaná v registri prevádzkovateľov potravinárskych podnikov a ani v registri prevádzok, ktoré oznamujú začatie činnosti podľa § 6 ods. 1 zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách. Spoločnosť Rubano s.r.o. nenahlasovala ani príchod zásielok živočíšneho pôvodu z iného členského štátu Európskej únie, resp. z tretích krajín. Spoločnosť nie je registrovaná ani na Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe Galanta a ani v elektronickom systéme Štátnej veterinárnej a potravinovej správy.
7.3.16. Svedok O. Pecho, konateľ spoločnosti Konex SK plus s.r.o. uviedol, že spoločnosť Konex SK plus s.r.o. v roku 2015 s mrazeným mäsom neobchodovala, v mene spoločnosti bol oprávnený konať iba on ako konateľ a účtovné doklady odovzdal novej konateľke H. X. a niektoré doklady boli odovzdané Kriminálnemu úradu finančnej správy. Svedok obchodnú spoluprácu so žalobcom, dodanie tovaru ako aj vystavenie daňových dokladov potvrdil. Čo sa týkalo kuracích rezňov, išlo vždy o brazílsky výrobok, ale o tom, ako sa tovar dostal na územie Slovenska, kým bol dovezený, nemá vedomosť. Šaržu na faktúry neuvádzali. Väčšina tovaru bola odovzdaná v spoločnosti Mraziarne a.s. v Sládkovičove, kde tovar preberali zamestnanci spoločnosti v Sládkovičove alebo Bilko. Množstvo ani kvalitu nakúpeného tovaru nekontroloval, nevedel opísať ako tovar vyzeral, ako bol balený, keďže nakúpený tovar nevidel. Na mená dodávateľov spoločnosti Konex SK plus s.r.o. si nepamätá, nepamätá si ani, od koho tovar v roku 2015 a 2016 kupoval. Šarže výrobkov nevedel uviesť. Zmluvy neboli uzavreté a nevie uviesť, s kým komunikoval a jednal. Dopravu zabezpečoval dodávateľ, vždy to bola cena na sklad spoločnosti. Spoločnosť Konex SK plus s.r.o dopravu tovaru nikdy nezabezpečovala.
7.3.17. Kontrolou daňových dokladov bolo zistené, že tovar - kuracie rezne, nakúpené od spoločnosti Konex SK plus s.r.o., mali byť predané odberateľovi Halkek k.f.t. Správca dane za účelom preverenia dodania tovaru uvedenému odberateľovi požiadal o medzinárodnú výmenu informácií. V rámci nej bolo zistené, že spoločnosť Halker k.f.t. neviedla záznam o stave zásob (množstve tovaru). V preverenom období nakúpila mrazené kuracie rezne od viacerých daňovníkov, a preto nevie uviesť, komu tovar zakúpený od žalobcu, ktorý si objednala e-mailom, odpredala. Vlastníci spoločnosti Halker k.f.t. Z. R. a I. R. majú podiely v žalobcovi. Zakúpený tovar prevzal zamestnanec, skladník firmy Halker k.f.t. na adrese sídla spoločnosti, kde majú vlastné skladové priestory.
7.3.18. Správca dane kontrolou skladovej evidencie spoločnosti Konex SK plus s.r.o., ktorú viedli MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo zistil, že v tých dňoch, ktoré sú uvedené na dodávateľských faktúrach č. 50001/15, č. 50002/15, č. 50004/15 a č. 50005/15 ako dátumy zdaniteľných plnení, nebol evidovaný žiadny výdaj tovaru zo skladu spoločnosti Konex SK plus s.r.o.
7.3.19. Z vyjadrenia žalobcu vyplynulo, že tovar zakúpený na základe dodávateľských faktúr č. 50002/15, č. 50004/15 a č. 50005/15 bol dopravený do skladu v Marcelovej dodávateľov. Finančné povinnosti plnil dodávateľ a neboli priložené žiadne doklady ohľadom dopravy. Žalobca nepredložil správcovi dane EČV motorových vozidiel, ktoré tovar prepravovali, keďže ich evidenciu neviedol.
7.4. Správca dane na základe uvedeného skonštatoval, že v prípade, ak si kontrolovaný platiteľ uplatnil právo na odpočítanie DPH z faktúry za dodanie tovaru, ktorej reálny obsah nebol preukázaný (t. j. nebola preukázaná reálnosť samotného dodania tovaru osobou uvedenou na faktúre ako dodávateľ), porušil ustanovenie § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o DPH.
7.4.1. Správca dane na základe týchto porušení zákona o dani z pridanej hodnoty nepriznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2015 z daňových dokladov vystavených spoločnosťou Konex SK plus s.r.o. v sume 40.050,69 eura.
7.5. K jednotlivým odvolacím dôvodom žalobcu žalovaný v podstate uviedol nasledovné:
7.5.1. V zmysle zákona o DPH sa uplatnenie práva na odpočítanie dane viaže na bezpodmienečné splnenie zákonom stanovených podmienok. Správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval dodanie tovaru, deklarovaného na faktúrach predložených žalobcom v spoločnostiach uvedených na predložených dokladoch ako dodávatelia.
7.5.2. Dodávateľská spoločnosť Danis Food s.r.o. bola zrušená bez likvidácie zlúčením, pričom jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť FATIMKA s.r.o., ktorá správcovi dane napriek výzvam doklady spoločnosti Danis Food s.r.o. nepredložila. Správca dane zistil, že spoločnosť FATIMKA s.r.o. je nekontaktná spoločnosť, ktorá na adrese sídla evidovanej v Obchodnom registri nesídli. Jej konateľ Y. R. je neexistujúcou osobou. Tým, že dodávateľské spoločnosti nepredložila správcovi dane požadované doklady, nepreukázali, že boli vlastníkmi tovaru a že tento tovar bol skutočne žalobcovi v zmysle vystavených účtovných dokladov aj dodaný.
7.5.3. Správca dane začal vykonával daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie január 2015 na základe podnetu Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky. Žalovaný k predchádzajúcej daňovej kontrole, vykonanej Daňovým úradom Žilina uviedol, že tento v rámci (prvej) daňovej kontroly preveroval iba účtovné doklady predložené ku kontrole žalobcom ako odberateľom. Správca dane nepreveroval dodávky tovaru v dodávateľských spoločnostiach, teda nevyzýval dodávateľov na predloženie dôkazov, ktorými by preukázali, že disponovali tovarom, ktorý v zmysle predložených faktúr dodali žalobcovi a že fakturovaný tovar žalobcovi skutočne aj dodali.
7.5.4. Svedok R. J. vo svojej výpovedi uviedol, že spoločnosť tovar žalobcovi v zmysle faktúr predložených žalobcom dodala, svoje tvrdenie ale nepreukázal žiadnymi relevantnými, správcom dane overiteľnými dôkazmi. Preto vyjadrenie svedka nemožno považovať za dôkaz preukazujúci, že k dodaniu tovaru došlo tak, ako deklaruje daňový subjekt na predložených účtovných dokladoch. R. J. bol do 23.12.2015 jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti Danis Food s.r.o., preto bol jedinou osobou, od ktorej mohol správca dane zistiť meno osoby, ktorá viedla účtovnú evidenciu spoločnosti. Správca dane sa v priebehu daňovej kontroly snažil zabezpečiť doklady spoločnosti všetkými dostupnými spôsobmi.
7.5.5. K predloženým potvrdeniam „kereskedlmi okirat“ žalovaný uviedol, že ako príjemca tovaru je na nich uvedená spoločnosť Daridor gastro s.r.o. a nie spoločnosť Danis Food s.r.o. Správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval aj ekonomickú činnosť spoločnosti Daridor gastro s.r.o., Saratovská 2, Bratislava (od 13.07.2016 TIBERIU s.r.o., Zlatá ul. 4, Rožňava), ktorá je uvedená ako dodávateľ v kontrolných výkazoch spoločnosti Danis Food s.r.o., pričom zistil, že spoločnosť na adrese sídla nesídli a konateľa spoločnosti, ktorým je od 12.03.2014 H. O. L., občan Rumunskej republiky, sa v rámci medzinárodnej výmeny daňových informácií rumunským daňovým orgánom nepodarilo nájsť.
7.5.6. V prípade, ak si daňový subjekt vyberie za obchodného partnera spoločnosť, ktorá nevie dodanie tovaru preukázať, znáša z dôvodu, že vykonanie obchodnej transakcie musia vedieť preukázať obidvaja obchodní partneri, dôkaznú núdzu daňový subjekt.
7.5.7. R. J. v svedeckej výpovedi uviedol, že doklady spoločnosti odovzdal novej konateľke I. V., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že nevie, kde sa účtovné doklady nachádzajú.
7.5.8. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje právom uplatniť si za splnenia zákonom stanovených podmienok právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Predloženie dokladov je len jednou z podmienok pre uznanie práva na odpočítanie dane, ale nie je tým preukázané reálne uskutočnenie obchodnej transakcie. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre. V prípade žalobcu nebolo splnenie podmienok ustanovených v zákone o DPH preukázané.
7.5.9. K žalobcom namietanú nevykonaniu prehliadky skladových priestorov uviedol, že skutočnosť, že žalobca mal skladové priestory, nie je dôkazom o tom, že tovar mu v zmysle predložených dodávateľských faktúr dodala spoločnosť Danis Food s.r.o.
7.5.10. Správca dane vyzval žalobcu, aby spároval nákup tovaru od dodávateľa - spoločnosti Danis Food s.r.o. podľa vystavených faktúr s potvrdeniami o pôvode tovaru, t. j. aby priradil ku každej dodávateľskej faktúre doklad o pôvode tovaru. Žalobca v odpovedi na výzvu predložil správcovi dane zoznam faktúr, vystavených spoločnosťou Danis Food s.r.o. a zoznam potvrdení o pôvode tovaru s vyjadrením, že na základe prekrytia dátumu sa dajú doklady o pôvode priradiť k dodávateľským faktúram. Aj napriek tomu, že žalobca výzve správcu dane nevyhovel, tak na základe porovnania predložených dokladov dospel k záveru, že obchodné doklady (veterinárne dokumenty) nepreukazujú, že spoločnosť Danis Food s.r.o. nadobudla tovar od spoločností uvedených na dokladoch ako výrobcovia, vývozcovia, resp. odosielatelia.
7.5.11. Svedok O. L. nevedel svoje vyjadrenia preukázať žiadnym dôkazom.
7.5.12. K žalobcom predloženému USB kľúču, na ktorom boli telefonické nahrávky, uviedol, že by z nich nevyplývalo, kedy boli rozhovory uskutočnené a že na základe telefonického rozhovoru došlo reálne aj k dodaniu tovaru.
7.5.13. Žalovaný poukázal aj na to, že žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že tovar na základe vystavených dodávateľských faktúr, na ktorých je uvedený ako dodávateľ spoločnosť Konex SK plus s.r.o. bol dodávateľom dovezený priamo do skladu žalobcu v Marcelovej. Uvedený tovar však nie je evidovaný v skladovej evidencii spoločnosti Konex SK plus s.r.o., ktorú viedla spoločnosť Mraziarne a.s. Sládkovičovo. Správca dane z dokladov predložených spoločnosťou Mraziarne a.s. Sládkovičovo zistil, že dodávateľmi spoločnosti Konex SK plus s.r.o. boli spoločnosti Rubano s.r.o. a ML TRADE EU s.r.o., ktoré dodanie tovaru pre spoločnosť Konex SK plus s.r.o. nepreukázali. Fotografická dokumentácia, preukazujúca nakladanie a vykladanie tovaru, na ktorých je vidieť evidenčné čísla motorových vozidiel nie sú dôkazom o tom, že uvedenými motorovými vozidlami bol do skladu žalobcu privezený tovar od dodávateľa Konex SK plus s.r.o. a že sa jednalo o druh tovaru deklarovaného na predložených faktúrach.
7.5.14. Správca dane z kontrolných výkazov spoločnosti Danis Food s.r.o. za I. až IV. štvrťrok 2015 nedeklaruje nadobudnutie tovarov od spoločností, ktoré žiadal žalobca preveriť a vypočuť ako svedkov. Predložené obchodné doklady „kereskedelmi okirat“ nie sú dôkazom o tom, že spoločnosť dodala žalobcovi tovar, ktorý mala nadobudnúť na základe predložených obchodných dokladov. Z týchto dôvodov správca dane dôkaz navrhovaný žalobcom nevykonal.
7.5.15. K prevereniu pohybu vozidiel cez mýtne systémy žalovaný uviedol, že správca dane vyzval Národnú diaľničnú spoločnosť a.s. o poskytnutie informácií o pohybe vozidiel. K poskytnutým informáciám uviedol, že mýtne transakcie preukazujú pohyb motorových vozidiel, ale nepreukazujú pohyb tovaru, keďže pohyb vozidla nie je dôkazom o tom, že ním bol prepravovaný tovar, ktorý mal byť predmetom fakturácie.
7.5.16. K žalobcom predloženej skladovej evidencii podľa druhov tovarov, vypracovanej na základe dodávateľských faktúr, vystavených spoločnosťou Danis Food s.r.o. a Konex SK plus s.r.o. žalovaný uviedol, že dokazovaním, vykonaným v priebehu daňovej kontroly, nebolo preukázané, že tovar deklarovaný na faktúrach, predložených žalobcom, bol žalobcovi dodaný uvedenými spoločnosťami. Žalovaný nespochybnil, že žalobca obchodoval s fakturovaným druhom tovaru, ale preverovanie dodania tovaru u odberateľov žalobcu nie je dôkazom o tom, že žalobcovi bol dodaný spoločnosťou Danis Food s.r.o.
7.5.17. Podľa zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ si môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré mu majú byť platiteľom dodané. Žalobca ako platiteľ dane si môže uplatniť právo na odpočítanie dane iba za splnenia uvedených podmienok. V prípade žalobcu však nebolo v priebehu daňovej kontroly žiadnym spôsobom preukázané, že spoločnosť Konex SK plus s.r.o. dodala žalobcovi tovar v zmysle vystavených faktúr a že mu z dodania tovaru vznikla daňová povinnosť. Predloženie účtovných a iných dokladov je len jednou z podmienok pre uznanie uplatneného práva na odpočítanie dane, ale nie je tým preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie. Správca dane vykonal v priebehu daňovej kontroly rozsiahle dokazovanie týkajúce sa dodávateľskej spoločnosti Konex SK plus s.r.o., doklady preukazujúce uskutočnenie obchodnej transakcie v prospech žalobcu sa mu však zabezpečiť nepodarilo.
