Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/132/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: D.. X. U. - firma Gulik, Ul. Povstania 4, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 32 981 635, zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: BILLA s.r.o., Bajkalská 19/A, 821 02 Bratislava, IČO: 31 347 037, zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, o zaplatenie 23.597,11 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. -352 zo dňa 16.01.2018, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. -352 zo dňa 16.01.2018 v II. výroku potvrdzuje.

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. -352 zo dňa 16.01.2018 v I. a III. výroku zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd“) I. výrokom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 18.317,11 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 18.317,11 eur od 23.11.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. výrokom súd vo zvyšku žalobu zamietol. III. výrokom súd žalobcovi priznal proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 55,24 %. Súd vec právne posúdil podľa ustanovení a , , , a , , , , , a (ďalej len „“), a (ďalej len „“), nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , (ďalej len „“). V odôvodení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.12.2013 domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 23.597,11 eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 01.01.2009 k uzatvoreniu Rámcovej kúpnej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok na rok 2009 (ďalej len „RKZ 2009“), v jej čl. IV. ods. 5 sa zmluvné strany dohodli na finančných úpravách kúpnej ceny v rozsahu a spôsobom uvedeným v prílohe č. 2. Ďalej uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným došlo taktiež k uzavretiu Zmluvy o poradenskej činnosti, na základe ktorej si žalovaný uplatňoval od žalobcu peňažné plnenia v súlade s prílohou č. 1. a dňa 01.01.2010 bola uzatvorená Rámcová kúpna zmluva a všeobecné obchodné podmienky na rok 2010 (ďalej len „RKZ 2010“), v ktorej čl. IV. ods. 5 sa zmluvné strany dohodli na finančných úpravách kúpnej ceny v rozsahu a spôsobom uvedeným v prílohe č. 2. Poukázal na to, že

v roku 2009 bol platný a účinný o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch a o doplnení o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Žalobca uviedol, že ako dodávateľ tovaru dosiahol za rok 2009 obrat ponížený o DPH a o spotrebné dane v celkovej výške 30.181,95 eur a mal za to, že v súlade so , ako aj v súlade s čl. IV. ods. 5 RKZ 2009 bol žalovaný oprávnený účtovať žalobcovi peňažné plnenia vo výške maximálne 3 % z ročného obratu, t.j. 905,46 eur, žalovaný si však v roku 2009 uplatnil od žalobcu celkovo peňažné plnenia vo výške 23.667,43 eur, kedy rozdiel v uplatnených a oprávnených peňažných plneniach predstavuje sumu 22.761,97 eur. Žalobca ďalej uviedol, že ako dodávateľ tovaru pre žalovaného dosiahol za rok 2010 obrat ponížený o DPH a o spotrebné dane v celkovej výške 33.397,30 eur za rok 2010 a mal za to, že v súlade so a čl. IV. ods. 5 RKZ 2010 bol žalovaný oprávnený účtovať voči žalobcovi peňažné plnenia vo 1.001,92 eur, žalovaný si však v roku 2010 uplatnil od žalobcu celkovo peňažné plnenia vo výške 1.837,06 eur, kedy rozdiel v uplatnených a oprávnených plneniach predstavuje sumu 835,14 eur. Vyjadril názor, že peňažné plnenia v prospech žalovaného za príslušný kalendárny rok, ktoré presiahli sumu 3 % z ročných tržieb je plnením bez právneho dôvodu, a teda bezdôvodným obohatením spolu v sume 23.597,11 eur. Vo veci bol súdom vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že nárok žalobcu je premlčaný bez ohľadu na to, či sa premlčacia lehota spravuje príslušnými ustanoveniami občianskeho alebo . Podľa žalovaného nejde o bezdôvodné obohatenie a v prípade, ak by išlo o bezdôvodné obohatenie, nárok na jeho vydanie sa v objektívnej trojročnej premlčacej lehote podľa premlčal. Mal za to, že aj podľa je nárok žalobcu premlčaný a poukázal na a . Podľa neho premlčacia lehota začala plynúť dňom splatnosti jednotlivých faktúr, ktoré boli žalovaným vystavené a nie je rozhodujúci dátum 01.01.2010, kedy sa žalobca mohol dozvedieť o celkovom obrate za rok 2009, suma 3 % ročného obratu sa má posudzovať vždy pri uplatnení daného poplatku, t.j. aký bol dosiahnutý obrat k danému momentu. Uviedol, že v rozpise dodávateľských faktúr išlo o platby, ktoré majú svoj právny dôvod a ktoré žalobca dobrovoľne platil v dobe, keď zmluvné strany spolu obchodovali, a teda nejde o bezdôvodné obohatenie, pretože nie je naplnená jeho definícia. Mal za to, že sa na vzťah medzi žalobcom a žalovaným nevzťahoval, pretože žalobca nebol na žalovanom ekonomicky závislý, produkty žalobcu sa predávajú aj v konkurenčných reťazcoch, napr. TESCO. K poplatkom za reklamný spot, hudobné vysielanie, remodeling, otváranie filiálok, servisný bonus, servisná služba či finančný bonus uviedol, že tieto poplatky nemajú žiadny vplyv na úpravu kúpnej ceny, ide o rozdielne nároky. K odporu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol, že vzťah medzi sporovými stranami je obchodnozáväzkovým vzťahom, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia o bezdôvodnom obohatení s jedinou štvorročnou subjektívnou premlčacou lehotou. Poukázal na a . Konštatoval, že podľa ustálenej rozhodovacej činnosti súdov je pre posúdenie začatia plynutia premlčacej doby rozhodujúce, kedy mohol oprávnený svoj nárok uplatniť na súde, a teda kedy mohol svoje právo odôvodnene vykonať. Názor žalovaného, že pre plynutie premlčacej doby je rozhodujúce kedy nastala splatnosť jednotlivých faktúr a nie dátum 01.01.2010 považoval za nesprávny, rozhodujúcim kritériom pre určenie oprávnenosti nároku žalovaného voči žalobcovi sú ročné tržby. Žalobca dodal, že nemohol predpokladať v ktoromkoľvek okamihu roka 2009, či plnenie, ktoré poskytuje odberateľovi je plnením presahujúcim 3 % ročných tržieb alebo nie, o tejto skutočnosti sa mohol teoreticky dozvedieť 01.01.2010 a od tohto dňa mu mohla začať plynúť premlčacia doba. V ďalšom vyjadrení žalovaný poukázal na čl. X. ods. 10 RKZ 2009, v ktorom dodávateľ (žalobca) výslovne prehlasuje, že pri uzatvorení zmluvy nemusel a nebol nútený akceptovať žiadne neprimerané podmienky a jeho možnosť na uzatvorenie zmluvy s inými podnikateľmi na trhu SR nie sú obmedzené z dôvodu uplatňovania rovnakých alebo obdobných neprimeraných podmienok v obchodnom vzťahu s inými podnikateľmi. Mal za to, že žalobca a žalovaný ako zmluvné strany vystupovali v rovnakom postavení a výslovne žalobca vylúčil skutočnosť, že by bol v stave ekonomickej závislosti, a teda na zmluvný obchodnoprávny vzťah sporových strán nebol už od začiatku aplikovaný . Nárok žalobcu označil za premlčaný bez ohľadu na to, či v premlčacej dobe alebo , nakoľko počiatok premlčacej lehoty začal plynúť prijatím úhrad žalobcu žalovaným. Súd mal po vykonanom dokazovaní v konaní preukázané nasledovné. Medzi sporovými stranami došlo dňa 01.01.2009 k uzatvoreniu Rámcovej kúpnej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok na rok 2009 (ďalej len „RKZ 2009“), podľa ktorej v zmysle čl. IV. ods. 5 sa zmluvné strany dohodli na finančných úpravách kúpnej ceny, a to v rozsahu a spôsobom uvedeným v prílohe č. 2 zmluvy, pričom berú na vedomie, že akoukoľvek finančnou úpravou (na základe ktorej môže dôjsť k peňažnému plneniu zo strany dodávateľa) sa nepresiahne viac ako 3 % z ročných tržieb žalobcu ako dodávateľa za tovar

