Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42Cb-48-2014.pdf
PDF · 191.82 KB
Case nature
Area
Subarea
42Cb/48/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred JUDr. Michaelou Krajčovou v sporovej veci žalobcu: Ing. Peter Gulik - firma Gulik, so sídlom Ul. Povstania 4, 979 01 Rimavská Sobota , IČO: 32 981 635, zastúpeného: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: BILLA s.r.o., so sídlom Bajkalská 19/A, 821 02 Bratislava, IČO: 31347037, zastúpenému: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, o zaplatenie 23.597,11€ s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4.689,44 € s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 4.689,44 € od 23.11.2013 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalovanému sa p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60,2 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 23.12.2013 domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 23.597,11€ s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 01.01.2009 k uzatvoreniu Rámcovej kúpnej zmluvy a všeobecné obchodné podmienky na rok 2009 (ďalej len „zmluva 1“), podľa ktorej v zmysle čl. IV. ods. 5 sa zmluvné strany dohodli na finančných úpravách kúpnej ceny, a to v rozsahu a spôsobom uvedeným v Prílohe č. 2 zmluvy l, pričom berú na vedomie, že akoukoľvek finančnou úpravou (na základe ktorej môže dôjsť k peňažnému plneniu zo strany dodávateľa) sa nepresiahne viac ako 3 % z ročných tržieb žalobcu ako dodávateľa za tovar predaný žalovanému ako odberateľovi v kalendárnom roku, kedy došlo k peňažnému plneniu. Obsahom Prílohy č. 2 zmluvy 1 bolo určenie výšky finančných obratových bonusov ako percentuálne vyjadrenie z obratu dosiahnutého žalobcom. O výšku finančných obratových bonusov sa v súlade s čl. IV. ods. 5 zmluvy 1 ponižovala kúpna cena za dodaný tovar, na ktorú mal žalobca ako dodávateľ tovaru nárok od žalovaného ako odberateľa tovaru. V súlade s čl. V. ods. 10 zmluvy 1 bol žalovaný oprávnený všetky pohľadávky, ktoré evidoval voči žalobcovi jednostranne započítať na kúpnu cenu za dodaný tovar.
3. Medzi žalobcom a žalovaným došlo taktiež k uzavretiu Zmluvy o poradenskej činnosti, na základe ktorej si žalovaný uplatňoval od žalobcu peňažné plnenia v súlade s Prílohou č. 1 Zmluvy o poradenskej činnosti.
4. Žalobca ako dodávateľ tovaru dosiahol za rok 2009 obrat ponížený o DPH a o spotrebné dane v celkovej výške 30.181,95. V priebehu roku 2009 vystavil žalovaný žalobcovi faktúry v celkovej výške 23.667,43 €. V rámci jednotlivých faktúr si žalovaný uplatnil voči žalobcovi peňažné plnenia, ktorých výška a označenie sú uvedené v Zozname prijatých faktúr. Peňažné nároky žalovaného boli zo strany žalovaného jednostranne započítavané na kúpnu cenu za tovar dodaný žalobcom pre žalovaného.
5. Dňa 01.01.2010 došlo opätovne medzi žalobcom a žalovaným k uzatvoreniu Rámcovej kúpnej zmluvy a všeobecné obchodné podmienky na rok 2010 (ďalej len „zmluva 2“), podľa ktorej v zmysle čl. IV. ods. 5 sa zmluvné strany dohodli na finančných úpravách kúpnej ceny a to v rozsahu a spôsobom uvedeným v Prílohe č. 2 zmluvy 2, pričom berú na vedomie, že akoukoľvek finančnou úpravou (na základe ktorej môže dôjsť k peňažnému plneniu zo strany dodávateľa) sa nepresiahne viac ako 3 % z ročných tržieb žalobcu ako dodávateľa za tovar predaný žalovanému ako odberateľovi v kalendárnom roku, kedy došlo k peňažnému plneniu.
6. Žalobca ako dodávateľ tovaru pre žalovaného dosiahol za rok 2010 obrat ponížený o DPH a o spotrebné dane v celkovej výške 33.397,30 €, čo preukazuje zoznam vydaných faktúr. V priebehu roku 2010 vystavil žalovaný žalobcovi faktúry v celkovej výške 1.837,06 €. V rámci jednotlivých faktúr si žalovaný uplatnil voči žalobcovi peňažné plnenia za hudobné vysielania a servisné služby.
7. V roku 2009 bol platný a účinný zák. č. 172/2008 Z.z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch a o doplnení zák. SNR č. 30/1992 Zb. o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v znení neskorších predpisov. Zákon o neprimeraných obchodných podmienkach bol zrušený zákonom č. 140/2010 účinným od 01.05.2010.
8. Žalobca dosiahol v roku 2009 obrat ponížený o DPH a o spotrebné dane v celkovej výške 30.181,95 €. V súlade so zákonom o neprimeraných podmienkach, ako aj v súlade s čl. IV. ods. 5 zmluvy 1, bol žalovaný oprávnený účtovať voči žalobcovi peňažné plnenia vo výške maximálne 3 % z ročného obratu, t.j. 905,46 €. Žalovaný si v roku 2009 uplatnil od žalobcu celkovo peňažné plnenia vo výške 23.667,43 €. Rozdiel v uplatnených peňažných plneniach vo výške 23.667,43 € a oprávnených plneniach vo výške 905,46 €, predstavuje sumu 22.761,97 €.
9. Žalobca dosiahol v roku 2010 obrat ponížený o DPH a o spotrebné dane v celkovej výške 33.397,30 €. V súlade so zákonom o neprimeraných podmienkach, ako aj v súlade s čl. IV. ods. 5 zmluvy 2 bol žalovaný oprávnený účtovať voči žalobcovi peňažné plnenia vo výške maximálne 3 % z ročného obratu, t.j. 1.001,92 €. Žalovaný si v roku 2010 uplatnil od žalobcu celkovo peňažné plnenia vo výške 1.837,06 €. Rozdiel v uplatnených peňažných plneniach vo výške 1.837,06 € a oprávnených plneniach vo výške 1.001,92 €, predstavuje sumu 835,14 €.
10. Peňažné plnenia v prospech žalovaného za príslušný kalendárny rok, ktoré presiahli sumu 3 % z ročných tržieb je plnením bez právneho dôvodu a teda bezdôvodným obohatením. Žalobca má za to, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil a že sa na neho vzťahuje zákon o neprimeraných podmienkach. Rozsah bezdôvodného obohatenia predstavuje sumu 23.597,11 € (z toho za rok 2009 sumu 22.761,97 € a za rok 2010 sumu 835,14 €), na ktoré žiada zaviazať žalovaného.
11. Vo veci bol súdom vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný dňa 21.02.2014 odpor. V odpore okrem iného žalovaný uviedol, že nárok žalobcu je premlčaný bez ohľadu na to, či sa premlčacia lehota spravuje príslušnými ustanoveniami Občianskeho alebo Obchodného zákonníka. Poukázal na ust. § 107 ods. 1 OZ s tým, že uviedol, že podľa žalovaného nejde o bezdôvodné obohatenie a v prípade, ak by išlo o bezdôvodné obohatenie, v každom prípade sa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v objektívnej trojročnej premlčacej lehote premlčal. Aj podľa ObZ je nárok žalobcu premlčaný, poukázal na ust. § 392 ObZ a § 397 ObZ, podľa ktorého je premlčacia doba štyri roky. Podľa žalovaného premlčacia lehota začala plynúť dňom splatnosti jednotlivých faktúr, ktoré boli žalovaným vystavené. Žalovaný je toho názoru, že nie je rozhodujúci dátum 01.01.2010, kedy sa žalobca mohol dozvedieť o celkovom obrate za rok 2009. Suma 3 % ročného obratu sa má posudzovať vždy pri uplatnení daného poplatku, t.j. aký bol dosiahnutý obrat k danému momentu.
12. V rozpise dodávateľských faktúr - v zozname vytvorenom žalobcom išlo o platby za reklamný spot, hudobné vysielanie, remodeling, otváranie filiálok, servisný bonus, servisnú službu, finančný obratový
bonus a pod., všetko poplatky, ktoré majú svoj právny dôvod a ktoré žalobca dobrovoľne platil v dobe, keď zmluvné strany spolu obchodovali. Poplatky napr. za remodeling, otváranie filiálok majú svoj dôvod, žalovaný musel vynaložiť náklady, nie sú to poplatky bez akéhokoľvek dôvodu. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že nejde v danom prípade o bezdôvodné obohatenie, pretože nie je naplnená právna definícia bezdôvodného obohatenia.
13. Vo vzťahu k aplikácii zákona č. 172/2008 Z.z. o neprimeraných podmienkach žalovaný uviedol, že tento sa na vzťah medzi žalobcom a žalovaným nevzťahoval, pretože žalobca nebol na žalovanom ekonomicky závislý. Produkty žalobcu sa predávajú aj v konkurenčných reťazcoch, napr. TESCO.
14. K poplatkom za reklamný spot, hudobné vysielanie, remodeling, otváranie filiálok, servisný bonus, servisná služba či finančný bonus žalovaný uviedol, že tieto poplatky nemajú vôbec žiadny vplyv na úpravu kúpnej ceny, ide o rozdielne nároky, ktoré s kúpnou cenou dodaného tovaru vôbec nesúvisia.