7.5.18. Predložené dôkazy ako kniha jázd, GPS, fotografie z nakladania a vykladania tovaru, o ktorých daňový subjekt tvrdí, že sa nimi správca dane nezaoberal, žalovaný uviedol, že tieto dôkazy nepreukazujú, kto bol dodávateľom tovaru, aký tovar bol motorovými vozidlami prepravovaný, resp. kto bol prepravca. K prevádzke skladových priestorov v Sládkovičove a k návrhu vypočuť zamestnancov skladu ako svedkov žalovaný uviedol, že svedecká výpoveď bez predloženia ďalších dôkazov, preukazujúcich tvrdené skutočnosti, nie je v daňovom konaní postačujúcim dôkazom. Správca dane nepovažoval za potrebné vykonať žalobcom navrhované dôkazy z dôvodu, že by nemali na výsledok vykonaného dokazovania vplyv.
7.5.19. Správca dane vykonal v priebehu daňovej kontroly za účelom preverenia skutočností deklarovaných daňovým subjektom na predložených dokladoch rozsiahle dokazovanie, pričom pri dokazovaní a hodnotení dôkazov postupoval v súlade s Daňovým poriadkom a zákonom o DPH. K nevykonaniu navrhovaných dôkazov žalovaný uviedol, že ak sa správcovi dane pri hodnotení obsahu listinných dôkazov javí potrebné preveriť ich vierohodnosť, je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí. Správca dane vykonal dokazovanie v rozsahu, ktorý považoval v danej veci za postačujúce.
7.5.20. Nie je povinnosťou daňových subjektov aby si preverili svojich obchodných partnerov, avšak musia si byť vedomý následkov svojich obchodných transakcií, pokiaľ tieto nespĺňajú podmienky stanovené zákonom o DPH. V prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje právo na odpočítanie dane je dôkazné bremeno na ňom, teda daňový subjekt musí preukázať, že si toto právo uplatňuje dôvodne, za zákonom stanovených podmienok. Predloženie dokladov bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia nie je dôkazom o tom, že určité plnenie bolo aj reálne uskutočnené.
7.5.21. Žalobca v odvolaní nekonkretizoval dôvody, pre ktoré nepovažuje odôvodnenie rozhodnutia za dostatočné a vyčerpávajúce, a preto k týmto námietkam žalovaný nemôže zaujať relevantné stanovisko.
7.6. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia opísal všetky zistené skutočnosti, tieto vyhodnotil v zmysle platných právnych predpisov, pričom k vyjadreniam žalobcu zaujal podrobné stanovisko, v ktorom sa s návrhmi a námietkami žalobcu vysporiadal v plnom rozsahu.
7.7. Žalovaný dospel k záveru, že správca dane postupoval pri výkone daňovej kontroly v súlade s právnymi predpismi, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a vykonal všetky úkony súvisiace s čo najúplnejším zistením skutočností potrebných pre vydanie rozhodnutia vo veci.
III. Podstatné zhrnutie skutkových a právnych argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného
8. Žalobca sa správnou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 25.02.2019 domáhal vo veci samej zrušenia rozhodnutia žalovaného, označeného v záhlaví, pričom súčasne navrhol aj zrušenie jemu predchádzajúceho rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorým bol správca dane - Daňový úrad Nitra, číslo 101911361/2018 zo dňa 26.09.2018, a vrátenia veci na ďalšie konanie.
9. Žalobca svoj nárok, uplatňovaný správnou žalobou, založil v podstate na týchto skutkových a právnych okolnostiach:
9.1. Svedok R. J., bývalý konateľ spoločnosti Danis Food s.r.o. uviedol v svedeckej výpovedi meno účtovníčky, a to O. U., pričom žalovaný v rozhodnutí poukázal na to, že tento svedok si na meno účtovníčky nepamätal. Žalovaný v rozhodnutí použil len tie časti výpovede, ktoré sa mu hodili. Svedok taktiež uviedol, že tovar prepravoval vlastnými vozidlami a že on sám vystavoval faktúry - teda potvrdil spoluprácu so žalobcom.
9.2. Úhrada faktúr za dodaný tovar bola zo strany žalobcu riadne vykonaná, tovar bol ďalej predaný a následne bola zaň odvedená daň. Správcovi dane bola predložená okrem iného aj skladová evidencia, v ktorej bolo uvedené kto tovar dodal a kam bol ďalej predaný. Pri preverovaní spoločnosti Halker k.f.t. táto uviedla, že nevedie skladovú evidenciu, a preto nevie uviesť komu predala nakúpený tovar od žalobcu, čo žalovaný kladie za vinu žalobcovi.
9.3. Spoločnosť Danis Food s.r.o. príchod zásielok do elektronického systému Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Komárno nenahlasovala, pretože táto nevlastnila skladové ani obchodné priestory, a preto túto povinnosť ani nemala. Žalobca príjem tovaru nahlasovať nemohol, pretože pre neho išlo o príjem tovaru z tuzemska, a teda nemal žiaden legálny prístup k informáciám, či tovar dodávateľ nahlásil alebo nie. O takúto medzeru v legislatíve sa preto správca dane nemôže opierať.
9.4. Irelevantné sú aj skutočnosti týkajúce sa spoločnosti Danis Food s.r.o. ktoré nastali v roku 2016, keďže obchodná spolupráca medzi žalobcom a touto spoločnosťou bola ukončená v októbri 2015.
9.5. Žalobca ani pri najväčšej možnej opatrnosti a zodpovednosti pri výbere svojho obchodného partnera nemal odkiaľ zistiť informácie o tom, že spoločnosť Danis Food s.r.o. v roku 2015 nepodala ročné hlásenia zo závislej činnosti či daňové priznanie za daň z príjmov právnických osôb či daňové priznania k dani z motorových vozidiel. Tieto skutočnosti preto nemôžu byť na ťarchu žalobcu.
9.6. Žalovaný v rozhodnutí uvádza chronologicky nesprávne postup správcu dane, keď najskôr uvádza, že vykonal určité úkony v novembri 2016 a následne ďalšie úkony mal vykonať dňa 16.06.2016, 20.07.2016 a 21.10.2016. Daňová kontrola u žalobcu sa začala vykonávať v čase, keď správcovi dane vyšli najavo rôzne skutočnosti o podozrivých prevodoch a nekontaktnosti konateľov, čo považuje žalobca za účelové.
9.7. Žalovaný nesprávne v rozhodnutí uvádza aj to, že svedok L. na otázky správcu dane uviedol, že spoločnosť Konex SK plus s.r.o. v roku 2015 neobchodovala s mrazeným mäsom, čo je v rozpore s jeho svedeckou výpoveďou zachytenou v zápisnici o výsluchu, podľa ktorej uviedol, že uvedená spoločnosť vykonávala v roku 2015 obchodnú činnosť väčšinou s mrazeným tovarom. Svedok potvrdil spoluprácu so žalobcom, ako aj vystavenie faktúr a dodanie tovaru, čo žalovaný nebral do úvahy.
9.8. Správca dane prerokoval so žalobcom pripomienky a dôkazy z daňovej kontroly na ústnom pojednávaní dňa 25.09.2018 v čase od 9:00 do 14:30 hod. a už na druhý deň ráno 26.09.2018 vydal správca dane rozhodnutia v rozsahu približne 800 strán za 8 zdaňovacích období. Je preto zjavné, že rozhodnutia mal správca dane už vopred pripravené a na pripomienky žalobcu bez ďalšieho neprihliadal.
9.9. V žiadnom prípade nemôže byť na ťarchu žalobcu to, že spoločnosti Danis Food s.r.o. a Konex SK plus s.r.o. nepredložili správcovi dane dôkazy, ktorými by preukázali nadobudnutie tovaru a jeho následné dodanie žalobcovi v zmysle vystavených účtovných dokladov.
9.10. Žalobca v žalobe opakovane na viacerých miestach uviedol, že splnil podmienky zákona o dani z pridanej hodnoty na priznanie nadmerného nároku na odpočítanie dane. Poukázal aj na to, že Daňový úrad Žilina vykonal daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za mesiac január 2015, hlavným predmetom ktorej bolo preverenie zdaniteľných obchodov so spoločnosťou Konex SK plus s.r.o. Kontrolou nebol zistený rozdiel dane. V čase, keď žalobca s touto spoločnosťou obchodoval, tak táto pri vykonanej kontrole spolupracovala, bola riadne kontaktná, a preto aj vykonanie týchto kontrol, resp. zistenia z nich sú viac smerodajné ako kontrola vykonaná s veľkým časovým odstupom. Sám zamestnanec N.. U. povedal žalobcovi, že tento dodávateľ je dôveryhodnou spoločnosťou, s ktorou môže bezproblémovo spolupracovať. Je zvláštne, že daňový orgán toto preveroval po dlhom čase znova a dospel k opačnému názoru.
9.11. Svedok J. - bývalý konateľ spoločnosti Danis Food s.r.o. v rámci výpovede potvrdil, že dodanie tovaru žalobcovi bolo reálne uskutočnené. Žalobca sa nestotožňuje so žalovaným, ktorý vo vzťahu k tomuto svedkovi poukázal na to, že svoju výpoveď nepreukázal žiadnymi relevantnými dôkazmi. Svedecká výpoveď je relevantným a plnohodnotným dôkazom bez jej akéhokoľvek ďalšieho podmieňovania.
9.12. Žalobca rovnako nemôže niesť žiadnu zodpovednosť za to, že konateľ spoločnosti FATIMKA s.r.o. p. R. je neexistujúcou osobou. Žalobca totiž nezodpovedá za budúce konanie svojho obchodného partnera, a preto je irelevantné, na koho previedol svoj obchodný podiel.
9.13. Dodávateľ dodal žalobcovi tovar tak, ako to je uvedené v účtovných dokladoch, pričom pri preberaní tovaru sa údaje na etikete tovaru zhodovali s údajmi firiem uvedených na dokladoch „kereskedelmi okirat“, ktoré dodávateľ poskytol žalobcovi ako doklad o pôvode tovaru. Tovar bol žalobcovi dovážaný motorovými vozidlami, na ktorých sa nachádzalo logo tejto spoločnosti - Danis Food s.r.o. a odovzdával ho vodič, ktorý tvrdil, že je zamestnancom tejto spoločnosti. Objednaný tovar bol vždy vizuálne kontrolovaný konateľom žalobcu a taktiež zamestnancami skladu pri každej dodávke.
9.14. Žalobca preukázal reálne dodanie tovaru a použil a využil všetky dostupné zákonné prostriedky na preverenie si svojich dodávateľov. Žalobca nemôže niesť zodpovednosť za to, že sa daňovému úradu počas daňovej kontroly nepodarilo skontaktovať s predmetnými spoločnosťami, resp. že tieto s ním nekomunikovali či nepredložili požadované doklady. Žalobca si svoju povinnosť splnil a podklady, ktoré mal k veci riadne predložil, pričom nebolo v jeho moci zabezpečiť dodanie dokladov zo strany iného daňového subjektu.
9.15. Čo sa týka identifikácie tovaru, tak žalobca poskytol správcovi dane veterinárne dokumenty, kde bola uvedená spoločnosť Danis Food s.r.o., pričom tieto doklady získal od p. J.. Tieto dokumenty preukazujú pôvod tovaru.
9.16. Žalovaný účelovo spochybňuje všetky dôkazy predložené žalobcom (nahrávky hovorov, fotodokumentáciu, rozpis dodávok, knihu jázd, GPS údaje atď.) a berie do úvahy iba dôkazy, ktoré znejú v neprospech žalobcu. Žalovaný len vágne odôvodňuje neprihliadanie a nevykonanie dôkazov, ktoré sú v prospech žalobcu, a to tým, že tieto nepreukazujú a nepotvrdzujú skutočnosti tvrdené žalobcom.
9.17. Žalovaný uvádza, že fotografie, na ktorých je vidieť evidenčné čísla motorových vozidiel nie sú dôkazom preukazujúcim, že týmito bol do skladu žalobcu privezený tovar od dodávateľa Konex SK plus s.r.o. a že sa jednalo o druh tovaru deklarovaného na predložených faktúrach. Žalobca k tomuto uviedol, že bez preverenia týchto vozidiel nemožno dospieť k zisteniu pravdy. Z predmetnej fotodokumentácie je zrejmé, o aký konkrétny tovar ide, kto bol prepravca a na základe toho sa dá zistiť, kto bol dodávateľom. Správca dane však toto bez náležitého odôvodnenia odmietol vykonať. Je taktiež nelogické, prečo správca dane preveroval motorové vozidlá konateľa J., avšak tieto preveriť odmietol. Uvedené nasvedčuje nezáujmu správcu dane a žalovaného na riadnom preskúmaní skutkového stavu.
9.18. K prevereniu spoločností uvedených na potvrdeniach o pôvode tovaru žalobca uviedol, že správca dane odmietol vykonať tento dôkaz, pretože ústne výpovede svedkov by nemali vplyv na výsledok daňovej kontroly. Žalobca zopakoval, že tieto potvrdenia preukazujú, že spoločnosť Danis Food s.r.o. nadobudla tovar od maďarských dodávateľov. Údaje spoločností uvedených na dokladoch
„kereskedelmi okirat“ sa zhodovali s údajmi uvedenými na etiketách tovaru. Žalovaný k prevereniu pohybu vozidiel cez mýtne systémy vyzval Národnú diaľničnú spoločnosť a.s. o poskytnutie informácií. Napokon však dospel k záveru, že pohyb vozidla nie je dôkazom o tom, že ním bol prepravovaný tovar, ktorý má byť predmetom fakturácie. Žalobca uviedol, že údaje z mýtnych systémov sedia s údajmi na dokladoch „kereskedelmi okirat“.
9.19. Čo sa týka predloženého USB kľúču, na ktorom boli nahraté telefonické rozhovory o objednávke tovaru, žalobca uviedol, že ak by mal správca dane ako aj žalovaný záujem na skutočnom preverení predmetných dodávok, vykonal by výsluch daných osôb, ktoré mohli potvrdiť deklarované skutočnosti. Správca dane však aj tieto návrhy dôkazov odmietol vykonať bez náležitého odôvodnenia. Žalobca v prvostupňovom a následne aj v odvolacom konaní navrhol aj vykonanie iných dôkazov, ktoré žalovaný odmietol vykonať, a to vypočutie zástupcov spoločností Aviland 2001 Kft., M. és K. 2000 Kft Hűtőháza, Daridor gastro s.r.o., Kiskunhalasi Baromfifeldolgozó Zrt., Pannon Lúd Kft., PALMI-TOP Kft., Hungerit Zrt., Varga Szárnyas Kft., ktorí mali podľa žalobcu potvrdiť, že spoločnosť Danis Food s.r.o. nadobudla tovar od maďarských dodávateľov, a to z dôvodu, že údaje, ktoré boli uvedené na dokladoch o pôvode tovaru („kereskedelmi okirat“) sa zhodovali s údajmi uvedenými na etiketách. Žalovaný odmietol vykonať aj výsluch svedka z Mraziarní Sládkovičovo. Žalovaný konal v rozpore s prejednávacou zásadou, keďže dôkazy navrhnuté žalobcom odmietol čo i len prejednať.