predaný žalovanému ako odberateľovi v kalendárnom roku, kedy došlo k peňažnému plneniu. Obsahom prílohy č. 2 RKZ 2009 bolo určenie výšky finančných obratových bonusov ako percentuálne vyjadrenie z obratu dosiahnutého žalobcom. O výšku finančných obratových bonusov sa v súlade s čl. IV. ods. 5 RKZ 2009 ponižovala kúpna cena za dodaný tovar, na ktorú mal žalobca ako dodávateľ tovaru nárok od žalovaného ako odberateľa tovaru. V súlade s čl. V. ods. 10 RKZ 2009 bol žalovaný oprávnený všetky pohľadávky, ktoré evidoval voči žalobcovi jednostranne započítať na kúpnu cenu za dodaný tovar. Za tých istých podmienok došlo medzi sporovými stranami k uzavretiu Rámcovej kúpnej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok aj na rok 2010 (ďalej len „RKZ 2010“). Medzi žalobcom a žalovaným došlo taktiež k uzavretiu Zmluvy o poradenskej činnosti na rok 2009, na základe ktorej si žalovaný uplatňoval od žalobcu peňažné plnenia v súlade s prílohou č. 1. Žalobca ako dodávateľ tovaru dosiahol za rok 2009 obrat ponížený o DPH a o spotrebné dane v celkovej výške 30.181,95 eur. V priebehu roku 2009 vystavil žalovaný žalobcovi faktúry v celkovej výške 23.667,43 eur, v rámci ktorých si uplatnil voči žalobcovi peňažné plnenia, ktorých výška a označenie sú uvedené v Zozname prijatých faktúr. Peňažné nároky žalovaného boli zo strany žalovaného jednostranne započítavané na kúpnu cenu za tovar dodaný žalobcom pre žalovaného. Žalobca ako dodávateľ tovaru dosiahol za rok 2010 obrat ponížený o DPH a o spotrebné dane v celkovej výške 33.397,30 eur. V priebehu roku 2010 vystavil žalovaný žalobcovi faktúry v celkovej výške 1.837,06 eur. V rámci jednotlivých faktúr si žalovaný uplatnil voči žalobcovi peňažné plnenia za hudobné vysielania a servisné služby. Súd uviedol, že na žalobcu sa nevzťahoval o neprimeraných podmienkach, pretože žalobca nebol na žalovanom ekonomicky závislý, sám žalobca v konaní uviedol, že spolupracoval aj s inými obchodnými spoločnosťami ako Metro Cash and Carry, Kaufland, Carefour, Hypernova. Poukázal tiež na to, že žalobca podpísal RKZ 2009 aj RKZ 2010, súčasťou ktorých bol čl. X ods. 10, podľa ktorého dodávateľ (žalobca) prehlásil, že pri uzavretí zmluvy nemusel a nebol nútený akceptovať žiadne neprimerané podmienky a jeho možnosti na uzatvorenie zmluvy s inými podnikateľmi na trhu SR nie sú obmedzené z dôvodu uplatňovania rovnakých alebo obdobných neprimeraných podmienok v obchodnom vzťahu s inými podnikateľmi. Konštatoval, že v súlade s čl. IV. ods. 5 RKZ 2009 bol žalovaný oprávnený účtovať žalobcovi peňažné plnenia vo výške maximálne 3 % z ročného obratu žalobcu, čo predstavovalo 905,46 eur, žalovaný si však uplatnil v roku 2009 celkovo peňažné plnenia vo výške 23.667,43 eur, kedy rozdiel v uplatnených a oprávnených peňažných plneniach predstavuje sumu 22.761,97 eur. Podľa súdu sa na plnenia vyplývajúce zo Zmluvy o poradenskej činnosti z roku 2009 v sume 5.280 eur nevzťahoval limit 3 % z ročných tržieb, nakoľko to zo Zmluvy o poradenskej činnosti z roku 2009 nevyplývalo, tento limit bol upravený len v RKZ 2009, konkrétne v čl. IV. bod 5 a týkal sa finančných úprav, ktoré súviseli s RKZ 2009 vrátane peňažných plnení za využitie distribučnej siete podľa čl. IV. bod 6 RKZ. Ďalej uviedol, že v súlade s čl. IV. bod 2 RKZ 2010 bol žalovaný oprávnený účtovať žalobcovi peňažné plnenia vo výške maximálne 3 % z ročného obratu žalobcu, čo predstavovalo sumu 1.001,92 eur, žalovaný si však uplatnil v roku 2010 celkovo peňažné plnenia vo výške 1.837,06 eur, kedy rozdiel v uplatnených a oprávnených plneniach predstavuje sumu 835,14 eur. Námietku žalovaného, že poplatky za reklamný spot, hudobné vysielanie, servisný bonus, servisnú službu nemajú vplyv na úpravu kúpnej ceny považoval za irelevantnú, nakoľko tieto položky sú riadne upravené v prílohe č. 2 k RKZ 2009 a prílohe č. 1 k RKZ 2010 a žalovaný ich fakturoval žalobcovi. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o obchodnozáväzkový vzťah a sporové strany sú podnikatelia, súd pri posudzovaní premlčania aplikoval ustanovenia o bezdôvodnom obohatení so štvorročnou subjektívnom premlčacou dobou. S poukazom na nárok žalobcu za premlčaný nepovažoval. Z listinného dokladu - Zoznam prijatých (dodávateľských) faktúr síce vyplýva, že platby žalobcu žalovanému za jednotlivé položky uvedené v dokumente boli platené v období od 12.01.2009 do 17.12.2009, pričom jedna platba bola dokonca platená až dňa 12.1.2010 (servisný bonus), avšak podľa názoru súdu je rozhodujúci dátum, kedy sa žalobca mohol dozvedieť výšku tržieb za predchádzajúci rok. Súd prisvedčil žalobcovi, že sa mohol dozvedieť výšku tržieb za predchádzajúci rok až teoreticky 31.12.2009, prípadne až 01.01.2010, a nie kedy bola uskutočnená úhrada žalobcu žalovanému na základe žalovaným vystavených faktúr. Námietku premlčania nároku žalobcu za rok 2009 považoval za bezpredmetnú a priznal žalobcovi nárok titulom bezdôvodného obohatenia za rok 2009 vo výške 17.481,97 eur, po odpočítaní sumy 5.280 eur, ktorá predstavuje úhradu zo strany žalobcu na základe zmluvy o poradenskej činnosti, na ktorú sa limit 3 % z tržieb nevzťahoval. Vo zvyšku, t.j. v sume 5.280 eur s príslušenstvom súd žalobu ako bezdôvodnú zamietol. Nárok žalobcu za rok 2010 vo výške 835,14 priznal súd žalobcovi v plnom rozsahu, nakoľko pri sadzbe maximálne 3 % si mal žalovaný uplatniť len čiastku 1.001,92 eur z obratu žalobcu v roku 2010 vo výške 33.397,30 eur, uplatnil si však čiastku 1.837,06 eur, z toho sumu 1.627,06 eur za hudobné vysielanie a sumu 210 eur za servisnú službu. Dodal, že obe položky za rok 2010 sú uvedené v prílohe č. 1 RKZ 2010 a sú tam označené, pričom hudobné vysielanie je