15. K odporu proti platobnému rozkazu podal žalobca dňa 24.03.2014 vyjadrenie, v ktorom uviedol, že pokiaľ je vzťah medzi sporovými stranami obchodno-záväzkovým vzťahom, je potrebné na daný vzťah aplikovať ustanovenia ObZ o bezdôvodnom obohatení a teda štvorročnú subjektívnu premlčaciu lehotu. Poukázal na ust. § 391 a § 397 ObZ. Podľa ustálenej rozhodovacej činnosti súdov je pre posúdenie začatia plynutia premlčacej doby rozhodujúce, kedy mohol oprávnený svoj nárok uplatniť na súde, a teda kedy mohol svoje právo odôvodnene vykonať. Názor žalovaného, že pre plynutie premlčacej doby je rozhodujúce, kedy nastala splatnosť jednotlivých faktúr a nie dátum 01.01.2010 je nesprávny. Rozhodujúcim kritériom pre určenie oprávnenosti nároku žalovaného voči žalobcovi sú ročné tržby. Žalobca nemohol predpokladať v ktoromkoľvek okamihu roka 2009, či plnenie ktoré poskytuje odberateľovi je plnením presahujúcim 3 % ročných tržieb alebo nie. Žalobca nemohol ani v decembri 2009 predpokladať, aké budú konečné tržby za predaj jeho tovaru. O tejto skutočnosti sa mohol teoreticky dozvedieť až 01.01.2010 Najskôr 01.01.2010 mohlo dôjsť vo vzťahu k žalobcovi k subjektívnemu momentu, kedy sa dozvedel o okolnostiach oprávňujúcich uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Premlčacia doba mohla žalobcovi začať plynúť najskôr dňom 01.01.2010.
16. K vyjadreniu žalobcu sa dňa 01.10.2014 písomne vyjadril žalovaný, ktorý poukázal na čl. X. bod 10 zmluvy 1 a všeobecných obchodných podmienok na rok 2009 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, v ktorom žalobca ako dodávateľ výslovne prehlasuje, že pri uzatvorení zmluvy nemusel a nebol nútený akceptovať žiadne neprimerané podmienky a jeho možnosť na uzatvorenie zmluvy s inými podnikateľmi na trhu SR nie sú obmedzené z dôvodu uplatňovania rovnakých alebo obdobných neprimeraných podmienok v obchodnom vzťahu s inými podnikateľmi. Na základe uvedeného je zrejmé, že žalobca a žalovaný ako zmluvné strany zmluvy vystupovali v rovnakom postavení a výslovne žalobca vylúčil skutočnosť, že by bol v stave ekonomickej závislosti. Uvedené znamená, že na zmluvný obchodnoprávny vzťah sporových strán nebol už od samého začiatku aplikovaný zákon č. 172/2008 Z. z., čo vyplývalo zjavne z prejavu vôle oboch strán a je podporené tým, že nikde v texte zmluvy na rok 2009 a na rok 2010 nie je odkaz na predmetný zákon. Žalovaný je toho názoru, že zákon č. 172/2008 Z.z. nebude aplikovateľný na zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným.
17. Vo vzťahu k otázke premlčania žalovaný zotrváva na tom, že považuje nárok za premlčaný a to bez ohľadu na to, či v premlčacej dobe podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, nakoľko počiatok premlčacej lehoty začal plynúť prijatím úhrad žalobcu žalovaným. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že premlčacia doba mala začať plynúť až 01.01.2010; poukázal pritom na ust. § 394 ods. 2 ObZ. Ako vyplýva z dokumentu označeného ako „Zoznam prijatých (dodávateľských) faktúr“ (č.l. 27), úhrady plnení ktorých vydania (ich častí) sa žalobca domáha, boli zo strany žalobcu vykonané medzi 12.01.2009 až 17.12.2009, teda pri ktorých štvorročná premlčacia lehota uplynula najneskôr dňa 17.12.2013, pričom návrh bol na súd doručený až dňa 23.12.2013, z uvedeného vyplýva, že nárok žalobcu na vydanie časti plnenia za obdobie roku 2009 pri aplikácii právnej úpravy Obchodného zákonníka je premlčaný.
18. Okresný súd Bratislava II vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 16.01.2018, č.k.: 42Cb/48/2014-352, v ktorom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 18.317,11 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 18.317,11 € od 23.11.2013 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku súd žalobu zamietol a žalobcovi priznal proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 55,24 %.
19. Voči uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca aj žalovaný. 20. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd rozsudkom zo dňa 30.01.2020, č.k.: 4Cob/132/2018-427 rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k.: 42Cb/48/2014-352 zo dňa 16.01.2018 v II. výroku potvrdil. Zároveň Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 42Cb/48/2014-352 zo dňa 16.01.2018 v I. a III. výroku zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozsudku zo dňa 30.01.2020, č.k.: 4Cob/132/2018-427 Krajský súd v Bratislave uviedol, že podľa čl. IV. ods. 5 RKZ 2009: „Zmluvné strany sa ďalej dohodli na finančných úpravách kúpnej ceny a to v rozsahu a spôsobom uvedeným v prílohe č. 2 tejto zmluvy, pričom však berú na vedomie, že akoukoľvek finančnou úpravou (na základe ktorej môže dôjsť k peňažnému plneniu zo strany dodávateľa) sa nepresiahne viac ako 3 % z ročných tržieb dodávateľa za tovar predaný odberateľovi v kalendárnom roku, kedy došlo k peňažnému plneniu. Do tejto sumy sa nezahŕňa DPH a v prípade tovaru, na ktorý sa vzťahuje spotrebná daň ani spotrebná daň“. Odvolací súd zdôraznil, že v Zmluve o poradenskej činnosti sa na žiadnom mieste nenachádza ustanovenie upravujúce limit 3 % z ročných tržieb žalobcu, tento limit bol upravený len v čl. IV. bod 5 RKZ 2009 a týkal sa finančných úprav, ktoré súviseli s RKZ 2009 vrátane peňažných plnení za využitie distribučnej siete podľa čl. IV. bod 6 RKZ 2009. Podľa odvolacieho súdu neobstojí tvrdenie žalobcu, že čl. IV. ods. 5 RKZ 2009 je potrebné vykladať tak, že limit sa vzťahuje nielen na plnenia výslovne uvedené v RKZ 2009 a jej prílohách, ale aj na peňažné plnenia vyplývajúce zo Zmluvy o poradenskej činnosti z roku 2009, prípadne z ďalších zmlúv. Odvolací súd zdôraznil, že RKZ 2009 a Zmluva o poradenskej činnosti z roku 2009 sú dve samostatné zmluvy, navzájom nezávislé, zo žiadneho ustanovenia týchto zmlúv nevyplýva ich vzájomná prepojenosť, preto v žiadnom prípade nemožno dospieť k záveru, že by sa limit stanovený v čl. IV. ods. 5 RKZ 2009 mal vzťahovať na plnenia podľa Zmluvy o poradenskej činnosti z roku 2009. Naopak, z čl. IV. ods. 5 RKZ 2009 vyplýva, že slovné spojenie „akoukoľvek finančnou úpravou“ je potrebné vykladať len v kontexte čl. IV. ods. 1 RKZ 2009, a to vo väzbe na finančné úpravy kúpnej ceny dohodnuté v prílohe č. 2 k RKZ 2009. Vzhľadom na uvedené odvolací súd, v súlade s právnym názorom prvostupňového súdu, dospel k záveru, že na plnenia vyplývajúce zo Zmluvy o poradenskej činnosti vo výške 5.280,- eur sa nevzťahoval limit 3 % z ročných tržieb. Na uvedenom závere nič nemení žalobcov výklad čl. IV ods. 5 RKZ , ani námietka, že ak žalovaný mienil limit vztiahnuť iba na finančné úpravy výslovne vyplývajúce z RKZ 2009, mal zvoliť odlišnú formuláciu pozitívnym alebo negatívnym vymedzením. Interpretáciu čl. IV ods. 5 RKZ 2009 zo strany žalobcu považoval odvolací súd za účelovú, keď žalobca slovné spojenie „akoukoľvek finančnou úpravou“ vytrhol z kontextu, bez toho aby zohľadnil znenie celého odseku a 3 % limit dohodnutý v RKZ 2009 neopodstatnene aplikoval na odlišný zmluvný vzťah zo Zmluvy o poradenskej činnosti z roku 2009. Ako irelevantnú odvolací súd vyhodnotil námietku žalobcu, že keďže listina označená ako príloha č. 2 k RKZ 2009 nebola podpísaná pri uzatvorení RKZ 2009, ale až dňa 20.07.2009, je potrebné ju považovať za samostatnú zmluvu/dohodu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že na rozdiel od Zmluvy o poradenskej činnosti z roku 2009, príloha č. 2 je výslovne uvedená v prílohách RKZ 2009 a RKZ 2009 na ňu vo svojich ustanoveniach viackrát odkazuje, pričom o tom, že ide o neoddeliteľnú súčasť RKZ svedčí samotný obsah prílohy č. 2, ktorý nemá náležitosti samostatnej zmluvy/dohody a nadväzuje na ustanovenia RKZ 2009 a vyplýva to i názvu dokumentu, ktorý je označený ako Príloha č. 2 k Rámcovej kúpnej zmluve a všeobecným obchodným podmienkam na rok 2009. Vo vzťahu k námietke žalovaného ohľadom bonusov z titulu Rámcovej kúpnej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok na rok 2008 (ďalej len „RKZ 2009“) odvolací súd uvádza, že súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, že pri bonuse z obratu za rok 2008 vo výške 11.939 eur (faktúra č. D/08/011) a bonuse z ročného nárastu obratu podľa OP 2008 vo výške 852,85 eur (faktúra č. D/08/012) ide o plnenia na základe RKZ 2008 a súd bez ďalšieho tieto peňažné plnenia započítal do 3 % limitu stanoveného RKZ 2009 bez toho, aby skúmal opodstatnenosť započítania danej sumy. Pozornosti odvolacieho súdu neušlo, že faktúra č. D/08/011 na sumu 11.939,73 eur bola vyhotovená dňa 16.01.2009 a faktúra č. D/08/012 na sumu 852,85 eur bola vyhotovená dňa 16.01.2009, t.j. za účinnosti RKZ 2009, avšak v tomto smere bolo nutné, aby sa súd zaoberal otázkou, či tieto sumy možno považovať za finančnú úpravu podľa čl. IV ods. 4 RKZ 2009 a možno na ne aplikovať 3 % limit dohodnutý v uvedenom článku RKZ 2009, alebo je potrebné aplikovať RKZ 2008. Keďže súd sa uvedenými skutočnosťami nezaoberal, napadnuté rozhodnutie považoval odvolací súd v tejto časti za nepreskúmateľné. Odvolací súd ako dôvodnú vyhodnotil námietku žalovaného, že súd sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal s jeho argumentáciou, že žalobcom uplatňovaný nárok má byť kvalifikovaný ako nárok na zaplatenie pohľadávky z obchodného styku, pričom súd nedostatočne odôvodnil, na základe čoho posudzuje nárok uplatnený žalobcom ako bezdôvodné obohatenie. Zo spisového materiálu mal odvolací súd preukázané, že žalovaný túto skutočnosť namietal počas celého konania, pričom pre rozhodnutie vo