9.20. Žalobca má za to, že preverenie všetkých poskytnutých dôkazov by preukázalo reálne dodanie deklarovaného tovaru. Žalovaný, ako aj správca dane nevychádzali zo spoľahlivo zistených skutočností. Žalovaný porušil § 3 ods. 3 Daňového poriadku, keď bez relevantného odôvodnenia účelovo ignoroval žalobcom predložené dôkazy, ktoré sú podľa žalobcu priamymi dôkazmi deklarujúcimi reálne dodanie tovaru, ktoré vzájomne podávajú ucelený obraz o uskutočnených obchodoch. Nemožno sa preto stotožniť s tým, že by zo strany žalobcu nedošlo k uneseniu dôkazného bremena pri daňovej kontrole.
9.21. Žalobca nepovažuje odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového ako ani druhostupňového orgánu v daňovom konaní za dostatočne vyčerpávajúce, keďže tieto orgány nevysvetlili v odôvodnení, akými úvahami boli vedení pri hodnotení dôkazov, ako použili správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali a ako sa vyrovnali s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
9.22. Žalovaný tvrdí, že na predložených dokladoch o pôvode tovaru bola uvedená ako odberateľ spoločnosť Daridor gastro s.r.o. a nie spoločnosť Danis Food s.r.o., k čomu žalobca uviedol, že iba na niektorých, nie všetkých dokladoch bola uvedená spoločnosť Daridor gastro s.r.o. Táto bola na nich uvedená z dôvodu, že bola dodávateľom firmy Danis Food s.r.o., čo potvrdil aj svedok J..
9.23. Zistenia žalovaného preto vychádzajú jednak z nesprávneho právneho posúdenia veci a jednak zistenie skutkového stavu nie je dostačujúce na riadne posúdenie veci.
9.24. K právnej stránke veci žalobca poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2011, rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Sžf/22/2009 z 23.02.2010, rozsudky ESD vo veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03 z 12.01.2006 a C-439/04 a C-440/04 zo 06.07.2006, rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 26S/14/2013 zo 06.03.2014, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/193/2016 zo 14.05.2018.
9.25. Žalobca uviedol, že z rozsudku NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 vyplýva, že daňový subjekt riadne uniesol a vyčerpal dôkazné bremeno, keď predložil všetky dostupné materiály, ktoré mal k veci. Tým je dôkazná povinnosť daňového subjekt naplnená. Na preukázanie opaku je dôkazná povinnosť na strane daňového orgánu.
9.26. Dôkazná povinnosť žalobcu bola v danom prípade vyčerpaná všetkými dôkazmi, ktoré boli predložené a zabezpečené v rámci daňovej kontroly. Žalobca disponuje relevantnými účtovnými dokladmi, potvrdeniami a dokladmi, ktorými bola jeho dôkazná povinnosť naplnená. Zopakoval, že ani jeden z účastníkov predmetných obchodných vzťahov nemôže zodpovedať za konanie či nekonanie svojho odberateľa či dodávateľa. Je to žalovaný, kto musí preukázať, že u odberateľov žalobcu došlo k podvodnému konaniu a že žalobca mal o tom vedomosť, resp. jeho spoluúčasť na takomto konaní. Žalovaný a správca dane nemôžu vychádzať a opierať sa iba o strohé spochybnenie deklarovaných plnení, ale uvedené musia riadne preukázať.
9.27. Daňový orgán svoje dôkazy oprel len o skutkové zistenia a nedostatky na strane iného subjektu ako je daňový subjekt a ktoré daňový subjekt nemohol ovplyvniť. Nemožnosť preverenia obchodných partnerov daňového subjektu nemôže byť dôkazom toho, že predmetné obchody daňovému subjektu neboli uskutočnené tak, ako je uvedené vo faktúrach. Daňový úrad sa nesprávne zameral na skúmanie iných spoločností, a to tých, ktoré so žalobcom obchodovali.
9.28. Záver daňového úradu a žalovaného, podľa ktorého žalobca nesplnil zákonné podmienky na oslobodenie od dane v zmysle zákona je nesprávny. Daňový subjekt riadne preukázal splnenie všetkých podmienok na uznanie nároku na oslobodenie od dane v zmysle zákona, v rozsahu ako si ho uplatnil.
10. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný k žalobným dôvodom žalobcu uviedol v podstate nasledovné:
10.1. Žalovaný zotrval na výroku v žalobou napadnutom rozhodnutí o odvolaní, pričom poukázal na odôvodnenie tohto rozhodnutia a dôkazy, ktoré sú súčasťou spisu. Uviedol, že žalobca v žalobe neuvádza také nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na rozhodnutie správneho súdu a ktoré by neboli predmetom odvolania. Zistenia správcu dane ako aj závery z týchto zistení sú vyčerpávajúcim spôsobom uvedené v rozhodnutí správcu dane ako aj žalovaného.
10.2. Vyjadrenie svedka R. J. „že ho napadlo meno O. U.“ nie je dôkazom o tom, že sa jednalo o účtovníčku spoločnosti Danis Food s.r.o. K obchodným činnostiam sa svedok odmietol vyjadriť a na výzvu správcu dane na predloženie dokladov, resp. potvrdenia o odovzdaní dokladov uviedol, že spoločnosť je predaná, na ústne pojednávanie sa viac nedostaví a doklady, resp. potvrdenie o odovzdaní dokladov správcovi dane nepredložil. Tvrdenia, že tovar prepravoval vlastnými vozidlami a že vystavil faktúry nepreukázal žiadnym relevantným, správcom dane overiteľným dôkazom. Svedok nepreukázal, že tovar žalobcovi skutočne dodal tak, ako je to uvedené na faktúrach predložených žalobcom.
10.3. Skutočnosť, že žalobca nakúpený tovar ďalej predal nie je taktiež dôkazom o tom, že tovar zakúpil od spoločnosti Danis Food s.r.o. Žalovaný nespochybnil, že žalobca disponoval tovarom, ktorý predal, ale v priebehu daňovej kontroly nebolo preukázané, že tento mu dodala spoločnosť Danis Food s.r.o. Keďže nebolo preukázané, že spoločnosti Danis Food s.r.o. podľa § 19 zákona o DPH vznikla z dôvodu dodania tovaru daňová povinnosť, nebol preukázaný ani vznik práva na odpočítanie dane žalobcu. Skladová evidencia, v ktorej sa množstvo nakúpeného tovaru zhoduje s množstvom predaného tovaru nepreukazuje, kto bol skutočným dodávateľom tovaru pre žalobcu.
10.4. Správca dane svoje rozhodnutie nepriznať žalobcovi nezaložil na zistení, že spoločnosť Danis Food s.r.o. príchod zásielok nenahlasovala do elektronického systému Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Komárno, ale na zistení, že správcovi dane neboli predložené spoločnosťou Danis Food s.r.o. žiadne doklady, ktorými by dodanie tovaru preukázala.
10.5. Žalovaný poukázal na obsah svedeckej výpovede I. V., novej konateľky spoločnosti Danis Food s.r.o. Ďalej uviedol, že správca dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vykonával za účelom zabezpečenia dokladov dodávateľskej spoločnosti úkony, ktoré mu umožňoval vykonať Daňový poriadok a tieto uviedol v rozhodnutí. Z konania správcu dane vyplynulo, že zabezpečoval doklady v prospech žalobcu. Žalovaný rovnako poukázal aj na zodpovednosť žalobcu za výber svojich obchodných partnerov.
10.6. Správca dane ani žalovaný v rozhodnutí neuviedli, že žalobca by mal disponovať informáciami o tom, či jeho obchodný partner podával daňové priznania alebo hlásenia. Tieto skutočnosti uviedli len ako zistenia z preverovania činnosti dodávateľa Danis Food s.r.o.
10.7. Správca dane mal právo vykonať daňovú kontrolu v lehote podľa § 69 ods. 1 Daňového poriadku. Žalobca ním tvrdenú účelovosť konania správcu dane ohľadom doby, v ktorej začal vykonávať daňovú kontrolu, nepreukázal.
10.8. Konateľ spoločnosti Konex SK plus s.r.o. Ľudovít Pecho vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že spoločnosť s mrazeným mäsom obchodovala. Žalovaný v rozhodnutí nesprávne uviedol vyjadrenie
konateľa spoločnosti. Napriek vyjadreniu konateľa spoločnosti, že spoločnosť s mrazeným mäsom obchodovala a dodávala ho žalobcovi, konateľ nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy, ktorými by svoje tvrdenia preukázal.
10.9. Skutočnosť, že v skladovej evidencii predloženej žalobcom bola uvedená ako dodávateľ spoločnosť Danis Food s.r.o. nie je preukázateľným dôkazom o tom, že spoločnosť tovar aj skutočne žalobcovi dodala.
10.10. Lehota na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní je ustanovená v § 68 Daňového poriadku, podľa ktorého ods. 3 je správca dane povinný vydať rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice. Správca dane vydal rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Skutočnosť, že správca dane mal rozhodnutie pripravené, čo znamená, že mal v rozhodnutiach uvedené skutočnosti zistené v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konanie neznamená, že sa vyjadreniami žalobcu nezaoberal. Z rozhodnutia správcu dane vyplýva, že sa predkladanými pripomienkami a dôkazmi žalobcu zaoberal a zaujal k nim stanovisko. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní z 25.09.2018 vyplýva, že správca dane zaujal k jednotlivým bodom vyjadrenia žalobcu stanovisko a keďže žalobca nepredložil v priebehu ústneho pojednávania žiadne nové relevantné dôkazy a pripomienky, ktoré by mali vplyv na výsledok kontrolných zistení, správca dane sa vyjadreniami žalobcu opakovane nezaoberal.
10.11. K predchádzajúcej kontrole tej istej dane za zdaňovacie obdobie január 2015, za ktoré už bola vykonaná daňová kontrola Daňovým úradom Žilina uviedol, že tento počas kontroly, predmetom ktorej bolo preverenie zdaniteľných obchodov so spoločnosťou Konex SK plus s.r.o., preveroval iba účtovné doklady predložené ku kontrole žalobcom ako odberateľom. Správca dane v priebehu kontroly nepreveroval dodávky tovaru v dodávateľských spoločnostiach, čo znamená, že nevyzval dodávateľské spoločnosti k predloženiu dôkazov, ktorými by preukázali, že disponovali tovarom, ktorý v zmysle predložených faktúr dodali žalobcovi a že fakturovaný tovar žalobcovi skutočne aj dodali.
10.12. V prípade žalobcu, ktorý si uplatnil právo na odpočítanie dane, nebolo jeho obchodným partnerom preukázané, že žalobcovi dodal tovar, z dodania ktorého mu vznikla daňová povinnosť. Predloženie dokladov je len jednou z podmienok na uznanie práva na odpočítanie dane, ale nie je tým preukázaná reálnosť realizácie obchodnej transakcie. Akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia nie sú dôkazom o tom, že deklarované plnenie bolo reálne aj uskutočnené.
10.13. Správca dane ani žalovaný neuviedli, že žalobca je zodpovedný za konanie svojho dodávateľa vo vzťahu k správcovi dane a ani skutočnosť, že správcovi dane sa nepodarilo skontaktovať so spoločnosťami, ktoré boli v obchodnom vzťahu či už k žalobcovi alebo jeho dodávateľom. K fotodokumentácii o nakladaní a vykladaní tovaru, ktorú žalobca poskytol správcovi dane, žalovaný uviedol, že fotodokumentácia preukazuje iba nakladanie a vykladanie tovaru, ale nepreukazuje, aký tovar bol nakladaný a kto bol dodávateľom tohto tovaru. K preverovaniu motorových vozidiel, na základe fotografií, na ktorých je vidieť ich evidenčné čísla žalovaný uviedol, že nie je úlohou správcu dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vyhľadávať dôkazy na preukázanie obchodných transakcií deklarovaných žalobcom podľa predložených účtovných dokladov. Tieto skutočnosti je povinný preukázať žalobca.
10.14. Bolo na rozhodnutí správcu dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí.
10.15. Správca dane na základe porovnania žalobcom predložených potvrdení od dodávateľov dospel k záveru, že obchodné doklady (veterinárne dokumenty) nepreukazujú a nepotvrdzujú, že spoločnosť Danis Food s.r.o. nadobudla tovar od spoločností uvedených na dokladoch ako výrobcovia, vývozcovia, resp. odosielajúce inštitúcie. Taktiež informácie z mýtneho systému nie sú dôkazom o druhu prepravovaného tovaru a jeho dodávateľa. K predloženému USB kľúču, na ktorom boli nahraté telefonické rozhovory žalovaný uviedol, že išlo o telefonické nahrávky, z ktorých by nevyplývalo, kedy boli rozhovory uskutočnené a že na základe telefonické rozhovoru došlo reálne aj k dodaniu tovaru.
10.16. Správca dane v odôvodnení popísal všetky zistené skutočnosti, ktoré vyhodnotil v súlade s právnymi predpismi a k vyjadreniam žalobcu zaujal podrobné stanovisko. Odôvodnenie rozhodnutia
žalovaného obsahuje taktiež všetky zistené skutočnosti, ich zdôvodnenie v nadväznosti na jednotlivé ustanovenia zákona o DPH a tiež vysporiadanie sa s odvolacími dôvodmi žalobcu.
10.17. Správca dane z kontrolných výkazov spoločnosti Danis Food s.r.o. za I. až IV. štvrťrok 2015 zistil, že táto nadobudnutie tovarov od spoločností, ktorých zástupcov žiadal žalobca vypočuť ako svedkov, nedeklaruje, a preto vypočutie zástupcov týchto spoločností nevykonal. Naviac, na predložených dokladoch o pôvode tovaru bola uvedená ako odberateľ spoločnosť Daridor gastro s.r.o., a nie spoločnosť Danis Food s.r.o.
10.18. K vypočutiu zamestnanca mraziarní žalovaný uviedol, že akékoľvek vyjadrenie, bez predloženia dôkazov, preukazujúcich tvrdené skutočnosti, nemôže byť použité v daňovom konaní ako dôkaz.
10.19. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná iba z dôvodu uvedenia na faktúre. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočítanie dane uznaný ako dôvodný.
10.20. Žalovaný netvrdí, že došlo u dodávateľskej spoločnosti k podvodnému konaniu, ale vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že tovar, ktorý bol žalobcovi dodaný, skutočne dodala spoločnosť uvedená na predložených dokladoch ako dodávateľ.
10.21. Pokiaľ žalobca nie je spôsobilý preukázať naplnenie zákonných požiadaviek obozretného podnikania, potom poukazovanie na ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ nemá oporu v ním prezentovaných záveroch.
10.22. Keďže v priebehu daňovej kontroly nebolo dodávateľskými spoločnosťami preukázané, že im z dodania tovaru vznikla daňová povinnosť, nevzniklo žalobcovi z dodania tovaru právo na odpočítanie dane. K namietanému vyvodeniu dôkazného bremena žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov žalovaný uviedol, že správca dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania preveroval priamy obchodný vzťah medzi žalobcom a jeho obchodnými partnermi.