označené ako rádio MAX 2x a servisná služba je označená ako servisný bonus 35 eur/1 položku. Súd preto námietky žalovaného pri vyššie uvedených položkách považoval za právne bezvýznamné. K námietke žalobcu, že pri uzatváraní zmluvy o poradenskej činnosti išlo o zastieranie rozdelenia kúpnej zmluvy do dvoch samostatných zmlúv a že žalobcovi neboli dodané plnenia na základe tejto zmluvy súd uviedol, že žalobca slobodne podpísal všetky zmluvy tak rámcové kúpne zmluvy ako aj zmluvu o poradenskej činnosti na rok 2009 a v konaní nebolo preukázané, že by k podpisu zmlúv došlo pod nátlakom, preto túto námietku žalobcu považoval za irelevantnú a nepreukázanú. Dodal, že pokiaľ žalobcovi neboli dodané plnenia zo Zmluvy o poradenskej činnosti z roku 2009, mal nedodanie plnení riadne u žalovaného hodnoverným spôsobom reklamovať, čo však v konaní nepreukázal. Súd dospel k záveru, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, keďže si voči žalobcovi uplatnil peňažné plnenia presahujúce zmluvne dojednaný povolený rozsah peňažných plnení, ktoré si mohol žalovaný ako odberateľ uplatňovať od žalobcu ako dodávateľa v súlade so zmluvou na príslušný rok (2009 aj 2010). Súdom priznaná suma pozostávala z bezdôvodného obohatenia za rok 2009 vo výške 17.481,97 eur a za rok 2010 vo výške 835,14 eur, dokopy vo výške 18.317,11 eur, spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne od nasledujúceho dňa po doručení výzvy, t.j. 23.11.2013 do zaplatenia a vo zvyšku (5.280 eur s príslušenstvom) súd žalobu zamietol a podľa pomeru úspechu vo veci priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 55,24 %.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Svoje podanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa , súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa , rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa . Uviedol, že z čl. IV ods. 5 RKZ 2009 je zrejmé, že do dohodnutého limitu sa mali započítavať len úpravy dohodnuté v prílohe č. 2 k RKZ 2009, pričom podľa textu prílohy č. 2 k RKZ 2009 tieto dohodnuté úpravy zahŕňali finančný obratový bonus, servisný bonus, logistiku CS, HOPI logistiku a crossdocking logistiku, t.j. položky vyznačené v prílohe č. 2 k RKZ 2009 znamienkom „x“, pri položke Rádio Max (t.j. hudobné vysielanie a reklamný spot) však toto znamienko absentuje, pričom tieto služby boli žalobcovi poskytované na základe separátnych dohôd. Poukázal na to, že žalobca poskytnutie týchto plnení v primeranej lehote po doručení faktúr nerozporoval a svoje záväzky za poskytnuté plnenia riadne zaevidoval vo svojom účtovníctve. Namietal, že súd nesprávne do pohľadávok, na ktoré sa mal aplikoval dohodnutý trojpercentný limit podľa RKZ 2009, zarátal aj plnenie za reklamný spot a hudobné vysielanie spolu vo výške 2.290,90 eur, pričom tieto plnenia neboli dohodnuté v prílohe č. 2 k RKZ 2009 a zarátal do neho aj bonusy vo výške 11.939,73 eur a 852,80 eur, spolu vo výške 12.792,53 eur, na ktoré žalovanému vznikol nárok z titulu RKZ 2008. Vyjadril názor, že na tieto pohľadávky nemožno aplikovať trojpercentný limit dohodnutý v čl. IV ods. 5 RKZ 2009, pretože ich právnym základom je RKZ 2008, resp. separátne dohody medzi žalobcom a žalovaným, navyše vo faktúrach (dobropisoch) je k týmto ako dátum dodania a dátum daňovej povinnosti uvedený deň 31.12.2008 a predmet plnenia v týchto dobropisoch referuje na obchodné podmienky na rok 2008. Pre porovnanie poukázal na to, že pri posudzovaní finančných úprav kúpnej ceny medzi žalobcom a žalovaným za rok 2009 podľa čl. IV ods. 5 RKZ 2009 súd do týchto úprav správne zarátal aj tzv. servisný bonus (faktúra č. XXXXXXXXXX) vo výške 280 eur bez DPH, ktorý bol v prílohe č. 2 k RKZ 2009 označený znamienkom „x“, a to aj napriek tomu, že k jeho započítaniu došlo až v roku 2010. Podľa žalovaného mal súd obdobne postupovať aj pri dobropisoch týkajúcich sa roku 2008. Dodal, že v roku 2008 neplatil o neprimeraných podmienkach. Uviedol, že žalobcovi za rok 2009 mohol vzniknúť nárok na zaplatenie plnenia započítaného nad rámec dohodnutého limitu maximálne vo výške 2.398,54 eur. Z čl. IV ods. 2 RKZ 2010 je podľa žalovaného zrejmé, že do dohodnutého limitu sa mali započítavať len úpravy dohodnuté v prílohe č. l k RKZ 2010, t.j. položky vyznačené znamienkom „x“, ktoré pri položke Rádio Max absentuje. Podľa neho súd nesprávne do plnení, na ktoré sa mal aplikovať dohodnutý trojpercentný limit podľa RKZ 2010, zarátal aj plnenie za hudobné vysielanie vo výške 1.627,06 eur, ktoré nebolo dohodnuté v prílohe č. 1 k RKZ 2010. Uviedol, že pre posúdenie prípadného nároku žalobcu na zaplatenie plnenia započítaného nad rámec dohodnutého limitu je potrebné od celkovej výšky plnení uplatnených žalovaným v roku 2010 z titulu RKZ 2010 (1.837,06 eur) odpočítať čiastku plnenia vo výške 1.627,06 eur za hudobné vysielanie, na ktorú sa limit neaplikoval, pričom porovnaním výšky dohodnutého limitu a výšky plnení, ktoré si žalovaný uplatnil voči žalobcovi z titulu RKZ 2010 a ktoré sa v zmysle prílohy č. 1 k RKZ 2010 započítavajú do sledovaného limitu, dospel žalovaný k záveru, že tento limit nebol naplnený, nakoľko si uplatnil len čiastku 210 eur, žalobcovi tak právo na doplatenie kúpnej ceny nevzniklo. Okrem toho za nesprávne