veci je právne posúdenie uplatňovaného nároku smerodajné. Súd sa však v odôvodnení napadnutého rozsudku obmedzil len na konštatovanie, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, keďže si voči žalobcovi uplatnil peňažné plnenia presahujúce zmluvné dojednaný povolený rozsah peňažných plnení, ktoré si mohol žalovaný ako odberateľ uplatňovať od žalobcu ako dodávateľa v súlade so zmluvou na príslušný rok (2009 aj 2010). Takéto odôvodnenie odvolací súd nepovažuje za dostačujúce, pretože súd neskúmal splnenie zákonných predpokladov pre vznik bezdôvodného obohatenia, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby a okrem toho neuviedol pod ktorú konkrétnu skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia posudzovaný prípad subsumoval. Nad rámec vyššie uvedeného, odvolací súd považoval za vhodné vyjadriť sa aj k námietke premlčania vznesenej žalovaným a plynutiu premlčacej lehoty. V prípade, ak súd v ďalšom konaní opätovne posúdi nárok žalobcu ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. OZ, dĺžka premlčacej doby sa bude riadiť ustanovením § 397 OBZ (4 roky) nakoľko v posudzovanom prípade ide o obchodnoprávny vzťah a začiatok jej plynutia sa bude riadiť ustanovením § 391 OBZ. Podľa § 391 OBZ, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. Právo sa mohlo uplatniť na súde vtedy, ak je spôsobilé na žalobu, t.j. keď možno podať návrh na začatie súdneho konania bez nebezpečenstva, že bude zamietnutý pre predčasnosť. Odvolací súd sa v tomto smere stotožnil s právnym názorom súdu, že v danom prípade je pre začiatok plynutia premlčacej lehoty rozhodujúci dátum, kedy sa žalobca mohol dozvedieť výšku tržieb žalobcu za predchádzajúci rok, a síce dňa 31.12.2009/01.01.2010, a nie deň kedy bola uskutočnená úhrada žalobcu žalovanému na základe žalovaným vystavených faktúr. Túto skutočnosť bude potrebné sa zohľadniť aj vo vzťahu k bonusom z titulu Rámcovej kúpnej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok na rok 2008.
21. Úlohou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude teda najmä dostatočným spôsobom odôvodniť svoje právne posúdenie nároku uplatneného žalobcom a zároveň sa súd vysporiada s opodstatnenosťou započítania sumy vo výške 11.939 eur a sumy vo výške 852,85 eur, ako bonusov z titulu RKZ 2008 do trojpercentného limitu dohodnutého v čl. IV. ods. 5 RKZ 2009.
22. Okresný súd Bratislava II ako prvostupňový súd vec po vrátení veci odvolacím súdom opätovne prejednal a v súlade so závermi Krajského súdu v Bratislave vec rozhodol.
23. Súd opätovne vykonal vo veci dokazovanie a po takto vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom: Medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 01.01.2009 (dátum nebol medzi stranami sporný) uzatvorená Rámcová kúpna zmluva a všeobecné obchodné podmienky na rok 2009, predmetom ktorej bola rámcová dohoda zmluvných strán upravujúca vzťahy pri dodávaní a kúpe tovaru, a to za podmienok ustanovených v zmluve.
Podľa čl. IV. ods. 5 zmluvy 1 sa zmluvné strany dohodli na finančných úpravách kúpnej ceny a to v rozsahu a spôsobom uvedeným v prílohe č. 2 zmluvy, pričom berú na vedomie, že akoukoľvek finančnou úpravou /na základe ktorej môže dôjsť k peňažnému plneniu zo strany dodávateľa/ sa nepresiahne viac ako 3 % z ročných tržieb žalobcu ako dodávateľa za tovar predaný žalovanému ako odberateľovi v kalendárnom roku, kedy došlo k peňažnému plneniu. Do tejto sumy sa nezahŕňa DPH a v prípade tovaru, na ktorý sa vzťahuje spotrebná daň, ani spotrebná daň.
Podľa čl. IV. ods. 6 zmluvy 1 odberateľ /žalovaný/ oboznámil dodávateľa /žalobcu/, že má v rámci územia SR vybudovanú distribučnú sieť. Dodávateľ v prehlásení č. 5, ktoré tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy prehlasuje, či má záujem o využitie danej siete vzhľadom k tomu, že nemá možnosť dodať odberateľovi tovar v dohodnutom objeme a na dohodnuté miesto iným spôsobom alebo nie. V prípade, že dodávateľ má záujem o využitie distribučnej siete, zmluvné strany sa dohodli na peňažnom plnení za využitie distribučnej siete odberateľa podľa prílohy č. 2 zmluvy.
Podľa čl. X. ods. 10 zmluvy 1 dodávateľ prehlasuje, že pri uzavretí tejto zmluvy nemusel a nebol nútený akceptovať žiadne neprimerané podmienky a jeho možnosti na uzatvorenie zmluvy s inými podnikateľmi
na trhu SR nie sú obmedzené z dôvodu uplatňovania rovnakých alebo obdobných neprimeraných podmienok v obchodnom vzťahu s inými podnikateľmi.
Medzi žalobcom a žalovaným bola ďalej uzatvorená aj Zmluva o poradenskej činnosti na rok 2009, predmetom ktorej bol záväzok dodávateľ /žalovaného/ poskytovať objednávateľovi /žalobcovi/ poradenské služby podľa výberu objednávateľa z oblastí špecifikovaných v čl. I. bod 1.2 zmluvy / najmä poradenstvo súvisiace s podnikateľskou činnosťou žalobcu, prieskum obchodného trhu, analýza tovarových skupín, poradenstvo v oblasti marketingových činností/.
Podľa čl. IV. ods. 4.1. zmluvy o poradenskej činnosti sa zmluvné strany dohodli na odmene za poskytnutý predmet plnenia podľa čl. I. bodu 1.2 vo výške špecifikovanej v cenníku, ktorý tvorí neoddeliteľnú prílohu č. 1 zmluvy.
Podľa čl. IV. ods. 4.2. zmluvy o poradenskej činnosti je odmena splatná po uplynutí mesiaca, v ktorom bolo plnenie poskytnuté, pričom podkladom je faktúra vystavená dodávateľom , ktorú vystaví v priebehu mesiaca nasledujúceho po skončení mesiaca, v ktorom došlo k plneniu.
Medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 01.01.2010 uzatvorená Rámcová kúpna zmluva a všeobecné obchodné podmienky na rok 2010, predmetom ktorej bola rámcová dohoda zmluvných strán upravujúca vzťahy pri dodávaní a kúpe tovaru, a to za podmienok ustanovených v zmluve. Podľa čl. IV. ods. 2 zmluvy 2 sa zmluvné strany dohodli na možnosti finančnej úpravy kúpnej ceny a to v rozsahu a spôsobom uvedeným v prílohe č. 1 zmluvy, pričom však berú na vedomie, že akoukoľvek finančnou úpravou /na základe ktorej môže dôjsť k peňažnému plneniu zo strany dodávateľa/ sa nepresiahne viac ako 3 % z ročných tržieb žalobcu ako dodávateľa za tovar predaný žalovanému ako odberateľovi v kalendárnom roku, kedy došlo k peňažnému plneniu. Do tejto sumy sa nezahŕňa DPH a v prípade tovaru, na ktorý sa vzťahuje spotrebná daň, ani spotrebná daň.
Podľa čl. IV. ods. 3 zmluvy 2 odberateľ /žalovaný/ oboznámil dodávateľa /žalobcu/, že má v rámci územia SR vybudovanú distribučnú sieť. Dodávateľ v prehlásení, ktoré tvorí prílohu č. 2 a ktoré tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy prehlasuje, či má záujem o využitie danej siete vzhľadom k tomu, že nemá možnosť dodať odberateľovi tovar v dohodnutom objeme a na dohodnuté miesto iným spôsobom alebo nie. V prípade, že dodávateľ má záujem o využitie distribučnej siete, zmluvné strany sa dohodli na peňažnom plnení za využitie distribučnej siete odberateľa podľa prílohy č.1 tejto zmluvy.
Podľa čl. X. ods. 10 zmluvy 2 dodávateľ prehlasuje, že pri uzavretí tejto zmluvy nemusel a nebol nútený akceptovať žiadne neprimerané podmienky a jeho možnosti na uzatvorenie zmluvy s inými podnikateľmi na trhu SR nie sú obmedzené z dôvodu uplatňovania rovnakých alebo obdobných neprimeraných podmienok v obchodnom vzťahu s inými podnikateľmi.
Z Prílohy č. 2 k Rámcovej kúpnej zmluve a VOP na rok 2009 /č. l. 17/ súd zistil, že príloha bola podpísaná oboma sporovými stranami a pri položke Servisný bonus je uvedená sadzba 35,- € / 1 položku.
Z Prílohy č. 1 /Cenník poradenských služieb v €/ k Zmluve o poradenskej činnosti na rok 2009/ /č.l. 16/ súd zistil, že pri položke prieskum trhu pre oblasť novootvorenej filiálky je cena 660,- €, pri položke analýza a odporúčania marketingových aktivít je cena 330,- € a pri položke analýza a odporúčania prezentácie tovaru je cena 1.000,- €.