11. K vyjadreniu žalovaného sa žalobnou replikou vyjadril žalobca. Žalobca v žalobnej replike zotrval na podanej žalobe a žalobnom návrhu a pridržal sa svojich skorších vyjadrení. Žalobca v žalobnej replike okrem toho uviedol v podstate nasledovné:
11.1. Svedok J. napriek tomu, že najprv uviedol, že si meno účtovníčky nepamätá, vzápätí uviedol meno účtovníčky O. U., na čo žalovaný nebral ohľad a túto informáciu nepreveroval. Použil len tie časti výpovede, ktoré sa mu hodili. Svedok jasne potvrdil spoluprácu so žalobcom, pričom uviedol, že bez ďalšieho túto nemôže brať ako dôkaz s výpovednou hodnotou. Ako dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k objasneniu skutkového stavu, a tým je aj výpoveď svedka, ktorý v danom prípade uviedol, že tovar prepravoval vlastnými vozidlami a že on sám vystavoval faktúry. Z ustanovenia § 29 ods. 4 Daňového poriadku nevyplýva, že svedecká výpoveď môže byť použitá ako relevantný dôkaz len za predpokladu, že svedok svoje tvrdenia preukáže ďalšími dôkazmi.
11.2. Na jednej strane žalovaný uvádza, že je na žalobcovi, aby si vybral spoľahlivé dodávateľa, na druhej mu však nepriamo vyčíta skutočnosti, že dodávateľ nepodával daňové priznania ani hlásenia. Nie je pritom v možnostiach žalobcu preverovať si o dodávateľoch takéto informácie.
11.3. Žalobca predložil správcovi dane nespočetné množstvo dôkazov, s ktorými sa správca dane ako aj žalovaný odmietli zaoberať, z čoho je zrejmé, že rozhodnutie bolo predpripravené.
11.4. Žalobca nemôže zodpovedať ani dôvodne predpokladať, akým spôsobom bude jeho dodávateľ obchodovať.
11.5. Čo sa týka daňovej kontroly vykonanej Daňovým úradom Žilina, tak žalobca odmietol tvrdenie žalovaného, že predmetom daňovej kontroly bolo výhradne preverovanie účtovných dokladov žalobcu. Daňový úrad Žilina preveroval aj dodávateľa Konex SK plus s.r.o., pričom sám poverený zamestnanec N.. P. U. potvrdil žalobcovi, že tento dodávateľ je dôveryhodnou osobou, s ktorou môže spolupracovať.
Je preto absurdné, že správca dane vykonával opakovanú kontrolu a odmieta akceptovať výsledky pôvodnej kontroly, v ktorej nebol zistený rozdiel dane. V čase výkonu tejto kontroly bol dodávateľ Konex SK plus s.r.o. kontaktný a spolupracoval so žalobcom.
11.6. Nie je rozhodujúce, aký subjekt si vyberie za svojho obchodného partnera správca dane tak, ako to žalovaný uvádza vo svojom vyjadrení a v rozpore so stanoviskom na inom mieste vyjadrenia k žalobe.
11.7. Žalovaný počas celého daňového konania uvádzal, že výber dodávateľa je vždy na ťarchu daňového subjektu, pričom vo vyjadrení k žalobe uviedol, že v konečnom dôsledku žalobca nie je zodpovedný za výber svojho dodávateľa ani za ďalšie preukázané skutočnosti.
11.8. Žalobca sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že navrhované dôkazy žalobcom - USB kľúč s telefonickými nahrávkami, potvrdenia o nadobudnutí tovaru, výsluchy osôb - by nemali zásadný vplyv na celé konanie, keď takýto postup je nezákonný, s cieľom zamedziť žalobcovi priznanie riadneho odpočtu dane z pridanej hodnoty.
11.9. Je pravdou, že na niektorých dokladoch o pôvode tovaru je uvedená spoločnosť Daridor gastro s.r.o., avšak aj zo zistení správcu dane vyplynulo, že pri overovaní kontrolných výkazov bolo uvedené, že spoločnosť Daridor gastro s.r.o. bola dodávateľom spoločnosti Danis Food s.r.o.
11.10. Žalovaný v rozpore s § 63 ods. 5 Daňového poriadku žiadnym relevantným a logickým spôsobom neuviedol, z akých dôvodov odmietol vykonať navrhované dôkazy žalobcu a ako sa vysporiadal s námietkami účastníkov konania.
11.11. Čo sa týka spoločnosti Konex SK plus s.r.o., tak žalovaný uviedol, že konateľ spoločnosti nepredložil riadne relevantné dôkazy. Doklady od spoločnosti Konex SK plus s.r.o. si správca dane zapožičal od Národnej kriminálnej agentúry, ktorej boli v roku 2015 odovzdané a na základe dokazovania správca dane zistil, že faktúry, ktoré predložil žalobca, boli aj v účtovníctve dodávateľa zaevidované, čo potvrdil aj konateľ na výsluchu.
11.12. Správca dane ako aj žalovaný poukazujú len na dodávky a faktúry, ktoré boli dodané priamo do skladu žalobcu. Tieto však nefigurujú v skladovej evidencii v Mraziarňach Sládkovičovo. Ostatné dodávky a faktúry tam ale uvedené sú a napriek tomu uznané neboli. K väčšine neuznaných faktúr sa buď správca dane priznal, že tieto súhlasia alebo sa o nich nezmienil.
11.13. Judikatúra Najvyššieho súdu SR ako aj Súdneho dvora EÚ, na ktorú žalobca odkazuje v žalobe, uvádza, že nepredloženie dôkazov za iný daňový subjekt nemôže byť na ťarchu žalobcu a z týchto dôvodov preto žalobca nemôže trpieť dôkaznou núdzou.
12. K žalobnej replike sa žalovaný nevyjadril.
IV. Zhrnutie priebehu konania
13. Žalobca ani žalovaný v konaní nepožiadali o prejednanie veci samej na pojednávaní.
13.1. Keďže v prejednávanej veci neboli naplnené dôvody prejednania veci na pojednávaní, rozhodol správny súd podľa § 107 ods. 2 SSP bez pojednávania.
13.2. Správny súd dňa 30.01.2020 verejne vyhlásil tento rozsudok podľa § 137 ods. 3 veta druhá SSP vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bol podľa § 137 ods. 4 SSP zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke krajského súdu v lehote viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením.
V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov účastníkov konania a ich vyhodnotenie, právne posúdenie veci
14. Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 19 v spojení s § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len „Správny súdny poriadok“ alebo „SSP“), konajúc v senáte o všeobecnej správnej žalobe žalobcu (§ 6 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 177 a nasl. SSP), nezistiac naplnenie dôvodov podľa § 134 ods. 2 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 a contrario SSP), nezistiac existenciu dôvodov na postup podľa § 119 veta druhá SSP a nezistiac naplnenie dôvodov podľa § 120 SSP vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 119 veta prvá SSP), bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného, označeného v záhlaví, pričom vychádzajúc zo stavu daného v čase právoplatnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju týmto rozsudkom podľa § 190 SSP zamietol.
15. Správny súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 119 veta prvá SSP), a tento neopakujúc na tomto mieste, keď je podrobne opísaný už v odôvodnení rozhodnutia žalovaného (v spojení s jemu predchádzajúcim prvostupňovým rozhodnutím správcu dane) a v podstatných častiach aj v II. časti odôvodnenia rozsudku, popisujúceho napadnuté rozhodnutie, vec právne posudzoval a rozhodoval podľa nasledovných ustanovení:
15.1. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
15.2. Podľa § 175 ods. 1 SSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
15.3. Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
15.4. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“), predmetom danej je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
15.5. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) časť vety pred bodkočiarkou zákona o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak.
15.6. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá a druhá zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
15.7. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
15.8. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
15.9. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
15.10. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) (ďalej len „Daňový poriadok“), na účely tohto zákona sa rozumie správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.
15.11. Podľa § 3 ods. 1 až 3 Daňového poriadku, (ods. 1) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (ods. 2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať
sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (ods. 3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
15.12. Podľa § 24 ods. 1 až 4 Daňového poriadku, (ods. 1) daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (ods. 2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (ods. 3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (ods. 4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
15.13. Podľa § 44 ods. 4 písm. c) Daňového poriadku, daňovú kontrolu tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná, je možné vykonať u toho istého daňového subjektu aj opätovne, na podnet ministerstva alebo finančného riaditeľstva.
15.14. Podľa § 63 ods. 2 a 5 Daňového poriadku, (ods. 2) rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. (ods. 5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
15.15. Podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. Podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2019, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.
15.16. Podľa § 74 ods. 4 veta prvá a druhá Daňového poriadku, odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody.
16. Správny súd posúdil dôvodnosť jednotlivých žalobných dôvodov, vymedzených žalobcom v žalobe, nasledovne:
17. Správny súd sa v prvom rade zaoberal tými žalobnými dôvodmi, ktoré sa týkali priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, teda smerujúcimi proti konaniu (procesu), ktoré predchádzalo vydaniu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je totiž do určitej miery determinovaná aj zákonnosťou samotného procesu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, čo je normatívne vyjadrené aj v § 191 ods. 1 písm. g) SSP, podľa ktorého je dôvodom zrušenia na základe správnej žaloby preskúmavaného rozhodnutia podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ak toto mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.
18. Čo sa týka námietok o tom, že správca dane opätovne vykonal daňovú kontrolu tej istej dane (dane z pridanej hodnoty) za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná (január 2015), teda vykonal daňovú kontrolu opätovne, správny súd poukazuje na to, že inštitút opätovného vykonania daňovej kontroly je normatívne upravený v § 44 ods. 4 Daňového poriadku, v ktorom sú taxatívnym spôsobom uvedené prípady, výlučne v ktorých je možné opätovne vykonať daňovú kontrolu. Jedným
z týchto prípadov, vymedzených v § 44 ods. 4 písm. c) Daňového poriadku je prípad, ak na opätovné vykonanie daňovej kontroly dá podnet inter alia Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej aj len „finančné riaditeľstvo“). Správca dane teda nie je oprávnený sám po skončení daňovej kontroly túto opätovne vykonať bez splnenia podmienok vymedzených v § 44 ods. 4 Daňového poriadku, čo vylučuje zneužívanie inštitútu daňovej kontroly správcami dane voči daňovým subjektom.
18.1. V preskúmavanej veci z obsahu administratívneho spisu (č. l. 2) vyplýva, že finančné riaditeľstvo dalo Daňovému úradu Nitra ako správcovi dane dňa 08.06.2016 podnet na vykonanie opätovnej daňovej kontroly podľa § 44 ods. 4 písm. c) Daňového poriadku.
18.2. V preskúmavanej veci teda boli splnené všetky podmienky, za naplnenia ktorých bol správca dane oprávnený opätovne vykonať u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2015.
18.3. Ak v opätovnej daňovej kontrole vykoná správca dane ďalšie dokazovanie a obsiahlejšie preverovanie zdaniteľných plnení a v dôsledku nich dôjde odôvodnene k iným záverom ako v protokole z (pôvodnej) daňovej kontroly, nie je legitímny dôvod na to, aby vo vyrubovacom konaní, ak toto nasledovalo po skončení opätovnej daňovej kontroly, nevychádzal už zo skutkových zistení, ku ktorým dospel v opätovnej daňovej kontrole.
19. Správny súd sa vzhľadom na vecný súvis s uvedeným žalobným dôvodom na tomto mieste vysporiada aj s ďalšími námietkami žalobcu, týkajúcimi sa jeho zdôrazňovania, že samotný N.. U. mal žalobcovi uviesť, že dodávateľ Konex SK plus s.r.o. je dôveryhodnou osobou a s námietkou žalobcu, že spoločnosť Konex SK plus s.r.o. pri (pôvodnej) daňovej kontrole bola kontaktná a so správcom dane - Daňovým úradom Žilina, ktorý pôvodnú daňovú kontrolu vykonával, spolupracovala.
19.1. Z pôvodnej daňovej kontroly, vykonanej Daňovým úradom Žilina, bol spísaný protokol číslo 20376256/2015 zo 16.06.2015. Tento protokol samotný žalobca pripojil ako prílohu k podaniu z 13.11.2017 a je ako príloha tohto podania žalobcu súčasťou administratívneho spisu (č. l. 39). Správny súd po oboznámení s ním zistil, že tak ako to správne uvádza žalovaný aj v napadnutom rozhodnutí, počas tejto daňovej kontroly Daňový úrad Žilina preveroval iba účtovné doklady predložené ku kontrole žalobcom ako odberateľom. Daňový úrad Žilina nepreveroval dodávky tovaru v dodávateľských spoločnostiach - v danom prípade v spoločnosti Konex SK plus s.r.o.
19.2. Naopak, v opätovnej daňovej kontrole správca dane (Daňový úrad Nitra) rozsiahlo preveroval dodávky tovaru aj v spoločnosti Konex SK plus s.r.o. a v dôsledku tohto ďalšieho zisťovania, ktoré nebolo vykonané počas pôvodnej daňovej kontroly, dospel aj k odlišným skutkovým záverom.
19.3. Správny súd z protokolu z pôvodnej daňovej kontroly zistil, že žalobcom uvádzaný zamestnanec N.. U. je N.. P. U., ktorý s X.. H. K. vykonávali pôvodnú daňovú kontrolu. Z protokolu z pôvodnej daňovej kontroly (a ani zo zápisnice o ústnom pojednávaní z 16.06.2015, vykonaného v rámci pôvodnej daňovej kontroly, ktorú zápisnicu žalobca rovnako pripojil k vyjadreniu z 13.11.2017, podaného v rámci administratívneho konania) nevyplýva, že by spoločnosť Konex SK plus s.r.o. v danom čase so správcom dane komunikovala, keďže v pôvodnej daňovej kontrole neboli vo vzťahu k nej podľa protokolu vykonané žiadne úkony a rovnako tak z týchto dokumentov z pôvodnej daňovej kontroly ani nevyplýva, že by N.. U. uviedol žalobcovi, že spoločnosť Konex SK plus s.r.o. je dôveryhodnou osobou. Ide teda o žalobcove ničím podložené tvrdenia.
20. Čo sa týka napadnutého rozhodnutia žalovaného (a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia správcu dane, ktorý tvorí s napadnutým rozhodnutím žalovaného vzhľadom na zásadu jednotnosti administratívneho konania jeden celok), tak ďalšia skupina žalobných dôvodov v podstate smerovala proti žalovaným (a správcom dane) vykonanému hodnoteniu dôkazov (keď žalobca mal na rozdiel od žalovaného za to, že vykonanými dôkazmi bolo preukázané reálne dodanie tovaru žalobcovi) ako aj proti nevykonaniu niektorých z navrhovaných dôkazov (napr. výsluchy zástupcov maďarských dodávateľských spoločností, uvedených na potvrdeniach o pôvode tovaru tzv. „kereskedelmi okirat“), ktorých vykonanie bolo potrebné pre riadne posúdenie veci. Rovnako žalobca namietal, že predložením všetkých dostupných materiálov, ktoré mal k veci, uniesol a vyčerpal dôkazné bremeno a že žalovaný a správca dane sa nemôžu opierať iba o spochybnenie deklarovaných plnení, ale toto musia riadne
preukázať, s tým, že žalobca nezodpovedá za konanie svojich dodávateľov. V tejto súvislosti žalobca namietal aj nesprávne právne posúdenie veci. Žalobca mal za to, že riadne preukázal splnenie všetkých podmienok na uznanie nároku na oslobodenie od dane v zmysle zákona o DPH v rozsahu, v akom si ho uplatnil.