považoval právne posúdenie súdu, že plnenie uplatňované žalobcom je bezdôvodným obohatením a že nedošlo k jeho premlčaniu. Podľa žalovaného, v prípade, že si započítal čiastku prevyšujúcu 3 % z ročného obratu žalobcu, pohľadávka žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny prevyšujúca neexistujúcu časť započítavanej pohľadávky trvá naďalej, pokiaľ nebola premlčaná. V ďalšom texte žalovaný poukázal na rozdiel medzi premlčaním pohľadávky kvalifikovanej ako pohľadávka z obchodného styku a premlčaním pohľadávky kvalifikovanej ako pohľadávka na vydanie bezdôvodného obohatenia. Ohľadom premlčania pohľadávky z obchodného styku poukázal na a a uviedol, že ide o objektívny začiatok plynutia štvorročnej premlčacej doby, kedy je rozhodujúca doba splatnosti jednotlivých faktúr žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny, voči ktorým si žalovaný započítal ním uplatňované plnenia nad rámec dohodnutého limitu. Vyjadril názor, že všetky nároky uplatňované žalobcom v tomto konaní sa premlčali ešte pred podaním žalobného návrhu. Ohľadne pohľadávky uplatňovanej žalobcom, kvalifikovanej ako pohľadávka na vydanie bezdôvodného obohatenia sa nestotožnil s názorom súdu, že rozhodujúcim je dátum, kedy sa žalobca mohol dozvedieť výšku tržieb za predchádzajúci rok. Uviedol, že v prípade práv vymáhateľných súdnou cestou sa začiatok premlčacej doby viaže na moment splatnosti záväzku, teda kedy sa stáva vynútiteľným, a teda právo je realizovateľné prostredníctvom žaloby a ako vyplýva z judikatúry, toto právo sa posudzuje objektívne, neviaže sa na subjektívnu možnosť právo uplatniť oprávnenou osobou. Ak by sa na posudzovaný prípad mal aplikovať , podľa žalovaného by premlčacia doba mala plynúť odo dňa, kedy fakticky došlo k započítaniu pohľadávok presahujúcich dohodnutý limit bez ohľadu na vedomosť žalobcu, t.j. dňom zaplatenia faktúr vystavených žalobcom za tovar dodaný žalovanému po započítaní plnení uplatňovaných žalovaným nad rámec dohodnutého limitu. Zdôraznil, že v roku 2010 nedošlo k započítaniu pohľadávok nad rámec dohodnutého limitu. Mal za to, že všetky nároky uplatňované žalobcom v konaní sa premlčali ešte pred podaním žalobného návrhu. Podľa žalovaného došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, konkrétne k porušeniu jeho práva na vysporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, ako aj práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia, nakoľko súd sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal s predmetnou argumentáciou žalovaného. Namietal, že súd nedostatočne odôvodnil, na základe čoho posudzoval nárok uplatňovaný žalobcom ako bezdôvodné obohatenie. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobcu zamieta a žalovanému prizná právo na plnú náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca v časti II. a III. výroku. Svoje podanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa . Namietal nesprávny záver súdu vo vzťahu k skutkovému posúdeniu otázky, či sa na peňažné plnenia vo výške 5.280 eur, uplatnené žalovaným voči žalobcovi v roku 2009 na základe Zmluvy o poradenskej činnosti z roku 2009, vzťahuje limit zakotvený v bode čl. IV RKZ 2009, t.j. limit vo výške 3 % ročných tržieb žalobcu. Uviedol, že súd sa nezaoberal jeho argumentáciou, ktorou bolo zdôvodnené, prečo je bod 5 čl. IV RKZ 2009 potrebné vykladať tak, že limit sa vzťahuje nielen na plnenia výslovne uvedené v RKZ 2009 a jej prílohách, ale aj na peňažné plnenia vyplývajúce zo Zmluvy o poradenskej činnosti z roku 2009, prípadne z ďalších zmlúv. Vyjadril názor, že s ohľadom na formuláciu v čl. IV bod 5 RKZ 2009 „akoukoľvek finančnou úpravou“, nie je výpočet finančných úprav spadajúcich do limitu nijako obmedzený, čo je dané spôsobom pozitívneho vymedzenia finančných úprav, keď má ísť o akékoľvek úpravy a ich chýbajúcim negatívnym vymedzením. Vyjadril názor, že ak žalovaný mienil limit vztiahnuť iba na finančné úpravy výslovne vyplývajúce z RKZ 2009, mal zvoliť inú formuláciu, a to pozitívnym alebo negatívnym vymedzením. Uviedol, že v prípade spornosti významu určitého výrazu je potrebné aplikovať a keďže predkladateľom návrhu RKZ 20909 bol žalovaný, pričom žalobca nemal možnosť znenie tejto zmluvy ovplyvniť (ide o formulárový typ zmluvy), v zmysle je bod čl. IV. bod 5 RKZ 2009 potrebné vykladať v prospech žalobcu. Ďalej namietal, že príloha č. 2 k RKZ 2009 mu nebola predložená pri podpise RKZ 2009, ale až dňa 20.07.2009. Skutočnosť že žalovaný, ktorý bol predkladateľom RKZ 2009, nepredložil žalobcovi pri jej podpise prílohe č. 2, a teda žalobca nemal možnosť sa s ňou pri podpise RKZ 2009 oboznámiť, je potrebné pri výklade čl. IV bod 5 RKZ 2009 podľa neho započítať na ťarchu žalovaného a nemožno obmedzovať výpočet finančných úprav spadajúcich do limitu na položky obsiahnuté v prílohe, ktorá v čase podpisu RKZ 2009 vôbec neexistovala. Keďže príloha č. 2 nebola podpísaná pri uzatvorení RKZ 2009, nemožno ju podľa žalobcu považovať za prílohu č. 2 predpokladanú čl. IV bod 2 RKZ 2009 ako jednu z neoddeliteľných súčastí RKZ 2009. Mal za to, že sa uplatní a sporné ustanovenie sa musí vykladať podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený, pritom žalobca sa s ohľadom na dovtedajšiu prax zavedenú medzi zmluvnými stranami a s ohľadom na znenie čl. IV. ods. 6