Z Prílohy č. 1 k Rámcovej kúpnej zmluve a VOP na rok 2010 /č. l. 24/ súd zistil, že príloha bola podpísaná oboma sporovými stranami a pri položke Servisný bonus je uvedená sadzba 35,- € /1 položku.
Zo Zoznamu prijatých /dodávateľských/ faktúr za rok 2009 /č. l. 27/ súd zistil, že okrem položiek podľa prílohy č. 2 k zmluve na rok 2009 sú tu aj položky, ktoré sa týkajú zmluvy o poradenskej činnosti na rok 2009 - prílohy č. 1 /cenníka/ v celkovej výške 5.208,- €. Jedná sa o položky Remodeling a Otváranie filiálky. Poplatky podľa rámcovej zmluvy maximálne 3 % z obratu predstavujú sumu - 905,46 € .
Zo Zoznamu prijatých /dodávateľských/ faktúr za rok 2010 /č. l. 27/ súd zistil, že sa tu nachádzajú dve položky - Hudobné vysielanie /1.627,06 € bez DPH/ a Servisná služba /210,- € bez DPH/. Poplatky podľa rámcovej zmluvy maximálne 3 % z obratu predstavujú sumu - 1.001,92 €.
Z faktúry č. 3830001350 na sumu 1.935,53 € /58.310,-Sk/, splatnú dňa 14.01.2009 /č. l. 28/ súd zistil, že žalovaný vyúčtoval žalobcovi reklamný spot podľa obchodných podmienok do hudobného pozadia vysielania rádia MAX , čo je prvá položka v Zozname prijatých faktúr na č. l. 27.
Z faktúry č. BO 2088412176 na sumu 790,01 € /23. 800,-Sk/, /č. l. 29/ súd zistil, že žalovaný vyúčtoval žalobcovi rozhlas v predajni, čo je druhá položka v Zozname prijatých faktúr na č. l. 27.
Z výsluchu žalobcu Ing. Petra Gulika súd zistil, že Rámcovú zmluvu na rok 2009 ako aj na rok 2010 a Zmluvu o poradenskej činnosti podpisoval žalobca s tým, že pri Zmluve o poradenskej činnosti je okrem podpisu žalobcu, aj podpis jeho manželky. Zmluvy podpísal z dôvodu, že keď chcel pokračovať ďalej vo svojej činnosti a v spolupráci so žalovaným a keď nechcel prepúšťať svojich zamestnancov v sídle podnikania, tak zmluvy podpísal. V r. 2010 žalovaný taktiež zaslal žalobcovi zmluvu o poradenskej činnosti, ktorú však žalobca odmietol podpísať a následne od r. 2011, od druhého polroka, žalovaný prestal so žalobcom obchodovať i napriek tomu, že existovala platná Rámcová zmluva. V Rámcovej zmluve uvedené 3 % plnenia sa vzťahujú na všetky plnenia, aj na tie, ktoré dal žalovaný do inej zmluvy, napr. do zmluvy o poradenskej činnosti. O výške plnení sa mohol žalobca dozvedieť len na konci roka. Dohodnuté 3 % sa vzťahujú aj na čl. IV bod 6 Rámcovej zmluvy ohľadne distribučnej siete žalovaného. Faktúry, ktoré mu vystavil žalovaný boli jednostranne započítavané s jeho pohľadávkou, on nemal možnosť do nich zasahovať. Prax medzi sporovými stranami bola taká, že raz do týždňa vystavil a zaslal žalovaný objednávku žalobcovi, bola tam dohoda dokedy je potrebné tovar dodať a žalobca tovar dodal. Za tovar, ktorý dodal, mu bolo zaplatené po uplynutí splatnosti faktúry na účet žalobcu .V prípade, ak žalovaný vystavil tiež svoje faktúry, tieto si následne započítal; finančnú čiastku žalobcovi znížil, prípadne mu neuhradil žiadnu čiastku. Žalobca spolupracoval aj s inými obchodnými spoločnosťami, napr. Metro Cash and Carry, Kaufland, Carefour, Hypernova. K jednotlivým položkám Zoznamu prijatých /dodávateľských/ faktúr za rok 2010, kde ako položka je uvedené jednak hudobné vysielanie vo výške 1627,06 eur bez DPH a servisná služba vo výške 210,- eur bez DPH, žalobca uviedol, že tieto položky boli v rámci Rámcovej kúpnej zmluvy za príslušný rok 2010 a týkali sa práve tých 3%. Podľa jeho názoru, hudobné vysielanie je identická položka ako položka v prílohe č. 1 k Rámcovej kúpnej zmluve na rok 2010 označená ako rádio Max. Jedná sa o hudobné vysielanie, v rámci predajne a žalovaný to priradil k položke - rádio Max. O všetkých týchto akciách mal byť vypracovaný záznam, ktorý mal byť spoločne podpísaný, nikdy sa však takýto záznam nezrealizoval. Žalobca vychádzal z toho, že príloha č. 1 je prílohou k Rámcovej kúpnej zmluve a všetky položky, ktoré sú uvedené v tejto prílohe (č.l. 24 ) sú položky, ktoré sa týkajú Rámcovej kúpnej zmluvy a mali by sa ich týkať 3%. V prílohe č. 1 je pri položke rádio Max uvedené 2-krát, čo znamená 2-krát ročne. Táto položka bola teda vyznačená v prílohe č. 1. K 2 položke - servisná služba vo výške 210,- eur bez DPH, žalobca uviedol, že táto položka predstavuje servisný bonus v zmysle prílohy č. 1 rámcovej kúpnej zmluvy, kde pri tejto položke je uvedené 35,- eur jedna položka. Obe položky sa týkajú rámcovej kúpnej zmluvy, teda plnenia do 3% a vytváranie ďalších rôznych zmlúv zo strany žalovaného predstavuje len obchádzanie plnenia 3%, ktoré sa dajú zhodnotiť vždy len po uplynutí toho - ktorého kalendárneho roku, nakoľko inak sa to zhodnotiť nedá.
Z výsluchu svedkyne D.. T. U. súd zistil, že proces uzatvárania zmlúv medzi sporovými stranami prebiehal tak, že boli zo strany žalovaného predložené žalobcovi podmienky napr. na rok 2009, vždy sa jednalo o rámcovú zmluvu, na stretnutí sa nikdy nehovorilo o ďalších doplnkových zmluvách, tie boli žalobcovi následne zaslané poštou na podpis. Jednalo sa napr. o zmluvu o spolupráci. Išlo v podstate o poplatky za otváranie predajní, len to bolo v zmluvách inak naformulované. Žalobca v roku 2010 nepodpísal zmluvu o spolupráci, napriek tomu, že mu ju žalovaný zaslal. Žalobca na konci roku 2009 urobil finančnú bilanciu a zistil, že žalovaný vyúčtoval viac ako 3 % z obratu, čo bolo pre žalobcu neprijateľné. V podstate z toho dôvodu nepodpísal žalobca zmluvu o spolupráci na ďalší rok, navyše takéto podmienky boli pre žalobcu ako malého obchodníka nevýhodné. Keď žalobca nepodpísal zmluvu o spolupráci na rok 2010, žalovaný mu zablokoval systém objednávok, ani na sťažnosti žalobcu k odblokovaniu objednávok zo strany žalovaného nedošlo. Žalobca spolupracoval aj s obchodnými reťazcami Metro, Kaufalnd, Carefour, Hypernova, Werex, CBA a ďalšie.
24. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní konanom dňa 22.11.2016 uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomne podaného návrhu. Poukázala na ustanovenie týkajúce sa finančných nárokov, a to čl. IV. ods. 5 zmluvy 1 aj 2, na základe ktorého sa zmluvné strany výslovne dohodli, že pri akejkoľvek úprave
sa nepresiahne viac ako 3 % z ročných tržieb žalobcu ako dodávateľa za tovar predaný žalovanému ako odberateľovi v príslušnom kalendárnom roku. Žalobca má za to, že toto ustanovenie zakotvuje imperatív, na základe ktorého žiadnou operáciou žalovaného nesmie dôjsť k úprave kúpnej ceny nad 3 % limit. K zmluve o poradenskej činnosti uviedla, že spôsob jej uzatvorenia, resp. všetky úkony týkajúce sa tejto zmluvy uskutočňované žalovaným jednoznačne odporujú zásadám poctivého obchodného styku. Pre uzatvorenie tejto zmluvy neexistovala žiadna ekonomická alebo obchodná motivácia a išlo výlučne „o zastieranie rozdelenia kúpnej zmluvy do dvoch samostatných zmlúv“. Žalobcovi nikdy neboli dodané plnenia na základe tejto zmluvy, ktoré sú v nej definované ako poradenská činnosť, prieskum trhu a pod. /čl. I. bod 1.2 zmluvy/. Plnenia deklarované v čl. I. bod 1 a 2 zmluvy žalobca neprijal a je zrejmé, že účelom zmluvy bolo vytvoriť základ pre účtovanie poplatkov žalobcovi, ktoré sú spojené s uzatvorením novej filiálky, resp. modelingom tovaru v prevádzkach žalovaného; takéto konanie žalovaného nemôže požívať právnu ochranu, ide o konanie, ktorého motiváciou bolo vytvoriť podklad pre znižovanie nárokov žalobcu a obchádzanie zákonnej úpravy. Pri určení limitu vo výške 3 % z peňažného plnenia žalobca vychádza najmä zo zmluvného ustanovenia, avšak vzťah medzi žalobcom a žalovaným podlieha aj režimu zákona č. 172/2008 Z.z.. Ekonomickú závislosť žalobca preukazuje jednak rozhodnutím o rozklade, z ktorého vyplýva, že aj v iných vzťahoch žalobca nemal možnosť dodávať tovar za výhodnejších podmienok.
25. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava všetkých vyjadrení, ktoré boli súdu doručené, nárok žalobcu v tomto konaní považuje za premlčaný a uplatnený neoprávnene, vzhľadom na to, že plnenia, ktoré boli poskytnuté žalobcovi poskytol žalovaný jednak na základe Zmluvy o poradenskej činnosti ako aj dohôd uzavretých medzi žalobcom a žalovaným. Zmluvu o poradenskej činnosti, ako aj rámcovú kúpnu zmluvu na rok 2009 a 2010 žalobca uzatvoril zo žalovaným na základe slobodnej vôle a rozhodnutia, pričom s obsahom týchto zmlúv bol žalobca oboznámený, o čom svedčí jednak ustanovenie čl. X. ods. 10 rámcovej kúpnej zmluvy - záverečné ustanovenia, kde žalobca svojím podpisom prehlásil, že pri uzatvorení nemusel akceptovať neprimerané podmienky, jeho možnosti na uzatvorenie zmlúv s inými podnikateľmi na trhu neboli z dôvodu uplatňovania rovnakých alebo obdobných neprimeraných podmienok obmedzené, z čoho vyplýva, že žalobca na základe slobodnej vôle uzatvoril spomínané zmluvy. Na základe Zmluvy o poradenskej činnosti poskytol žalovaný žalobcovi plnenia, ktoré išli nad rámec rámcovej kúpnej zmluvy na rok 2009. Tieto plnenia žalobca žiadnym spôsobom nerozporoval a až na pojednávaní dňa 22.11.2016 uviedol, že tieto plnenia neprijal. Tieto tvrdenia však nepodložil žiadnymi dôkazmi a žalovaný má za to, že ide len o účelové tvrdenie žalobcu vznesené niekoľko rokov po tom, ako boli tieto služby žalobcovi zo strany žalovaného poskytnuté. Tieto plnenia poskytnuté žalobcovi sa v žiadnom prípade netýkajú úpravy kúpnej ceny ako uvádza žalobca a teda nie je možné posudzovať tieto plnenia ako plnenia, ktoré by boli v rozpore s čl. IV. ods. 5 rámcovej kúpnej zmluvy na rok 2009. Ako uviedol sám žalobca, nebol na žalovanom ekonomický závislý a od r. 2009 a 2010 obchodoval aj s inými podnikateľmi, ktorí pôsobia v rovnakej oblasti v SR. Vzhľadom na to, že jednotlivé plnenia, ktoré sú predmetom žaloby sa týkajú osobitných dohôd medzi žalobcom a žalovaným a neupravovali žiadnym spôsobom kúpnu cenu, žalovaný má za to, že tieto plnenia boli poskytnuté oprávnene a nevzťahuje sa na ne čl. IV. ods. 5 Rámcovej kúpnej zmluvy na rok 2009. Čo sa týka uplatnenia zákona č. 172/2008 Z.z., tento zákon nie je možné aplikovať na zmluvný vzťah založený Rámcovou kúpnou zmluvou uzavretou v roku 2009 medzi žalobcom a žalovaným. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. K hudobnému vysielaniu
- rádio Max žalovaný uviedol, že v prílohe č. 1 /č. l. 24/ táto služba nebola zaznačená a toto plnenie sa týkalo separátnych dohôd, na ktoré sa nevzťahuje rámcová kúpna zmluva. K servisnému bonusu v prílohe č. 1 /č. l. 24 / uviedol, že tento nárok je premlčaný. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania žalovaný uviedol, že začiatok plynutia premlčacej doby začal plynúť prijatím peňažných prostriedkov zo strany žalobcu, t.j. dňom zaplatenia faktúr vystavených žalobcom za tovar dodaný žalovanému. Žalobca už v okamihu zaplatenia žalovaným fakturovaných plnení mal vedomosť o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a teda tento okamih je okamihom, kedy si žalobca mohol uplatniť svoje právo na súde po prvýkrát. Všetky nároky uplatňované žalobcom v konaní sa premlčali ešte pred podaním žalobného návrhu, a to bez ohľadu na to, či bola premlčacia doba v zmysle Občianskeho zákonníka trojročná alebo v zmysle Obchodného zákonníka štvorročná. Prvá faktúra, ktorú žalovaný vystavil žalobcovi za poskytnutie služby, bola zaplatená dňa 12.01.2009 a posledná faktúra bola zaplatená dňa 17.12.2009, pričom žaloba bola zo strany žalobcu doručená súdu dňa 23.12.2013. Pokiaľ by sa súd nestotožnil s právnym názorom žalovaného, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčaný, žalovaný má za to, že nárok žalobcu je premlčaný aj z iných
dôvodov. Žalobca nesprávne kvalifikoval svoj nárok ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný uvádza, že nárok žalobcu je možné posudzovať nie ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale ako pohľadávku vzniknutú žalobcovi z obchodného styku so žalovaným. Vzhľadom na to, že žalovaný si započítal svoje pohľadávky s pohľadávkami žalobcu, vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie pohľadávky z obchodného styku, t.j. nárok na zaplatenie neuhradených faktúr vystavených žalobcom za ním dodaný tovar žalovanému, a nie nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. V ust. § 392 ods. 1 ObZ je stanovený časový okamih začatia plynutia premlčacej doby ako deň, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením. Časový okamih vzniku premlčacej doby je zhodný s okamihom vzniku tzv. žalobného práva, pričom ide o deň, v ktorý sa žalobca mohol po prvýkrát úspešne domáhať ochrany svojho subjektívneho práva žalobou na súde. V danom prípade vzniklo žalobcovi žalobné právo uplynutím dňa splatnosti jednotlivých faktúr za dodaný tovar, ktoré vystavil žalovanému. Z jednotlivých faktúr vystavených žalobcom vyplýva, že žalobcov nárok sa premlčal ešte predtým ako došlo z jeho strany k podaniu žaloby /žaloba podaná dňa 23.12.2013, pričom posledná faktúra vystavená žalovaným za služby poskytnuté žalobcovi bola zaplatená dňa 17.12.2009/.
26. V písomnom podaní právneho zástupcu žalovaného zo dňa 23.11.2017, žalovaný uviedol, že pri uzatváraní rámcových kúpnych zmlúv nebol zo strany žalovaného vyvíjaný na žalobcu žiadny nátlak. Po oboznámení sa s obsahom zmlúv žalobca prejavil svoju slobodnú a vlastnú vôľu a rámcové kúpne zmluvy uzavrel. Žalobca prejavil záujem a vôľu uzavrieť so žalovaným aj iné zmluvy a dohody. Žalovaný má za to, že žalobca pristúpil k podaniu žaloby v konaní z dôvodu, že žalovaný odmietol /a naďalej odmieta/ pokračovať v obchodnej spolupráci so žalobcom, pričom jej podaním sa snažil docieliť uzatvorenie dohody so žalovaným o opätovnom pokračovaní ich obchodnej spolupráce, čo opakovane žalobca prezentoval aj v priebehu konania. K položke servisný bonus pre rok 2009 vo výške 280,- € uhradený žalobcom dňa 12.01.2010 žalovaný uvádza, že ide o položku v zmysle Prílohy č. 1 k Rámcovej kúpnej zmluve na rok 2009. Táto položka však nemá vplyv na úpravu kúpnej ceny, a teda sa na ňu nevzťahuje čl. IV. ods. 5 Rámcovej kúpnej zmluvy na rok 2009. K dôveryhodnosti svedkyne D.. U. žalovaný uviedol, že svedkyňa sa podieľala na podnikaní žalobcu, ide o manželku žalobcu, t.j. osobu v blízkom vzťahu so žalobcom, preto žalovaný navrhuje, aby súd pri hodnotení dôkazov na jej výpoveď z dôvodu tendenčnosti neprihliadal.