21. K uvedenej podstatnej skupine žalobných dôvodov správny súd v prvom rade uvádza, že k právnym otázkam týkajúcim sa zásadám dokazovania a hodnotenia dôkazov, dôkazného bremena daňového subjektu v daňovom konaní, jeho rozsahu, jeho rozloženiu medzi správcu dane a daňový subjekt a podmienkam, kedy nie je vyčerpané len predložením faktúry (resp. iných účtovných alebo daňových dokladov) v súčasnosti existuje rozsiahla konštantná judikatúra (konštantná tak z časového hľadiska
- keď ide o rozhodnutia vydané v priebehu dlhšieho časového obdobia, a to posledných niekoľko rokov, ako aj z kvantitatívneho hľadiska - keď ide o veľký počet vydaných rozhodnutí s totožnými právnymi závermi) Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) ako kasačného súdu (a predtým za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku ako odvolacieho súdu v správnom súdnictve, ktorá judikatúra je rovnako použiteľná aj po zmene procesnoprávnej úpravy správneho súdneho konania), ale i Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“).
22. Správny súd súčasne nezistil žiadny dôvod na to, aby sa v tomto správnom súdnom konaní odchýlil od týchto záverov (napríklad v dôsledku vývoja právnej vedy v tejto oblasti), a preto z nich aj pri svojom rozhodovaní vychádzal a právne normy, podľa ktorých vec právne posudzoval, vykladal tak, ako sú tieto vykladané v už spomenutej konštantnej judikatúre NS SR (príkladmo rozhodnutia NS SR vo veciach sp. zn. 10Sžfk/43/2018, 3Sžfk/12/2017, 3Sžfk/10/2017, 3Sžfk/40/2017, 4Sžfk/38/2017, 1Sžfk/1/2017, 6Sžfk/43/2017, 1Sžf/82/2016, 1Sžfk/52/2017, 4Sžf/30/2014, 8Sžf/36/2010, 2Sžf/52/2010, 2Sžf/4/2009), ako aj ÚS SR (napr. vo veciach sp. zn. II. ÚS 705/2017, v ktorej bolo rozhodnuté uznesením z 15. novembra 2017, ktoré bolo publikované v Zbierke nálezov a uznesení ÚS SR ako judikát 71/2017; sp. zn. III. ÚS 78/2011).
23. Vychádzajúc preto z právnych záverov NS SR a ÚS SR, uvedených v rozhodnutiach, ktoré správny súd uviedol v predchádzajúcom bode odôvodnenia, správny súd uvádza tieto závery, z ktorých následne aj v preskúmavanej veci pri posudzovaní predmetnej skupiny žalobných dôvodov žalobcu vychádzal:
23.1. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno- právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.
23.2. Zásada objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie, nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už správca dane získal v rámci správy daní a v priebehu konania.
23.3. Súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode, rozsudky ESD vo veciach napr. Teleos plc. a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV (C-499/10). Možno preto určiť opatrenia, ktoré možno, v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom.
23.4. Správca dane má právo preveriť reálnosť dodávky odberateľovi tovaru alebo služby, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. Je na daňovom subjekte, aby predložil dôkazy svedčiace o tom, že uvedený typ kontrolovaného zdaniteľného obchodu a spôsob jeho prevedenia ako i komunikácia s dodávateľom sa nijako neodlišuje od ním vykonávaných obdobných obchodov s uvedeným typom tovaru alebo jeho obchodných zvyklostí. Je na ňom, akým spôsobom
preukáže komunikáciu s dodávateľom, spôsob preverovania dodávky, jej súlad s požiadavkou uvedenou v objednávke a pod.
23.5. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane dôkazného subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty, a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom.
23.6. V okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Už samotné zistenie skutočnosti, že dodávateľ nie je ekonomicky činný, nemá personálne a materiálne možnosti na realizáciu dodávky, (ale napr. aj ak pohyb finančných prostriedkov nie je odzrkadlený v jeho daňových výstupoch a účtoch), jednoznačne spochybňuje vierohodnosť tvrdení žalobcu o reálnosti jeho dodávok. Takýto spôsob vedenia dokazovania žalovaným vychádza v tomto štádiu daňového konania z toho, že na strane žalobcu v postavení daňového subjektu nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.
23.7. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý si nárok na odpočet uplatňuje preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, plnenie bolo reálne dodané, a to práve osobou uvedenou na účtovnom doklade (§ 8, § 9 zákona o DPH).
23.8. S poukazom na § 24 ods. 1 Daňového poriadku dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (k tomu najmä rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02, Zb. s- I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I. 1609, bod 71). V zmysle § 19 ods. 2 a § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, nadväzujúc na § 24 ods. 1 Daňového poriadku je jednou zo skutočností, ktoré je daňový subjekt povinný preukázať, aj dodanie tovaru alebo služby platiteľom, ktorý faktúru ako dodávateľ vystavil.
23.9. Potrebné je v týchto veciach poukázať aj na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (§ 2 ods. 1 Obchodného zákonníka), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu a pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú oprávnené.
23.10. Faktúra, doklad o jej zaplatení a iné doklady vystavené deklarovaným dodávateľom nepochybne sú dôkaznými prostriedkami, ktoré podporujú tvrdenie daňového subjektu obsiahnuté v daňovom priznaní, že práve tento dodávateľ mu naozaj tovar alebo službu dodal. Ich vierohodnosť môže byť podporená osobou ich vystaviteľa, ktorý ich spravidla podpisuje, ale aj podnikateľským zázemím a minulosťou dodávateľa a okrem iného aj jeho daňovou disciplínou. V prípade, že zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že takéto písomnosti naozaj odrážajú (a teda dokladujú) uskutočnené zdaniteľné plnenie, je možné v nich obsiahnuté informácie považovať za relevantný či rozhodujúci dôkaz. Ak však
správca dane pri preverovaní týchto tvrdení narazí na skutočnosti a dôkazy spochybňujúce či priamo popierajúce tvrdenia z predložených dokladov, je namieste a v súlade so zákonom, keď považuje tieto tvrdenia za nepreukázané a vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov. Takým dôkazom môže byť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 24 ods. 4 prvá veta Daňového poriadku). Nie je presne predpísané, aké dôkazy je potrebné predložiť, vždy to závisí od konkrétnej dôkaznej situácie a charakteru dokazovaných skutočností.
23.11. Ak preto správca dane spochybní reálnosť dodania tovaru alebo služby deklarovaným dodávateľom zdaniteľných plnení, javí sa dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu, spočívajúce len v predložení zákonom požadovaných formálne vyhotovených daňových dokladov ako nedostatočné. V takýchto prípadoch je potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, aby sa stal súčasťou fiktívneho zdaniteľného plnenia zneužívajúceho právo poskytované zásadou neutrality DPH. Nezodpovedá zásade zodpovedného a poctivého obchodného styku konanie podnikateľa, ktorý si riadne nepreverí svojho dodávateľa z hľadiska dôveryhodnosti, poctivosti, nevykoná všetky opatrenia na to, aby ako zodpovedný odberať reálne prevzal dodaný tovar alebo službu od dodávateľa (alebo v jeho mene) a zadovážil si dostatok dôveryhodných podkladov, aby v prípade skúmania reálnosti obchodnej transakcie vedel dodanie tovaru alebo služby práve od osoby uvedenej na faktúre riadne preukázať. Ak si daňový subjekt nezaobstará dostatok dôkazných prostriedkov preukazujúcich uskutočnenie plnenia deklarovaného predloženou faktúrou, ako aj to, že plnenie poskytol dodávateľ uvedený na faktúre a takéto dôkazy následne v daňovom konaní nepredloží, vystavuje sa riziku, že neunesie dôkazné bremeno, čo môže mať za následok neuznanie práva na odpočítanie DPH.
23.12. Základným princípom výberu dane z pridanej hodnoty ako všeobecnej nepriamej dane je, že podnikateľ musí byť plne zbavený ťarchy DPH zaplatenej v cene prijatých tovarov a služieb určených na uskutočnenie zdaniteľných obchodov podliehajúcich DPH. Právo na odpočet dane z pridanej hodnoty vzniká vtedy, ak je preukázané, že došlo k zdaniteľnému plneniu zdaniteľnou osobou - že došlo k dodaniu tovaru podľa § 8 ods. 1 zákona o DPH alebo dodaniu služby podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH, v kontexte s príslušnými ustanoveniami a definíciami Obchodného zákonníka. Z dikcie § 49 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základná podmienka je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je preto vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad.
23.13. Vychádzajúc zo zásad daňového konania a zo znenia ustanovení § 49 ods. 1 a ods. 2 v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH je nutné uzavrieť, že iba doložením účtovného dokladu obsahujúceho zákonom stanovené náležitosti nie je nárok na odpočítanie dane preukázaný. Daň, či nárok na odpočítanie dane nemajú základ vo formálnom doklade, ale v existencii zdaniteľného plnenia, pretože zákon o DPH nestojí iba na formálnom, ale aj na reálnom preukázaní zdaniteľného plnenia, a preto dôkaz pozostávajúci len z daňového dokladu, je iba formálnym dôkazom dovršujúcim hmotnoprávne aspekty skutočného prevedenia zdaniteľného plnenia. Z uvedeného dôvodu preto nemôže byť len samotné predloženie daňového dokladu, hoci formálne správneho a bezchybného, podkladom pre uznanie nároku na odpočítanie dane, ale tento nárok musí byť v prvom rade fakticky podložený existujúcim zdaniteľným plnením.
24. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že samotný NS SR vo svojich niekoľkých posledných rozhodnutiach (napr. aktuálny rozsudok NS SR vo veci sp. zn. 10Sžfk/43/2018 z 19. júna 2019, zdôraznil, že judikatúra kasačného súdu zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa jasne ustálila v intenciách, že nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o reálnosti takéhoto zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov. V tejto súvislosti príkladmo možno poukázať na rozhodnutia NS SR vo veciach sp. zn. 3Sžfk/40/2017, 4Sžfk/38/2017, 1Sžfk/1/2017, 6Sžfk/43/2017, 1Sžf/82/2016, 3Sžfk/12/2018, ako aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017. NS SR v rozsudku sp. zn.
10Sžfk/43/2018 z 19. júna 2019 výslovne uviedol, že rozhodnutie NS SR vo veci sp. zn. 3Sžf/1/2011 (na ktoré v žalobe poukazuje žalobca) sa viac-menej obmedzuje na formálne požiadavky na predkladané doklady, v zmysle aktuálnej konštantnej judikatúry však od celkovej dôkaznej situácie závisí, či na preukázanie práva na odpočet dane je potrebné v dokazovaní pokračovať ďalej. Teda, samotný kasačný súd konštatuje, že došlo k určitému judikatórnemu vývoju v danej oblasti.
25. Správny súd preskúmaním správnou žalobou napadnutého rozhodnutia zistil, že žalovaný, ako aj správca dane, pri svojom rozhodovaní vychádzali z právnych záverov, ku ktorým v početnej konštantnej rozhodovacej činnosti dospel aj NS SR a ÚS SR a ktorá je konštantná (a hoc žalovaný v rozhodnutí na ňu výslovne nepoukázal, tak obsahovo boli žalovaným a správcom dane formulované právne závery v súlade s danou ustálenou rozhodovacou činnosťou). Vychádzajúc z právnych záverov podrobne rozvedených najmä v bode 23. odôvodnenia, reagujúc na jednotlivé konkrétne žalobné dôvody žalobcu uvedené v správnej žalobe, správny súd potom uzatvára, že:
26. Správca dane vykonal v rámci opätovnej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania rozsiahle dokazovanie, predmetom ktorého bolo preverenie reálneho uskutočnenia zdaniteľných obchodov, deklarovaný na faktúrach (podrobne označených v prvostupňovom i odvolacom rozhodnutí) od dodávateľa Danis Food s.r.o. a Konex SK plus s.r.o.
27. V rámci tohto dokazovania bol okrem iného vypočutý svedok R. J., ktorý bol v kontrolovanom zdaňovacom období konateľom jedného z dvoch preverovaných dodávateľov žalobcu, a to spoločnosti Danis Food s.r.o. Žalobca v súvislosti s týmto svedkom namietal, že žalovaný v rozhodnutí použil len tie časti výpovede, ktoré sa mu hodili. Žalobca poukázal na to, že tento svedok potvrdil spoluprácu so žalobcom, prepravu tovaru, vystavenie faktúr a označil aj meno účtovníčky, na ktoré si najskôr nespomenul, a to O. U.. Žalobca namietal, že žalovaný podmieňoval túto svedeckú výpoveď preukázaním ďalších dôkazov.
27.1. Správny súd nezistil dôvodnosť uvedených žalobných dôvodov. Z popisu výpovede tohto svedka v rozhodnutí žalovaného nevyplýva selektívny prístup žalobcu k tomuto dôkazu, keďže aj žalovaný uviedol v rozhodnutí, že svedok J. prehlásil aj to, že kúpil tovar, hydinové mäso, ktoré následne predal (žalobcovi) a že výrobky boli skladované na adrese Mäsopriemysel Dunajská Streda, mraziarne Vydrany. Teda, žalovaný popísal v rozhodnutí aj tie časti výpovede, z ktorých žalobca vyvodzuje pre seba priaznivé následky - preukázanie dodania tovaru týmto dodávateľom.
27.2. Čo sa týka uvedenia mena účtovníčky spoločnosti Danis Food s.r.o., tak svedok R. J. uviedol najskôr, že na meno účtovníčky si nespomína, potom „ho napadlo meno O. U.“, na názov účtovníckej kancelárie si však nepamätal. Samotné označenie mena účtovníčky, bez jej úplných údajov či označenia účtovnej kancelárie nepostačovalo na to, aby správca dane mohol vypočuť aj túto osobu a vykonávať ďalšie dokazovanie týmto smerom.
27.3. Svedok sa bližšie k obchodnej činnosti spoločnosti Danis Food s.r.o., vykonávanej v roku 2015 nevedel vyjadriť a ani nechcel (čo výslovne vyplýva z jeho výpovede). Svedok J. uviedol, že kúpil hydinové mäso, ktoré následne predal (pričom predmetom dodania malo byť kuracie a kačacie mäso), no neuviedol k tomuto žiadne bližšie informácie, ktoré by boli overiteľné a ktoré by v súhrne s jeho výpoveďou a ostatnými dôkazmi preukazovali, že preverované dodávky tovaru žalobcovi skutočne spoločnosť Danis Food s.r.o. dodala.