RKZ 2009 oprávnene domnieval, že pojem finančné úpravy kúpnej ceny má zahŕňať nielen rôzne priame zľavy z kúpnej ceny, ale tiež peňažné plnenia žalobcu za rôzne služby poskytované mu žalovaným a zároveň logicky predpokladal, že limit sa bude vzťahovať nielen na finančné úpravy vyplývajúce z RKZ 2009 ale aj na finančné úpravy vyplývajúce z iných zmlúv uzatvorených so žalovaným. Dodal, že rovnako Zmluva o poradenskej činnosti na rok 2009 ako aj príloha č. 2 k RKZ 2009 bola podpísaná mimo RKZ 2009, a teda aj túto je potrebné považovať za samostatnú zmluvu, pričom žalovaný nijako nerozporoval, že peňažné plnenia v tejto listine uvedené spadajú do limitu. Zároveň podal odvolanie voči výroku o náhrade trov konania, keďže tento má svoj podklad vo výroku o veci samej. Okrem toho namietal, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa požiadavky na riadne odôvodnenie, keďže súd sa vo vzťahu k uvedenej skutkovej otázke nezaoberal žiadnym z mnohých argumentov žalobcu a neuviedol, prečo jeho argumentáciu považuje za nesprávnu. S ohľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zmenil II. a III. výrok napadnutého rozsudku, tak že II. výrok znie že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5.280 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 5.280 eur od 23.11.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a II. výrok znie tak, že žalobcovi sa priznáva proti žalovanému náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 09.05.2018. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že limit upravený v čl. IV ods. 5 RKZ 2009 sa aplikoval aj na peňažné plnenia vo výške 5.280 eur uplatnené na základe Zmluvy o poradenskej činnosti z roku 2009. Uviedol, že z čl. IV ods. 5 RKZ 2009 vyplýva, že slovné spojenie „akákoľvek finančná úprava“ je potrebné vykladať v kontexte čl. IV ods. 5 RKZ 2009, a to vo väzbe na finančné úpravy spomínané v tomto ustanovení, t.j. finančné úpravy kúpnej ceny dohodnuté v prílohe č. 2 k RKZ 2009, vyznačené znamienkom „x“. K takémuto záveru podľa žalovaného vedie jazykový aj teleologický výklad uvedeného ustanovenia. Poukázal na a uviedol, že úmyslom žalovaného bolo v prílohe č. 2 k RKZ 2009 taxatívnym spôsobom vymedziť plnenia, ktoré budú mať vplyv na úpravu kúpnej ceny za tovar dodaný žalovanému zo strany žalobcu a na ktoré sa bude aplikovať dohodnutý limit, pričom tento úmysel bol žalovanému pri uzatváraní RKZ 20098 známy. Interpretáciu čl. IV ods. 5 RKZ 2009 zo strany žalobcu považoval za účelovú, v čase uzatvárania RKZ 2009 nebola ešte medzi zmluvnými stranami uzatvorená Zmluva o poradenskej činnosti z roku 2009, strany o jej obsahu ani len nerokovali a RKZ 2009 ani neobsahuje zmienku o nej, preto sotva možno hovoriť o úmysle strán započítať plnenia vyplývajúce z tejto do limitu dohodnutého v čl. IV ods. 5 RKZ 2009. Na druhej strane uviedol, že zmluvné strany predvídali existenciu prílohy č. 2 k RKZ 2009, pričom je irelevantné, kedy bola zmluvnými stranami podpísaná. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že príloha č. 2 k RKZ 2009 predstavuje samostatnú zmluvu a mal za to, že táto obsahovo nadväzuje na ustanovenia RKZ 2009, keď obsahuje len doplňujúcu úpravu otvorených otázok, na ktoré RKZ 2009 odkazuje, čím sa príloha č. 2 k RKZ 2009 odlišuje od Zmluvy o poradenskej činnosti z roku 2009. Zdôraznil, že RKZ 2009 a Zmluva o poradenskej činnosti z roku 2009 predstavujú dva absolútne odlišné zmluvné vzťahy, ktoré môžu existovať nezávisle od seba, t.j. nie sú navzájom prepojené. Dodal, že kým dojednania v prílohe č. 2 k RKZ 2009 bezprostredne súvisia s existenciou dodávateľsko-odberateľského vzťahu založeného RKZ 2009 a ich samostatné dojednanie bez vzniku RKZ 2009 by nemalo pre žalobcu, ako dodávateľa, žiadny obchodný význam, tak plnenia dohodnuté v Zmluve o poradenskej činnosti z roku 2009 sú takými plneniami, ktoré s dodávateľsko-odberateľským vzťahom založeným RKZ 2009 nie sú bezprostredne súvisiace a môžu existovať nezávisle od existencie RKZ 2009. Podľa neho, ak by zmluvné strany mienili limit upravený v čl. IV ods. 5 RKZ 2009 vztiahnuť aj na finančné úpravy podľa Zmluvy o poradenskej činnosti z roku 2009, zvolili by odlišnú formuláciu. Uviedol, že zmluvné strany na poradenské služby uzatvorili separátnu dohodu - Zmluvu o poradenskej činnosti z roku 2009, čím dali jasne najavo, že tieto peňažné plnenia nechcú limitovať 3 % ročných tržieb žalobcu za tovar predaný žalovanému v kalendárnom roku. Zdôraznil, že až do predloženia výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia doručenej mu dňa 25.11.2013 neboli medzi zmluvnými stranami pochybnosti o tom, že dohodnutý limit sa vzťahuje len na plnenia a úpravy kúpnej ceny v zmysle prílohy č. 2 k RKZ 2009. Poukázal na . Mal za to, že žalobca nepreukázal, že v čase uzatvárania RKZ 2009 si vykladal čl. IV ods. 5 RKZ 2009 tak, že dohodnutý limit sa bude aplikovať aj na peňažné plnenia a úpravy kúpnej ceny dohodnuté v iných zmluvných vzťahoch medzi žalobcom a žalovaným. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobcu zamieta a žalovanému prizná právo na plnú náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

5. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

6. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa (ďalej len „“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s , a oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. -352 zo dňa 16.01.2018 je potrebné v II. výroku potvrdiť ako vecne správny a v I. a III. výroku zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, nakoľko odvolanie žalovaného je dôvodné.

7. Podľa a (ďalej len „“), tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

8. Podľa , účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

9. Podľa a (ďalej len „“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

10. Podľa a , právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

11. Podľa , pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

12. Podľa , ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

13. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

14. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

15. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

16. Odvolací súd sa v zmysle stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II č.k. -352 zo dňa 16.01.2018 v časti týkajúcej sa II. výroku, ktorým súd žalobu v časti sumy 5.280 eur s príslušenstvom zamietol.

17. Žalobca v odvolaní namietal nesprávny záver súdu vo vzťahu k skutkovému posúdeniu otázky, či sa na peňažné plnenia vo výške 5.280 eur uplatnené žalovaným voči žalobcovi v roku 2009 na základe Zmluvy o poradenskej činnosti z roku 2009, vzťahuje limit zakotvený v čl. IV ods. 5 Rámcovej kúpnej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok na rok 2009 (ďalej len „RKZ 2009“), t.j. limit vo výške 3 % ročných tržieb žalobcu (ďalej len „limit“). Odvolací súd sa s touto námietkou nestotožnil. Podľa čl. IV ods. 5 RKZ 2009 „Zmluvné strany sa ďalej dohodli na finančných úpravách kúpnej ceny a to v rozsahu a spôsobom uvedeným v prílohe č. 2 tejto zmluvy, pričom však berú na vedomie, že akoukoľvek finančnou úpravou (na základe ktorej môže dôjsť k peňažnému plneniu zo strany dodávateľa) sa nepresiahne viac ako 3 % z ročných tržieb dodávateľa za tovar predaný odberateľovi v kalendárnom roku, kedy došlo k peňažnému plneniu. Do tejto sumy sa nezahŕňa DPH a v prípade tovaru , na ktorý sa vzťahuje