27. Po vrátení veci Krajským súdom v Bratislave strany sporu, v nadväznosti na záväzný právny názor odvolacieho súdu, doplnili svoje vyjadrenia nasledovne:
Právna zástupkyňa žalobcu v konaní pred súdom uviedla, že považuje za potrebné vyjadriť sa k dvom podstatným aspektom, a to je započítanie bonusov za rok 2008 a k právnemu režimu bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ ide o stiahnutie 3 % limitu aj na položky predstavujúce sumu 11.939,73 € - faktúra č. D/08/011 a položku 802,85 € - faktúra č. D/08/012 a k tam uvedenú výhradu odvolacieho súdu; žalobca túto vníma iba ako výhradu k nedostatočnému odôvodneniu v predchádzajúcom rozsudku súdu prvého stupňa, pričom má za to, že obsahovo boli tieto položky posúdené správne a že na túto otázku explicitne odpovedá ustanovenie čl. IV. ods. 5 rámcovej kúpnej zmluvy 2009, ktoré jednoznačne stanovuje, že akoukoľvek finančnou úpravou sa nepresiahne viac ako 3 % z ročných tržieb dodávateľa za tovar predaný odberateľovi v kalendárnom roku, kedy došlo k peňažnému plneniu. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia do limitu dojednaného v predmetnej rámcovej kúpnej zmluve sa mali započítať a zohľadniť akékoľvek finančné úpravy, vo vzťahu ku ktorým musela byť splnená iba jediná podmienka a to, že k peňažnému plneniu zo strany dodávateľa, teda žalobcu muselo dôjsť v kalendárnom roku 2009, teda v kalendárnom roku, za ktorý sa sledovali ročné tržby na účel výpočtu dojednaného limitu. Vo vzťahu k otázke zahrnutia týchto predmetných faktúr do limitu dojednaného v RKZ 2009 je teda relevantnou tá skutočnosť, kedy žalobca finančne plnil na základe týchto faktúr, t.j. kedy tieto faktúry uhradil žalovanému, či už priamou platbou alebo vo forme započítania, keďže je celkom nepochybné, že k peňažnému plneniu žalobcu v zmysle predmetnej faktúry došlo až v r. 2009. Na plnenie poskytnuté žalovanému je teda správne vztiahnuť limit dojednaný v RKZ 2009. Pokiaľ ide o druhú výhradu, a to právny režim uplatneného nároku, žalobca opätovne zdôrazňuje, že nejde o pohľadávku z obchodného styku ako sa to snaží „nanútiť“ žalovaný. Žalovaný si v tomto konaní neuplatňuje nárok na zaplatenie kúpnej ceny, ani jej časti, ktorá by vyplývala z faktúr vystavených žalobcom v zmysle dodávka - faktúra, ale si uplatňuje nárok vzniknutý v inom právnom režime. Vymáhaný nárok žalobcu vznikol po uplynutí príslušného kalendárneho roka, kedy sa zavŕšil vznik ročných tržieb žalobcu, a teda sa prvýkrát mohlo aplikovať ust. čl. IV. ods. 5 RKZ 2009; týmto
okamihom malo dôjsť medzi žalobcom a žalovaným k finančnému vysporiadaniu v tom zmysle, že žalovanému vznikla povinnosť vydať žalobcovi v priebehu príslušného kalendárneho roka plnenia presahujúce dojednaný limit. Uvedené je potrebné interpretovať aj s poukazom na § 36 ods. 2 OZ ako splnenie rozväzovacej podmienky, ktorou je existencia relevantného plnenia žalobcu v prospech žalovaného presahujúceho dojednaný limit, a to v okamihu uplynutia príslušného kalendárneho roka. Zároveň žalobca opätovne poukazuje na to, že vzhľadom na kontinuálna obranu žalovaného týkajúcu sa údajného premlčania nároku a na záver krajského súdu, ktorý v bode 22. svojho rozsudku uzavrel, že nárok sa posudzuje v 4-ročnej premlčacej dobe, má na základe tohto žalobca za to, že aktuálny stav zodpovedá aj predchádzajúcemu vecnému záveru súdu. Žalobca navrhuje, aby súd opätovne zaviazal žalovaného na plnenie v prospech žalobcu v sume 18.317,11 € spolu s príslušným úrokom z omeškania. Podľa žalobcu sa žalovaný snaží navodiť dojem, že ide o pohľadávku z obchodného styku. Žalovaný sa ešte v roku 2020 prihlásil k tomu, že vykonával neplatné započítania. Vyvstáva otázka, či teda žalovaný cielene v rámci obchodnej praxe realizuje neplatné započítania. Nikto však netvrdí, že žalovaný tieto zápočty nemohol realizovať, realizovať ich mohol, realizoval ich, iba ich mohol realizovať do výšky 3 % z ročných tržieb, pričom zápočty, resp. plnenia nad tento rámec je povinný vydať žalobcovi. Žalovaný svoje zúčtovacie operácie mohol zrealizovať, ale následne bol povinný, po zohľadnení tržieb za konkrétny kalendárny rok, žalovanému vydať rozdiel, ktorý presahuje rozsah 3 % týchto tržieb. Žalobca považuje za absurdné tvrdenia, že mal mať „priebežne vedomosť“, že dôjde k prekročeniu tohto rozsahu, v zmysle tejto logiky by došlo k spochybneniu charakteru rámcovej zmluvy, keď rozsah plnenia z nej je závislý od objednávok žalovaného, je teda zrejmé, že žalobca vie až po príslušnom kalendárnom roku určiť, aký bol rozsah jeho ročných tržieb a od toho odvodzovať všetky na to nadväzujúce veličiny a vrátane toho aj určiť, čo sú 3 % z obratu. Pokiaľ ide o zahrnutie hudobného vysielania a reklamného spotu do predmetného rámca, na toto už odpovedal Krajský súd v Bratislave v bode 19 svojho rozsudku. Pokiaľ ide o dva citované dobropisy, na túto otázku explicitne odpovedá predmetné ustanovenie RKZ 2009 v čl. IV. ods. 5, ktorý odkazuje na 3 % ročných tržieb v kalendárnom roku, kedy došlo k peňažnému plneniu. Ak chcel žalovaný, ktorý je navyše predkladateľom tejto typovej zmluvy, zvoliť iné kritéria, mohol ich naviazať na čokoľvek iné. V zmysle týchto kritérií by potom tieto faktúry nepatrili ani do r. 2008, keďže peňažné plnenie z nich nebolo poskytnuté v r. 2008 a ani do r. 2009. Bol to práve žalovaný, ktorý vo svojej zmluve viazal túto podmienku na stav, kedy došlo k peňažnému plneniu, ku ktorému došlo v roku 2009, a je preto dôvodné na to vztiahnuť predmetný percentuálny limit.
Právna zástupkyňa žalovaného následne v konaní pred súdom uviedla, že do sledovaného limitu sa podľa žalovaného nemajú započítavať plnenia na základe Zmluvy o poradenskej činnosti, plnenia na základe RKZ 2008, plnenia na základe ústnych dohôd, ako je hudobné vysielanie a reklamný spot. Navyše plnenie reklamného spotu vo výške 1 627,- € bolo dodané ešte v r. 2018, keď na faktúre č. 3833001350 je uvedený dátum dodania 31.12.2008. Čo sa týka bonusov spolu vo výške 12 792,53 €, tak žalovanému vznikol nárok z titulu RKZ 2008, dátum dodania a dátum daňovej povinnosti, ktorý je uvedený na dobropisoch je deň 30.12.2008, tieto dobropisy upravovali kúpnu cenu fakturovanú na základe RKZ 2008, taktiež žalovaný poukazuje na to, že tieto plnenia boli uplatnené formou dobropisu, čo je opravná faktúra k vystavenej faktúre, ktorá sa musí viazať k určitej pôvodnej faktúre a touto boli faktúry ešte z roku 2008, ako to vyplýva aj z ich označenia č. D 08/012 a č. D 08/011. Podľa názoru žalovaného je tým jasne zdokumentované, že tieto dobropisy upravovali kúpnu cenu RKZ 2008. Pritom prvostupňový aj odvolací súd zhodne konštatujú, že 3% limit sa týkal finančných úprav, ktoré súviseli s RKZ 2009. Samotné dobropisy k plneným bonusom za rok 2008 vystavoval žalobca, na rozdiel od ostatných plnení, ktoré uplatňoval faktúrami žalovaný. Odvolací súd ďalej uviedol, že RKZ 2009 a Zmluva poradenskej činnosti z r. 2009 sú dve samostatné zmluvy a tento záver je nutné prijať aj s ohľadom na vzťah RKZ 2008 a RKZ 2009. Pre porovnanie pri posudzovaní finančnej úprave kúpnej ceny za rok 2009 prvostupňový súd do týchto úprav zarátal aj tzv. servisný bonus vo výške 280,- € bez DPH, hoci k jeho započítaniu došlo až v r. 2010 a tento postup nenamietal ani odvolací súd. Podľa názoru žalovaného preto od plnení uvedených žalobcom ako plnenia uplatnené žalovaným podľa RKZ 2009 spolu vo výške 23.667,43 €, je nutné odpočítať plnenia z titulu RKZ 2008 vo výške 12.792,53 €, mínus plnenia na základe separátnych dohôd, osobitne plnenie za reklamný spot z r. 2008, celkovo vo výške 2 290,90 € a taktiež aj plnenia na základe zmluvy o poradenskej činnosti spolu vo výške 5.280,- €. Následne potom by prípadne nárok žalobcu z titulu prekročenia limitu predstavoval čiastku 2 398,54 €. Tieto princípy by sa mali uplatniť aj vo vzťahu k RKZ 2010, a teda do sledovaného limitu by
sa nemali započítavať plnenia fakturované z titulu RKZ 2009 a plnenia fakturované z titulu osobitných dohôd, konkrétne ide o plnenie za hudobné vysielanie vo výške 1 627,06 €. Čo sa týka posúdenia nároku uplatneného žalobcom ako bezdôvodné obohatenie, žalovaný naďalej zotrváva na právnom názore, že nárok treba kvalifikovať ako pohľadávku z obchodného styku. Žalobca sám uvádza, že žalovaný si započítaval svoje pohľadávky s pohľadávkami žalobcu, ktoré žalobcovi vznikli z titulu dodania tovaru žalovanému. V prípade, ak by žalobca jednotlivé faktúry vystavené žalovaným uhradil, čiže tieto pohľadávky by nezanikli započítaním, žalobca by si neuplatňoval nárok ako nárok za vydanie bezdôvodného obohatenia, ale by si ho uplatňoval ako nárok na zaplatenie pohľadávky z obchodného styku na zaplatenie kúpnej ceny. Žalovaný vychádza z princípu započítania, teda ide o spôsob zániku nesplneného záväzku, pri ktorom povinnosť plniť zaniká. Ak teda súd posúdi, že žalovaný nebol oprávnený započítať si niektoré pohľadávky, znamená to, že pôvodný záväzok žalovaného zaplatiť kúpnu cenu nezanikol. Účelom a zmyslom započítania je zánik záväzku bez toho, aby došlo ku skutočnému plneniu, ide o formu bezhotovostného vyrovnania, ktoré sa nevykonáva skutočným plnením, ale odpočítaním vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka. Z ust. § 580 OZ vyplýva, že pohľadávky zanikajú v rozsahu v akom sa kryjú. Ak by jedna pohľadávka prevyšovala druhú, pohľadávka trvá, čo do zvyšku ďalej. Z týchto úvah vychádzal aj NS ČR v rozsudku zo dňa 24.09.2013 sp. zn.: 33 Cdo/3787/2011, ktorý konštatoval, že z dôvodu neexistencie pohľadávky, započítanie nemohlo spôsobiť zánik žalovanej pohľadávky. Obdobný záver vyslovil aj KS v Banskej Bystrici v rozhodnutí zo dňa 28.06.2018 sp. zn. 43Cob /116/2017 v bode 203, keď konštatoval, že žalovanému sa nepodarilo v konaní preukázať existenciu pohľadávky na náhradu škody v ním deklarovanej výške, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť k platnému započítaniu pohľadávok, z toho dôvodu nemohlo dôjsť ani k zániku pohľadávky žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny tovaru dodaného žalobcom žalovanému. V prípade, že si žalovaný započítal neexistujúcu časť pohľadávky, t.j. čiastku prevyšujúcu 3% z ročného obratu žalobcu, pohľadávka žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny prevyšujúca neexistujúcu časť započítavanej pohľadávky trvá naďalej, pokiaľ nebola premlčaná. Podotýkame, že nárok na bezdôvodné obohatenie má subsidiárnu povahu, nárok z titulu zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie môže byť opodstatnený iba vtedy, ak povinnosť vydať prijaté plnenie nie je súčasťou iného právneho titulu. K tomuto záveru odkazujeme na rozhodnutia NS ČR zo dňa 25.11.2003 sp. zn. 21Cdo/1506/2003 a zo dňa 17.7.2002 sp. zn. 21Cdo/2113/2001. Keďže záväzok žalovaného spočíva v plnení, ktoré má charakter niečo dať, doplatiť zvyšnú časť kúpnej ceny, je pre začiatok premlčacej doby rozhodujúca doba splatnosti jednotlivých faktúr žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny, voči ktorým si žalovaný započítal ním uplatňované plnenia nad rámec dohodnutého limitu v zmysle § 392 ods. 1 ObZ a § 397 ObZ. Posledná faktúra vystavená žalovaným za služby poskytnuté žalobcovi v zmysle podmienok ich vzájomnej spolupráce bola zaplatená dňa 17.12.2009. Ak by predsa len súd posúdil nárok žalobcu ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, žalovaný zastáva názor, že premlčanie sa viaže na objektívne skutočnosti a že premlčacia doba by mala plynúť odo dňa, kedy fakticky došlo k započítaniu pohľadávok presahujúcich dohodnutý limit, bez ohľadu na vedomosť žalobcu, čiže dňom zaplatenia faktúr vystavených žalobcom za tovar dodaný žalovanému po započítaní plnení uplatňovaných žalovaným nad rámec dohodnutého limitu. Navyše už v čase tohto započítania žalobca mohol vedieť, aký obrat dosiahol a či tieto plnenia presahujú dohodnutý limit.
28. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:
Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podlá zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
Podľa § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka, premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, účinného od 01.02.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., účinného od 01.02.2013, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.
Podľa § 3 ods. 1 zákona o neprimeraných podmienkach je neprimeranou podmienkou v obchodnom vzťahu je peňažné plnenie dodávateľa a) za jeho zaradenie do registra dodávateľov u odberateľa, b) za zaradenie tovaru do evidencie výrobkov predávaných odberateľom a úhrada za prevádzku elektronických zariadení, c) za využitie distribučnej siete odberateľa, d) za časovo obmedzené umiestnenie tovaru dodávateľa v prevádzkarni odberateľa, e) na obchodné aktivity odberateľa alebo na obchodné aktivity inej osoby zamerané na podporu predaja odberateľa, f) za umiestnenie jeho tovaru na určitom mieste v prevádzkarni odberateľa vrátane umiestnenia tovaru dodávateľa na exponovanom mieste v prevádzkarni odberateľa na žiadosť dodávateľa; exponovaným miestom v prevádzkarni odberateľa je odberateľom vymedzená časť jeho prevádzkarne určená na ukladanie tovaru, ktorá nesmie presiahnuť 5% z celkovej úložnej plochy prevádzkarne odberateľa, alebo g) na otvorenie novej prevádzkarne odberateľa.
Podľa §3 ods. 2 zákona o neprimeraných podmienkach peňažné plnenie podľa odseku1 je neprimeranou podmienkou v obchodnom vzťahu, ak celková suma peňažného plnenia je viac ako 3% z ročných tržieb dodávateľa za tovar predaný jednotlivému odberateľovi v kalendárnom roku, kedy došlo k peňažnému plneniu. Do sumy peňažného plnenia a ročných tržieb sa nezahŕňa daň z pridanej hodnoty a v prípade tovaru, na ktorý sa uplatňuje spotrebná daň ani spotrebná daň.
29. V časti výroku, ktorým Okresný súd Bratislava II v rozsudku zo dňa 16.01.2018, č.k. 42Cb/48/2014-352 zamietol žalobcu, t.j. v sume 5.280,-€ s príslušenstvom Krajský súd v Bratislave rozsudok potvrdil, preto sa súd v tejto časti nárokom žalobcu už nezaoberal.
30. Na základe vykonaného dokazovania mal súd v konaní za preukázané, a medzi stranami nesporné, že medzi sporovými stranami došlo dňa 01.01.2009 k uzatvoreniu Rámcovej kúpnej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok na rok 2009 (ďalej aj ako „RKZ 2009“), podľa ktorej v zmysle čl. IV. ods. 5 sa zmluvné strany dohodli na finančných úpravách kúpnej ceny a to v rozsahu a spôsobom uvedeným v Prílohe č. 2 RKZ 2009, pričom berú na vedomie, že akoukoľvek finančnou úpravou, na základe ktorej môže dôjsť k peňažnému plneniu zo strany dodávateľa sa nepresiahne viac ako 3 % z ročných tržieb žalobcu ako dodávateľa za tovar predaný žalovanému ako odberateľovi v kalendárnom roku, kedy došlo k peňažnému plneniu. Obsahom Prílohy č. 2 tejto zmluvy bolo určenie výšky finančných obratových bonusov ako percentuálne vyjadrenie z obratu dosiahnutého žalobcom. O výšku finančných obratových bonusov sa v súlade s čl. IV. ods. 5 zmluvy ponižovala kúpna cena za dodaný tovar, na ktorú mal žalobca ako dodávateľ tovaru nárok od žalovaného ako odberateľa tovaru. V súlade s čl. V. ods. 10 zmluvy bol žalovaný oprávnený všetky pohľadávky, ktoré evidoval voči žalobcovi jednostranne započítať na kúpnu cenu za dodaný tovar. Za tých istých podmienok došlo medzi sporovými stranami aj k uzavretiu Rámcovej kúpnej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok na rok 2010 ďalej aj ako „RKZ 2010“).
Medzi žalobcom a žalovaným došlo taktiež k uzavretiu Zmluvy o poradenskej činnosti na rok 2009, na základe ktorej si žalovaný uplatňoval od žalobcu peňažné plnenia v súlade s Prílohou č. 1 zmluvy o poradenskej činnosti.
RKZ 2009 a Zmluva o poradenskej činnosti z roku 2009 sú dve samostatné zmluvy, navzájom nezávislé, zo žiadneho ustanovenia týchto zmlúv nevyplýva ich vzájomná prepojenosť, preto v žiadnom prípade nemožno dospieť k záveru, že by sa limit stanovený v čl. IV ods. 5 RKZ 2009 mal vzťahovať na plnenia podľa Zmluvy o poradenskej činnosti z roku 2009.
31. Súd opätovne aj v súlade so závermi odvolacieho súdu posúdil právny vzťah medzi sporovými stranami ako obchodnoprávny vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať predovšetkým ustanovenia Obchodného zákonníka.
32. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uložil súdu prvého stupňa povinnosť, aby sa vysporiadal so skutočnosťou, že pri bonuse z obratu za rok 2008 vo výške 11.939 eur (faktúra č. D/08/011) a bonuse z ročného nárastu obratu podľa OP 2008 vo výške 852,85 eur (faktúra č. D/08/012) ide o plnenia na základe RKZ 2008 a súd I. stupňa bez ďalšieho tieto peňažné plnenia započítal do 3 % limitu stanoveného RKZ 2009 bez toho, aby skúmal opodstatnenosť započítania danej sumy. Vzhľadom na uvedené súd opätovne preskúmal uvedené faktúry označené ako faktúra č. D/08/011 a č, D/08/012. Je nesporné, že obe uvedené faktúry boli vyhotovené dňa 16.01.2010, teda za účinnosti RKZ 2009. Z obsahu týchto faktúr je zrejmé (a medzi stranami nesporné), že ide o tzv. „dobropisy“ k faktúram vystaveným v roku 2008. Dobropis predstavuje dokument, vystavený predávajúcim v prospech kupujúceho, znejúci na finančnú čiastku dlžnú predávajúcim, napr. v dôsledku reklamácie, vrátenia tovaru, opravy chýb pri fakturácii a pod. Dobropis teda predstavuje opravný doklad k už vytavenému dokladu (faktúre), ktorým sa v určitých prípadoch opraví táto pôvodná faktúra, napríklad pri znížení ceny tovaru alebo služby po vzniku daňovej povinnosti. Zníženie ceny tovaru alebo služby po vzniku daňovej povinnosti môže nastať aj z dôvodu dodatočného priznania zliav, rabatov alebo bonusov. Z vyššie uvedeného charakteru dobropisu potom vyplýva, že hoci uvedené faktúry/dobropisy boli vystavené v roku 2009, jednoznačne sa týkali finančných plnení uskutočnených v roku 2008, nakoľko sa nimi upravovali faktúry vystavené a aj uhradené v roku 2008. Vzhľadom na uvedené potom súd dospel k záveru, že sumu 11.939,- eur (faktúra č. D/08/011) a sumu 852,85 eur (faktúra č. D/08/012) nie je možné považovať za finančnú úpravu podľa čl. IV ods. 4 RKZ 2009 a z uvedeného dôvodu nie je potom možné na tieto sumy aplikovať 3 % limit dohodnutý v článku IV. ods. 5 RKZ 2009. V danom prípade teda ide jednoznačne o plnenia, na ktoré je potrebné aplikovať zmluvné dojednania upravené v RKZ 2008. Uvedené jednoznačne vyplýva aj z obsahu dobropisov, v ktorých je uvedené, že nimi boli fakturované dohodnuté bonusy z obratu za rok 2008.