27.4. Správny súd sa s poukazom na súdnu prax NS SR nestotožňuje ani s tým, že samotná svedecká výpoveď, v rámci ktorej svedok len všeobecne potvrdí dodanie tovaru kontrolovanému daňovému subjektu, je dostatočným dôkazom (príp. aj v spojení s účtovnými dokladmi - faktúrami) o dodávke tovaru. Naopak, vzhľadom na osobitný charakter daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, z judikatúry NS SR (m. m. rozsudok sp. zn. 5Sžfk/55/2017 z 11. septembra 2018, rozsudok sp. zn. 1Sžf/36/206 z 12. decembra 2017) vyplýva, že „aj keď v ustanovení § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. (teraz § 24 ods. 4 Daňového poriadku) ide o demonštratívny výpočet dôkazných prostriedkov, z vymenovaných dôkazných prostriedkov vyplýva, že musí ísť o ... výpovede svedkov založené na overiteľných skutočnostiach“.
27.5. Obdobne komparatívne česká súdna prax dospela v oblasti daňového práva k záveru, že nie je vierohodná taká výpoveď svedka, ktorá je ako celok všeobecná, neurčitá a ak svedok nie je schopný
ohľadom sporných obchodných prípadov uviesť žiadne konkrétne okolnosti a ani predložiť dokumenty podporujúce jeho výpoveď a takáto výpoveď nie je preto dostatočným dôkazom toho, že k uskutočneniu zdaniteľného obchodu došlo tak, ako tvrdí kontrolovaný daňový subjekt (m. m. rozsudok Nejvyššího správního soudu ČR, č. k. 4 Afs 14/2016-68, publikovaný v Zbierke rozhodnutí Nejvyššího správního soudu ČR ako judikát pod č. 2944/2016).
27.6. Keďže v preskúmavanej veci bola výpoveď svedka R. J. vo vzťahu k dodaniu tovaru žalobcovi len všeobecná, bez uvedenia konkrétnych okolností nielen ohľadom preverovaných zdaniteľných plnení, ale aj takých základných otázok ako je presná identifikácia účtovníčky a svedok nebol schopný predložiť žiadne dokumenty podporujúce jeho výpoveď, je možné sa stotožniť s takým hodnotením tohto dôkazu správcom dane a žalovaným, ktorým dospel k záveru, že táto výpoveď svedka nepreukazuje dodanie preverovaného tovaru žalobcovi.
28. Z ostatných vykonaných dôkazov bolo zistené, že spoločnosť Danis Food s.r.o. bola následne zrušená bez likvidácie zlúčením a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť FATIMKA s.r.o., ktorá bola nekontaktnou a nekomunikujúcou, nenachádzajúcou sa na adrese sídla. Svedok J. uviedol, že doklady spoločnosti odovzdal novej konateľke I. V., ktorá však o spoločnosti a jej činnosti nemala podľa jej výpovede žiadne informácie. Správca dane ďalej zistil, že spoločnosť Danis Food s.r.o. nedeklarovala v roku 2015 vykonávanie podnikateľskej činnosti (keďže nepodala daňové priznanie na daň z príjmov právnických osôb), nedeklarovala, že by mala zamestnancov (keďže nepodala ročné hlásenia zo závislej činnosti) a nebola ani registrovaná k dani z motorových vozidiel. Konateľ spoločnosti FATIMKA s.r.o. je neexistujúcou osobou, ktorého adresa taktiež neexistuje.
28.1. Naviac, správca dane preveroval aj údaje na potvrdeniach o pôvode tovaru, ktoré predložil správcovi dane žalobca - tzv. „kereskedelmi okirat“. Na 9 z nich bola ako vývozca uvedená spoločnosť Aviland 2001 kft. a ako dodávateľ, resp. výrobca spoločnosť M. és K. 2000 Kft. Správca dane z kontrolných výkazov spoločnosti Danis Food s.r.o. však zistil, že v nich nie sú deklarované nadobudnutia tovarov od dodávateľov Aviland 2001 kft. ani M. és K. 2000 Kft. Na ďalších 9 potvrdeniach bola ako príjemca uvedená slovenská spoločnosť Daridor gastro s.r.o. a ako dodávatelia spoločnosti Kiskunhalasi Baromfifeldolgozó Zrt. a Pannon Lúd kft. Z kontrolných výkazov spoločnosti Danis Food s.r.o. však nebolo deklarované nadobudnutie tovarov od dodávateľov Kiskunhalasi Baromfifeldolgozó Zrt. a Pannon Lúd kft. a správny súd dopĺňa, že súčasne žalobca nedeklaroval preverovanými faktúrami, že by mu predmetný tovar bol doručený práve spoločnosťou Daridor gastro s.r.o., ktorá bola uvedená ako príjemca na uvedených 9 potvrdeniach.
28.2. Už správca dane v prvostupňovom rozhodnutí súčasne uviedol, že dátumy vydania potvrdení o pôvode tovaru neboli v súlade s dátumami dodania na jednotlivých faktúrach, nezhoduje sa ani predmet dodania tovaru, a preto sa potvrdenia o pôvode tovaru nedajú ani spárovať s faktúrami spoločnosti Danis Food s.r.o. Žalovaný v rozhodnutí v nadväznosti na to taktiež skonštatoval, že obchodné doklady (veterinárne dokumenty) nepreukazujú a nepotvrdzujú skutočnosť, že spoločnosť Danis Food s.r.o. nadobudla tovar od spoločností uvedených na dokladoch ako výrobcovia, vývozcovia, resp. odosielajúce inštitúcie.
28.3. Vzhľadom na uvedené dokazovanie a porovnanie potvrdení o pôvode tovaru s kontrolnými výkazmi spoločnosti Danis Food s.r.o. správca dane a žalovaný správne konštatovali, že ani potvrdenia o pôvode tovaru nie sú dôkazom o tom, že by spoločnosť Danis Food s.r.o. dodala žalobcovi tovar deklarovaný na faktúrach. Ak totiž žalobca tvrdí, že potvrdenia sa týkajú dodávok od dodávateľa Danis Food s.r.o., no tento nedeklaruje nadobudnutie tovar od dodávateľov alebo výrobcov uvedených na týchto potvrdeniach (a to v tak značnom počte potvrdení), nemožno logicky dospieť k iným záverom než k akým dospel v súvislosti s nimi správca dane a žalovaný.
28.4. Čo sa týka návrhu žalobcu na vypočutie zástupcov spoločností Aviland 2001 Kft., M. és K. 2000 Kft Hűtőháza, Daridor gastro s.r.o., Kiskunhalasi Baromfifeldolgozó Zrt., Pannon Lúd Kft., PALMI-TOP Kft., Hungerit Zrt., Varga Szárnyas Kft., ktorí mali podľa žalobcu potvrdiť, že spoločnosť Danis Food s.r.o. nadobudla tovar od maďarských dodávateľov, tak správca dane a žalovaný správne tento návrh na vykonanie dôkazu nevykonali ako nadbytočný, keď skutočnosť, že spoločnosť Danis Food s.r.o. od nich preverovaný tovar nadobudla, bola vyvrátená porovnaním kontrolných záznamov spoločnosti Danis Food s.r.o. s údajmi uvedenými na potvrdeniach o pôvode tovaru - „kereskedelmi okirat“. Uvedený
dôvod odmietnutia vykonania týchto dôkazov žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol - žalobca teda nedôvodne v žalobe namieta tak odmietnutia vykonania týchto dôkazov ako aj jeho neodôvodnenie.
28.5. Čo sa týka spoločnosti Daridor gastro s.r.o., ktorá bola na niektorých potvrdeniach uvedená ako príjemca tovaru (ktorá ale nebola podľa preverovaných faktúr dodávateľom žalobcu), tak počas (opätovnej) daňovej kontroly a ani vo vyrubovacom konaní nebolo dodanie tovaru touto spoločnosťou spoločnosti Danis Food s.r.o. taktiež vierohodne preukázané. Žalobca uvádza, že skutočnosť, že spoločnosť Daridor gastro s.r.o. bola dodávateľom firmy Danis Food s.r.o., potvrdil svedok J.. Ako správny súd uviedol už vyššie, výpoveď svedka J. vzhľadom na jeho všeobecnosť, neurčitosť a strohosť nemožno hodnotiť ako vierohodnú, a to sa týka potom aj hodnotenia uvedeného vyjadrenia. Naviac v administratívnom konaní (vo význame od začatia opätovnej daňovej kontroly do skončenia vyrubovacieho konania, do ktorého plynulo prešla opätovná daňová kontrola) bolo zistené, že aj spoločnosť Daridor gastro s.r.o. je nekontaktná spoločnosť, nesídliaca na adrese sídla, ktorej konateľ je rumunský štátny občan, ktorý nebol nájdený ani pri miestnom zisťovaní, keď na jeho adrese žije iný nájomca. Z uvedeného dôvodu nebol vykonaný výsluch zástupcu spoločnosti Daridor gastro s.r.o. Ani týmito ďalšími procesnými úkonmi správcu dane, smerujúcimi k zabezpečeniu dostatku skutkových zistení pre riadne posúdenie veci, sa tak tvrdenie svedka J. a tvrdenia žalobcu nepodarilo v konaní preukázať.
28.6. Ak žalobca namieta, že žalovaný tvrdí, že na predložených potvrdeniach o pôvode tovaru bola ako dodávateľ uvedená spoločnosť Daridor gastro s.r.o., tak správny súd uvádza, že je pravdou, že žalovaný takéto tvrdenie uvádza na str. 18 odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, kde sa vysporadúva s časťou odvolacích námietok žalobcu. Avšak, na str. 5 až 6 totožného rozhodnutia, v časti, v ktorej popisuje žalovaný zistený skutkový stav, správne uvádza, len na ktorých z potvrdení o pôvode tovaru (tzv. „kereskedelmi okirat“) je uvedená spoločnosť Daridor gastro s.r.o. ako príjemca tovaru a správne túto skutočnosť v rozhodnutí uvádza aj správca dane. Keďže uvedené pochybenie žalovaného v jednej časti rozhodnutia (na str. 18) nemalo vplyv na podstatnú skutočnosť, ktorou bolo, že z kontrolných výkazov spoločnosti Danis Food s.r.o. nevyplynulo, že by nadobudla tovar od spoločností, uvedených na potvrdeniach ako výrobcovia, vývozcovia, resp. odosielatelia (a len doplnkovo bolo uvedené, kto bol uvedený na dokladoch ako prijímateľ) a aj s prihliadnutím na to, že v prvostupňovom rozhodnutí a aj v rozhodnutí žalovaného na str. 5 až 6 bola uvedená skutočnosť uvedená správne, správny súd považuje skutkové zistenie opakovane uvedené na str. 18 odôvodnenia rozhodnutia žalovaného za takú vadu, ktorá nemohla mať podstatný vplyv na rozhodnutie žalovaného, a preto nie je dôvodom zrušenia rozhodnutia žalovaného.
28.7. Na podporu uvedeného postupu správneho súdu tento poukazuje na zásadu, že administratívny proces sa neopakuje len pre procesné pochybenie alebo formálny nedostatok, ktorý nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia, ak by nové rozhodnutie ani po odstránení tohto nedostatku nebolo schopné privodiť pre sťažovateľa hmotnoprávne priaznivejší výsledok konania alebo vecné zlepšenie jeho právneho postavenia (analytická právna veta uznesenia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 326/2019 zo 7. novembra 2019).
28.8. Žalobca v žalobe v súvislosti s potvrdeniami o pôvode tovaru uviedol aj to, že údaje z mýtnych systémov potvrdzujú dodanie tovaru. Na potvrdeniach o pôvode tovaru boli uvedené ŠPZ W.-E. a W.-XXXDP, ktorých preverením správca dane zistil, že vlastníkom týchto vozidiel bol bývalý konateľ spoločnosti Danis Food s.r.o. - R. J. ako fyzická osoba, pričom pohyb vozidiel bol preukázaný poskytnutými informáciami z Národnej diaľničnej spoločnosti. R. J. ako fyzická osoba a ani spoločnosť Danis Food s.r.o. nepodala v roku 2015 daňové priznanie na daň z motorových vozidiel. Táto skutočnosť teda nasvedčuje tomu, že uvedené motorové vozidlá neboli využité na podnikateľské účely - prepravu tovaru spoločnosťou Danis Food s.r.o. žalobcovi. V spojení so všeobecnými tvrdeniami svedka J. a skutočnosťou, že dátumy vydania potvrdení o pôvode tovaru neboli v súlade s dátumami dodania na jednotlivých faktúrach, nezhoduje sa ani predmet dodania tovaru, a preto sa potvrdenia o pôvode tovaru nedajú ani spárovať s faktúrami spoločnosti Danis Food s.r.o., nie je ani samotný pohyb uvedených vozidiel, tak ako to správne uviedol žalovaný, dôkazom o dodaní predmetného tovaru žalobcovi spoločnosťou Danis Food s.r.o. Pohyby vozidiel totiž samy o sebe nie sú dôkazom o preprave tovaru, ale len o pohybe vozidla a takýto nepriamy dôkaz je v dôsledku už uvedených zistení vyplývajúcich z iných dôkazov v preskúmavanej veci nedostatočný.
28.9. V súlade s prejednacou zásadou a zásadou voľného hodnotenia dôkazov, aj v kontexte už uvedených zistení, bol aj záver žalovaného, že ani telefonické nahrávky, predložené žalobcom, ktoré predložil na USB kľúči (a ktoré boli vo formáte, v ktorom sa nedali prehrať) s vtedajšími konateľmi dodávateľských spoločností - teda O. L. za spoločnosť Konex SK plus s.r.o. a R. J. za spoločnosť Danis Food s.r.o. nepreukazujú reálne dodanie tovaru, keď naviac z nahrávok nie je zrejmé, s kým boli urobené a najmä v akom čase. Za situácie, keď ostatné zistenia správcu dane vyvolávali tak závažné pochybnosti o reálnom dodaní zdaniteľného plnenia podľa preverovaných faktúr vystavených spoločnosťou Danis Food s.r.o. (a aj Konex SK plus s.r.o., ktoré správny súd rozvedie bližšie ešte aj v ďalšej časti), nie sú takéto dôkazy spôsobilé zvrátiť vzniknuté pochybnosti správcu dane, čo žalovaný i správca dane v rozhodnutiach dostatočným spôsobom zdôvodnili.
29. Absencia personálneho (bez zamestnancov) a materiálneho substrátu (napr. vozidlá, ktorými by prepravovala tovar, podľa vyjadrenia Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy nevlastnila skladové ani obchodné priestory) uvedeného dodávateľa Danis Food s.r.o., nepreukázanie dostatočných vedomostí o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, konateľom dodávateľskej spoločnosti (len všeobecné vyjadrenia) a predovšetkým závery vykonaného rozsiahleho dokazovania správcom dane jednoznačne spochybnili vierohodnosť preverovaných faktúr, vystavených spoločnosťou Danis Food s.r.o., podľa ktorých práve tento subjekt uvedený na faktúre dodal žalobcovi deklarovaný tovar. Bolo preto na žalobcovi dôkazné bremeno, aby vyvrátil tieto výrazné pochybnosti správcu dane, čo sa mu však ním navrhovanými a ani vykonanými dôkazmi nepodarilo. S týmito závermi žalovaného sa správny súd v plnom rozsahu stotožňuje.