spotrebná daň ani spotrebná daň.“ Odvolací súd zdôrazňuje, že v Zmluve o poradenskej činnosti sa na žiadnom mieste nenachádza ustanovenie upravujúce limit 3 % z ročných tržieb žalobcu, tento limit bol upravený len v čl. IV. bod 5 RKZ 2009 a týkal sa finančných úprav, ktoré súviseli s RKZ 2009 vrátane peňažných plnení za využitie distribučnej siete podľa čl. IV. bod 6 RKZ 2009. Podľa odvolacieho súdu neobstojí tvrdenie žalobcu, že čl. IV ods. 5 RKZ 2009 je potrebné vykladať tak, že limit sa vzťahuje nielen na plnenia výslovne uvedené v RKZ 2009 a jej prílohách, ale aj na peňažné plnenia vyplývajúce zo Zmluvy o poradenskej činnosti z roku 2009, prípadne z ďalších zmlúv. Odvolací súd zdôrazňuje, že RKZ 2009 a Zmluva o poradenskej činnosti z roku 2009 sú dve samostatné zmluvy, navzájom nezávislé, zo žiadneho ustanovenia týchto zmlúv nevyplýva ich vzájomná prepojenosť, preto v žiadnom prípade nemožno dospieť k záveru, že by sa limit stanovený v čl. IV ods. 5 RKZ 2009 mal vzťahovať na plnenia podľa Zmluvy o poradenskej činnosti z roku 2009. Naopak, z čl. IV. ods. 5 RKZ 2009 vyplýva, že slovné spojenie „akoukoľvek finančnou úpravou“ je potrebné vykladať len v kontexte čl. IV ods. 1 RKZ 2009, a to vo väzbe na finančné úpravy kúpnej ceny dohodnuté v prílohe č. 2 k RKZ 2009. Vzhľadom na uvedené odvolací súd, v súlade s právnym názorom súdu, dospel k záveru, že na plnenia vyplývajúce zo Zmluvy o poradenskej činnosti vo výške 5.280 eur nevzťahoval limit 3 % z ročných tržieb. Na uvedenom závere nič nemení žalobcov výklad čl. IV ods. 5 RKZ 2009 ani námietka, že ak žalovaný mienil limit vztiahnuť iba na finančné úpravy výslovne vyplývajúce z RKZ 2009, mal zvoliť odlišnú formuláciu pozitívnym alebo negatívnym vymedzením. Interpretáciu čl. IV ods. 5 RKZ 2009 zo strany žalobcu považoval odvolací súd za účelovú, keď žalobca slovné spojenie „akoukoľvek finančnou úpravou“ vytrhol z kontextu, bez toho aby zohľadnil znenie celého odseku a 3 % limit dohodnutý v RKZ 2009 neopodstatnene aplikoval na odlišný zmluvný vzťah zo Zmluvy o poradenskej činnosti z roku 2009. Ako irelevantnú odvolací súd vyhodnotil námietku žalobcu, že keďže listina označená ako príloha č. 2 k RKZ 2009 nebola podpísaná pri uzatvorení RKZ 2009, ale až dňa 20.07.2009, je potrebné ju považovať za samostatnú zmluvu/ dohodu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že na rozdiel od Zmluvy o poradenskej činnosti z roku 2009, príloha č. 2 je výslovne uvedená v prílohách RKZ 2009 a RKZ 2009 na ňu vo svojich ustanoveniach viackrát odkazuje, pričom o tom, že ide o neoddeliteľnú súčasť RKZ svedčí samotný obsah prílohy č. 2, ktorý nemá náležitosti samostatnej zmluvy/dohody a nadväzuje na ustanovenia RKZ 2009 a vyplýva to i názvu dokumentu, ktorý je označený ako Príloha č. 2 k Rámcovej kúpnej zmluve a všeobecným obchodným podmienkam na rok 2009.

18. Žalobca ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa požiadavky na riadne odôvodnenie, keďže súd sa vo vzťahu ku skutkovej otázke, či sa na peňažné plnenia vo výške 5.280 eur uplatnené žalovaným voči žalobcovi v roku 2009 na základe Zmluvy o poradenskej činnosti z roku 2009 vzťahuje limit vo výške 3 % ročných tržieb žalobcu zakotvený v čl. IV. bod 5 RKZ 2009, vôbec nezaoberal jeho argumentáciou, ktorou bolo zdôvodnené, prečo je čl. IV. bod 5 RKZ 2009 potrebné vykladať tak, že limit sa vzťahuje nielen na plnenia výslovne uvedené v RZ 2009 a jej prílohách, ale aj na peňažné plnenia vyplývajúce zo Zmluvy o poradenskej činnosti z roku 2009. Odvolací súd túto námietku považoval za nedôvodnú. Odvolací súd dáva do pozornosti, že súd sa uplatneným nárokom žalobcu vyplývajúcim zo Zmluvy o poradenskej činnosti z roku 2009 a jeho argumentáciou zaoberal v bode 75., 77. a 82. odôvodnenia napadnutého rozsudku, na ktoré týmto odvolací súd zároveň odkazuje a kde súd zreteľne a dostatočným spôsobom uviedol z akých dôvodov tento nárok žalobcu na považoval za nedôvodný. Súd sa v dotknutých bodoch odôvodnenia napadnutého rozsudku vysporiadal so všetkými podstatnými a pre právne posúdenie veci relevantnými argumentmi žalobcu. Odôvodnenie napadnutého rozsudku, v časti, v ktorej súd vysvetlil prečo žalobu v časti sumy 5.280 s príslušenstvom zamietol, je podľa odvolacieho súdu presvedčivé a v súlade s . Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. ).

19. Voči tomuto rozsudku podal odvolanie aj žalovaný, ktorý namietal že v danom prípade nejde o pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale o pohľadávku z obchodného styku, ďalej namietal premlčanie nároku žalobcu a skutočnosť, že súd do dohodnutého 3 % limitu podľa RKZ 2009 nesprávne zarátal aj plnenie za reklamný spot, hudobné vysielanie a bonusy z titulu Rámcovej kúpnej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok na rok 2008 a taktiež súd nesprávne zarátal plnenie