Dobropisy boli splatné dňa 17.03.2009, 4-ročná premlčacia doba začala plynúť dňa 18.03.2009 a uplynula dňa 18.03.2013, žaloba bola podaná na súd dňa 23.12.2013, preto uvedený nárok, vzhľadom na žalobcom vznesenú námietku premlčania nebolo možné žalobcovi priznať. Vzhľadom na uvedené, súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 12.792,58 eur zamietol.
33. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že z nároku žalobcu za rok 2009 je potrebné odpočítať aj plnenie za reklamný spot vo výške 1.627,- € a za hudobné vysielanie vo výške 663,90 € z r. 2008; celkovo vo výške 2 290,90 €, súd poukazuje na odôvodnenie svojho v poradí prvého rozhodnutia zo dňa 16.01.2018, kde sa v bode 77 s touto námietkou súd už vysporiadal a rovnako tak aj Krajský súd v Bratislave v bode 19 odôvodnenia svojho rozsudku. Je nesporné, že táto položka je riadne upravená v prílohe k RKZ 2009 a žalovaný v súlade s touto zmluvou túto sumu žalobcovi aj vyfakturoval. Uvedené faktúry sú súčasťou zoznamu prijatých dodávateľských faktúr uhradených v roku 2009 (12.01.2009).
34. Pokiaľ ide o právne posúdenie nároku žalobcu uplatňovaného v tomto konaní, nebolo sporné, že žalovaný si v tomto konaní neuplatňuje nárok na zaplatenie kúpnej ceny ani jej časti, ktorá by vyplývala z faktúr vystavených žalobcom v zmysle dodávka - faktúra. Žalobcom uplatnený nárok totiž mohol vzniknúť až po uplynutí príslušného kalendárneho roka, kedy sa zavŕšili a uzavreli ročné tržby žalobcu, a podľa názoru súdu až vtedy prvýkrát bolo možné zistiť, či žalovaný pri vystavení faktúr žalobcovi nepresiahol limit stanovený v ust. čl. IV. ods. 5 RKZ 2009, resp. RKZ 2010. Až týmto okamihom mohlo dôjsť medzi žalobcom a žalovaným k finančnému vysporiadaniu a teda až v tomto okamihu mohla vzniknúť žalovanému povinnosť vydať žalobcovi plnenia, ktoré v priebehu príslušného kalendárneho roka presiahli dojednaný 3% limit. Z obsahu oboch rámcových zmlúv je nesporné, že strany sporu si v RKZ 2009 a RKZ 2010 dohodli osobitný spôsob financovania a započítavania svojich pohľadávok a záväzkov a na to nadväzujúci 3%-limit, ktorý nebolo možné prekročiť, a preto všetky plnenia, ktoré tento limit presahovali potom predstavujú bezdôvodné obohatenie žalovaného (teda plnenie bez právneho dôvodu), ktoré je povinný vydať žalobcovi. Keďže predmetný limit bol stanovený ako percentuálny podiel z ročného obratu žalobcu dosiahnutý v príslušnom kalendárnom roku, je potom nepochybné, že žalobca mohol až na konci príslušného roka poznať svoj konečný ročný obrat a najskôr až k 31.12. daného roka mohol zistiť, či došlo k prekročeniu tohto limitu. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že boli naplnené zákonné predpoklady pre vznik bezdôvodného obohatenia, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (v danom prípade žalovaného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia (porušenie čl. IV. bod 5 RKZ 2009 a RKZ 2010), vznik majetkového prospechu na starne obohateného (t.j. suma o ktorú došlo k prekročeniu uvedeného limitu, ktorá predstavuje majetkovú ujmu, ktorá postihuje žalobcu ako postihnutého) a nesporná priama a bezprostredná príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného a majetkovou ujmou žalobcu. V danom prípade teda v zmysle § 4651 ods. 2 OZ došlo k majetkovému prospechu na strane žalobcu získaného plnením bez právneho dôvodu, ktorý je žalovaný povinný žalobcovi vydať.
35. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnenú námietku premlčania, súd zotrval na posúdení vzťahu medzi žalobcom a žalovaným ako vzťahu obchodnoprávneho, na ktorý je nevyhnutné aplikovať Obchodný zákonník, v zmysle ktorého je premlčacia doba pri bezdôvodnom obohatení štvorročná. Podľa § 391 ods. 1 ObZ pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde. Platí, že pre určenie počiatku subjektívnej premlčacej doby k uplatneniu práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci subjektívny moment, kedy sa oprávnený dozvie o takých okolnostiach, ktoré sú relevantné pre uplatnenie jeho práva na súde. V danej veci pre určenie okamihu začatia plynutia premlčacej doby, považoval súd za rozhodujúci dátum, kedy sa žalobca mohol dozvedieť výšku svojich tržieb za predchádzajúci rok. Žalobca sa mohol dozvedieť definitívnu výšku tržieb za predchádzajúci rok až ku dňu ukončenia daného kalendárneho roka, teda v prípade RKZ 2009 ku dňu 31.12.2009, resp. v prípade RKZ 2010 ku dňu 31.12.2010. Vo vzťahu k premlčaniu nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za rok 2009, súd dospel k záveru, že tento nárok žalobcu nie je premlčaný. Žalobca najskôr dňa 31.12.2009 mohol vedieť aké sú jeho ročné tržby a z nich si následne mohol odvodiť 3 % limit v súlade s čl. IV. bod 5 RKZ 2009. Teda žalobca si v súlade s § 391 ods. 1 ObZ mohol svoje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatniť na súde najskôr dňa 31.12.2009. Štvorročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia
začala plynúť dňa 31.12.2009 a uplynula 31.12.2013, žalobca podal žalobu na súd dňa 23.12.2009, teda pred uplynutím štvorročnej premlčacej doby.
36. Pokiaľ ide o výšku nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za rok 2009, žalobca v roku 2009 dosiahol obrat vo výške 30.181,95 €. Pri maximálnej sadzbe 3 % z ročného obratu si mohol žalovaný uplatniť čiastku vo výške 905,46 €. Žalovaný si však uplatnil v roku 2009 celkovo peňažné plnenia vo výške 23.667,43 €. Rozdiel v uplatnených peňažných plneniach vo výške 23.667,43 € a oprávnených plneniach vo výške 905,46 €, predstavuje sumu 22.761,97 €. Túto sumu je potrebné znížiť o sumu 5.208,- €, nakoľko v tejto časti súd žalobu žalobcu zamietol vo svojom rozsudku zo dňa 16.01.2018 a rozsudok súdu sa v tejto časti výroku stal právoplatným dňa 20.02.2020. Žalobca si do výšky tržieb v roku 2009 ďalej započítal aj faktúry/dobropisy vystavené na sumu 11.939,- eur (faktúra č. D/08/011) a na sumu 852,85 eur (faktúra č. D/08/01), ktoré ako bolo uvedené vyššie, však boli faktúrami, na ktoré sa RKZ 2009, a preto súd žalobu žalobcu v tejto časti zamietol.
Súd teda za rok 2009 priznal žalobcovu sumu 3.854,30 €, (22.761,97 € - 5.208,- € - 11.939,73 € - 852,80 €), ktorá predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného, ktoré je tento povinný vydať žalobcovi.
37. Pokiaľ ide výšku o nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za rok 2010 vo výške 835,14 €, súd opätovne posúdil nárok žalobcu a tento priznal žalobcovi v plnom rozsahu. Žalobca v roku 2010 dosiahol obrat vo výške 33.397,30 €. Žalovaný si u žalobcu v roku 2010 uplatnil tieto položky: hudobné vysielanie vo výške 1.627,06 € a servisná službu vo výške 210,- €, t.j. spolu vo výške 1.837,06 €. Pri maximálnej sadzbe 3 % z ročného obratu si však mohol žalovaný uplatniť len čiastku vo výške 1.001,92 €. Rozdiel v uplatnených peňažných plneniach vo výške 1.837,06 € a oprávnených plneniach v súlade so zmluvou vo výške 1.001,92 € predstavuje sumu 835,14 €, ktorá suma predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného, ktoré je povinný žalobcovi vydať a na zaplatenie ktorej súd žalovaného zaviazal. Žalovaný pôvodne sumu 1.837,06 € nerozporoval, naopak uplatnil si od žalobcu plnenie práve v tejto výške. Obe položky za rok 2010 (hudobné vysielanie a servisná služba) sú uvedené v prílohe č. 1 RKZ 2010, sú v nej riadne označené, pričom hudobné vysielanie je označené ako rádio MAX 2x a servisná služba je označená ako servisný bonus 35,- € za 1 položku. Preto súd zotrval na tom, že námietky žalovaného pri vyššie uvedených položkách sú účelové a právne bezvýznamné.
38. Vzhľadom na to, že súd opätovne dospel k záveru, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, keďže si voči žalobcovi uplatnil peňažné plnenia presahujúce zmluvne dojednaný povolený rozsah peňažných plnení, ktoré si mohol žalovaný ako odberateľ uplatňovať od žalobcu ako dodávateľa v súlade s Rámcovými kúpnymi zmluvami na roky 2009 a 2010, zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4.689,44 €. Súdom priznaná suma pozostáva z bezdôvodného obohatenia za rok 2009 vo výške 3.854,30 € a za rok 2010 vo výške 835,14 €, t.j. spolu vo výške 4.689,44 €, na zaplatenie ktorej súd zaviazal žalovaného spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne od dňa nasledujúceho po doručení výzvy, t.j. od 23.11.2013 do zaplatenia. Vo zvyšku súd žalobu z vyššie uvedených dôvodov zamietol.
39. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalovaný v konaní úspech v rozsahu 60,2%, súd priznal žalovanému náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému v tomto rozsahu.
40. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.)