29.1. Nie je pravdou, že by žalovaný (či správca dane) založili svoje rozhodnutie na tom, že spoločnosť Danis Food s.r.o. nenahlasovala do elektronického systému Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy príjem tovaru, na tom, že spoločnosť v roku 2015 nepodala ročné hlásenia zo závislej činnosti či daňové priznanie za daň z príjmov právnických osôb či daňové priznania k dani z motorových vozidiel či na tom, že konateľom spoločnosti FATIMKA s.r.o., ktorá bola po zlúčení spoločnosti Danis Food s.r.o. jej právnym nástupcom, sa stala neexistujúca osoba. Z rozhodnutia žalovaného totiž nevyplýva, že by tieto skutočnosti boli dôvodom jeho rozhodnutia, hoci boli zistené, a preto ich tak žalovaný ako aj správca dane správne v rozhodnutí uviedli, keďže ide o jednu zo zákonných náležitostí odôvodnenia ich rozhodnutí (§ 63 ods. 5 Daňového poriadku, primerane aplikovateľné aj v odvolacom konaní).
29.2. Z rozhodnutia žalovaného i správcu dane jednoznačne vyplýva, že sú založené na skutočnosti, že nebolo preukázané, že by spoločnosť Danis Food s.r.o. dodala žalobcovi tovar, deklarovaný na faktúrach vystavených touto spoločnosťou. Tento skutkový záver mal oporu v rozsiahlom vykonanom dokazovaní, ktoré bolo vyhodnotené v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov tak, ako je rozpracovaná v judikatúre NS SR (23.2. odôvodnenia) a ktoré dávalo dostatočný skutkový podklad rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia správca dane i žalovaný podrobne uviedli vykonané dôkazy, ich hodnotenie, rovnako dôvody nevykonania niektorých navrhovaných dôkazov a keďže žalobca nepreukázal opak (a tento opak neboli vzhľadom na ostatné už vykonané dôkazy schopné zvrátiť ani ostatné ním navrhované dôkazy, ktoré správca dane odôvodnene a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov odmietol vykonať), bol aj správny z toho vyplývajúci právny záver o tom, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na uplatnenia práva na odpočet DPH z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou Danis Food s.r.o.
29.3. Čo sa týka zodpovednosti žalobcu za správanie obchodných partnerov - dodávateľov (tak spoločnosti Danis Food s.r.o. ako aj Konex SK plus s.r.o.), správny súd opätovne uvádza, že bolo povinnosťou žalobcu prijať všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že sa nezúčastňuje daňového podvodu. V preskúmavanej veci žalobca počas celého administratívneho konania nepreukázal akékoľvek opatrenie, ktoré by prijal s cieľom uistiť sa, že sa nezúčastňuje daňového podvodu. Žalobca správcovi dane nepredložil akékoľvek dôkazy preukazujúce, že si preveril obchodných partnerov - dodávateľov, že by si napr. zabezpečil akékoľvek dôveryhodné recenzie ich dodávok, že by sa oboznámil s ich postavením na trhu, predchádzajúcimi skúsenosťami v danej oblasti, bonitou, plnením daňových povinností, že by sa presvedčil, že je zodpovedným obchodným partnerom, že má potrebné personálne a materiálne vybavenie na dodanie objednávky, že by mal interné kontrolné mechanizmy, ktorými pred vstupom do obchodných záväzkových vzťahov preveruje svojich partnerov a pod.
29.4. Žalobca, ako každý podnikateľ je povinný venovať zvýšenú pozornosť interným kontrolným mechanizmom, aby v prípade odhalenia podvodného konania jeho obchodných partnerov nevznikli pochybnosti, že o podvode vedeli, alebo že so zreteľom na všetky okolnosti o ňom vedieť mohli. Je totiž vecou podnikateľa, aby v záujme minimalizácie podnikateľského rizika prispôsobil svoju obchodnú činnosť konkrétnym podmienkam a pri dojednaní obchodných kontraktov (obzvlášť so značným finančným dopadom) sa v rámci možnosti snažil dbať na bezproblémovosť svojich obchodných partnerov.
29.5. Ak by žalobca uvedeným spôsobom postupoval a pred vstupom do obchodných vzťahov s dodávateľmi - Danis Food s.r.o. a Konex SK plus s.r.o. by vynaložil uvedené opatrenia, ktoré možno spravodlivo požadovať (due diligence), bola by jeho pozícia počas opätovnej daňovej kontroly i vyrubovacieho konania nepochybne výhodnejšia.
29.6. Ak žalobca uvedeným spôsobom nepostupuje - teda neprijme opatrenia, ktoré možno spravodlivo požadovať, zvyšuje sa riziko dôkaznej núdze, keďže v prípade, ak si žalobca nezabezpečí dostatočné vierohodné a hodnoverné dôkazy o komunikácii s dodávateľom, o spôsobe preverenia dodávky, súladu s požiadavkou uvedenou v objednávke (ktorá musí byť dostatočne konkrétna, aby z nej bolo jednoznačne identifikovateľný konkrétny dodávaný tovar - nielen druh, teda v preskúmavanej veci napr. výrobnými šaržami či inými identifikačnými znakmi), vystavuje sa riziku dôkaznej núdze, keďže u jeho dodávateľov nemusia byť takéto dôkazy z akýchkoľvek dôvodov neskôr zabezpečené - tak, ako tomu bolo aj v preskúmavanej veci. Keďže žalobca takýmito dôkazmi nedisponoval a tieto neboli získané ani u jeho dodávateľov, dostal sa do dôkaznej núdze, ktorá vyústila v pre neho nepriaznivé, no zákonné rozhodnutie. O vynaložení čo i len minimálnej obozretnosti nemožno podľa správneho súdu uvažovať napr. vo vzťahu žalobcu k dodávateľskej spoločnosti Konex SK plus s.r.o., ktorá mu mala dodať tovar v hodnote viac ako 200.000,- eur a s ktorou uzatváral objednávky podľa vlastných vyjadrení len telefonicky (s jej konateľom O. L.), bez písomnej zmluvy.
29.7. Správca dane ani žalovaný nezaložili teda svoje rozhodnutia na nedostatkoch na strane iného subjektu - dodávateľov žalobcu, ale predovšetkým žalobcu, ktorý si napriek svojmu dôkaznému bremenu nezabezpečil dostatok hodnoverných a vierohodných dôkazov o vynaložení rozumnej obozretnosti pred vstupom do obchodných vzťahov s dodávateľmi a o tom, že dodávatelia, ktorí mu za dodanie tovaru vystavili faktúry, mu skutočne aj deklarovaný tovar dodali (ktorý aj z tohto dôvodu musí byť tak na faktúrach ako aj v skutočnosti dostatočne identifikovateľní). V dôsledku nesplnenia uvedenej dôkaznej povinnosti do veľkej miery závisel potom výsledok konania práve od zistení u deklarovaných dodávateľov.
29.8. Žalobca nesprávne uvádza v žalobe, že žalovaný a správca dane nemôžu vychádzať a opierať sa iba o strohé spochybnenie deklarovaných plnení, ale že toto musia riadne preukázať. Práve naopak, z už vyššie uvedených právnych záverov (bod 23. odôvodnenia) je zrejmé, že v okamihu, kedy správca dane čo i len spochybní (teda nevyžaduje sa vyvrátenie) vierohodnosť skutočností deklarovaných na dodávateľskej faktúre predloženej kontrolovaným daňovým subjektom, nastupuje jeho plné dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu správcom dane spochybnených skutočností o tom, že zdaniteľné plnenie kontrolovanému daňovému subjektu bolo dodané tak, ako to je uvedené na dodávateľskej faktúre (vrátane subjektu, ktorý je na faktúre uvedený ako dodávateľ).
29.9. Pre aplikáciu právnych záverov Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“), podľa ktorých v prípade, že bolo zdaniteľné plnenie preukázateľne uskutočnené, no v skutočnosti nebolo vykonané dodávateľom ani subdodávateľom, môže byť nárok na odpočítanie dane zamietnutý len za podmienky, že daňové orgány preukážu, že išlo o súčasť podvodného jednania, o čom zdaniteľná osoba vedela alebo mala vzhľadom na okolnosti vedieť, musí byť najprv splnená hypotéza, že bolo uskutočnené zdaniteľné plnenie - teda, ak je preukázané, že zdaniteľné obchody prebehli a ich materiálne výsledky reálne existujú.
29.10. V preskúmavanej veci však žalobca vierohodnými a hodnovernými dôkazmi relevantne v realite nepreukázal existenciu reálneho tovaru, deklarovaného na faktúrach vystavených dodávateľmi Konex SK plus s.r.o. a Danis Food s.r.o. a dostatočne identifikovaného, ktorého dostatočné identifikačné znaky sú uvedené aj v účtovných dokladoch. Z týchto dôvodov aplikácia uvedených právnych záverov SD EÚ (a na ňom založených vnútroštátnych súdnych rozhodnutí) v preskúmavanej veci nie je aplikovateľná.
30. Vo vzťahu k žalobným dôvodom smerujúcim k dodávkam tovaru, vo vzťahu ku ktorým boli vystavené dodávateľské faktúry spoločnosťou Konex SK plus s.r.o., správny súd nad rámec vyššie uvedených spoločných bodov (týkajúcich sa oboch dodávateľov dopĺňa nasledovné:
30.1. Aj vo vzťahu k prevereniu reálnosti dodania deklarovaného tovaru dodávateľom - spoločnosťou Konex SK plus s.r.o. vykonal správca dane v administratívnom konaní rozsiahle dokazovanie, ktoré podrobne uviedol v rozhodnutí správcu dane a rovnako tak aj žalovaný vo svojom rozhodnutí. Správny súd ho nebude na tomto mieste opätovne podrobne uvádzať, ale osobitne poukáže na niektoré závery. Spoločnosť Konex SK plus s.r.o. mala virtuálne sídlo a bola nekontaktná. Konateľkou sa stala H. X., ktorá bola taktiež nekontaktná. Tovar, ktorý mala spoločnosť na základe preverovaných faktúr v januári 2015 dodať žalobcovi, mala nadobudnúť podľa jej dokladov od dodávateľov Rubano s.r.o. a od spoločnosti ML TRADE EU s.r.o., pričom na faktúrach od týchto dodávateľov nie je uvedený žiadny spôsob prepravy, EČV, adresa, odkiaľ mal byť vyskladnený a kde mal byť prepravený. Konateľom spoločnosti Rubano s.r.o. bol v januári 2015 Y. Z. T., maďarský štátny občan, ktorý vo výpovedi nevedel odpovedať na otázky týkajúce sa slovenskej spoločnosti. Bol taxikárom a jeho klient - právnik mu ponúkol možnosť byť konateľom. Nedisponoval žiadnymi informáciami o spoločnosti, za spoločnosť nevystavil žiadne dokumenty a na tento účel ani nikoho nesplnomocnil. Konateľ spoločnosti Rubano s.r.o. Y. W. zásielky odmietal prevziať a splnomocnený zástupca spoločnosti Y. Y. so správcom dane taktiež nekomunikoval. Spoločnosť ML TRADE EU s.r.o. v roku 2015 deklarovala nákup tovaru výlučne od dodávateľa Rubano s.r.o. Žalovaný na základe týchto zistení okrem iného uzavrel, že spoločnosti Rubano s.r.o. a ML TRADE EU s.r.o. sú zmiznutými platiteľmi v reťazci obchodníkov s tovarom, u ktorých nebol zistený pôvod.
30.2. Preverením skladovej evidencie dodávateľa žalobcu - spoločnosti Konex SK plus s.r.o. so všetkými štyrmi preverovanými faktúrami, vystavenými touto spoločnosťou za dodávky preverovaných dodávok tovaru žalobcovi správca dane zistil, že v tie dni, ktoré sú uvedené na dodávateľských faktúrach ako dátumy zdaniteľného plnenia, nebol evidovaný výdaj predmetného tovaru v daných množstvách pre žalobcu. Spoločnosť Konex SK plus s.r.o. neevidovala na sklade ku koncu januára 2015 ani príjem tovaru, ktorý mala dodať žalobcovi, v takých množstvách, v akých ho podľa vystavených faktúr dodala. V tejto súvislosti správny súd ešte poukazuje aj na to, že samotný žalobca vo svojom vyjadrení počas daňového konania, ktorého obsah je citovaný aj na str. 52 rozhodnutia správcu dane uviedol, že pri každej dodávke od spoločnosti Konex SK plus s.r.o. mal k dispozícii aj výdajku zo skladu Mraziarne Sládkovičovo (teda aj pri dodávke na základe faktúr č. 50002/15, č. 50004/15 a č. 50005/15, o ktorých žalobca v daňovom konaní tvrdil, že boli dodané priamo do jeho skladu v Marcelovej). Výdaj predmetného tovaru zo skladu Mraziarne Sládkovičovo však vylučujú už uvedené zistenia správcu dane, vychádzajúce zo skladovej evidencie dodávateľa Konex SK plus s.r.o., ktorú viedli Mraziarne Sládkovičovo o tom, že v dni zdaniteľných plnení, ktoré boli uvedené na dodávateľských faktúrach, bol zo skladu vydaný taký tovar a v takých množstvách, aký mal byť dodaný žalobcovi a že by vôbec spoločnosť Konex SK plus s.r.o. v januári 2015 vôbec uvedený tovar prijala. Žiadna z neuznaných dodávateľských faktúr, vystavených spoločnosťou Konex SK plus s.r.o. teda nesúhlasila so skladovou evidenciou dodávateľa.
30.3. Správca dane za účelom preverenia reálneho uskutočnenia zdaniteľných plnení spoločnosťou Konex SK plus s.r.o. vypočul aj svedka - konateľa spoločnosti Konex SK plus s.r.o., ktorý vo svedeckej výpovedi potvrdil obchodnú spoluprácu so žalobcom, dodanie tovaru, jeho prevzatie zamestnancami spoločnosti v Sládkovičove alebo p. X. (konateľom žalobcu) ako aj vystavenie faktúr. Dopravu zabezpečoval dodávateľ, dopravu spoločnosť Konex SK plus s.r.o. nikdy nezabezpečovala. Na mená dodávateľov si však vôbec nepamätal, nevedel uviesť ani mená s kým komunikoval a jednal. Nevedel ani opísať ako vyzeral tovar a ani ako bol balený.