za hudobné vysielanie do plnení, na ktoré sa mal aplikovať dohodnutý 3 % limit podľa RKZ 2010. Podľa žalobcu došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, keď sa súd v napadnutom rozsudku s uvedenou argumentáciou žalobcu nevysporiadal. Námietku žalovaného, že súd nesprávne zarátal plnenie za hudobné vysielanie a reklamný spot do plnení, na ktoré sa mal aplikovať dohodnutý 3 % limit podľa RKZ 2009 a taktiež súd nesprávne zarátal plnenie za hudobné vysielanie do plnení, na ktoré sa mal aplikovať dohodnutý 3 % limit podľa RKZ 2010 považoval odvolací súd za nedôvodnú. Odvolací súd sa v tomto smere stotožnil s právnym názorom súdu vyjadreným v bode 77. odôvodnenia napadnutého rozsudku, podľa ktorého ide o irelevantnú námietku, nakoľko tieto položky sú riadne upravené v prílohe č. 2 k RKZ 2009 a prílohe č. 1 RKZ 2010 a žalovaný ich fakturoval žalobcovi. Vo vzťahu k námietke žalovaného ohľadom bonusov z titulu Rámcovej kúpnej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok na rok 2008 (ďalej len „RKZ 2009“) odvolací súd uvádza, že súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, že pri bonuse z obratu za rok 2008 vo výške 11.939 eur (faktúra č. L.) a bonuse z ročného nárastu obratu podľa OP 2008 vo výške 852,85 eur (faktúra č. L.) ide o plnenia na základe RKZ 2008 a súd bez ďalšieho tieto peňažné plnenia započítal do 3 % limitu stanoveného RKZ 2009 bez toho, aby skúmal opodstatnenosť započítania danej sumy. Pozornosti odvolacieho súdu neušlo, že faktúra č. L. na sumu 11.939,73 eur bola vyhotovená dňa 16.01.2009 a faktúra č. L. na sumu 852,85 eur bola vyhotovená dňa 16.01.2009, t.j. za účinnosti RKZ 2009, avšak v tomto smere bolo nutné, aby sa súd zaoberal otázkou, či tieto sumy možno považovať za finančnú úpravu podľa čl. IV ods. 4 RKZ 2009 a možno na ne aplikovať 3 % limit dohodnutý v uvedenom článku RKZ 2009, alebo je potrebné aplikovať RKZ 2008.

20. Keďže súd sa uvedenými skutočnosťami nezaoberal, napadnuté rozhodnutie považoval odvolací súd v tejto časti za nepreskúmateľné.

21. Odvolací súd ako dôvodnú vyhodnotil námietku žalovaného, že súd sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal s jeho argumentáciou, že žalobcom uplatňovaný nárok má byť kvalifikovaný ako nárok na zaplatenie pohľadávky z obchodného styku, pričom súd nedostatočne odôvodnil, na základe čoho posudzuje nárok uplatnený žalobcom ako bezdôvodné obohatenie. Zo spisového materiálu mal odvolací súd preukázané, že žalovaný túto skutočnosť namietal počas celého konania, pričom pre rozhodnutie vo veci je právne posúdenie uplatňovaného nároku smerodajné. Súd sa však v odôvodnení napadnutého rozsudku obmedzil len na konštatovanie, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, keďže si voči žalobcovi uplatnil peňažné plnenia presahujúce zmluvné dojednaný povolený rozsah peňažných plnení, ktoré si mohol žalovaný ako odberateľ uplatňovať od žalobcu ako dodávateľa v súlade so zmluvou na príslušný rok (2009 aj 2010). Takéto odôvodnenie odvolací súd nepovažuje za dostačujúce, pretože súd neskúmal splnenie zákonných predpokladov pre vznik bezdôvodného obohatenia, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby a okrem toho neuviedol pod ktorú konkrétnu skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia posudzovaný prípad subsumoval.

22. Nad rámec vyššie uvedeného, odvolací súd považuje za vhodné vyjadriť sa aj k námietke premlčania vznesenej žalovaným a plynutiu premlčacej lehoty. V prípade, ak súd v ďalšom konaní opätovne posúdi nárok žalobcu ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa a nasl. , dĺžka premlčacej doby sa bude riadiť ustanovením (4 roky) nakoľko v posudzovanom prípade ide o obchodnoprávny vzťah a začiatok jej plynutia sa bude riadiť ustanovením . Podľa , pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. Právo sa mohlo uplatniť na súde vtedy, ak je spôsobilé na žalobu, t.j. keď možno podať návrh na začatie súdneho konania bez nebezpečenstva, že bude zamietnutý pre predčasnosť. Odvolací súd sa v tomto smere stotožnil s právnym názorom súdu, že v danom prípade je pre začiatok plynutia premlčacej lehoty rozhodujúci dátum, kedy sa žalobca mohol dozvedieť výšku tržieb žalobcu za predchádzajúci rok, a síce dňa 31.12.2009/01.01.2010, a nie deň kedy bola uskutočnená úhrada žalobcu žalovanému na základe žalovaným vystavených faktúr. Túto skutočnosť bude potrebné sa zohľadniť aj vo vzťahu k bonusom z titulu Rámcovej kúpnej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok na rok 2008.

23. Odvolací súd na záver poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 30.07.2009: „Ak odvolací súd dospel k iným právnym záverom pri posúdení zisteného skutkového stavu súdom prvého stupňa, mal správne rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie. Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania, odvolací súd mohol učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím. Tým, že odvolací súd tak nepostupoval, znemožnil účastníkom realizáciu ich procesných práv, lebo im odoprel možnosť prieskumu správnosti nových, prípadne z pohľadu súdu prvého stupňa dosiaľ bezvýznamných, avšak z hľadiska právneho posúdenia veci odvolacím súdom, však rozhodujúcich skutkových zistení.“

24. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. -352 zo dňa 16.01.2018 vo II. výroku podľa potvrdil a v I. a III. výroku podľa zrušil a podľa mu vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd vec opätovne prejedná v intenciách vyššie uvedeného, najmä dostatočným spôsobom odôvodní svoje právne posúdenie nároku uplatneného žalobcom a vysporiada sa s opodstatnenosťou započítania sumy vo výške 11.939 a sumy vo výške 852,85 eur, ako bonusov z titulu RKZ 2008 do trojpercentného limitu dohodnutého v čl. IV ods. 5 RKZ 2009. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie zároveň rozhodne podľa aj o náhrade trov odvolacieho konania.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).