30.4. Žalovaný síce na str. 10 v úvode popisu vykonaného výsluchu svedka O. L. nesprávne uvádza, že uviedol, že spoločnosť Konex SK plus s.r.o. v roku 2015 s mrazeným mäsom neobchodovala, avšak táto nesprávnosť je zrejmá, keďže následne žalovaný už správne uvádza vyjadrenie svedka o dodávke kuracích rezňov žalobcovi a takto ho uvádza aj na inom mieste rozhodnutia v rámci vyporiadania sa s odvolacími námietkami žalobcu (str. 17). Keďže uvedené pochybenie žalovaného v jednej časti rozhodnutia (na str. 10) je len zrejmou nesprávnosťou a skutočnosťou, na ktorej nezakladá správca dane ani žalovaný svoje rozhodnutie (keď z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že vo vzťahu k tomuto svedkovi podstatné bolo, že svedok síce potvrdil obchodnú spoluprácu so žalobcom, dodávky tovaru, vystavenie
faktúr, no tieto tvrdenia nevedel preukázať a mená dodávateľov uviesť nevedel), správny súd považuje aj toto skutkové zistenie uvedené na str. 10 odôvodnenia rozhodnutia žalovaného za takú vadu, ktorá nemohla mať podstatný vplyv na rozhodnutie žalovaného, a preto nie je sama osebe dôvodom zrušenia rozhodnutia žalovaného.
30.5. Keďže v preskúmavanej veci bola aj výpoveď svedka O. L. vo vzťahu k dodaniu tovaru žalobcovi len všeobecná, bez uvedenia konkrétnych okolností nielen ohľadom preverovaných zdaniteľných plnení
- napr. uvedenia, ako vyzeral tovar, ako bol balený a svedok nebol schopný predložiť žiadne dokumenty podporujúce jeho výpoveď, je možné sa stotožniť s takým hodnotením tohto dôkazu správcom dane a žalovaným, ktorým dospel k záveru, že táto výpoveď svedka nepreukazuje bez ďalšieho dodanie preverovaného tovaru spoločnosťou Konex SK plus s.r.o. žalobcovi.
30.6. Nie je dôvodné žalobcovo tvrdenie, že by správca dane či žalovaný nebrali do úvahy vyjadrenie svedka, ktorým potvrdil spoluprácu so žalobcom, avšak z už uvedených dôvodov správne túto výpoveď bez preukázania ďalších dokumentov, ktoré by ju podporovali, za dostatočný relevantný vierohodný a hodnoverný dôkaz o tom, že spoločnosť Konex SK plus s.r.o. dodala žalobcovi tovar deklarovaný na preverovaných dodávateľských faktúrach, vystavených uvedeným dodávateľom.
30.7. Správny súd súčasne nezistil žiadnu vadu pri vyhodnocovaní žalobcom predložených fotografií, na ktorých sú uvedené aj evidenčné čísla motorových vozidiel, keď tieto, ako uviedol aj žalovaný, nepreukazujú, že odfotenými motorovými vozidlami bol do skladu daňového subjektu privezený tovar od dodávateľa Konex SK plus s.r.o. a že sa jednalo práve o ten tovar, ktorý bol len všeobecným spôsobom uvedený na predložených faktúrach. Samotná táto skutočnosť sťažuje vyhodnotenie zhody tovaru uvedeného na fotografiách s tým, ktorý je uvedený na faktúrach. Aj v spojení s vyššie uvedenými zisteniami žalovaného a správcu dane, týkajúcimi sa dodávateľskej spoločnosti Konex SK plus s.r.o., ktorá bola nekontaktná, ktorej skladová evidencia nepreukazovala, že by v dni zdaniteľných plnení, ktoré boli uvedené na dodávateľských faktúrach, bol zo skladu vydaný taký tovar a v takých množstvách, aký mal byť dodaný žalobcovi a že by spoločnosť Konex SK plus s.r.o. v januári 2015 vôbec uvedený tovar prijala a ktorej dodávatelia boli zmiznutými platiteľmi v reťazci obchodníkov s predmetným tovarom sa javí byť uvedené hodnotenie tohto dôkazu v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov správcom dane a žalovaným tak, ako je normatívne upravená v § 3 ods. 3 Daňového poriadku a bližšie vyložená v judikatúre NS SR (bod 23.2. odôvodnenia). Vzhľadom na tieto zistenia sa správny súd stotožňuje aj s tým, že preverovanie vozidiel uvedených na fotografiách nebolo za týchto zistení správcu dane nevyhnutné pre náležité zistenie skutkového stavu, pretože ide len o nepriamy dôkaz, nespôsobilý preukázať samotnú spornú skutočnosť, že tovar deklarovaný na faktúrach žalobca nadobudol, v množstvách uvedených na dodávateľských faktúrach a že jeho dodávateľom bola práve spoločnosť Konex SK plus s.r.o.
30.8. Nad rámec uvedeného len pre úplnosť možno uviesť, že, nie je ani nelogické, ako to žalobca uvádza v žalobe, že vozidlá konateľa R. J. (vo vzťahu k dodávateľovi Danis Food s.r.o.) preverované boli a tieto, uvedené na fotografiách preverované neboli. Vo vzťahu k spoločnosti Danis Food s.r.o. neboli totiž preverované dané vozidlá z dôvodu, že by ich EČV boli uvedené len na fotografiách, ale z dôvodu, že boli uvedené priamo na potvrdeniach o pôvode tovaru, ktoré žalobca predložil ako jeden z dôkazov o tom, že mu dodávateľ Danis Food s.r.o. dodal tovar deklarovaný na ním vystavených faktúrach. Procesná situácia, za ktorej niektoré EČV ďalej preverované boli a niektoré nie, bola teda vo vzťahu k uvedeným dvom dodávateľom odlišná. Samotný žalobca pritom aj uviedol, že evidenciou EČV, ktorými mu bol dodaný tovar, inak nedisponuje.
30.9. Žalobca nedôvodne namieta, že žalovaný odmietol vykonať výsluch svedka z Mraziarní Sládkovičovo, ktorý mal preukázať, že tovar bol dovezený tak, ako deklaruje žalobca, pretože už správca dane v rozhodnutí k tomuto navrhovanému dôkazu uviedol, že žalobcu vyzval, aby uviedol meno svedka, ktorého žiada vypočuť a žalobca toto meno napriek tejto výzve neuviedol. Keďže dokazovanie v daňovom konaní je ovládané prejednacou zásadou a nie zásadou vyhľadávacou, bol správny postup správcu dane, ktorý po podaní návrhu na vypočutie svedka z Mraziarní Sládkovičovo vyzval žalobcu, aby tohto navrhovaného svedka identifikoval, čo žalobca neurobil, pričom práve táto skutočnosť bola podľa rozhodnutia správcu dane dôvodom nevykonania tohto dôkazu. K uvedenému žalovaný správne naviac doplnil, že takáto svedecká výpoveď by bez predloženia dôkazov nemala zásadnú vypovedaciu schopnosť. Správny súd sa s uvedeným postupom správcu dane i žalovaného stotožňuje a dopĺňa, že
žalobca ani len neuviedol, ako by bol navrhovaný svedok schopný určiť, či v dni zdaniteľného plnenia dodala predmetný tovar žalobcovi práve dodávateľská spoločnosť Konex SK plus s.r.o.
30.10. Skutočnosť, že žalobca uhradil faktúry za dodaný tovar a že tento ďalej predal a bola zaň odvedená daň nijakým spôsobom nepreukazuje, kto bol žalobcovým dodávateľom tohto tovaru. Tento logický záver konštatoval aj žalovaný v odôvodnení rozhodnutia a nie je mu čo vytknúť. Rovnako tak dôkazom spôsobilým zvrátiť ostatné zistenia správcu dane a žalovaného nebola ani skladová evidencia žalobcu, ak je táto len založená na dodávateľských faktúrach, na ktorých uvedené skutočnosti boli vykonaným dokazovaním dostatočne spochybnené.
30.11. Správca dane teda vykonaným dokazovaním jednoznačne spochybnil vierohodnosť preverovaných faktúr, vystavených spoločnosťou Konex SK plus s.r.o., podľa ktorých práve tento subjekt uvedený na faktúre dodal žalobcovi deklarovaný tovar. Bolo preto na žalobcovi dôkazné bremeno, aby vyvrátil tieto výrazné pochybnosti správcu dane, čo sa mu však ním navrhovanými a ani vykonanými dôkazmi nepodarilo. Správny súd sa z už uvedených dôvodov s týmito závermi žalovaného i správcu dane v plnom rozsahu stotožňuje.
31. Ani ostatné žalobné dôvody uplatnené v žalobe neboli dôvodné, a to z týchto dôvodov:
31.1. To, či žalovaný v rozhodnutí uvedie vykonané úkony správcom dane chronologicky alebo nie je vadou rozhodnutia, ktorá by bola dôvodom na zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia (§ 191 ods. 1 SSP a contrario). Rovnako tak Daňový poriadok neustanovuje, že by bol správca dane či žalovaný povinný uviesť vykonané procesné úkony chronologicky. Správny súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia naopak dospel k záveru, že žalovaný uvádza jednotlivé procesné úkony zrozumiteľne, v logickej nadväznosti vo vzťahu k obom preverovaným dodávateľom žalobcu.
31.2. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že žalovaný mal napadnuté rozhodnutie popri rozhodnutiach za ostatné zdaňovacie obdobia vopred pripravené s tým, že na pripomienky žalobcu bez ďalšieho neprihliadal. Daňová kontrola v preskúmavanej veci trvala viac ako 10 mesiacov a následné vyrubovacie konanie (vrátane odvolacieho) viac ako jeden rok. Počas tohto obdobia žalobca predložil správcovi dane niekoľko vyjadrení, z hľadiska obsahu veľmi rozsiahlych. S týmito sa už správca dane detailne vysporadúval, pričom z jeho odôvodnenia je presne zrejmé, s akými vyjadreniami žalobcu sa akým spôsobom vysporiadal. Skutočnosť, že správca dane mal rozhodnutia predpripravené, vzhľadom na rozsah vykonaného dokazovania, vyjadrení žalobcu, nespôsobuje nezákonnosť jeho rozhodnutia. Naviac, žalobca neuviedol v žalobe na aké jeho pripomienky nemal správca dane vo svojom rozhodnutí prihliadnuť, čo znemožňuje bližšie preskúmanie daného žalobného dôvodu. Okrem toho, žalobca mal proti rozhodnutiu správcu dane účinný procesný prostriedok nápravy - odvolanie, ktoré aj podal a v ktorej túto vadu mohol namietať, teda presne konkretizovať, k akému jeho vyjadreniu správca dane nezaujal stanovisko a ak by sa ním následne nezaoberal žalovaný vo svojom rozhodnutí, až to by mohlo mať za následok nezákonnosť jeho rozhodnutia pre nepreskúmateľnosť.
31.3. Čo sa týka posledného žalobného dôvodu, ktorým je neodôvodnenie rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho orgánu dostatočne vyčerpávajúcim spôsobom, ktorý žalobca len všeobecne odôvodnil tým, že správne orgány nevysvetlili v odôvodnení, akými úvahami boli vedení pri hodnotení dôkazov, ako použili správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali a ako sa vyrovnali s návrhmi a námietkami žalobcu a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia, tak správny súd v prvom rade uvádza, že už z vyššie uvedeného odôvodnenia správneho súdu vyplýva, že v preskúmavanej veci tomu bolo presne naopak a naviac dodáva, že rozhodnutie správcu dane i žalovaného považuje za vyčerpávajúco odôvodnené, napĺňajúce požiadavky stanovené § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Správca dane i žalovaný dôkladne popísali vykonané dôkazy, z nich vyplývajúce skutkové zistenia a skutkové závery, pričom uviedli, podľa ktorých právnych noriem tieto posudzovali a k akým právnym záverom a z akých dôvodov dospeli. Správca dane i žalovaný dôsledne reflektovali na vyjadrenia žalobcu a podrobne sa s nimi zaoberali. Keďže žalobca nevymedzil uvedený žalobný bod konkrétnejšie (neuviedol napr. s akým jeho konkrétnym tvrdením či námietkou sa žalovaný či správca dane nevysporiadali, v čom úvahy správcu dane a žalovaného pri hodnotení dôkazov, uvedené v rozhodnutiach, nepovažuje za dostatočné a pod.), bránil tento nedostatok bližšiemu preskúmaniu tohto žalobného dôvodu správnym súdom. Správny súd zdôrazňuje, že skutočnosť, že žalobca sa s týmito rozhodnutiami nestotožňuje a
že nezodpovedajú jeho predstavám o hodnotení dôkazov a o výklade relevantných právnych noriem neznamená, že nie sú dostatočne odôvodnené.
32. Preskúmaním správnou žalobou napadnutého rozhodnutia v rozsahu žalobných bodov vymedzených v správnej žalobe z uvedených dôvodov správny súd uzatvára, že v preskúmavanej veci vykonal správca dane rozsiahle dokazovanie, a to v rozsahu dostatočnom pre riadne posúdenie veci, keď v súlade s prejednacou zásadou a zásadou voľného hodnotenia dôkazov odmietol vykonať len tie dôkazy, ktoré neboli vzhľadom na už vykonané dokazovanie spôsobilé zvrátiť závery z neho vyplývajúce, čo žalovaný i správca dane v rozhodnutí riadne odôvodnili. Správca dane i žalovaný zistený skutkový záver (majúci oporu vo vykonanom dokazovaný) o tom, že v konaní nebol preukázaný reálny obsah preverovaných dodávateľských faktúr, vystavených spoločnosťami Danis Food s.r.o. a Konex SK plus s.r.o., keďže nebola preukázaná reálnosť samotného dodania tovaru uvedenými spoločnosťami, ktoré boli uvedené na faktúrach ako dodávatelia, ale naopak bolo zistené, že dodanie tovaru sa nemohlo uskutočniť tak, ako to tvrdí žalobca, správne právne posúdili, keď dospeli k právnemu záveru o tom, že žalobca porušil ustanovenie § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o DPH, a teda že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane. Správca dane správne za takto zisteného skutkového stavu v rozsahu potrebnom pre riadne posúdenie veci a z toho vyplývajúcich právnych záverov určil žalobcovi rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2015 vo výške 42.585,15 eura.
33. Zo všetkých uvedených dôvodov, po zistení, že nie je naplnený žiadny dôvod na zrušenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia zo žalobných dôvodov vymedzených žalobcom v žalobe a ani žiadny z dôvodov zrušenia napadnutého rozhodnutia, na ktoré správny súd prihliada ex offo (§ 134 ods. 2 písm. a/ a b/ v spojení s § 191 ods. 1 písm. a/ a b/ SSP), správny súd podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
34. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak, že hoci bol v konaní v plnom rozsahu úspešný žalovaný, nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné spravodlivo požadovať od žalobcu, aby žalovanému nahradil dôvodne vynaložené trovy konania (správny súd nezistil, že by zo strany žalobcu išlo napr. o šikanóznu žalobu a pod.), a preto žalovanému nepriznal náhradu (dôvodne vynaložených) trov konania.
35. Správny súd toto rozhodnutie prijal v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (§ 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440 ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak (443 ods. 1 SSP). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.